Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Cpr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315216942
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4315216942.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: B. Š., G..

XX.X.XXXX, K. Š., A. XXXX/X, v konaní zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému: AMOS - SERVICES s.r.o., Hlavná 276, Horná Seč, IČO: 35 953 861,
v konaní zastúpený: Mgr. Martin Alušic, advokát, so sídlom kancelárie Madačova 1/A, Ružomberok, o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Dohoda o skončení pracovného pomeru realizovaná zo strany žalovaného voči žalobcovi listom zo
dňa 27.3.2015 je n e p l a t n á .

II. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 27.11.2003 trvá
naďalej.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť SR - na účet Okresného súdu Levice súdny poplatok za žalobu
vo výške 99,50 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd vyslovil, že dohoda o skončení pracovného pomeru

realizovaná zo strany žalovaného voči žalobcovi listom zo dňa 27.3.2015 je neplatná a pracovný pomer
medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 27.11.2003 trvá naďalej. V písomnej
žalobe uviedol, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ (predtým EURO-MINERÁL,
a.s. a EURO-MINERÁL, s.r.o.) uzatvorili dňa 27.11.2003 pracovnú zmluvu s dátumom nástupu do
práce dňa 1.12.2003, ktorá bola písomne menená formou dohôd a dodatkov dňa 30.1.2004, 31.3.2004,
31.5.2004, 30.11.2004, 1.4.2005, 1.6.2005, 31.3.2006, 1.4.2008, 2.4.2013, 30.6.2013 a 1.7.2014. Druh
práce dohodnutý v pracovnej zmluve bol špecifikovaný ako „obchodný zástupca“ s miestom

výkonu SR a neskôr len západné Slovensko. Žalovaný doručil žalobcovi listinu zo dňa 27.3.2015
označenú ako „Dohoda o skončení pracovného pomeru“. V tejto listine žalovaný oznámil žalobcovi, že
údajne uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej sa pracovný pomer uzatvorený
medzi účastníkmi pracovnou zmluvou zo dňa 1.12.2003 končí uplynutím štvormesačnej výpovednej
lehoty dňom 31.7.2015, výpovedná doba začína plynúť 1.4.2015. Žalobca na tento list reagoval podaním
zo dňa 2.4.2015, v ktorom žalovanému oznámil, že o uzatvorení žalovaným spomínanej dohody o
skončení pracovného pomeru nemá vedomosť. Zároveň uviedol, že pokiaľ by žalovaným zaslaná listina

zo dňa 27.3.2015 mala byť návrhom na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru, tak s týmto
nesúhlasí a trvá na ďalšom prideľovaní práce v súlade s pracovnou zmluvou. Žalobca poukázal na to,
že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru.
Zastáva názor, že uvedená listina zo dňa 27.3.2015 je zmätočná. V úvode sa uvádza, že účastníciuzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru, avšak v ďalšom texte je uvedené, že pracovný pomer
sa končí uplynutím štvormesačnej výpovednej doby. Predmetnú listinu však nie je možné považovať ani
za výpoveď zo strany žalovaného, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre výpoveď zo strany

zamestnávateľa. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 ZP po doručení neplatného skončenia
pracovného pomeru žalobca oznámil žalovanému, že s ukončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá
na ďalšom zamestnávaní žalovaným. Žalobca má v zmysle cit. ustanovenia ZP právo na náhradu mzdy
vovýškejehopriemernéhozárobkuododňa,keďoznámilžalovanému,žetrvánaďalšomzamestnávaní.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 27.3.2015 odoslali žalobcovi
dohodu o skončení pracovného pomeru so štvormesačnou výpovednou lehotou, podľa ktorej mal
pracovný pomer skončiť dňa 31.7.2015. Spoločnosť sa rozhodla ukončiť pracovný pomer so žalobcom z
dôvodu finančnej tiesni, pre rapídny pokles tržieb predaja minerálnej vody, a preto mu ponúkli prácu na
polovičný úväzok, s ktorou žalobca nesúhlasil. Ďalšiu inú, pre neho vhodnú prácu nemali, ani nemajú k
dispozícii. Ak by žalobca prijal ponuku pracovať na polovičný úväzok, môžu ho aj naďalej zamestnávať.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho
prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP.

