Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5Csp/196/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417207398
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8417207398.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 36 613 843, proti žalovanému : X. F., E.. XX. X. XXXX, I.
S.E. Z. J. XX, XXX XX A., o zaplatenie 338,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 89,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 16,49 eur od 26.8.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 14,58 eur od 26.9.2015
do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 14,68 eur od 27.10.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy
14,58 eur od 26.11.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 14,58 eur od 29.12.2015

do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 14,17 eur od 26.1.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 338,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16,49

eur od 26.8.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 14,58 eur od 26.9.2015 do zaplatenia,
5,05 % ročne zo sumy 14,68 eur od 27.10.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 14,58 eur od
26.11.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 14,58 eur od 29.12.2015 do zaplatenia a 5,05 % ročne
zo sumy 14,17 eur od 26.1.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa
5.1.2015 Zmluvu číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb

stým,ženazákladezmluvyajboližalovanémuposkytnutételekomunikačnéslužby,zaktorésažalovaný
zaviazal zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Tvrdil, že žalovaný neuhradil cenu poskytnutých
telekomunikačných služieb vyúčtovanú faktúrami špecifikovanými v žalobe znejúcimi na sumu spolu
176,13 eur a nezaplatil ani dohodnutú zmluvnú pokutu vyúčtovanú mu vo výške 248,95 eur, pričom
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 bola táto pohľadávka voči žalovanému postúpená
na žalobcu, a keďže žalovaný ani po postúpení pohľadávky na svoj záväzok žalobcovi nič nehradil, tento
sa domáha zaplatenia časti dlžnej sumy pozostávajúcej z ceny služieb vo výške 89,08 eur ( 16,49 eur

+ 14,58 eur + 14,68 eur + 14,58 eur + 14,58 eur + 14,17 eur ) a zmluvnej pokuty vo výške
248,95 eur súdnou cestou a žiada aj zákonné úroky z omeškania.3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu s prílohami,
Všeobecné obchodné podmienky, Cenník, faktúry a Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou.

4. Po výzve súdu žalobcovi na doplnenie rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k zmluvnej pokute 248,95
eur vzhľadom k tomu, že v predloženom dodatku k zmluve je ako výška zmluvnej pokuty uvedená
suma 159,-eur s tým, že ide o počiatočnú sumu ktorá bude klesať žalobca písomným podaním zo
dňa 14.9.2018 súdu oznámil, že dňa 3.3.2014 uzatvoril pôvodný účastník C. I. Dodatok k zmluve o
poskytovaní verejných služieb pre t.č.XXXX XXX XXX ktorého predmetom bola aktivácia programu

služieb Happy XS a bol mu poskytnutý mobilný telefón Sony Xperia E za kúpnu cenu 248,94 eur,
následne zmluvou zo dňa 3.3.2014 došlo k zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, kde sa žalovaný zaviazal prevziať dlh za pôvodného účastníka. Žalobca poukázal na bod 1
písm.d) Dodatku, bod 2 a 4 Dodatku a tvrdil, že na základe neuhradenia splatných faktúr a porušenia
svojich povinností vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému v súlade s uzatvoreným dodatkom vo faktúre
číslo XXXXXXXXXX splatnej dňa 25.7.2016 zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta bola stanovená vo výške

248,95 eur, pričom sa jedná o pevnú sumu ktorá neklesá v závislosti od počtu dní uplynutých z doby
viazanosti. Uviedol, že v žalobe bola uvedená nesprávna informácia o degresívnom charaktere zmluvnej
pokuty,čovpredmetnomprípadeniejepravdivé.AkodôkazyoznačilDodatokkzmluvezodňa3.3.2014,
Dohodu o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb - dohodu o
prevzatí dlhu zo dňa 3.3.2014 a faktúru číslo XXXXXXXXXX.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami, poučením o možnosti zastúpenia a o jeho
procesných právach a povinnostiach a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa
17.1.2019 písomne nevyjadril. Nevyjadril sa ani k doplneniu žaloby žalobcom, ktoré mu súd doručil dňa
4.3.2019.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v
ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe
predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust.§ 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez

nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.3.2019, miesto a čas jeho verejného
vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa
26.2.2019 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany
sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.9.2018, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie
žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a
zistil tento skutkový stav:

8. Obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., C. I. ako pôvodný účastník a žalovaný
ako nový účastník, uzavreli dňa 3.3.2014 Dohodu o zmene v osobe účastníka Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb - Dohodu o prevzatí dlhu podľa § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka predmetom
ktorej bolo dojednanie o zmene v osobe účastníka Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Účastníci
v nej dohodli, že nový účastník (žalovaný) vstupuje do všetkých práv a povinností

a preberá od pôvodného účastníka všetky záväzky ktoré vznikli zo zmluvy o poskytovaní verejných
služieb uzavretej medzi podnikom a pôvodným účastníkom C. I. pre telefónne číslo XXXX XXX XXX.
Žalovaný ako nový účastník zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
dodatkov k zmluve, všeobecných a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu
a poskytovanie služieb. Dohodnuté bolo mesačné zúčtovacie obdobie od 8. kalendárneho dňa v mesiaci

do najbližšieho 7. kalendárneho dňa v mesiaci vrátane s tým, že fakturácia bude prostredníctvom odpisu
faktúry v papierovej forme.

9. V rovnaký deň obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ W. C. I. ako účastník
uzavreli Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb pre telefónne číslo XXXX XXX XXX (ďalej len

„Dodatok“) predmetom ktorého bola zmena pôvodného programu služieb na program Happy XS (bod 1
písm. a/ Dodatku), záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb
podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, týmto
Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnejsiete podniku a cenníkom, (bod 1 písm. b/ Dodatku), záväzok spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu Sony Xperia E (bod 1 písm. c/ Dodatku)
a záväzok účastníka, že po dobu viazanosti 31 mesiacov, nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky,

a že sa nedopustí takého konania, ani ho neumožní, na základe ktorého by spoločnosti Slovak Telekom,
a.s vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo ju vypovedať z dôvodov porušenia
povinností zo strany účastníka (bod 2 Dodatku).

10. Podľa bodu 4 tohto Dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b),

alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu
SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke
č.1 Dodatku. V tabuľke č.1 Dodatku je ako výška zmluvnej pokuty uvedená suma 248,95 eur.

11.ZpredloženýchfaktúrčísloXXXXXXXXXX,Č.XXXXXXXXXX,Č.XXXXXXXXXX,Č.XXXXXXXXXX,
Č. XXXXXXXXXX W. Č. XXXXXXXXXX bolo zistené, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s.

nimi žalovanému titulom ceny a poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby pre program služieb
Happy XS a telefónne číslo XXXX XXX XXX vyúčtovala za obdobie odo dňa 8.7.2015 do 7.1.2016 k
zaplateniu sumu spolu 176,13 eur.

12. Z predloženej faktúry Č..XXXXXXXXXX súd zistil, že táto bola vyhotovená spoločnosťou Slovak

Telekom, a.s. dňa 8.7.2016 a žalovanému ňou bola titulom zmluvnej pokuty vyúčtovaná k zaplateniu
suma 248,95 eur. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 25.7.2016.

13. Žalovaný, ktorému žaloba so všetkými prílohami bola riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej
vyjadriť žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprel a preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že

žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dohodu o zmene v osobe účastníka zmluvy o
poskytovaní verejných služieb - dohodu o prevzatí dlhu, že boli mu touto spoločnosťou riadne poskytnuté
telekomunikačné služby v rozsahu a špecifikácii podrobne uvedenej v žalovaných faktúrach a že
žalovanýtamuvedenúcenutýchtoslužiebdoposiaľnezaplatilsúdvsúlades§151ods.1CSPpovažoval
za nesporné.

14. Z predloženej fotokópie Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 uzavretej medzi
postupcom Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO : 35 763 469
a žalobcom ako postupníkom a jej príloh bolo zistené, že pohľadávky voči žalovanému z faktúr, ktorých
zaplatenie je predmetom tohto konania spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými boli

s účinnosťou ku dňu 13.9.2017 postúpené na žalobcu.

15. Žalobca v konaní tvrdil, že nakoľko žalovanému boli poskytnuté dohodnuté služby, vznikol v zmysle
zmluvy, dohody o prevzatí dlhu a cenníka služieb nárok na zaplatenie ceny týchto služieb a nakoľko
porušil zmluvnú povinnosť, vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur, spolu

teda nárok na zaplatenie sumy 338,03 eur, pričom túto sumu žalovaný spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
ani žalobcovi ako novému veriteľovi postúpenej pohľadávky neuhradil.

