Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5Csp/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418200381
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8418200381.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanému : X. E., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/XX, XXX XX N. G.Á., o zaplatenie 554,07 eur a zmluvnej
pokuty s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 336,03 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 336,03 eur od 13.9.2015 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20,-eur,
pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a
ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že
omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.2.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 554,07 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania
vo výške 0,55 % ročne zo sumy 554,07 eur od 13.9.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná
pokuta spolu neprevýšia sumu 510,-eur a odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom celková suma tohto

úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 510,-eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 554,07 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením
pohľadávky vo výške 47,13 eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 9.1.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere
číslo XXXXXXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 510,-eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 16,12 eur v termínoch

splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Poukazoval na to, že žalovaný sa dostal
do omeškania s úhradou splátok a pretože bol v omeškaní s úhradou splátky č. 5 o viac ako 3 mesiace,
žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru dňa 13.9.2015. Podľa žalobcu žalovaná suma vo výške 554,07 eur predstavuje nesplatenú sumu
úveru a úroku, keď žalovaný celkovo uhradil na vrátenie úveru len sumu 122,97 eur. Žalobca v žalobe
poukazujúc na článok 8 ods.8.1 zmluvy uplatnil si nárok na zmluvnú pokutu a popri ňom aj nárok na

úrok z omeškania, odvolávajúc sa na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým,
že uplatňuje ich tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu
RPMN naposledy zverejnenú podľa zákona č.129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. Žalobca tvrdil, že žalovanému zaslal viacero písomných upomienok spolu s pokusom o
zmier pred začatím súdneho konania, no žalovaný na výzvy nereagoval, svoje záväzky nesplnil, pričom

v súvislosti so zaslaným pokusom o zmier pred začatím súdneho konania svojim právnym zástupcom
uplatnil si žalobca náhradu nákladov spočívajúcich v tarifnej odmene a paušálnej náhrade nákladov za
túto právnu službu, spolu vo výške 47,13 eur.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o revolvingovom úvere

č.XXXXXXXXXX zo dňa 9.1.2015, prehľad platieb, oznámenie o zosplatnení s doručenkou a fotokópiu
plnej moci.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 29.3.2019 na ktoré sa žalobca ani jeho

právny zástupca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, právnemu zástupcovi žalobcu doručenému
dňa 28.2.2019 nedostavili. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť svojho právneho zástupcu na
pojednávaní s tým, že na žalobe trvá a súhlasí aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
V súlade s ust.§ 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a

§ 184 CSP.

6. Stanovisko žalovaného na pojednávaní k žalobe bolo také, že spočiatku úver splácal, splácať prestal
keďzavrelipobočkužalobcuvktorejsizobralúveranevedelsaskontaktovaťspaniuktorejtovybavoval,
pričom nenechala mu šeky na platenie a nevedel kde má platiť. Požiadal o povolenie splácať dlh

žalobcovi v splátkach po 20,-eur mesačne, nakoľko platiť viac nie je v jeho silách lebo je invalidný
dôchodca, s manželkou majú dve deti, bývajú u svokra kde platia nájomné 100,-eur mesačne.

7. Pri svojom výsluchu žalovaný potvrdil, že uzavrel zmluvu so žalobcom a že bola mu vyplatená suma
459,-eur ako aj to, že zaplatil doposiaľ sumu len 122,97 eur s poslednou úhradou v júli 2015, odvtedy,

ani teraz keď mu prišla žaloba neplatil nič. Podrobne špecifikoval svoje pomery a na dôkaz predložil
svoj preukaz ZŤP.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho
považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP),

oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie
žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné,
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch
žalovaného a zistil tento skutkový stav:

9. Zo zmluvy predloženej žalobcom, č. zmluvy XXXXXXXXXX označenej ako Žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu súd
zistil, že v zmluve ako veriteľ je uvedená spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., teda
žalobca a ako dlžník žalovaný. V bode 5 zmluvy, označenom ako údaje o požadovanom spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu v eurách sa uvádza, že dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej
platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) 27,87
eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit):510 eur. Splatnosť úveru (počet splátok) 42. Mesačná
splátka /vrátane úrokov/ 16,12 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver +
úroky za celú dobu čerpania úveru+ poplatok za poskytnutie úveru) 728,04 eur. Predpokladaná ročná

percentuálna miera nákladov za úver /v %/ 26,14, ročná úroková sadzba úveru /v %/ 18,05. Priemerná
RPMN za úver /v%/ 36,30. Poplatok za poskytnutie úveru 51,-eur.

10. Pod týmto textom pod bodom 6 sú uvedené údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu v eurách, v ktorých sa uvádza: Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná

splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) 27,87 eur, poskytnutá čiastka úveru
(úverový limit):510 eur. Splatnosť úveru (počet splátok) 42. Mesačná splátka /vrátane
úrokov/ 16,12 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver+ úroky za celú dobu čerpaniaúveru) 728,04 eur. Ročná percentuálna miera nákladov za úver (v %) 26,10, ročná úroková sadzba úveru
(v %) 18,05. Priemerná RPMN za úver (v%) 36,30. Poplatok za poskytnutie úveru 51,-eur.

