Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111229881
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4111229881.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: L. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. E., K. XXX/XX, zastúpená JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom Martin,
Andreja Kmeťa 28, proti žalovanému: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., C. XXXX/X, zastúpený JUDr.
Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom Vráble, Levická 579, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 13. júna 2017 č. k. 19C/186/2011-464 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného patria nehnuteľné veci, byt č. X nachádzajúci sa v okrese G. v obci Z., v kat. úz. Z., zapísaný

na LV č. XXXX na 4. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX o. č. 4, postavenom na parc. č. 1575/39
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 328 m2 v podiele 1/1 vrátane podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 64/951 v
hodnote 37.000 eur, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese G., v obci Z. v kat. úz. Z. zapísaná na
LV č. XXXX a to parc. registra „C“ parc. č. 1653/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 v
podiele 1/1 v hodnote 570 eur a hnuteľné veci, motorové vozidlo Q. A4 E. Z., rok výroby XXXX, EČ G.

XXXEr v hodnote 2.500 eur, pekáreň na chlieb v hodnote 40 eur, knižnica v hodnote 20 eur, príborník v
hodnote 30 eur, nočné stolíky 2 ks v hodnote 25 eur, spolu v hodnote 40.185 eur. Pasíva, suma uhradená
žalovaným titulom úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX na úverovom účte č. XXXXXXXXXX za obdobie
od 08.04.2011 do 16.12.2013 voči veriteľovi Z. X. a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava vo výške 2.440,36
eura. Vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva
nehnuteľné veci uvedené pod položkou aktíva 1, 2 a hnuteľné veci označené pod položkou 3, 5, 6, 7 a 8

v celkovej hodnote 40.185 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania
sumu 18.872,32 eura do 60 dní po právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a o trovách štátu rozhodol tak, že štát má voči
žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 50% a voči žalovanému právo na náhradu trov
konania v rozsahu 50%.

2.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobkyňaažalovanýuzatvorilidňa22.07.2006manželstvo,ktoré
bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 24.02.2011 č. k. 9C/281/2010-53 rozvedené a rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2011. Po rozvode manželstva medzi stranami sporu neprišlo k
dohode o vyporiadaní BSM, preto sa žalobkyňa domáhala jeho vyporiadania súdom. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 OZ. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že predmetom BSM sú tie hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré boli špecifikované vo výroku

rozsudku. Z čestného prehlásenia žalobkyne zo dňa 23.11.2005 vyplýva, že v uvedenom období žila so
žalovaným v spoločnej domácnosti a uhrádzala zo svojho príjmu všetky výdavky súvisiace s užívanímbytu. Preto, keď žalovaný na základe zmluvy o prevode členských práv a povinností uzatvorenej
dňa 27.07.2005 medzi Mikulášom K. ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom vyplatil M. K.
sumu 533.500,- Sk je predpoklad, že uvedená suma bola tvorená jednak finančnými prostriedkami

nasporenými žalovaným spolu v sume 450.000,- Sk, avšak aj sumou, ktorú mala nasporenú žalobkyňa a
ktorú vybrala zo svojho účtu dňa 26.07.2005. Manželstvo uzatvorili dňa 22.07.2006 a dňa 18.0.2006 bola
uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu, na základe ktorej OSBD ako prevádzajúci,
previedlo členské práva k vyššie špecifikovanému bytu na žalobkyňu a žalovaného, pričom cena
uvedenéhobytubola0,-Skahodnotaspoluvlastníckehopodielukpozemku110,-Sk.Vkladvlastníckeho

práva na žalobkyňu a žalovaného bol Správou katastra Nitra povolený dňa 03.07.2007 a z LV č. XXXX je
zrejmé, že uvedený byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu v podiele 1/1. Strany sporu sa
dohodli na zostatkovej cene bytu a to na sumu 37.000 eur. Žalobkyňa sa z bytu odsťahovala v júni 2010 a
žalovanýsazpredmetnéhobytuodsťahoval08.04.2011anaďalejplatilnákladyspojenésužívanímbytu,
pričomzaobdobieodrozvodumanželstvadokoncaapríla2017zaplatilsumu5.827,61eura,ktoréžiadal
vyporiadať v tomto konaní. Uvedenú sumu súd nemohol vyporiadať v tomto konaní, nakoľko predmetom

