Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615209080
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615209080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne K. I.., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., S. V. XXX/X, právne zastúpená: AD Dlhopolec s.r.o., so sídlom Námestie SNP
27, Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému M. R. I.., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R. ulica XXX/X,
právne zastúpený: JUDr. PaedDr. Róbert Monsberger Kozák, advokátom, U. XX, N. Y., o vydanie veci,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6C/337/2015-210, zo
dňa 27. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať žalobkyni osobné motorové
vozidlo zn. BMW 530XD ev. č. ZV 235DE, VIN: WDANM71060CP18746, farba strieborná metalíza
svetlá, spolu s kľúčmi od motorového vozidla. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Vychádzal zo zistenia, že pôvodným vlastníkom predmetného motorového vozidla bola spoločnosť
BROKERNET, s.r.o. (v tom čase malo ev. č. BA BNET2). V mene tejto obchodnej spoločnosti na základe
plnomocenstva zo dňa 07.07.2011 ohľadne daného motorového vozidla bol oprávnený konať Ing. U. F.,

PhD., ktorý bol v priateľskom vzťahu so stranami konania, najmä so žalovaným, od ktorého kúpil v T.
chatu. Žalobkyňa a žalovaný žili pred uzavretím manželstva dlhšiu dobu v spoločnej domácnosti v T.,
pričom zo vzťahu ešte pred uzavretím manželstva 25.11.2011 sa narodil syn. Žalobkyňa so žalovaným
viedli spoločnú domácnosť a mali spoločný účet, ktorý bol otvorený na meno žalovaného vo U., na ktorý
obe strany prispievali finančnými prostriedkami v rámci svojich možností. K uzavretiu kúpnej zmluvy
musela predchádzať dohoda o osobe kupujúceho. Záver, že žalobkyňa a žalovaný sa dohodli s Ing. F. na
tom, že motorové vozidlo kúpi žalobkyňa, potvrdzujú všetky oficiálne listinné dôkazy, t.j. kúpna zmluva

z 15.10.2012, technický preukaz motorového vozidla, faktúra, ktorou žalobkyni bola vyfakturovaná
dohodnutá kúpna cena 9500 eur, ako majiteľka a aj držiteľka motorového vozidla vo všetkých dokladoch
bola po celú dobu vedená iba žalobkyňa. Žalovaný preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva iba
kúpnouzmluvou,obsahktorejjeúplnetotožnýsozmluvouzaloženouvúčtovnejevidenciipredávajúceho
až na to, že ako kupujúci bol v tejto zmluve označený žalovaný. Existenciu tejto druhej kúpnej zmluvy
však žalovaný neodôvodnil a tento rozpor nevysvetlil ani svedok Ing. F.. Tvrdil, že so žalobkyňou vôbec
nerokoval a všetko ohľadne predaja motorového vozidla dojednával iba so žalovaným, ale z listinných

dôkazov nesporne vyplýva, že to bol práve tento svedok, kto pre potreby polície oznamoval zmenu
majiteľa motorového vozidla a ako nového držiteľa označil žalobkyňu. Preto uveril žalobkyni, že spolu
so žalovaným rokovali so svedkom U. F. o predaji motorového vozidla a bolo dohodnuté, že motorové
vozidlokupuježalobkyňavčase,keďsožalovanýmviedlisícespoločnúdomácnosť,alenebolimanželia.Žalobkyňa i logicky vysvetlila dôvod, pre ktorý na kúpnej zmluve, kde je uvedená ako kupujúca, sa
nachádza podpis žalovaného. V tom čase bola na materskej dovolenke so synom, ktorý mal necelých
11 mesiacov. Motorové vozidlo sa nachádzalo v Bratislave a bolo prirodzené, že na ohliadku vozidla