4. Na pojednávaní dňa 3.5.2017 žalobca sa pridŕžal svojej písomne podanej žalobe. Uviedol, že v roku
2013 došlo k zmene majiteľa spoločnosti. Nový majiteľ p. K. mu dal nový platový dekrét na podpis, s
ktorým on v podstate nesúhlasil. Túto okolnosť mu oznámil aj v ich telefonickom rozhovore. Povedal, že
z toho dôvodu on mu dá výpoveď, na čo žalobca reagoval takým spôsobom, že je to jeho rozhodnutie.

Potom poštovou prepravou aj obdržal dohodu o skončení pracovného pomeru. Táto dohoda bola zo
dňa 27.3.2015. On však so žalovaným žiadnu dohodu o skončení pracovného pomeru neuzatvoril.
Nesúhlasil s týmto, ktorú skutočnosť aj žalovanému písomne oznámil. Trval na tom, aby ho ďalej
zamestnávali. Nepodpisoval žiadny listinný dôkaz, prípadne nejaký papier o tom, žeby súhlasil s tým,
že došlo k ukončeniu pracovného pomeru na základe dohody. Nevidí akýkoľvek dôvod na to, aby on

ukončil pracovný pomer u žalovaného.

5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 3.5.2017 uviedol, že žalovaný má za to, že bola
so žalobcom uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru. Aj keď v tejto chvíli to žalovaný nevie
vysvetliť, túto dohodu nevie doložiť. Že udalosti sa odohrali iným spôsobom ako uviedol žalobca,

dosvedčuje aj rozpor jeho výpovede a podpis pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2013, 2.4.2013, 1.7.2014.
Dovolí si vyhlásiť v mene žalovaného, že tieto dodatky nepodpisoval konateľ žalovaného, ale jemu
neznáma osoba. Čo je spôsobené tým, že žalobca si v Hornej Seči tieto veci riešil so zamestnancami
žalovaného resp. bez jeho vedomia a takto pravdepodobne došlo aj k tomu, že sa niekde stratila dohoda
o ukončení pracovného pomeru. Dovolí si tiež uviesť v zmysle § 79 ods. 1 Zák. práce, že nie je možné

spravodlivožiadať odžalovaného,abyďalejžalobcuzamestnával,keďtentoprevzal spoločnosťEURO-
MINERÁL s pôvodne 20 obchodnými zástupcami, tento počet sa postupne znižoval až do súčasného
stavu, kedy pre žalovaného pracujú dvaja - traja pracovníci na pozícii obchodného zástupcu. Dôvod
je jednoduchý - množstvo práce mu nedovoľuje zamestnávať viac zamestnancov. Čo sa týka dohody o
skončení pracovného pomeru svedčí aj to, že žalobca sa podľa vlastných slov, po skončení pracovného

pomeru u žalovaného, zamestnal. Toto všetko sú podľa ich názoru dôvody ak by aj súd rozhodol o
neplatnosti výpovede, tak je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 79 ods. 1 Zák. práce.

6. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedol, že čo sa týka jeho
vyjadrenia ohľadom podpisov dodatkov a predpokladu neexistencie dohody skončenia pracovného

pomeru, považujú ich za účelové a nepreukázateľné tvrdenie. Čo sa týka o potrebe aplikácie
ustanovenia zákonníku práce o tom, že nemožno spravodlivo požadovať od žalovaného, aby žalobcu
ďalej zamestnával, nepovažujú ju za správnu a dôvodnú v danej veci. Žalovaný mal a má možnosť,
rovnako tak povinnosť dodržiavať právne predpisy SR, postupovať v zmysle na to určených ustanovení
a so žalobcom pokiaľ bol na to dôvod, mal skončiť pracovný pomer v súlade s týmito predpismi, v ktorých

zamestnanec vystupuje ako slabšia zmluvná strana a sú založené na prísne formovanej konštrukcii.

7. Právny zástupca žalovaného na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu reagoval, že nakoľko s
bežným porovnaním podpisu na jeho plnej moci a ním citovaných dodatkov v dohode skončeniapracovnej zmluve ich tvrdenie nie je účelové. K právnemu posúdeniu § 79 ods.
1 Zák. práce je toto ustanovenie vnímané na ochranu zamestnávateľa, najmä v prípade keď neplatne
skončil pracovný pomer.

