Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223654
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117223654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján
Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Q. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie 6.277,57 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 15Csp/268/2017-72 zo dňa 09.10.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III., ktorým súd určil, že zmluvná
podmienka zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2012 v časti II. Poplatky,

poplatok za upomienky vo výške 25,- Eur za každú vystavenú upomienku je neprijateľná zmluvná
podmienka a vo výroku IV. o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.702,57 Eur s úrokom z omeškania 8 % zo sumy 4.431,63 Eur splatným od 17.12.2016 do zaplatenia,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II.V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Určil, že zmluvná
podmienka zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2012 v časti II. Poplatky,

poplatok za upomienky vo výške 25,- Eur za každú vystavenú upomienku je neprijateľná zmluvná
podmienka. IV. Vyslovil, že náhradu trov konania stranám nepriznáva.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 1 ods.2, § 2 písm.a/, b/, § 9 a § 11
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ust.§
52, § 53 ods.1, 2, 3 a 5, § 54 a § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, ust.§ 3 a § 10c Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáha nároku voči žalovanému z titulu zmluvy,
ktorú uzavrel jeho právny predchodca so žalovaným, a na základe ktorej žalovanému poskytol finančné
prostriedky na základe úverovej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť
dohodnutý úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu Zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, avšak s poukázaním na to, že pôvodný veriteľ poskytoval tento úver v rámci
svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely je potrebné úverový zmluvný vzťah posúdiť

v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy (ZoSÚ). Okrem toho je potrebné na úverový zmluvný
vzťah aplikovať aj normy v ust. § 52 a nasl. OZ, v zmysle ktorého žalobca spĺňa definíciu dodávateľa a
žalovaný definíciu spotrebiteľa, v dôsledku čoho je zmluvný vzťah spotrebiteľskou zmluvou. Po posúdenípredmetnej zmluvy v zmysle ust. § 9 ZoSÚ súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonom
vyžadované obligatórne náležitosti. Súd sa však nestotožnil s poplatkami, ktoré si uplatnil žalobca voči
žalovanému. Ako to už súd uvádzal, zmluva uzavretá medzi sporovými stranami ako úverová zmluva č.

XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2012 je zmluvou spotrebiteľskou a táto v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
stránvneprospechspotrebiteľa(tzv.neprijateľnézmluvnépodmienky).Takoutopodmienkoujenapríklad
aj ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ platiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
omeškaním (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy. Z úverovej zmluvy v bode II nepochybne vyplýva
poplatková povinnosť spotrebiteľa, kam je okrem iného zahrnutý aj poplatok za upomienku vo výške 25,-
Eur za každú vystavenú upomienku. Ďalej je nesporné, že zmluva je klasický formulár vopred vytlačený
a pripravený pre spotrebiteľa, ktorý nemá reálnu možnosť akokoľvek ovplyvniť znenie formulárovej
zmluvy. Z predloženej úverovej histórie je nesporné, že pôvodný veriteľ od 28.12.2012 do 30.06.2016

zasielal žalovanému celkom 23 upomienok za každú si uplatnil sumu 25,- Eur, čo spolu predstavuje
575,- Eur za necelé 2 roky. Podľa názoru súdu, má výška poplatku za upomienku jednoznačne sankčný
charakter, pretože suma 25,- Eur nepochybne presahuje administratívne náklady spojené s vyhotovení
a zaslaním upomienky. Žalobca navyše nepreukázal aké reálne náklady mu vznikli, resp. jeho právnemu
predchodcovi v súvislosti s upomienkou. Svojou podstatou tak pri poplatku za upomienkou nejde o

paušalizáciu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ, ale skôr o
zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 544 ods. 1 OZ za omeškanie dlžníka spojené so zaslaním upomienky
veriteľa. Takto dohodnutá sankcia je podľa názoru súdu neprimeraná, pretože rozhodnutie o jej výške
v konečnom dôsledku je rozhodnutím v celom rozsahu na vôli veriteľa. On rozhoduje o výške poplatku
za upomienku a tiež o tom či a koľko upomienok zašle. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že

zmluvné ustanovenie o poplatku za upomienku je neprijateľnou zmluvou podmienkou, v dôsledku čoho
je neplatné (§ 53 ods. 5 OZ a § 298 ods. 2 C.s.p.).