vycestoval do Bratislavy žalovaný bez žalobkyne. Z výpovede žalovaného vyplýva, že išiel do Bratislavy
len pozrieť motorové vozidlo, v akom technickom stave sa nachádza. Zrejme sa jednalo v dobrom
technickom stave, keď žalovaný hneď v ten istý deň aj uzatvoril v mene žalobkyne dohodu o kúpe
motorového vozidla a toto i prevzal. Preto je zrejmé, že žalovaný pri podpisovaní zmluvy konal ako
zástupca žalobkyne a v jej mene aj prevzal motorové vozidlo. Táto vozidlo ďalej užívala a ako majiteľka

vozidla bola uvedená v poistnej zmluve o zákonnom poistení motorového vozidla. V čase spoločnej
domácnosti poistné bolo uhrádzané z ich spoločného účtu a po rozchode za rok 2015 poistnú sumu
uhradila žalobkyňa. Žalobkyňa vysvetlila dôvod, pre ktorý umožnila žalovanému dňa 17.01.2015 použiť
motorové vozidlo na cestu z T. do T., avšak následne žalovaný jej vozidlo nevydal napriek tomu, že
ho opakovane ústne vyzvala, čo žalovaný nespochybnil. Sám uviedol, že bol ochotný sa dohodnúť aj
o motorovom vozidle, čo však podmieňoval uzavretím dohody ohľadne syna a ich spoločného života.

V čase, keď mal žalovaný k dispozícii motorové vozidlo, nevykonal potrebné úkony na vykonanie
technickej kontroly, v dôsledku čoho v súčasnom období nie je možné motorové vozidlo prevádzkovať
na pozemných komunikáciách. Z dokazovania mal preukázané, že vlastníčkou motorového vozidla je
žalobkyňa a toto má v držbe žalovaný, ktorý ho odmietol žalobkyni vydať.

2. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní mala plný úspech žalobkyňa.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že
nadobudla vlastníctvo k motorovému vozidlu kúpou v zmysle ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka,
podstatnými náležitosťami tejto kúpnej zmluvy je určenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu kúpy a

záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo,
akoajkúpnacenaazáväzokkupujúcehojuzaplatiť.Akfyzické(resp.právnické)osobysanedohodnúna
týchto náležitostiach, nemožno hovoriť o uzavretí kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že na kúpnej cene sa
spánomF.dohodlivT.,pričomzvýpovedesvedkaF.vyplýva,žeohľadompodstatnýchnáležitostíkúpnej
zmluvy týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, rokoval výlučne so žalovaným.

Odvodzovala svoje vlastníctvo od kúpnej zmluvy s podpisom žalovaného, no nikde v celom konaní
okolnosti uzavretia dohody o jej podstatných náležitostiach s predávajúcim nepreukázala. Bol to práve
on, ktorý ako kupujúci uzavrel vo svojom mene a na svoj účet s predávajúcim kúpnu zmluvu. Ak je
uzavretých viacero kúpnych zmlúv s rovnakým predmetom kúpnej zmluvy s rovnakým predávajúcim a
rovnakým dátumom uzavretia, nie je zrejmé, z ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje ňou tvrdené vlastnícke

právo a takisto v zmysle všeobecnej zásady „nemo plus iuris ad alium trasfere potest quam ypse habet“
nie je zrejmé, či vôbec žalobkyňa vzhľadom na rovnaký deň uzavretia kúpnej zmluvy (v jednom prípade
kúpna zmluva na meno žalobkyne ako kupujúcej, avšak podpísanej žalovaným a v druhom prípade
na meno žalovaného ako kupujúceho, ktorých existencia nebola v konaní vyvrátená a ďalšia, o ktorej
žalobkyňa tvrdí, že ju podpísala doma) nadobudla nejaké vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Pokiaľ

žalobkyňa tvrdí, že jednu kúpnu zmluvu podpísala doma, z toho vyplýva, že k uzavretiu tejto kúpnej
zmluvy došlo v čase, keď už boli obidve v súdnom konaní predložené kúpne zmluvy uzavreté a došlo k
odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpy. Minimálne na základe tejto kúpnej zmluvy už žalobkyňa nemohla
nadobudnúť ňou tvrdené vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Existencia dvoch kúpnych zmlúv na
meno žalobkyne a druhá na meno žalovaného s jeho podpisom bola v konaní vysvetlená tak svedkom

