Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010529
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0018010529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov

JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému D. E. pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 0T/186/2018 zo dňa 23. 8. 2018 na
verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 14. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému D. E., nar. X.X.XXXX v E., trvale
bytom R. A. č. XXX,
okres E.

u k l a d á

podľa § 348 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere

2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 10 (desať) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 0T/186/2018 zo dňa 23. 8. 2018 uznal obžalovaného D.
E. vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a z
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom
skutkovom základe, že

dňa 21. 8.2018 v čase o 20.40 h po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hladinou 0,74 mg/
l alkoholu v dychu, viedol po ceste III/3743 v smere od obce Svätuš, okr. Sobrance, osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Felícia, EČ: MI XXXBA, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ E..Motorové vozidlo viedol aj napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Sobrance
pod č. p. ORPZ-MI-ODI3-96/2018-P, právoplatným dňa 20.1.2016, mu bol uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 60 mesiacov do 20.1.2021.

Súd mu za to uložil podľa § 348 ods. 1 za použitia § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 36 písm. l/, § 37 písm.
h/, m/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a podľa § 48 ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona uložil mu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu desať rokov.

Proti výroku o treste zahlásil odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré aj
následne písomne odôvodnil. Má za to, že uložený trest je neprimeraný vzhľadom k povahe prečinov,

ktorých sa dopustil a jeho osobným pomerom. V tejto súvislosti poukázal na to, že poberá opatrovateľský
príspevok na svoju matku, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a je ťažko zdravotne postihnutá. Je
ženatý a má 5 detí, z toho tri maloleté.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o treste a uložil

mu trest domáceho väzenia, resp. akýkoľvek iný trest, ktorý nie je spojený s odňatím jeho slobody.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch podaného
odvolania a dodal, že svoje konanie oľutoval a chce žiť ako riadny človek a starať sa o svoju rodinu.
Prokurátorkrajskejprokuratúrynavrholzamietnuťodvolanieobžalovanéhoakonedôvodné,ajkeďuznal,
že uložený trest je dosť prísny.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie

obžalovaného o jeho vine podľa § 257 a nasl. Tr. por. a nepochybil, keď vykonal len dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste.
Z obsahu napadnutého výroku o treste je zrejmé, že okresný súd pri jeho ukladaní vychádzal z odpisu
registra trestov obžalovaného, z ktorého zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný a to
vždy za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za

čo mu bol vždy uložený podmienečný trest odňatia slobody a v posledných štyroch prípadoch aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Naposledy bol za vyššie uvedený trestný čin odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa 4.7.2016 sp. zn. 0T/137/2016, ktorým mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní dvoch rokov. Z výpisu z evidenčnej karty vodiča okresný súd zistil, že obžalovaný spáchal

päť dopravných priestupkov, za čo mu bola uložená pokuta a v troch prípadoch aj zákaz činnosti. Pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu okresný súd prihliadol na spôsob spáchania činov a ich následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, pričom najviac z hľadiska individualizácie trestu zavážila osoba obžalovaného a možnosť
jeho nápravy so zreteľom na to, že už bol v minulosti 6-krát súdne trestaný k podmienečnému trestu

odňatiu slobody a stále to neviedlo k jeho náprave. Okresný súd uložil obžalovanému úhrnný trest
odňatia slobody za dva prečiny podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom k
tomu,žeprísnejšietrestnýbolprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutia,kdejetrestnásadzbatrestu
odňatia slobody 0-2 roky. Okresný súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Tr. zák., keďže sa priznal a úprimne svoj skutok oľutoval. Na druhej strane obžalovanému priťažuje, že

spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. a to, že už bol v minulosti odsúdený za trestný
čin podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich
okolností v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby najprísnejšieho zo
zbiehajúcich sa trestných činov o jednu tretinu, t. j. na 8 mesiacov, pričom ako základ na zvýšenie
tejto dolnej hranice bral rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby

najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov, teda 2 roky. Okresný súd tak ukladal obžalovanému
trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 8 mesiacov až 2 roky. Na podklade vyššie zistených
skutočností okresný súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného bude nevyhnutné uložiť mu
trest odňatia slobody v maximálnej možnej výmere 2 rokov. V tejto súvislosti uvážil, že obžalovanýspáchal rovnaký trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia v minulosti už 6-krát, pričom kratšie
tresty odňatia slobody, ktoré mu boli za tieto trestné činy uložené, resp. hrozba ich výkonu neviedli k
náprave obžalovaného. Okresný súd nevidel dôvod, pre ktorý by mal obžalovanému výkon trestu znovu