16. Zo žaloby, jej doplnenia a príloh vyplýva, že predmetom posúdenia je v danom prípade nárok žalobcu
na zaplatenie peňažnej sumy vo výške spolu 338,03 eur, a to titulom ceny telekomunikačných služieb

(vo výške 89,08 eur) a zmluvnej pokuty (vo výške 248,95 eur). Tento nárok opiera o Dohodu o zmene v
osobeúčastníkazmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb-dohoduoprevzatídlhuuzavretúsožalovaným
ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je upraveným
typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená je v osobitnom zákone č.351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú. Preto súd

pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie ceny služieb vychádzal z ustanovení vyššie uvedeného
osobitného zákona a Občianskeho zákonníka, pri posúdení nároku na zmluvnú pokutu vychádzal
z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade išlo o spotrebiteľský,
občianskoprávny vzťah.

17. Podľa § 52 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebodohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

20. Podľa § 531 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho
dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď

pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou
s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa
uzavrela písomnou formou. Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba,
ktorá dlh prevzala.

21. Podľa § 532 Občianskeho zákonníka obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie
dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.

22. Podľa § 44 ods.1 zák.č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa

Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
23. Podľa § 44 ods.2 tohto zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí
obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a

ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb
a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

24. Podľa § 44 ods.3 tohto zákona údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v

ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo
cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných
služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení

účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,

e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

25. Podľa § 44 ods. 4 tohto zákona ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú
verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí

zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň
povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto
obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy
neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

26. Podľa § 43 ods.1 písm.a) a b) tohto zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

27. Podľa § 43 ods.12 písm.a) a b) tohto zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak
to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
28. Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Slovak

Telekom,a.s.postúpením,bolopotrebnéaplikovaťtiežustanoveniaObčianskehozákonníkaopostúpení
pohľadávky.

29.Podľa§524odsek1,2Občianskehozákonníkaveriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

30. Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení. /§526 ods.2 Občianskeho zákonníka./

31. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. svoju povinnosť zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dohody o zmene jej účastníka a o

prevzatí dlhu splnila, poskytla žalovanému, ktorý prevzal na seba všetky záväzky pôvodného účastníka
C. I. dohodnuté služby, za čo mu vyúčtovala cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s obsahom
ktorých sa súd oboznámil. Spolu cena žalovaným využitých a vyúčtovaných služieb za obdobie odo dňa
8.7.2015 do 7.1.2016 tak ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených žalobcom bola vo výške 176,13eur. Žalobou uplatnená bola časť tejto ceny služieb vo výške 89,08 eur ktorá podľa tvrdenia žalobcu
nebola spoločnosti Slovak Telekom, a.s. žalovaným uhradená, čo žalovaný v konaní ničím nespochybnil.
Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 s prílohami preukázal, že

túto pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol, preukázal tak svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej
uplatnenie. Povinnosťou žalovaného bolo po oznámení postúpenia pohľadávky svoju povinnosť plniť
žalobcovi.

32. Súd priznal žalobcovi časť uplatneného nároku vo výške 89,08 eur pozostávajúcu z nezaplatenej

ceny služieb vyúčtovanej žalovanému faktúrami číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 28.12.2015 znejúcou
pôvodne na sumu spolu 21,07 eur, z čoho uplatnená a prisúdená bola len časť ceny služieb vo výške
14,58 eur, číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.8.2015 znejúcou na sumu spolu 42,78 eur, z čoho
cenu služieb ktorá aj bola prisúdená predstavuje suma 16,49 eur, číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa
25.11.2015 znejúcou na sumu spolu 40,87 eur, z čoho uplatnená a prisúdená bola
len časť ceny služieb vo výške 14,58 eur, číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.9.2015 znejúcou na

sumu spolu 16,08 eur, z čoho cenu služieb ktorá aj bola prisúdená predstavuje suma 14,58 eur, číslo
XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.1.2016 znejúcou na sumu spolu 34,16 eur, z čoho cenu služieb ktorá aj
bola prisúdená predstavuje suma 14,17 eur a číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 26.10.2015 znejúcou
na sumu spolu 21,17 eur, z čoho cenu služieb ktorá aj bola prisúdená predstavuje suma 14,68 eur.
Nakoľko v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu,

