Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. január 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/162/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110222850
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5110222850.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: M - SILNICE

SK s. r. o., so sídlom Kysucká cesta 3, 010 61 Žilina, IČO: 36 833 380, právne zastúpená JUDr.
Genovévou Hlásnikovou, advokátkou so sídlom J. M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina, IČO: 42 053 609,
proti žalovanej: B.. G. D., U.. XX.XX.XXXX, F. R. F. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. O. E., o neúčinnosť právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že právny úkon prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2010
uzavretej medzi dlžníkom KaA. I., U.. XX.XX.XXXX, F. R. F. XXXX/X, XXX XX Ž., ako predávajúcim
a žalovanou ako kupujúcim, predmetnom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v k. ú. Ž. evidovaným v katastri nehnuteľností:
- na LV č. XXXX ako: byt č. XX na X. p. vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXXX postaveného
na pozemku parcela L.-V. Č.. XXXX spolu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX o veľkosti 70/4173 a
- na LV č. XXXX ako: stavba objektu občianskej vybavenosti súp. č. XXXX postavená na pozemku
parcela L.-V. Č.. XXXX/X a pozemok parcela L.-V. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
223 m2

a na základe ktorej bol rozhodnutím Správy katastra Žilina č. H. XXXX/XXXX zo dňa 25.03.2010
povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej k týmto nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, je voči
žalobcovi právne neúčinný.

Žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29.07.2010 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 02.08.2010 sa žalobca proti
žalovanej domáhal rozhodnutia súdu korešpondujúceho s výrokom tohto rozsudku. Zároveň žiadal, aby
súd zaviazal žalovanú nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že vykonal pre dlžníka L. I. stavebné práce na bungalovoch v
Obci G.. Dlžník mu ako veriteľovi uznal pohľadávku spolu v sume 129.646,62 eur vo forme notárskej
zápisnice U. XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2009. Dlžník sa zaviazal
splatiť pohľadávku v splátkach pod stratou výhody splátok, pričom 1. splátka vo výške 10.680,74 eur
bola splatná dňa 25.10.2009, 2. splátka vo výške 5.000,- eur bola splatná dňa 15.12.2009, 3. splátka
bola splatná dňa 15.12.2009 atď. Dlžník uhradil 1. splátku dňa 27.10.2009, 2. splátku dňa 17.12.2009
a ostatné splátky už neuhradil. V dôsledku omeškania už s 1. splátkou sa dňa 26.10.2009 stal splatný

celý dlh. Nakoľko dlžník nesplnil dobrovoľne to, k čomu sa zaviazal, podal veriteľ dňa 31.03.2010 návrh
na exekúciu. Ďalej žalobca uviedol, že dlžník bol vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných vo výroku
tohto rozsudku. Už v čase, keď bol v omeškaní so zaplatením veriteľovej pohľadávky, previedol na
základe kúpnej zmluvy č. H. XXXX/XX zo dňa 25.03.2010 všetky svoje nehnuteľnosti na svoju sestru -žalovanú. Dlžník previedol bez akéhokoľvek protiplnenia všetky nehnuteľnosti na žalovanú, aby sa tým
vyhol exekúcii svojho majetku, čím bol veriteľ ukrátený o možnosť sa uspokojiť z týchto nehnuteľností.
Na základe informácie exekútora dlžník nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani iný majetok, z ktorého by sa

dala uspokojiť pohľadávka veriteľa. Na podklade uvedeného tak žalobca odporoval právny úkon urobený
dlžníkom, t. j. prevod nehnuteľností na základe spomenutej kúpnej zmluvy v prospech žalovanej.
3. Žalovaná sa k doručenej žalobe a jej prílohám vyjadrila podaním zo dňa 24.11.2010, v ktorom uviedla,
že dňa 25.03.2010 spolu s bratom L. I. podpísali spornú kúpnu zmluvu. Tento právny úkon urobili v
dôsledku nesplácania hypotéky. Na dotknutých nehnuteľnostiach viaznu ťarchy v prospech Slovenskej

sporiteľne, a. s., pričom tieto sú založené v maximálnej výške ich hodnoty podľa znaleckého posudku
v prospech tejto úverujúcej banky. Nakoľko jej brat nezvládal splácať splátky hypotéky, dohodli sa,
že dotknuté nehnuteľnosti bude splácať ona, a do doby, kým nebude opäť schopný splácať svoje
záväzky voči banke, prepíšu dotknuté nehnuteľnosti na ňu. Z uvedeného tak žalovaná vyvodzovala,
že nehnuteľnosti neboli prevedené na ňu bez akéhokoľvek protiplnenia. Dlžník L. I. sa tak nezbavil
svojho majetku, ale zbavil sa dlhu a záväzkov voči banke. Ďalej žalovaná namietala, že žalobca v žalobe

neuviedol skutočnosť, že dielo bungalovy G., nebolo vykonávané pre jej brata L. I., ale pre spoločnosť
Maxx global, s. r. o., kde bol jej brat len ručiteľom. Rovnako žalobca neuviedol, že spoločnosť Maxx
global, s. r. o. úmyselne neuhradila splátku podľa notárskej zápisnice, nakoľko dielo bolo odovzdané
nekvalitne, v rozpore s projektovou dokumentáciou a neschopné prevádzky, na čo informovala aj
zhotoviteľa - žalobcu. Podpísaná notárska zápisnica bola podpísaná pred ukončením a odovzdaním

diela, takže dlžník nemohol vedieť, že dielo bude vykonané neprofesionálne. Ďalej žalobca neuviedol,
že ako poistenie zaplatenia jeho pohľadávky sa medzi ním a spoločnosťou Maxx global, s. r. o. podpísali
záložné zmluvy. Žalobca tak má zriadené záložné právo na pozemky, na ktorých sa dielo realizovalo
a na samotné zrealizované dielo. To znamená, že hodnota zabezpečenia je oveľa vyššia ako hodnota
jeho pohľadávky. Doposiaľ sa žalobca ani len nepokúsil svoju zábezpeku speňažiť na dražbe, alebo

