Rozhodnutie ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214399
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115214399.10

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov: 1. L. Q., V..
XX.XX.XXXX, P. P. XXX, XXX XX Y., X. S. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. V. XXXX/XX, XXX XX O., X. Ľ.
Q., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX, XXX XX P., právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou Prosman a
Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 37 927 841, p r o t i
žalovaným: 1. P. H., V.. XX.XX.XXXX, P. Š. X, XXX XX Y., právne zastúpená: JUDr. Monikou Mattovou,

advokátkou so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice, 2. UNIQUA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15,
820 07 Bratislava 27, IČO: 00 653 501, právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou PRK PARTNERS
s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, v konaní o ochranu osobnosti a o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu škody na zdraví vo
výške 2.663,20 Eur a nemajetkovú ujmu žalobkyni v 1. rade vo výške 10.000 Eur, žalobcovi v 2. rade vo

výške 5.000 Eur a žalobcovi v 3. rade vo výške 5.000 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcov v 1. až 3. rade z a m i e t a .

III. Žalobcovia v 1. až v 3. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa XX. R. XXXX žiadali, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť
im náhradu nemajetkovej ujmy a to žalobkyni v 1. rade vo výške 30.000 Eur a žalobcom v 2. a 3.
rade každému po 20.000 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť im
trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že dňa XX. Z. XXXX došlo na ceste II/524 v úseku

medzi obcou P.Á. D. N. P. v klesaní ku križovatke smer J. k dopravnej nehode, kedy žalovaná v 1.
rade ako vodička osobného motorového vozidla evidenčného čísla Y. XXX E. v pravotočivej zákrute
neprispôsobila rýchlosť svojej jazdy stavu a povahe vozovky a svojim schopnostiam, následkom čoho
došlo pri prudkom brzdení k prejazdu do protismernej časti vozovky a tam ku zrážke s oproti idúcim
vozidlom evidenčného čísla K. XXX A., čím došlo k porušeniu ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona číslo
8/2009 Z. z. o cestnej premávke. R. Q., ktorý sedel na mieste vodiča v motorovom vozidle, v dôsledku

dopravnej nehody utrpel smrteľné zranenia, ktorým podľahol. Žalobkyňa v 1. rade bola jeho manželkou,
žalobcovia v 2. a 3. rade boli synmi nebohého. Žalovaná v 1. rade bola Okresným súdom Levice
právoplatne uznaná vinnou pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Vlastníkom
motorového vozidla bol v čase dopravnej nehody K. H.. V čase dopravnej nehody mal prevádzkovateľ
motorového vozidla uzatvorenú poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel so žalovanou v 2. rade. Pasívna vecná legitimácia žalovaných v 1. a 2. rade je daná
rovnako. Protiprávnym konaním žalovanej v 1. rade došlo okrem naplnenia skutkovej podstaty trestnéhočinu usmrtenia aj k neoprávnenému zásahu do práv žalobcov na súkromie, ako jedného z osobnostných
práv fyzickej osoby. Je nesporné, že v tomto prípade daný zásah predstavuje smrť manžela a otca
žalobcov, pričom ide o zásah mimoriadne významný, veľmi hlboký, no predovšetkým nereparovateľný.

Vzhľadom k tomu, že ide o zásah v podobe usmrtenia blízkej osoby, žalobcovia majú za to, že v prípade
žalobcov boli splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

2. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe žalobcov vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
XX. X. XXXX, v ktorom žiadala žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť. Mala za to, že nárok

žalobcov nemá právny základ. Ani jedna zo smerníc upravujúcich zodpovednosť za škodu prevádzkou
motorových vozidiel, priamo nezaväzuje členské štáty prijať takú úpravu, predmetom ktorej by bola
povinnosť poisťovne uhradiť nemajetkovú ujmu pozostalým v prípade usmrtenia osoby počas dopravnej
nehody. V rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie z XX. N. XXXX vo veci C - 22/12, ktorý predložili
žalobcovia, Súdny dvor Európskej únie vyslovil názor, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu majetkovej ujmy, spôsobenej

blízkym osobám, obetiam usmrtených pri dopravnej nehode. Ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej, spoločnosť
UNIQUA má za to, že žalobcovia nesprávne vyložili rozhodnutie Súdneho dvoru Európskej únie.
Vzhľadom na chýbajúcu vnútroštátnu právnu úpravu má žalovaná v 2. rade za to, že nárok žalobcov
nie je dôvodný. Spoločnosť UNIQUA zároveň poukazuje na skutočnosť, že plnenie nároku žalobcov by

predstavovalo plnenie bez právneho dôvodu. Takže v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka by z
ich strany došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rovnako pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy,
žalovaná v 2. rade dala súdu do pozornosti, že žalobcovia v 2. a 3. rade sú síce deti poškodeného, avšak
obaja dávno dosiahli vek 18 rokov a sú dospelí. Žalobcovia v 2. a 3. rade nežili spoločne s poškodeným
v spoločnej domácnosti a predpokladá sa, že majú vlastné rodiny, takže nie sú nijak finančne odkázaní

na poškodeného. Z tohto dôvodu má žalovaná v 2. rade za to, že žalobcom v 2. a v 3. rade nepatrí nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o samotnú výšku nemajetkovej ujmy, žalovaná v 2. rade dala
do pozornosti súdu viaceré rozhodnutia okresných súdov, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy v nižšej sume ako to požadujú žalobcovia v žalobe. Poukázala na to, že žalobcovia v 1. až 3. rade
si uplatňujú neprimerane vysoký nárok.

3. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe žalobcov vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa XX.
V. XXXX, v ktorom uviedla, že nároky žalobcov majú byť uspokojené a plnené z povinného zmluvného
poistenia, teda má ich plniť žalovaný v 2. rade. Zároveň poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie z XX. N. XXXX L. L. A. - XXX/XX, ako aj na Rozsudok Súdneho dvora vo veci A. - XX/

XX. Súdny dvor v citovaných rozsudkoch odstránil možné nejasnosti v terminológii, keď vyriekol, že
pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného
za škodu upravuje vnútroštátne právo, uplatniteľné v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do
osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu. Rozsudok Súdneho dvora je záväzný
odo dňa jeho vyhlásenia nielen pre súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, ale do

budúcnosti pri rozhodovaní podobných prípadov, zaväzuje všetky súdy členských štátov Európskej únie.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, vypočutím svedkov a listinnými dôkazmi a to
žalobou zo dňa XX. R. XXXX, Trestným spisom Okresného súdu Levice spisová značka X B. XXX/
XXXX, úmrtným listom, listom o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie smrti, výzvou na náhradu

nemajetkovej ujmy zo dňa X. XX. XXXX, Lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia MUDr. L. X., daňovým priznaním žalovanej v 1. rade, Smernicou rady zo dňa XX. R. XXXX
o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (90/232/EHS), Znaleckým posudkom R.. Y. L. Č. XXX/XX,
oznámením žalovanej v 2. rade zo dňa XX. X. XXXX, písomným podaním znalca zo dňa XX. R. XXXX,

písomnými vyjadreniami žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa XX. X. XXXX, ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

