Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201300
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117201300.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: A. O., nar.

XX.X.XXXX, bytom R. XX, Q., zastúpená advokátom: Mgr. Martin Černák, Zochova 5, Bratislava, proti
žalovanej: Fakultná nemocnica Trnava, so sídlom A. Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpená:
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, za
účasti intervenienta na strane žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, so
sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti istiny 30.000,- €.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.1.2017 domáha z titulu ochrany
osobnosti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 60.000,- € z titulu porušenia jej práva na súkromný a

rodinný život v dôsledku úmrtia jej manžela.

2. Súd priznal žalobkyni čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 85% uznesením čl.
80 zo dňa 20.3.2017, nakoľko poberá vdovský a starobný dôchodok spolu vo výške 473,70 €, z toho
vdovský 313,70 €.

3. Do konania podaním zo dňa 14.8.2017 vstúpil intervenient z dôvodu, že má uzatvorenú so

žalovanou zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti prevádzkovateľa
zdravotníckeho zariadenia.

4. Žalovaná a intervenient navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu,
listinnýmidôkazmipredloženýmistranamisporušpecifikovanýminižšieazistilnasledovnýskutkovýstav.

6. Manžel žalobkyne O. O., nar. XX.X.XXXX (ďalej aj „pacient“) bol prijatý na internú kliniku žalovanej po
dohode z H. F. H. H. R. H. s diagnózou novozistená cukrovka 2. typu. Od 7.11.2014 do 14.11.2014 bol
hospitalizovaný na internej klinike žalovanej a dňa 14.11.2014 bol prepustený do domáceho liečenia.Po dvoch dňoch od prepustenia dňa 16.11.2014 bol posádkou RLP prevezený na internú kliniku
žalovanej z dôvodu zlého zdravotného stavu. Nasledujúceho deň bol preložený na KAIM, pretože
sa jeho celkový zdravotný stav zhoršil a tu i dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z podnetu žalobkyne postup

žalovanej preskúmal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej „UDZS“) a v oznámení
zo dňa 12.10.2015 konštatoval opodstatnenosť podnetu pri prvej hospitalizácii. Dňa 18.10.2016 si
žalobkyňa cestou právneho zástupcu uplatnila u žalovaného nárok na nemajetkovú ujmu 20.000,- € a
každé z ich troch detí po 20.000,- €, spolu 80.000,- €. Žalovaná jej požiadavku listom zo dňa 8.11.2016
neakceptovala s odôvodnením, že za smrť pacienta nezodpovedá.

7. Žalobkyňa podanú žalobu skutkovo odôvodnila tým, že jej nebohý manžel bol v čase od 7.11.2014
do 14.11.2014 v zdravotnej starostlivosti žalovanej hospitalizovaný na internej klinike, z ktorej bol
prepustený do domáceho liečenia. Po dvoch dňoch od prepustenia 16.11.2014 bol opäť prevezený
posádkou RLP na internú kliniku žalovanej z dôvodu, že sa mu dva dni ťažko chodilo, ťažšie sa
mu rozprávalo a dýchalo. Nasledujúci deň došlo k zhoršeniu jeho celkového zdravotného stavu a

bol preložený na KAIM, kde i dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z podnetu žalobkyne postup žalovanej
preskúmal UDZS a v oznámení zo dňa 12.10.2015 konštatoval opodstatnenosť podnetu. Počas prvej
hospitalizáciežalovanánesprávnevyhodnotilapovrchovúflebitídupoi.v.kanyle,zvýšenútelesnúteplotu
a hyperglykémiu 31,8 mmol/l v deň prepustenia, nezahájila antibiotickú liečbu a neupravila hladinu
glykémie. Následne si žalobkyňa dala vypracovať znalecký posudok č. X/XXXX znalca E.. W. J., ktorý

uviedol, že príčinou smrti bol obojstranný zápal pľúc a septický šok so zlyhaním základných orgánov.
Pochybenie žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas prvej hospitalizácie videl v tom, že
pacient nebol vyšetrený pneumológom, neboli správne vyhodnotené laboratórne nálezy FW, CRP, Rtg,
CT hrudníka. Úmrtiu pacienta sa dalo predísť poskytnutím správnej zdravotnej starostlivosti.

