Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8Csp/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918203340
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6918203340.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: E. trvale bytom C. štát. občan SR, zast. právnym zástupcom
AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., Žánovská 5183/2A, Rimavská Sobota, o zaplatenie 60,93 Eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .

Vzájomná žaloba žalovaného sa z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.08.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 60,93 Eur s 5,05
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 8,38 Eur od 26.08.2015 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 10,72 Eur od 26.09.2015 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 10,72 Eur od 27.10.2015 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
10,72 Eur od 26.11.2015 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10,72 Eur od
29.12.2015 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9,67 Eur od 26.01.2016

do zaplatenia, ako aj trov konania. Uvedeného sa domáhal na nasledovnom skutkovom a právnom
základe: Pôvodný veriteľ - L. (ďalej iba "pôvodný veriteľ") uzavrel so žalovaným dňa 10.07.2015 Zmluvu
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona
o elektronických komunikáciách. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby
cenu stanovenú
-2-

v Zmluve a Cenníku. Pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanému cenu za vyššie uvedené služby faktúrami
číslo: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX
a XXXXXXXXXX, pričom žalovaný cenu za poskytnuté služby neuhradil. Z vyššie uvedených faktúr si
žalobca uplatnil len úhradu vyúčtovaných položiek tak, ako je to uvedené vyššie.

2. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom, ktorý následne zrušil, pretože žalovaný
prostredníctvom právnej zástupkyne podal voči predmetnému platobnému rozkazu odpor s vecným

odôvodnením. V odpore uviedol, že žalobca podal voči nemu žalobu na súd s odôvodnením, že na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom L. žalobcom postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 10.07.2015 zmluvu, predmetom
ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb a na základe tejto zmluvy postupca poskytolžalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné
služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Ďalej žalobca uviedol, že vyúčtoval žalovanému cenu
za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu a vystavil

žalovanému vyúčtovacie faktúry, ktoré žalovaný nezaplatil. S tvrdeniami žalobcu, ako i s vydaným
platobným rozkazom žalovaný nemôže súhlasiť, pretože on dňa 10.07.2015 neuzavrel ani zmluvu, ani
dodatok k tejto zmluve, podpisy na zmluve a na dodatku nie sú jeho, zmluvu ani dodatok nikdy nevidel
a žalobca mu žiadne telekomunikačné služby neposkytol. Nevie si vysvetliť, ako sa žalobca dostal k
jeho osobným údajom, pretože ani žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi žiadne osobné údaje

neposkytol. Až do dňa, kedy mu prišla výzva od žalobcu, nevedel o žiadnej zmluve o poskytovaní
verejných služieb, ktorú mal podľa žalobcu uzavrieť. Pamätá sa len na to, že niekedy v čase, keď malo
dôjsť k uzavretiu predmetnej zmluvy, bol na kamióne, pretože pracoval ako vodič, bol v zahraničí na
cestách a volala mu nejaká pani, ktorá sa predstavila, že je z M., pýtala sa, či nechce nejaké služby od
M. pýtala si aj osobné údaje. Nepamätá si, či jej nejaké poskytol. Vie však, že nič si neobjednal. Po troch
týždňoch po tomto telefonáte mu družka volala, že prišla nejaká karta v obálke z M. on jej povedal, že

nech to všetko zbalí a pošle im to naspäť. Ona tak aj urobila, on nemal žiaden záujem o služby z M., o
mesiac, keď prišiel domov, išiel zisťovať priamo do predajne M. čo mu vlastne od nich prišlo, avšak na
predajniničnezistil.Niekedyvmesiacimarec2018dostalodžalobcuvýzvunazaplatenie,dovtedyoveci
nič nevedel. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu sa dozvedel, že neuhradil viacero faktúr za služby
poskytnuté zo strany právneho predchodcu žalobcu, avšak on žiadnu zmluvu s právnym predchodcom

