Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/363/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314220274
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314220274.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletých: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Š. XX, R., štátne občianstvo SR v
zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Š. XX, R., štátne občianstvo
SR, v zastúpení splnomocnenca: Mgr. Miriama Chromčíková, Špitálska 10, Bratislava a otec - D. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ľ. X, R., štátne občianstvo SR, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloleté dieťa: F. F., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú

zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť na maloleté dieťa: F. F.Ó., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 150 eur mesačne,
v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám
matky s účinnosťou od 10.9.2014.

Zročné výživné na maloleté dieťa: F. F.Ó., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 10.9.2014 do 28.2.2015

vo výške 790 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 50 eur mesačne, splatných vždy
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Otec má právo styku s maloletým dieťaťom: F. F., nar. XX.XX.XXXX v prítomnosti matky každý párny
týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod., každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod.
a bez prítomnosti matky každý nepárny týždeň vo štvrtok od 14.30 hod. do 15.30 hod.. V uvedených
dňoch a v uvedenom čase je otec oprávnený si maloleté dieťa: F. F., nar. XX.XX.XXXX prevziať v mieste
bydliska matky a v uvedených dňoch a v uvedenom čase je otec povinný maloleté dieťa: F. F.Á., nar.

XX.XX.XXXX osobne vrátiť matke v mieste jej bydliska.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov, ďalej len OSP) doručeným dňa 10.09.2014 tunajšiemu súdu ako výlučne
miestne príslušnému súdu podľa § 88 ods. 1, písm. c) OSP, žiadala, aby súd vo veci samej upravil podľa
§ 36 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z

dôvodu končenia spolužitia rodičov, ktorí sa o ich výpone prednostne nedohodli .

Spolu s návrhom vo veci samej sa matka zároveň domáhala dočasnej úpravy pomerov podľa § 102
ods. 1 OSP v spojení s § 76 ods. 1, písm. b) OSP nariadením predbežného opatrenia , bude maloletázverená do jej osobnej starostlivosti , zároveň s dočasnou úpravou pomerov podľa § 76 ods.1, písm. a)
OSP platením výživného na maloletú v nevyhnutnej miere otcom v pravidelne sa opakujúcich plneniach
k kukám matky vo výške určenej súdom.

Materiálny základ žaloby vo veci samej, ktorým v žalobnom petite matka žiadala zveriť maloletú do
svojej osobnej starostlivosti s povinnosťou otca prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 200,-
eur mesačne k rukám matky, s právom matky zastupovať maloletú vo veciach, na ktoré nie je spôsobilá
spolu s právom spravovať jej majetok oboma rodičmi , ako aj s návrhom na úpravu styku otca s maloletou

v pôvodne navrhovanej úprave tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou každý pondelok, stredu a
piatokod14:00hod.do18:00hod.,každúpárnusobotuanedeľuvmesiacivčaseod12:00hod.do16:00
hod. výlučne v prítomnosti matky, skutkovo odôvodnila tvrdení, že s otcom žila v spoločnej domácnosti
u rodičov matky, ich vzťah bol zo začiatku harmonický, bez hádok, v auguste 2013 otehotnela. Počas
tehotenstva matky sa začali častejšie vyskytovať konflikty a problémy v komunikácii vo vzťahu matky a
otca. Otcovi bol vždy prednejší jeho sociálny život, zábava a alkohol pred súkromným životom s matkou.

Otec viedol s matkou hádky aj v prítomnosti maloletej. Maloletá je dieťa v útlom veku, ale nepohodu
vo vzťahu rodičov dokáže vnímať a jej priaznivé psychické a fyzické zdravie by mohlo byť ohrozené
opakovaným vystavovaním takýmto situáciám. Po rozchode rodičov sa otec presťahoval do prenajatého
bytu jeho rodičov, otec nemá vytvorené priaznivé podmienky na prenocovanie maloletej, zariadenie bytu
nie je prispôsobené potrebám maloletej. V návrhu matka ďalej uviedla, že otec je emocionálne labilný,

v jeho správaní sú časté zmeny nálad a výbuchy zlosti, pri ktorých sa vulgárne vyjadruje a matke sa
opakovanevyhrážalsúdom.Matkamástrachpredmožnýmvýbuchomzlostiaemocionálnejreakcieotca
spôsobenej napätím pri starostlivosti o maloletú bez prítomnosti matky, prípadne ak by matka odovzdala
otcovi maloletú na noc alebo na viac dní. Matka rešpektuje otca ako významnú osobu v živote maloletej,
otcovi v styku nebráni, bojí sa však o maloletú, nakoľko je ešte útleho veku a od narodenia práve matka

zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú. Cieľom matky je, aby maloletá vyrastala v kľudnom
a harmonickom prostredí s možnosťou budovať si pevný vzťah k obom rodičom. Otec sa o maloletú
nikdy celodenne nestaral, nepozná jej reakcie. Matka sa bojí, aby otec nedostal záchvat zlosti a nestratil
trpezlivosť v prípade, ak maloletá nebude v noci pokojná bez prítomnosti matky, bude sa budiť, neustále
plakať a otec by takúto situáciu nevedel zvládnuť. Matka je od 01.04.2014 na materskej dovolenke s

priemerným príjmom približne 550,- eur, matka nepozná aktuálne príjmy otca. Mesačné výdavky na
zabezpečenie potrieb maloletej a matky prevyšujú príjmy matky a matke pomáhajú s úhradou výdavkov
jej rodičia a sestra.

O návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia súd rozhodol uznesením č. k.: 51P/363/2014-19

zo dňa 12.09.2014 tak, že do právoplatnosti skončenia veci dočasne zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matky, s povinnosťou otca platiť na maloletú výživné v nevyhnutnej miere vo výške
sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, určené osobitným zákonom. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť vo všetkých jeho výrokoch dňa 22.10.2014 .

V rámci prípravy pojednávania dňa 14.10.2014 / čl. 27/ otec doručil súdu písomné podanie, ktoré súd
v súlade s § 41 ods.2 OSP posúdil podľa jeho obsahu ako vyjadrenie k návrhu vo veci samej , v ktorom
otec uviedol, že v súčasnosti nežijú s matkou v spoločnej domácnosti z dôvodu neprispôsobilosti matky
a nevhodného správania sa rodičov matky maloletej. Vo vyjadrení poukázal, že od narodenia maloletej

sa o ňu príkladne staral a zabezpečoval všetky potrebné veci pre maloletú, a to i počas neprítomnosti
matky maloletej, maloletú samostatne vykúpal, podával jej stravu - mlieko, prebaľoval. Zo začiatku po
odchode otca z domácnosti rodičov matky, otec v sobotu strávil s maloletou celý deň v byte svojich
rodičov sám , bez prítomnosti matky, na to matka prejavila vôľu stráviť s nimi spoločne deň. V žiadnom
prípade nie je pravdou, že by otec viedol hlasité hádky, otec sa snažil, aby bežný deň prebiehal v pokoji,

v prospech zdravého vývoja maloletej. Otec uviedol, že nemá trvalý pracovný pomer, je si plne vedomý
svojejvyživovacejpovinnosti,súhlasilsdočasnýmvýživnýmnamaloletúvovýške90,42,-euraprehlásil,
že v byte rodičov má maloletá pripravené všetky potrebné veci. Otec žiadal, aby mu bol umožnený styk
s maloletou jedenkrát v týždni a každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu bez prítomnosti matky maloletej
s odôvodnením, že matka maloletej vyvoláva konfliktné situácie a je v záujme maloletej, aby jej vývin

bol v tichom a pokojnom prostredí.

Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2014 / čl.37 a nasl./ k vyjadreniu otca uviedla, že
otec bližšie nešpecifikoval neprispôsobivé správanie zo strany matky, matka nepopiera, že otec jejpríležitostne v prípade jeho záujmu alebo na žiadosť a prosby matky pomáhal so starostlivosťou o
maloletú, avšak otec sa nikdy celodenne nestaral o maloletú úplne sám bez pomoci matky prípadne jej
rodičov. Chod domácnosti zabezpečovali rodičia matky spolu s matkou a otec sa na úhrade výdavkov

na domácnosť podieľal v minimálnom rozsahu. Otec často nemal peniaze ani na úhradu základných
životných potrieb, preto jeho tvrdenia o zabezpečovaní chodu celej domácnosti rodičov matky sú
nepravdivé a skresľujúce skutočnú situáciu pri podieľaní sa na úhradách v domácnosti. Matka tvrdenia
otca považuje za irelevantné aj z pohľadu merita veci a skutočnosti, že v danej veci ide o starostlivosť
o maloletú, z otcovho podania však možno vyvodiť, že jeho pozornosť a výhrady smerujú voči všetkým

ostatným okrem samotnej maloletej. Starostlivosť otca o maloletú trvala približne dve hodiny, otec sa o
ňu však nikdy nestaral celý deň, prípadne ju nemal na noc. Pokiaľ ide o vyjadrenie otca ohľadom styku s
maloletou v neprítomnosti matky, matka uviedla, že takto určený styk nie je v záujme maloletej, nechráni
jej priaznivý psychický a fyzický vývoj. Matka má za to, že úprava styku s maloletou uvedená v návrhu
matky zo dňa 10.09.2014 je plne v záujme maloletej a vhodná a výhodná nielen pre matku, ale aj pre
otca, ktorý takto určeným stykom bude mať širokú možnosť podieľať sa na starostlivosti o maloletú a

na jej výžive. Matka vo svojom vyjadrení tiež uviedla, že napriek súhlasu otca s platením výživného v
nevyhnutnej miere, otec nezaplatil na maloletú časť výživného za mesiac október 2014 a ani výživné za
mesiac november 2014. Otec matku ohľadom omeškania s úhradou výživného neoboznámil a matka
na zabezpečenie potrieb maloletej musela vynakladať výhradne vlastné príjmy bez participácie otca.

Kolízny opatrovník v rámci prípravy pojednávania nevyužil právo písomného vyjadrenia k návrhu.