8. Ďalej uviedla, že žila s manželom dlhé roky v harmonickom a usporiadanom manželstve založenom
na silných citových a sociálnych väzbách a vo fungujúcej rodine. Manžel významnou mierou prispieval
na chod domácnosti vrátane finančného príspevku vo forme invalidného dôchodku, o ktorý smrťou
manžela prišla. Smrť manžela natrvalo rozhodujúcim spôsobom pretrhla rodinné a citové väzby medzi
manželmi, s jeho smrťou sa vyrovnáva len veľmi ťažko. Žalovaná neodborným prístupom zasiahla

do jej súkromia v neodstrániteľnom rozsahu, keď ju pripravila o manžela a tri deti o otca. Došlo k
zásahu, ktorý nemožno žiadnym spôsobom obnoviť a ktorý absolútne zamedzil ďalšiemu vytváraniu
citovýchväziebzomreléhoažalobkyne.Rodinnýživotžalobkyneajejdetíprestalnadlhúdobufungovať.
Skutočnosť, že jediným okamihom zmizla z jej života oddaná, milujúca osoba a starostlivý manžel a
otec, je stratou, ktorú neodčinia ani nevykompenzujú žiadne peniaze. Nemateriálne zadosťučinenie by

bolo nepostačujúce, zásah do práva na jej súkromia je potrebné určitým spôsobom reparovať priznaním
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jediným prostriedkom čiastočného zmiernenia psychickej
bolesti a traumy. Ako dôvodná a primeraná sa žalobkyni javí suma 60.000,- €. K žalobe pripojila
oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 12.10.2015 UDZS, znalecký posudok č. X/XXXX
zo dňa 14.9.2016 znalca E.. W. J., s 33 prílohami, uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu zo dňa

18.10.2016 a odpoveď žalovaného zo dňa 8.11.2016.

9. Žalovaná cestou svojho splnomocnenca navrhla žalobu zamietnuť. V celom rozsahu odmieta
zodpovednosť za úmrtie pacienta, pričom nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy považuje
za nepreukázaný a žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Poukázala na žalobkyňou predložené

dôkazy ako oznámenie ÚDZS a znalecký posudok, z ktorých nevyplýva priama príčinná súvislosť medzi
vytýkaným nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalovanou a úmrtím nebohého. Znalec
v rozpore so zisteniami úradu dospel k iným záverom ohľadom pochybenia žalovanej. A to najmä
nevyšetrenie pneumológom, čo však úrad skúmal a nehodnotil ako nesprávne poskytnutie zdravotnej
starostlivosti. Nastáva tu teda rozpor s právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Znalecký

posudok považuje za nejednoznačný, tendenčný, ktorý vychádza z malého množstva lekárskych
záznamov nebohého. Namietla, že ho nemožno považovať za súkromný znalecký posudok pre absenciu
jeho zákonných náležitostí. Znalec sa rozporuplne vyjadruje aj k otázke, či by k úmrtiu nebohého
došlo aj v prípade, ak by žalovaná správne poskytla zdravotnú starostlivosť. Napriek tomu, že odmieta
zodpovednosť žalovanej za úmrtie nebohého a teda za zásah do osobnostných práv žalobkyne,

uplatnenú výšku náhrady nemajetkovej ujmy považuje vzhľadom k okolnostiam danej veci a s ohľadom
na rozhodovaciu prax súdov za neprimerane vysokú. Súdy v obdobných prípadoch priznávajú peňažné
zadosťučinenie vo výške do 10.000,- € s tým, že v tejto veci je potrebné zhodnotiť aj mieru zodpovednosti
nebohéhonanestabilizovaníjehocukrovky,keďnapriekpoučeniamzostranyžalovanejporušovaldiétnyrežim a v jeho liečbe bol výrazne nedisciplinovaný. Ďalej uviedla, že prognóza pneumónie, aká bola
diagnostikovaná u nebohého pacienta závisí od pôvodcu ochorenia, ale i od samotnej obranyschopnosti
pacienta. Pre prognózu je v princípe nepriaznivý vyšší vek ako aj ostatné pridružené ochorenia ako je

novozistený diabetes.

10. Intervenient uviedol, že zo skonštatovania určitých pochybení pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti zo strany žalovanej UDZS jednoznačne nevyplýva príčinná súvislosť medzi konkrétnym
porušením povinností a poškodeným zdravia na strane zosnulého. Pokiaľ ide o predložený znalecký

posudok vypracovaný E.. J., závery v ňom uvedené považuje za neudržateľné. Najmä s ohľadom na
tvrdenie, že pri poskytovaní správnej zdravotnej starostlivosti by v danom prípade nedošlo k úmrtiu.
Tento záver je ničím nepodložený a chýba jeho racionálne odôvodnenie. Ďalej namietol, že nejde o
súkromný znalecký posudok v zmysle CSP z dôvodu, že znalec nepripojil znaleckú doložku, že si
je vedomý následkov vypracovania vedome nepravdivého znaleckého posudku. Z tohto dôvodu ide
len o listinný dôkaz. Poukázal na stranu 3 predmetného šetrenia UDZS, kde je uvedené, že: „Podľa