4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 5.702,57
Eur potom, ako z nej odpočítal sumu neprijateľných poplatkov (23 x 25,- Eur) spolu so zákonným úrokom

z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy dlžnej istiny po odpočítaní poplatkov za upomienku, teda zo
sumy vo výške 4.431,63 Eur splatným od 17.12.2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania má oporu v ust.
§ 517 ods. 2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom §§ 3,10c Nariadenia vlády SR a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust.§ 251 v spojení s § 255 ods.1, 2 a
§ 257 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). O nároku o náhrade trov konania rozhodol súd so
zohľadnením, že žiadna zo strán nebola v konaní plne úspešná a tiež zobral do úvahy skutkové okolnosti
prípadu a konanie veriteľa poškodzujúce spotrebiteľa vymáhaním nárokov z neprijateľných zmluvných
podmienok.

6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to iba voči výroku III. a prislúchajúcemu výroku
IV. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 365 ods.1 písm.b/ a h/ C.s.p. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok vo výroku III. zrušil čo do určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a čo sa týka výroku
o trovách konania rozsudok zmenil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania a náhradu

trov právneho zastúpenia v rozsahu 81,68 % v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažuje
žalobca sa správne. Dôvodom pre určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bolo zistenie súdu
prvej inštancie, že poplatok za upomienku je svojim charakterom sankciou za omeškania dlžníka s
plnením, pričom výšku poplatku považoval súd prvej inštancie za neprimeranú. S týmto názorom súdu

prvej inštancie sa žalobca nestotožňuje. Upomienka omeškanej platby odráža reálny úkon veriteľa
pohľadávky a to upomínanie svojho klienta na nesplácanie záväzku za účelom obnovenia jeho platobnej
disciplíny odosielaním listinných výziev, čo mal súd prvej inštancie z predloženého výpisu z úverovej
účtu za preukázané. Pokiaľ by právny predchodca žalobcu mal v úmysle sankcionovať svojho klienta za
riadne nesplácanie záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, na tento účel by využil inštitút zmluvnej

pokuty bez potreby aktívneho kontaktovania svojho klienta listinnými výzvami. Poplatok za upomienku
nepredstavuje sankciu, ale cenu za právny úkon, ktorým sa veriteľ domáha svojho práva. Pokiaľ by
súd prvej inštancie vyhodnotil výšku poplatku za upomienku ako neprimerane vysokú, mal postupovať
v zmysle všeobecných ustanovení o právnych úkonoch a dotknutý právny úkon označiť za neplatnýpodľa ust.§ 39 Občianskeho zákonníka bez potreby vyhlasovanie jeho neprijateľnosti. V prípade, ak
by sa aj odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, podľa názoru žalobcu bolo vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z úradnej moci

súdom prvej inštancie nadbytočné. Žalobca túto zmluvnú podmienku nekreoval a nemal objektívnu
možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalobca prevzal nárok na zaplatenie pohľadávky od právneho predchodcu
zmluvou o postúpení pohľadávok, preto neprichádza do úvahy, aby súd prvej inštancie vo výroku svojho
rozhodnutia určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Toto vyslovenie má význam iba za predpokladu, ak
bytútozmluvnúpodmienkudojednalpriamožalobca.Vtejtosúvislostipoukázalžalobcanaprávnynázor

vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave pod č.k. 26Co/559/2015-67 zo dňa 31.05.2016. Naviac
súd prvej inštancie vopred neoznámil posudzovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky žalobcovi, čím
ako sporovej strane bolo postupom súdu znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných
práv. Podporne odkazuje žalobca na závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo/337/2015 zo dňa 26.04.2016. Odvolaním napadol žalobca i výrok o trovách konania. Predmetom
sporu je nárok o zaplatenie sumy 6.277,57 Eur. Procesný úspech v spore predstavuje priznaný nárok o