8. Na základe prevedeného dokazovania, výsluchom strán sporu, oboznámenými sa listinnými dôkazmi,
súd zistil tento skutkový a právny stav:

9. Žalobca ako zamestnanec, uzatvoril so spoločnosťou EURO-MINERÁL, s.r.o. ako zamestnávateľom,

pracovnú zmluvu dňa 27.11.2003 na dobu určitú do 31.5.2004 s miestom výkonu práce: SR v
dohodnutom druhu práce: obchodný zástupca a s nástupom do práce dňa 1.12.2003. Na základe
dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 1.6.2005 sa pracovný pomer uzatvorený odo dňa 1.12.2013 na dobu
určitú a dohôd o predĺžení tohto pracovného pomeru zo dňa 31.5.2004 a 30.11.2004, zmenil dňom
1.6.2005 na pracovný pomer na neurčitý čas. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Žilina vložka č. 10491/L na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzavretou dňa 21.3.2013 medzi

spoločnosťou EURO-MINERÁL, a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou AMOS-SERVICES, s.r.o. Hlavná
276, 935 31 Horná Seč, IČO: 35 953 861, ako kupujúcim, došlo k predaju časti podniku. Žalobca ako
zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 2.4.2013 Dohodu o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 1.12.2003 a jej neskorších dodatkov, podľa ktorej sa dohodnutý obsah pracovnej zmluvy mení
s účinnosťou do 2.4.2013 nasledovne: druh práce: Obchodný zástupca, miesto výkonu práce: región

Slovensko západ, mzdové podmienky: 771 eur brutto. Zmena pracovnej zmluvy sa zjednáva na dobu
neurčitú. Následne boli vypracované ďalšie Dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktoré sa však týkali len
mzdových podmienok.

10. Žalovaný adresoval žalobcovi podanie zo dňa 27.3.2015 „DOHODA O SKONČENÍ PRACOVNÉHO

POMERU“ v tomto znení: „Zamestnávateľ AMOS-SERVICES s.r.o., sídlo firmy Hlavná 276, 935 31,
Horná Seč a zamestnanec: Š. B., G..: XX.X.XXXX, Z. K., P..Č.. XXXXXX/XXXX, K.: A. XXXX/X, Š.,
XXX XX, Č. U.: A. XXXXXX, pracovná funkcia: obchodný zástupca uzatvorili dohodu o skončení
pracovného pomeru, podľa ktorej sa pracovný pomer uzatvorený medzi účastníkmi pracovnou zmluvou
dňa 01.12.2003, končí uplynutím štvormesačnej výpovednej lehoty dňom 31.7.2015. Výpovedná doba

začína plynúť 01.04.2015.“ Po uvedenom texte je uvedené: V Hornej Seči dňa 27.03.2015. Podpis
zamestnanca - bez podpisu, pečiatka a podpis zamestnávateľa, nachádza sa pečiatka žalovaného s
nečitateľným podpisom. Na konci predmetného podania je uvedené: Poslané poštou.

11. Z doporučenej zásielky pod č. RP365179880 SK je zrejmé, že podanie (bod 10 rozsudku) bolo

podané na pošte Levice 3 dňa 27.3.2015.

12. Žalobca podaním zo dňa 2.4.2015 adresoval žalovanému list, v ktorom uviedol, že dňa 1.4.2015
prevzal listinu s názvom „DOHODA O SKONČENÍ PRACOVNÉHO POMERU“ datovanú dňom
27.3.2015, v ktorej sa uvádza, že zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorili dohodu o skončení

pracovného pomeru, podľa ktorej sa pracovný pomer uzatvorený medzi účastníkmi pracovnou
zmluvou zo dňa 01.12.2003 končí uplynutím štvormesačnej výpovednej lehoty dňom 31.7.2015, pričom
výpovedná lehota začína plynúť 01.04.2015. Týmto mu oznamuje, že o uzatvorení spomínanej dohody
nemá vedomosť. Zároveň uvádza, že pokiaľ by hore uvedená listina zo dňa 27.3.2015 mala byť
návrhom na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru, tak s týmto nesúhlasí a trvá na ďalšom

prideľovaní práce v súlade s pracovnou zmluvou.

13. Z pripojeného podacieho lístka je zrejmé, že žalobca predmetné oznámenie zo dňa 2.4.2015
adresované žalovanému podal na poštovú prepravu dňa 8.4.2015. Žalovaný toto oznámenie prevzal
doručenkou dňa 10.4.2015 (č.l. 21 spisu).