doloženej dokumentácie bol Váš manžel opakovane edukovaný, poučený o možných komplikáciách, aj
napriek tomu nedodržiaval diétny režim.“ Toto konanie zosnulého je tak zásadným porušením generálnej
prevenčnej povinnosti upravenej v § 415 OZ, že vylučuje vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Ak pacient má stanovený diétny režim a je v tomto smere opakovane edukovaný, poučený
o možných komplikáciách a napriek tomu tento diétny režim zásadným spôsobom porušuje, preberá

na seba zodpovednosť za prípadné zhoršenie zdravotného stavu, čo je potrebné zohľadniť. Namietal
nedostatočne preukázanú citovú väzbu medzi žalobkyňou a jej nebohým manželom, intenzitu vzťahu,
ktorý bol pretrhnutý a tiež neprimeranú výšku požadovanej nemajetkovej ujmy.

11. Právny zástupca žalobkyne k námietkam žalovanej a intervenienta uviedol, že súkromný znalecký

posudok spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. UZDS a aj znalec konštatujú nesprávne
poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanou. Ak by žalovaná správne vyhodnotila laboratórne výsledky
a objektívny stav pacienta a včas nasadila správnu liečbu, nemuselo by dôjsť k smrti poškodeného,
keďževčasejehovyšetreniažalovanouzdravotnýstavpoškodenéhonebolakútny,nezvratný,smerujúci
k smrti. Z uvedeného je existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti zo strany

žalovanej a úmrtím zomrelého je evidentná a neprehliadnuteľná. K objektívnej spôsobilosti zásahu
vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení práva na ochranu súkromia fyzickej osoby uviedol, že žalobkyňa
žila so svojim manželom v manželskom zväzku 39 rokov. Spoločne trávili svoj voľný čas, mali spoločné
záľuby. Po smrti svojho manžela žalobkyňa stratila možnosť viesť plnohodnotný súkromný život. Medzi
manželmi exitovali silné sociálne, morálne, citové putá, vytvorené v rámci ich rodinného života. Odo

dňa jeho smrti je ochudobnená o sféru prirodzených vzťahov s najbližším rodinným príslušníkom, došlo
k deštrukcii vzťahu, ktorý tvoril základ a rámec jej rodinného života. Ujmu na súkromí žalobkyne ako
pozostalej je nutné posúdiť s ohľadom na existenciu a kvalitu väzby s manželom, ktorá bola zásahom
porušená a ktorá je chránená ustanoveniami o práve na ochranu súkromia. Vzhľadom na to, že išlo o
vzťah manželský, je zrejmé, že došlo na strane žalobkyne najmä k ujme v oblasti citovej a sociálnej a

tým došlo objektívne k priamemu porušeniu jej práv na súkromie a rodinný život garantovaných Ústavou
SR. K namietanej výške uplatnenej nemajetkovej ujmy uviedla, že ju považuje za primeranú aj vzhľadom
na rozhodovaciu prax súdov a poukázala na viacero rozhodnutí súdov napr. Okresného súdu Trnava
č.k. 36C/77/2008, č.k. 19C/96/2012, Okresného súdu Nitra č.k. 10C/88/2009. A Okresného súdu Senica
č.k. 3C/174/2009.

12. UDZS v oznámení o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 12.10.2015 uviedol, že manžel žalobkyne
bol hospitalizovaný na internej klinike žalovaného po preložení z H. F. R. H. s diagnózou novozistenej
cukrovky 2. typu. Z vyšetrení boli zistené zvýšené markery zápalu, zvýšená hladina tukov v krvi,
neuspokojivá hodnota ukazovateľa dlhodobej kompenzácie cukrovky, zvýšená hladina cukru v krvi. Bolo

zistené zatienenie v dolnej časti pľúc 20 x 15 mm hodnotené ako pozápalové zmeny. CT vyšetrenie pľúc
potvrdilo 5 mm ložiská. Pacient bol nastavený na liečbu cukrovky. Podľa zdravotnej dokumentácie bol
opakovane poučený o chorobe, o možných komplikáciách a napriek tomu nedodržiaval diétny režim.
V dennom zázname dňa 13.11.2014 je zápis o flebitíde (zápale žíl) na ľavej hornej končatine, ktorú
ošetrili lokálne. V deň prepustenia 14.11.2014 mal teplotu 37,7°C a dostal liek proti bolesti a horúčke. V