zaplatenie 5.702,57 Eur. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ust.§ 255 C.s.p. a jeho znenie. Zároveň
na skutočnosť, že použitie ust.§ 257 musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať vždy výnimočný charakter. Argumentácia súdu prvej inštancie, že žiadna zo sporiacich strán
nebolavsporeplneúspešnásozohľadnenímkonaniapoškodzujúcehospotrebiteľavymáhanímnárokov
z neprijateľných podmienok obzvlášť v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá je nesprávne a v rozpore s

ust.§ 255 C.s.p. Žalobca je toho názoru, že správnym zhodnotením veci a správnou aplikáciou právnych
predpisov by súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že žalobcovi bolo ako prevažne úspešnej
sporiacej sa strane v časti sporu o zaplatenie sumy 6.277,57 Eur prináleží v zmysle § 255 ods.2 C.s.p.
náhrada trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 81,68 % pri priznaní sumy 5.702,57 Eur zo
žalovaných 6.277,57 Eur. Preto navrhol odvolaniu vyhovieť.

7. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie žalovanému. Tento právo podať vyjadrenie k odvolaniu
nevyužil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho

napadnutej časti, t.j. vo výroku III., ktorým súd určil, že zmluvná podmienka zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2012 v časti II. poplatky, poplatok za upomienky vo výške 25,- Eur
za každú vystavenú upomienku je neprijateľná zmluvná podmienka a vo výroku IV. o trovách konania
v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku

oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke dňa 17.04.2019 a zistil,
že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

9. Žalobca v odvolaní tvrdí, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave
ako veriteľ - banka a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa
26.11.2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5.200,- Eur, druh úveru - spotrebný úver
na čokoľvek, typ a výška úrokovej sadzby 17,90 %, úrok z omeškania 8 %, spôsob poskytnutia úveru
jednorázovo, výška splátky a splatnosť 112,29 Eur k 28. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej

splátky 28.12.2012, mesačne ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci splatnosť úrokov a poplatkov, počet
splátok 96, konečná splatnosť úveru 28.11.2020, splácanie inkasom z inkasného účtu, RPMN 21,71
%, priemerná hodnota RPMN 19,37 %, celková čiastka spojená s úverom 10.401,42 Eur, uvedenie
predpokladov použitých na výpočet RPMN. V zmluve boli uvedené poplatky v bode II: spracovateľský
poplatok 119,- Eur jednorázovo, poplatok za správu úveru 2,99 Eur mesačne, poplatok za poistenie

úveru 3,80 Eur. K zmluve boli doložené štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
podpísané žalovaným. Oznámením zo dňa 23.11.2016 oznámil pôvodný veriteľ dlžníkovi mimoriadnu
splatnosť úveru z dôvodu porušenia zmluvných podmienok ku dňu 22.11.2016. Listom zo dňa
31.03.2017 oznámil pôvodný veriteľ dlžníkovi postúpenie pohľadávky na aktuálneho žalobcu. Žalobcav písomnom stanovisku doručenom súdu 09.01.2018 špecifikoval dlžnú sumu žalobou uplatnenú
nasledovne: Žalovaný sa zaviazal uhradiť poskytnutý úver vo výške 5.200,- Eur pravidelnými mesačnými
splátkami v počte 96, vo výške 112,29 Eur do 28.11.2020. Počas trvania úverového vzťahu uhradil sumu

vo výške 3.519,18 Eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru konečný stav úveru predstavoval
neuhradenú sumu 5.006,03 Eur, nezaplatené riadne úroky 1.263,06 Eur a nezaplatené poplatky 7,88
Eur. Z predloženej úverovej histórie, konkrétne z vyčíslenia poplatkov podľa výpisu z úverového účtu
vyplýva, že pôvodný veriteľ celkom účtoval žalovanému poplatky vo výške 25,- Eur 23-krát. Jedná sa
o poplatok vystavený za každú upomienku.

