Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. január 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/120/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710200802
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5710200802.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobkyne: F. I., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom N. I. G. Č.. XXX, PSČ: XXX XX, právne zastúpená: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o.,
so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, proti žalovanému: Obec Košťany nad
Turcom, so sídlom Košťany nad Turcom č. 64, PSČ: 038 41 Košťany nad Turcom, IČO: 316 741, právne
zastúpenému AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO:
36 865 036, v konaní o zaplatenie úroku z omeškania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 28.537,84 Eur
za obdobie od 2.6.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa nárok na úrok z omeškania zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 2,46 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 54.547,12 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 54.547,12 Eur od 15.2.2009 do zaplatenia a náhradu trov
konania.

2. V žalobe uviedla, že na základe Nájomnej zmluvy č. 2/2005 (ďalej len „nájomnej zmluvy“),
uzatvorenej so žalovaným 27.9.2005, bola nájomkyňou budovy súp. č. XX (bývalý B. X.), postavenej
na parc. č. XX/X, k.ú. N.F. I. G., o výmere 284,6 m2 a priľahlého nádvoria parc. č. XX/X, XX/
X F. XX/X o výmere 451 m2, k.ú. N. I. G.. Nehnuteľnosti užívala za účelom poskytovania služieb
občanom, prevádzkovania cukrárne, zariadenia na podávanie stravy a na poskytovanie iných služieb
obyvateľom. Za užívanie nehnuteľnosti mala platiť nájomné vo výške a spôsobom dohodnutým v čl.
III. nájomnej zmluvy - odpočtom (vzájomným zápočtom žalovaným odsúhlasených investícii žalobkyne

na zhodnotenie predmetu nájmu). Dohodnutým spôsobom, t.j. po súhlase žalovaného, realizovala
zhodnotenie predmetu nájmu. Na žiadosť žalobkyne z 1.12.2008 Obecné zastupiteľstvo (ďalej len „OZ“)
žalovaného na zasadnutí 19.1.2009 prijalo Uznesenie č. 11/2009, ktorým súhlasilo s ukončením
nájomnej zmluvy dohodou k 31.5.2009. Dňa 29.5.2009 uzavreli strany dohodu o skončení nájmu podľa
čl. VI. ods. 2 Nájomnej zmluvy k 31.5.2009 a 3.6.2009 Dodatok č. 1 k Dohode o skončení nájmu, v
ktorom určili dátum protokolárneho odovzdania objektu, kľúčov, dokumentácie na 3.6.2009. Žalobkyňa
na základe zmluvy realizovala rekonštrukciu prenajatého objektu a jeho príslušenstva. V súlade s

Uznesením OZ žalovaného č. 11/2009 zo 4.2.2009 vyúčtovala žalovanému sumu 54.547,12 Eur, ktorá
predstavuje súčet výdavkov na zhodnotenie predmetu nájmu. Nedošlo ku kompenzovaniu výdavkov a
nákladov, ktoré žalobkyňa vyúčtovala žalovanému za plnenia, ktorými zhodnotila jeho majetok, preto
sa tento bezdôvodne obohatil podľa § 451 a nasl. OZ a podľa § 458 ods. 1 OZ musí vydať všetko, čonadobudol bezdôvodným obohatením. Úrok z omeškania uplatnila podľa § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti fa č. 090001 tj. od
15.2.2009 do zaplatenia.

3. Súd rozhodol o nároku žalobkyne rozsudkom č.k. 18Cb 120/2010-280 zo dňa 23.2.2012 tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 28.537,84 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy
28.537,84 Eur odo dňa 23. 6. 2010 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, žiadnemu zo strán sporu
nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh podľa

výsledku sporu, nakoľko žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh.

4. Súd mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená Zmluva o
nájme nebytového priestoru podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov ako obchodno-záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 6 OBZ. Žalobkyňa po začatí konania
(2.1.2010) stratila status podnikateľa - zánik živnostenského oprávnenia k 30.6.2011 (č.l. 253), avšak

práva a povinnosti z podnikateľskej činnosti žalobkyne jej zostávajú a na nikoho neprechádzajú zánikom
oprávnenia podnikať; pri posudzovaní charakteru zmluvného vzťahu bol podstatný charakter
účastníkov zmluvného vzťahu pri vzniku nájomnej zmluvy.