podmienečne odložiť vzhľadom na doterajší život a správanie obžalovaného, ktorý si absolútne nectí
zákon, súdne rozhodnutia a políciu, ktorej sa snažil ujsť na motorovom vozidle. Okresný súd zaradil
obžalovaného pre výkon takto uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd považoval
za potrebné uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

v maximálnej možnej výmere 10 rokov, pretože doposiaľ uložené tresty zákazu činnosti obžalovaného
absolútne nemotivovali k rešpektovaniu zákona a súd má za to, že dokonca ani takýto trest v najvyššej
možnej výmere nebude dostatočne vyjadrovať morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Krajský súd sa po dôkladnom preštudovaní predloženého spisového materiálu s takto uloženým trestom
nestotožnil pre jeho neprimeranosť.
Ako je to zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku uloženie nepodmienečného trestu odňatia

slobodypodmienilohlavnezistenie,žeobžalovanýužbolvminulosti6-krátodsúdenýprerovnakýtrestný
čin a že ani jeden z podmienečných trestov, ktoré mu boli uložené neviedol k náprave obžalovaného.
Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že obžalovaný sa stará o svoju chorú matku a má 5 detí, z toho tri maloleté.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V danej veci by sa nastúpením obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody nemal kto fyzicky a
materiálne postarať nielen o matku obžalovaného, ale aj o 5 detí obžalovaného, z ktorých sú tri maloleté.
Presúvanie tejto starostlivosti výhradne na manželku obžalovaného by prekročilo hranicu únosnosti a
malo by veľmi veľký vplyv na týchto 7 osôb, ktoré sa nedopustili ničoho.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Podľa odseku 4 tohto zákonného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vzhľadom na postoj obžalovaného v priebehu konania, kde sa priznal k žalovaným skutkom a tieto
oľutoval,krajskýsúddospelkzáveru,žeobžalovanémupoľahčovalo,žesapriznalkspáchaniutrestného
činu a jeho spáchanie oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.).
Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný

trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo
iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo
iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom

návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Krajský súd sa dôsledne zaoberal posúdením osoby obžalovaného, jeho pomermi, možnosťou jeho
nápravy, spôsobom spáchania prečinov a ich následkov, ako aj zavinením a pohnútkou a dospel k
záveru, že trest odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby splní z hľadiska individuálnej, ako aj

z hľadiska generálnej prevencie svoj účel.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Krajský súd má vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na prostredie, v ktorom žije
a pracuje dôvodne za to, že na nápravu obžalovaného, aj na ochranu spoločnosti nie je nevyhnutný
trest odňatia slobody spojený s odňatím jeho slobody a v tomto smere postačí len hrozba jeho výkonu
v najdlhšej možnej skúšobnej dobe.
Aj keď sa podmienečné tresty odňatia slobody minuli svojmu účinku a obžalovaný sa po ich výkone

opätovne dopustil rovnakej trestnej činnosti, v každom jednom prípade bola uložená relatívne krátka
skúšobná doba, ktorá nemala na obžalovaného dostatočný prevýchovný vplyv.
Krajský súd z uvedených dôvodov podmienečne odložil uložený trest na skúšobnú dobu v trvaní až 5
rokov, ktorú považuje za dostatočne dlhú na to, aby bola naplnená individuálna, aj generálna prevenciatrestu. Táto skúšobná doba je zároveň dostatočne dlhá na to, aby počas nej došlo ku konečnému
prevychovaniu obžalovaného a jeho uvedomeniu si, že pokiaľ sa v nej znovu dopustí trestnej činnosti,
bude to už mať dopad nielen na jeho slobodu, ale hlavne na jemu najbližšie osoby.

Z uvedených dôvodov krajský súd vyhovel odvolaniu obžalovaného, zrušil rozsudok v napadnutom
výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého mu
podmienečneodložilaurčilskúšobnúdobuvtrvaní5rokov,počasktorejsabudesledovať,čiobžalovaný
vedie riadny život a nepokračuje v páchaní trestnej činnosti.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu

tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa odseku 2/
tohto zákonného ustanovenia trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Krajský súd na dovŕšenie nápravy zároveň uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 10 rokov, pretože obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti

s touto činnosťou.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.