Na prejedanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 12.01.2015 / čl.46 a nasl/ , na ktorom matka v
zastúpení splnomocnenca zotrvala na žalobnom petite v súlade s jeho znením v písomne podanom
návrhu.

Na pojednávaní dňa 12.01.2015 otec prednesom vyjadrenia k návrhu matky vo veci samej :
- súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky
- súhlasil so zastupovaním maloletej matkou v bežných veciach
- súhlasil so správou majetku maloletej matkou

-nesúhlasilsnavrhovanouvýškouvýživnéhonamaloletú,zaprimeranúvýškuvýživného sprihliadnutím
na jeho súčasné schopnosti a možnosti žiadal výživné na maloletú určiť sumou po 50,- eur mesačne.
Styk s maloletou otec žiadal upraviť tak, že bude mať právo styku s maloletou v prítomnosti matky každú
párnu stredu od 10,00 hod. do 18,00 hod., ktorý sa bude realizovať v byte otca, ďalej každú párnu stredu
od 10,00 hod. do 18,00 hod. rovnako v byte otca a v prítomnosti matky, každý nepárny týždeň vo štvrtok

od 10,00 hod. do 18,00 hod. v byte otca a v prítomnosti matky, a každú nepárnu sobou rovnako od
10,00 hod. do 18,00 hod.

Kolízny opatrovník prednesom vyjadrenia žiadal, aby súd prihliadal na veľmi nízky vek dieťaťa, súhlasil
so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, vrátane zastupovania a správy majetku maloletej

s tým, že k úprave styku a úprave výživného sa vyjadrí až po preukázaní zárobkových a majetkových
pomerov na strane oboch rodičov.

V konaní starostlivosti súdu o maloletých súd vykonáva dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP na

návrh účastníkov konania ako aj bez návrhu. Pri dokazovaní vychádza z platnej právnej úpravy, že
prejednávaná vec v občianskom súdnom konaní týkajúca sa starostlivosti o maloletých predstavuje
osobitnú úpravu tzv. nesporového konania, upraveného v § 176 a nasl. OSP, v ktorom konaní sa
postupom súdu uplatňuje zásada vyšetrovacia / § 120 ods. 2 OSP/ a oprávnený rodič nenesie procesnú
zodpovednosť za zhromažďovanie skutkového materiálu a neunesenie dôkazného bremena nemusí

pre neho znamenať nepriaznivý výsledok., pretože súd je povinný na zistenie skutkového stavu vykonať
ďalšie dôkazy účastníkmi nenavrhnuté alebo neoznačené.

Nazistenieskutkovéhostavupretosúdvykonaldokazovanienanávrhajbeznávrhuúčastníkovkonania.

Z výpovede matky súd zistil, že matka s otcom nie sú manželia, spolužitie ukončili v auguste 2014, matka
býva u rodičov s maloletou, je na rodičovskom príspevku od januára 2015, iný príjem nemá. Matka má
maloletú v celodennej osobnej starostlivosti, mesačné odôvodnené náklady maloletej sú zhodné s ichvyčíslením v písomnom návrhu, t.j. 340,- eur. Otec na úhradu nákladov maloletej dobrovoľne prispel
od podania návrhu t.j. od 10.09.2014 sumou 0,- eur. Výživné začal plniť až na základe predbežného
opatrenia v nevyhnutnej miere, aj to len alikvotnou čiastkou, čo predstavovalo necelých 60,- eur, to bolo

prvé aj posledné výživné, teda v rozpore s uznesením tunajšieho súdu, avšak doposiaľ matka voči otcovi
nepodala trestné oznámenie. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou v zásade sa mu matka nebráni, čo
vyjadrila aj v písomnom návrhu. Pokiaľ ide o návrh otca ohľadom styku s maloletou prednesenom otcom
na tomto pojednávaní, s navrhovanou úpravou styku nesúhlasila, nenamietala však, aby miestom
výkonu styku otca s maloletou bolo aktuálne bydlisko otca. Za vhodnejšie miesto realizácie styku s

prihliadnutímkpotrebámdieťaťamatkanavrhla,abystykprebiehalvmiestebydliskamaloletéhodieťaťa,
nakoľko tu má maloletá všetky potrebné veci a vytvorené vhodné podmienky.

Zároveň vo svojej výpovedi matka uviedla, že za najvhodnejšiu úpravu styku otca s maloletou s
prihliadnutím k potrebám maloletej považuje styk otca s maloletou upraviť len cez víkend od 14,00 hod
do 18,00 hod, a to len každú párnu nedeľu, ďalší nepárny víkend chce mať voľný a nie viazaný na

otca , nakoľko doteraz neobmedzené právo styku s maloletou otec nevyužíval. Pokiaľ ide o pracovné
dni matka navrhla, aby bol upravený na doobedňajšie hodiny tak, ako uviedla vo svojom písomnom
návrhu z tých istých dôvodov, keďže otec styk nevyužíval.