predajom. Založené nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX a č. XXX, k. ú. G..
4. Žalobca k jemu doručenému vyjadreniu žalovaného k žalobe, aj napriek výzve súdu v určenej lehote
vyjadrenie (repliku podľa ust. § 167 ods. 3 CSP) nepodal.
5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 25.01.2019 v neprítomnosti strán sporu a
právneho zástupcu žalobcu. Od predvolania žalobcu na pojednávanie súd upustil v zmysle ust. § 178

ods. 1 CSP, pričom jeho právny zástupca a žalovaná mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené
do vlastných rúk so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania. Strany sporu, ako aj právny zástupca
žalobcu sa však na pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovili.
6. Súd tak pri rozhodnutí v sporovej veci vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich z
dôkazov produkovaných stranami sporu.

7. Dňa 30.09.2009 spísala notárka JUDr. Ľudmila Chodelková notársku zápisnicu č. U. XXX/XXXX,
U. XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX za účasti: obchodnej spoločnosti Maxx global, s. r. o., so sídlom
Námestie Ľ. Fullu 25, 010 08 Žilina, IČO: 36 428 965 (ako „Dlžníka“) konajúcej konateľom L. I., ďalej L.
I. (ako „Ručiteľom“), ktorej obsahom bolo uznanie záväzku Dlžníka voči žalobcovi (ako „Oprávnenému“)
vo výške 129.646,62 eur, ktorý pozostáva: - zo sumy 71.136,56 eur z titulu Dohody o prevzatí záväzkov

uzavretej dňa 25.02.2009 medzi Dlžníkom, obchodnou spoločnosťou TZ, s .r. o. a Oprávneným., -
zo sumy 6.900,25 eur z titulu úrokov za požičanie sumy 71.136,56 eur v období od 16.03.2009 do
29.09.2009, - zo sumy 28.542,71 eur z titulu neuhradenia faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 31.03.2009,
- zo sumy 2.782,91 eur z titulu úrokov za požičanie sumy 28.542,71 eur v období od 15.04.2009 do
29.09.2009, - zo sumy 10.680,74 eur z titulu neuhradenia faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 12.08.2009

a faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 10.09.2009 a - zo sumy 9.603,45 eur z titulu odplaty za umožnenie
splácania celej dlžnej sumy 120.043,17 eur vo forme splátkového kalendára uvedeného v notárskej
zápisnici. Dlžník tak prehlásil, že svoj peňažný záväzok voči Oprávnenému, t. j. povinnosť zaplatiť mu
dlžnú sumu v celkovej výške 129.646,62 eur uznáva v celom rozsahu čo do dôvodu, základu a výšky
a zaväzuje sa, že dlžnú sumu Oprávnenému zaplatí v nasledovných splátkach: sumu 10.680,74 eur

do 25.10.2009, sumu 5.000,- eur do 15.12.2009, sumu 35.000,- eur do 15.03.2010, sumu 35.000,-
eur do 15.07.2010 a sumu 43.965,88 eur do 01.10.2010, pričom v prípade omeškania sa s úhradou
ktorejkoľvek splátky sa stáva okamihom omeškania splatnou celá dlžná suma. Súčasne sa dlžník
zaviazal zaplatiť Oprávnenému v prípade omeškania sa so zaplatením dlžnej sumy úroky z meškania
vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia celého dlhu. V ďalšom obsahu

notárskej zápisnice Ručiteľ vyhlásil, že dňa 29.09.2009 prevzal ručiteľský záväzok za riadne a včasné
splnenie všetkých záväzkov Dlžníka voči Oprávnenému uvedených v notárskej zápisnici a súčasne
vyhlásil, že tieto záväzky Dlžníka v celkovej sume 129.646,62 eur uspokojí za Dlžníka v prípade, že
Dlžník neuhradí svoj dlh Oprávnenému riadne a včas. Dlžník a Ručiteľ zároveň vyhlásili, že súhlasia stým, aby v prípade nesplnenia svojich záväzkov vrátiť oprávnenej dlžnú sumu 129.646,62 eur spolu s
príslušenstvom (úrokmi z omeškania) v lehote splatnosti uvedenej v notárskej zápisnici je táto notárska
zápisnica exekučným titulom podľa ust. § 41 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, a

to na celý ich hnuteľný, nehnuteľný, hmotný a nehmotný majetok, t. j. súhlasia s exekúciou vedenou v
zmysle Exekučného poriadku na základe tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
8. Návrhom na exekúciu zo dňa 31.03.2010 žiadal žalobca ako oprávnený súdneho exekútora JUDr.
Jozefa Kaducha o vymoženie pohľadávky vo výške 113.965,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 0,05 % denne: zo sumy 129.646,62 eur od 26.10.2009 do 27.10.2009, zo sumy 118.965,88 eur

od 28.10.2009 do 17.12.2009 a zo sumy 113.965,88 eur od 18.12.2009 do zaplatenia a trov exekúcie,
a to voči obchodnej spoločnosti Maxx global, s. r. o. a L. I. ako povinným, s odkazom na to, že na
základe notárskej zápisnice č. U. XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX sa povinní zaviazali
zaplatiť mu sumu 129.646,62 eur v splátkach: sumu 10.680,74 eur do 25.10.2009, sumu 5.000,- eur do
15.12.2009, sumu 35.000,- eur do 15.03.2010, sumu 35.000,- eur do 15.07.2010 a sumu 43.965,88 eur
do 01.10.2010, s tým, že v prípade omeškania sa s úhradou ktorejkoľvek splátky sa stáva okamihom

omeškania splatnou celá dlžná suma a zaplatia oprávnenému úroky z meškania vo výške 0,05 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia celého dlhu. Povinní do dňa spísania návrhu
uhradili dobrovoľne na úhradu pohľadávky len sumu 10.680,74 eur dňa 27.10.2009 a sumu 5.000,- eur
dňa 17.12.2009. Na základe uvedených skutočností sa tak dostali s plnením podľa spomenutej notárskej
zápisnice do omeškania už počnúc prvou splátkou, v dôsledku čoho sa stala okamihom omeškania (dňa

