Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208772
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1614208772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcu : S. Č., nar. X. X. XXXX,
bytom G. XXXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29,
IČO : 47 234 466, proti žalovanému : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO : 35 807 598,
o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27. 1. 2016 č.k. 4C/53/2014 - 143, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
titulom vydania bezdôvodného obohatenia istinu 2.054,38 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15 %
ročne zo sumy 1.148 € od 29. 7. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 906,38 € od 25. 9. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.124,45 €,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj uhradiť súdny poplatok za návrh na začatie konania
vo výške 123 € na účet súdu prvej inštancie v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný ako veriteľ
a žalobca ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo
výške 500 €; žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému túto sumu navýšenú o poplatok 484 €, t.j. celkovo

mal dlžník zaplatiť veriteľovi sumu 984 €, a to v 12 mesačných splátkach vo výške po 82 €, počnúc
20. 12. 2010. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal splatnosť poslednej splátky ani okamih omeškania
žalobcu s plnením záväzkov zo zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetná
zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a že na žalobcu je nutné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože
pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Obč. zák.). Uzavretú zmluvu zároveň

podradil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. , v znení účinnom ku
dňu zavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.)
aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru (§ 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Ide o tzv. formulárovú zmluvu,
vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných
údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie.

2/ Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluva o
spotrebiteľskomúvereneobsahujevšetkynáležitostizmluvyospotrebiteľskomúveretak,akotietourčuje
ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečná splatnosť spotrebiteľskéhoúveru (§ 4 ods. 2 písm. g/), ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj
index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (§ 4

ods. 2 písm. h/), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/),
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods.
2 písm. j/), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, (§ 4 ods. 2 písm.

k/), výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/ prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad, (§ 4 ods. 2 písm. m/), oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na
spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti (§ 4 ods. 2 písm.n/).
3/ Podľa súdu prvej inštancie v zmluve nie je jednoznačne a zrozumiteľne dojednané, kedy nastane

konečná splatnosť úveru, dojednanie splátok úveru v počte 12 splátok splatných mesačne nie je
naplnením zákonnej požiadavky na uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná je len výška splátky bez bližšej špecifikácie aká časť splátky
bude použitá na zaplatenie istiny, úroku a ďalšie poplatky. Zmluva neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu,

obsahuje len údaj o nešpecifikovanom „poplatku“, pričom spotrebiteľovi nemôže byť zrozumiteľné, či
ide o administratívny poplatok alebo odplatu za poskytnutie úveru. Poplatok za spracovanie zmluvy
predstavuje v uvedenom prípade celkovú sumu vo výške 484 €, čo činí 96,8 % z požičanej sumy. Zákon
o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné,
aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp,

neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za
plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21. 11. 2012). Zmluva neobsahuje žiadny
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ani vyčíslenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, priemernú

hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu
zmluvy, ani údaj o výpočte nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov. Zmluva v rozpore s § 4 ods. 2 písm. n/ zákona neupravuje oprávnenie spotrebiteľa na zníženie
celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob
určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, naopak zmluva

v čl. 8 zmluvných podmienok uvádza, že pri splatení úveru pred lehotou splatnosti je dlžník povinný
zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške. Toto dojednanie je potom v rozpore s § 6 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti,
má právo na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom tak, ako je uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.

4/ Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí súd prvej inštancie vyhodnotil úver s poukazom
na § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročný a bez poplatkov. Dodal,
že dokazovanie ohľadom splnenia ďalších náležitostí v zmluve nebolo potrebné, keď nedostatok čo
len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 4 ods. 2 má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Keďže žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 500 € , napriek

nesplneniu náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona, bol oprávnený požadovať vrátenie len tejto sumy bez
navýšenia o poplatky. Žalobca zaplatil do podania žalobného návrhu sumu 2.554,38 €, čo je o 2.054,38
€ viac, ako bola jeho zmluvná povinnosť a táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie podľa § 451
ods. 2 Obč. zák. ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktoré je povinný
žalovaný podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., žalobcovi vydať, nakoľko ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 Obč. zák. sa predmet bezdôvodného obohatenia musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil súd prvej
inštancie ako nedôvodnú poukazoval na to, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v
trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o
vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je

rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti už skôr. V prejednávanej veci
nebolo preukázané, že by žalobca vedel o vzniku bezdôvodného obohatenia sa na jeho úkor skôr
než dňom, kedy splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní, čo sa stalo
dňa 24.4. 2014; pokiaľ žaloba bola podaná na súde dňa 28. 7. 2014, bola podaná v rámci dvojročnejsubjektívnej premlčacej doby. Rovnako tak bola žaloba podaná na súde aj v rámci trojročnej objektívnej
premlčacej doby, plynúcej odo dňa 13. 12. 2011, kedy zaplatil žalobca prvý raz sumu prevyšujúcu 500
€, danú len v tomto rozsahu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Potom by objektívna