prepúšťacej správe nebola uvedená diagnóza flebitídy ani odporúčaná liečba na doma. Dňa 16.11.2014
večer bola volaná záchranná zdravotná služba a po prevoze bol prijatý na metabolickú jednotku internej
kliniky žalovaného. Mal opuchnutú a začervenalú celú ľavú hornú končatinu, hlavne na predlaktí v okolí
vpichu po intravenóznej (vnútrožilovej) kanyle, bolo podozrenie na flegmónu (neohraničenú infekciurýchlo sa šíriacu do okolitých tkanív). Na RTG pľúc bol nešpecifikovaný nález, vykonané CT vyšetrenie,
kdebolpredpokladobojstrannejbronchopneumónie(zápalpriedušiekapľúc).Bolazahájenáantibiotická
liečba, opatrná hydratácia. Nasledujúci deň sa jeho stav zhoršil napriek komplexnej liečbe sa dostal

do šoku a bol preložený na KAIM. Okamžite bol chirurgicky riešený najvážnejší zdroj infekcie a z
ľavej hornej končatiny bol vypustený zelený hnis. Nasledujúci deň bol manažovaný ako ťažká sepsa s
podporou všetkých vitálnych funkcií. Napriek prechodnému miernemu zlepšeniu klinického stavu došlo
v teréne diabetes melitus k progresu multiorgánovej (viacorgánovej) disfunkcie (porušenie funkcie).
Napriek maximálnemu terapeutickému úsiliu personálu na KAIM bolo o 20,00 hod. konštatované

úmrtie pacienta. U pacienta s multiorgánovým zlyhaním je v literatúre popisovaná úmrtnosť takmer
100%. V závere UDZS konštatuje, že zdravotná starostlivosť manželovi žalobkyne nebola počas prvej
hospitalizácie od 7.11.2014 do 14.11.2014 žalovaným poskytnutá správne. Nebola správne zhodnotená
povrchová flebitída po intravenóznej kanyle, zvýšená telesná teplota a hyperglykémia 31,8 mmol/l v
deň prepustenia. Nebola zahájená antibiotická liečba, nebola upravená hladina glykémie. Počas druhej
hospitalizácie bola starostlivosť poskytnutá správne.

13.Podľa§209ods.1,2zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),Súkromný
znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie
nariadil súd. (ods. 1) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky
zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome

nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca.(ods. 2)

14. Žalobkyňa predložila spolu so žalobou súkromný znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 14.9.2016
znalcaE..W.J.,odborzdravotníctvoafarmácia,odvetvieinternámedicína.Znaleckýposudokobsahoval

všetky zákonom požadované náležitosti, okrem doložky, že si je znalec vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku, čo je nevyhnutnou náležitosťou súkromného znaleckého posudku
v zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 CSP, preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať
akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Ak by znalecký posudok bol doplnený
o doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich

správnosti,alesúdbymoholhodnotiťlenpresvedčivosťposudku,atopokiaľideojehoúplnosťvovzťahu
k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 CSP
podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ
ide o správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky je možné

vykonať dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou. Nad rámec súd
uvádza, že opatrenie znaleckého posudku uvedenou doložkou je možné aj dodatočne, a to ako dodatok
k znaleckému posudku. Napriek tomu, že uvedený nedostatok vytkol po doručení žaloby žalovaný a aj
intervenient, žalobkyňa tento nedostatok neodstránila.

15. Znalec po oboznámení sa s prekladovou správou z hospitalizácie z H. F. R. H., prepúšťacou správou
z internej kliniky žalovaného zo dňa 14.11.2014 a 17.11.2014 a správy o úmrtí zo dňa XX.XX.XXXX a
oboznámení sa s výsledkom prešetrenia podnetu UDZS z 12.10.2015 uviedol, že pri prvej hospitalizácii
od 7.11.2014 do XX.XX.XXXX nebola zdravotná starostlivosť manželovi žalobkyne poskytnutá správne.
Nebolisprávnevyhodnotenélaboratórnenálezy:FW-bolvylúčenýnádorovýproces,alevysokéhodnoty

svedčili pre zápalový proces pľúc, CRP - zvýšené hodnoty svedčili pre zápalový proces a mali byť
zopakované a vyhodnotené v spojitosti s celkovým stavom pacienta a ostatnými laboratórnymi nálezmi,
Rtg a CT hrudníka - bol vylúčený nádorový proces, nález svedčil pre zápalový proces pľúc, ktorý mal
byť okamžite liečený. Príčinou smrti bol obojstranný zápal pľúc, septický šok so zlyhaním základných
orgánov. Pri prvej hospitalizácii po zistení ľavostranného zápalu pľúc malého rozsahu s nízkou hodnotou

