Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112228273
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Barbora Barteková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112228273.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: N.. P. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, K., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, so sídlom
Višňové 53, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2,
Bratislava, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v
Bratislave zo dňa 15.10.2013, č. k. 9C/161/2012-53, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 15.10.2013, č. k.
9C/161/2012-53 p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal určenia, že sprístupnením jeho osobných údajov z osobného spisu bez jeho súhlasu, ktoré sa
nachádzajúvdokumentáciivsúdnychspisochOkresnéhosúduBratislavaIspisováznačka18C98/2006
a Krajského súdu v Bratislave spisová značka 6Co 131/2011, predstavujúce upozornenia na porušenie
pracovnejdisciplíny,skončenípracovnéhopomeruvýpoveďouarozsudkyOkresnéhosúduBratislavaIa
Krajského súdu Bratislava, bolo porušené jeho právo priznané § 11 Občianskeho zákonníka, a domáhal

sa aj uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 7.000,- eur. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním mal súd I inštancie zistené, že
žalovaný ako bývalý zamestnávateľ žalobcu ukončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou pre
porušeniepracovnejdisciplíny.Žalobcapodalnapríslušnomsúdežalobuourčenieneplatnostivýpovede
z pracovného pomeru. Vec bola vedená na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 16C

15/2007. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 06.12.2007, č. k. 16C 15/2007-84 žalobu v
celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd Bratislava
rozhodol rozsudkom zo dňa 18.06.2009, č. k. 3Co 71/08-112 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa. Žalovaný ako bývalý zamestnávateľ N.. J. V. ukončil s N.. V. pracovný pomer výpoveďou pre
porušenie pracovnej disciplíny. N.. V. podala na príslušnom súde žalobu o určenie neplatnosti výpovede
z pracovného pomeru. Vec bola vedená na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 18C
98/2006. O návrhu N.. V. okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.04.2009, č. k. 18C 98/2006-378

tak, že návrh N.. V. zamietol. Proti rozsudku podala N.. V. odvolanie, o ktorom Krajský súd Bratislava
rozhodol uznesením zo dňa 31.8.2010, č.k. 6Co 364/09-449 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie vo
veci žaloby o určenie neplatnosti výpovede N.. V., žalovaný na pojednávaní konanom dňa 02.12.2010 vrámci dokazovania predložil okresnému súdu písomné vyjadrenie zo dňa 01.12.2010, v ktorom uviedol,
že uznesenie odvolacieho súdu podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
pretože Zákonník práce pre platnosť výpovede z pracovného pomeru nevyžaduje, aby menej závažné

porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) bolo sústavné, t.j. aby k porušeniu pracovnej
disciplíny menej závažným spôsobom došlo najmenej trikrát. V rámci svojej argumentácie žalovaný v
predmetnom vyjadrení poukázal na to, že rovnakým procesným spôsobom ako s N.. V. ukončil pracovný
pomer aj so žalobcom, t.j. žalobcovi bola daná výpoveď pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny s tým, že v posledných šiestich mesiacoch bol jedenkrát upozornený na možnosť výpovede

v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Keďže rovnakým procesným spôsobom ukončil žalovaný
pracovný pomer aj s N.. V., mal za to, že výpoveď z pracovného pomeru daná N.. V. bola platná a
uznesenie odvolacieho súdu nesprávne, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil: upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobcu zo
dňa 13.09.2006, upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobcu zo dňa 17.10.2006, výpoveď
z pracovného pomeru zo dňa 25.10.2006 danú žalobcovi, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo

dňa 06.l2.2007, č. k. 16C 15/2007 - 84, rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 18.06.2009, č. k.
3Co 71/08 -112. V júli 2012 N.. J. V. pri pracovnom pohovore s N.. T.. L. O., L.., riaditeľom spoločnosti
T a T U. 12570/50A, Bratislava, súčasným zamestnávateľom žalobcu, uviedla, že v jej pracovnom
spise sa nachádzajú dokumenty, z ktorých vyplýva, že N.. T. mal pracovnoprávne delikty s predošlým
zamestnávateľom. Následne sa uskutočnil pohovor medzi nadriadeným žalobcu a N.. T.. Tento rozhovor

sa skončil s tým, že žalobca dostal podmienku, že sa ukončia všetky správne konania, ktoré má na
starosti, a jeho súčasný zamestnávateľ zvažuje, či rozviaže pracovný pomer so žalobcom.