žalobcu neuzavrel. Voľným okom je zrejmé, že už podpisy na zmluve a takisto na dodatku k tejto zmluve
z toho istého dňa nie sú rovnaké a že niekto sa jeho podpis snažil napodobniť. Predložil súdu dôkaz o
tom, že sa podpisuje iným spôsobom ako napríklad na plnomocenstve v predmetnom konaní. V prípade
potreby predloží súdu aj ďalšie listiny ním podpísané, aby mohol súd porovnať pravosť podpisu. Ďalej
považujezadôležitéuviesť,ževčase,keďmalodôjsťkpodpisuzmluvyt.j.dňa10.07.2015,sanachádzal

v zahraničí, takže reálne nemohlo dôjsť k jeho podpisu na daných listinách v tento deň v C.ko je to v
zmluve uvedené. Predložil súdu potvrdenie o tom, že sa nachádzal v tom čase v zahraničí. Je toho
názoru,žepodpisybolisfalšovanéataktiežbolizneužitéjehoosobnéúdaje,predmetnúzmluvupovažuje
za absolútne neplatný právny úkon a nárok žalobcu za neoprávnený.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal súdu písomné vyjadrenie k odporu
žalovaného, v ktorom uviedol, že žalobca naďalej považuje za nesporné, že na
-3-

základe uvedenej zmluvy a dodatku vznikol medzi pôvodným veriteľom a žalovaným záväzkový vzťah,

pričom z tohto záväzkového vzťahu vznikla pôvodnému veriteľovi povinnosť poskytnúť žalovanému
služby za podmienok stanovených v zmluve, v dodatku a v obchodných podmienkach, čo aj urobil.
Žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť cenu stanovenú v cenníku a dodržiavať ostatné
podmienky zmluvy a dodatku. Predmetná zmluva a dodatok boli riadne podpísané všetkými zmluvnými
stranami. Žalovaný v podanom odpore poprel uzatvorenie zmluvy a tiež namietal pravosť podpisu

na zmluve, avšak žalobca má za to, že súčasťou zmluvy je aj listina s názvom "identifikačné údaje
účastníka" (opis predloženého dokladu totožnosti), z predmetnej listiny vyplývajú ďalšie identifikačné
údaje žalovaného a to číslo občianskeho preukazu a jeho platnosť. Z uvedeného má za to, že sa
jedná o citlivé údaje, ktorými disponuje len žalovaný a preto sa mu tvrdenia žalovaného javia ako
špekulatívne s úmyslom vyhnúť sa plneniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy a dodatku. Žalobca

ďalej poukázal na tvrdenia žalovaného, ktorý nepoprel, ba naopak potvrdil, že medzi zamestnancom
pôvodného veriteľa a žalovaným došlo k telefonickému rozhovoru, v zmysle ktorého žalovaný prejavil
záujem na uzatvorení zmluvy s pôvodným veriteľom a za týmto účelom žalovaný nadiktoval svoje
identifikačné údaje potrebné k vypracovaniu návrhu zmluvy. Zmluva spolu s dodatkom bola žalovanému
doručená na adresu, ktorú uviedol žalovaný ako adresu na doručovanie a následne bola zmluva spolu

s dodatkom vrátená pôvodnému veriteľovi, podpísaná. Pôvodný veriteľ nemal pochybnosti o pravosti
podpisu. Poukázal na časť III. článok 1, bod 1 a 11 Všeobecných obchodných podmienok. Zároveň
uviedol, že pôvodný veriteľ neeviduje odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného. K odstúpeniu od
zmluvy pristúpil až pôvodný veriteľ z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Zastáva názor, že
žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali

nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy a keďže žalovaný svoj záväzok neplnil riadne, veriteľ uplatnil
svoj nárok žalobou na príslušnom súde.4. Žalovaný v priebehu konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal vzájomnú žalobu v
zmysle § 147 C.s.p. na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú odôvodnil tým, že od
začiatku konania žalovaný tvrdí, že on žiadnu zmluvu, ani dodatok k nej dňa 10.07.2015 so žalobcom

neuzavrel, popiera podpisy na týchto zmluvách, žeby patrili jemu, takisto má za to, že zmluva a dodatok k
zmluve vykazujú znaky spotrebiteľskej zmluvy a preto je potrebné na ne aplikovať ustanovenia týkajúce
sa zákonov na ochranu spotrebiteľa. V zmysle § 9 ods.1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu, inak je neplatná a podľa § 40 ods.3
Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný ak je podpísaný konajúcou osobou. Keďže

podpis žalovaného na zmluve a dodatku nie je podpisom žalovaného, ale došlo k jeho sfalšovaniu, bol
porušený Zákon o ochrane spotrebiteľa, ako aj porušené ustanovenie Občianskeho zákonníka a preto
v zmysle vyššie uvedených skutočností žalovaný považuje zmluvu a dodatok za absolútne neplatný
právny úkon. Keďže došlo zo strany žalobcu k porušeniu spotrebiteľských práv žalovaného a je tu
predpoklad, že žalovaný bude mať v danom spore úplný úspech, má v zmysle vyššie uvedeného nárok
na primerané finančné zadosťučinenie, keďže mu bola spôsobená ujma tým, že znáša v súčasnosti

stav právnej neistoty a to až do právoplatného rozhodnutia v danej veci, žalobca žiada od žalovaného
zaplatiť nároky z neplatnej zmluvy a vymáha také plnenie, ktoré poškodzuje záujmy žalovaného a
jeho spotrebiteľské práva a preto je podľa žalovaného spravodlivé, aby mu v primeranej výške zaplatil
finančné zadosťučinenie. Výšku finančného zadosťučinenia určil sumou 60,00 Eur.
-4-