CRP, ak by bol okamžite liečený, mohlo prísť k jeho vyliečeniu. Čím neskôr sa zahájila antibiotická liečba
pri obojstrannom zápale pľúc s vysokými hodnotami CRP, tým klesala pravdepodobnosť úspešnej liečby
ako i vyliečenia pacienta. Znalec teda konštatoval dve základné chyby a to nesprávne vyhodnotenie
laboratórnych výsledkov a objektívneho stavu pacienta a nevykonanie konzultácie pneumológom a
zahájenie včasnej a primeranej liečby zápalu pľúc.

16. Z príloh tvoriacich súčasť znaleckému posudku súd zistil, že v prekladovej správe H. F. H.
H. H. zo dňa 6.11.2014 je konštatované, že manžel žalobkyne v 10/2007 prekonal autonehodu,
pri ktorej utrpel otras mozgu. V období 8-9/2008 bol u nich hospitalizovaný s diagnózou manickejepizódy organického pôvodu. Opätovne v 8-9/2009 v podobným obrazom na psychiatrickom oddelení
žalovaného diagnostikovaným ako akútna polymorfná psychotická porucha. Od roku 2010 na plnom
invalidnom dôchodku. Na iné ochorenia sa nelieči. Ženatý je 38 rokov a vzťah aktuálne hodnotil

ako dobrý. Naposledy bol hospitalizovaný v H. F. od 2.8.2011 do 26.8.2011 pre rozvoj depresívneho
syndrómu. Psychiatričku navštevoval pravidelne a lieky mu dávkovala manželka. Aktuálne bol prijatý
do nemocnice z dôvodu dlhodobej pasivity, podľa manželky bol neusmerniteľný, manipuluje s liekmi.
Po vstupných vyšetreniach diagnostikovali diabetes a po konzultácii bol preložený na internú kliniku
žalovaného za účelom nastavenia antidiabetickej terapie, nakoľko jeho preloženiu nebránili žiadne

kontraindikácie. Nebol psychotický, nesuicidálny, bez zaznamenaných porúch správania.

17. Súd poučil strany o koncentrácii konania a vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami
sporu, tak ako je uvedené vyššie. Na pojednávaní dňa 21.3.2018, po predbežnom právnom posúdení
v zmysle § 181 ods. 2 CSP, žalovaná navrhla doplniť dokazovanie súkromným znaleckým posudkom,
ktorý zabezpečí. Následne písomne oznámila podaním doručeným súdu dňa 7.6.2018, že netrvá na

tomto dôkaze.

18. Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

19. Žalobkyňa cestou právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 28.10.2018 po vyhodnotení

všetkých okolností, vzala žalobu čiastočne späť v časti istiny 30.000,- € bez uvedenia dôvodu. Žalovaná
a intervenient súhlasili s čiastočným zastavením konania. Súd konanie v tejto časti zastavil tak, ako
je uvedené v ods. I. výroku rozsudku. Predmetom konania zostal uplatnený nárok na zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- €.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Podľa§11 z.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),fyzickáosobamáprávonaochranu

svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.
Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným

zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní obetí poškodených násilnými trestnými činmi,
v znení platnom ku dňu 14.11.2014, na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primeranepoužijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zvýšiť.
Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume

päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa
uvedená suma medzi nich rovnakým dielom.
Podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní obetí poškodených násilnými trestnými činmi, v
znení platnom ku dňu 14.11.2014, celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie
presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

21. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých žalobkyňa v predmetnom konaní vyvodzuje svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca
vymedzeného ustanoveniami § 11 až 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie zahŕňajúce
širokúoblasťsúkromiafyzickejosoby(najmäjejsúkromnéhoživota,intímnejarodinnejsféry,vnútorného
myšlienkového a citového života). Súčasťou súkromného života je nepochybne tiež rodinný život

zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať,
udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Ak medzi
fyzickýmiosobamiexistujúsociálne,morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromného
a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva
na súkromie druhej z týchto osôb.

22. Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 umožňuje priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej
účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu. Právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká predovšetkým vtedy, keď morálna satisfakcia ako
rýdzo osobné právo, na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do

osobnostných práv nestačí. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú: existencia
ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, príčinná súvislosť medzi touto ujmou a
protiprávnym konaním. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú stanovené dve
kritériá, z ktorých musí súd vždy vychádzať - a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti,
za akých došlo k neoprávnenému zásahu. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa

preto v zmysle § 13 ods. 3 OZ stáva predmetom voľného uváženia súdu. Súd pritom musí vychádzať
zo zisteného skutkového stavu a opierať sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská.