Z výpovede otca súd zistil, že s matkou maloletej nie sú manželia, spolužitie ukončili v auguste 2014,

kedy sa otec odsťahoval k svojim rodičom, od tejto doby otec a matka žijú oddelene. Otec ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá. V čase ukončenia spolužitia mala maloletá vek 2 mesiace a otec sa o
maloletú staral, prebaľoval ju, kŕmil, podával jej lieky, teda sa vie o maloletú postarať. Otec uviedol, že
od ukončenia spolužitia sa s maloletou nestretával z dôvodov, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení, lebo
mu matka bránila. Otec priznal, že na výživu maloletej peňažne neprispieval , po vydaní predbežného

opatrenia si taktiež riadne neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletej. Otec má ukončené úplné základné
vzdelanie, nie je vyučený v žiadnom odbore, má aktívnu živnosť cca 2 roky bez zamestnancov, hlavným
predmetom živnosti je oprava počítačov, z tejto činnosti mal otec príjem v priemere 600-700,- eur,
aktuálne nemá ani tento príjem. Na svoje vlastné náklady potrebuje 200-250,- eur a tieto mu uhrádzajú
jeho rodičia, matka na invalidnom dôchodku a otec ako SZČO - podnikateľ. Rodičom dobrovoľne na

vlastnú výživu a náklady bývania neprispieva, nie je vlastníkom osobného motorového vozidla. Úspory
nemá žiadne. Daňové priznanie za rok 2013 nepodával, pretože nemal potrebný zisk pre vznik tejto
povinnosti, pre rok 2012 vykázal v daňovom priznaní príjem, ktorý nemal zo živnosti. Na ďalšie otázky
súdu otec uviedol, že v roku 2012 bol dobrovoľne nezamestnaný, nepamätá si, čo v roku 2012 robil,
venuje sa thajskému boxu, nie ako registrovaný hráč, len rekreačne, cca 3-4 mesiace, bez finančnej

účasti, má osobného trénera svojho kamaráta. Aktuálne otcovi nerobí problém žiť bez príjmov.

Z dôvodu doplnenia dokazovania súd odročil pojednávanie na termín 09.03.2015 , na ktorom v súlade
s § 101 ods. 2 OSP súd pokračoval v konaní v neprítomnosti otca.

Z prednesu matky , ktorá trvala na podanom návrhu ďalej uviedla, že otec realizoval styk iba dvakrát
podľa ich vzájomnej dohody dňa 21.2.2015 od 16.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky a dňa
7.2.2015 od 16.00 hod. do 18.00 hod v mieste bydliska matky. Ostatné styky t.j. 14.1.,15.1.,21.1.2015
otec nerealizoval na základe vlastného rozhodnutia a banálnych výhovoriek. Matka uviedla, že vek
dieťaťa si vynucuje prítomnosť matky pri styku, matka však netrvala na tom, aby sa styk realizoval

výlučne a jedine len v mieste bydliska matky, resp. maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o rozsah tohto styku,
najvhodnejší z hľadiska potrieb maloletého dieťaťa sa javí jeho úprava v rozsahu každú párnu nedeľu od
10.00 hod. do 14.00 hod., každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. aj s prihliadnutím, že otcovi
nebránila žiadna zásadná prekážka pri výkone styku, ktorý výkon za konania vo veci samej dobrovoľne
nevyužíval , preto je tento rozsah najoptimálnejším. K tomuto vyjadreniu matka dospela po poznaní

chovania a správania sa maloletého dieťaťa, kedy v poobedňajších a večerných hodinách bolo maloleté
dieťa unavené, jeho aktivita je prevažne v doobedňajších hodinách, poobedňajší spánok má až v rozpätí
14.00 hod. až 15.00 hod. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, tak matka trvala na podanom návrhu.
Platenie výživného v nevyhnutnej miere zo strany otca nebolo uhradené, preto matka podala na otca
trestné oznámenie, výške dlhu je cca min. 350 eur, keďže má nezaplatené výživné už za 5 mesiacov.

Kolízny opatrovník sa k výživnému nevedel vyjadriť s prihliadnutím k výpovedi otca na minulom
pojednávaní aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec daňové priznanie fyzickej osoby z podnikania,
opätovne súdu nepredložil.Matka na doplnenie skutkového stavu predložila súdu výpis zo živnostenského registra so vznikom
oprávnenia k výkonu živnosti otcom dňa 22.12.2010 a rozšíreného predmetu podnikania otcom dňa
12.2.2014, zároveň predložila bločky o úhrade nákladov, ktoré matka zakúpila pre maloleté dieťa,

predložila rozpis svojho zárobku od 01.09.2013 a podanie o trestnom oznámení na OP BA III voči otcovi
pre zanedbanie povinnej výživy otca neuhradením výživného v nevyhnutnej miere na maloletú

