Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/225/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116230673
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116230673.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: Q. L., A..

XX.XX.XXXX, S. W. XXX XX W. XX, Š. E. X., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou
so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, proti žalovanému: F. U., A.. XX.XX.XXXX, S. W. XXX
XX W.Á. XX, Š. E. X., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Grznárom, advokátom so sídlom Pri starej
prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 42 253 896, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.11.2016 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 29.11.2016
proti žalovanému domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil jej výlučné vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. W., a to k: - domu súp. č. XX na pozemku parcela O.-I. Č.. XX
spolu s vonkajšími úpravami, oplotením a trvalými porastmi, - pozemku parcela O.-I. Č.. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 706 m2, - pozemku parcela O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere 477 m2, -
pozemku parcela O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere 1105 m2, - pozemku parcela O.-B. Č.. XXX - trvalé
trávne porasty o výmere 557 m2, - pozemku parcela O.-B. Č.. XXX - orná pôda o výmere 683 m2, -
pozemku parcela O.-B. Č.. XXX - orná pôda o výmere 9416 m2 a - pozemku parcela O.-I. Č.. XXX -
orná pôda o výmere 4730 m2 a ďalej jej vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 4/6 k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. W., a to k: - pozemku parcela O.-B. Č.. XXX - orná pôda o
výmere 3777 m2, - pozemku parcela O.-B. Č.. XXX - orná pôda o výmere 6341 m2, - pozemku parcela
O.-B. Č.. XXX - orná pôda o výmere 446 m2, - pozemku parcela O.-B. Č.. XXX - orná pôda o výmere
4798 m2, - pozemku parcela O.-B. Č.. XXX - orná pôda o výmere 4712 m2, - pozemku parcela O.-B.
Č.. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 4079 m2, - pozemku parcela O.-B. Č.. XXX/X - orná pôda o
výmere 11171 m2 a - pozemku parcela O.-B. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 165 m2. (ďalej aj ako len
„sporné nehnuteľnosti“) a súčasne ktorým by súd zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy konania.

2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 23.12.2005 ako darkyňa uzavrela so žalovaným
ako obdarovaným darovaciu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný stal výlučným vlastníkom sporných
nehnuteľností a spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam, vonkajším úpravám, oploteniu
a trvalým porastom. Uvedené skutočnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX a LV
č. XXX vedených pre k. ú. W. Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom. Dotknutá darovacia
zmluva je Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom evidovaná pod č. Q. XXX/XXXX. Ďalej
žalobkyňa uviedla, že so žalovaným nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu. So žalovaným uzavrela

darovaciu zmluvu z dôvodu, že žalovaný spolu s jeho v tom čase maloletými deťmi nemal vyriešenú
bytovú otázku a ako osamelo žijúca osoba predpokladala, že spolu so žalovaným a jeho deťmi
vytvoria harmonické spolužitie na oboch stranách nahrádzajúce absentujúce rodinné zväzky a zo strany
žalovaného jej bude poskytovaná potrebná starostlivosť a opatera. Po uzavretí predmetnej darovacejzmluvy sa však žalovaný začal voči nej správať spôsobom viac než neprimeraným v porovnaní so
správaním, ktoré sa štandardne od obdarovaného voči darcovi očakáva a predpokladá. Nielen že voči
nej sústavne smeruje hrubé a vulgárne vyjadrenia, ale opakovane z jeho strany došlo aj k fyzickej

inzultácii. Žalovaný sústavne vytvára prostredie znemožňujúce jej užívanie domu súp. č. XX v k. ú. W.
v snahe primäť ju nehnuteľnosť opustiť a mať možnosť s touto voľne disponovať. Prvý krát došlo k
odpojeniu nehnuteľnosti od dodávky plynu, ktorý bol vykurovacím médiom, v roku 2012. Napriek tomu,
že žalovanému poskytovala finančné prostriedky na úhradu dodávky plynu, a to v celej dodávateľom
požadovanej sume, žalovaný tieto náklady úmyselne neuhradil, túto skutočnosť pred ňou zatajil a

peniaze minul na svoju osobnú potrebu. Po odpojení nehnuteľnosti od dodávok plynu, síce zabezpečil
drevo, avšak mimoriadne zlej kvality, na vykurovanie absolútne nevhodné. Keď jej známi a susedia
zistili, v akých nevyhovujúcich podmienkach žije, poskytli jej časť svojich zásob vykurovacieho dreva,
ako aj elektrický radiátor ako doplnkový zdroj tepla. K obnoveniu dodávky plynu došlo až po tom, čo
opätovne (duplicitne) poskytla žalovanému finančné prostriedky na úhradu záväzkov voči dodávateľovi
plynu. Táto situácia sa však opakovala, pričom posledný krát z dôvodu úmyselného nevykonania úhrady