23. Súd vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi uvedenými
vyššie, dospel k záveru, že bolo jednoznačne preukázaná príčina smrti manžela žalobkyne, ktorou bol

septický šok s multiorgánovým zlyhaním základných orgánov. Pričom zdravotná starostlivosť mu nebola
poskytnutá správne len počas prvej hospitalizácie.

24. Šetrením ÚDZS bolo preukázané, že manžel žalobkyne bol nastavený na diétny režim, na
kombinovanú liečbu antidiabetikami. V dennom zázname zo dňa 13.11.2014 bol zápis o flebitíde

(zápale žily) na ľavej hornej končatine, ktorú ošetrili lokálne. V deň prepustenia 14.11.2014 mal teplotu
37,7°C a dostal liek proti bolesti a horúčke. V prepúšťacej správe sa uvádza, že pacienta opakovane
edukovali, poučili o možných komplikáciách, opakovane porušoval diétny režim, preto boli jeho glykémiu
neuspokojivé. Žalovaná nesprávne zhodnotila povrchovú flebitídu po intravenóznej kanyle, zvýšenú
telesnú teplotu a hyperglykémiu 31,8 mmol/l v deň prepustenia. Nebola zahájená antibiotická liečba,

nebola upravená hladina glykémie a napriek tomu bol pacient prepustený do domáceho ošetrenia.

25. Znalec vytkol v posudku, že neboli správne vyhodnotené laboratórne nálezy: FW - bol vylúčený
nádorový proces, ale vysoké hodnoty svedčili pre zápalový proces pľúc, CRP - zvýšené hodnoty svedčili
pre zápalový proces a mali byť zopakované a vyhodnotené v spojitosti s celkovým stavom pacienta

a ostatnými laboratórnymi nálezmi, Rtg a CT hrudníka -vylúčil nádorový proces, ale nález svedčil pre
zápalový proces pľúc, ktorý mal byť okamžite liečený. Pri prvej hospitalizácii žalovaná zistila ľavostranný
zápal pľúc malého rozsahu s nízkou hodnotou CRP, že ak by za takéhoto stavu bol okamžite pacient
liečený, mohlo prísť k jeho vyliečeniu. Čím neskôr sa zaháji antibiotická liečba pri obojstrannom zápale
pľúc s vysokými hodnotami CRP, tým klesá pravdepodobnosť úspešnej liečby ako i vyliečenia pacienta.

Konštatoval dve základné chyby v poskytovanej zdravotnej starostlivosti a to nesprávne vyhodnotenie
laboratórnych výsledkov a objektívneho stavu pacienta a nevykonanie konzultácie pneumológom s
následným zahájením včasnej a primeranej liečby zápalu pľúc.26. UDZS a znalec síce konštatovali každý iný zdroj zápalu v tele pacienta, avšak tento zápal v oboch
miestach začal už v čase prvej hospitalizácie a to 1. mieste vpichu po kanyle na ľavej hornej končatine
a 2. na pľúcach. Zápal v tele sa bez liečby antibiotikami po prepustení z nemocnice rozvinul, čomu

nasvedčuje nasledovný vývin zdravotného stavu pacienta, ktorý sa výrazne zhoršil až tak, že už dňa
16.11.2014, t.j. len o dva dni po prepustení z nemocnice do domáceho liečenia bol opätovne privezený
do nemocnice rýchlou zdravotnou službou. Mal opuchnutú a začervenalú celú ľavú hornú končatinu,
hlavne na predlaktí v okolí vpichu po intravenóznej (vnútrožilovej) kanyle, mali podozrenie na flegmónu
(neohraničenú infekciu rýchlo sa šíriacu do okolitých tkanív). Zároveň bol na RTG pľúc nešpecifikovaný

nález a po CT vyšetrení stanovená diagnóza obojstranný zápal pľúc. Napriek nasadenej antibiotickej
liečba sa dostal nasledujúci deň 17.11.2014 do šoku. Chirurgicky bol riešený najvážnejší zdroj infekcie,
z ľavej hornej končatiny bol vypustený zelený hnis. Napriek prechodnému miernemu zlepšeniu sa jeho
stav zhoršil a dňa XX.XX.XXXX bola o XX,XX hod. bolo konštatované úmrtie pacienta.