26.10.2009) splatná celá dlžná suma.
9. Dňa 02.06.2010 vydal súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch pod č. k. EX 1026/2010-10 upovedomenie
o začatí exekúcie, a to na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - notárskej
zápisnice č. U. XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2009 vydanej JUDr.
Ľudmilou Chodelkovou, notárom, návrhu na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného zo dňa

31.03.2010 prijatého dňa 06.04.2010 proti povinným: Maxx global, s. r. o. a L. I. na vymoženie v
predchádzajúcom odseku uvedenej pohľadávky s príslušenstvom a poverenia na vykonanie exekúcie
č. 5511*072140 vydaného Okresným súdom Žilina dňa 10.05.2010, ktorým upovedomil povinných z
exekúcie, že začalo exekučné konanie na vymoženie uvedenej pohľadávky.
10. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 17.03.2010 vedeného pre k. ú. Ž.

bol v časti B LV pod B3 L. I. evidovaný ako výlučný vlastník stavby objektu občianskej vybavenosti
súp. č. XXXX stojacej na pozemku parcela L.-V. Č.. XXXX/X a pozemku parcela L.-V. Č.. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2. V časti C LV boli ako ťarchy uvedené: zmluva o zriadení
záložnéhoprávaknehnuteľnostiamamandátnazmluvapreSlovenskásporiteľňa,a.s.nazabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2006 a

č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2006 na nehnuteľnosti evidované v časti A LV podľa č. H. XXXX/XX zo
dňa 16.08.2006 - 3270/06; zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č.
XXXX/XXXX pre Slovenská sporiteľňa, a. s. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2006 na nehnuteľnosti evidované v časti A LV podľa
č. H. XXXX/XX - XXXX/XX; zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č.

XXXX/XXXX pre Slovenská sporiteľňa, a. s. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2007 na nehnuteľnosti evidované v časti A LV podľa
č. H. XXXX/XX - XXXX/XX.
11. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 28.07.2010 vedeného pre k. ú. Ž. bola
v časti B LV pod B4 žalovaná evidovaná ako výlučný vlastník stavby objektu občianskej vybavenosti

súp. č. XXXX stojacej na pozemku parcela L.-V. Č.. XXXX/X a pozemku parcela L.-V. Č.. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, a to na základe titulu nadobudnutia kúpna zmluva č.
H. XXXX/XX zo dňa 25.03.2010 - 1470/10. V časti C LV boli ako ťarchy uvedené: zmluva o zriadení
záložnéhoprávaknehnuteľnostiamamandátnazmluvapreSlovenskásporiteľňa,a.s.nazabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2006 a

č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2006 na nehnuteľnosti evidované v časti A LV podľa č. H. XXXX/XX zo
dňa 16.08.2006 - 3270/06; zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č.
XXXX/XXXX pre Slovenská sporiteľňa, a. s. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2006 na nehnuteľnosti evidované v časti A LV podľa
č. H. XXXX/XX - XXXX/XX; zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č.

XXXX/XXXX pre Slovenská sporiteľňa, a. s. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2007 na nehnuteľnosti evidované v časti A LV podľa
č. H. XXXX/XX - XXXX/XX.12. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 17.03.2010 vedeného pre k. ú. Ž. bol
v časti B LV pod B99 L. I. evidovaný ako výlučný vlastník bytu č. XX na X. p. vo vchode č. X obytného
domu súp. č. XXXX stojaceho na pozemku parcela L.-V. Č.. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti

37/4173 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX. V časti C LV
boli ako ťarchy uvedené: zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č.
XXXX/XXXX pre Slovenská sporiteľňa, a. s. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2008 na nehnuteľnosti evidované na L. I. v časti A
LV pod B99 podľa č. H. XXXX/XX - XXXX/XX.

13. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 28.07.2010 vedeného pre k. ú. Ž. bola
v časti B LV pod B105 žalovaná evidovaná ako výlučný vlastník bytu č. XX na X. p. vo vchode č. X
obytného domu súp. č. 2972 stojaceho na pozemku parcela L.-V. Č.. XXXX a spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 37/4173 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXX, a to
na základe titulu nadobudnutia kúpna zmluva č. H. XXXX/XX zo dňa 25.03.2010 - 1470/10. V časti C LV
boli ako ťarchy uvedené: zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č.

XXXX/XXXX pre Slovenská sporiteľňa, a. s. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2008 na nehnuteľnosti evidované na žalovanú v
časti A LV pod B105 podľa č. H. XXXX/XX - XXXX/XX; 1470/10.
14. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 24.11.2010 vedeného pre k. ú. G. bola v
časti B LV pod B1 obchodná spoločnosť Maxx global, s. r. o. evidovaná ako výlučný vlastník pozemkov

parciel L.-V.: Č.. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 19 m2, č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 149
m2, č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 99 m2 a č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 137 m2. V
časti C LV bola ako ťarcha uvedená: zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci v prospech
záložného veriteľa - žalobcu na nehnuteľnosti pozemky parcely L.-V.: Č.. XXX/XXX - ostatné plochy o
výmere 19 m2, č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 99 m2 a č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere

137 m2 podľa č. H. XXXX/XX zo dňa 26.11.2009 - 235/09; 98/10.
15. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 24.11.2010 vedeného pre k. ú. G. bola v
časti B LV pod B1 obchodná spoločnosť ZELENÉ ÚDOLIE MOJŠ, s. r. o. evidovaná ako výlučný vlastník
pozemku parcely L.-V. Č.. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 1599 m2. V časti C LV bola ako ťarcha
uvedená:zmluvaozriadenízáložnéhoprávananehnuteľnévecivprospechzáložnéhoveriteľa-žalobcu

na nehnuteľnosti pozemok parcela L.-V.: Č.. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 1599 m2 podľa č. H.
XXXX/XX zo dňa 26.11.2009 - 235/09; 98/10.
16. Dňa 24.03.2010 uzavrel L. I. ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca kúpnu zmluvu (ďalej tiež
ako „sporná kúpna zmluva“), ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve L. I.
nachádzajúcich sa v k. ú. Ž. evidovaných v čase prevodu v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a č.

XXXX (viď odseky č. 10 a 12 odôvodnenia tohto rozsudku). Kúpna cena bola medzi účastníkmi kúpnej
zmluvy dojednaná za nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX vo výške 1,- euro s ohľadom na to, že
L. I. ako predávajúci nebol schopný znášať ťarchy súvisiace so splácaním úveru tejto nehnuteľnosti a
žalovaná ako kupujúca sa zaviazala tieto ťarchy (uvedené v odseku č. 10 odôvodnenia tohto rozsudku)
splácať v plnej výške úveru, pričom po doplatení úveru sa mala táto suma považovať sa kúpnu cenu

nehnuteľností a za nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX vo výške 1,- euro s ohľadom na to, že
L. I. ako predávajúci nebol schopný znášať ťarchy súvisiace so splácaním úveru tejto nehnuteľnosti a
žalovaná ako kupujúca sa zaviazala tieto ťarchy (uvedené v odseku č. 12 odôvodnenia tohto rozsudku)
splácať v plnej výške úveru, pričom po doplatení úveru sa mala táto suma považovať sa kúpnu cenu
nehnuteľností. V zmysle tejto zmluvy Správa katastra rozhodla o vklade vlastníckeho práva žalovanej k

predmetu zmluvy do katastra nehnuteľností rozhodnutím č. H. XXXX/XX zo dňa 25.02.2010.
17. Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. listom zo dňa 26.04.2010 oznamovali obchodnej
spoločnosti Maxx global, s. r. o., že z dôvodov závažných nedostatkov odmieta prevziať do jej vlastníctva
vybudovanú kanalizáciu DN 300 mm v rámci stavby IBV Mojš spoločnosti Maxx global, s. r. o. na
parcelách č. 129/120 a č. 129/121.

18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nasledovných ustanovení všeobecne záväzných právnych
prpdisov.
19. Podľa ust. § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), blízkou osobou je
príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa
pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne

pociťovala ako vlastnú ujmu.
20. Podľa ust. § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v
priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.21. Podľa ust. § 42a ods. 1 OZ v znení zákona č. 218/2000 Z. z. účinnom od 01.08.2000, veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok

proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
22. Podľa ust. § 42a ods. 2 OZ v znení zákona č. 211/1997 Z. z. účinnom od 30.07.1997, odporovať
možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa,
ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117)

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana
vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
23. Podľa ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ v znení zákona č. 211/1997 Z. z. účinnom od 30.07.1997,
odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil
v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá

strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
24.Podľaust.§42bods.1OZvznenízákonač.211/1997Z.z.účinnomod30.07.1997,právoodporovať
právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
25.Podľaust.§42bods.2OZvznenízákonač.211/1997Z.z.účinnomod30.07.1997,právoodporovať
právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

26. Podľa ust. § 42b ods. 4 OZ v znení zákona č. 211/1997 Z. z. účinnom od 30.07.1997, právny úkon,
ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné,
má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
27. Podľa ust. § 534 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa s dlžníkom

dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho
veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
28. Podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), táto časť
zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

29. Podľa ust. § 261 ods. 4 ObZ v znení zákona č. 58/1996 Z. z. účinnom od 01.03.1996 do 31.01.2013,
toutočasťouzákonasaspravujúajvzťahy,ktorévznikliprizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkových
vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo
k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v
rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

30. Podľa ust. § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
31. Podľa ust. § 323 ods. 1 ObZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že
v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

32. Podľa ust. § 323 ods. 3 ObZ, uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.
33. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 341/2005 Z. z. účinnom
od 01.09.2005 do 31.03.2017, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila.
34. Žalobca sa tak podanou žalobou proti žalovanej domáhal žalobou podľa cit. ust. § 42b ods. 1 OZ
určenia neúčinnosti spornej kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 42a OZ tvrdiac, že týmto právnym úkonom
dlžníka došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky.
35. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,

ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe (tzv. relatívna neúčinnosť), ktorá znamená, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby
k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
36. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov

(niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné,
odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje
možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu
majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkorveriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie
dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné
nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku,

použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti a pod. Z tohto výpočtu je
vylúčený závet ako jednostranný právny úkon mortis causa, čo súvisí s univerzálnou sukcesiou.
37. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba
než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti.
38. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Pojem

„vymáhateľná pohľadávka“ je vykladaný v publikovanej judikatúre nejednotne. Podľa jednej skupiny
rozhodnutí tomuto pojmu zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v
základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie,
ktoré je vykonateľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 102/1999 zo dňa 23.12.1999
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 44/2001, uznesenie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo 198/2010 zo dňa 01.07.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR

spis. zn. 2 Obdo 34/2013 zo dňa 24.06.2013). Druhú skupinu rozhodnutí reprezentuje uznesenie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo 253/2012 zo dňa 17.03.2013, podľa ktorého pod vymáhateľnou
pohľadávkou treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby je ochrana
veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom

urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe
vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného
proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným)
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej
bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu

vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových
hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením
peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.
Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou sa
rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi

priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak
slúži odporovacia žaloba - ako bolo uvedené vyššie - k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom
konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným
rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú“, či splatnú, teda žalovateľnú.
(obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk

Najvyššieho súdu ČR pod R 12/1998, R 12/2003 a R 5/2007). Pre účely prejednávanej veci však
rozdielnosť uvedených právnych výkladov nie je podstatná, čo vyplýva z odseku č. 46 odôvodnenia
tohto rozsudku, v zmysle ktorého išlo v danom prípade o vymáhateľnú pohľadávku v zmysle druhého
názorového prúdu.
39. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku,

ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto
odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka
zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa tak nemôže dôjsť, ak sa
síce zmenší majetok dlžníka, avšak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším

svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. V
prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za prevedené veci,
práva alebo iné majetkové hodnoty, dostal ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola inak poskytnutá
primeraná (rovnocenná) náhrada, taktiež nemôže dôjsť k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa;
aj keď má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie majetku dlžníka

a k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich
aktív - v rovnakej hodnote (cene), ako keby k tomuto právnemu úkonu nedošlo. (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21Cdo 4333/2007 zo dňa 12.06.2008)
40. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú podľa ust. § 42a ods. 2 OZ:
a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch. To znamená, že

ak veriteľ neuplatnil svoje odporovacie právo do 3 rokov od doby, kedy bol odporovaný právny úkon
urobený, veriteľove právo zaniká. Na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti,
pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa. Ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu. V prípade
právnychúkonov,podľaktorýchvznikajúprávaažvkladomdokatastranehnuteľností,jetrebapovažovaťzapočiatoktejtolehotydeňnasledujúcipodni,kuktorémuvznikliúčinkyvkladudokatastranehnuteľností
(k tomu rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 31 Cdo 619/2000 a spis. zn. 30 Cdo 531/2009),
b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Druhou

stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. V prípade právnickej
osoby sa na úmysel bude usudzovať vtedy, keď bol známy štatutárnemu orgánu, prípadne - ak pôjde o
kolektívny štatutárny orgán - aspoň jednému z členov takéhoto orgánu. Preukazovanie toho, či úmysel
ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala posudzovať
v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Napriek tomu, že zákon používa

formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, musí dôjsť
k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa,
nestačí na vznik nároku na odporovanie.
c) úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a
ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb
[ust. § 42a ods. 2 a v podstate duplicitná úprava v ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ]. Táto vyvrátiteľná právna

domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí (teda
právna domnienka sa považuje za vyvrátenú), ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať
úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v
každom jednotlivom prípade.

41. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosti právneho úkonu tak prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi,
ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku (§ 42b ods. 1 OZ).
42. Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech (§ 42b ods. 2 OZ).

43. Právne dôsledky úspešnej odporovacej žaloby sú uvedené v ust. § 42b ods. 4 OZ. Ak sa
vec nenachádza u žalovaného, žalobca môže požadovať náhradu v peniazoch od toho, kto mal z
odporovateľného úkonu prospech, ktorú nemožno stotožniť s náhradou škody, pričom výška náhrady
je limitovaná výškou získaného prospechu. To isté môže žalobca žiadať, ak odporovateľným úkonom
došlo k prevodu veci, ale plnenie dlžníka spočívalo v nepeňažnom plnení.

44. Súd konštatuje, že žalobca podal žalobu na Okresnom súde Žilina dňa 02.08.2010, pričom
k povoleniu vkladu vlastníckeho práva žalovanej k predmetu spornej kúpnej zmluvy uzavretej dňa
24.03.2010 do katastra nehnuteľností došlo rozhodnutím Správy katastra Žilina č. H. XXXX/XX zo dňa
25.03.2010, z čoho vyplýva, že žalobca svoje tvrdené právo domáhať sa neúčinnosti sporného právneho
úkonu dlžníka L. I., spornej kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2010, uplatnil na súde včas, t. j. v lehote podľa

cit. ust. § 42a ods. 2 OZ.
45. Súd sa tak ďalej zaoberal vyššie uvedenými podmienkami vecnej legitimácie účastníkov.
46. Súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca ako veriteľ mal voči dlžníkovi L. I. vymáhateľnú (v
zmysle cit. ust. § 42a ods. 1 OZ) pohľadávku vo výške 113.965,88 eur s príslušenstvom, čo vyplýva z
toho, že žalobca disponuje exekučným titulom - spomínanou notárskou zápisnicou č. U. XXX/XXXX, U.

XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2009 vydanou v zmysle cit. ust. § 41 ods. 2 písm. c) EP
JUDr. Ľudmilou Chodelkovou, na podklade ktorej bolo Okresným súdom Žilina vydané JUDr. Jozefovi
Kaduchovi, súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5511*072140 na vymoženie
pohľadávky žalobcu proti L. I. ako povinnému. S ohľadom na uvedené, súd potom námietky žalovanej
spočívajúce v tvrdení, že žalobca mal pre obchodnú spoločnosť Maxx global, s. r. o. vykonať dielo

nekvalitne a v rozpore s projektovou dokumentáciou v kontexte s prejednávanou vecou za právne
irelevantné. Súd totižto v tomto konaní nebol oprávnený na námietku inej osoby, ako bola povinná
z daného exekučného titulu, skúmať existenciu vykonateľnej pohľadávky žalobcu. Navyše možno
konštatovať, že žalovaná svoju námietku bližšie neodôvodnila a vzhľadom na to, že daný peňažný
záväzok dlžníka (obchodnej spoločnosti Maxx global, s. r. o.) zodpovedajúci pohľadávke žalobcu bol