11. Žalobca tvrdil, že žalovaný záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, už pri druhej
z dohodnutých 42 mesačných splátok sa dostal do omeškania so splácaním, preto žalobca vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru, o čom ako dôkaz predložil oznámenie o zosplatnení zo dňa 23.7.2015 spolu
s doručenkou, s tým, že žalovaný doposiaľ mu uhradil len 122,97 eur a dlží mu 554,07 eur.

12. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že
žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v
obchodnom registri je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.
Žalovanému úver nebol poskytovaný na účel výkonu podnikania či povolania, pričom žalovaný pri
uzatváraní zmluvy nevystupoval ako podnikateľ. Zo zmluvy, z jej označenia (zmluva o spotrebiteľskom
úvere...) i použitej terminológie typickej pre spotrebiteľské úvery je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský

úver, preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako
aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

13. Z formy a obsahu zmluvy uzatváranej so žalovaným je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“,

typovú zmluvu. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru
revolvingového typu/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je zrejmé, a je to vyjadrené
už aj v samotnom jej označení (žiadosť/zmluva), že v danom prípade k uzavretiu
zmluvynedošlostretnutímobsahovozhodnýchprejavovvôlestránvtomistommiesteačase,alenajskôr
žalovaný požiadal o úver a následne malo dôjsť k jeho schváleniu. Najskôr teda bola vypísaná žiadosť

o poskytnutie spotrebiteľského úveru v bode 5 tlačiva. Následne žalobca vyplnil v žiadosti o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v
bode 6 údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere a vyhotovil pre žalovaného písomné Oznámenie
veriteľaoschváleníúverudlžníkovi.ZmluvaorevolvingovomúverečísloXXXXXXXXXXzodňa9.1.2015
(čl. 9 spisu), v ktorom ako veriteľ oznámil dlžníkovi schválenie úveru. Právny vzťah medzi stranami, ktorý

mal byť založený predmetnou zmluvou je preto nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení
účinnom ku dňu 9.1.2015 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

15. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho

zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

18. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 9.1.2015 poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k) , r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzatváraná žalobcom so žalovaným je ako už bolo uvedené
spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete

plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia)
s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne
možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také
ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa

totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ
vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom
k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z
hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

22. Žalobca predložením písomného vyhotovenia žiadosti/zmluvy a tiež predložením výpisu z účtu
o vyplatení peňažných prostriedkov (čl. 13 spisu) a prehľadu splácania čl. 31 spisu) preukázal, že
poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 510,-eur
pri poplatku za poskytnutie úveru 51,-eur, reálne teda poskytnutá bola len suma 459,-eur. Vyplatenie
peňazí žalovaný aj sám potvrdil. Sám žalobca teda predložil dôkaz o tom, že hoci ako výška žiadaného a

poskytnutého úveru je v zmluve uvedená suma 510,-eur, reálne žalovanému poskytol len sumu 459,-eur.
Zjavne teda poplatok za poskytnutie úveru, ktorý v zmysle článku 2 bod 2.5 tzv. Zmluvných dojednaní
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (čl. 4 spisu) splatným bol v deň uzavretia zmluvy
bol hradený tak, že jeho výška sa odpočítala od úverovej istiny, čím reálne vyplatená dlžníkovi bola suma
nie 510,-eur ale len 459,-eur. Súčet skutočných úhrad žalovaného vo výške 122,97 eur a poplatku za

poskytnutie úveru vo výške 51,-eur rovná sa sume 173,97 eur, pričom po odpočítaní sumy 173,97 eur
od celkovej čiastky k zaplateniu uvedenej v zmluve (728,04 eur - 173,97 eur) výsledkom je práve
žalovaná suma 554,07 eur. Žalovaný nepoprel, že na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatil doposiaľ
žalobcovi len sumu 122,97 eur tak ako to tvrdil žalobca a ako to vyplýva z prehľadu platieb na čl.31 spisu.Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, neuspokojené
ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky
má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z

hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len
v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý
bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a
bez poplatkov. Preto veriteľovi z úveru vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške
žalovanému reálne poskytnutej sumy, t.j.459,-eur. A keďže z tejto sumy žalovaný uhradil doposiaľ len

122,97 eur a úver žalobca po práve predčasne zosplatnil, ako dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu
zaplatenia nevrátenej časti úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 336,03 eur (459,-eur
- 122,97 eur) a úroku z omeškania z nevrátenej úverovej istiny v sadzbe 5,05 % ročne od 13.9.2015 do
zaplatenia, pričom z dôvodov uvedených ďalej za nedôvodný považoval aj nárok žalobcu na zmluvnú
pokutu a úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

23. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu,
keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy (9.1.2015), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne
obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje
je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia.

Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s
následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej
forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

24. V tu súdenom spore strany uzatvárali písomnú formulárovú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere tým spôsobom, že najprv žalovaný podpísal príslušný formulár označený ako
„Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu“ vyplnením časti 5 „Údaje o požadovanom úvere“. Žalobca zmluvu podpísal neskôr,
povyplneníčasti6tlačiva„Údajeoschválenomúvere“svyhotovenímpísomnéhooznámeniaoschválení

úveru dlžníkovi. V oboch týchto častiach sú (okrem výšky RPMN) totožné údaje a to poskytnutá čiastka
úveru - 510,-eur, splatnosť úveru - 42 splátok, mesačná splátka vrátane úrokov 16,12 eur, mesačná
splátkaspolusplatboupodľadohodyoposkytovaníslužieb,akbudeuzavretá27,87eur,celkováčiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť 728,04 eur, ročná úroková sadzba úveru 18,05 %, priemerná RPMN za úver
36,30 %, poplatok za poskytnutie úveru 51,-eur.

25. V bode 7 a 14 Zmluvy sa konštatuje, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a že zmluvné strany prehlasujú, že so zmluvnými
dojednaniami sa oboznámili.

26. V bode 3.1 spomínaných zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
žalobcu sú uvedené predpoklady, z ktorých sa vychádzalo pri výpočte RPMN a to z hodnoty celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, výšky poskytnutého úveru a doby splácania.
27. Podľa bodu 13.1 spomínaných zmluvných dojednaní bola stanovená možnosť okamžitej splatnosti
úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako 3 mesiace.

28. V bode 4.5 zmluvných dojednaní sa konštatuje, že úver je po každom revolvingu splatný podľa
nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky
úveru je dňom konečnej splatnosti úveru.

29. V zmluvných dojednaniach pod bodom 7 sú vymenované prílohy ako súčasť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a medzi nimi aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obsahujúce všetky
identifikačné údaje schváleného úveru. Splátkový kalendár sa tam však neuvádza.

30. Dňa 9.1.2015 žalobca vypracoval oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré mal zaslať aj

žalovanému. V ňom vypísal všetky údaje o schválení úveru podľa zmluvy a navyše v ňom rozčlenil
splátku úveru na istinu a úrok, uviedol tiež dátum splatnosti prvej splátky - 10.2.2015 a poslednej
10.7.2018. Uvedená je tam aj periodicita splácania - mesačne s dátumom splatnostidesiaty deň v mesiaci. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bola vyčíslená na sumu 728,04
eur. Zo spisu však nevyplýva, že by žalobca toto oznámenie žalovanému aj doručil.

31. Z tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil a prehľadu splácania úveru na čl.31 spisu vyplýva,
že žalovaný žalobcovi zaplatil do dňa vyhlásenia rozsudku len 122,97 eur.

32. Listom zo dňa 23.7.2015 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru v dôsledku omeškania
s úhradou splátok č. 4, 5 a 6 vo výške 72,25 eur. V liste ďalej uviedol, že uplynutím 15 dní od jeho

doručenia sa stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovanému bol tento list podľa doručenky na
čl.8 spisu doručený dňa 29.7.2015.

33. Súd už uviedol, že obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované
v § 9 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pod písmenom k)

termíny splátok. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k) , r) a y) , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( §
11 ods.1 písm.b/ ZoSÚ).

34. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu
oboch jej strán a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré
náležitosti zmluvy boli uvedené iba v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo

podpísané žalovaným a na ktoré písomne nereagoval akceptáciou tohto návrhu ( opak žalobca
nepreukázal), pričom v samotnej ním podpísanej zmluve ani nie je odkaz na spomínané oznámenie
ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej splátky alebo termín konečnej splatnosti
úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná forma zmluvy (§ 9 ods.1 ZoSÚ) vrátane

spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie týchto
jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka o
splatnostimesačnejsplátkyaotermínekonečnejsplatnostiúveru.Pokiaľtietonáležitostižalobcauviedol
v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalovaný tento nový návrh
žalobcu ohľadom týchto náležitostí písomne akceptoval. Musí byť totiž dodržaný proces uzatvárania

zmlúv podľa § 43 a násl. Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

36. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

37. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu

na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

38. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je

však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

39. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť

prejavy účastníkov na tej istej listine.

40.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právnypredpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

41. Ako už súd uviedol, písomná akceptácia žalovaného vo vzťahu k termínu mesačnej splátky a termínu
konečnej splatnosti úveru chýba a preto je nutné uzavrieť, že nedošlo k písomnej dohode strán o týchto
náležitostiach zmluvy.