3. Posúdiac vec podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, § 11, §
13 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobný

návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti.
Žalovaný nezverejnil osobné údaje žalobcu, ani ich nesprístupnil súčasnému zamestnávateľovi žalobcu
(spoločnosti T a T systém, spol. s r.o.), N.. V., či inej fyzickej osobe. Žalovaný predložil predmetné
dokumenty (t.j. upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, výpoveď z pracovného pomeru a
rozsudky vo veci žaloby žalobcu) na preukázanie svojich tvrdení nevyhnutné na ochranu svojich

zákonných práv a právom chránených záujmov. Predloženie dôkazov súdu na preukázanie svojich
tvrdení je povinnosťou a právom účastníka konania vyplývajúcim z ust. § 120 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) a v tomto práve nemôže byť účastník konania nijako
obmedzovaný. Predložením predmetných dokumentov súdu ako dôkazov na podporu svojich tvrdení
v súdnom konaní nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu právnej povinnosti, nakoľko nedošlo k

zverejneniu osobných údajov v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných
údajov. Zverejnením osobných údajov podľa tohto zákonného ustanovenia sa rozumie publikovanie,
uverejnenie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných
prostriedkov, verejne prístupných počítačových sietí, verejným vykonaním alebo vystavením diela,
verejným vyhlásením, uvedením vo verejnom zozname, v registri alebo v operáte, ich umiestnením na

úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste. V danom prípade teda nemožno hovoriť o
protizákonnom konaní žalovaného. Pretože konanie žalovaného nemožno považovať za neoprávnený
zásah do osobnostných práv žalobcu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému ich
náhradu nepriznal, lebo náhradu trov si neuplatnil.

4. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.12.2013, a žalovanému dňa
03.12.2013.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 18.12.2013, odvolanie žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu (č.l. 58 spisu). Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok
v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietol, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že zo strany
žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti. Súd sa pri dokazovaní stroho zameral len na
obsahovú časť žaloby, týkajúcu sa zverejnenia osobných údajov v zmysle § 4 zákona č. 428/2002 Zb. a

konkrétne na ustanovenie jeho ods. 1 písm. d). Súd sa vôbec nezaoberal tou obsahovou časťou žaloby,
v ktorej žalobca poukazuje na porušenie právnej povinnosti žalovaného v tom, že žalovaný objektívne
zodpovedávsúladesustanovením§15ods.1zákonaoochraneosobnýchúdajovzaochranuosobných
údajov žalobcu, za bezpečnosť spracovaných osobných údajov a za ochranu práv žalobcu ako osobydotknutej v súlade s ustanovením § 4 ods. 5 zákona o ochrane osobných údajov. O skutočnosti, že
žalovaný ako prevádzkovateľ spracúval osobné údaje ich premiestnením, využívaním, a sprístupnením,
nemôže byť žiaden spor. Takisto analogicky nemôže byť sporné, že žalovaný ako prevádzkovateľ

porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, keď si nesplnil právnu povinnosť v
tom, že osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby. Touto skutočnosťou sa súd
napriek jej uvedeniu k žalobe vo vykonanom dokazovaní vôbec nezaoberal. Obdobne sa súd nezaoberal
obsahom ďalšej časti ustanovenia § 7 ods. 4 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov. V tomto
prípade došlo bez súhlasu dotknutej osoby k nerešpektovaniu základných práv a slobody dotknutej