konania o vyporiadanie BSM sú aktíva a pasíva, ktoré mali strany sporu ku dňu právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva a nie také, ktoré nadobudli, alebo ktoré im vznikli po rozvode manželstva. Do BSM
patrí aj pozemok pod garážou a to parc. č. 1653/21 v hodnote 570 eur. Žalovaný za trvania manželstva
uzatvoril aj kúpnu zmluvu zo dňa 14.01.2009 na kúpu garáže, pričom podľa jeho vyjadrenia mu na
kúpu tejto garáže požičali rodičia, avšak keď uvedenú sumu nevrátil rodičom tak súhlasil s tým, aby

jeho otec nadobudol garáž do svojho vlastníctva. Súd nemohol uvedenú garáž v konaní vyporiadať,
pretože v konaní o vyporiadanie BSM sú stranami sporu žalobkyňa a žalovaný a vlastníkom garáže
je otec žalovaného. Z pripojených spisov Okresného súdu Martin sp. zn. 25P/269/2010 a Okresného
súdu Nitra sp. zn. 9C/281/2010 zistil, že nezhody medzi bývalými manželmi nastali až v roku 2008,
teda je predpoklad, že žalobkyňa nemala vedomosť o zmluve o pôžičke zo dňa 10.01.2009 uzatvorenej

medzi žalovaným a jeho otcom, ktorej predmetom bola suma 1.660 eur, podľa vyjadrenia žalovaného
na kúpu garáže. O zmluve o pôžičke zo dňa 01.08.2008, na základe ktorej rodičia žalovaného im
požičali sumu 100.000,- Sk, ako aj zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 17.12.2008 uzatvorenej medzi
Z. a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, žalobkyňa vedomosť mala mať, nakoľko v uvedenom
období bola na rodičovskej dovolenke, a okrem príjmu žalovaného, iné finančné prostriedky nemali,

keď kupovali motorové vozidlo, pričom nepreukázala, že by mali úspory vo výške 190.000,- Sk (kúpna
cena auta). Žalovaný uvedený úver splácal po rozvode manželstva, celkovo zaplatil sumu 2.440,36
eura, z čoho polovica pripadajúca na každého zo strán predstavuje sumu 1.220,18 eura. V konaní bolo
tiež preukázané, že žalovaný mal od 29.04.1994 uzatvorenú zmluvu s Z. o osobnom účte, avšak jeho
tvrdenie, že by mala aj žalobkyňa kartu od jeho účtu sa nepreukázalo, nakoľko karty preberal vždy len

žalovaný a výlučne on mal podpisový vzor. Aj keď žalovaný dôvodil tým, že na nadobudnutí majetku
sa pričinil len on sám, žalobkyňa nepracovala, súd nemal uvedenú skutočnosť za preukázanú, nakoľko
žalobkyňa pracovala pred uzatvorením manželstva, aj po skončení rodičovskej dovolenky a skutočnosť,
že čerpala rodičovskú dovolenku nemôže byť vyhodnotená v jej neprospech. Existencia hnuteľných
vecí pod položkami 5, 6, 7 a 8 bola preukázaná, pričom stany sa dohodli na ich hodnote. Súd vykonal

vyporiadanietak,žebytvhodnote37.000eur,akoajpozemokpodgarážouvhodnote570eurahnuteľné
veci, ktoré ostali po rozvode manželstva v byte, ako aj motorové vozidlo, všetko v hodnote 40.185 eur
prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a uložil mu povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu vo výške
18.872,32 eura, pričom vychádzal z toho, že hodnota aktív je vo výške 40.185 eur, teda na žalobkyňu
aj žalovaného pripadá podiel vo výške 20.092,50 eura a z tejto sumy súd odpočítal polovicu zo sumy

2.440,36 eura, ktorú žalovaný splatil po rozvode manželstva titulom úveru, nakoľko táto polovica vo
výške 1.220,18 eura pripadá titulom pasív na žalobkyňu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
2 CSP a o trovách štátu rozhodol podľa § 253 CSP tak, že zaviazal žalobkyňu aj žalovaného na ich
náhradu každého v rozsahu 50%.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním obidve strany sporu.
Žalovaný sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobkyňa bude povinná vyplatiť mu titulom finančného
vyporiadania sumu 2.541,49 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby mu súd
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a žiadal, aby trovy štátu zaplatila v celom rozsahu
žalobkyňa. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sú dané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods.