42. Súd zdôrazňuje, že vychádzajúc z formulácie „termín konečnej splatnosti úveru“ je nepochybné, že

tento termín musí byť určený dátumovo (minimálne mesiacom a rokom, pokiaľ by bola jasne v zmluve
uvedená splatnosť mesačnej splátky). Nemožno termín splatnosti nahrádzať matematickým výpočtom
jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočnosti, že zákonodarca počet splátok stanovil
pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ a preto nemohol mať na mysli
počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ totiž musí
mať jasno už pri uzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, pretože práve to je

účelom citovaného zákonného ustanovenia. Spotrebiteľ teda má byť jasne a zrozumiteľne informovaný
o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez
ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť
jednoduchého výpočtu termínu konečnej splatnosti, v takom prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť
náležitosti podľa § 9 ods.2 písm.k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do

zákonavôbecnemuselzakomponovaťust.§9ods.2písm.f),nakoľkototobypotomúplnestratilozmysel,
lebo z výšky, počtu a termínov splatnosti splátok by sa termín konečnej splatnosti dal vypočítať vždy.
Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí
o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí
to byť konkrétny termín. Takýto údaj ale v zmluve absentuje, navyše keďže chýba aj údaj o splatnosti

jednotlivých splátok a termíne prvej splátky, aj jeho odvodený výpočet je nemožný. Poskytnutý úver súd
preto posudzoval ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku.

43. Súd zastáva názor, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí síce byť obsiahnutá v jednom
dokumente, ale ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 v zmluve

musí byť jasný odkaz na konkrétny dokument (čo tu nebolo), ktorý by navyše musel byť odovzdaný
žalovanému ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia
veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené.

44. Vyššie uvedené závery teda znamenajú, že úver je potrebné považovať za bezúročný a

bezpoplatkový s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.

45. Pre úplnosť treba uviesť, že súdu z jeho činnosti (napr. z odvolania žalobcu proti rozsudku tunajšieho
súdu sp.zn.10Csp/332/2017 kde rovnako bol obdobný úver žalobcu z dôvodov totožných s touto vecou
vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkový) je známa argumentácia žalobcu snažiaca sa vyššie

uvedené závery súdu spochybniť tým, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi
sa nielen v listine označenej ako Žiadosť/Zmluva ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré predstavujú
neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ako aj prílohami tvoriacimi súčasť zmluvných dojednaní (v zmysle článku
7 ods.7.1 písm.g) medzi uvedené prílohy patrí aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru). Podľa tejto
argumentácie žalobcu požiadavka zákona je preto naplnená, lebo deň splatnosti poslednej splátky

úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na
odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.13Co/111/2014-166 ktorý ohľadne významu
oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy uviedol, že v zmysle čl.7 zmluvných dojednaní predstavuje toto
oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy, podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámenie tvorí súčasť
zmluvy a vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti

úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Žalobca ďalej vo vzťahu k predmetnému
oznámeniu veriteľa o schválení úveru argumentoval tým, že skutočnosť, že toto oznámenie nebolo
osobitne podpísané je bez právneho významu, lebo listina o právnom úkone môže pozostávať aj z
niekoľkých strán pričom nemusia byť samostatne podpisované jednotlivé strany tvoriace listinu, ale stačí
ak je podpísaná listina ako celok.

46. S vyššie uvedenou argumentáciou sa súd nestotožňuje. Účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v
spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa akoprofesionála pri poskytovaní úverových služieb. Je potom úplne zrejmé, že nemôže obstáť argumentácia
žalobcu, ktorá obhajobu dodržania zákonom predpísaných náležitostí zmluvy stavia v podstate na
tvrdení, že všetko je v poriadku, lebo zmluva podpísaná žalovaným v jej predtlačenom texte konštatuje,

že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu (tie nie sú podpísané žalovaným napriek tomu, že miesto pre podpis dlžníka je na nich výslovne
vyznačené) a že tie v článku 7 bod 7.1 písm. g) za prílohu zmluvy vyhlasujú Oznámenie veriteľa o
schválení dlžníkovi.

47. Požiadavke jasnosti, zrozumiteľnosti a transparentnosti informovania spotrebiteľa o náležitostiach
úveru, ktoré musí poznať už v čase keď sa pre úver rozhoduje a podpisuje zmluvu, v žiadnom prípade
nemôže zodpovedať postup, keď veriteľ (tu žalobca) od spotrebiteľa de facto chce, aby sa k zákonom
predpísanej náležitosti zmluvy dopátral tak, že cez predformulovaný odkaz v Žiadosti/Zmluve sa dostane
k predformulovaným zmluvným dojednaniam s ďalším predformulovaným odkazom na Oznámenie
veriteľa o schválení úveru, ktoré sa takto vyhlasuje za súčasť zmluvy, hoci ide o listinu vyhotovenú až

niekoľko dní po jej podpise dlžníkom, ktorý tak jej obsah nielenže nemôže ovplyvniť, ale v čase podpisu
žiadosti/zmluvy ani poznať.