5. Trestným rozkazom Okresného súdu Levice číslo konania X B. XXX/XXXX - XXX O. E. XX. E.
XXXX bola žalovaná v 1. rade uznaná vinnou, že dňa XX. XX. XXXX o 8:30 hod. na ceste S., v úseku

medzi obcou P. D. N. P. v klesaní ku križovatke v smere J. viedla osobné motorové vozidlo značky
Volkswagen golf, evidenčné číslo Y. - XXX E., pričom v dôsledku porušenia ustanovenia § 16 ods. 1
Zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky ainým okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný
zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. V pravotočivej zákrute došlo pri prudkom brzdení
uvedeného vozidla k prejazdu do protismernej časti vozovky a tam k zrážke medzi prednou časťou

vozidla značky Volkswagen golf a ľavou, prednou a bočnou časťou vozidla jazdiaceho v protismere
značky Citroen AX, evidenčné číslo K. - XXX A., po zrážke vozidla značky Volkswagen golf, zostalo
stáť na ceste a vozidlo značky Citroen AX bolo odrazené mimo cestu vľavo. Pri dopravnej nehode
utrpel poškodený R. Q. zranenia a to odreninu na ľavom predkolení, odreninu na ľavom líci, roztrhnutie
sleziny s krvácaním do dutiny brušnej, otras mozgu, sériovú zlomeninu 6 - 11 vľavo, zlomeninu panvy

a panvovej jamky vľavo, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie bránice vľavo a úponu tenkého čreva,
zlomeniny výbežkov driekových stavcov L 3 - L 5, na následky ktorých dňa X. R. XXXX zomrel. Zároveň
došlo k zraneniu spolujazdkyne poškodenej L. Q., ktorá utrpela jednoduchý úraz hlavy, podvrtnutie
krčnej chrbtice, pomliaždenie ramena vpravo, pomliaždenie brušnej steny s dobou liečenia a prípadnej
práceneschopnosti do piatich týždňov. Obvinená inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a spáchala čin
závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, inému z

nedbanlivosti ublížila na zdraví, tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím
spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písmeno a/ Trestného zákona, s poukazom na
§ 138 písm. h/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona. Za tým účelom sa odsúdila podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38
ods. 2,3, § 36 písmeno j/ a l/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 353

ods. 2 Trestného poriadku na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona sa obvinenej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, podľa § 50 ods.
1 Trestného zákona sa obvinenej určila skúšobná doba v trvaní štyroch rokov, podľa § 61 ods. 1, 2
Trestného zákona sa obvinenej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu v
cestnej premávke na dobu piatich rokov a poškodených L. Q. v súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku

odkázal súd s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa XX. E. XXXX.

6. Zo znaleckého posudku číslo XX/XXX4, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania, z jeho
záverov jednoznačne vyplýva, že z technického hľadiska k vzniku dopravnej nehody došlo v dôsledku

zlej techniky jazdy vodičky motorového vozidla Volkswagen golf, evidenčné číslo Y. XXX E. a k šmyku
jej motorového vozidla. Vodička motorového vozidla značky Volkswagen golf, evidenčné číslo Y. XXX
E. neprispôsobila rýchlosť v pravotočivej zákrute, vplyvom neprispôsobenia rýchlosti stavu a povahe
vozovky a svojim schopnostiam pri brzdení dostala motorové vozidlo do nekontrolovaného šmyku,
prešla do ľavého jazdného pruhu, kde sa ľavou prednou časťou zrazila s motorovým vozidlom, ktoré

riadil R. Q.. Príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky motorového
vozidla Volkswagen golf, evidenčné číslo Y. XXX E.. Dopravnú nehodu zavinila vodička motorového
vozidla Volkswagen golf, evidenčné číslo Y. XXX E. nesprávnou technikou jazdy. Táto vodička mohla
zároveň zabrániť vzniku dopravnej nehody a to prispôsobením rýchlosti a techniky jazdy podmienkam na
vozovke. Pri prejazde rýchlosťou nižšou ako 65 kilometrov za hodinu by sa motorové vozidlo nedostalo

do šmyku a dopravná nehoda by nebola vznikla.

7. Z úmrtného listu, zapísaného v knihe úmrtí Matričného úradu K. vo zväzku 40, I. XXXX, T. XXX, Y. Č.
XXX mal súd za preukázané, že R. Q. zomrel dňom X. R. XXXX. Uvedené preukazuje aj list o prehliadke
mŕtveho a štatistické hlásenie správy, ako aj správa zo dňa X. R. XXXX vystavená MUDr. I. I..

8. Výzvou na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa X. XX. XXXX žalobcovia v 1. až 3. rade vyzvali
žalovanú v 2. rade na plnenie titulom uzatvorenia zmluvy o povinnom zmluvnom poistení.

9. Žalobkyňa v 1. rade bola manželkou nebohého R. Q., žalobcovia v 2. a 3. rade boli synmi nebohého

R. Q..

10. V písomnom podaní zo dňa XX. X. XXXX žalobkyňa v 1. rade rozšírila svoju žalobu o náhradu škody
na zdraví, kde žiadala, aby súd jej priznal bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej
výške 4.238,52 Eur, pričom súdu predložila lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského

uplatnenia, vypracovaný MUDr. L. X., z ktorého vyplýva počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia
132 pri položke 325d - obmedzenie pohyblivosti pri ramennom kĺbe s obmedzenou rotáciou. Zároveň z
uvedeného posudku vyplýva začiatok liečenia od XX. Z. XXXX a ukončenie liečby X. X. XXXX. Súčasťoutohto posudku je aj lekárska správa podpísaná MUDr. L. X.. Uvedenú zmenu žalobného petitu súd
pripustil na pojednávaní dňa X. R. XXXX.

11. Žalovaná v 2. rade súdu predložila oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa XX. X. XXXX z
ktorého vyplýva, že na základe predložených dokladov žalobkyňou v 1. rade vyplatila jej bolestné vo
výške 412 Eur (25 bodov x 16,48 Eur). Zároveň z predloženého posudku vylúčili položku číslo 103 a
- pomliaždenie ťažšieho stupňa krčnej chrbtice, ktorá nebola preukázaná z predložených lekárskych
správ. Plnenie v celkovej výške 412 Eur poukázali žalobkyni v 1. rade.

12. Žalobkyňa v 1. rade súdu uviedla, že s nebohým manželom žili od roku 1970. V roku 1971 sa
zobrali. Vychovali spolu dvoch synov. Ako v každom manželstve boli aj medzi nimi hádky, ale viacej bolo
tých dobrých chvíľ. Boli zohratý pár, každý vedel, čo si ten druhý myslí alebo čo urobí. Jej manžel bol
šikovný,svojpomocnepostavilidom.Keďnemalifinančnéprostriedkyvždyzarobil,išielnafušku.Včase,
keď sa stala dopravná nehoda obidvaja už boli na dôchodku. Keď odchádzal do dôchodku povedal, že

doteraz pracovali ako kone, odteraz budú chodiť do kúpeľov, avšak to nestihli. Má problém chodievať po
uvedenej ceste, keďže každý deň ju využívali na cestu na nákup. V priebehu dňa ešte chodí do záhrady,
ale keď príde večer domov už počuje iba buchot a zvuky manžela. Nevie sa zmieriť s jeho smrťou, nevie
sa vzdať jeho osobných vecí. Starší syn vybavil všetko ohľadne pohrebu. Spolu s mladším synom toho
neboli schopní. Mladší syn mal problém vojsť do domu, od smrti otca ešte doma nespal. Manžel bol

v dobrej kondícii. Mali vinicu, chalupu. Staral sa o 60 stromov, chovali domáce zvieratá. Pri dopravnej
nehode mala narazenú krčnú chrbticu, pravé rameno a od pása mala pomliaždeniny na tele. Po tejto
dopravnej nehode sa vždy sťažovala lekárom, že ju bolieva rameno, avšak jej bolo povedané, že je to od
krčnej chrbtice a aj pravá ruka jej zároveň padala. Syn jej vybavil vyšetrenie na magnetickej rezonancii,
potom ako jej vypadla z rúk vnučka na posteľ, kedy jej zistili potrhané šľachy, sval a lekári sa pýtali, kde

bola doteraz. Následne bola nútená podrobiť sa operácií. Sumu, ktorú požaduje, považuje za primeranú,
s poukazom na to, že prišla o manžela.