že žalovaný túto cenu za poskytnuté služby vo výške spolu 89,08 eur ( 14,58 eur+ 16,49
eur + 14,58 eur + 14,58 eur + 14,17 eur + 14,68 eur) ku dňu podania žaloby ani ku dňu vyhlásenia
rozsudku nezaplatil, jeho preukázaný dlh na cene služieb je vo výške 89,08 eur. Na základe uvedeného
súd žalobe v časti nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 89,08
eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko tento nárok žalobcu bol predloženou zmluvou a faktúrami riadne
preukázaný a žalovaný ho ani nespochybnil, hoci žaloba s prílohami mu bola riadne doručená a bol
vyzvaný sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku voči nemu uplatneného nároku,
mal dostatočný priestor tak urobiť.

33. Keďže nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach, ktorými
boli vyúčtované sa žalovaný dostal do omeškania, zo zákona mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
okrem ceny služieb aj úrok z omeškania, nakoľko pohľadávka pôvodného veriteľa bola mu postúpená
aj s týmto jej príslušenstvom.

34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

36. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

37. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

38. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania z ceny služieb nepresahuje sadzbu určenú
podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v deň od ktorého žalobca požadoval úrok z

omeškania bol v omeškaní so zaplatením ceny služieb (ide o deň nasledujúci po dni splatnosti
tej ktorej faktúry) a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 89,08 eur rovnajúcou sa výške
jeho dlhu zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16,49 eur od 26.8.2015
do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 14,58 eur od 26.9.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 14,68eur od 27.10.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 14,58 eur od 26.11.2015 do zaplatenia, 5,05 %
ročne zo sumy 14,58 eur od 29.12.2015 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy 14,17 eur od 26.1.2016
do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku (prvý výrok).

39. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur, ktorá bola žalovanému k zaplateniu
vyúčtovaná faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2016 splatnou dňa 25.7.2016 súd žalobu musel
zamietnuť z nasledujúcich dôvodov.

40. Podľa § 544 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení k 3.3.2014, teda ku dňu uzavretia Dodatku
k zmluve o poskytovaní verejných služieb ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

41. Podľa § 545 ods.1 až 3 tohto zákona ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú
sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo

iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi
účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť,
ak porušenie povinnosti nezavinil.

42. Podľa § 545a tohto zákona neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

43. V súvislosti so záverom o nedôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty je treba
najmä uviesť, že žaloba zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a
Občianskeho zákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v tejto časti. Podľa tohto
zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa
rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

44. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu preto súd dáva do pozornosti,

že už Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.05.2012 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 16Co/32/2012-46 zo dňa 15.03.2012.

45. Aj Okresný súd Stará Ľubovňa vo veci sp. zn. 5C/132/2015 v rozsudku zo dňa 16.2.2016 vyhodnotil
dojednanie o zmluvnej pokute v bode 4 Dodatku spoločnosti Slovak Telekom a.s. pre program služieb
Happy XS pri predaji telefónu Sony Xperia, teda totožné dojednanie akým je aj dojednanie v tu súdenej
veci za neplatné z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo

žalobcovi musí byť dobre známe keďže aj v tam súdenej veci bol žalobcom. Okresný súd Rožňava v
rozsudku sp.zn.12C/374/2015 zo dňa 9.3.2016 aj priamo vo výroku určil zmluvnú podmienku uvedenú
v bode 4 Dodatku k Zmluve so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. pre program služieb Happy XS,
teda rovnaký program služieb ako bol dojednaný v tu súdenej veci, čo do významu úplne totožnú sdojednaním z ktorého žalobca uplatňuje právo v tomto konaní za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo
žalobcovi rovnako musí byť dobre známe keďže aj v uvedenom konaní bol žalobcom. Koniec koncov,
už aj názor Okresného súdu Kežmarok o neplatnosti predmetného dojednania o zmluvnej pokute pre

program služieb Happy žalobcovi musí byť známy napr. z konaní sp.zn.9C/552/2015 alebo 9C/381/2015
kde tiež vystupoval v pozícii žalobcu a kde už bola judikovaná neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky.