48. K poukazu na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktoré má podporovať argumentáciu žalobcu
súd uvádza, že výsledkom aktuálneho odvolacieho prieskumu uvedenej argumentácie žalobcu je jej

jednoznačné odmietnutie. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 22.11.2017 sp.zn.1Co/34/2017 najmä na body 22, 26 a 27 jeho odôvodnenia
kde sa konštatuje, cit.“ Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že predmetný úver treba
považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nenaplnenia ustanovenia § 9 ods.2 písm.f) Zákona
o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie údaju o konečnej splatnosti úveru. Nemožno v tomto

smere súhlasiť s argumentáciou spočívajúcou v tom, že pokiaľ zmluva obsahuje údaj o splatnosti
poslednej splátky ide vlastne o informáciu o konečnej splatnosti úveru, pretože zákon v § 9 ods.2
písm.f) Zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne hovorí o údaji týkajúcom sa doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom ide o
údaj rozdielny od termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože tento je údaj uvedený v §

9 ods.2 písm.k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide teda z pohľadu zákona (ako
uviedol aj súd prvej inštancie) o dva rozdielne údaje, ktoré nemožno stotožňovať, pretože zákon ich
špecifikuje rozdielne a uvádza v dvoch rozdielnych zákonných ustanoveniach (§ 9 ods.2
písm.f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a v § 9 ods.2 písm.k) citovaného zákona, ktorý pojednáva o počte a termínoch splátok)...

Nemožno súhlasiť s argumentáciou, že oznámenie o schválení úveru postačuje pre záver o určenie
konečnej splatnosti úveru. Sporové strany uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorej tento údaj
chýba a oznámenie veriteľa o schválení úveru je vlastne len jednostranný právny úkon, ktorý nemožno
považovať za zmluvné dojednanie. Naviac zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu, a teda musí byť účastníkmi zmluvy podpísaná

(pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.2Co/56/2014 z 2.7.2015). Oznámenie o schválení
revolvingového úveru preto nemôže byť považované za písomne uzavretú zmluvu, nakoľko žalobkyňou
( pozn. dlžníkom) podpísané nie je. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl. 7 zmluvných
dojednaní- žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže byť
považované za platné, pokiaľ nerešpektuje zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje písomnú

formu, t.j. aj podpis na zmluve o spotrebiteľskom úvere, teda aj vo vzťahu k dojednaniam, ktoré sú
uvedené v Oznámení veriteľa o schválení revolvingového úveru, čo sa v danom prípade nestalo. Bez
tohto súhlasu dlžníka tento dokument možno považovať len za jednostranný právny úkon v zmysle
vyššie uvedeného...Žalovaný pozn. tu žalobca) nielen nepreukázal, že zmluvné dojednania, na ktoré
sa odvoláva v priebehu konania, ako aj v odvolaní sú takého charakteru, že s nimi bola žalobkyňa

riadne oboznámená. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, pokiaľ ide
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, pričom tento právny záver je založený
na ustanovení §/ 9 ods.2 písm.f) Zákona o spotrebiteľských úveroch.“

49. Súd v tejto súvislosti zároveň podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 28.6.2016 sp.zn.7Sžo/61/2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v
Prešove č. k. 4S/48/2014 -50 zo dňa 13. novembra 2014 v ktorom sa
okrem iného konštatuje, že „Tým, že Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.
j. konkrétne termíny jednotlivých splátok, výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výškujednotlivých splátok, počet splátok a termín konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v
splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere,
aj podľa názoru súdu je takáto obchodná praktika neprípustná a odporujúca čestnej

obchodnej praxi. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že uvedené informácie boli obsahom samotnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Je
neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2
ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky
musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň

vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej
zmluvnej strany. Takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.“

50. Len pre úplnosť súd uvádza, že ani údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve
(510,-eur) nepovažuje za správny, čo v zmysle § 9 ods.2 písm.g) v spojení s § 11 ods.1 písm.b) zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

51. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku
rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES
ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška
čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,

ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú
tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Aj legálna definícia pojmu celková výška spotrebiteľského úveru
obsiahnutá v § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že sa ňou na účely
tohto zákona rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

52. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že v tu prejednávanom spore celková suma, ktorú žalovaný
reálne dostal k dispozícii od žalobcu, a teda celková výška úveru činila v skutočnosti len 459,-eur a nie
sumu 510,-eur uvedenú v zmluve.

53. Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje na závery v obdobnom spore žalobcu a jeho obdobného
úveru, v ktorom Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 21.6.2018 sp.zn.22Co/33/2018 vo vzťahu
k celkovej výške úveru a poplatku za poskytnutie úveru uviedol, cit „Odvolací súd ďalej poukazuje
na skutočnosť, že pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu si žalovaný ( pozn. v
predmetnom spore bol v pozícii žalovaného žalobca v tu súdenej veci) ako veriteľ vyúčtoval poplatok

za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Z rozhodovacej praxe je tunajšiemu súdu známe,
že žalovaný poskytnutý úver automaticky zníži o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľ
tak reálne neobdrží sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina/ výška úveru, ale istinu poníženú o
výšku poplatku za poskytnutie úveru. V prípade predmetného úveru žalobkyňa teda od žalovaného
obdržala sumu 1.350,- eur a nie 1.500,- eur ako to uviedol žalovaný a ako to je chybne uvedené

aj v predmetnej zmluve. Žalovaný si tak vyúčtoval poplatok vo výške 10 % samotného úveru, ktorý
žalobkyňa reálne nikdy neobdržala. Vzhľadom na výšku predmetného poplatku a spôsob jeho úhrady,
takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“

54. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie
spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí
pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby

členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za
zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Takisto vyslovil, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto

zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. V tu súdenom spore ale ako už bolo uvedené, podmienky tejto zmluvy neumožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, nakoľko nie je priamo v nej
v čase podpisu dlžníkom uvedený ani dátum prvej splátky, ani poslednej splátky ani jasným, určitým azrozumiteľným spôsobom vyjadrený deň v mesiaci kedy majú byť splátky splatné, rovnako chýba termín
konečnej splatnosti úveru, pričom v spojení s ďalšími vytýkanými nedostatkami zmluvy (nesprávne
uvedenie celkovej výšky úveru) ide v súhrne o nedostatky, ktoré bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie

spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Aj vzhľadom k tomu, čo vyplýva
z formulára zmluvy, a síce že tá nebola uzavretá stretnutím dvoch obsahovo zhodných prejavov vôle
strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaný podpísal návrh zmluvy a až následne došlo k
jeho akceptovaniu veriteľom treba uviesť, že už len vzhľadom na danú skutočnosť a časový odstup
bolo mimoriadne dôležité jasne a zrozumiteľne uviesť v zmluve zákonom predpísané údaje. Totiž už len

vzhľadom na daný časový rozdiel medzi podpisom zmluvy dlžníkom a veriteľom bolo extrémne dôležité
presne v zmluve uviesť napr. splatnosť prvej a ďalších splátok aby spotrebiteľ presne vedel odkedy, kedy
a dokedy má plniť splátky.

55. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobcovi v danom prípade vzhľadom
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vznikol nárok len na vrátenie sumy reálne žalovanému

poskytnutej, teda sumy 459,-eur.

56. Niet pochýb, že žalovanému boli žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky v tejto výške a že
veriteľovi vzniklo právo na úhradu tejto úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú žalovanému reálne poskytol. Z
poskytnutej sumy 459,-eur žalovaný uhradil doposiaľ len 122,97 eur, čo sám potvrdil. Súd preto mal za

preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu úverovej istiny vo výške 336,03 eur (459 eur- 122,97 eur).
Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 336,03 eur do dňa vyhlásenia
rozsudku mu neuhradil, pričom aj sám žalovaný jej nezaplatenie potvrdil, súd žalobe v časti nároku na
zaplatenie sumy 336,03 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

57. Žalobe nebolo možné vyhovieť ani v časti zaplatenia zmluvnej pokuty o ktorej žalobca tvrdil, že nárok
na jej úhradu mu vznikol v dôsledku omeškania žalovaného v zmysle článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške
0,04%denne.Súddojednanieozmluvnejpokutevčlánku8bod8.1zmluvy,priktoromvzhľadomnajeho

obsah a spôsob zakomponovania do formulára zmluvy nemožno mať pochybnosti, že bolo veriteľom
vopred pripravené bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah tohto dojednania alebo ho vylúčiť považuje
za neplatné nakoľko sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53
ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.

58. V tejto časti navyše žaloba žalobcu zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust.§ 53a
Občianskeho zákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v uvedenej časti. Podľa
tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie

súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú
v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
59. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na túto zmluvnú pokutu preto súd dáva do pozornosti,
že už vo výroku Rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.zn.12Csp/46/2016 zo dňa 10.5.2017 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.4.2018 sp.zn.5Co/468/2017 bola

totožná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute obsiahnutá v časti bodu 8.1. Zmluvy o revolvingovom
úvere žalobcu vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Ustanovenie § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne
súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára

protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky
je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky,
išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu
Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.60. Súd sa plne stotožňuje s vyššie uvedeným právoplatným posúdením uvedeného dojednania
ako neprijateľného a absolútne neplatného aj s jeho dôvodmi ktoré žalobcovi musia byť známe
nakoľko aj v tam vedenom spore bol stranou sporu. V prípade zmluvnej pokuty je potrebné pri

uzavretí zmluvnej pokuty dodržať zákonné podmienky pre jej uzavretie, vyplývajúce z § 544 ods.1,2
Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta bola zahrnutá do textu Zmluvy do bodu 8.1. Text Zmluvy bol
predformulovaný žalobcom. Ustanovenie o zmluvnej pokute splýva s ostatnými časťami všeobecných
zmluvných dojednaní v zmluve. Samotná zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu
zmätočne, nejasne, s odkazom na bod 13.1. Zmluvných dojednaní, ktoré neboli súčasťou Zmluvy.