5. Vzájomná žaloba žalovaného bola doručená žalobcovi, ktorý prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný uvádza, že podpis na zmluve
a dodatku nie je jeho a odkazuje na ustanovenie § 9 ods.1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pričom uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Žalobca zastáva názor, že žalovaný účelovo nesprávne a zavádzajúco cituje zákonné ustanovenie,
nakoľko v zmysle § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch absencia písomnej formy zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nespôsobuje neplatnosť takto uzavretej zmluvy, ale zákon v zmysle § 11 ods.1,
písm. a/ sankcionuje takto uzavretú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca má za to, že vyššie
uvedené tvrdenia žalovaného s dôrazom na formu, ako aj obsah, sú účelovou fabuláciou, ktorej cieľom

je uskočiť od zodpovednosti splniť svoj záväzok žalobcovi za poskytnuté služby. Žalobca ďalej uviedol,
že žalovaný v podanej vzájomnej žalobe ani neoznačil porušenie konkrétnych spotrebiteľských práv
v dôsledku porušenia ktorých mu podľa jeho názoru tento nárok mal vzniknúť a preto z objektívnych
dôvodov nevie zaujať voči tomuto nároku konkrétnu procesnú obranu, avšak pre úplnosť žalobca
uviedol, že v predmetnej veci nie je ani subjektom, ktorý so žalovaným uzatvoril zmluvu a preto aj

v prípade, ak by žalovaný takéto porušenie označil, žalobca nemôže byť subjektom, ktorý za takéto
porušenie spotrebiteľských práv a povinností žalovaného zodpovedá. Žalovaný nie je ani osobou,
ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane
spotrebiteľa a z toho dôvodu žalovanému nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Z toho
dôvodu navrhol vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v plnom rozsahu, k veci uviedol,
že žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol, a v prípade, že žalovaný chce preukázať, že zmluvu
nepodpísal, dôkazné bremeno je na jeho strane. Čo sa týka vzájomnej žaloby, žiadal, aby súd túto
vzájomnú žalobu zamietol vzhľadom k tomu, že nie sú splnené základné predpoklady pre jej úspech

a to, že žalovaný by mal byť úspešný pri uplatnení ochrany svojich práv ako žalobca v nejakom
predchádzajúcom konaní.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu sa pripája k písomnému
odporu, predmetnú zmluvu považuje za absolútne neplatný právny úkon z toho dôvodu, že zo strany

žalovaného podpísaná nebola. Tak ako uvádzali, telefonicky bol kontaktovaný žalovaný nejakou pani,
v čase, keď sa nachádzal na zahraničnej pracovnej ceste, v úvode telefonického rozhovoru jej poskytol
kontaktné údaje, následne mu boli ponúkané služby iného operátora, ako v tom čase užíval. On uviedol,
aby mu bol poslaný návrh na jeho adresu, následne mu volala jeho družka, ktorá mu povedala, že
mu prišla poštou nejaká SIM karta a on uviedol, aby túto kartu zabalila a poslala späť. Od začiatku

ako žalovaný videl zmluvu, uvádzal, že podpis na tejto zmluve sa v žiadnom prípade nezhoduje s
jeho podpisom, taktiež ani podpis na dodatku k zmluve, ani na tlačive identifikačné údaje, má úplne
iný podpis, ktorý si súd môže overiť jednak z listín, ktoré boli doručované priamo žalovanému, resp.
na plnomocenstve. Žalovaný priniesol aj ďalšie listiny, ktoré obsahujú jeho vlastnoručný podpis naporovnanie. Žalovaný zmluvu videl prvýkrát len vtedy, keď mu bola doručená ako príloha k žalobe, ináč
by jej neplatnosť riešil skôr. Navrhla vypočuť žalovaného.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že ho kontaktovala telefonicky nejaká pani, on jej v
podstate žiadne údaje neposkytol, pretože ani mailovú adresu neovládal,
-5-

pretože s počítačom vôbec nevie pracovať. V súčasností má nový občiansky preukaz, nevie číslo