dlžníkom uznaný podľa cit. ust. § 323 ods. 1 ObZ, možno vychádzať z vyvrátiteľnej právnej domnienky
podľa tohto ustanovenia, že tento peňažný záväzok dlžníka v čase uznania trval. Uvedené uznanie
záväzku malo v zmysle cit. ust. § 323 ods. 3 ObZ účinky aj voči ručiteľovi, t. j. voči L. I.. Žalovaná
tak v konaní ani nepreukázala relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé preukázať neexistenciu
tohto peňažného záväzku. Navyše preukázanie neexistencie uznaného záväzku, t. j. skutočností

vyvracajúcich spomenutú právnu domnienku zaťažuje dlžníka a teda žalovaná v danom prípade
ani nebola vecne legitimovaná spochybniť existenciu tohto uznaného záväzku dlžníka obchodnej
spoločnosti Maxx global, s. r. o.47. V kontexte s uvedeným súd považuje za potrebné dodať, že pokiaľ aj bolo konanie v prejednávanom
spore prerušené (uznesením č. k. 6C/162/2010-134 zo dňa 14.04.2014 do právoplatnosti rozhodnutia
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 8C/215/2013, ktorého predmetom bolo, na

podklade žaloby manželky L. I. M. I. podanej proti L. I.O. a žalobcovi ako žalovaným, určenie neplatnosti
právnych úkonov L. I. - vyhlásení zo dňa 29.09.2009 a zo dňa 30.09.2009 o prevzatí ručiteľských
záväzkov (viď obsah notárskej zápisnice č. U. XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX zo
dňa 30.09.2009), konanie v uvedenej sporovej veci bolo zastavené uznesením Okresného súdu Žilina
č. k. 8C/215/2013-214 zo dňa 15.08.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2018. K M. I.

namietanej neplatnosti dotknutých právnych úkonov L. I. súd považuje za potrebné uviesť, že prevzatie
ručiteľského záväzku jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela nemôže zakladať dôvod
(relatívnej) neplatnosti právneho úkonu - ručiteľského vyhlásenia jedného zmanželov podľa ust. § 145
ods. 1 OZ. (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SSR spis. zn. 1Cz 43/73 zo dňa 18.05.1973, v zmysle
ktorého: „Podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému
manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa

domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to
ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas. Prevzatie ručiteľského
záväzku jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako
dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide
o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa

totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti. Právnym úkonom, ktorým jeden z
manželov preberá ručiteľský záväzok, nevzniká teda v žiadnom prípade spoločný ručiteľský záväzok
oboch manželov, ale dotyčný manžel sa stáva samostatným individuálnym ručiteľom práve tak, ako je
samostatným dlžníkom, ak si napr. vypožičal peniaze na akýkoľvek účel alebo ak spôsobil niekomu
škodu a pod. Druhý manžel sa nestáva ani tu osobným dlžníkom; iba spoločný majetok manželov sa

stáva so zreteľom na ich bezpodielový vzťah k tomuto majetku možným zdrojom uspokojenia veriteľa
jedného z manželov. Iba z toho dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní ručiteľského záväzku jedného z
manželov bude veriteľ môcť dosiahnuť uspokojenie eventuálne predajom vecí, ktoré nepatria výlučne
veriteľovi, ale sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva ručiteľa a jeho manželky, nemožno
vyvodzovať, že prevzatie ručiteľského záväzku je záležitosťou, ktorá - ako nie bežná - vyžaduje pre

svoju platnosť súhlas druhého manžela. Druhý manžel bude síce prípadne povinný trpieť pri súdnom
výkone rozhodnutia uspokojenie zo spoločného majetku, nestáva sa však podľa ustanovenia § 145
ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluručiteľom. Preto nebolo možno vyhlásiť úkon, ktorým žalobca
prevzal ručiteľský záväzok, za neplatný. Na tomto nemení nič ani ustanovenie § 147 Občianskeho
zákonníka. Aj v tomto ustanovení sa totiž naďalej považuje za zaviazaného z pohľadávky voči jednému z

manželovibatentomanžel,upravujesaibaspôsobuspokojeniatejtopohľadávkyprivýkonerozhodnutia,
a to tak, že sa pripúšťa jej uspokojenie aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
oboch manželov, nie však z výlučného osobitného majetku druhého manžela.“) Rovnako nebolo možné
považovať dotknuté právne úkony za (absolútne) neplatné podľa ust. § 39 OZ pre rozpor s dobrými
mravmi, a to v zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR vysloveného v náleze č. k. I. ÚS 26/2010-26

zodňa08.12.2010,podľaktoréhosajavíakoodporujúcedobrýmmravom,keďspoločník(fyzickáosoba)
bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, a teda
sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto
konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM,
keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť a nemajú

anivovýlučnomvlastníctverelevantnýmajetokpostihnuteľnýexekúciou.Vprejednávanomprípadevšak
išlo o rozdielne skutkové okolnosti, a to vzhľadom k tomu, že L. I. zjavne vlastnil ako výlučný vlastník
majetok, z ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu, a to práve nehnuteľnosti, ku ktorým
prevod vlastníckeho práva bol predmetom spornej kúpnej zmluvy. S určitosťou totižto možno dospieť
k záveru, že trhová hodnota týchto nehnuteľností značne presahovala výšku žalobcovej pohľadávky v

čase ručiteľského vyhlásenia L. I., t. j. sumu 129.646,62 eur.
48. Súčasne v konaní nevyšlo najavo a ani jedna strana sporu to do dňa vyhlásenia tohto rozsudku
ani len netvrdila, že by došlo k uspokojeniu dotknutej pohľadávky žalobcu, ktorej uspokojenie malo byť
ukrátené sporným právnym úkonom dlžníka L. I. - spornou kúpnou zmluvou.
49. Ďalej súd posudzoval medzi stranami spornú otázku, či žalobcom odporovaným úkonom dlžníka

- spornou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k ukráteniu uspokojenia dotknutej žalobcovej
pohľadávky došlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlžník L. I. spornou kúpnou zmluvou
previedol na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ako boli v čase prevodu evidované v katastrinehnuteľností na LV č. XXXX a ako sú tieto uvedené v odseku č. 10 odôvodnenia tohto rozsudku, a to
za kúpnu cenu 1,- euro účastníkmi zmluvy dohodnutú s ohľadom na to, že L. I. ako predávajúci nebol
schopný znášať ťarchy súvisiace so splácaním úveru tejto nehnuteľnosti a žalovaná ako kupujúca sa

zaviazala tieto ťarchy (uvedené v odseku č. 10 odôvodnenia tohto rozsudku) splácať v plnej výške úveru,
pričom po doplatení úveru sa mala táto suma považovať sa kúpnu cenu nehnuteľností a na LV č. XXXX a
ako sú tieto uvedené v odseku č. 12 odôvodnenia tohto rozsudku, a to za kúpnu cenu 1,- euro účastníkmi
zmluvy dohodnutú s ohľadom na to, že L. I. ako predávajúci nebol schopný znášať ťarchy súvisiace
so splácaním úveru tejto nehnuteľnosti a žalovaná ako kupujúca sa zaviazala tieto ťarchy (uvedené v

odseku č. 12 odôvodnenia tohto rozsudku) splácať v plnej výške úveru, pričom po doplatení úveru sa
mala táto suma považovať sa kúpnu cenu nehnuteľností. Sporný právny úkon dlžníka - sporná kúpna
zmluva nebol tzv. ekvivalentným právnym úkonom (k tomu viď odsek č. 39 odôvodnenia tohto rozsudku),
keďže sa dlžníkovi L. I. za jeho prevedený nehnuteľný majetok zjavne nedostalo adekvátnej odplaty
zodpovedajúcej trhovej hodnote prevádzaných nehnuteľností. Skutočnosť, že sa žalovaná ako kupujúca
zaviazala dlžníkovi L. I., že za neho bude splácať úverové záväzky vo vzťahu k záložnému veriteľovi

Slovenskej sporiteľni, a. s., ktoré mali vzniknúť na základe zmlúv o splátkových úveroch špecifikovaných
na príslušných listoch vlastníctva (z obsahu zmluvy nie je zrejmé, v akej výške bol zostatok peňažných
záväzkov L. I. vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni, a. s.) na uvedenom závere súdu nič nemení. Možno
konštatovať, že sporná kúpna zmluva medzi dlžníkom L. I. a žalovanou obsahovala dohodu podľa cit.
ust. § 534 OZ medzi dlžníkom (L. I.) a treťou osobou (žalovanou), ktorá však nespôsobovala zmenu v

subjektoch ani v obsahu záväzku medzi dlžníkom L. I. a Slovenskou sporiteľňou, a. s. Žalovaná, ktorá
sa dlžníkovi zaviazala splniť jeho záväzok voči Slovenskej sporiteľni, a .s. ako veriteľovi, totiž nevstúpila
do trvajúceho záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a to ani namiesto dlžníka,
ani popri ňom. Dohodou sa založil nový, samostatný záväzkový právny vzťah iba medzi dlžníkom a
žalovanou, ktorý pôvodný záväzok (medzi dlžníkom L. I. a veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a. s.)

nemôže ovplyvniť. Ak by tak žalovaná neurobila (a v konaní to žalovaná ani nepreukázala a ani len
netvrdila), je za nesplnenie záväzku zodpovedná iba dlžníkovi. Veriteľ takéto právo nemá, pretože o
dohode sa nemusí ani dozvedieť, keďže jeho súhlas sa na uzavretie dohody nevyžaduje. L. I. tak
naďalej ostal zaviazaný ako dlžník z dotknutých úverových zmlúv uzavretých so Slovenskou sporiteľňou,
a. s., pričom jeho peňažné záväzky sa vo vzťahu k veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a. s. na základe

sporného právneho úkonu - spornej kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2010 nijakým spôsobom neredukovali.
Súd len na okraj poznamenáva, že má zo svojej činnosti vedomosť o skutočnosti (§ 186 ods. 1 CSP), že
žalovaná sa ako žalobca v inom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 6C/233/2015
(vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie rovnakému sudcovi ako prejednávaná vec) domáhala
spoločne s L. I. ako ďalším žalobcom vydania rozsudku, ktorým by bola určená neplatnosť zmluvy o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Slovenskou sporiteľnou, a. s. ako veriteľom a L. I.
a M. I. ako dlžníkmi dňa 22.02.2007 (t. j. zmluvy, z ktorej vyplývajúce záväzky dlžníka L. I. sa žalovaná
zaviazala v spornej kúpnej zmluve hradiť). Z podanej žaloby zároveň vyplýva, že úverová pohľadávka
Slovenskej sporiteľne, a. s. vyplývajúca zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX splácaná
nebola a Slovenská sporiteľňa, a. s. prikročila k výkonu záložného práva. Obdobne má súd zo svojej

činnosti vedomosť, že sa žalovaná ako žalobca v ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina
pod spis. zn. 25C/229/2015 domáhala spoločne s L. I. ako ďalším žalobcom vydania rozsudku, ktorým
by bola určená neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Slovenskou
sporiteľnou, a. s. ako veriteľom a L. I. a Luciou Grúňovou ako dlžníkmi dňa 04.03.2008 (t. j. opätovne
zmluvy, z ktorej vyplývajúce záväzky dlžníka L. I. sa žalovaná zaviazala v spornej kúpnej zmluve hradiť).