osoby a konaním žalovaného bolo neoprávnene zasahované do práv na ochranu osobnosti a súkromia
žalobcu ako dotknutej osoby. Súd vo svojom rozhodnutí skopíroval presne na slovo vety z vyjadrenia
žalovaného zo dňa 10.10.2012. Nesprávne sa odvolával na ustanovenie § 120 OSP, v ktorom nie je ani
zmienka o povinnosti predložiť dôkazy. Zmienka o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení je diametrálne niečo iné. Ak účastník konania dôkazy nemá, respektíve nepotrebuje dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, nemôže byť povinný ich predložiť súdu. Ak ich však včas predloží, potom

je jeho zákonnou povinnosťou ich označiť. I táto skutočnosť v dokazovaní súdu nesporne svedčí o
skutočnosti, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 27.01.2014 (č.l. 62 spisu), ktorý sa k nemu
písomne vyjadril dňa 06.02.2014 (č.l. 65 spisu) s tým, že prvostupňový súd vo veci rozhodol na základe

správneho právneho posúdenia. Odvolanie žalobcu nepovažuje za dôvodné a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Zdôraznil, že z odvolania žalobcu nie je zrejmé, v čom tento vidí
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Ako vyplýva so žaloby, žalobca videl porušenie
právnej povinnosti žalovaného tým, že žalovaný zverejnil osobné údaje žalobcu v zrejmom rozpore s
oprávneným záujmom žalobcu a osobné údaje žalobcu boli bez jeho súhlasu sprístupnené fyzickým

osobám. Súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, že predloženie dokumentov
súdu v rámci dokazovania v súdnom konaní, nie je porušením právnej povinnosti, v dôsledku čoho v
danej veci nie je splnený základný predpoklad úspešného uplatňovania práva na ochranu osobnosti.
Predloženie dôkazov účastníkom v súdnom konaní, nevyhnutné na ochranu jeho zákonných práv a
právom chránených záujmov, nemožno považovať za konanie v rozpore so zákonom. V konaní bolo

preukázané, že žalovaný nezverejnil osobné údaje žalobcu, ani ich nesprístupnil fyzickým osobám v
rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Žalobcovu analýzu ustanovenia § 120 OSP považuje
žalovaný za právne bezvýznamnú. Povinnosť označovania a predkladania dôkazov vyplýva napríklad z
odseku 4 tohto ustanovenia. Zdôraznil tiež, že pojednávania v súdnom konaní o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. 16C/15/2007, boli verejné, a teda verejnosť sa mohla o okolnostiach skončenia pracovného
pomeru žalobcu a o podrobnostiach jeho disciplinárnych previnení počas trvania jeho pracovného
pomeru u žalovaného, dozvedieť na týchto pojednávaniach, ako aj z rozsudkov súdu prvého stupňa a
odvolacieho súdu.

7. Spis s odvolaním žalobcu bol predložený odvolaciemu súdu dňa 19.03.2014. Odvolací súd
uznesením zo dňa 22.12.2014, č k. 14Co/167/2014-70 vyzval odvolateľa na odstránenie vady odvolania,
spočívajúcu v nepodpísaní odvolania. Odvolanie podpísané právnym zástupcom žalobcu bolo doručené
odvolaciemu súdu dňa 12.01.2015 (č.l. 72 spisu).

8. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v
Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP.
Viazaný rozsahom odvolania a odvolacím dôvodom o nesprávnom právnom posúdení veci, dospel po
preskúmaní odvolacích námietok k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zrušiť, pretože odvolací

dôvod neobstojí a súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne.10. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok
vo veci verejne vyhlásil dňa 25.04.2017.

11. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania. Výsledky dokazovania
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, a aj podľa názoru odvolacieho
súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového

materiálu. Dokazovanie vo veci teda vykonal súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu a zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP (procesné ustanovenie platné do
30.06.2016). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Svoj právny záver súd prvej inštancie
aj dostatočným spôsobom odôvodnil a v súlade s § 157 ods. 2 OSP (platným do 30.06.2016) podal

dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietol. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie
(§ 142 ods. 1 OSP) vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.