starého občianskeho preukazu, tak ako uvádzala jeho právna zástupkyňa, v tom čase jeho družka
kartu, ktorá mu bola zaslaná poštou, poštou aj vrátila, nevie či o tom existuje nejaký doklad, v čase
uzatvárania zmluvy on sa na Slovensku vôbec ani nezdržiaval. Žalovaný ďalej uviedol, že okrem
pani, ktorá mu telefonovala, nikto ho nenavštívil, ani inak nekontaktoval, niekedy v minulosti mu volal
nejaký exekútor, on mu to vysvetlil a viac ho už nekontaktoval. Následne asi pred 2 rokmi mu zavolala
nejaká pani, taktiež bol v tom čase v zahraničí, prišiel domov, išiel za Y. napísala čo bolo treba, odvtedy

sa neozvali, až dovtedy kým nedostal platobný rozkaz zo súdu. Keď sa vrátil zo zahraničnej pracovnej
cesty, potom ako družka vrátila SIM kartu, navštívil M. kde mu povedali, že oni o ničom nevedia a že
môže podať trestné oznámenie, že oni nepoznajú tú pani, ktorá mu zavolala, on však odchádzal znova
na zahraničnú pracovnú cestu a preto trestné oznámenie nepodával.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, žalovaného ako i
oboznámením so žalobou, celým obsahom spisu XCsp/XXX/XXXX tun.súdu, zmluvou o postúpení
pohľadávok z čl.7 a nasl. spisu, dodatkom č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok z čl. 6 spisu, prílohami
k zmluve o postúpení pohľadávok z čl.16-21 spisu, zmluvou o poskytovaní verejných služieb z čl.
22-23 spisu, dodatkom k zmluve z čl. 24-25 spisu, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie

verejných služieb z čl.26-34 spisu, prílohou k všeobecným podmienkam z čl. 34-36 spisu, cenníkom pre
poskytovanie služieb z čl.38-46 spisu, čl.48-57 spisu, faktúrami z čl.58-64 spisu, oznámením o postúpení
pohľadávkyzčl.65spisu,pokusomozmierzčl.66spisu,platobnýmrozkazomzčl.82-83spisu,odporom
z čl.93-94 spisu, potvrdením z čl. 96 spisu, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu z čl.114-118 spisu
spolu s prílohami, uznesením o zrušení PR z čl.184-185 spisu, vzájomnou žalobou z čl.193 a nasl. spisu,

vyjadrením k vzájomnej žalobe z čl.204 a nasl. spisu, zmluvou o nevýhradnom obchodnom zastúpení
medzi L. z čl. 208-227 spisu, vyjadrením k vzájomnej žalobe z čl. 236 a nasl. spisu.

10. Na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, jej Dodatku a príloh,
ako aj Oznámenia žalobcu zo dňa 9.10.2017 má súd za to, že došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky

pôvodného veriteľa voči žalovanému v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda žalobca je
v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

11. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

12. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

13. Nahliadnutím do Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.07.2015 súd zistil, že jej
predmetom bolo poskytovanie programu služieb: Q. volania W. L. Nahliadnutím do Dodatku k vyššie

uvedenej zmluve súd zistil, že jeho predmetom bolo

-6-

poskytovanie programu služieb Q. V tejto súvislosti vyhotovil pôvodný veriteľ žalovanému

vyššieuvedené faktúry za poskytnuté služby.

14. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu. Podľa § 44 ods. 1 Zák.č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnikzaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom

verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

15. Podľa § 44 ods.1 Zákona č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovaním služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú, to neplatí pre

záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

16. Podľa § 43c ods.1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené
osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je
prijatím návrhu.

17. Podľa § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie, alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie ( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

20. Písomná forma právneho úkonu je zákonom predpísaná vo viacerých prípadoch, lebo sa ňou môžu
splniť všetky funkcie formálnosti prejavu. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch
náležitostí a to písomnosti ( spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte
listiny ) a podpisu konajúcej osoby ( spočívajúcu v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny

zodpovedá prejavu jeho vôle ). Pokiaľ ide o spôsob vyhotovenia podpisu fyzickej osoby, zákon vyžaduje
osobný podpis toho, koho takýto právny úkon zaväzuje. Podľa § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka je
písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Podpis na listine sa považuje za riadny
(osobný), ak je vlastnoručný. Právne účinky má iba čitateľný podpis t.j. podpis, ktorý
-7-

identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila. Vo všeobecnosti platí zásada, že podpis fyzickej osoby
nemusí byť na prvý pohľad jasne čitateľný, musí sa však javiť ako podpis konkrétnej osoby tak, aby bolo
podpisujúceho z podpisu bezpečne možno identifikovať.