14.Podľa§77Zák.práceneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na
súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

15. Zákonník práce v uvedenom ustanovení § 77 ustanovuje pre uplatnenie nárokov na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru lehotu dvoch mesiacov plynúcu odo dňa, kedy sa mal
pracovný pomer skončiť. Uvedená lehota je lehotou hmotnoprávnou,prekluzívnou. Jej márne uplynutie má za následok zánik nároku a súd je na jej márne uplynutie povinný
prihliadať ex offo, teda bez ohľadu na to, či včasnosť uplatnenia nároku na súde niektorý z účastníkov
konaní namietal. Preto súd skúmal, či žalobca nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru uplatnil v súdnom konaní včas.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným
bol založený pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 27.11.2013 a vznikol dňom 1.12.2003. Listom zo
dňa 27.3.2015 bola žalobcovi doručená dohoda o skončení pracovného pomeru s tým, že na základe

tejto dohody sa pracovný pomer končí dňom 31.7.2015. Od uvedeného dňa začala žalobcovi v zmysle
vyššie citovaného § 77 Zák. práce plynúť prekluzívna lehota dvoch mesiacov na uplatnenie jeho nárokov
na súde. Podľa prezenčnej pečiatky Okresného súdu Levice, žalobca žalobu na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 27.3.2015 uplatnil na súde dňa 28.9.2015. Žaloba žalobcu
na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa 27.3.2015 a určenia, že pracovný
pomer ďalej trvá, bola podaná včas.

17. Keďže žalobca podal v zákonnom stanovenej lehote žalobu na tunajší súd, súd ďalej skúmal, či boli
splnené ďalšie zákonné podmienky pre rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom dohodou.

18. Podľa § 60 ods. 1 Zák. práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného

pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

19. Podľa § 60 ods. 2 Zák. práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody pracovného pomeru, ak to zamestnanec
požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/

až c/.

20. Podľa § 60 ods. 3 Zák. práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

21. Podľa § 1 ods. 4 Zák. práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 15 Zák. práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

23. Podľa § 18 Zák. práce zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

24. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

25. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

26. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného
prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému
dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru možno posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka (§ 43a a nasl.). Návrh na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru

ako jednostranný právny úkon má smerovať ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Obsah
dohody o skončení pracovného pomeru nemusí byť na tej istej listine. Môže ísť o písomný návrh a jeho
písomné prijatie. Pokiaľ prejav vôle v tomto dvojstrannom právnom úkone (bez ohľadu na jeho formu)
nie je formulovaný výslovne ( ale iným spôsobom) nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chceli
účastníci prejaviť.

27. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval pracovný pomer
na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 27.11.2003 na dobu neurčitú v zmysle príslušných dodatkov.
Žalobca pracoval u žalovaného na pozícii obchodného zástupcu. Žalovaný doručil žalobcovi list zo dňa27.3.2015 označený ako DOHODA O SKONČENÍ PRACOVNÉHO POMERU. Z obsahu tohto právneho
úkonu žalovaného vyplýva, že žalovaný prejavil vôľu ukončiť pracovný pomer so žalobcom dohodou
ku dňu 31.7.2015. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že žalovaný uviedol, že výpovedná doba

začína plynúť 1.4.2015 a končí uplynutím štvormesačnej výpovednej lehoty dňom 31.7.2015. Prejav
vôle žalovaného je formulovaný jednoznačne, smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru dohodou a
nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel týmto listom zo dňa 27.3.2015 prejaviť, a teda, že sa nejedná
o výpoveď. Žalobca uvedenú dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísal a ani žiadnou inou
formou s ňou nesúhlasil. Žalobca podaním zo dňa 2.4.2015 oznámil žalovanému, že nemá vedomosť

o uzatvorení dohody a pokiaľ listina zo dňa 27.3.2015 mala byť návrhom na uzatvorenie dohody o
skončení pracovného pomeru, tak s týmto nesúhlasí. Z dokazovania teda vyplynulo, že žalobcovi bol
zo strany žalovaného predložený návrh Dohody o skončení pracovného pomeru avšak žalobca tento
návrh dohody neprijal. Žalobca oznámil svojmu zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom prideľovaní práce
v súlade s pracovnou zmluvou. Z uvedeného nesporne vyplýva, že medzi žalobcom ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom nedošlo ku konsenzu ohľadom skončenia pracovného pomeru

dohodou, na základe čoho súd vyslovil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným
dohodou zo dňa 27.3.2015 je neplatné. Súd neprihliadol na tvrdenie žalovaného, že má za to, že bola so
žalobcomuzavretádohodaoskončenípracovnéhopomeru,nakoľkotútonevedelpredložiťsúduanisám
žalovaný, ktorú skutočnosť doznal a teda v konaní z jeho strany nebola preukázaná existencia údajnej
dohody o skončení pracovného pomeru. O existencii tejto dohody nemožno hovoriť ani z dôvodu, že

žalobca sa zamestnal už vo firme svojej manželky, keď mu zo strany žalovaného nebola pridelená práca.
To, že sa žalobca následne zamestnal, je len vyústením jeho snahy zapojiť sa dočasne do práce u
iného zamestnávateľa, keďže žalovaný mu neprideľoval prácu v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou,
ktorou bol založený pracovný pomer žalobcu u žalovaného, hoci mu žalobca oznámil, že má záujem
na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával.