5. Sumu 28.537,84 Eur súd priznal ako bezdôvodné obohatenie v zmysle čl. III./ 1, 2 nájomnej zmluvy

a § 451 OZ, bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne bolo v rozsahu, v ktorom výška
žalobkyňou vložených a žalovaným odsúhlasených investícií nebola spotrebovaná na dlžné nájomné
za obdobie trvania nájmu. Súd mal preukázané, že žalobkyňa bola oprávnená vložiť do rekonštrukcie
predmetu nájmu investície vo výške 54.547,12 Eur. Táto suma podľa čl. III./ 1 mala ovplyvňovať aj
dĺžku nájmu. „Nájom je dohodnutý na dobu určitú, pričom doba nájmu bude závislá od výšky investícií

vložených do rekonštrukcie prenajatého objektu... Po uplynutí doby nájmu, vyplývajúcej z vložených a
prenajímateľom odsúhlasených investícií...“ Cena nájmu v zmysle čl. III./1 bola dohodnutá najmenej do
5.8.2015 s úpravou pre prepočítaní podľa čl. III./1 a 2 nájomnej zmluvy. Došlo k predčasnému ukončeniu
nájmu dohodou k 31.5.2009 - Dohoda o skončení nájmu (č.l. 12). Nedošlo k spotrebovaniu žalobkyňou
vložených a žalovaným odsúhlasených investícií do rekonštrukcie predmetu nájmu v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie.

7. Krajský súd v Žiline Rozsudkom 14Cob/253/2012 zo dňa28. 11. 2013 Rozsudok Okresného súdu
Martin č. k. 18Cb 120/2010-280 zo dňa 23.02.2012 v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému

uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 28.537,84 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, potvrdil a v napadnutej časti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o úrokoch z
omeškania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že nosným dôvodom
pre zrušenie v uvedenej časti bola skutočnosť, že krajským súdom bol vyhodnotený základný vzťah

strán sporu ako občiansko-právny vzťah na rozdiel od právneho vyhodnotenia okresného súdu, keď
okresný súd príslušenstvo prináležiace k uplatnenému nároku žalobkyne bolo primárne vyhodnocované
v prvostupňovom konaní cez ustanovenia OBZ, čo odvolací súd vyhodnotil ako nesprávne právne
posúdenie, z ktorého dôvodu v predmetnej časti zodpovedajúcej rozsahu uplatneného príslušenstva vec
zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Východiskom pri ďalšom rozhodovaní okresného

súdu bude konštatovaná skutočnosť, že vzťah, ktorý vznikol medzi stranami, je občiansko-právny.
Krajský súd zrušil tiež rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvostupňového
konania vzhľadom na závislosť uvedeného výroku v zmysle, v tom čase účinného ustanovenia § 212
ods. 2 písm. b) OSP (do 30.3.2016) a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Okresný súd ďalej vo veci konal podľa procesného poriadku - Zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový
poriadok („ďalej len CSP“), účinný od 1. 7. 2017.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.11. Podľa. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14.Podľa§3ods.1NVSRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaOZ,výškaúrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

16. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a
rozhodovať znova.

17. Súd vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP, na
nárok žalobkyne proti žalovanému na zaplatenie úroku z omeškania v prejednávanej veci aplikoval
ustanovenia OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 80/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia OZ.

18. Súd mal preukázané právoplatným rozsudkom OS Martin č.k. 18Cb 120/2010-280 zo dňa
23.2.2012vspojenísrozsudkomKSvŽilineč.k.14Cob/253/2012-375zodňa28.11.2013, právoplatnosť
dňa 11. 4. 2012, že žalobkyni vznikol proti žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 28.537,84 Eur, a to k dátumu 31.5.2009. Podľa odôvodnenia oboch rozsudkov bolo s

právoplatnosťou ustálené, že v prejednávanej veci vznikol žalobkyni nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia proti žalovanému, pri aplikácii ustanovenia § 451 a nasl. OZ, a to v rozsahu,
ktorý bol priznaný súdom, vo výške 28.537,84 Eur. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa odôvodnenia oboch rozsudkov vznikol z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu medzi sporovými
stranami k 31.5.2009, teda po tomto dátume vznikol žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia v rozsahu 28.537,84 Eur.

19. Predmetom konania ku dňu 12.1.2017 zostal iba nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Podstatným bolo v prejednávanej veci (po právoplatnosti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 28.537,84 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia) vysporiadať sa s nárokom na

zaplatenie úroku z omeškania, a to za omeškanie s plnením priznaného nároku titulom bezdôvodného
obohatenia 28.537,84 Eur. Preukázateľne podľa právoplatného rozsudku OS Martin v spojení s
rozsudkom KS v Žiline, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo k dátumu 31.5.2009, ako
to vyplýva z odôvodnenia rozsudku OS Martin na strane 10 rozsudku, podľa ktorého: „... s ohľadom
na čl. III./1,2, kde dohodnutý spôsob úhrady nájomného vylučoval bezdôvodné obohatenie na strane