1 písm. f/ a h/ CSP. Rozsudok, jeho výrok o povinnosti zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyporiadania
sumu 18.872,32 eura považuje za nesprávny. Súd pri finančnom vyporiadaní vôbec nezohľadnil, že
za obdobie od 08.04.2011 do 30.04.2017 výlučne zo svojich finančných prostriedkov uhradil OSBD
Nitra sumu 7.587,61 eura. On sám výlučne uhrádzal náklady spojené s užívaním bytu, hoci byt reálneneužíval, preto navrhoval, aby súd prvej inštancie sumu s poukazom na § 144 OZ vyporiadal podľa §
150 veta druhá OZ. Je zrejmé, že § 144 OZ platí i v prípade, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
síce zaniklo, ale ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie. V ďalšom namietal, že súd prvej inštancie

pri určení výšky sumy, ktorú je povinný vyplatiť žalobkyni, vôbec nezohľadnil jeho prínos, resp. vklad
do spoločného majetku. Dňa 27.07.2005 uzavrel zmluvu o prevode členských práv a povinností, pričom
prevodcovi za tento prevod zaplatil 533.500,- Sk, ktoré patrili výlučne do jeho vlastníctva. V konaní
bolo preukázané, aké sumy, v ktorom období vybral z účtu, pričom takto celkovo vybral 450.000,- Sk
a zvyšok tvorili jeho úspory v hotovosti. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že na prevod členských

práv a povinností v OSBD boli použité aj finančné prostriedky v sume 100.000,- Sk, ktoré patrili do jej
výlučného vlastníctva. Naopak, on v konaní poukazoval na skutočnosť, že potom, čo uskutočnil výbery
vo Z. a v V. banke, zostali mu ešte na účte finančné prostriedky a je teda zrejmé, že mal dostatok
finančných prostriedkov na zaplatenie celej sumy a nebol odkázaný na vklad žalobkyne. Zastáva názor,
že podkladom pre rozhodnutie súdu by mali byť skutočnosti preukázané a nie iba predpokladané
tak, ako uvádza súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Žiadal, aby súd prvej inštancie vyhodnotil

nadobudnutie členských práv a povinností v OSBD Nitra ako jeho výlučnú a mimoriadnu zásluhu do
spoločného majetku, a teda je namieste aplikácia úplnej disparity ohľadom úhrady vyrovnávacieho
podielu k bytu a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku. Súd mal teda prikázať byt do jeho výlučného
vlastníctva bez povinnosti vyplatiť žalobkyňu titulom finančného vyporiadania. Súd prvej inštancie však
len mechanicky rozdelil hodnotu bytu a spoluvlastníckeho podielu rovným dielom bez toho, aby jeho

prínos do spoločného majetku v podobe členských práv a povinností v OSBD zohľadnil a bez toho,
aby takýto postup v rozsudku dôkladne a presvedčivo odôvodnil. Žalobkyňa by mu mala potom titulom
finančného vyporiadania zaplatiť sumu 4.133,99 eura (1 polovica z 2.440,36 eura + 1 polovica z 5.827,61
eura). On by jej mal titulom finančného vyporiadania vyplatiť sumu 1.592,50 eura, teda celkovo by mu
mala žalobkyňa vyplatiť na vyporiadanie sumu 2.541,49 eura.

4. Žalobkyňa vo svojom odvolaní žiadala, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol zmenený a do masív
BSM bolo zahrnutá aj garáž, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX kat. úz. Z. a žalovaný by jej mal
titulom finančného vyporiadania vyplatiť sumu 21.087,32 eura. Svoje odvolanie odôvodnila odvolacími
dôvodmi v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Namietala, že súd prvej inštancie do

masy BSM nezahrnul garáž, ktorú nadobudli počas trvania manželstva a za prostriedky patriace do
BSM. V čase rozvodu manželstva túto garáž strany sporu vlastnili, normálne ju užívali a ani jeden
z nich nemal pochybnosť o tom, že by predmetná garáž nebola súčasťou masy BSM. Má dôvodnú
pochybnosť o pravosti a súčasne pravdivosti obsahu zmlúv o pôžičke, ktoré žalovaný v konaní predložil
a zároveň namieta aj tú skutočnosť, že zmluvu o pôžičke zo dňa 10.01.2009 predložil až na pojednávaní