9. Žalobca v 2. rade uviedol, že napriek tomu, že žije vo Zvolene s rodičmi sa pravidelne navštevovali.
Každé dva týždne chodieval k rodičom, pomáhal im okolo rodičovského domu. Otec bol jeho oporou,

vzorom, keďže dlhé roky pôsobil ako vodič autobusu, išiel v jeho šľapajach. Mama chcela, aby išiel na
inú školu, ale sám chcel robiť to, čo jeho otec. Skoro každý deň si telefonovali, radili sa spolu o veciach.
Keď potreboval pomoc zavolal, pričom s rodinou sadol do auta a išiel otcovi pomôcť. V tom čase mal
vnuka z jeho strany, chodievali spolu do rodičovského domu buď len na návštevu alebo z dôvodu pomoci
okolo domu, alebo len na opekačku. Plánovali spolu výlety. V súčasnosti sa mu narodila druhá dcéra,

ktorú už jeho otec vidieť nemohol. Na smrteľnej posteli bratova partnerka čakala dieťa a jeho posledné
slová boli, aby to malé opatrovala. Otec mu pomáhal aj v čase, keď počas prvého manželstva staval
rodinný dom a to nielen finančne, ale aj osobnou pomocou. Ako človek bol veľmi obľúbený, v rodinných
vzťahoch, v dedine, ako aj v pracovnom kolektíve. Mama veľmi zle znášala otcovu smrť. Pravidelne ju
navštevuje aj so svojimi deťmi. Doposiaľ sú otcove veci na pôvodnom mieste, posteľ má stále upravenú.

Vždy má tanier na stole pri Vianociach, alebo inom sviatku, stále čakajú, že sa vráti. Na jeho brata smrť
otca zapôsobila takisto veľmi zle. Pri truhle plakal, ako mu veľmi chýba. Jeho deväťročný syn sa stále
na dedka pýta.

10. Žalobca v 3. rade uviedol, že s otcom mal veľmi dobrý vzťah. Býva s priateľkou v dome, ktorý má

L. P.. Otec mu veľmi pomáhal, keďže poznal množstvo ľudí, či so zabezpečovaním murárov, miešačky
alebo finančne. Tešil sa, ako mu bude pomáhať okolo domu. Za otcom chodieval každý deň. Bol veľmi
šťastný, keď sa dozvedel, že s priateľkou čakajú bábätko. Otec mu veľmi chýba, za matkou chodí každý
deň. Vždy sa jej pýta, či jej netreba s niečím pomôcť. Chodí robiť a pomáhať do vinice, na chalupu a
vždy sa zastaví pri otcovom hrobe a zapáli sviečky. Mama s otcom boli stále spolu. Dokonca aj k lekárovi

otec chodieval spolu s mamou.

11. Žalovaná v 1. rade uviedla, že je živnostníčka s nulovým ziskom. Je rozvedená, v striedavej
starostlivosti s bývalým manželom má maloleté dieťa. Nemá žiaden hnuteľný, nehnuteľný majetok a
po smrti jej matky, jej ostali iba dlhy. Celé ju to veľmi mrzí. Spôsobilo jej to obrovskú bolesť a je jej

to veľmi ľúto. Je si vedomá svojej zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobila. Bola kontaktovaná S. Q.
s tým, či by neprišla do Zvolena v súvislosti s finančným odškodnením. Bol tam spolu s manželkou,
ona bola sama. Povedali jej, že chcú finančné vysporiadanie, avšak ku konkrétnej sume nedošli.
Niekoľkokrátimpovedala,ženemáfinančnéprostriedky,potomprišloniekoľkotelefonickýchrozhovorov,kde jej oznámili, že celú vec dajú na súd. Pán S. Q. na ňu vyvíjal psychický nátlak spôsobom, že
na ňu zavolá kontrolu z daňového úradu, živnostenského úradu, že nájde spôsob, ako vymôže túto
škodu. K uvedenému stretnutiu malo dôjsť asi pred rokom. Presný dátum si nespomína. Bolo to pred

Vianocami v roku XXXX. Náhradu pýtal za seba, ako aj za mamu. Zdá sa jej, že minimálne od nej žiadal
30.000 Eur. Na stretnutí bola sama, ale doviezol ju tam jej známy. Pomoc žalobcom neposkytla, ako aj
nekontaktovala ich. Sumu 30.000 Eur žiadal S. Q. pre matku s tým, že má zdravotné problémy, celý
čas rozprával iba o nej.

12. Zdaňovéhopriznaniakdanizpríjmovfyzickejosobyžalovanejv1.radezarok2015vyplývajúpríjmy
vcelkovejvýške2.333,46Euravýdavky1.642,94Eur,zaplatenépoistné709,56Eur,základdane690,52
Eur.Zdaňovéhopriznaniakdanizpríjmovfyzickejosobyžalovanejv1.radezarok2014vyplývajúpríjmy
v celkovej výške 4.784,50 Eur a výdavky 3.409,16 Eur a preukázateľne zaplatené poistné 1.495,36 Eur.

13. Svedkyňa F. Q. súdu uviedla, že je nevestou žalobkyne v 1. rade, manželkou žalobcu v 2. rade

a švagrinou žalobcu v 3. rade. Svokor a svokra boli nerozlučná dvojica. Stále boli spolu, chodili spolu
do obchodu, ako aj do vinice. V dome sa ďalej nachádzajú jeho veci v skriniach, ako aj osobné veci.
Keď idú so synom po meste, ktorý má teraz 10 rokov aj keď je to už dva a pol roka, tak stále na
starkého spomína s tým, že sa tam bol so starkým najesť. Nevedia sa s tým zmieriť, že svokor tu nie je.
Svokrovcov navštevovali pri prácach okolo domu, ako aj pri príležitosti rôznych sviatkov. Sviatky trávili

spolu, ako rodina. Keď sú Vianoce, naďalej je na stole tanier pre nebohého svokra. Svokra naňho stále
čaká, či nepríde. U nich nebola už dva roky, nakoľko sa bojí sadnúť do auta. Keď príde, tak príde iba so
švagrovcami a stále chodievajú na cintorín. S jej synom jej svokor plánoval isť do Podhájskej. Rovnako
plánovali práce, ktoré sa budú robiť na dome, plánovali spoločné výlety. Svokor bol v dobrej kondícii,
keďže celý život pracoval, o 5:00 hod. vstával do práce. Po príchode z práce sa venoval prácam okolo

domu. O žiadnych zdravotných ťažkostiach nevie. Rovnako nevie, že by svokor bral lieky.

14. Svedkyňa R. Y. súdu uviedla, že je sestrou žalobkyne v 1. rade a tetou žalobcov v 2. a 3. rade.
Jej nebohý švagor bol rodinný typ človeka, ktorý mal veľmi rád deti, nechodil do krčmy. Žil a robil pre
deti. Postavil nový dom, bol veľmi dobrým človekom. Celý život odrobil v jednom podniku. Keď odišiel

do dôchodku, bol vitálnym človekom a keby sa to nebolo stalo, mohol pomáhať všetkým. S jej sestrou
mal veľmi dobré manželstvo. Boli odkázaní jeden na druhého, najmä keď nastúpil do dôchodku. Kde
išla sestra, išiel aj on. Stále boli spolu, nakoľko mali veľmi dobrý vzťah. Jeho smrť znášala veľmi ťažko.
S ďalšou sestrou sa jej snažia stále pomôcť. Z jeho smrti bola hotová. Sestra jej povedala, že v konaní
sa uplatňuje suma 70.000 Eur. So sestrami majú spoločne veľmi dobrý vzťah, v každom manželstve sú

problémy, ale u sestry to nebolo nič vážne. Dodnes sa s tým nevyrovnala. Má problém pozerať, keď v
televízii ukazujú zrážky motorových vozidiel.

15. Svedkyňa Q. Q. uviedla, že je partnerkou žalobcu v 3. rade, s ktorým chodí 17 rokov. Vzťah jej
partnera s otcom bol veľmi dobrý. Rozumeli si, vzájomne si pomáhali. Keď kúpili dom, nebohý otec jej

partnera stále pomáhal. Vždy sa s otcom radil, vždy sa vedel s otcom dohodnúť. Pani Q. mala veľmi
dobrý vzťah s nebohým manželom. Stále boli spolu, stále niečo robili okolo domu. Kde išla ona, išiel s
ňou aj jej nebohý manžel. Žalobca v 2. rade chodieval za rodičmi každé dva týždne alebo každý týždeň.
S rodičmi mal veľmi dobrý vzťah. Nebohý bol veľmi dobrým človekom. Bol vodič autobusu. Chodievala
s ním do školy. Vždy pôsobil na ňu milo, zdvorilo, nepočula žiadne sťažnosti na jeho osobu. Žalobkyňa

v 1. rade prežíva jeho smrť veľmi ťažko. Rovnako jej priateľ. Stále chodia na cintorín.