28. Žalovaný žiadal, aby súd v prípade, ak dospeje k názoru, že rozviazanie pracovného pomeru
dohodou je neplatné, vyslovil, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával. Poukázal na to, že žalovaný prevzal spoločnosť EURO-MINERÁL s pôvodne 20
obchodnýmizástupcami,tentopočet,sapostupneznižovalaždosúčasnéhostavu,kedyprežalovaného

pracujú 2-3 pracovníci na pozícii obchodného zástupcu. Uviedol, že dôvod je jednoduchý - množstvo
práce mu nedovoľuje zamestnávať viac zamestnancov.

29. Podľa § 79 ods. 1 Zák. práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

30. V zmysle citovaného § 79 ods. 1 Zák. práce ak je skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti

vyplývajúce z ustanovenia § 47. Pracovný pomer však skončí na základe rozhodnutia súdu v prípade, že
od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Výnimka
vyplývajúca z tohto ustanovenia patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym
normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak ponechávajú na súde,
aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy. Súd

môže prihliadnuť ku akýmkoľvek ďalším skutočnostiam, ktoré majú vzťah k výkonu práce dotknutého
zamestnanca. Pojem „spravodlivo“ je neurčitým pojmom a samotný zákon, právna teória či judikatúra
nedávajú odpoveď na to, za použitia akých bližších kritérií možno tento pojem vykladať. Súd má však
za to, že uvedenú zákonnú výnimku je možné aplikovať vtedy, ak by zamestnanec vedome a sústavne
poškodzoval zamestnávateľa (či už materiálne alebo imateriálne - napr. dobré meno zamestnávateľa).

Spravodlivosťou tu je ale nutné rozumieť niečo, čo by za takéto mohli považovať obe strany vzťahu.

31. Súd návrhu žalovaného nevyhovel, nakoľko žalovaný v zmysle vyššie uvedeného nepreukázal
dôvody, pre ktoré by mohol súd rozhodnúť, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivopožadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. V konaní žalovaný nepreukázal, že došlo k znižovaniu
stavu zamestnancov, nepreukázal, že vzhľadom na nedostatok práce nemá možnosť zamestnávať
viac zamestnancov, nepreukázal ani tvrdenie, že nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať. Vyhovenie

návrhu žalovaného by nebolo v žiadnom prípade podľa názoru súdu spravodlivé pre žalobcu. Žalovaný
si musí uvedomiť, že vylovením neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, je potrebné na
žalobcu hľadieť ako na zamestnanca, s ktorým od uzatvorenia pracovnej zmluvy nebol rozviazaný
pracovný pomer, teda nie ako na osobu, ktorú nemôže prijať, t.j. zamestnať pre nedostatok pracovných
miest. Za skutočnosť, že v súčasnosti žalovaný nemá dostatok práce, nenesie zodpovednosť žalobca,

preto nie je možné pre takýto dôvod uplatniť uvedenú zákonnú výnimku. Rovnako nie je možné
akceptovať argumentáciu žalovaného ohľadom zamestnania sa žalobcu u manželky a to z dôvodov už
uvedených v bode 27. rozsudku.

32. Súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mal vziať zreteľ na aplikáciu ustanovenia § 79 ods. 1 Zák.
prácearozhodnúť,ženemožnoodžalovanéhoakozamestnávateľaspravodlivopožadovať,abyžalobcu

ako zamestnanca naďalej zamestnával. Naopak pre existenciu zákonných následkov vychádzajúcich z
neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a naplnenia zákonných podmienok potrebných pre
vyslovenie trvania pracovného pomeru, súd aj v tejto časti žaloby vyhovel.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34 . Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. O nároku o náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto súd mu priznal nárok voči žalovanému na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalobca bol v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
d)zák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochvzneníneskoršíchzmienadoplnkovažalovanýodpoplatku
oslobodený nebol . Súd v konaní žalobe vyhovel a preto s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 cit.
zákona uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 99,50 eur podľa

Položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).

v Leviciach, dňa 31.5.2017