20.03.2017, t. j. po uplynutí súdom určenej lehoty. Poukázala v tejto situácii na ust. § 153 CSP a na
zmluvu o pôžičke súd prvej inštancie nemal prihliadať s prihliadnutím na ust. § 153 ods. 2 CSP. Zastáva
taký právny názor, že v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode garáž patrila do BSM strán sporu a je
potrebné ju vyporiadať.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie ohľadom
toho, že do BSM nezahrnul garáž je vecne správny.

6. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného

ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku

s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana v neprospech
ktorejbolorozhodnutievydané(§359CSP)prejednalodvolaniežalobkyneajžalovanéhobeznariadenia

odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.8. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva, a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z
manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorá mu bola vydaná
ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

9. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v § 150.

10. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok
a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby mal. detí, na to, ako sa každý z manželov stará o rodinu a na to, ako sa

zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

11. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik.
Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej-

ktorej veci, a kto z nich vlastníctvo stráca, ale aj celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku sa podieľajú
aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd

prihliadať na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov
(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase BSM z dôvodu investícii vynaložených
z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní
nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému,
je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. O

vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej
bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt) ale aj ostatný majetok, vrátane
pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív
(hodnota veci) pohľadávok, celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov
ako rozdiel medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty

majetku každému z manželov patrí rovnaký diel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z
podielov, ktoré sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v
rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku
to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa
mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na

spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru, atď.). Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi
u každého z manželov ď.). Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom,
ktorý každému z manželov patrí musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

12. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán

sporu patrí nehnuteľná vec a to byt č. X nachádzajúci sa v okrese G. v obci Z., kat. úz. Z. zapísaný
na LV č. XXXX na 4. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX, ako aj podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu v pozemku. Nebolo sporným, že tento byt
patrídoBSM,pretožemanželiauzatvorilimanželstvodňa22.07.2006adňa18.10.2006uzatvorilizmluvu
o prevode vlastníctva družstevného bytu, na základe ktorej OSBD ako prevádzajúci, previedol členské

práva k bytu na žalobkyňu a žalovaného ako spoločných členov družstva, pričom cena uvedeného bytu
bola 0,- Sk a hodnota spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 64/951 bola vo výške 2.428,-
Sk (110,- Sk/m2). Nebolo tiež sporným, že predmetný byt ešte pred uzatvorením manželstva nadobudol
žalovaný na základe zmluvy o prevode členských práv a povinnosti uzatvorenej dňa 27.07.2005 medzi
M. K. ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom, a z príjmového a výdavkového dokladu zo dňa

27.07.2005 je tiež zrejmé, že M. K. prijal od žalovaného sumu 533.500,- Sk z titulu kúpy bytu. Súd
prvej inštancie následne konštatoval, že je predpoklad, že do uvedenej sumy 533.500,- Sk prispela i
žalobkyňa sumou, ktorú mala nasporenú a ktorú vybrala zo svojho účtu dňa 26.07.2005. Následne aj
konštatoval,žepriprevodevlastníctvadružstevnéhobytuužcenauvedenéhobytubola 0,-Skahodnotaspoluvlastníckeho podielu k pozemku 110,- Sk. Hodnota bytu ku dňu vyporiadania medzi stranami sporu
nebola sporná, pretože tieto sa zhodne dohodli na jej cene a to 37.000 eur. Žalovaný v priebehu celého
konania namietal, že sa výlučne pričinil o nadobudnutie uvedeného bytu, pretože finančné prostriedky,

ktoré vybral z účtu v celkovej sume 450.000,- Sk tvorili jeho výlučné vlastníctvo, avšak okrem toho
ešte disponoval finančnými prostriedkami, ktoré mal v hotovosti, a preto uvedenú sumu zaplatil M. K. z
jeho výlučných finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie potom prikázal uvedený byt do výlučného
vlastníctvažalovanéhobeztoho,abysazaoberaltým,ktozbývalýchmanželovsapričinilonadobudnutie
tohto bytu.