11. Podľa ust.§ 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

12. Súd prvej inštancie konštatuje, že z úverovej zmluvy v bode II. nepochybne vyplýva poplatková

povinnosť spotrebiteľa, kde je okrem iného zahrnutý aj poplatok za upomienku vo výške 25,- Eur
za každú vystavenú upomienku. Ďalej je nesporné, že zmluva je klasický formulár vopred vytlačený
a pripravený pre spotrebiteľa, ktorý nemá reálnu možnosť akokoľvek ovplyvniť znenie formulárovej
zmluvy. Z predloženej úverovej histórie je nesporné, že pôvodný veriteľ od 28.12.2012 do 30.06.2016
zasielal žalovanému celkom 23 upomienok a za každú si uplatnil sumu 25,- Eur, čo spolu predstavuje

575,- Eur za necelé 2 roky. Súd prvej inštancie preto vyslovil názor, že výška poplatku za upomienku
má jednoznačne sankčný charakter, pretože suma 25,- Eur nepochybne presahuje administratívne
náklady spojené s vyhotovením a zaslaním upomienky. Žalobca navyše nepreukázal aké reálne náklady
mu vznikli, resp. jeho právnemu predchodcovi v súvislosti s upomienkou. Svojou podstatou tak pri
poplatku za upomienkou nejde o paušalizáciu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle

ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 544 ods. 1
Občianskeho zákonníka za omeškanie dlžníka spojené so zaslaním upomienky veriteľovi. Preto súd
prvejinštancievyslovilnázor,žetaktodohodnutásankciajeneprimeraná,pretožerozhodnutieojejvýške
v konečnom dôsledku je rozhodnutím v celom rozsahu na vôli veriteľa. On rozhoduje o výške poplatku
za upomienku a tiež o tom, či a koľko upomienok zašle. Preto dospel k záveru, že zmluvné ustanovenie

o poplatku za upomienku je neprijateľnou zmluvou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatné podľa
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 298 ods. 2 C.s.p. S týmto názorom súdu prvej inštancie
odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí. Upomienka nemôže mať sankčný charakter. V opačnom prípade
by mala skutočne povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné a
netransparentné. Zmyslom upomienky je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, by si dodatočne

splnil svoju povinnosť s plnením ktorej je v omeškaní. Účelom zaslania upomienky nemôže byť získanie
majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorá by prinášala
majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s vyhotovením upomienky a jej zaslaním sú
nepochybne nižšie ako poplatok vo výške 25,- Eur. Tento poplatok nemožno chápať ani ako poplatok za
službu, teda za plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Neprijateľnou podmienkou je aj podmienka,

ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané
a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Ide o tzv.teóriu skutočného plnenia, ktorá sa spomína
najčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverovýchvzťahoch.Poplatokzaslužbuspojenú
s administratívnou agendou, teda poplatok za výzvu a poplatok za upomienku predstavuje plnenie,
ktoré nie je v záujme spotrebiteľa a konanie banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno

hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že s takýmito poplatkami sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak toto je poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. V tejto súvislosti je
potrebné ešte dodať, že žalobca ani nepodal odvolanie proti výroku II., ktorým v prevyšujúcej časti súd

žalobu zamietol, pričom predmetom zamietnutia žaloby boli aj poplatky za upomienku 23 x 25,- Eur.

13. Žalobca zároveň namietal, že mu nesprávnym procesným postupom súd znemožnil, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to
z dôvodu, že vopred neoznámil žalobcovi posudzovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V tejto

súvislosti poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.04.2016 sp.zn. 4Cdo/337/2015. K
tomu odvolací súd uvádza, že žalobca bol riadne predvolaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na pojednávanie dňa 09.10.2018. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 01.08.2018. Tento svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pracovnejzaneprázdnenosti a nenavýšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti. Informoval súd,
že žalovaný svoj záväzok neuhradil. Zároveň pre prípad, že žalovaný uzná uplatnený nárok s poukazom
na ust.§ 282 C.s.p., navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznesenia nároku. Zo zápisnice z