16. Zo Znaleckého posudku číslo XXX/XX znalca MUDr. Y. L., ktorý bol súdu doručený dňa X. R. XXXX
vyplývajú tieto závery:

Žalobkyňa v 1. rade dňa XX. Z. XXXX utrpela pomliaždenie pravého ramena, neúplne poškodenie
šľachy dvojhlavého svalu, pravého ramena, čiastočné poškodenie pravého nadhrebeňového svalu.
Pomliaždenie pravého ramena sa prejaví jeho bolesťou a obmedzením hybnosti v ramenom kĺbe,
prípadne krvnou podliatinou. Obvykle, ak sa jedná výlučne o pomliaždenie ramenného kĺbu, tieto
príznaky a ťažkosti ustúpia do 10 až 14 dní. V prípade, že sa jedná o zavážňejšie poškodenie hlbšie

uložených štruktúr kĺbu, v tomto konkrétnom prípade sa jedná o neúplné poškodenie šľachy dvojhlavého
svalu, pravého ramena, čiastočne poškodenie pravého nadhrebeňového svalu, tieto ťažkosti pretrvávajú
dlhšie a je potrebné pátrať po ich príčine. V súčasnosti, takzvané skryté poranenie týchto hlbších štruktúrodhalia moderné vyšetrovacie metódy - neinvazívne vyšetrenie nukleárno-magnetickou rezonanciou a
invazívne vyšetrenie atroskopiou.

Znalec určil hodnotu bodov bolestného 113 a - pomliaždenie pravého ramenného kĺbu 15 bodov, 120
- natrhnutie pravého nadhrebeňového svalu 45 bodov, 122 b - neúplne poškodenie šľachy dlhej hlavy
dvojhlavého svalu pravého ramena, liečené operáciou 50 bodov. Celkovo určil znalec bolestné v počte
bodov 110. Hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia určil znalec položkou 325 d - obmedzenie
pohyblivosti pravého ramenného kĺbu s obmedzenou rotáciou v počte bodov 100. Trvalé následky

utrpeného poranenia sú popísané vo vyšetrení žalobkyne a v stručnosti je ich možné zhrnúť pod pojem
stredne ťažké obmedzenie hybnosti pravého ramenného kĺbu. Je potrebné akceptovať subjektívne
ťažkosti žalobkyne - zväčša nočné bolesti v kĺbe, nemožnosť spať na pravom boku pre silnejúce bolesti
ramenného kĺbu.

17. Z písomných odpovedí znalca k Znaleckému posudku číslo 006/2017, ktoré boli súdu doručené dňa

XX. R. XXXX vyplýva, že pri včasnom diagnostikovaní a liečbe impingement syndrómu, trvalé následky
žalobkyne by boli skôr nižšie, respektíve miernejšie. Pre poranenie a operáciu dvojhlavého svalu ramena
- bicepsu neexistuje v hodnotení bolestného iná položka. Poškodenie bicepsu operatér neupresňuje,
len jeho liečbu. Biceps bol skratka poškodený, celé poranenie sa operuje ako celok. Znalcovi nie
sú známe iné príčiny vzniku impingement syndrómu, ako sú uvedené v zdravotnej dokumentácie

žalobkyne. Diagnostikované pomliaždenie pravého ramena bolo spôsobené pri dopravnej nehode.
Bolestné je možné hodnotiť po ústupe akútnych ťažkostí po úraze, kedy sa už obvykle nepredpokladajú
ďalšie diagnózy a liečebné zákroky. V prípade pani Q. zhruba po mesiaci. Existujú však aj výnimky, v
prípade objavenia sa ďalších diagnóz, respektíve nutnosti operácie, ako aj v tomto prípade. Sťaženie
spoločenského uplatnenia sa obvykle hodnotí po roku od úrazu. V prípade zistenia nových skutočností

je to možné aj neskôr.

18. Žalovaná v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX. J. XXXX uviedla, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno v časti položky bolestného 122b na základe tvrdení, že poškodenie dlhej
hlavybicepsujechronickéhocharakteruažedlhášľachabicepsunebolapodľazdravotnejdokumentácie

žalobkyne v 1. rade odtrhnutá. Z odpovedí znalca nie je možné vyčítať kvalifikovanú a preskúmateľnú
odpoveď ani na jednu z položených otázok. Znalec iba stručne odpovedal na položené otázky. Žalovanej
v 2. rade nie je zrejmá príčinná súvislosť. Nárok na odškodnenie podľa položky číslo 122 b/ v časti
bolestného nie je dostatočne preukázaný, nevyplýva zo záverov znaleckého posudku. Rovnako v časti
bolestného vzniesla žalovaná v 2. rade v tomto písomnom podaní námietku premlčania, kde podľa jej

názoru uplynula pre žalobkyňu v 1. rade subjektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa
škodovej udalosti, t. j. odo dňa XX. Z. XXXX. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku
nanáhraduškodysaviaženamoment,kedysapoškodenýdozvieoškodeaotom,ktozaňuzodpovedá.
O tom, že za škodu zodpovedá žalovaná v 1. rade sa žalobkyňa v 1. rade nepochybne dozvedela v
deň, kedy došlo ku škodovej udalosti. Rovnako titulom bolestného žalovaná v 2. rade plnila žalobkyni

v 1. rade sumu 412 Eur. Zdravotný stav žalobkyne v 1. rade bol ustálený už v deň škodovej udalosti,
t. j. dňa XX. Z. XXXX. Následná operácia ramena u žalobkyne v 1. rade dňa X. J. XXXX a predložený
lekársky posudok nemôžu mať vplyv na plynutie subjektívnej premlčacej doby. Rovnako mala žalovaná
v 2. rade za to, že v zmysle Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci X. Č.. A. - XX/XX O.
E. XX. N.P. XXXX nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v 2. rade v tomto konaní. Výška

náhrady nemajetkovej ujmy je príliš vysoká. Žalovaná v 2. rade dala súdu do pozornosti, že žalovaná v
2. rade plní nie vedľa škodcu, ale na miesto žalovanej v 1. rade, to znamená, že pri určení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy by mal súd prioritne skúmať majetkové pomery poškodených, ako aj škodcov.

19. Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX. XX. XXXX poukázala na Rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vyslovil, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym
osobám, obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného
za škodu upravuje vnútroštátne právo, uplatniteľné v spore vo veci samej. Ďalej súd Európskej únie,
pokiaľ ide o slovenské právo uviedol v rozsudku vo veci Haasová: ,, keďže totiž zodpovednosť

poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič iné nenasvedčuje,
že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátneho hmotné právo zodpovednosti za škodu, na
ktoré odkazujú smernice. Zároveň žalovaná v 1. rade mala za to, že náhrada nemajetkovej ujmy vovýške uplatnenej žalobcami v 1. a 3. rade by mala zodpovedať kompenzačnej a preventívnej povahe
nemateriálnej ujmy a nemať vzhľadom na jej osobu k jej materiálnym a osobným pomerom likvidačný
charakter.

20. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení niektorých predpisov ( ďalej len Zákon č. 437/2004 Z.z.), bolesť je
ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie

spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne
nepriaznivénásledkypreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť

primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 5 ods. 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť
alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku
2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim
lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primárpríslušnéhooddeleniaaleboprednostapríslušnejklinikyzdravotníckehozariadeniaalebojehozástupca,
ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

Podľa § 7 ods. 6 Zákona č. 437/2004 Z.z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len Zákon č. 381/2001 Z.z.), tento zákon upravuje povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len
„poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a)

škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b)
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c)
účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen

a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol
poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d)
ušlého zisku.

Podľa § 15 Zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

21. Ako prvým sa súd zaoberal nárokom žalobkyne v 1. rade na náhradu škody na zdraví, ktorý si
uplatnila v písomnom podaní zo dňa XX. D.Í. XXXX a ktorú zmenu súd pripustil na pojednávaní dňa
X. R. XXXX.