13. Základnou zásadou pri vysporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti (parity
podielov). Túto zásadu je povinný rešpektovať predovšetkým súd, ktorý na základe § 149 ods. 3 OZ
vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo. Zo zásady rovnosti podielov vyplýva, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, a preto tu má súd možnosť určiť podiely
v inom pomere, v závislosti od ďalších hľadísk určených v § 150 OZ. To znamená, že podiely oboch

manželov na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť stanovené aj inak, ako
v rovnakej výške. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
537/2012 z 13.03.2013, podľa ktorého „ z ústavného hľadiska je neakceptovateľný právny názor, v
zmysle ktorého transformácia spoločného členského podielu manželov (o nadobudnutie ktorého sa
pričinil výlučne jeden z manželov, resp. ktorý bol nadobudnutý použitím výlučného majetku jedného

z manželov) na spoločné vlastníctvo bytu vylučuje zohľadnenie pričinenia alebo vkladu jednému z
manželov do spoločného majetku pri vyporiadaní BSM, predmetom ktorého je už nehnuteľnosť -
byt nadobudnutý takýmto spôsobom“. Ústavný súd zároveň konštatoval vo svojom rozhodnutí, že sa
stotožňuje s právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2914/99
podľa ktorého, znenie § 150 OZ nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri

vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i držanie
spoločnej veci a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a
udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby
druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil
určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže

byť tak vyjadrená nie percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby
bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom vyporiadať.

14. Druhou zásadou, ktorá sa uplatňuje pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada
refundácie vynaložených nákladov. Táto zásada zakotvená v druhej vete § 150 OZ vychádza z toho,

že ak bol majetok obstaraný za trvania manželstva sčasti zo spoločných prostriedko a sčasti z majetku
jedného z manželov, prislúcha takýto majetok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ak bolo
zo spoločného majetku manželov investované do oddeleného majetku jedného z manželov, majetková
podstata tohto majetku sa nemení a ten i naďalej zostáva oddeleným majetkom tohto manžela. Takýmto
spôsobom vznikajú pohľadávky oddelených majetkov voči bezpodielovému spoluvlastníctva a naopak

do bezpodielového spoluvlastníctva voči oddeleným majetkom každého z manželom. Prostredníctvom
citovaného ust. § 150 druhej vety OZ sa riešia majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným
majetkom manželov, ku ktorým dochádzalo počas trvania manželstva. Každý z manželov je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil „ na spoločný majetok“. Ide o pohľadávku,
každého z manželov na základe majetkových presunov z ich oddeleného majetku do spoločného

majetku manželov. Súd prvej inštancie si však neozrejmil, že v danom prípade ak by aj prijal záver, že
i žalobkyňa investovala ešte pred uzatvorením manželstva určitou sumou na nadobudnutie členských
práv a povinností k bytu, ktoré získal výlučne žalovaný, nevykladala finančné prostriedky na spoločný
majetok oboch manželov, pretože v tom čase ešte manželia neboli. Zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva, že by sa pri vysporiadaní malo prihliadať na to, čo jeden z manželov vynaložil zo svojho

majetku na oddelený majetok druhého manžela. Na túto skutočnosť nemôže prihliadať ani súd pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v režime ust. § 150 OZ. V ďalšom konaní sa preto
súd prvej inštancie zamerá na posúdenie o aké investície v danom prípade išlo zo strany žalobkyne
pred uzatvorením manželstva. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v čase nadobudnutia bytu
do bezpodielového spoluvlastníctva bola hodnota bytu 0,- Sk, pričom súd prvej inštancie sa s touto

skutočnosťou vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyporiadal a rozhodnutie je preto v tejto časti
aj nepreskúmateľné.
15. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietal, že súd pri vyporiadaní vôbec nezohľadnil, že za obdobie
od 08.04.2011 do 30.04.2017 výlučne zo svojich finančných prostriedkov uhradil OSBD Nitra sumu5.827,61 eura, a preto navrhoval, s poukazom na § 144 OZ i vyporiadanie tejto sumy. Súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že uvedenú sumu nemohol vyporiadať v tomto konaní,
nakoľko predmetom konania o vyporiadanie BSM sú aktíva a pasíva, ktoré mali strany sporu ku dňu

právoplatnosti rozsudku o rozvod manželstva a nie také, ktoré nadobudli, alebo ktoré im vznikli po
rozvode manželstva. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s
námietkami žalovaného v priebehu konania týkajúcich sa aplikácie ust. § 144 OZ na daný prípad, čo
činí rozhodnutie nepreskúmateľným.