Z podanej žaloby opätovne vyplýva, že úverová pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. vyplývajúca zo
zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX splácaná nebola a Slovenská sporiteľňa, a. s. prikročila
k výkonu záložného práva. Žalovaná sa tak žalobou domáhala určenia neplatnosti zmlúv o splátkovom
úvere, z ktorých neplatnosti by tak vyplynula aj neplatnosť záväzkov dlžníka L. I. voči Slovenskej
sporiteľni, a. s., ktorých plnenie žalovanou malo byť podľa žalovanej časťou ekvivalentnej odplaty za

prevod sporných nehnuteľností.
50. Na základe vyššie uvedeného tak súd uzavrel, že sporným právnym úkonom dlžníka ušli z jeho
vlastníctva majetkové hodnoty, z ktorých mohli byť uspokojené pohľadávky jeho veriteľov, medzi
iným aj týmto konaním dotknutá vymáhateľná pohľadávka žalobcu. (k obdobnému záveru o ukrátení
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky iného veriteľa dlžníka L. I. spornou kúpnou zmluvou dospel na

podklade odporovacej žaloby tohto iného veriteľa Okresný súd Žilina v rozsudku č. k. 14C/95/2013-65
zo dňa 15.10.2013, ktorý bol na odvolanie tej istej žalovanej B.. G. D. potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č. k. 7Co/113/2014-98 zo dňa 26.03.2014, o čom má súd opätovne vedomosť zo svojej
činnosti,§186ods.1CSP).Natomtozáverenemeníničanitvrdeniežalovanej,žeuspokojeniedotknutejpohľadávky žalobcu bolo zabezpečené záložným právom viaznucim na nehnuteľnostiach evidovaných
na LV č. XXX a č. XXXX, vedených pre k. ú. G.. Ak by toto zabezpečenie postačovalo k uspokojeniu
dotknutej pohľadávky žalobcu, táto pohľadávka by už bola s určitosťou uspokojená.

51. Žalovaná osoba, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi (§ 116 OZ), čo bolo aj v prejednávanom prípade
(žalovaná je nesporne sestra dlžníka L. I.), sa tak s ohľadom na uvedené v odseku č. 40 písm. c)
odôvodnenia tohto rozsudku, môže odporovacej žalobe ubrániť, len ak preukáže, že úmysel dlžníka
ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná
obrana tejto žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 a ods. 3 písm. a) OZ

teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa
nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani
nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka
a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka
dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka
takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu

objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej
to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa môže v zmysle ustanovenia § 42a
ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych
úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom
presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony

(neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí
byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý
na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu
ČR spis. zn. 21Cdo/864/2000 alebo spis. zn. 21Cdo/313/2001). Je preto na žalovanej osobe blízkej
dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také dokazovanie, z ktorého by nepochybne

vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k
jej osobe. Musí preukázať, či a akú vyvinula v dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť (aktivitu),
aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť (aktivita)
predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť (aktivitu)
v dobe úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa

už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Samotné tvrdenie žalovanej osoby blízkej dlžníkovi, že
o jeho dlhoch a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím napríklad darovacej zmluvy alebo dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevedela, nakoľko jej dlžník (napríklad manžel)
neoznámilsvojedlhyanemohlasaonichdozvedieťanizjehoúčtovnejevidencie,niejepreubráneniesa
odporovacej žalobe postačujúce (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21Cdo/864/2000).

Súdna prax zaujala názor, že nepostačuje ani tvrdenie blízkej osoby, že sa nezaujímala o podnikanie
rodičov, že ju rodičia o vlastnej podnikateľskej činnosti a jej výsledkoch neinformovali, nepostačuje
ani odkaz na dobré vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi rodičmi ako darcami a žalovanými ich
deťmi ako obdarovanými nenahrádza dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka
(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 30Cdo/808/2004). Tiež nepostačuje argument o

tom, že žalovaný nemal potrebu robiť žiadne kroky na poznanie úmyslu dlžníka (napríklad manžela)
ukrátiť veriteľa (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/635/2005), alebo tvrdenie, že
skutočnosť, že dlžník previedol na blízku osobu majetok, aby majetkovo zabezpečil domácnosť, čo je
úplne bežná záležitosť ( pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21Cdo/2088/2000). Tiež
nezaváži ani to, že dlžník si pri uzatváraní odporovaného právneho úkonu vo vzťahu k žalovanému plnil

svojumorálnualeboprávnupovinnosť(pozrinapr.rozhodnutieuverejnenévZbierkesúdnychrozhodnutí
a stanovísk Najvyššieho súdu ČR pod č. R 5/2002). V kontexte uvedeného výkladu formulovaného
označenou publikovanou judikatúrou možno konštatovať, že žalovaná v spore ani len netvrdila, že by
vyvinula akékoľvek úsilie, či činnosť (náležitú starostlivosť), aby úmysel dlžníka ukrátiť spornou kúpnou
zmluvou žalobcu ako jeho veriteľa poznala.

52. Súd mal tak v spore preukázané naplnenie všetkých podmienok vzniku práva žalobcu (ako veriteľa)
odporovať žalobou proti žalovanej ako pasívne vecne legitimovanému subjektu, sporný právny úkon
dlžníka L. I., t. j. spornú kúpnu zmluvu uzavretú medzi dlžníkom L. I. ako predávajúcim a žalovanou ako
kupujúcim dňa 24.03.2010, a preto žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel v celom rozsahu tak ,ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

53. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
54. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.55. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa cit. ust. § 262 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 255
ods. 1 CSP, a to vzhľadom k plnému úspechu žalobcu vo veci tak, že žalobcovi proti žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. O samotnej výške tejto náhrady trov konania
rozhodne súd podľa cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).