Ing. U. F., ako aj žalovaným a žalobkyňou nebol spochybnený. Prepis motorového vozidla na žalobkyňu
bol výlučne z dôvodu, že žalovaný mal v tom čase trvalý pobyt v Írskej republike. Žalovaný uhradil kúpnu
cenu zo svojho účtu, platil zákonné poistenie za roky 2012, 2013 a 2014. Nakoľko žalobkyňa s ním žila v
spoločnejdomácnostiniekoľkorokovpredtým,akodošlokukúpe,muselavedieť,žechcekúpiťmotorové
vozidlo pre seba, ale pre účely registrácie na príslušnom dopravnom inšpektoráte bude ako vlastník a

držiteľ vozidla zapísaná žalobkyňa. Aby vôbec došlo k platnému a perfektnému právnemu úkonu, musí
tu byť prejav vôle, ktorej náležitosťou je, aby naň boli viazané právne následky, ktorými sú vznik, zmena
alebo zánik práv či povinností. Vôľa a jej prejav navonok predstavuje konštitutívny základ každého
právneho úkonu. Bez vonkajšieho prejavu vôle konajúceho subjektu niet právneho úkonu a právny úkon
jednoducho neexistuje. Žalobkyňa nepreukázala, že by jej vôľa smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy

s obchodnou spoločnosťou BROKERNET, s.r.o. ako predávajúcim, na základe ktorej by nadobudla
vlastníctvokmotorovémuvozidlu.Anijejprípadnýsúhlas,abyžalovanýkúpilmotorovévozidlovjejmene
a do jej vlastníctva nemožno považovať za právny úkon majúci za následok byť spôsobilým účastníkom
kúpnej zmluvy. Podstatnou zložkou kúpnej zmluvy je dohoda o predmete kúpy a kúpnej ceny, avšakžalobkyňa nepreukázala, že by sa o týchto podstatných náležitostiach s predávajúcou dohodla a tak
prejavila skutočnú vôľu k uzavretiu kúpnej zmluvy a nadobudnutiu vlastníckeho práva. Nepreukázala,
že by žalovaného splnomocnila na konanie a zastupovanie pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Preto navrhuje

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

4. Žalobkyňa s odvolaním žalovaného nesúhlasí a nepovažuje ho za dôvodné. Je presvedčená, že
súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je
koherentný. Súd sa prednostne vyporiadal s otázkou, kto je vlastníkom predmetného vozidla a jej

pozícia pri dokazovaní rozhodujúcich skutočností bola podstatne sťažená, nakoľko so žalovaným žila
pôvodne v spoločnej domácnosti najskôr ako druh a družka a neskôr ako manželia, ktoré manželské
spolužitietrvaloveľmikrátkoaspoločnúdomácnosťopustilaneplánovane(náhle),kedyrôznedokladyjej
patriace súvisiace s nadobudnutím motorového vozidla zostali v dispozícii žalovaného. Svoje vlastníctvo
preukazovala listinnými dôkazmi ako kúpnou zmluvou a faktúrou vystavenou na kúpnu cenu na jej meno,
osvedčením o evidencii motorového vozidla, v ktorom je zapísaná ako vlastník a držiteľ vozidla, výpisu z

evidencie motorových vozidiel, v ktorej je rovnako vedená ako vlastník a držiteľ, od zmluvy o povinnom
zmluvnom poistení a v neposlednom rade od množstva ostatnej dokumentácie, ktorá so zmenou
vlastníka motorového vozidla súvisí. Vyplýva to aj z jej konania, keď sa aktívne o vozidlo zaujímala,
zaujímala sa o technickú emisnú kontrolu, platí povinné zmluvné poistenie a po využití mimosúdnych
možností sa jeho vydania domáha súdnou cestou. Nevlastník sa takto celkom zrejme nespráva.