46. Už citované ust. § 53a Občianskeho zákonníka bolo doň včlenené s účinnosťou od 1.3.2010
zákonom č.575/2009 Z.z. ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník. Súd si dovoľuje poukázať na

dôvodovú správu k predmetnému zákonu z ktorej jasne vyplýva, čo zákonodarcu viedlo k zavedeniu
predmetnej právnej úpravy, a síce bolo to zistenie, že cit.“niektorí dodávatelia napriek tomu, že súd
im právoplatne nepriznal plnenie z takejto nečestnej podmienky, naďalej v iných prípadoch takúto
podmienku bez zábran používajú. Zákonodarca sa preto rozhodol zaviesť zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie. Takéto rozhodnutie nebude
predstavovať prekážku rozsúdenej veci res iudicatae. Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou

plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto
zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne
zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už na právoplatný rozsudok súdu.
Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom. Zmysel a cieľ
navrhovanej právnej úpravy by sa nedosiahol, ak by po rozhodnutí súdu dodávateľ postúpil pohľadávku

a právny nástupca by ju vymáhal, aj keď bola založená na nečestnej zmluvnej podmienke. Navrhované
ustanovenie in fine počíta aj s takýmito únikmi pred zodpovednosťou. Rozsudok bude zaväzovať iba
účastníkov konania. Zákonná povinnosť vyplývajúca z navrhovaného ustanovenia však bude znamenať
pre dodávateľov povinnosť, aby už na súde neuplatňovali plnenie založené na neprijateľnej teda
nečestnej zmluvnej podmienke. V praxi nemožno vylúčiť, že dodávateľ napriek tomu, že mu bola

právoplatne zamietnutá žaloba o plnenie z neprijateľnej podmienky, znovu uplatní plnenie z takejto
nemorálnej podmienky. Nepredpokladá sa však, že sa dodávateľ po tom, ako mu súd právoplatne
zamietne žalobu pre nemorálnu podmienku, bude opätovne pokúšať použiť takúto podmienku tak, ako je
to žiaľ, v súčasnosti veľmi bežné. Obsahom povinnosti je nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku
a teda najmä neuplatňovať z nej plnenie na súde a neprijímať plnenia z takejto podmienky. Predkladateľ

zdôrazňuje, že nezavádza žiadne nové kompetencie a nejde ani o prekrývanie kompetencií s inými
orgánmi. Navrhovaná právna úprava je len o tom, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach, čím
dehonestuje celý inštitucionálny systém ochrany spotrebiteľa. Je aj v záujme samotných dodávateľov,
aby sa trh „vyčistil" od nepoctivých podnikateľov. Spotrebiteľa treba chrániť, pretože je dôležitým prvkom
v trhovej ekonomike, zabezpečuje obrat, zisky a dane. Záujem na posilňovaní dôvery spotrebiteľa je

zvlášť v prebiehajúcej kríze prepotrebný“.

47. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá

členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

48. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne
pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich
účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existenciamožnábeznekalýchpodmienok.“(čl.6ods.1smernice).Ustanoveniečl.6ods.1smernicesa
má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť
v režime pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo
veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať
a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

49. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú
podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je
neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť).Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a
priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu

zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane
práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú
neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je

uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Navyše zmluvnú pokutu
uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni
jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a
Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej dohody o zmluvnej pokute. Zákaz ďalšieho

používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný
subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe
používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované

konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného
práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska

vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú
dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny
štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.
Abysadosiahlafaktickárovnosť,jetomožnédosiahnuťlenvonkajšímzásahom (porov.rozsudky
Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). V tejto súvislosti súd

poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/238/2012 zo dňa 10.9.2013.

50. I keď pre záver o nemožnosti žalobe vyhovieť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty by vzhľadom
na vyššie uvedené stačilo i zistenie, že žalobca tu uplatnil plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá už
súdmi bola právoplatne judikovaná ako neprijateľná, súd pre úplnosť dodáva, že tak ako iné súdy v

už uvedených rozhodnutiach, aj on považuje dodávateľom vopred pripravené ustanovenie o zmluvnej
pokute v článku 4 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 3.3.2014 za neplatné z
dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

51. Podľa § 53 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetného
Dodatku spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

52.Vzmysle§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiapredmetného
Dodatku za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj ustanovenie, ktoré
požadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

53. Podľa § 53 ods.5 tohto zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.54. Pôvodný účastník, ktorého záväzok prevzal žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu
dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb s dobou viazanosti na 31 mesiacov. Účastník sa
zaviazal používať služby 31 mesiacov, pričom zakúpil mobilný telefón za zvýhodnenú cenu (9 eur).