22. Súd uvádza, že odškodnenie za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti spôsobené poškodením na
zdraví, ale aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo odstraňovaním jeho následkov.
Okamih vzniku škodovej udalosti teda nemusí byť totožný s okamihom odškodňovanej bolesti. V prípade
sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb.

23. Súd sa pri svojom rozhodovaní musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania, ktorú
vzniesol žalovaný v 2. rade v časti bolestného a rovnako s námietkou premlčania nároku na náhradu
škody, ktorú vzniesla žalovaná v 1. rade.

24. Pri premlčaní práva na náhradu škody je zákonom stanovená kombinovaná premlčacia doba.
Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť dňom, kedy sa poškodený preukázateľne
dozvedel o vzniknutej škode, ako aj o jej rozsahu a o tom, kto za škodu zodpovedá. Objektívna
premlčacia doba je trojročná, pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a desaťročná pri škode spôsobenej
úmyselne a začína plynúť odo dňa, kedy škodná udalosť nastala. Objektívna premlčacia doba však

vôbec neplatí tak, ako je uvedené v § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka in fine pri práve na náhradu
škody na zdraví pri ktorej je možné uplatniť iba dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu. Pojem dozvie
sa o škode vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bolaškoda spôsobená, ale i o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne
vyjadriť, vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde.

25. Podľa názoru súdu s názorom žalovanej v 2. rade o tom, že nárok žalobkyne v 1. rade
titulom bolestného je premlčaný, keď podľa jej názoru subjektívna premlčacia doba začala plynúť
deň nasledujúci po vzniku dopravnej nehody, t. j. škodovej udalosti, je nesprávny. Podľa názoru súdu
subjektívna premlčacia doba začína pre poškodeného plynúť až dňom, keď sa celý liečebný proces
skončí,súznámevšetkyokolnostismerodajnéprestanoveniebolestného,apretoažvtedyzačínaplynúť

premlčacia doba, pokiaľ ide o právo na túto časť náhrady škody.

26. Zo Znaleckého posudku číslo XXX/XX O. R.. Y. L. pre súd vyplynulo, že rehabilitácia žalobkyne
v 1. rade bola ukončená dňom XX. R. XXXX, podľa názoru súdu až od tohto okamihu, t. j. od tejto
doby začala pre žalobkyňu v 1. rade plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Keďže si svoj nárok
žalobkyňa v 1. rade titulom bolestného uplatnila v písomnom podaní zo dňa XX. D. XXXX, ktorý bol súdu

doručený dňa X. R. XXXX je možné z tohto pohľadu konštatovať, že nárok na bolestné u žalobkyne
v 1. rade premlčaný nie je. S poukazom na tento právny názor súdu, sa preto súd nestotožňuje s
názorom žalovanej v 2. rade v časti vznesenej námietky premlčania. Aj podľa lekárskeho posudku MUDr.
X., ktorý predložila žalobkyňa v 1. rade bol liečebný proces u nej ukončený vo februári v roku XXXX.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na obdobný právny názor, ku ktorému dospel Krajský súd v Prešove

vo svojom rozhodnutí spisová značka XX A. XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX, kde je konštatované: ,,
vo vzťahu ku náhrade za bolesť treba zdôrazniť, že podľa konštantnej súdnej praxe za deň zistenia
bolesti nemožno považovať bez ďalšieho deň vyhotovenia posudku o bolestnom, lebo posudok len
deklarujevytrpenúazistenúbolesť.Presprávneposúdenienárokunanáhradubolestnéhorozhodujúcou
skutočnosťou je zistenie, kedy bolesť bola spôsobená. Podstatným je čas, kedy žalobca vytrpel bolesť,

vedel o škode a zároveň mal vedomosť o tom, kto mu škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá. Preto
až po skončení liečebného procesu a ustálení zdravotného stavu mohol žalobca žiadať o vyhotovenie
posudku za účelom zistenia výšky škody v časti bolestného.“ Súd uvádza, že k obdobnému právnemu
názoru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn. XX A. XXXX/XXXX O.
E.D. XX.XX.XXXX, T.. O.. XXCdo XXXX/XXXX O. E. XX.XX.XXXX.

27. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia - sťaženie spoločenského uplatnenia spočíva
predovšetkým v strate alebo obmedzení doterajších schopností poškodeného k uplatneniu v živote
a spoločnosti. Odškodňujú sa tak nepriaznivé následky úrazu pre životné úkony poškodeného a pre
uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb. Škoda spočívajúca v sťažení spoločenského

uplatnenia teda vzniká, keď sa po úraze a jeho prípadnom liečení ustáli zdravotný stav poškodeného
natoľko, že je zrejmé, či a aké nepriaznivé následky úraz zanechal teda, či a v akom rozsahu došlo
k sťaženiu spoločenského uplatnenia poškodeného. O škode sa teda poškodený dozvie v čase, kedy
je možné objektívne uskutočniť jeho bodové ohodnotenie pre ktoré až vtedy má k dispozícii skutkové
okolnosti, z ktorých je možné škodu, respektíve jej rozsah zistiť. Z tohto pohľadu námietka žalovanej v

1. rade v časti premlčania sťaženia spoločenského uplatnenia rovnako neobstojí. Tak ako už súd vyššie
konštatoval námietku premlčania vznesenú žalovanými považoval súd v celom rozsahu v časti náhrady
škody na zdraví za nedôvodnú.

28. K jednotlivým zložkám bolestného súd uvádza: Súd žalobkyni v 1. rade priznal v zmysle záverov

Znaleckého posudku znalca MUDr. Y. L. Č.. XXX/XX bolestné za položku 113a - pomliaždenie pravého
ramenného kĺbu 15 bodov, za položku číslo 120 - natrhnutie pravého nadhrebeňového svalu priznal
žalobkyni 45 bodov, pričom žalobkyni v 1. rade nepriznal položku 122b - neúplné poškodenie šľachy,
dlhej hlavy dvojhlavého svalu pravého ramena liečené operáciou. Pokiaľ ide o pomliaždenie pravého
ramennéhokĺbupoložka113a/vpočtebodov15,súdžalobkynipriznal15x17,16eurspolusumu257,40

Eur. Na základe oznámenia žalovanej v 2. rade, ktorá uviedla, že pri tejto položke plnila žalobkyni v 1.
rade celkovo 20 bodov, súd odpočítal 5 bodov pri hodnote bodu 16,48 Eur spolu sumu 82,40 Eur titulom
uplatnenia zo strany žalovanej v 2. rade kompenzačnej námietky, ktorú považoval súd v celom rozsahu
za dôvodnú. Z tohto dôvodu pri položke 113a/ v časti bolestného priznal žalobkyni celkovo 175 Eur (15
x 17,16 eur= 257,40 - 82,40 Eur). Pri položke číslo 120 bolestného priznal žalobkyni v 1. rade 45 bodov

v zmysle záverov znaleckého posudku pri hodnote bodu 17,16 eur, spolu sumu 772,20 Eur. Pokiaľ ide
o položku 122b - neúplné poškodenie šľachy dlhej hlavy dvojhlavého svalu pravého ramena liečené
operáciou, ktorú znalec určil v celkovom počte bodov 50, túto položku v časti bolestného žalobkyni
v 1. rade súd nepriznal. Mal za to, že v tejto časti žalobkyňa v 1. rade neuniesla dôkazné bremeno.Po predložení Znaleckého posudku MUDr. L., žalovaná v 2. rade, ako aj jeho právna zástupkyňa
na pojednávaní jednoznačne namietali položku 122b/ na základe tvrdení, že poškodenie dlhej hlavy
bicepsu žalobkyni v 1. rade je chronického charakteru, a že dlhá šľacha bicepsu nebola podľa zdravotnej

dokumentácie žalobkyni v 1. rade odtrhnutá. Žalobkyňa v 1. rade mala utrpieť poranenie ramena
šľachy bicepsu, pričom nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi týmto poranením a dopravnou
nehodou, pretože uvedené nemá vôbec oporu v zdravotnej dokumentácii žalobkyni v 1. rade. Za účelom
odstránenia tohto rozporu v znaleckom posudku, žalovaná v 2. rade trvala na odpovediach znalca,
pričom mu položili titulom doplnenia dokazovania v tejto časti niekoľko otázok predovšetkým, z akej