Z doplňujúceho výsluchu matky na pojednávaní dňa 09.03.2015 súd zistil, že matka je naďalej slobodná,

nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, maloleté dieťa má v osobnej celodennej starostlivosti, poberala
materský príspevok vo výške spolu s prídavkami 226 eur mesačne, rodičovský príspevok matka začala
poberať od januára 2015. Maloletá je zdravá, aktuálne výška jej odôvodnených potrieb je v súčasnosti vo
výške do 300 eur, nevyhnutné nutné náklady vo výške 150 eur mesačne, maloletá býva spolu s matkou
v jednej izbe, už nie je kojená ani prikojovaná, denný režim má taký, že vstáva o 07.00 hod. ráno, na
vychádzku s ňou matka chodí pravidelne poobede v čase od 14.00 hod., potom čo sa maloletá zobudí

zo spánku, vychádzka vonku trvá nepretržite hodinu - dve denne. V rámci vychádzok matka nerobí
žiadne spoločne aktivity, v zásade je to len pasívna prechádzka s maloletou v kočíku. Otec výživné ani v
nutnej miere neplatí, s maloletou sa stretol tak ako uviedla vo vyjadrení na pojednávaní dňa 09.03.2015.
Otec sám inicioval dohodu o najbližšom styku, ktorý mu bol umožnený a zrealizoval sa z piatich možností
len dvakrát, zvyšné tri neboli zrealizované zo strany otca, otec sa ospravedlnil len raz, ostatné dve

neprítomnosti dodnes neodôvodnil.

Prečítaním listín tvoriacich súdny spis ,vrátane listín predložených matkou na pojednávaní dňa
09.03.2015 podľa § 129 ods. 1 OSP a oboznámením sa s celým spisovým materiálom na vec sa
vzťahujúcim súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z rodného listu maloletej súd zistil, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX z matky G. E., nar. XX.XX.XXXX,
a otca D. F., nar. XX.XX.XXXX.
Z internetového výpisu zo stránky dlžník SK súd zistil, že otec vystupuje ako dlžník na poistnom vo výške
3202,80 eur voči Sociálnej poisťovni.

Z lekárskej správy matky súd zistil, že počas gravidity bol zhoršený jej stav po emočnom strese k
vyšetreniu zo dňa 26.01.2014.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 05.09.2014 súd zistil, že matka
zanedbávanie starostlivosti zo strany otca voči maloletej neuviedla.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že posledný pracovno-právny vzťah otca ako zamestnanca -

dohodár trval od 01.12.2010 do 31.03.2011, pre zamestnávateľa ES SECURITY s.r.o..
Z listín predložených matkou na pojednávaní dňa 09.03.2015 :

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec je ako FO - podnikateľ pod obchodným menom
D. F. - PATRICIUS , s miestom podnikania Ľ. XXXX/X, R., živnosť nemá pozastavenú, zrušenú.

Živnostenské oprávnenie otcovi vzniklo dňa 22.12.2010 a dňa 12.02.2014 rozšíril svoje živnostenské
oprávnenie o ďalšie dva predmety podnikania. Otcovi naďalej trvá živnostenské oprávnenie vo vzťahu
ku všetkým štyrom predmetom podnikania.
Z príjmových a pokladničných dokladov, vrátane bločkov súd zistil, že tieto obsahujú okrem iného aj
detskú stravu, detské lieky, detskú kozmetiku, detské sušené mlieko, detské oblečenie, hračky. K týmto

bločkom a pokladničným dokladom matka uviedla, že ide o veci týkajúce sa výlučne potrieb maloletej,
ktoré zakúpila sama za obdobie od 10/10/ až 1/2015.
Z potvrdenia o zárobku matky, t.j. rozpisu mzdy za rok 2014 súd mal preukázané, že priemerná čistá
mesačná mzda matky bola za prvé tri mesiace roku 2014 vo výške 561,31 eur.
Z trestného oznámenia na otca súd zistil, že otec od 10.09.2014 k dnešnému dňu v peňažnej forme

prispel celkom sumou len 60 eur v mesiaci 10/2014 a nepeňažnou formou k dnešnému dňu od 10.9.2014
vo výške maximálne 50 eur, šlo o nákup detských vecí dvakrát, ktoré pozostávali z oblečenia, tepláky 7
ks, dve mikiny, 1 ks teplákovej súpravy, 3 ks výživy, dva banány, pol kila balenia kuracích pŕs a hračku.
Veci týkajúce sa oblečenia boli nové.

S prihliadnutím k zistenému skutkovému stavu z vykonaných dôkazov , súd aj s prihliadnutím k vedomej
nečinnosti otca k preukázaniu a sprístupneniu údajov preukazujúcich jeho príjmy z inej ako závislej
pracovnej činnosti, nevykonal bez návrhu účastníkov ďalšie dôkazy, rovnako pre dôkaznú nadbytočnosť
upustil aj od výsluchu svedkov, predovšetkým rodiča otca.Záverečným prednesom kolízny opatrovník k predmetu prejednávanej veci za maloleté dieťa uviedol,
že zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach má matka, rovnako vykonávať osobnú starostlivosť,

výživné otca na maloletú žiadal určiť vo výške 150 eur a styk upraviť podľa návrhu matky na pojednávaní
dňa 09.03.2015, pretože otec reálne ani neprejavuje väčší rozsah záujmu o styk s maloletou.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 31 ods.1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie
je spôsobilé.

Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou
starostlivosťou.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od
1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov
fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy

sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Pre rozhodovanie súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu

znenie citovaných ustanovení Zákona o rodine zdôrazňuje záujem maloletého dieťaťa ako dlhodobo
všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi
a deťmi, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov má
svoj základ v článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Zastupovanie maloletého dieťaťa spočíva v
tom, že maloleté dieťa na právny úkon buď spôsobilosť má a potom koná sám a vo svojom mene /

rozhodnutie NS SR č. R 13/1981/, alebo s ohľadom na svoju rozumovú a vôľovú vyspelosť ju
nemá a vtedy koná za maloleté dieťa jeho rodič ako zákonný zástupca. Povinnosť rodičov spravovať
majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou ukladá povinnosť zachovať majetkové hodnoty a vylúčiť
riziká, prípadne ujmu na majetkových právach dieťaťa. Styk rodiča s dieťaťom a jeho rozsah ako
špecifickázložkavýchovydieťaťarodičom,ktorémudieťaniejezverené, spočívaprednostnenadohode

rodičov, pretože rozhodovanie súdu bez možnosti dohody, by bolo nevhodným vmiešavaním sa štátnej
moci do rodinných vzťahov. Rozsah úpravy styku závisí od veku dieťaťa, jeho školských povinností,
mimoškolských aktivít, od doterajšieho vzťahu dieťaťa k tomuto rodičovi. Rodič má právo stýkať sa s
maloletým dieťaťom, nie je to však jeho povinnosť. Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel
upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne

vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j. deti rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh
rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných výživou. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je
osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú
v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa
spolu s označením osoby povinnej ho preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení rodičov a kolízneho opatrovníka ako
zástupcu maloletého dieťaťa , mal súd z vykonaného dokazovania prejudiciálne preukázanú existenciu

hmotnoprávnej podmienky úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu súdnym
rozhodnutím podľa § 36 ods.1, veta druhá Zákona o rodine z dôvodu, že rodičia , ktorí ukončili spolužitie
sa prednostne o výkone svojich rodičovských práv a povinnosti k dieťaťu neuzavreli dohodu podľa
§ 36 ods. 1 , veta prvá Zákona o rodine.Súd v záujme maloletého dieťaťa prihliadal k zhodným stanoviskám a vyjadreniam rodičov a pri
svojej úvahe, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o dieťa vychádzal

zo skutkového zistenia, že na strane žiadneho z rodičov neexistuje závažná prekážka, ktorá by ho
z výkonu osobnej starostlivosti o dieťa vylučovala. Obaja rodičia sú spôsobilí k právnym úkonom,
majú vytvorené primerané a v zásade rovnocenné podmienky / bytové, sociálne, materiálne/ pre výkon
osobnej starostlivosti o maloletého.

V záujme maloletého súd pri rozhodovaní, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti primárne zohľadňoval útlosť veku maloletého dieťaťa, ktoré ku dňu rozhodnutia súdu vo
veci samej nemá ešte dovŕšený 1.rok. V tomto štádiu svojho vývinu sa dieťa nachádza podľa úvahy
súdu v situácii, kedy prednostne „ lono matky“ je najvhodnejším výkonom osobnej starostlivosti o dieťa.

Zároveň súd prihliadal aj na stabilitu výchovného prostredia maloletého dieťaťa, ktoré po ukončení
spolužitia rodičov zostalo ku dňu vyhlásenia rozsudku nepretržite v osobnej starostlivosti matky,
starostlivosť matky o dieťa je bez závad, matka ju voči maloletému dieťaťu vykonáva celodenne, preto
nie je daný žiaden právny dôvod pre zmenu výchovného prostredia dieťaťu tam, kde absentujú skutkové

dôvody.
Preto súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že v záujme
zabezpečenia riadneho výkonu tejto osobnej starostlivosti o dieťa matkou, ktorého nedeliteľnou
súčasťou je aj povinnosť rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, je povinnosť matky rešpektovať
právo otca na primeraný styk s dieťaťom z dôvodu, že tým, že hoci dieťa nemá zverené do osobnej

starostlivosti, je naďalej zodpovedný za jeho všestranný vývoj a rozvoj

Otec je rovnako ako matka povinný spravovať majetok dieťaťa a dieťa zastupovať v právnych úkonoch,
na ktoré nie je spôsobilé. Pre nemožnosť dohody rodičov, preto súd upravil zastupovanie maloletého
dieťaťa a správu jeho majetku tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu súd vychádzal zo skutkového zistenia,
že maloleté dieťa je nemajetné , a preto v rozsahu svojich odôvodnených potrieb je odkázané k ich
úhrade prednostne oboma rodičmi. Zároveň súd prihliadal aj na skutočnosť, že rodičia nemajú ďalšie
vyživovacie povinnosti, pričom na strane matky ako rovnako povinného rodiča výživou dieťaťa je výkon

osobnej starostlivosti o maloleté dieťa vzhľadom na jeho vek rozhodujúcim kritériom, ktorým si matka v
prevažnej miere výkonom tejto starostlivosti plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť .

Pri rozhodovaní súdu o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd prihliadal na
platnú zákonnú úpravu, podľa ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom

a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov primeranosti ich
príjmov k dosiahnutému veku, zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu
práce, pretože výživné na dieťa je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa
odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie,
až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska

ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné
začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní. Plnenie vyživovacej
povinnosti povinného rodiča nie je bez obmedzení, nakoľko sa odvíja od individuálnych schopností
každého z rodičov a potencionality ich príjmov a na druhej strane je obmedzená skutočnými potrebami
maloletého dieťaťa rodičov.

S poukazom na uvedené súd s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa vo veku
10 mesiacov, k úhrade ktorých matka vyčíslila sumu 300,- eur mesačne a vzhľadom na súčasné
zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov , za skutkového stavu, že matka je slobodná, nemá
ďalšiu vyživovaciu povinnosť, dieťa má v osobnej celodennej starostlivosti, býva s maloletou v jednej

izbeurodičovmatky,jejjedinýmpríjmomjerodičovskýpríspevok203,20eurmesačne,namaloletédieťa
poberá prídavky vo výške 23,52 eur mesačne a za skutkového stavu, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, býva spoločne u svojich rodičov, rodičom dobrovoľne na vlastnú výživu a náklady bývania
neprispieva z dôvodu, že je bez príjmov napriek vzniku oprávnenia pre výkon živnosti pod obchodnýmmenom D. F. - PATRICIUS s miestom podnikania Ľ. XXXX/X, R., ktorú živnosť nemá pozastavenú ani
zrušenú má súd za to, že na strane maloletého dieťaťa nie je daný zákonný rámec titulom práva dieťaťa
podieľať sa primerane na životnej úrovni akú dosahujú rodičia dieťaťa podľa § 62 ods. 2 Zákona o

rodine na sumu 300,- eur mesačne, bez toho, aby sa na výške týchto odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa nepodieľali aj ďalšie blízke osoby. / príbuzní maloletého dieťaťa/.
Je pravdou, že za konania vo veci samej otec vedome nesprístupnil súdu údaje o výkone svojej
podnikateľskej činnosti predložením minimálne peňažného denníka, čo odôvodňuje voči jeho osobe
postup súdu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine s právom posudzovať jeho možnosti a schopnosti

z predpokladaného príjmu vo výške 20 násobku životného minima, čo na strane otca predstavuje
maximálne zákonom predpokladaný príjem vo výške 3961,60 eur mesačne/20x198,09eur/. Podľa
úvahy súdu však zmyslom a účelom určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa v
prejednávanej veci je určenie objektívnej výšky výživného na dieťa, ktorého výška bude reálna, zároveň
však bude odzrkadľovať doterajší sociálny život otca, pracovné návyky otca, ale aj pracovné možnosti a
schopnosti na trhu práce otca vzhľadom na dosiahnuté len základné vzdelanie otca. Súd preto podporne

vychádzal z naposledy dosiahnutého príjmu otca zo živnosti , vyčísleného vo výške 600-700 eur
mesačne/brutto, tento príjem porovnával aj podľa priemernej mesačnej brutto mzdy zamestnanca v
profesii opravár, zverejnený Štatistickým úradom SR vo výške 657,- eur mesačne, rovnako podporne
porovnával mzdové pomery zamestnanca s výkonom práce servisný technik , uverejnené na stránke
www.platy.sk , z ktorej stránky súd zistil, že priemerný brutto mesačný plat

servisného technika pre Slovensko je 842 eur.
Pri posudzovaní zárobkových možností na strane otca výrazne determinovaných jeho vzdelaním, súd
vychádzal z úvahy, že je v reálnych možnostiach otca výkonom osobnej práce v riadnom pracovnom
pomere dosahovať priemernú výšku čistej mzdy do sumy cca 600 eur mesačne. Z takto súdom
predpokladanej výšky príjmu na strane otca je v možnostiach, schopnostiach otca, bez ohrozenia

výkonu jeho práva styku na vlastné náklady s maloletým dieťaťom, ktoré náklady súd ustálil vo výške cca
do 50,- eur mesačne, požadovať od otca výživné vo výške 150,- eur mesačne na maloletú. Pri určení
tejto výšky výživného proti návrhu matky , ktorá požadovala od otca výživné vo výške 200,- eur mesačne
súd konštatuje, že súdom určeným výživným od otca prevyšuje životné minimum pre nezaopatrené
dieťa o sumu 59,58 eur mesačne, / 150-90,42 eura/ ,zároveň takto určená výška výživného od otca

predstavuje 1,65 násobok sumy životného minima pre maloleté dieťa, z ktorého prijmu je reálne v
schopnostiach a možnostiach matky spolu s prídavkami od štátu pokryť viac ako základné potreby
maloletéhodieťaťavzhľadomnajehovek.Zozvyškupredpokladanéhopríjmuzostaneotcoviporiadnom
splneníjehovyživovacejpovinnostipríjem,zktoréhobudeschopnýsiriadnezabezpečiťnákladybývania
a všetky ostatné náklady nevyhnutné pre reprodukciu vlastnej pracovnej sily.