2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné:

13. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen to, že došlo k
neoprávnenémuzásahu,aleajto,žezásahbolobjektívnespôsobilý,abyznehovzniklaujmanaprávach
fyzickej osoby chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, pričom obidva tieto predpoklady

musia byť splnené.

14. Za nespôsobilý zásah narušiť alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti chránené ustanovením § 11
Občianskeho zákonníka považujú súdy prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené
napríklad za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k

zníženiu vážnosti fyzickej osoby. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je vylúčená
vtedy, ak dôjde k zásahu v rámci riadneho konania, a ak nevybočil zásah z rámca daného platnými
predpismi. O neoprávnenom zásahu nemožno teda hovoriť tam, kde takýto zásah zákon dovoľuje, alebo
tam, kde k zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva, hoci inak sa zásah týka osobnosti fyzickej
osoby podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka.

15. Subjektívnym právom v uvedenom zmysle je i právo fyzickej osoby (účastníka
občianskoprávneho konania - strany sporu, vrátane jeho právneho zástupcu), vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam a k dôkazom, ako aj uvádzať skutočnosti, ktoré ako strana súdneho konania považuje
za dôležité pre rozhodnutie o predmete sporu.

16. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, konaním žalovaného, ktorý v súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C 98/2006 (v inom pracovnom spore) predložil súdu
dokumenty týkajúce sa žalobcu (upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, skončenie pracovného
pomeru výpoveďou a rozsudky vo veci žaloby žalobcu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru

výpoveďou a náhradu mzdy) na preukázanie svojich tvrdení a podporu svojho názoru o splnení
podmienok dania výpovede, nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu právnej povinnosti a k
neoprávnenému zásahu do práv žalobcu. Nedošlo k zverejneniu osobných údajov žalobcu v zmysle §
4 ods. 1 písm. d) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, keď dokumenty týkajúce sa
žalobcu sa stali súčasťou súdneho spisu, do ktorého mali právo nahliadať iba účastníci konania a ich

zástupcovia (§ 44 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, teraz § 97 ods. 1 CSP), pričom všetci
sudcovia a zamestnanci súdu sú viazaní mlčanlivosťou.

17. Pokiaľ aj žalovaný bez súhlasu žalobcu poskytol súdu dokumenty žalobcu osobnej povahy,
poskytol ich na úradné účely a v súvislosti so zákonným oprávnením účastníka súdneho konania

vyplývajúceho z procesného predpisu, t.j. na základe zákona. Konanie žalovaného nepresahovalo
rámec občianskoprávneho konania, a nemožno ho označiť za neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu,
i keď by sa inak týkal osobnosti žalobcu, keď k zásahu došlo spôsobom primeraným okolnostiam -
pri výkone iného subjektívneho práva garantovaného zákonom. Zo strany žalovaného tak nedošlo kporušeniu právnej povinnosti ani podľa iných ustanovení zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných
údajov, na ktoré sa žalobca odvoláva vo svojom odvolaní.

18.Odvolacísúdpovažujeeštezapotrebnépoukázaťajnatúskutočnosť,ževdanomprípadeabsentuje
aj samotná priama príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným zásahom zo strany žalovaného a
porušením alebo ohrozením chránených osobnostných práv žalobcu. Vykonaným dokazovaním vo veci
bolo totižto preukázané, že nie od žalovaného, ale od Ing. J. V. sa v júli 2012 súčasný zamestnávateľ
žalobcu náhodne dozvedel o tom, že v spise na súde sa nachádzajú dokumenty, z ktorých vyplýva, že

žalobca mal pracovnoprávne delikty s predošlým zamestnávateľom.

19. Konanie žalovaného tak nebolo spôsobilé vyvolať také ohrozenie alebo narušenie chránených práv
osobnosti fyzickej osoby - žalobcu, aby mu bola poskytnutá ochrana v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom súd prvej inštancie zamietol nároky žalobcu uplatnené žalobou,
rozhodol vecne správne

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Aj keď bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).