konkrétnej zdravotnej dokumentácie znalec vychádzal pri priznaní náhrady za položku 122 b/ a teda
či je daná príčinná súvislosť medzi poškodením ramena žalobkyne v 1. rade a škodovou udalosťou,
aký vplyv mal vek, fyzická kondícia, či iné okolnosti na poškodenie jej zdravia. Z odpovedí znalca,
ktoré súdu doručil, vôbec nie je možné vyčítať kvalifikovanú a preskúmateľnú odpoveď ani na jednu z
položených otázok. Odpovede znalca sú veľmi stručné iba v znení biceps bol skrátka poškodený a niet
o čom diskutovať. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť znalec uviedol áno s pravdepodobnosťou, hraničiacou

s istotou je daná príčinná súvislosť, lebo pomliaždenie pravého ramena bolo diagnostikované. Vôbec
nevysvetlil bližšie okolnosti. Podľa názoru súdu, na čo upozorňoval aj súd právnu zástupkyňu žalobcov
na pojednávaní, vôbec nie je preukázaný nárok na priznanie položky 122b v časti bolestného. V danom
prípade nie je možné sa oprieť o závery znaleckého posudku, ktorý je v tejto časti nepreskúmateľný,
vnútorne rozporný a znalec vôbec nepredložil relevantné odkazy, resp. vysvetlenia na predmetné otázky

žalovanej v 2. rade. Na uvedenú skutočnosť súd upozorňoval aj právnu zástupkyňu žalobcov, avšak tá
nenavrhla doplniť dokazovanie vypočutím znalca, aby ten zodpovedal konkrétne a v súlade so Zákonom
č. 382/2004 Z. z. Súd tak môže uzatvoriť, že priznať položku 122 b v časti bolestného je nedôvodné,
nepreukázané, nie je možné nárok žalobkyne v 1. rade oprieť o závery znaleckého dokazovania a z
tohto hľadiska súd túto položku považuje za neadekvátnu a nepreukázanú. Malo byť v záujme žalobkyne

v 1. rade vykonať dokazovanie jeho doplnením v takom rozsahu, aby o tejto položke nevznikali žiadne
pochybnosti. Je možné preto konštatovať, že žalobkyňa v 1. rade sa vzdala možnosti tento nárok
dostatočne preukázať, a preto súd tento nárok žalobkyni v 1. rade nepriznal. Spolu tak súd priznal
žalobkyni v 1. rade bolestné v celkovej výške 947,20 Eur (175 Eur + 772,20 Eur).

29. Pokiaľ ide o nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, súd vychádzal zo znaleckého posudku
MUDr. L. a priznal žalobkyni v 1. rade plnú sumu za položku 325d - obmedzenie pohyblivosti pravého
ramenného kĺbu s obmedzenou rotáciou v počte bodov 100, pri hodnote bodu 17,16 eur, spolu sumu
1.716 Eur.

30. Celková náhrada škody v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú sú žalovaní
v 1. a 2. rade povinní zaplatiť žalobkyni v 1. rade, tak predstavuje sumu 2.663,20 Eur (947,20 + 1.716
eur). V prevyšujúcej časti bol nárok žalobkyne v 1. rade ako nedôvodný zamietnutý.

31. Pri stanovení výšky bodového ohodnotenia súd vychádzal z hodnoty bodu 17,16 Eur za rok 2015

a nie z hodnoty bodu za rok XXXX vo výške 17,66 Eur, ako to navrhovala žalobkyňa v 1. rade. Súd
pri stanovení hodnoty bodu vychádzal zo znenia § 5 ods. 2 Zákona číslo 437/2004 Zbierky zákona o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého výška náhrady
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky

za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1 za 1
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Škodová udalosť nastala
v roku XXXX, ustálený zdravotný stav žalobkyne, respektíve ukončenie liečebného procesu podľa
predloženého lekárskeho posudku MUDr. X. a znaleckého posudku MUDr. L. nastalo v roku XXXX, preto
má súd vychádzať z hodnoty bodu za rok 2015, ktorá predstavuje 17,16 Eur.

32. Ako ďalším nárokom sa súd zaoberal nárokom žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si
uplatnili žalobcovia v 1. až 3. rade a to vo výške žalobkyňa v 1. rade 30.000 Eur a žalobcovia v 2. a
3. rade, každý po 20.000 Eur.

33. Nesporne z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žalovaná v 1. rade
ako vodič motorového vozidla dňa XX. X. XXXX o 8:30 hod. na ceste S. v úseku medzi obcou Bátovce
a obcou Bohunice, spôsobila dopravnú nehodu, čim inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, čin spáchala
závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, čím spáchalapodľa ustanovenia § 149 ods. 1 a ods. 2 písmeno a/ Trestného zákona prečin usmrtenia v jednočinnom
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, za čo jej súd uložil podľa § 149
ods. 2 v spojení s použitím § 38 ods. 2 a 3 § 36 písmeno j/,l/ a § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Trestného

zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, podľa § 49 ods. 1 písmena a/ Trestného
zákona výkon trestu podmienečne odložil, podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil obvinenej skúšobnú
dobu v trvaní štyroch rokov, podľa § 61 ods. 1,2 Trestného zákona uložil obvinenej trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu piatich rokov a žalobkyňu v
1. rade odkázal v súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku na občianske súdne konanie. Uvedený

trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa XX. E. XXXX. Týmto svojím konaním žalovaná v 1. rade
spôsobila dopravnú nehodu a tým zavinila smrť manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobcov v 2. a
3. rade. Zodpovednosť žalovanej v 1. rade je daná v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Týmto svojím konaním zasiahla do osobnostných práv zomrelého, konkrétne do jeho práva
na život, zároveň zasiahla do osobnostných práv príbuzných po zomrelom a to konkrétne do ich práva
na súkromný a rodinný život. Svojím konaním im spôsobila citovú ujmu, čo je aspektom pre priznanie

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorých sa domáhajú. Z titulu zásahu do osobnostných práv žalobcov,
žalovaná v 1. rade je tak vecne pasívne legitimovaná.

34. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak
došlo k zásahu do tohto práva má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú

exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy pokiaľ
hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto
právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v
prvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah
do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorej

je úmrtie blízkej osoby zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom
úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (takzvaná
postmortálna ochrana) je ich osobným záujmom. Ide o najbližších príbuzných a to manžel a deti, ak
ich niet, o rodičov ( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. X. XXXX T.. O.. X

A. XXX/XXXX).

35. Konaním žalovanej v 1. rade žalobkyňa v 1. rade stratila svojho manžela, žalobcovia v 2. a 3.
rade svojho otca. V čase smrti otca a manžela žalobcov podľa názoru súdu, čo mal súd v konaní za
preukázané z výpovedí žalobcov a svedkov, jednoznačne pretrvávali a fungovali pekné a plnohodnotné

rodinné vzťahy. Žalobcovia podľa názoru súdu stratili potrebnú pomoc a podporu, stratili blízkeho
človeka, ktorý sa im plnohodnotne venoval, s ktorým radi trávili voľný čas, na ktorého sa mohli obrátiť
a ktorý im vždy poskytol pomoc, či radu, potrebné usmernenie. Žalobkyňa v 1. rade a žalobcovia v
2. a v 3. rade stratili blízku osobu, ktorú milovali. Radi sa s ňou stretávali a radi s ňou trávili čas
pri príležitosti sviatkov alebo rodinných udalostí. Pre synov bol otec oporou, vzorom, čo vyplýva aj z

ich spôsobu vedenia života. Pre žalobkyňu v 1. rade bol oporou, jej dôverníkom, priateľom. Spoločne
vychovali dvoch synov. Viedli pekný a pokojný manželský a rodinný život. Žalobcovia stratili otca a
manžela,tedablízkuosobu,sktoroumohliriešiťživotné,zásadnérozhodnutiavživote.Tešiťsazvnúčat,
spoliehať sa na neho v rozhodovaní, v usmerňovaní, viesť spoločný rodinný a manželský život. Prišli o
možnosť tráviť s ním spoločné voľné chvíle, ísť s nim spoločne na dovolenku, absolvovať rôzne kultúrne

a spoločenské podujatia. Je preto možné konštatovať, že žalobcovia sú ochudobnení v ich ďalšom
rodinnom,súkromnomacitovomživote.Súduvádza,žebolpodľajehonázorudanývecnýzákladnároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla v ich osobnej sfére v dôsledku neoprávneného zásahu
žalovanej v 1. rade ako vodičky motorového vozidla, ktorá jednoznačne spôsobila smrť ich blízkej osoby.
Pasívna vecná legitimácia žalovanej v 1. rade je tak v tomto konaní jednoznačne daná.