premlčacia doba uplynula dňa 13. 12. 2014; žaloba teda bola aj s ohľadom na objektívnu premlčaciu
dobu podaná včas.
5/ Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku a toto
omeškanie trvá, preto mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, a to zo sumy 1.148 €
odo dňa 29. 7. 2014 (deň nasledujúci po doručení žalobného návrhu súdu) a zo sumy 906,38 € (suma

zrážok nad úverovú povinnosť zrazená od začatia konania do vyhlásenia rozsudku) odo dňa doručenia
výzvy na plnenie dňa 25. 9. 2015, keďže čas plnenia nebol dojednaný v zmluve a ani ustanovený
právnym predpisom alebo rozhodnutím, potom čas plnenia záväzku je výzva žalobcu, za ktorú je možno
považovať aj podanie žalobného návrhu. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd
riadil právnou úpravou nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013
vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nar. určuje,

že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. 1. 2013 aj za dobu omeškania po 31. 1. 2013. Záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného
obohatenia vznikol do 31. 1. 2013, pretože do tohto dňa žalobca hradil bez právneho dôvodu sumy
prevyšujúce z titulu úverovej zmluvy nárokovateľnú sumu 500 €. Výška úrokov z omeškania sa preto
spravuje úpravou platnou do 31. 1. 2013, pričom výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola ku dňu 29. 7. 2014 0,15 %
ročne a ku dňu 25. 9. 2015 0,05% ročne, potom úrok z omeškania navýšený o 8 % žalobca uplatnil
dôvodne. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 52 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, ods. 4, §53 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods.
2, § 456, §563, § 517 ods. 2 Obč. zák., § 2 písm.a/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 2, ods. 3, ods. 4,

ods. 6, ods. 7 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. O trovách konania rozhodol na základe
ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca vzal návrh na začatie konania v časti o
určenia týkajúceho sa Dohody o zrážkach zo mzdy späť, v ktorej časti bol preto úplne úspešný žalovaný,
keď procesne zavinil zastavenie o tejto časti návrhu žalobca (uznesenie zo 14. 12. 2015); žalovaný si v
zastavenej časti právo na náhradu trov konania neuplatnil. Vo zvyšku bol úplne úspešný žalobca; jeho

trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia, za celkom 7 úkonov právnej služby, pri základnej sadzbe
za jeden úkon 82,32 €. Žalobcovi bola priznaná tiež náhrada hotových výdavkov - náhrada cestovného
na trase Košice - Malacky a späť, ako aj náhrada za stratu času. Žalobca bol v konaní oslobodený od
povinnosti zaplatiť súdny poplatok, preto túto povinnosť súd prvej inštancie vzhľadom na výsledok sporu
uložil žalovanému, podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

6/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný;, v celom rozsahu
(predmetom konania bol už len nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia), v ktorej časti
navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. d/ O.s.p. Žalovaný v odvolaní argumentoval tým,
že predložená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné
prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalobca navyše podpísal
aj dodatok k zmluve o úvere, kde uviedol, že financie použije na vybraný účel, za účelom výkonu

zamestnania. Z definície spotrebiteľa plynie, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce, na aký
účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky
dlžníkom následne použité. Ak bol teda úver výlučne na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na
účel zamestnania, je jasné, že nepôjde o spotrebiteľský úver. Žalovaný zdôraznil, že vyhlásenie žalobcu
akceptovala, nijako ho neovplyvňovala, ani si ho nevynucovala. Žalobca tiež podpísal dodatok k zmluve

oúveredňa 2.12.2010,vktoromuviedol,žepeňažnéprostriedkypoužijenaúhradunákladovspojených
s dochádzkou za prácou. V dodatku sa zároveň zaviazal, že finančné prostriedky sú poskytnuté výlučne
len za účelom, ktorý uviedol. Žalovaný nie je povinný dokazovať, na čo v skutočnosti boli prostriedky aj
použité. Žalobca 3 x vyznačil predmetný účel; jeden priamo na prednej strane zmluvy o úvere, druhýkrát
je zaškrtnutý v žiadosti o úver a tretíkrát vo vyplnenom dodatku. Podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Svoju argumentáciu žalovaný
podporil poukazom na rozsudok Krajského súdu ZA sp. zn. 6CoE/122/2011, tiež Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 7Co/208/2013. Keďže zmluva nie je spotrebiteľskou, nemožno ju vyhlásiť za bezúročnú abezpoplatkovú. Nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia, žalobca plnil na základe platnej
zmluvy o úvere.
7/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s
tvrdením žalovaného, že zmluva nemá spotrebiteľský charakter a že sa na ňu nevzťahujú ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukazoval na to, že z obsahu zmluvy, ako aj výpovede povinného
o okolnostiach uzatvárania zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu formulárovú, charakteristickú pre zmluvný
vzťah podnikateľ - spotrebiteľ. Žalovaný síce argumentuje tým, že v dodatku k predmetnej zmluve