žalovaného počas trvania zmluvného vzťahu. Preukázateľne nájomný vzťah skončil k 31. 5. 2019
(č.l.12), až po tomto dátume vznikol žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu
28.537,84 Eur...“. Vychádzajúc z ust. § 563 OZ, charakteru povinnosti v zmysle ust. § 451 OZ, že
pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia je osobitným druhom občianskoprávneho záväzkového
vzťahu a povinnosť vydať ho má každý, kto sa na úkor iného obohatil, t. j. plnenie v zmysle tohto

ustanovenia je plnením zo zákona, založeným touto špeciálnou právnou normou, ktorá vylučuje použitie
všeobecných ustanovení zákona a nie je viazané na splnenie akýchkoľvek subjektívnych predpokladov.
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať,
teda je čas plnenia ustanovený týmto právnym predpisom (§ 563 OZ) a vylučuje použitie všeobecných
ustanovení zákona. Povinnosť na vydane bezdôvodného obohatenia vzniká na základe zákona a nie

je viazaná na splnenie ďalších úkonov strán sporu ani výzvy v zmysle § 563 OZ, lebo čas plnenia
je ustanovený právnym predpisom. Pri vzniku bezdôvodného obohatenia k dátumu 31.5.2009 bolo
dôvodné, aby žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie 1.6.2009. V konaní nebolo sporné, že k tomutodátumu žalovaný bezdôvodné obohatenie v priznanom rozsahu žalobcovi nevydal a preto sa dňom
2.6.2009 dostal do omeškania.

20. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania od 2.6.2009
do zaplatenia. Pokiaľ PZ žalobkyne na pojednávaní dňa 12.1.2017 uviedol, že má vedomosť o tom,
že žalovaný plnil súdom uloženú povinnosť v rozsudku OS Martin č. k. 18Cb 120/2010-280 zo dňa
23.2.2012 do úradnej úschovy, súd uvádza, že uvedená okolnosť nemá relevanciu na rozhodovanie
súdu o úroku z omeškania pri preukázaní, že žalovaný sa dostal do omeškania k dátumu 2.6.2009;

pre priznanie úroku z omeškania je relevantné preukázať, že povinný, tj. žalovaný sa dostal do
omeškania, súd ustálil z vykonaného dokazovania začiatok omeškania k termínu 2.6.2009, doba
omeškania je teda ohraničená začiatkom omeškania 2.6.2009 a jej koniec je ohraničený „do zaplatenia“.
V čase rozhodovania súdu podľa vyjadrenia PZ žalobkyne, žalobkyni žalovaný bezdôvodné obohatenie
nevydal, mal toto zložiť do úradnej úschovy. Súd zamietol nárok na úrok z omeškania za dobu od
15.2.2009 do 2.6.2009, nakoľko za toto obdobie súd nemal preukázané omeškanie žalovaného.

21. Súd priznal úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 OZ účinného v
čase vzniku omeškania. Podľa prechodného ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. Od 15.1.2009 do 31.3.2013 výška úrokov

z omeškania je o 8 % vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Podľa právnej
úpravy, účinnej v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania sa posudzuje podľa času vzniku
omeškania. Základná sadzba Európskej centrálnej banky bola v rozhodnom období 1 % a preto súd
priznal úrok z omeškania 9 % k prvému dňu omeškania.

22. Pre úplnosť súd uvádza, že dňa 12.1.2017 pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho PZ.
Vychádzal pritom zo stavu v čase pojednávania, keď žiadosť o odročenie pojednávania od PZ
žalovaného nebola doložená do spisu, bola doložená až po pojednávaní - viď úradné záznamy na č. l.
528/rub, 529, 530, 531 a 532. Súd postupoval v zmysle 180 CSP. Súd zistil neprítomnosť žalovaného a
jeho PZ, pri doručení predvolania na pojednávanie PZ žalovanej dňa 6.12.2016 (doručenka č. l. 521/rub)

a vyššie uvedenej skutočnosti rozhodol o tom, že pojednávať bude v ich neprítomnosti, nakoľko bol
tohonázoru,žeichúčasťniejenevyhnutná.Tentozáversúdprijalsohľadomnaprávoplatnérozhodnutie
OS Martin a záväzný právny názor odvolacieho súdu vo vyššie označených rozhodnutiach a otvoril
pojednávanie.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého,
o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

25. Pomer úspechu súd vypočítal nasledovne: žiadaná istina: 54 547,12 Eur, žiadaný úrok z omeškania
ku dňu vyhlásenia rozsudku 9 % ročne zo sumy vo výške 54 547,12 Eur od 15.2.2009 do 23.2.2012
tj. 14.848,77 Eur, spolu žiadaný nárok: 69.395,89 Eur, priznaná istina: 28 537,84 Eur, priznaný úrok z

omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku: 9 % ročne zo sumy vo výške 28 537,84 Eur od 15.2.2009 do
23.2.2012 tj. 7.015,61 Eur, spolu priznaný nárok: 35.553,45 Eur, úspech žalobcu: 35 553,45 Eur ku 69
395,89 Eur, tj. 51,23 %, čistý úspech žalobcu 2,46 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,

ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.