Súd vzhľadom na obsah a formu dojednania o zmluvnej pokute obsiahnutého v predtlačenom texte
formulára dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb používaných právnym predchodcom
žalobcu opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti nemal pochybnosti o
tom, že toto dojednanie nebolo individuálne dojednané a že spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť jeho
obsah. Súd sa pri svojej činnosti pravidelne stretáva so zmluvami a dodatkami uzatváranými právnym

predchodcom žalobcu, spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s, resp. Slovak Telekom, a.s. s rôznymi
spotrebiteľmi a je nemožné uveriť tomu, že desiatky rôznych spotrebiteľov nezávisle od seba pri
dohodovaní zmluvnej pokuty prejavia presne takú istú individuálnu vôľu pokiaľ ide o vyjednanú výšku
zmluvnej pokuty (dokonca s presnosťou na eurocenty) a vôbec celkové dojednanie zmluvnej pokuty
(ktoré je pri daných typoch dodatkov vždy totožné). Koniec koncov, záver o individuálnom nevyjednaní
predmetnýchdojednaníozmluvnejpokutespotrebiteľmisprávnympredchodcomžalobcupriobdobných

zmluvách a dodatkoch už bol pred viacerými súdmi, teda po viacnásobnom dokazovaní opakovane
ustálený, viď vyššie uvedené súdne rozhodnutia.

55. V súvislosti s možnosťou voľby účastníka, či na dané podmienky pristúpi či nepristúpi a princípy
zmluvnej slobody súd uvádza, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach

zdôraznil, že sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu „približne
vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom
„primeranéhovyrovnaniazáujmov“,čovdanomprípadesplnenénebolo.Dodatokuzavretýsúčastníkom
spadá do rámca spotrebiteľských, typových zmlúv, ktorých návrhy sú vopred dodávateľom pripravené
na predtlačených tlačivách. V takýchto prípadoch zmluvu uzatvára dodávateľ v podstate „sám so

sebou“ nakoľko spotrebiteľ nemá reálnu možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže
vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Zo
strany dodávateľov je pri súdnom uplatnení nárokov na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty často
argumentované zabezpečovacím účelom zmluvnej pokuty v danom prípade, poukazujúc na poskytnutú
zľavu z ceny telefónu. K tomu je však treba uviesť, že dodávateľ tu mal plnú možnosť na dosiahnutie

sledovaného účelu zvoliť prostriedky, ktoré by z hľadiska svojej platnosti a primeranosti obstáli.

56. Vychádzajúc z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je zrejmé,
že v danom prípade zmluvná pokuta plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie
doby viazanosti vyplývajúcej z dodatku (31 mesiacov) a s tým súvisiace nesplatenie poskytovanej

zľavy z kúpnej ceny predaného mobilného telefónu a ušlého zisku vzhľadom na záväzok účastníka
bez ohľadu na rozsah využívania služieb platiť aspoň pravidelný mesačný paušálny poplatok. Žalobou
sa však uplatňuje od žalovaného sankcia v podobe zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti
platiť pravidelné mesačné poplatky a cenu služieb, pričom sa uplatňuje zmluvná pokuta vo výške,
ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, koľko mesačných poplatkov a ceny služieb účastník zaplatí.

Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ prevažnú časť týchto mesačných poplatkov zaplatí, bude
platiť faktúry povedzme po dobu 30 mesiacov (čím nepochybne splatí aj podstatnú, ak nie celú časť
poskytnutej zľavy kúpnej ceny predaného telefónu a rovnako aj podstatnú ak nie celú časť vopred
kalkulovaného zisku na platbách za služby), zostáva mu iba úhrada za posledný mesiac a pre jej
nezaplatenie bude uplatnená rovnaká zmluvná pokuta, ako v prípade, keď spotrebiteľ nezaplatí poplatky

za cenu služieb ani raz. Takáto zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou sankciou
ktorá je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky a jej objektívnu
spôsobilosť poškodiť spotrebiteľa nemôže dodatočne zhojiť to, že spotrebiteľ svoje zmluvné povinnosti
poruší tak, že cenu služieb nezaplatí ani raz, keďže platnosť dojednania o zmluvnej pokute je potrebné
posudzovať k momentu jeho dojednania a rozhodujúce je zistenie, že takáto zmluvná podmienka je