Žalovaný preukazuje svoje vlastnícke právo kúpnou zmluvou, ktorá je prakticky totožná s jej kúpnou
zmluvou, ktorá mala byť uzatvorená v rovnaký deň. Táto zmluva je neplatná, z ktorej nikdy nedošlo k
vzájomnému plneniu, a teda ani k prevodu vlastníctva na žalovaného. Spoločnosť BROKERNET, s.r.o.
(predávajúci) uvedenú zmluvu nevedie vo svojej evidencii, neúčtovala o nej a na základe predmetnej
zmluvy nevystavila na meno žalovaného faktúru z titulu kúpnej ceny. Predmetná zmluva nebola ani

podkladom pre zápis zmeny vlastníka v evidencii motorových vozidiel. Žalovaný v roku 2015 nezaplatil
za motorové vozidlo povinné zmluvné poistenie, pričom do roku 2014 používali spoločne jeden účet,
čo žalovaný i potvrdil. Sám žalovaný uviedol, že motorové vozidlo neužíva, nezaujíma sa o povinné
technické kontroly vozidla. To, že sa v spise nachádzajú dve prakticky totožné kúpne zmluvy naznačuje
nepoctivé a nečestné správanie sa jednej strany sporu. Jej tvrdenia a dôkazy preukazujúce jej vlastnícke

právo sú presvedčivejšie, najmä s ohľadom na ich vzájomnú súvislosť. Existenciu druhej spornej kúpnej
zmluvy si subjektívne vysvetľuje len tým, že žalovaný a svedok Ing. U. F. sú dlhoročnými susedmi so
spoločnými obchodnými aktivitami, čo obaja potvrdili. Pokiaľ žalovaný poukazuje na nedostatok jej vôle
motorové vozidlo kúpiť, tak uvedené sa vzťahuje skôr na žalovaného. Súhlasí, že kúpna cena a povinné
zmluvné poistenie za roky 2012 až 2014 boli uhradené z účtu žalovaného, avšak z dôvodu, že do roku

2014 používali spoločne jeden účet. Povinné zmluvné poistenie za rok 2015 však už zaplatila sama.
Uvedenésanestalonáhodou,nakoľkožalovanýjevlastníkomajniekoľkýchďalšíchmotorovýchvozidiel,
na ktoré zmluvné poistenie platí. V prípade sporného motorového vozidla ho nezaplatil z dôvodu, že
jeho vlastníkom nie je a ani ním byť sa necítil. Jej vlastnícke právo nemôže byť spochybnené ani tým, že
za ňu kúpnu zmluvu podpísal žalovaný. V rozhodnej dobe bola na materskej dovolenke a so žalovaným

žili spoločne v jednej domácnosti, čo túto skutočnosť v dostatočnej miere vysvetľuje, preto navrhuje
napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. V replike žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepredložila dôkaz, z ktorého by bolo nadovšetku
pochybnosť odôvodnené jej legitímne vlastnícke právo k motorovému vozidlu a nespochybňuje, že táto

bola v evidencii vozidiel uvedená ako vlastníčka a držiteľ, avšak obsah týchto skutočností nespôsobujú
vznik vlastníckeho práva žalobkyne. Jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré bola žalobkyňa
zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla. Sama uviedla, že bola na materskej dovolenke,
a teda sa nemohla dohodnúť o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy s predávajúcim, a preto ani
nemôže vedieť, ako sa predávajúci so žalovaným dohodli na určení zmluvných strán. Nepreukázala,

že sa s predávajúcim dohodla na tom, že kúpnou zmluvou sa vlastnícke právo k vozidlu prevádza na
ňu, pričom poznamenala, že existujú dve kúpne zmluvy. Tvrdenie žalobkyne, že jej vlastnícke právo
je pravdepodobnejšie nemôže byť dôvodom, pre ktorý súd určí ako vlastníka motorového vozidla. Na
žalobkyni spočíva dôkazné bremeno preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp.
skutočnosti spôsobilé založiť takýto nadobúdací titul. V konaní náležite vysvetlil, prečo neužíva motorové

vozidlo. K výkonu práv vlastníka síce patrí okrem iného aj vec užívať, ale nie je to povinnosť vlastníka,
aby ju skutočne užíval. Vlastník veci je povinný sa zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, takže ak žalobkyňa uvádza,
že predmetné motorové vozidlo neužíva žalovaný, tak takéto tvrdenie je v tejto právnej veci irelevantné.Žalobkyňa nemôže odvodzovať vlastnícke právo, že sa neskôr správala ako vlastník napríklad tým, že
platila zákonné poistenie. Samotná žalobkyňa potvrdila existenciu dvoch kúpnych zmlúv s rovnakým
predávajúcim,rovnakýmpredmetomplnenia,avšaksrozdielnymikupujúcimi.Akjetedaviacerotakýchto

kúpnych zmlúv, nie je zrejmé, z ktorej si žalobkyňa odvodzuje svoje ňou tvrdené vlastnícke právo.
Nikde nepreukázala, že by sa o ďalších podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy (predmet kúpy, kúpna
cena) s predávajúcim dohodla a tak prejavila skutočnú vôľu k nadobudnutiu vlastníctva k motorovému
vozidlu. Nepreukázala, že by žalovaného splnomocnila na konanie a zastupovanie pri uzatváraní kúpnej
zmluvy. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný do konania nedoložil včas kúpnu zmluvu, no je zaujímavosťou,

že vo svojom návrhu a až do času, pokiaľ žalovaný nepredložil kúpnu zmluvu znejúcu na jeho meno
a ním podpísanú, vôbec na kúpne zmluvy nepoukazovala a vznik jej vlastníckeho práva odvodzovala
od iných právne irelevantných skutočností. Aj žalobkyňa bola dlhoročnou susedou svedka Ing. U. F.,
PhD. a jej vlastnícke právo spochybnil práve vtedy, keď predložil súdu prvej inštancie kúpnu zmluvu
znejúcu na jeho meno a ním podpísanú s tvrdením, že on je vlastník a nie žalobkyňa. Žalobkyňa nikde a
nikdy nevysvetlila, prečo je kúpna zmluva podpísaná žalovaným. Preto má za to, že nebolo hodnoverne

preukázané, že žalobkyňa je vlastníčka motorového vozidla. Žalobkyňa vo svojej výpovedi viackrát
uviedla, že auto kupovali spolu so žalovaným, resp. že kúpna cena auta bola hradená tak z finančných
prostriedkov žalobkyne ako aj žalovaného. Po náhlom opustení domácnosti žalovaný žalobkyni nebránil
v prístupe k predmetnému motorovému vozidlu. Je teda na zvážení, či vôbec zadržiava predmetné
motorové vozidlo neprávom.

6. V duplike žalobkyňa uviedla, že súd o predmete sporu rozhodol zákonným spôsobom podľa pravidiel
upravujúcich civilný proces. Dôkazy hodnotil v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP. Nerozumie, čo má žalovaný
na mysli tým, že podľa jeho názoru vlastnícke právo nepreukázala nadovšetku pochybnosť. Trvá na tom,
že vlastnícke právo preukázala dostatočným spôsobom, na druhej strane žalovaný vlastnícke právo k

motorovému vozidlu nepreukázal. Ak žalovaný produkoval dôkazy spochybňujúce jej vlastnícke právo,
z ktorých súd pri rozhodovaní nevychádzal a neprijal ich, neznamená to, že jej vlastnícke právo nie je
možné v postačujúcom rozsahu preukázať. Vo zvyšku sa pridržiava vyjadrení uvedených v podanom
odvolaní.

7. Žalovaný sa k duplike žalobkyne vyjadril, pričom poukázal na ustanovenia § 588, § 132 a §
133 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých k nadobudnutiu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci
predchádzajú dve fázy, a to je titul nadobudnutia, ktorým je platne uzavretá kúpna zmluva a
prevzatie hnuteľnej veci kupujúcim. V prípade reivindikačnej žaloby žalobca, ktorý sa domáha ochrany
svojho vlastníckeho práva musí preukázať okrem iného aj to, na základe akého právneho dôvodu

nadobudol vlastnícke právo k danej veci. Žalobkyňa v celom súdnom konaní takýto titulus, t.j. perfektnú
kúpnu zmluvu, na základe ktorej by bolo zrejmé, že je nepochybnou vlastníčkou motorového vozidla
nepredložila. Žalovaný však takúto perfektnú kúpnu zmluvu v súdnom konaní predložil. Iné dôkazy ani
predložiť nemohol a nemusel, nakoľko podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci
možno nadobudnúť okrem iných aj kúpnou zmluvou. Nakoľko ide o hnuteľnú vec, nie je už potrebná

ingerencia tretích osôb, aby došlo k účinnému prevodu vlastníctva hnuteľnej veci. Subjektívny pocit
vlastníctva žalobkyne, ktoré determinovalo neskoršie jej správanie nezakladá vlastnícke právo k vozidlu.

8. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie

(§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177
ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1
CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).10. To, že žalobkyňa mala vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetné motorové vozidlo vyplýva z
jej výpovede, keď sa vyjadrila, že v čase kúpi so žalovaným žili v spoločnej domácnosti ako druh a
družka, bola na materskej dovolenke so spoločným maloletým synom. Žalovaný v tom čase užíval

iné vozidlo a sporné vozidlo malo byť pre jej potreby, ktoré i následne ona užívala (čo ani žalovaný
nerozporoval) a žalovaný iba sporadicky. Náležite odôvodnila, prečo sprostredkovanie kúpi vozidla
dojednával žalovaný (žili ako druh a družka, dôverovala mu a starala sa o maloleté dieťa, z ktorého
dôvodu nemohla vycestovať do Bratislavy). Kúpna cena bola uhradená z ich spoločného účtu, ktorý síce
znel na meno žalovaného, ale spoločne ho užívali a táto skutočnosť tiež nebola vo veci sporná. Všetky

doklady týkajúce sa predmetného motorového vozidla znejú na jej meno (okrem podpisu na kúpnej
zmluve). To, že žalobkyňa mala vôľu kúpiť vozidlo nevyvracia ani svedecká výpoveď Ing. F. o tom, že o
kúpnej zmluve rokoval iba so žalovaným, keď žalobkyňa splnomocnila žalovaného, aby zjednal kúpnu
zmluvu v jej mene a následne aj všetky doklady boli vystavené na jej meno a sám svedok potvrdil, že
vozidlo odhlasoval na meno žalobkyne. Vôľu kúpiť sporné vozidlo prejavila aj následne, keď žiadosť
o zapísanie vozidla do evidencie z 17.10.2012, čestné prehlásenie o strane papierového osvedčenia

o evidencii adresované Okresnému riaditeľstvu PZ, ODI Liptovský Mikuláš už podpísala sama (ihneď
po uzavretí kúpnej zmluvy a odhlásení vozidla predávajúcim na jej meno), ako aj žiadosť o vykonanie
zmeny jej priezviska z 1.10.2014, keď uzavrela manželstvo so žalovaným. U predávajúceho sa vedú
všetky doklady, že vozidlo zakúpila žalobkyňa, rovnako faktúra bola vystavená na jej meno. Od samého
začiatku je vozidlo evidované na žalobkyňu ako držiteľku a aj vlastníčku. Následne sa žalobkyňa aj

správala (na rozdiel od žalovaného) ako vlastníčka vozidla, keď napriek tomu, že vozidlo má v držbe
žalovaný, uhrádza zákonné zmluvné poistenie. Na vozidle nie je vykonaná STK, keďže žalovaný ju
nevykonal a žalobkyňa ju nemôže uskutočniť z dôvodu, že vozidlo jej žalovaný odmieta vydať.

11. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, ako aj závislý výrok o trovách konania, keď súd prvej inštancie náležite
aplikoval zásadu úspechu v konaní.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1CSP.Úspešnoustranouodvolaciehokonaniabolažalobkyňa,atovcelomrozsahu,pretojejsúdpriznal

proti odvolateľovi - žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)