27. Pokiaľ žalovaná a intervenient tvrdí, že na zhoršení svojho zdravotného stavu sa podieľal sám

manžel žalobkyne tým, že nedodržiaval diétny režim, svoje tvrdenie ničím nepodložili a z predložených
dôkazov takýto záver nevyplýva. Naviac ani nie je preukázané žiadnym spôsobom, že v čase po
prepustení do domáceho liečenia porušoval diétny režim. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaná
sama v prepúšťacej správe konštatuje neuspokojivé glykémie a napriek tomu pacienta prepustila do
domáceho liečenia.

28. Súd dospel k záveru, že žalovaná dodržaním štandardných postupov, t.j. najmä správnym
vyhodnotenímlaboratórnychvýsledkovaobjektívnehostavupacientaanáslednýmvčasnýmnasadením
antibiotík, na liečbu zápalu na hornej končatine a pľúcach, mohla odvrátiť úmrtie pacienta, resp. zvýšiť
jeho šance na prežitie. Keďže tak neurobila a následne došlo k úmrtiu manžela žalobkyne, svojou

nečinnosťou bolo nezvratným zásahom porušené právo žalobkyne na rodinný život.

29. Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy, žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy 30.000,- €.
Občiansky zákonník maximálnu ani minimálnu výšku zadosťučinenia neupravuje, upravené je iba to, že
zadosťučineniemusíbyťprimeranézávažnostiamujmyaokolnosti,zaktorýchkneoprávnenémuzásahu

došlo. Zmyslom zadosťučinenia nie je byť zábezpekou, zdrojom obživy ani náhrady príjmu, v danom
prípade invalidného dôchodku manžela žalobkyne (pričom žalobkyňa v súčasnosti poberá vdovský
dôchodok), logicky nemôže viesť k neprimeranému obohateniu. V prípade smrti žiadne zadosťučinenie
vrátane finančného nemôže skutočne vzniknutú ujmu, akou je smrť, nahradiť, zmyslom právnej úpravy
je túto len zmierniť. Žiadna peňažná čiastka teda ani „nízka“ ani „vysoká“ nemôže byť dostačujúcim

ekvivalentným prostriedkom ochrany osobnosti v takomto prípade.

30. K okolnostiam za akých došlo k úmrtia manžela sa súd vyjadril vyššie, pričom dospel k
záveru, že k úmrtiu došlo v dôsledku nedbanlivostného konania zamestnancov žalovanej. K otázke
závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy súd uvádza, že je nepochybné, že v danom prípade došlo

k nenávratnej deštrukcii možnosti rozvoja medziľudských väzieb medzi žalobkyňou a jej manželom a
tým k intenzívnemu zásahu do osobnostných práv žalobkyne, práva na jej súkromie a rodinný život.
Iba morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nemôže odčiniť dopad protiprávneho konania
žalovanej. Trauma žalobkyne vyplývajúca zo straty manžela, s ktorým prežila viac ako 38 rokov je
neodstrániteľná, preto je namieste priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

31. Žalobkyňa vzniknutú nemajetkovú ujmu skutkovo zdôvodnila len cestou svojho právneho zástupcu,
ktorý vo svojich podaniach uviedol, že žila s manželom dlhé roky v harmonickom a usporiadanom
manželstve založenom na silných citových a sociálnych väzbách a vo fungujúcej rodine. Manžel
významnou mierou prispieval na chod domácnosti vrátane finančného príspevku vo forme invalidného

dôchodku, o ktorý smrťou manžela prišla. Smrť manžela natrvalo rozhodujúcim spôsobom pretrhla
rodinné a citové väzby medzi manželmi, s jeho smrťou sa vyrovnáva len veľmi ťažko. Rodinný život
žalobkyne a jej detí prestal na dlhú dobu fungovať. Spoločne trávili svoj voľný čas, mali spoločné záľuby.
Po smrti manžela žalobkyňa stratila možnosť viesť plnohodnotný súkromný život. Medzi manželmi
existovali silné sociálne, morálne, citové putá, vytvorené v rámci ich rodinného života.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že primeranou náhradou nemajetkovej
ujmy žalobkyne je 5.000,- € z dôvodu, že v konaní netvrdila a ani nepreukázala žiadne osobitné
okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie vyššej nemajetkovej ujmy, pričom dôkazné bremeno tvrdeniaskutkových okolností a ich preukázanie zaťažovalo žalobkyňu, najmä za stavu, že od počiatku žalovaná
a intervenient namietali nedostatočne preukázanú citovú väzbu medzi žalobkyňou a jej nebohým
manželom, intenzitu vzťahu, ktorý bol pretrhnutý a tiež neprimeranú výšku požadovanej nemajetkovej