pojednávania vyplýva, že súd upustil z postupu podľa § 179 a § 180 C.s.p., nakoľko sa na pojednávaní
nedostavil nikto. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie ust.§ 298 ods.1 C.s.p., že súd
môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku

znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Súd prvej inštancie teda rozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ využil možnosť aj bez návrhu vysloviť,
že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná. Žalobca
tým, že sa nezúčastnil pojednávania nevyužil možnosť vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti

zmluvnej podmienky. Preto uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nemožno posudzovať ako odňatie
dodávateľovi možnosti konať pred súdom. Iba v prípade, ak by sa žalobca pojednávania zúčastnil a
súd by mu neumožnil k uvedenej otázke sa vyjadriť, mohli by vzniknúť pochybnosti o predvídateľnosti,
prípadne nepredvídateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň žalobca využil možnosť k tejto
otázke sa vyjadriť v odvolaní a jeho námietkami sa zaoberá v odvolacom konaní odvolací súd. Neobstojí

ani námietka žalobcu, že vo vzťahu k nemu neprichádza do úvahy, aby určil neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, pretože len prevzal nárok na zaplatenie pohľadávky od právneho predchodcu zmluvou o
postúpení pohľadávok. Žalobca voči žalovanému uplatňoval zaplatenie postúpenej pohľadávky a to aj
v tej časti, ktorá vznikla v dôsledku aplikácie časti II. Poplatok, poplatky za upomienky zo zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2012. Preto nič nebránilo súdu prvej inštancie aj vo

vzťahuknemuajbeznávrhuvysloviť,žetátozmluvnápodmienkajeneprijateľnátakakomutoumožňuje
ust.§ 298 ods.1 C.s.p.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejednal v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzil to ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanovil medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav v napadnutej časti v úplnosti aplikoval

príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil a to všetko s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument o opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR
II. ÚS 78/05).

16. Predmetom prieskumu v odvolacom konaní bolo i rozhodnutie o trovách konania. Súd prvej inštancie
aplikoval ust.§ 257 C.s.p., pričom použil aj ust.§ 255 ods.1,2 C.s.p. Konštatoval, že o nároku na
náhradu trov konania rozhodol so zohľadnením, že žiadna zo strán nebola v konaní plne úspešná a tiež
zobral do úvahy skutkové okolnosti prípadu a konanie veriteľa poškodzujúce spotrebiteľa vymáhaním
nárokov z neprijateľných zmluvných podmienok. S názorom súdu prvej inštancie a aplikáciou ust.§

257 C.s.p. odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí. Vzhľadom na okolnosti prípadu, aj keď sa formálne
javí, že žalobca bol úspešnejší vo veci, správne súd prvej inštancie zobral do úvahy nielen zamietnutie
žaloby v prevyšujúcej časti, ale aj určenie, že zmluvná podmienka zo zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2012 v časti II. Poplatky, poplatky za upomienky vo výške 25,- Eur
za každú vystavenú upomienku je neprijateľná zmluvná podmienka. Jedná sa skutočne o konanie

veriteľapoškodzujúcespotrebiteľavymáhanímnárokovzneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokaúspech
žalovaného v tejto časti vo veci. Preto odvolací súd i čo do výroku o trovách konania považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za spravodlivé s prihliadnutím na to, že sa jedná o spor s ochranou
slabšej strany.

17. Súd prvej inštancie správne v napadnutej časti rozhodol, preto odvolací súd rozsudok vo výroku
III., ktorým súd určil, že zmluvná podmienka zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
26.11.2012 v časti II. Poplatky, poplatok za upomienky vo výške 25,- Eur za každú vystavenú upomienkuje neprijateľná zmluvná podmienka a vo výroku IV. o trovách konania podľa ust.§ 387 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ust.§ 255 ods.1 C.s.p. Úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a neúspešný
žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Preto z dôvodu hospodárnosti odvolací súd
vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (článok 17 Základných princípov
C.s.p.).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.