Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Oboer/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810205054
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Pepelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3810205054.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvexekučnejvecioprávneného:BNPPARIBASPERSONALFINANCE
SA, so sídlom boulevard Haussman 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. JUDr. Helena Strachotová, P. V.
Rovnianka 5194/1, Martin proti povinnej: W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.,

zast. Mgr. X., C., o vymoženie 502,67 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod
sp. zn. 16Er/953/2010, o dovolaní povinnej
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 6CoE/196/2017-58 z 1. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinnej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací dovolaním povinnej napadnutým uznesením potvrdil
uznesenie Okresného súdu Prievidza, č. k. 16Er/953/2010-19
z 26. 07. 2017 v časti III. výroku, ktorým bol zamietnutý návrh povinnej na zastavenie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne skutočnosti
opodstatňujúce zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s §

58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodom pre zastavenie exekúcie v povinnou namietanom nedostatku
exekučnéhotitulubymohlabyťskutočnosť,žerozhodnutieniejeformálnealebomateriálnevykonateľné,
že bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo,
ktoré bolo exekučným titulom priznané, alebo že je exekúcia neprípustná pre iný dôvod. Uvedené však
povinná v konaní nepreukázala. Proti exekučnému titulu pritom už nie je možné podať riadny opravný
prostriedok a ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným bol exekučný titul právoplatný

a vykonateľný. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v odvolaním povinnej napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) ako vecne správne potvrdil.

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie povinná z dôvodu prípustnosti podľa § 420 písm.
f/ a § 421 ods. 1 s odôvodnením, že exekučné konanie

je vedené v neprospech povinnej na podklade nezákonného exekučného titulu. Dovolaciemu súdu
navrhuje, aby rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s napadnutou časťou rozhodnutia súdu prvejinštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresným súdom Prievidza vydaný
platobný rozkaz, sp. zn. 16C/220/2009 z 30. 11. 2009 je podľa dovolateľky nulitný. Uvedený platobný
rozkaz je v poradí druhým platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Prievidza, pričom platobný

rozkaz, sp. zn. 9Ro/145/2009
z 02. 09. 2009 bol uznesením Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 9Ro/145/2009 z 22. 10. 2009 zrušený
s tým, že súd bude v konaní pokračovať, pojednávanie však nevytýčil. Odvolací súd sa podľa názoru
dovolateľky nevysporiadal s jej odvolacími námietkami a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.
Platobný rozkaz, sp. zn. 9Ro/145/2009 z 02. 09. 2009 a platobný rozkaz, sp. zn. 16C/220/2009 z 30.

11. 2009 boli vydané aj napriek ust. § 172 ods. 9 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

4. Oprávnený vo vyjadrení z 11. 06. 2018 navrhol dovolanie povinnej odmietnuť z dôvodu, že nie
je daná jeho prípustnosť. Proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Prievidza, sp. zn.
16C/220/2009-25 z 30. 11. 2009 mala povinná možnosť podať v zákonom stanovenej lehote odpor.
Tým, že povinná odpor neuplatnila, vyjadrila súhlas s oprávneným uplatneným nárokom čo do dôvodu
aj výšky.

5. Povinná vo vyjadrení z 21. 07. 2018 zotrvala na svojej argumentácii a vedenie exekúcie na podklade
nulitného exekučného titulu považuje za tak závažné porušenie
jej procesných práv, ktoré dosahuje intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 35 C. s. p.), skôr ako pristúpil k posúdeniu prípustnosti a dôvodnosti dovolania povinnej, skúmal, či
bolo dovolanie podané v zákonom stanovenej lehote.

7. Podľa § 427 ods. 1 veta prvá C. s. p. dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

8. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ C. s. p., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107
ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu

evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území
Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

9. Podľa § 111 ods. 3 C. s. p., ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom

nedozvie.

10. Z obsahu súdneho spisu dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo povinnej
doručované na adresu A., ktorú mala povinná uvedenú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a na
ktorej si v minulosti riadne preberala zásielky. Neúspešný pokus o doručenie bol realizovaný dňa 17.

01. 2018 a zásielka bola
na pošte uložená dňa 18. 01. 2018. Poštová zásielka bola následne dňa 08. 02. 2018 vrátená súdu prvej
inštancie z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Dňom 08. 02. 2018
sa preto zásielka považovala za doručenú v zmysle fikcie upravenej v ust. § 111 ods. 3
C. s. p., a to aj napriek skutočnosti, že si ju povinná neprevzala. Na uvedené nemá vplyv

ani neskoršie prevzatie zásielky povinnou osobne na súde. Zákonná lehota na podanie dovolania mala
preto uplynúť dňa 08. 04. 2018, ktorý pripadol na nedeľu, v zmysle § 121
ods. 4 bol ale posledným dňom lehoty na včasné podanie dovolania pondelok 09. 04. 2018, ktorý bol
najbližším pracovným dňom. Dovolanie povinnej autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom
bolo elektronicky doručené Okresnému súdu Prievidza

dňa 26. 04. 2018, teda po lehote. Uvedené tak predstavuje dôvod pre odmietnutie dovolania povinnej
podľa § 447 písm. a/ C. s. p.

11. Nad rámec vyššie uvedeného považuje najvyšší súd za potrebné, vzhľadomna argumentáciu povinnej, v dovolaní uviesť, že prípustnosť dovolania v tu posudzovanej veci je
vylúčená v zmysle § 202 ods. 4 Exekučného poriadku. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom
č. 2/2017 Z. z. síce vo vzťahu k úpravám účinným od 01. 04. 2017 stanovila, že ak ust. § 243i až § 243k

neurčujú inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do
31. marca 2017, vo vzťahu ku konaniam o opravných prostriedkoch však žiadne pravidlo neurčila. Preto
aj vo vzťahu k dovolaciemu konaniu je potrebné vychádzať z princípu okamžitej aplikability uvedenej
právnej normy (porovnaj uznesenia najvyššieho súdu - 8ECdo/17/2017 z 20. 12. 2017, 3ECdo/16/2017
z 12. 12. 2017, 5Oboer/25/2018 z 20. 01. 2019, 2Oboer/13/2018 zo 04. 12. 2018 a 6ECdo/15/2017 z

27. 09. 2017). Uvedený záver najvyššieho súdu vo vzťahu k aplikácii
ust. § 202 ods. 4 Exekučného poriadku bol preskúmavaný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky a
v uznesení, sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. 04. 2018 bol označený za ústavne konformný a udržateľný.
Preto, ak bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané po účinnosti uvedenej novely (v tomto prípade 01.
12. 2017) a dovolacie konanie začalo dňa 26. 04. 2018, dovolací súd by dovolanie povinnej odmietol
aj podľa ust. § 447 písm. c/ C. s. p.,

pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší súd dovolanie povinnej odmietol
podľa § 447 písm. a/ C. s. p. z dôvodu, že bolo podané oneskorene.

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451
ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania oprávneného rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.