ujmy. V prípade, ak si žalobkyňa uplatňuje nemajetkovú ujmu 30.000,- €, síce výška priznanej náhrady
závisí od úvahy súdu, avšak nepostačujú na rozhodnutie súdu všeobecné tvrdenie žalobkyne, je jej
povinnosťou skutkovými okolnosťami preukázať dôvodnosť výšky uplatneného nároku. Naviac súd pri
rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy musel prihliadnuť i na skutočnosti vyplývajúce z prekladovej
správy, a to že sa manžel žalobkyne sa od 8/2008 liečil opakovane na psychiatrii s diagnózami

manickej epizódy organického pôvodu, akútnej polymorfnej psychotickej poruchy, depresívny syndróm.
Do nemocnice bol aj naposledy prijatý z dôvodu dlhodobej pasivity, pričom sama žalobkyňa v nemocnici
pri prijatí uviedla, že bol neusmerniteľný, manipuloval s liekmi, ktoré mu podávala. Na invalidnom
dôchodku bol od roku 2010. Z uvedeného je zrejmé, že manžel žalobkyne vzhľadom na svoj zdravotný
stav a závažnosť ochorení, na ktoré sa dlhodobo liečil, nemohol byť oporou žalobkyne tak, ako sama
všeobecne uvádza.

33. Pre úplnosť súd v súvislosti s posúdením primeranosti uplatnenej výšky nemajetkovej ujmy
poukazuje na právnu úpravu v štátoch Európskej únie. Z hľadiska historického nám najpodobnejšia
právna úprava v Rakúsku /obdobne aj v Nemecku/ vyvodila nároky pozostalých na náhradu
nemajetkovej ujmy zo všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu, pričom výška konkrétneho

nároku je predmetom dokazovania. Tento systém platil aj v Maďarsku do roku 2013. Najvyššie odškodné
bolo v Rakúsku priznané na základe rozsudku OGH z 30.10.2003, sp. zn. 2Ob 186/03, kedy išlo o
nárok pozostalého manžela, ktorý pri dopravnej nehode stratil manželku a 3 maloleté deti. Nehodu
zavinil vodič nákladného motorového vozidla, ktorý išiel v protismere (úmyslený trestný čin). OGH priznal
manželovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 65.000,00 € titulom jeho ťažkej a trvalej psychickej

traumy. Románsky model práva (Belgicko, Francúzsko) je upravený s paušálnymi sumami, v prípade
Belgickej právnej úpravy je to v prípade rodiča žijúceho v spoločnej domácnosti s usmrteným dieťaťom
vo výške 7.500,00 €, rodiča žijúci mimo spoločnej domácnosti 3.750,00 €.

34. Na zdôraznenie primeranosti žalobkyni priznanej sumy odškodnenia, súd poukazuje na právnu

úpravu odškodňovania obetí poškodených násilnými trestnými činmi obsiahnutú v zákone č. 215/2006
Z.z., ktorá je stanovená ako 50 násobok minimálnej mzdy. V roku 2014 výška minimálnej mzdy činila
352,00 €, t.j. maximálna výška odškodnenia pre obeť násilného trestného činu činila sumu 17.600,- €.
Aj z týchto dôvodov súd považuje priznanú sumu za primeranú.

35. Žalobkyňa k odôvodneniu uplatnenej výšky nemajetkovej ujmy poukázala na viacero rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, pričom súd uvádza, že nie je možné porovnávať priznané nemajetkové
ujmy, nakoľko je každý prípad špecifický.

36. Z dôvodov uvedených vyššie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vo zvyšku

žalobu zamietol. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak
preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a §
257 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, nakoľko mala úspech čo do základu uplatneného nároku

a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu, závisela výučne od úvahy súdu,
ktorú nemohla nijako predvídať. Na základe vlastného rozhodnutia bez uvedenia dôvodu, vzala žalobu
čiastočne späť vo výške 30.000,- € a teda zavinila zastavenie konania v tejto časti. Súd považuje za
dôvod hodný osobitného zreteľa, skutočnosť, že žalobkyňa bola čo do základu nároku úspešná a výška
náhrady nemajetkovej ujmy závisela výlučne od úvahy súdu, preto aj v prípade, ak by žalobkyňa žalobu

nevzala čiastočne späť a zotrvala by na pôvodne žalovanej sume, nebola by pomerne neúspešná, preto
súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd zároveň poukazuje na § 10
ods. 8 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
ktorý v danom prípade určuje výšku tarifnej odmeny. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).