žalobca podpísal, že finančné prostriedky použije za účelom výkonu zamestnania, zo strany žalovaného
však ide len o obchádzanie zákona, aby sa vyhol posudzovaniu absencie obligatórnych náležitostí
zmluvy, vzhľadom na početné chyby v zmluvách, ktoré žalovaný predkladá spotrebiteľom. Takmer každý
odsek zmluvy je nápadne, až krajne nevyvážený, postavený v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.
Žalobca úverovú zmluvu nemohol nijako ovplyvniť, zmeniť ani upraviť. Bola vopred predformulovaná
a bez možnosti pripomienkovania predložená na podpis žalobcovi. Žalobca tiež ustanoveniam zmluvy

o úvere bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností, nemohol rozumieť a vyčítať z nej všetky
pre neho plynúce následky. Spotrebiteľ nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie
daného políčka znamená a spôsobuje. Je nevyhnutné účel použitia finančných prostriedkov skúmať
z objektívneho hľadiska. Označenie účelu v dodatku zmluvy teda nepostačuje, je nutné tento účel aj
patrične preukázať.

8/ Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný písomným podaním (č.l. 173 a nasl. spisu), v ktorom uviedol,
že trvá na tom, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX obsahuje všetky náležitosti v zmysle platných
právnych predpisov, účinných v čase jej uzatvorenia. Tiež trval na tom, že nedošlo na jeho strane k
žiadnej forme bezdôvodného obohatenia, žalobca plnil na základe platnej zmluvy, ktorá nebola nikdy
vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech

získal žalovaný z poctivých zdrojov. Pokiaľ by napriek tomu odvolací súd dospel k záveru, že zo strany
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, tak žalobca v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v zmysle
právnej domnienky vedel, že úver je bezúročný a bezpoplatkový (žalovaný ale popiera, že by úverová
zmluva bola bez úrokov a bez poplatkov), nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch bol vyhlásený
v zvierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy každému. Žalobca

však napriek tomu poukazoval splátky nad rámec istiny. Žalobca tiež nepreukázal, kedy nadobudol
vedomosť o tom, že sa žalovaný údajne bezdôvodne obohatil; žalovaný tak názoru, že akýkoľvek nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha subjektívnej premlčacej dobe, okolnosti neprijateľných
podmienokboliniekoľkorokovpredtýmmedializovanévtlači,atedažalobca malmožnosťtietopoznatky
nadobudnúť už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Pokiaľ by aj došlo k bezdôvodnému obohateniu zo

strany žalovaného, jeho vydanie podlieha subjektívnej premlčacej dobe.
9/ Ďalšie písomné podania strany v spore neučinili.
10/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, na odvolacom pojednávaní (§
379, § 385 ods. 1, ods. 2 CSP), v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil
vysokým pracovným zaneprázdnením, zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Zároveň

doplnil dokazovanie písomným potvrdením zamestnávateľa (spoločnosť IKEA Components, s.r.o.)
žalobcu o tom, že žalobcu zamestnáva počnúc 1. 6. 2010, jeho pracovný pomer je dohodnutý na dobu
neurčitú, podľa ust. § 204 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného
nemožno priznať úspech.
13/ Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. (v znení účinnom ku dňu 2. 12. 2010), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14/ Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. (v znení účinnom ku dňu 2. 12. 2010), spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.
15/ Žalovaný svoje odvolanie založil na argumente, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a

žalovaným dňa 2. 12. 2010 č. XXXXXXXXX nie je zmluvou spotrebiteľskou a teda ani žalobca nepožíva
postavenie spotrebiteľa. Uvedený argument založil žalovaný na okolnosti, že žalobca pri uzatváraní
predmetnej zmluvy prehlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania. Tento
argument podporil tiež poukazom na dodatok k zmluve o úvere zo dňa 2. 12. 2010, v ktorom uviedol,že prostriedky použije na úhradu nákladov spojených s dochádzkou za prácou a tento účel - výkon
zamestnania - uviedol žalobca aj vo svojej žiadosti o úver. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva,
že hoci sa žalovaný odvoláva na okolnosti, ktoré majú vyplývať z listinných dôkazov - žiadosti o úver

a dodatok k zmluve o úvere, tieto listinné dôkazy žalovaný súdu nepredložil. Je ale pravdou, že
na samotnej Zmluve o úvere, jej prvej strane, je v časti, týkajúcej sa uvedenia účelu, na ktorý majú
byť úverové prostriedky použité, žalobca ako dlžník prehlásil, že tieto sú poskytnuté na výkon jeho
zamestnania (č.l. 5 spisu). Zároveň je z Dohody o zrážkach zo mzdy (č.l. 6 spisu) nepochybné, že
žalobca bol ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, t.j. k 2. 12. 2010, zamestnancom spoločnosti IKEA

