Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116214540
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116214540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne: M. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. M. XXX, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,-
eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/15/2016-49 zo dňa
12.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
300,- eur v súvislosti s porušením práva, ktorého sa úspešne domohla v konaní vedenom na Okresného
súdu Prešov sp.zn. 15C/40/2014. Súd určil, že poplatok vo výške 215,75 eura, ktorý dojednáva žalovaný

so spotrebiteľmi, spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru,
je neprijateľnou zmluvou podmienkou a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie
vo výške 215,75 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 300,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň
priznal žalobkyni voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 04.02.2014 podala žalobkyňa na súde žalobu o určenie
neprijateľnosti poplatku a vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá sa viedla pod sp. zn. 15C/40/2014.
Súd v konaní posúdil celú konštrukciu služby odkladu splátok a odplaty za ňu, ako je definovaná v č.l.8 zmluvy, za neprijateľnú, výrazne zhoršujúcu postavenie spotrebiteľa - žalobkyne ako neprijateľnú, v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, aj neplatnú. Podľa dojednania si žalovaný odplatu vyúčtoval
v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie,

resp. či jej táto bude poskytnutá, alebo nie (na jej poskytnutie nemá dlžník podľa zmluvného dojednania
právny nárok) a odmena ako taká je neprimerane vysoká, keď suma 215,75 Eur dosahuje takmer
výšku súčtu troch splátok (3 x 80,37 Eur = 241,11 Eur), ktoré môžu byť odložené. Takáto dohoda
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa.
Úhradou poplatku došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, preto

bol žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v požadovanej výške 215,75 Eur
dôvodný.

5. Dňa 07.10.2014 podala žalobkyňa voči žalovanému žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
sp. zn. 337/06/14 s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia a určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok v zmluve č. 8300051068 bod 8.4., ako aj dohody o poskytnutí služby. Vec sa viedla pod

sp.zn. 29C/350/2014. Rozsudkom č. k. 29C/350/2014-52 zo dňa 26.02.2016 súd zamietol návrh na
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadený
spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zn.: 337/06/14
z 13.8.2014, rozhodcovský rozsudok zrušil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný spotrebiteľom a táto

nemohla byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah spotrebiteľ ani ovplyvniť nemohol a dopĺňali
sa len údaje o spotrebiteľovi s uvedením jeho mena, bydliska a dátumu narodenia. Veriteľ mohol
na základe rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a tak vylúčiť
z prejednania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči
nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber rozhodcovského súdu

spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve veriteľ. Ten
zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec
predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potrebné túto považovať v
celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná, bol naplnený zákonný
dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 písm. c) zákona o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014 ako aj ust. § 40 ods.1 písm. a) bod 1. citovaného zákona v
znení účinnom od 01.01.2015. Dôvodnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku bola daná aj z dôvodu
porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Keďže zmluva o

revolvingovom úvere zo dňa 27.09.2012, vrátane zmluvného dojednania v bode 8. dohody o poskytnutí
služby odkladu splátok úveru, je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka, je vylúčené, aby súd posudzoval neprijateľnosť zmluvných podmienok
absolútne neplatného právneho úkonu pre ich rozpor s ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu
súd žalobu v uvedenej časti ako nedôvodnú zamietol.

6. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd zohľadnil sociálny status žalobkyne ako
osoby neznalej práva, jej osobné pomery, spočívajúce v tom, že v čase uzavretia zmluvy bola krajčírkou,
ktorá žila so svojou starou matkou v starom rodinnom dome a starala sa sama o zabezpečovanie potrieb
rodiny. Potrebovala však finančné prostriedky na zakúpenie darlingu - veci, ktorá je bežnou vecou v

domácnosti a nezabezpečuje žiadny nadštandard, ale nevyhnutnosť pre zabezpečenie starostlivosti
o starú chorú matku. Keďže nemala finančné prostriedky, uzavrela zmluvu o úvere so žalovaným, za
úžernej úrokovej sadzby vo výške 70,01%.

7. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáha primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením

jej práva spotrebiteľky, vysloveného rozsudkom vo veci 15C/40/2014, súd poukázal na tú skutočnosť, že
samotný úžerný úrok v takej výške, aký žalovaný od žalobkyne požadoval je v hrubom rozpore s dobrými
mravmi a nemôže požívať ochranu právny vzťah založený na nemravnom obchode s chudobou, ako to
už bolo judikované ustálenou praxou súdov, ktoré rozhodovali o takýchto úžerných úrokoch.

8. Ak žalobkyňa požaduje za porušenia svojho spotrebiteľského práva finančné zadosťučinenie vo výške
300,- eur, súd ho považoval, vzhľadom na okolnosti prípadu, za primerané a jej nároku v celom rozsahu
vyhovel.9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. §§ 255 a 262 Civilného sporového
poriadku. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal voči žalovanému nárok na 100%
náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania žalovaného

10. V zákonom stanovenej podal proti rozsudku odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho záveru

súdu o vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Z rozhodnutie nevyplýva o aké
porušenie spotrebiteľského práva sa jedná, ani na základe akých skutočností dospel súd k záveru
o výške primeraného finančného zadosťučinenia. Zákonná úprava nepriznáva primerané finančné
zadosťučinenie spotrebiteľovi len preto, že uplatnil nejaké právo, ale len vtedy, ak úspešne uplatnil
porušenie práva ustanoveného na ochranu spotrebiteľa, navyše žalobná požiadavka výšky finančného
zadosťučinenia je neprimeraná. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať

žalovanému právo na náhradu trov 100% trov právneho zastúpenia, zároveň si uplatnil náhradu trov
dovolacieho konania.

11. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia §

470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379
a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie
predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov. (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) alebo osobitnými predpismi. Samotná povaha
primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť
predložené dôkazy o existencií ujmy.

14. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku

účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spája inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu,
ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a

ktorým žalobkyni spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom
ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou.

15. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie správne posúdil splnenie zákonných podmienok pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení rozhodnutia
poukázal na úspešné uplatnenie porušenia spotrebiteľských práv žalobkyne v konaní vedenom na

Okresnom súde Prešov sp. zn. 15C/40/2014, v rámci ktorého súd nielenže zaviazal žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni vo výške 215,75 eur, ale zároveň aj vyslovil
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, používanej žalovaným ako dodávateľom vo vzťahu k širokému
okruhu spotrebiteľov.16. Vyššie uvedené však nebolo jediným úspešným prípadom uplatnenia porušenia spotrebiteľských
práv. Žalovaný neprijateľnú zmluvnú podmienku použil aj v prípade rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa mu

podarilo vylúčiť pôsobnosť všeobecných súdov a spotrebiteľku vystavil rozhodcovskému konaniu pred
ním určeným rozhodcovským súdom, ktorý v konečnom dôsledku porušil všeobecne záväzné predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľa sa však domohla zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 29C/350/2014.

17. Žalobca ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej
zmluve, a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania, odstránil
protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností
stanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa, má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom, zodpovedá.

18. Keďže žalobkyňa ako spotrebiteľa sa viacnásobne úspešne domohla porušenia spotrebiteľských
práv voči žalovanému, uplatnená odvolacia námietka nepreukázania vzniku nároku na primerané
finančné zadosťučinenie bola absolútne neopodstatnená. Navyše, ak súd vyslovil neprijateľnosť
zmluvných podmienok, osobitne upravených v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, určených na
ochranuspotrebiteľa,zapravdunemožnodaťžalovanémuvtvrdení,ževprejednávanomprípadenebolo

úspešné uplatnené porušenie spotrebiteľských práv.

19. Čo sa týka výšky priznaného finančného zadosťučinenia, súd prvej inštancie správne vyhodnotil
dojednanú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70,01% ako úžernú, rozpornú s dobrými mravmi. Životná
situácia prinútila žalobkyňu k požičaniu si finančných prostriedkov, to však nemravne využil žalovaný,

ktorý v očakávaní neprimerane vysokej odplaty zneužil sociálnu situáciu žalobkyne. Takéto konanie je
však v demokratickej spoločnosti, uznávanej hodnoty čestného života, neprípustné.

20. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že pri úvahe súdu o výške
primeraného finančného zadosťučinenia, je rozhodujúcim kritériom rovnako výška bezdôvodného

obohatenia, ktoré sa žalovaný snažil získať na úkor žalobkyne, z neplatne dojednanej neprijateľnej
zmluvnej podmienky - dohody o poskytnutí služby za odklad splátok. V tejto súvislosti odkazuje
odvolací súd na svoju rozhodovaniu prax, vyjadrenú napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7Co/23/2017 zo dňa 24.8.2017, z obsahu ktorého vyplýva: „Čo sa týka výšky primeraného finančného
zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti

so žalovaným uplatňovaným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 771,- eur“.

21. Ak teda sa žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 15C/40/2014 úspešne
domohla vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 215,75 eur, je spravodlivé, aby táto suma
predstavovala základ primeraného finančného zadosťučinenia. Do popredia však vystupuje skutočnosť,

že žalobkyňa svojim konaní prispela k zlepšeniu verejného života, a to tým, že sa úspešne domohla
určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, používanej dodávateľom na vopred pripravenej formulárovej
zmluve, ktorou dochádzalo k hrubej nerovnováhe zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Je
zásadou, že dodávateľ vystupuje v právnych vzťahoch so spotrebiteľom v dominantnom postavení,
to však nesmie slúžiť na zneužívanie spotrebiteľov ako osôb neznalých práva, v dôsledku čoho sa

títo zaviažu k plneniu absurdných zmluvných povinností (viď napr. úhrada poplatku za službu odkladu
splátok, ktorého výška bezmála dosahovala súčet sumy odkladaných splátok).

22. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že suma finančného zadosťučinenia vo
výške neoprávnene získaného bezdôvodného obohatenia (215,75 eur) nie je postačujúca. Zohľadňujúc

stresové vypätie, ktoré podstúpila žalobkyňa iniciovaním súdnych konaní, brániac svoje spotrebiteľské
práva z postavenia slabšej zmluvnej strany, ako aj prínos týchto konaní v demokratickej spoločnosti,
je dôvodné uplatnenému nároku žalobkyne vyhovieť v plnom rozsahu. Len takýmto spôsobom bude
naplnená kompenzačná funkcia finančného zadosťučinenia, rovnako tak sankčne odradí žalovaného v
pokračovaní nemravného zneužívania právnej neznalosti spotrebiteľov.

23. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na
náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalobkyni. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni z

obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, ich náhrada jej nebola priznaná.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).