16. Podľa § 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obidvaja manželia spoločne;
spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Občiansky zákonník nemá žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy medzi bývalými manželmi k
spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú
osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré

upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Preto právne vzťahy týkajúce sa zaniknutého a
doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva sa riadia ustanoveniami o bezpodielovom
spoluvlastníctve (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2986/2000). Bývalý Najvyšší súd
ČSR už v rozhodnutí sp. zn. 3Cz/19/74 publikovanom pod R 42/1972 Zbierky súdnych rozhodnutí a
stanovísk zaujal právny názor, že i po zániku BSM zostáva až do jeho vyporiadania každý z manželov

vlastníkom celej veci obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého. Ustanovenie § 144 OZ o
spoločnom užívaní veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov platí i v prípade, že spoločný
majetok síce zanikol, ale nebolo ešte vykonané jeho vyporiadanie. Prax pripúšťajúc, že aj po zániku
tohto majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej
veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto

okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Žalovaný v
priebehu konania tvrdil, že ani on nehnuteľnosť neužíval od 08.04.2011, a že použil vlastné prostriedky
nepatriace do BSM na náklady spojené s užívaním bytu. V tomto smere však nebolo vykonané žiadne
dokazovanie. Bude preto potrebné doplniť dokazovanie na preukázanie, kto uvedenú nehnuteľnosť po
rozvode manželstva užíval, keď žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosť užíva žalovaný a znemožňuje jej

prístup do spoločného bytu (č.l. 32 spisu), dokonca jej odmietol aj vydať osobné veci. Ak by nehnuteľnosť
neužíval ani žalovaný, bude potrebné posúdiť všetky okolnosti, prečo, a z akých dôvodov tak bolo a či
bránil alebo nebránil byt užívať žalobkyni. Tieto skutočnosti bude možné zistiť opätovným podrobným
výsluchom strán sporu. Bude tiež potrebné posúdiť, či žalovaný skutočne bránil žalobkyni byt užívať,
pretože na uplatnenie takéhoto nároku je potrebné preukázanie jeho dôvodnosti a presné vyčíslenie

vzniknutých nákladov. Po doplnení dokazovania súd posúdi dôvodnosť nároku žalovaného, vysporiada
sa s tým, z akých dôvodov žalobkyňa neužívala byť už aj s prihliadnutím na § 3 OZ, podľa ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmieť byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Čo sa týka odvolacích dôvodov žalobkyne, táto žiadala do BSM bola zahrnutá aj garáž, ktorá

je evidovaná na LV č. XXXX, s touto jej námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, a v tomto smere
odkazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý správne konštatoval, že do BSM strán sporu patrí
len pozemok pod garážou v hodnote 570 eur, pretože samotná garáž v čase vyporiadania BSM nebola
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pretože vlastníkom uvedenej garáže bol otec žalovaného,
ktorý je ako výlučný vlastník garáže zapísaný na LV č. XXXX.

18. V ďalšej časti spochybnila pravosť a pravdivosť zmlúv o pôžičke. V tejto časti sa odvolací súd
s rozhodnutím súdu plne stotožňuje. Nevzhliadol ani porušenie procesných ustanovení namietaných
žalobkyňou v ust. § 153 CSP. Aj keď bola žalovanému uložená povinnosť predložiť dôkazy v
lehote 15 dní, nedošlo k takej procesnej vade ako namieta žalobkyňa, pretože tento dôkaz predložil
na pojednávaní, ktoré bolo riadne nariadené. Dôvod oneskoreného predloženia listinného dokladu

nevyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania. Preto súd aplikoval správne ust. § 153 ods. 2 CSP, keď
na tento dôkaz prihliadol.

19. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní bude súd

prvej inštancie postupovať vo vyššie naznačenom smere a po vykonanom dokazovaní opätovne vo
veci rozhodne, pričom rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Súd prvej
inštancie je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).