36. Strata blízkej osoby je nenapraviteľná, nereparovateľná. Tým je splnená požiadavka § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka, teda právo žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže
zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nezdá byť dostačujúce, v prípade smrti
blízkej osoby a to v dôsledku konania inej osoby.

37. V konaní ešte pred tým, ako súd uvedie svoje úvahy, ktorými sa riadil pri samotnej výške
náhrady nemajetkovej ujmy, je potrebné zaoberať sa námietkou žalovanej v 2. rade, že v tomto konaní
nie je daná jej pasívna vecná legitimácia. Žalovaná v 2. rade mala za to, že nie je pasívne vecnelegitimovaná. Poukázala pritom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. R.
XXXX, spisová značka X A. XX/XXXX, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky číslo X/XXXX, v ktorom dovolací súd ustálil rozdiel medzi nemajetkovou

ujmou,keďuviedol,ženemajetkovouujmouvzmysleustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníkaje
ujma v nemajetkovej sfére života fyzickej osoby, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity
ani do majetkovej sféry fyzickej osoby a treba ju dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na
zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej, ako priamy dôsledok zásahu do
telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov. Podľa právneho

názoru dovolacieho súdu, záver odvolacieho súdu, že rámec špeciálnej úpravy odškodnenia ujmy na
zdraví fyzickej osoby zahŕňa v sebe aj ochranu osobnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom i
práva na súkromný a rodinný život nemá oporu v platnej právnej úprave odškodnenia ujmy na zdraví.
Najvyšší súd v súvislosti s pasívnou legitimáciou poisťovní niekoľkokrát vyslovil svoj právny názor, že
poisťovne nie sú pasívne vecne legitimované v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaná v
2. rade poukazuje na Uznesenie zo dňa XX. D. XXXX spisová značka X A. XXX/XXXX, Rozsudok zo

dňa XX. N. XXXX, spisová značka X A. XXX/XXXX a Rozsudok zo dňa XX. R. XXXX, spisová značka
X A. XXX/XXXX.

38. S týmto právnym názorom žalovanej v 2. rade súd nesúhlasí. Aj keď nie je daná jednotnosť
rozhodovaniasúdovvuvedenejprávnejveci,súdvychádzalz rozhodovacejčinnosti,ustálenejKrajským

súdomvPrešove,akoajzrozhodnutíÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky.Vsúvislostistýmtoprávnym
názorom súd poukazuje na rozhodovaciu účinnosť Krajského súdu v Prešove, konkrétne na rozhodnutie
spisová značka X A. XX/XXXX O. E. XX. X. XXXX, v ktorom súd uviedol:

,, V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že ustanovením § 4 ods. 1 a 2 Zákona číslo

381/2001 Zbierky zákona sa do Slovenského právneho poriadku implementovali ustanovenia Smernice
rady číslo 72/166 EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu, spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia
tejto zodpovednosti, ako aj druhej Smernice rady číslo 84/5 EHS o aproximácii právnych predpisov
členských štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových

vozidiel (v súčasnosti kodifikované v spoločnej smernici číslo 2009/103 ES) o poistení zodpovednosti
za škodu, spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a kontrola plnenia tejto povinnosti. Z tabuľky
zhody, predloženej na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva, že ustanovením § 662
Občianskeho zákonníka implementuje článok 1 Smernice 72/166 ESH a článok 3 Smernice číslo 84/5
EHS. Podľa článku 1 druhého bodu Smernice číslo 2009/103 ES, poškodený znamená akúkoľvek

osobu oprávnenú na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Podľa
článku 3 citovanej smernice, každý členský štát prijme všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že
zodpovednosť za škodu, spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je
pokrytápoistením.VýkladomcitovanýchustanovenísazaoberalSúdnydvorEurópskejúnie vRozsudku
z XX. N. XXXX vo veci C - 22/12, Q. X. Y. I. Y., P. X., v ktorom rozhodol, že článok 3 ods. 1 Smernice

2009/103 EHS sa má vykladať tak, že povinné zmluvné poistenie má pokrývať aj náhradu nemajetkovej
ujmy, spôsobenej blízkym osobám obetí, usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti vyslovil, že smernica ponecháva členským štátom právo
určiť, aká škoda bude krytá a aké budú podmienky poistenia, no ich sloboda v tomto smere bola neskôr

obmedzená. Medzi jazykovými verziami článkom 3 poslednej vety Smernice 2009/103 EHS sú rozdiely,
avšak s prihliadnutím na ich účel a štruktúru treba tento pojem interpretovať tak, že medzi škody,
ktoré sa musia nahradiť patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného
za škodu upravuje vnútroštátne právo, uplatniteľné v danom spore. Súdny dvor navyše dodal, že na
veci nič nemení ani zaradenie § 11 a 13 Občianskeho zákonníka do inej časti, než úpravy náhrady

škody. Ak totiž zodpovednosť poisteného vznikla z dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu,
nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa ešte na toto nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo
zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice.“

39. Uvedené rozhodnutie jednoznačným spôsobom rieši otázku zodpovednosti poisťovne ako žalovanej

v 2. rade. V bodoch 57 a 58 súdny dvor zdôrazňuje, že bez ohľadu na systematické zaradenie
určitého ustanovenia v národnom právnom predpise, ak toto ustanovenie upravuje občianskoprávnu
zodpovednosť vznikajúcu v prípade dopravnej nehody, má sa za takéto ustanovenie považovať
opatrenie určujúce rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia. Inak povedané, súdny dvor vtomto odseku v podstate vyslovil, že pojem zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel používaných v Smernici 2009/103 EHS treba vykladať čiastočne, autonómne a podradiť pod
neho aj také nároky, ktoré národne právo nezaraďuje medzi nároky na náhradu škody v prísnom slova

zmysle, ak ich podstata je podobná. Už z výkladov v bodoch 7 až 13 tohto rozsudku vyplýva, že
z ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká v prípade protiprávnej udalosti dopravnej
nehody nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj v peniazoch. Tento nárok má pritom občianskoprávny
charakter a v podstate sa svojou povahou približuje objektívnej zodpovednosti za škodu. Z uvedených
dôvodovtrebavzmyslezáverovcitovanéhorozsudkusúdnehodvoračlánku3ods.1Smernice2009/103

EHSvykladaťtak,žepodpojemopatrenieurčujúcerozsahkrytiazodpovednostiapodmienkytohtokrytia
sa musí zaradiť aj § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z citovaných zásad, tak pre súdy Slovenskej
republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade ustanovenia Zákona číslo 381/2001 Z. z., v čo najväčšej
možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých implementáciu bolo
toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici úplnú činnosť. Na
základe toho má odvolací súd za to, že ustanovenie § 4 ods. 2 písmeno a/ Zákona číslo 381/2001 Z. z.

treba vyložiť tak, že poistenie zodpovednosti kryje aj nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy
podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pozostalí môžu tieto nároky v zmysle § 15 ods. 1 citovaného
zákona uplatniť priamo proti poisťovateľovi a to rovnako, ako všetky ostatné nároky na náhradu škody.