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Podmienky, za akých právny predchodca žalobcu dohadoval
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách a opakovane (čo je skutočnosť
známa súdu z jeho činnosti) poškodzujú spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podčiarkuje aj to, že zmluvná pokuta bola zakotvená len
pre prípad porušenia povinností účastníkom. Pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, ak práve

on poruší ustanovenia zmluvy, dodatku, alebo všeobecných obchodných podmienok, v dodatku žiadna
zmluvná pokuta dohodnutá nebola. V danom prípade dodatok uzavretý bol dňa 3.3.2014 a žalovaný
podľa žaloby nezaplatil cenu služieb až v období od 8.7.2015, teda po viac ako roku viazanosti, čo
dojednanie o zmluvnej pokute nijako nezohľadňuje. Ani nezodpovedný prístup spotrebiteľa po uzavretízmluvy nič nemení na neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute a jeho objektívnej spôsobilosti
poškodiť spotrebiteľa. Súd zastáva názor, už skôr vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 20. 9. 2011 sp. zn. 6Co/113/2010, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na

absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice Rady 93/13 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden
spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných
strán. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení

spotrebiteľských zmlúv a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na
nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové zmluvy dojednávané vo
viacerých prípadoch. (citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 9. 2011, sp. zn.
6Co/113/2010).

57. Je predsa absurdné, aby spotrebiteľ, ktorý dodržiava podmienky zmluvy a dodatku a nezaplatí len
posledný poplatok mal znášať rovnakú zmluvnú pokutu ako ten, ktorý nezaplatí hneď prvý poplatok.
Dodávateľ v predformulovanej dohode o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy
spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť absolútne tak, že nezaplatí nič a medzi prípadom, keď spotrebiteľ
svoju povinnosť poruší potom, čo jej prevažnú časť splnil. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný

rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Takto dojednaná zmluvná
pokuta, upravená v obchodných podmienkach ktoré sú súčasťou Dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb uzavretého so spotrebiteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve je neplatná, čo už bolo
súdmi mnohokrát judikované, ako je uvedené vyššie. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť

právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, preto nebolo možné priznať žalobcovi ani časť zmluvnej
pokuty, keďže z ustanovenia zmluvy, ktoré je celé od začiatku neplatné žalobcovi nemohlo vzniknúť
právo ani na časť zmluvnej pokuty. Neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno moderovať. Aj z
uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko
neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky už bola vo výroku rozsudkov súdov vyslovená, súd ju už vo

výroku osobitne nevyhlasoval za neprijateľnú, keďže sa tak už stalo.

58. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v časti zaplatenia ceny žalovanému poskytnutých
telekomunikačných služieb a zákonných úrokov z omeškania z nezaplatenej ceny služieb vyhovel a v
časti o zaplatenie zmluvnej pokuty ju ako nedôvodnú zamietol.

59. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z
omeškania v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do
dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh a tak nebol zákonný dôvod na úvahu, či je dôvodné odchýlenie

sa od základnej zákonnej lehoty na plnenie pri ktorej by súd samozrejme nemohol opomenúť dĺžku
omeškania žalovaného s plnením svojej povinnosti (ktorý s ňou mešká už viac ako 3 roky). Uvedené
však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s
takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému
nároku na zaplatenie sumy 338,03 eur s prísl. výsledok konania je taký, že čo do zaplatenia sumy
89,08 eur žalobe bolo vyhovené, čo je treba považovať za čiastočný úspech žalobcu. Teda tak žalobca
ako i žalovaný boli v časti úspešní, v časti neúspešní. Úspech žalobcu reprezentovaný prisúdenou
sumou 89,08 eur s prísl. je v rozsahu cca 26 %, úspech žalovaného je v rozsahu cca 74 %. Úspech

žalobcu bol výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady
trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto
vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému.
Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy
konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich

výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu
trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.