Z textu Zmluvy bodu 8.1.sa javilo, že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť vo výške 0,04 %
denne už v prípade samotného omeškania a súčasne v prípade omeškania o viac ako tri mesiace,
čo sa javí ako určitá duplicita, zvlášť za stavu, keď si mohol žalobca uplatňovať aj úrok z omeškania.
Dojednanie podľa názoru súdu nesplnilo predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty a
tak ako bolo zapracované spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
zmluvného vzťahu na úkor žalovaného ako spotrebiteľa. Okrem toho, žalobca nepreukázal, že by bolo

umožnené žalovanému oboznámiť sa s obsahom Zmluvných dojednaní na ktoré dojednanie o zmluvnej
pokute priamo odkazuje, ani že mu boli odovzdané v čase pred uzavretím Zmluvy. Len odkaz na
Zmluvné dojednanie, to znamená na nejaké všeobecné zmluvné podmienky, súd nepovažuje za právne
relevantný postup v spotrebiteľskom vzťahu, pretože Občiansky zákonník v ustanoveniach na ochranu
spotrebiteľa(§53)neumožňujedojednaniezmluvnýchpodmienoktakéhovýznamuadôsledkovakomá

dojednanie o zmluvnej pokute riešiť odkazom na všeobecné zmluvné podmienky. Dojednanie zmluvnej
pokuty takýmto spôsobom, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nevyváženosť
práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu. Krajský súd v Košiciach v už spomínanom rozsudku
sp.zn.5Co/468/2017 k nesúhlasnej argumentácii žalobcu vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, cit“
rovnako správne súd vyslovil neprijateľnosť v časti bodu 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere lebo táto

pokuta je neprimeraná keďže dlžník je povinný ju platiť dvakrát, raz keď je v omeškaní s mesačnou
splátkou a druhý raz keď omeškanie úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Z obsahu cit.
bodu nie je zrejmé do kedy je veriteľ oprávnený túto pokutu počítať.“
61. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 554,07 eur od 13.9.2015
do zaplatenia s tým, že úrok z omeškania požaduje v sadzbe 5,05 % ročne a len pre prípad priznania

ho popri zmluvnej pokute za dobu ich súčasného plnenia obmedzil výšku úroku z omeškania na sadzbu
0,55 % ročne s tým, že inak žiada úrok z omeškania 5,05 % ročne.

62. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

63. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

64. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

65. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

66. Žalobca, vychádzajúc zo žaloby určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok
z omeškania na deň 13.9.2015 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov
úver predčasne zosplatnil. Úrok z omeškania žiadal v sadzbe 5,05 % ročne, ktorá nepresahuje zákonnú
sadzbuúrokuzomeškania,pretoúrokzomeškaniavtejtosadzbeboldôvodnýasúdhožalobcovipriznal
za celé obdobie omeškania žalovaného, nakoľko žalobcom požadovaný nárok na zmluvnú pokutu

žalobcovi nepriznal vôbec.

67. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle
tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky prenesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Žalovaný nerozporoval splnenie podmienok pre predčasné zosplatnenie úveru a toto bolo
po práve, lebo žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku viac ako 3 mesiace, bol upozornený
na možnosť zosplatnenia úveru, ktorá stranami bola dohodnutá a preto bol povinný celú nevrátenú

istinu úveru vrátiť žalobcovi v lehote mu na to poskytnutej v oznámení o zosplatnení úveru, t.j. do 15
dní od jeho doručenia. Žalobca predložil oznámenie o zosplatnení úveru s doručenkou preukazujúci
jeho doručenie žalovanému dňa 29.7.2015, súd tak nemal pochybnosti o povinnosti žalovaného zaplatiť
istinu úveru do 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení úveru. Keďže sa tak nestalo, žalovaný sa
dostal do omeškania so zaplatením sumy 336,03 eur, preto ak žalobca odo dňa 13.9.2015 žiadal úrok
z omeškania, bolo to po práve.

68. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dňa 13.9.2015 preukázateľne bol v omeškaní so
zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 336,03 eur, čo ničím nespochybnil a jeho omeškanie
trvá, uložil mu súd spolu so sumou 336,03 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 336,03 eur od 13.9.2015 do zaplatenia. V časti zaplatenia úroku z omeškania zo sumy

prevyšujúcej výšku prisúdenej istiny 336,03 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nad istinu
336,03 eur súd žalobu čo do istiny považoval za nedôvodnú a tak s plnením neexistujúceho nároku sa
žalovaný do omeškania dostať nemohol.

69. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie sumy 47,13 eur titulom náhrady nákladov spojených

s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, ani tento nárok súd žalobcovi nepriznal. Žalobca tvrdil, že
uvedené náklady sú trovami právneho zastúpenia spojenými so zaslaním pokusu o zmier. Žiaden taký
pokus o zmier však súdu ako dôkaz nepredložil, hoci je zrejmé a logické, že jeho predloženie bolo
prvotným nevyhnutným predpokladom priznania takého nároku spolu s dôkazom, že sa taký pokus o
zmier skutočne žalovanému doručil ( či aspoň odoslal), čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno v danej

časti. Navyše, ak žalobca uplatnil uvedený nárok ako súčasť požadovaného príslušenstva pohľadávky
(§ 121 ods.3 Občianskeho zákonníka), bol potom pre unesenie dôkazného bremena povinný preukázať
účelné vynaloženie uvedených nákladov nielen vyhotovením pokusu o zmier, ale aj dôkazom o jeho
skutočnom doručovaní žalovanému a tiež dôkazom o skutočnej úhrade nákladov s tým spojených ktorej
náhrady sa domáhal práve v uvedenej výške svojmu vtedajšiemu právnemu zástupcovi, čo sa nestalo

a nič z toho nepreukázal. Ide o nepreukázané a nedôvodné plnenie požadované od spotrebiteľa. Preto
súd žalobe vyhovel len v rozsahu uvedenom v prvom výroku rozsudku a vo zvyšku ju zamietol.

70. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho
žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust.§ 232 ods.3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil

žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 20,-eur mesačne.
Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu
(ktorý je v zmysle § 195 CSP a § 295 CSP jedným z dôkazných prostriedkov), ako aj z listinných
dôkazov ktoré predložil na dôkaz toho, že je zdravotne ťažko postihnutý (preukaz ZŤP), s prihliadnutím
na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej

ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške
20,-eur mesačne. Vyššiu splátku nebolo možné určiť vzhľadom na pomery žalovaného. Príjmom jeho
domácnosti vychádzajúc z výsluchu žalovaného je po započítaní jeho invalidného dôchodku 350,-eur
mesačne a prídavkov na deti ktoré dostáva jeho manželka vo výške cca 40,-eur len suma spolu cca 390,-

eur mesačne. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR vyplýva, že žalovaný má 2 maloleté
deti. Z vyššie uvedených dôvodov súd povolil splátky vo výške 20,-eur mesačne, keďže práve v tejto
výške podľa názoru súdu ide o primeranú výšku splátky k výške dlhu a všetkým vyššie uvedeným
okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ktorý
ako veľká spoločnosť hromadne poskytujúca úvery nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich

pomeroch a právach, ako i žalovaného. Súd vo vzťahu k pôvodne dohodnutej splátke úveru 16,12 eur
mesačne uvádza, že prihliadal na to, že úver z viny veriteľa bol bezúročný a bez poplatkov a na zreteľ
vzal aj porovnanie, aký dopad by mohlo mať nevyhovenie žiadosti o splátky vo výroku o splatnosti na
žalovaného v porovnaní s dopadom vyhovenia tejto žiadosti na pomery žalobcu.71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému
nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca

ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán
vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal celú žalovanú
pohľadávku vrátane zmluvnej pokuty a požadovaného príslušenstva pohľadávky (v tejto súvislosti
viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v

Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie
uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej
sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z
omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať
za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho
súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky SR 4/2005).

72. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej
právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj
na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne

pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje
sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

73. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán
podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.

74. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca zmluvnú pokutu alebo príslušenstvo

pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“,
nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do
úspechu či neúspechu žalobcu nemala byť zmluvná pokuta a príslušenstvo pohľadávky
poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci ich zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti
by ich žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ich „do zaplatenia“, keďže § 217 ods.1 CSP v takom

prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v
žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov
na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len
v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté
napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového

poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal
„skúšať“ na zmluvných pokutách či príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania
uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s
vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.

75. V danom prípade žalovaná istina so zmluvnou pokutou a príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu
vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 898,78 eur (554,07 eur ako v petite žaloby
žiadanáistina+47,13eurakovpetitežalobyžiadanénákladyspojenésuplatnenímpohľadávky+286,78
eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaná zmluvná pokuta 0,04 % denne zo sumy 554,07 eur od
13.9.2015 a 10,80 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 0,55 % ročne zo

sumy 554,07 eur od 13.9.2015).

76. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§
217 ods.1 veta prvá CSP) činí 396,19 eur ( 336,03 eur ako prisúdená istina + 60,16 eur ako ku dňu
vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 336,03 eur od 13.9.2015).

77. Žalobca tak bol vo veci úspešný len v rozsahu 44 %, teda prevažujúci úspech v spore mal žalovaný.
Preto i keď žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania, nárok na ich náhradu mu ani v časti priznať
nebolo možné, lebo v spore bol v prevažnom rozsahu neúspešný a nepriznal súd náhradu trov konaniaani úspešnejšiemu žalovanému, lebo ten nárok na ich náhradu neuplatnil a žiadne preukázateľné trovy
konania mu ani nevznikli. Súd tak v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov
konaniasamostatnémuuzneseniu,nakoľkonebolobyvňomočomrozhodovať,aleonárokunanáhradu

trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.