40. V tejto súvislosti poukázal odvolací súd aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

spisová značka I. Ú. XXX/XXXX O. E. XX. X. XXXX, kde sa konštatuje:

Ústavný súd dodáva, že k uvedenému záveru dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a súčasne
zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, vyvolaný prevádzkou

motorového vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu náhrada škody. Ústavný súd v tejto
súvislosti poukázal na svoje rozhodnutie, sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX O. E. XX. D. XXXX, ktorým bola
obdobná sťažnosť odmietnutá, ako zjavne neopodstatnená. Podľa Uznesenia Ústavného súdu III. Ú.
XXX/XXXX O. E. XX. XX. XXXX vo svetle uvedeného eurokonformného výkladu ustanovenia § 4
ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení potom platí, že náhrada škody z dôvodu nemajetkovej

ujmy spadá do rozsahu krytia povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu, spôsobenú
prevádzkou dopravného prostriedku a preto žalovaná v 2. rade ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu
je pasívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému na základe § 15 ods. 1 veta prvá Zákona číslo
381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení vznikla povinnosť uhradiť škodu žalobcom. A rovnako súd
poukazuje na Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. Ú. XXX/XXXX O. E. XX. N.

XXXXzktoréhovyplývavovzťahukpasívnejvecnejlegitimáciižalovanejv2.raderovnakýprávnyzáver.

41. Osvojením si týchto právnych názorov, súd mal v tomto konaní za preukázanú aj pasívnu vecnú
legitimáciu žalovanej v 2. rade.

42. K samotnej výške náhrady nemajetkovej ujmy súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní sa riadil
nasledujúcimi úvahami: Výška náhrady nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu, pričom je podľa
ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka potrebné zohľadniť závažnosť vzniknutej ujmy a
okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. Závažnosť ujmy v rodinnom živote, v súkromnom živote a
v citovom prežívaní žalobcov možno posudzovať len z objektívnych hľadísk, pretože nie je reálne možno

a empiricky presne zistiť, kto a ako prežíva smrť blízkej osoby a do akej miery ho táto udalosť zasiahla v
citovej oblasti a ako rýchlo a akým spôsobom je schopný sa s touto udalosťou vyrovnať alebo čiastočne
zmieriť. Je veľmi ťažké sa vžiť do situácie osôb, ktoré prežívali všetko so svojim otcom a manželom, a
ktoré jedného dňa oňho prišli nečakane a naraz.

43. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy nemôže nikdy nahradiť stratu blízkej osoby. Jej úlohou
je len blízkym kompenzovať, respektíve zmieriť veľmi negatívne zážitky. Jedná sa o primeranú, nie
úplnú náhradu, keď zásah do rodinného a súkromného života žalobcov sa objektívne nedá vyčísliť.
Nemajetková ujmy slúži na zmiernenie následkov citovej ujmy, ktorú žalobcovia utrpeli. Súd však
považuje za potrebné uviesť, že výška tejto náhrady nemôže slúžiť ako nástroj pomsty voči osobe, ktorá

túto bolesť žalobcom spôsobila. Súd zdôrazňuje, že zároveň nemôže slúžiť ani ako nástroj obohatenia
sa, ani ako nástroj na ekonomickú likvidáciu škodcu.44. V našom právnom systéme nie je vôbec upravená výška náhrady nemajetkovej ujmy. Je to vecou
úvahy sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje tú, ktorú konkrétnu vec. Je dôležité povedať, že súd je toho
názoru, že žiadna finančná suma nemôže blízkym odčiniť stratu najbližšej osoby.

45. Súd porovnával okolité krajiny, konkrétne v rámci Európskej únie. Súd porovnal Českú republiku,
s ktorou Slovenská republika zdieľala v minulosti rovnaké právne normy, upravujúce náhradu
nemajetkovej ujmy. V Českej republike boli zavedené, no neskôr boli zrušené, paušálne náhrady
nemajetkovejujmy.Zasmrťmanželaadetisapriznávalo240.000Českýchkorún,ostatnípríbuznízískali

175 000 Českých korún. Súd pri svojom rozhodovaní ďalej vychádzal a porovnával aj úpravu v Zákone
číslo 215/1996 Zbierky zákona o odškodňovaní obetí násilných trestných činov, kde v § 5 ods. 1 tohto
zákona je uvedené, že ak bola trestným činom spôsobená smrť blízkej osoby, má poškodený nárok
na vyplatenie odškodnenia v sume 50 násobku minimálnej mzdy. Ďalším dôležitým ukazovateľom pre
rozhodnutie súdu o výške náhrady nemajetkovej ujmy bol Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci Q. proti Slovenskej republike, rozsudok zo dňa XX. R. XXXX, kde bolo zistené porušenie, pričom

súd priznal tejto sťažovateľke sumu 25.000 Eur, ako náhradu nemajetkovej ujmy titulom násilnej smrti
jej dvoch maloletých detí.

46. Súd z tohto dôvodu, tak považoval za dôvodné žalobkyni v 1. rade ako manželke, ktorá viedla
spoločný rodinný a manželský život s nebohým dlhodobo od roku 1970, priznať jej náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 10.000 Eur. Túto sumu považoval súd za adekvátnu. S poukazom na to, že žalobcovia
v 2. a 3. rade ako synovia rovnako utrpeli smrťou ich otca citovú ujmu, došlo k narušeniu ich rodinných
väzieb, avšak na druhej strane ide o plnoleté osoby, ktoré majú už svoj rodinný a manželský život, majú
svoje rodiny, z tohto dôvodu súd im priznal nižšiu sumu vo výške 5.000 Eur, ktorú v celom rozsahu
považoval za dôvodnú. Pri stanovení výšky náhrady tejto nemajetkovej ujmy súd zároveň vychádzal

z majetkových pomerov škodcu t.j. žalovanej v 1. rade, ktorá je síce živnostníčka, ale s minimálnym
príjmom, v starostlivosti má maloleté dieťa. Po odrátaní a zaplatení nevyhnutných mesačných výdavkov,
jej zostane minimum finančných prostriedkov. V prípade, ak by súd priznal vyššiu sumu, v prípade
uplatnenia si regresného nároku zo strany žalovanej v 2. rade voči žalovanej v 1. rade, by to podľa
názoru súdu bolo pre ňu likvidačné a mohlo by to ohroziť výchovu a výživu jej maloletého dieťaťa,

ako aj samotnej žalovanej v 1. rade. Na druhej strane súd považuje za dôvodné ešte v závere svojho
rozhodnutia poukázať, že v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s názorom žalovanej v 1. rade o tom, že
celú škodu, ktorú spôsobila svojím protiprávnym konaním má znášať poisťovňa, t.j. žalovaný v 2. rade.
Škodu v podobe toho najhoršieho dôsledku spôsobila svojím protiprávnym konaním žalovaná v 1. rade,
a preto musí znášať dôsledky tohto svojho konania. S poukazom na túto argumentáciu v prevyšujúcej

časti žalobný návrh žalobcov v časti náhrady nemajetkovej ujmy súd zamietol ako nedôvodný.

47. Zároveň súd nezaviazal solidárne žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu
škody na zdraví a rovnako aj žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy. Vychádzal pritom z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X A. XX/XXXX O. E. XX. J. XXXX, kde súd konštatoval,

že sa nejedná o prípad pasívnej solidarity a z tohto dôvodu vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.

48. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Súd vychádzal z toho, že Civilný
sporovýporiadoknemáobdobnéustanovenia, akoboloustanovenie§142ods.3Občianskehosúdneho

poriadku. Zásadu úspechu vo veci je potrebné uplatniť aj na konania, ktorých výška závisí od úvahy súdu
alebo od znaleckého posudku. Nemožno zaťažiť žalobcu procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku sporu na základe úvahy súdu, či znaleckého posudku. Vhodným riešením bude, že žalobca
má právo na plnú náhradu trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy, nie zo žalovanej. Priznanie
plnej náhrady trov konania z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu

úspechu vo veci, keďže ten sa skúma, čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku
(Veľký komentár Števček a spol., Nakladateľství C. H. Beck). Keďže výška plnenia v časti náhrady škody
na zdraví závisela od znaleckého dokazovania a samotná výška náhrady nemajetkovej ujmy od úvahy
súdu, z tohto dôvodu súd mal za to, že je dôvodné žalobcom v 1. až 3. rade priznať plnú náhradu trov
konania, avšak iba z prisúdenej sumy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného