Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118260190
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118260190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava - Ružinov, proti žalovanej G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. 9, XXX XX W. W., o
zaplatenie 3.131,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 13Csp/52/2018-158 zo dňa 14.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdodvolanímnapadnutýmrozsudkomzastavilkonanievčastiúrokovaúrokovzomeškania,
vyčíslenýchku30.10.2017vovýške1.280,77Eur(prvývýrok), žalobuzamietol(druhývýrok)ažalovanej
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) sa žalobou, doručenou
súdu dňa 13.04.2018, pôvodne domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatenia sumy 3.131,62 Eur,
kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania do 30.10.2017, spolu vo výške 1.411,75 Eur (1.409,67 +

2,08 Eur), zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 3.131,62 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia,
úroku z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 3.131,62 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov
konania.
Dňa 13.12.2012 ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č.0966745912, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (ďalej VOP, OP), na
základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 3.600,- Eur. Žalovaná neplatila splátky na úver riadne a
včas, preto právny predchodca žalobcu podľa §53 ods. 9 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

(ďalej v texte aj „OZ“) po predchádzajúcom upozornení žalovanej úver ku 07.04.2015 zosplatnil. V
dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok
iba čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav
úveru“, vyhotovenej ku 31.10.2017. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť
zaplatiť za poskytnutý úver úroky v zmluvne dohodnutej výške 19 % ročne. V prípade, ak sa stane úver
predčasnesplatným,jeveriteľvzmysleobchodnýchpodmienokďalejoprávnenýúročiťnesplatenúistinu
úveru úrokom, dojednaným v zmluve. V súlade s §369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného

zákonníka (ďalej v texte aj „ObZ“) si žalobca uplatnil zákonné úroky z omeškania podľa §3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.; žalobca si uplatnil zmluvné úroky aj úroky z omeškania, jednak kapitalizované
spolu vo výške 1.411,75 Eur, ďalej vo výške 19 % ročne a 5,25 % ročne zo sumy 3.131,62 Eur od
01.11.2017 do zaplatenia.Následne v doplnení žaloby uviedol, že žalovaná zaplatila do 30.10.2017 celkom 2.633,71 Eur (z toho v
zmyslezmluvyoúverevspojenísOPzapočítanásuma161,58Eurnapoplatky,2.033,75Eurnazmluvné
úroky a úroky z omeškania, 468,38 Eur na istinu), od 29.11.2017 do 18.07.2018 ešte 1.280,77 Eur (7x

90,-Eurakodokladovalažalovaná+62,05Eurdňa08.12.2017,63,04Eurdňa10.01.2018,32,18Eurdňa
09.02.2018, 10,77 Eur dňa 09.03.2018, 7,29 Eur dňa 10.04.2018, 48,02 Eur dňa 10.05.2018, 69,95 Eur
dňa 08.06.2018, 85,- Eur dňa 10.07.2018 a 272,50 Eur dňa 18.07.2018), započítaných na kapitalizované
úroky a úroky z omeškania. Z tohto dôvodu žalobca zobral žalobu späť v časti kapitalizovaných úrokov a
úrokov z omeškania do 30.10.2017 vo výške 1.280,77 Eur a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

Preto okresný súd v súlade s §145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v
texte aj „C.s.p.“) konanie v časti kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania do 30.10.2017 vo výške
1.280,77 Eur zastavil a predmetom konania zostalo zaplatenie istiny 3.131,62 Eur, kapitalizovaných
úrokov a úrokov z omeškania vo výške 128,90 Eur (1.409,67 - 1.280,77 Eur) a vo výške 2,08 Eur, 19 %
ročný úrok a 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.131,62 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia.
Okresný súd počas konania pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu (namiesto Poštová banka, a.s.

vstúpilaspoločnosťBENCONTCOLLECTION,a.s.,IČO:47967692,naktorúbolažalovanápohľadávka
postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 20.06.2018).
Žalovaná vzniesla námietku premlčania. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.06.2018 uviedla, že od mája
2017 spláca dlh pomocou brata po 90,- Eur mesačne k 29. dňu v mesiaci, t.j. uhradila 1.170,- Eur (13x
90,- Eur), o čom svedčia predložené výpisy z účtu. Zo mzdy sú jej vykonávané zrážky. Ak by jej súd

uložil povinnosť plniť, z dôvodu nízkeho príjmu požiadala o možnosť splácania dlhu v splátkach po 90,-
Eur mesačne.
Žalobca tvrdil, že jeho nárok nemôže byť premlčaný; žalovaná podstatným spôsobom porušila zmluvné
povinnosti, preto vyhlásil právny predchodca žalobcu úver za predčasne splatný v súlade s čl. 6 OP ku
dňu 07.05.2014. Premlčacia doba však začala plynúť až dňa 22.04.2015, pretože výzva na splatenie

úveru bola daná na poštovú prepravu dňa 08.04.2015, teda v zmysle čl. 3 bod 3.4 VOP sa považuje za
doručenúvtretídeňpoodoslaní(11.04.2015).Vsamotnejvýzveježalovanejurčenálehotanaplnenie10
dní od doručenia výzvy, ktorá uplynula dňa 21.04.2015; žalobca teda mohol prvý krát uplatniť svoje právo
na súde dňa 22.04.2015 po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie a teda až dňa 23.04.2018,
po 3 rokoch odo dňa, kedy si mohol prvý krát uplatniť svoj nárok voči žalovanej na súde, by bol jeho

nárok premlčaný. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/410/2017-109
zo dňa 27.03.2018; súhlasil s postupným splatením dlhu žalovanou v mesačných splátkach po 51,- Eur
pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovení §52 ods. 1, §52 ods. 2, 3, 4, §53 ods. 9, §100
ods. 1, §101, §103, §565, §566 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“),

súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalobcu, Poštová banka a.s. a žalovaná uzatvorili
dňa 13.12.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej „zmluva“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
a tiež v zmysle §52 a nasl. OZ, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ konal pri plnení a
uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§52 ods. 3 OZ) a žalovaná ako
spotrebiteľ - fyzická osoba nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti (§53 ods. 4 OZ). Žalovaná na základe zmluvy čerpala úver vo výške 3.600,-
Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 89,85 Eur, so splatnosťou prvej splátky
dňa 13.01.2013, ďalších k 13. dňu v mesiaci a poslednej dňa 13.12.2018; úver riadne nesplácala,
preto právny predchodca žalobcu v súlade s §53 ods. 9 OZ úver predčasne listom zo dňa 07.04.2015
zosplatnil. Podľa predložených listín žalovaná na úver zaplatila spolu 3.914,48 Eur, pričom v rozpore s

§566 ods. 2 OZ úhrady po zosplatnení neboli započítané najprv na istinu úveru. Na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 20.06.2018 je súčasným veriteľom žalovanej žalobca.
Zaoberajúc sa predovšetkým dôvodnosťou námietky premlčania, vznesenou žalovanou, okresný súd
uzavrel, že právny predchodca žalobcu a žalovaná sa v zmysle §565 OZ dohodli na možnosti
predčasného zosplatnenia úveru v čl. 6 bod 6.2 OP; právny predchodca žalobcu toto právo využil

listom zo dňa 07.04.2015, odoslaným poštou dňa 08.04.2015, s účinkami doručenia po troch dňoch,
t.j. 11.04.2015 v zmysle II. časti VOP, čl. 3 bod 3.4. Podľa §103 druhej vety OZ, ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Citované ustanovenie teda neviaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum vyhlásenia
predčasnej splatnosti celého dlhu, a už vôbec nie na prípadný neskorší dátum, uvedený veriteľom v liste,

ktorým dlh predčasne zosplatnil, ako to tvrdí žalobca, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre
ktorej nezaplatenie sa stal zročným celý dlh. V danom prípade právny predchodca žalobcu predčasne
zosplatnil úver listom zo dňa 07.04.2015 pre omeškanie viac ako 3 mesiace s úhradou splátok vo
výške 727,54 Eur (viď upozorňujúca výzva zo dňa 20.03.2015), t.j. viac ako 8 splátok, splatných podľapredpisu splátok v spojení s výpočtom sankčného úroku z omeškaných splátok v žalobe od 13.05.2014
do 13.12.2014. K zosplatneniu dlhu došlo v danom prípade pre nezaplatenie splátky, splatnej dňa
13.12.2014. Premlčacia doba podľa §103 druhej vety OZ začala plynúť týmto dňom a uplynula dňa

13.12.2017. Keďže žalobca podal žalobu dňa 13.04.2018, stalo sa tak po uplynutí 3- ročnej premlčacej
doby, preto súd žalobu z dôvodu premlčania v celom rozsahu zamietol.
Aj v prípade, že by súd počítal začiatok plynutia premlčacej doby od okamihu zosplatnenia úveru
(11.04.2015), žaloba by bola podaná po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby (13.04.2018).
Poukázal na rozsudky Krajských súdov v Žiline sp.zn. 9Co/40/2018 zo dňa 19.04.2018 a v Trenčíne

sp.zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18.01.2018.
Súd prvej inštancie nesúhlasil s názorom žalobcu, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli
pred 01.04.2015, je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, aj keď sa jedná
o spotrebiteľské vzťahy. Novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
01.04.2015 doplnila ustanovenie §52 ods. 2 o ďalšiu vetu v znení „na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že cieľom jej
prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka
na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru.
Výslovne ustanovuje, že na všetky právne vzťahy, vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy, sa vždy použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Vzhľadom

na procesný charakter citovaného ustanovenia a chýbajúce prechodné ustanovenia k nemu sa uplatní
zásada okamžitej aplikability procesnej normy, to znamená, že procesná norma pôsobí odo dňa
nadobudnutia svojej účinnosti na všetky spory, prebiehajúce na súdoch (viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/13/2015 zo dňa 11.08.2015) a vzťahuje sa aj na právne vzťahy, založené
pred 01.04.2015 (viď rozsudok NS SR sp.zn. 3MCdo/12/2014, 3MCdo/14/2014, 2MCdo/2/2015). Aj

Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. I ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013 skonštatoval,
že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny
obchod, upravený v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Podrobne
sa otázkou vzťahu právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka v prípade
(dodávateľom) uplatneného nároku na plnenie (proti spotrebiteľovi) z právneho vzťahu, založeného

spotrebiteľskou zmluvou, zaoberal Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Cdo/87/2017 zo dňa 14.09.2017,
kde dospel k záveru (zhrnúc všetky doposiaľ vydané rozhodnutia NS SR, vrátane rozsudku 6Cdo/4/2012
z 27.03.2013, na ktorý poukázal žalobca), že je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa
požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva, bola (aj
z hľadiska premlčania, dĺžky premlčacej doby a jej plynutia) aplikovaná právna úprava, obsiahnutá v

Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníka.
Súd preto v súlade s §52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, so zreteľom na §54 ods. 1, 2 OZ
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, aplikoval na daný zmluvný vzťah prednostne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa §255 ods. 1, §256 ods.1, v spojení s §262 ods. 1

C.s.p. a čl. 4 C.s.p., t.j. podľa výsledku sporu. Žalovaná bola v spore úspešná v celom rozsahu, avšak
preukázateľne jej žiadne trovy nevznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa §365 ods. 1
písm. a/, f/, h/ C.s.p. žalobca. Zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti

všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. V uvedenom prípade nejde o odstúpenie od
zmluvy, zmluvy ostáva naďalej v platnosti, avšak v dôsledku využitia veriteľovho práva dôjde ku zmene
termínu splatnosti splátok úveru, a to všetkých tých, ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli
uhradené, či už minulých alebo budúcich. V danom prípade nedošlo ku odstúpeniu od zmluvy, ale k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo vo svojej podstate predstavuje stratu výhody splátok pre

dlžníka, nie však zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. Zmluva je preto naďalej platná a účinná, avšak
žalovaná stratila výhodu splátok, na základe čoho si žalobca uplatňuje svoje práva na súde.
Vyhlásením predčasnej splatnosti sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, to znamená v jednej
premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Poukázal na odlišné stanovisko JUDr. Milana Ľalíka, podpredsedu Ústavného súdu.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania v celom rozsahu.3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec

bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa §379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne,

v súlade s §220 ods. 2 C.s.p., uviedol skutočnosti, ktorými podoprel svoje rozhodnutie, keď žalobu
zamietol z dôvodu uplynutia premlčacej doby v zmysle §103 OZ. Jeho skutkové a právne závery nie
sú v danom prípade nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a s čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, potrebnými

pre správne rozhodnutie vo veci, a to aj s tými, ktoré žalobca uvádza v odvolaní. Krajský súd v plnom
rozsahu odkazuje na dôvody rozsudku okresného súdu.

7. Na doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd považuje za potrebné vo vzťahu
ku použitiu ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, novelizovaného zákonom č. 102/2014 Z.z.

o zákaze retroaktivity a nemožnosti aplikácie na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 len uviesť,
že povinnosť aplikovať §52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 aj na právne vzťahy, vzniknuté
pred 01.04.2015, súdy Slovenskej republiky rešpektujú, napríklad Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci
sp.zn. 17Co/997/2014, Krajský súd v Prešove vo veci sp.zn. 9Co/59/2014, Krajský súd v Bratislave vo
veci sp.zn. 5Co/349/2012.

8. K premlčaniu nároku, preskúmavaného vzhľadom na vznesenú námietku žalovanou, krajský súd
uvádza: Občiansky zákonník, ktorého ustanovenia v spotrebiteľských sporoch je potrebné použiť, v §100
ods. 1 veta prvá uvádza, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej;
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa

ich zročnosti; ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565 OZ), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103 OZ). Súd prvej inštancie správne
posúdil premlčanie nároku; odvolacia námietka je nedôvodná. Správny je postup okresného súdu,
keď vychádzal z §103 Občianskeho zákonníka, ako aj jeho záver, že všeobecná trojročná premlčacia
doba začala plynúť ešte pred predčasnou splatnosťou dlhu, keďže k zosplatneniu došlo pre nesplnenie

niektorej zo splátok a to minimálne 3 mesiace predtým. Žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie
až dňa 13.04.2018, preto bol ním uplatnený nárok v čase začatia sporu už premlčaný.

9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu v odvolaní za dôvodné; súd prvej
inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne posúdil premlčanie uplatneného

nároku. Rozsudok okresný súd dostatočne jasne a zrozumiteľne, v súlade s §220 ods. 2 C.s.p.,
odôvodnil. Krajský súd nezistil dôvody na jeho zrušenie (§389 C.s.p.) ani zmenu (§388 C.s.p.), preto ho
ako vecne a právne správny potvrdil (§387 ods. 1, 2 C.s.p.), a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne
odvolaním žalobcu nenapadnutým, ale preskúmavaným odvolacím súdom, ako výroku súvisiaceho
(§379 písm. a/ C.s.p.).

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255
ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalovanej voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu nepriznal, hoci bola v odvolacom konaní úspešnáv plnom rozsahu, pretože si ich neuplatnila, a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu
nevyplývajú.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).