21. Súd nepovažoval za potrebné preskúmať podpis žalovaného znalcom z odboru písmoznalectva,
jedna vzhľadom na hospodárnosť konania ako i na hodnotu sporu. Na základe vyššie uvedeného súd
konštatuje, že po oboznámení sa so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom k zmluve
o poskytovaní verejných služieb, ktoré mali byť podpísané dňa 10.07.2015 v C. žalovaným, je toho
názoru, že neobsahujú vlastnoručný podpis žalovaného, tieto podpisy nie sú ani rovnaké a vôbec sa

nepodobajú podpisom na ďalších porovnávacích písomných listinách, ktoré predložil žalovaný, napr. sa
nepodobajú ani s podpisom žalovaného na plnomocenstve, ktoré podpísal žalovaný dňa 13.12.2018
a ktoré je zažurnalizované v spise na čl. 95, ani podpismi žalovaného na ďalších porovnávacích
listinách, ktoré predložil na porovnanie súdu a to je pracovná zmluva žalovaného zo dňa 09.07.2010
zažurnalizovaná na čísle listu 253, časť poistnej zmluvy zo dňa 31.01.2019, ktorá obsahuje podpis

žalovaného zažurnalizovaná na č.l. 254 a 255 a ďalšia pracovná zmluva žalovaného zo dňa 07.01.2019
zažurnalizovaná na č.l. 255 a 256, na všetkých týchto listinách sa žalovaný podpisoval svojím úplným
menom, t.j. menom a priezviskom, pričom na zmluve, dodatku k zmluve a identifikačných údajoch je
podpísaný len priezviskom. Ďalším dôkazom o tom, že žalovaný predmetnú zmluvu a dodatok nemoholdňa 10.07.2015 v C. podpísať, je potvrdenie jeho zamestnávateľa, ktoré je zažurnalizované na čl. 96
spisu, z ktorého súd zistil, že v dňoch 26.06.2015 až 24.07.2015 sa žalovaný nachádzal na pracovnom
turnuse v zahraničí mimo územia Slovenskej republiky. Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že

vo vyššie označenej zmluve a dodatku k zmluve nie je správne uvedené ani meno, ani priezvisko
žalovaného, pretože správne je jeho meno " E." a v zmluve a dodatku k zmluve je uvedené "E. takto je
označený žalovaný aj v časti, kde mal podpisovať zmluvu a súd je toho názoru, že v prípade, žeby k
jeho podpisovaniu vlastnou rukou malo dochádzať, určite by listinu s nesprávnymi základnými osobnými
údajmi nepodpísal. Súd chcel doplniť dokazovanie výsluchom osoby, ktorá mala uzatvárať zmluvu so

žalovaným, avšak napriek tomu, že pojednávanie za týmto účelom odročil a určil žalobcovi lehotu 30 dní,
okrem iného na oznámenie adries pracovníkov, ktorí zmluvu so žalovaným uzatvárali, právny zástupca
žalobcu súdu oznámil, že adresy týchto osôb v súčasnosti oznámiť nevie.

22. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

23. Čo sa týka vzájomnej žaloby žalovaného, súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol z nasledovných
dôvodov: Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, a aby odstránil protiprávny stav. Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Keďže žalovaný ako spotrebiteľ na
súde úspešne neuplatnil porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi nemá právo na primerané finančné zadosťučinenie, pretože ako bolo vyššie uvedené k vzniku

zmluvného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu
-8-

nedošlo, a preto nemožno hovoriť u žalovaného o porušení spotrebiteľských práv, ktorých následkom
by bolo právo na primerané finančné zadosťučinenie, navyše žalovaný svoje tvrdenia ohľadne vzniku

tohto nároku súdu nepreukázal.

24. Pre úplnosť súd uvádza, že v pôvodnom návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca označil
žalovaného nesprávnym menom a priezviskom, pričom nesprávnym menom a priezviskom bol žalovaný
označený aj v prílohách k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Keďže súd žalobu žalobcu a vzájomnú

žalobu žalovaného zamietol z vyššie uvedených dôvodov, ďalšími tvrdeniami strán sporu sa nezaoberal.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

27. Keďže strany sporu mali vo veci čiastočný úspech, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo s poukazom na ustanovenie § 255 ods.2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje ae) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
-9-

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).