Components, s.r.o.
16/ Pre rozhodnutie o otázke, či je uzavretá zmluva spotrebiteľskej povahy alebo nie (ako tvrdí žalovaný),
je nutné sa vysporiadať s otázkou, či žalobca (zo zmluvy o úvere dlžník) mal postavenie spotrebiteľa,
alebo či žalobca takéto postavenie nemal. Z obsahu Zmluvy o úvere je zrejmé, že žalobca je ako dlžník
v zmluve identifikovaný svojím menom a priezviskom, ďalej trvalým bydliskom, číslom občianskeho
preukazu a rodným číslom. Bolo už uvedené v texte vyššie, že z pripojenej Dohody o zrážkach zo

mzdy vyplýva, že žalobca bol v čase uzatvárania zmluvy o úvere v zamestnaneckom pomere (ktorý
trvá doposiaľ). Povedané inak, žalobca zmluvu o úvere neuzatváral ako živnostník (fyzická osoba
podnikateľ), pre účely výkonu podnikateľskej činnosti, keď v konaní nebolo nijako preukázané (ani
tvrdené), že by žalobca bol osobou, vykonávajúcou podnikateľskú činnosť. Občiansky zákonník v ust.
§ 52 ods. 4 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere definoval spotrebiteľa ako fyzickú osobu,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Znamená to, že pokiaľ fyzická osoba pri uzatváraní zmluvy nemá postavenie
podnikateľa (typicky držiteľ živnostenského oprávnenia), je nutné ju považovať za spotrebiteľa. Na to,
aby fyzická osoba pri uzatváraní zmluvy nepožívala postavenie spotrebiteľa, by musela byť splnená
požiadavka,žezmluvasauzavieraalebojejplnenie spadádopredmetuobchodnejčiinejpodnikateľskej

činnosti, ktorú vykonáva táto fyzická osoba. Takáto skutočnosť v posudzovanej právnej veci zistená
nebola, dokonca ani nebol tvrdená stranami sporu, žalovaný túto výslovne vzniesol až v rámci svojho
odvolania. Vzhľadom na údaje, ktorými bol žalobca identifikovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy o
úvere, ako aj nespornú skutočnosť, že v rozhodnom čase bol v zamestnaneckom pomere (ktorý napokon
stále trvá), pričom nebolo preukázané, že zmluvu uzatváral pre potreby výkonu podnikateľskej činnosti

- keď nebolo preukázané, že by žalobca vôbec mal postavenie fyzickej osoby - podnikateľa -, musel
odvolací súd dospieť v otázke posudzovania charakteru predmetnej zmluvy k záveru, že žalobca mal
pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa, a teda že uvedená zmluva je svojou povahou
zmluvou spotrebiteľskou (zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z.).
17/ Pokiaľ ide o otázku, či zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade obsahovala všetky zákonom

vyžadované náležitosti, odvolací súd poznamenáva, že sa nezhoduje so súdom prvej inštancie v otázke
všetkých súdom prvej inštancie vytýkaných chýbajúcich náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď
podľa názoru odvolacieho súdu v zmluve neabsentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
(§ 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z.), rovnako tak ani údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko tieto údaje je možné zistiť výkladom zmluvných ustanovení.

Uvedené však nemá dosah na správnosť záveru prvoinštančného súdu, že poskytnutý spotrebiteľský
úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko v Zmluve o úvere absentujú
iné zákonom vyžadované náležitosti, napr. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových
nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tiež údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 4 ods. 2 písm. j/, k/ zák. č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), v súlade s ust. § 4 ods. 3 cit. zák.
18/ Odvolací súd sa inou námietkou žalovaného, okrem tej, že uzatvorená zmluva o úvere nie je
spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, v rámci odvolacieho konania

nezaoberal, nakoľko len na tomto argumente založil žalovaný svoje odvolanie. Z uvedeného dôvodu
sa odvolací súd nezaoberal námietkou premlčania uplatneného nároku, keďže túto námietku žalovaný
v odvolaní nevzniesol, ale urobil tak až vo svojej odvolacej replike (vo svojom vyjadrení na vyjadrenie
žalobcu k odvolaniu žalovaného), t.j. po uplynutí odvolacej lehoty (§ 365 ods. 3 CSP).
19/ Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP ), včítane vecne správneho rozhodnutia o trovách konania.
20/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške trov konania rozhodne podľa § 262ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).