Opatrením MPSVaR SR, ktorým sa každoročne upravuje suma životného minima ako spoločensky
uznanej hranice príjmu nezaopatreného dieťaťa, pod ktorou nastáva stav jeho hmotnej núdze, je
nepretržite od 1.7.2013, vrátane od 1.7.2014 až ku dňu rozhodnutia súdu o návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, určená sumou 90,42 eura a suma 198,09

euramesačne,akideojednuplnoletúfyzickúosobu,čoprávudieťaťanaživotnúúroveňodotcavovýške
1,65 násobku životnej úrovne určenej súdnym rozhodnutím korešponduje na strane otca zachovanie
rovnakého násobku, t.j. príjem vo výške 326,84 eur mesačne., pričom je potrebné tiež uviesť, že otec
bude povinný zároveň doplatiť pre dieťa zo svojho predpokladaného príjmu aj zročné výživné z dôvodu,
že dobrovoľne za rozhodné obdobie na výživu dieťaťa primerane neprispieval a rovnako bude povinný

na vlastné náklady realizovať právo styku s maloletým dieťaťom.
V súhrne týchto skutkových a právnych dôvodov preto súd otcovi určil výšku výživného na maloleté dieťa
v pravidelne sa opakujúcich mesačných plneniach vo výške 150 eur mesačne tak, ako je vo výrokovej
časti rozsudku uvedené. V tomto smere sa súd v celom rozsahu stotožnil aj s vyjadrením kolízneho
opatrovníka., zastupujúceho záujmy maloletého dieťaťa v konaní pred súdom o prejednávanej veci.

Z takto upravenej vyživovacej povinnosti vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie celkom
6 mesiacov, čo predstavuje plnenie spolu 900,- eur, do ktorého súd otcovi započítal sumu 60 eur ako
peňažné plnenie a sumu 50 eur ako nepeňažné plnenie nákupom oblečenia, čo do zvyšku dobrovoľne
nezaplateného výživného, ktoré sa stalo zročným ku dňu rozhodnutia vo veci samej, súd podľa § 160
ods. 1, veta prvá pred bodkočiarkou OSP povolil otcovi zaplatiť v splátkach , vo výške 50 eur mesačne

a za podmienok vymedzených vo výrokovej časti rozsudku.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom súd okrem toho, čo už bolo uvedené v odôvodnení
tohto rozsudku poukazuje na to, že za konania vo veci matka nevedela súdu predložiť najvhodnejšiuúpravu styku s prihliadnutím k potrebám dieťaťa, čoho dôkazom sú aj vyššie uvedené opakované zmeny
úpravy, jej prednesy, či už ide o miesto výkonu styku, prípadne rozsah a čas tejto úpravy styku otca
s maloletým dieťaťom. Je rovnako však na základe vykonaného dokazovania potrebné uviesť, že ani

otcom navrhovaná úprava jeho styku s dieťaťom nekorešpondovala primárne životným potrebám a
aktuálnemu režimu dieťaťa, vrátane reálnych vedomostí otca o vývojových zmenách na strane mal.
dieťaťa od ukončenia spolužitia rodičov , pretože s maloletou mal len sporadický kontakt.

Aj podľa úvahy súdu maloleté dieťa vo veku 10 mesiacov musí byť za súčasného skutkového stavu

pri výkone práva styku otca s dieťaťom v prítomnosti matky, ak tento styk sa má realizovať pre dieťa
v najoptimálnejšom časovom rozpätí jeho dennej aktivity, pri zachovaní jeho pravidelného režimu, kde
osobný dohľad matky je len na prospech otca, ktorý sa v prítomnosti matky bude lepšie oboznamovať
s reakciami dieťaťa, ktoré aktuálne nepozná, rovnako aj maloleté dieťa bude v prítomnosti matky istejšie
a tým bude pre otca zabezpečený komfortnejší výkon jeho práva styku s dieťaťom na vlastné náklady.
V tomto rozsahu preto súd styk otca s dieťaťom upravil zhodne s posledným prednesom matky, ktorý v

záujem maloletého dieťaťa viazal na prítomnosť matky Možnosť výkonu práva styku otca s dieťaťom bez
prítomnosti matky súd upravil otcovi tak, aby ho mohol realizovať v časovom rozpätí, kedy je maloleté
dieťanaučenénapravidelnévychádzkyvkočíku,pričompodľavyjadreniamatkydieťavtedynevykonáva
žiadne iné ako vnemové aktivity, preto je súd toho názoru, že nie je v rozpore so záujmami dieťaťa
vo veku 10 mesiacov, aby bolo na hodinovej vychádzke v kočíku so svojim otcom, ktorý rovnako ako

matka je rodičom, zodpovedá za jeho zdraví vývoj a rovnako je povinný vykonávať nad dieťaťom náležitý
dohľad.
V súhrne týchto skutkových a právnych dôvodov súd rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom
tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) veta OSP, keďže konanie mohlo začať
aj bez návrhu.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len
tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove / vrátane styku/maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Výrok rozsudku odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný
( § 162 ods.2 OSP)