za dodávku plynu žalovaným došlo k odpojeniu nehnuteľnosti od plynu v roku 2015. Žalovaný taktiež
neuhrádzal náklady za dodávku elektrickej energie, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu jej dodávky,
napr. v priebehu roka 2014 tri krát. Počas obdobia, kedy do dotknutej nehnuteľnosti nebola dodávaná
elektrická energia alebo plyn, sa žalovaný vždy odsťahoval a ju ponechal v dome samú. Späť sa vrátil
vždy až po opätovnom obnovení dodávok médií. Keďže neuhrádzaním nákladov za odber plynu a

elektrickej energie žalovaný nedosiahol zamýšľaný cieľ, t. j. aby opustila predmetnú nehnuteľnosť, v
júni roku 2016 žalovaný svojvoľne uzavrel prívody vody v objekte tak, že voda nateká iba do toalety
a funkčným zostal len prívod vody v kuchyni v umývadle. Z uzáverov vody odstránil aj ventily, aby
nebola schopná prívod vody obnoviť a ponechal ju v domácnosti bez možnosti umyť sa, okúpať sa,
prať a pod. Sám domácnosť opäť opustil. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej žalovaný nijakým spôsobom

neposkytujte ani potrebnú pomoc, a to napriek jej vážnemu zdravotnému stavu, ktorý je mu známy. Trpí
cukrovkou vyžadujúcou injekčnú aplikáciu inzulínu 1 x denne, inkontinenciou a vysokým krvným tlakom.
Jej zdravotné handicapy si vyžadujú pravidelné lekárske prehliadky a zabezpečovanie inzulínových
injekcií,liekovazdravotníckychpomôcok.Opakovanesaobrátilanažalovanéhosprosbouoposkytnutie
pomoci pri zabezpečovaní potrebnej zdravotnej starostlivosti, avšak bezvýsledne. Keďže žalovaný jej

pomoc v tomto smere odmietol poskytnúť, túto jej v potrebnom rozsahu - sprevádzanie pri návšteve
lekára, vyzdvihovanie a doručovanie liekov a zdravotných pomôcok - poskytuje jej známa pani U. W..
Keďže na strane žalovaného nedošlo k žiadnej zmene v jeho postojoch k nej, prostredníctvom právnej
zástupkyne mu dňa 09.09.2016 zaslala písomnú výzvu k vráteniu daru, ktorú žalovaný prevzal dňa
13.09.2016.Ďalejžalobkyňasodkazomnaznenieust.§630Občianskehozákonníkaargumentovala,že

vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorý je možné považovať v podstate za odstúpenie od
zmluvy, ku ktorému nie je potrebný súhlas druhej strany. Právny vzťah, ktorý vznikol z darovania, zanikne
po splnení dvoch podmienok. Jednak musia byť existentné zákonné dôvody, ktoré oprávňujú zmluvnú
stanu požadovať dar vrátiť a rovnako je nutné, aby sa s prejavom vôle, t. j. so žiadosťou o vrátenie
daru mohla oboznámiť druhá strana. Okamihom doručenia výzvy na vrátenie daru druhému účastníkovi

zmluvného vzťahu teda zaniká právny vzťah darovania. Uvedeným skutkovým stavom tak preukazuje
splnenie oboch zákonných podmienok pre účinné uplatnenie svojho práva domáhať sa vrátenia
daru. K naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení jej vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam žalobkyňa uviedla, že tento daný tým, že žalovaný jej neposkytol súčinnosť potrebnú
pre zmenu zápisov vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Za danej situácie je rozhodnutie súdu

jediným právnym titulom pre jej zápis ako vlastníčky sporných nehnuteľností do katastra nehnuteľností.
3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám na výzvu súdu vyjadril písomne podaním zo dňa 13.02.2017,
v ktorom namietal skutkové tvrdenia žalobkyne, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam zmenil svoje správanie k nej a smeroval voči nej vulgárne vyjadrenia a mal ju aj fyzicky
inzultovať, ako vykonštruované a ničím nepodložené. Žalobkyňa neuviedla časové obdobie, kedy k tomu

malo dôjsť, nešpecifikovala žiadne konkrétne okolnosti, ani dôvody, pre ktoré by sa mal takto správať.
Ak by k takémuto konaniu z jeho strany skutočne prišlo, mala by žalobkyňa možnosť podať trestné
oznámenie a nahlásiť správanie, resp. útok z jeho strany. Žiadne takéto dôkazy žalobkyňa nepredložila,
jedná sa len o zavádzanie súdu, aby ho negatívne vykreslila a zdôvodnila podanie žaloby. Toto by malo
byťzákladnýmargumentomprevráteniedaru,avšakžalobkyňauviedlalenneurčitéaničímnepodložené

tvrdenia, ktoré sú nepravdivé. Ďalej žalovaný uviedol, že nikdy nebránil alebo neznemožňoval žalobkyni
užívať sporné nehnuteľnosti, práv naopak, sústavne jej pomáhal v domácnosti, varil jej, pral (do januára
2016 nemala žalobkyňa ani vlastnú práčku, pral jej on), žalobkyňa používala jeho kúpeľňu, kým jej
neurobil vlastnú. K odpojeniu plynu žalovaný uviedol, že plyn odpojili v roku 2011 po vzájomnej dohode,nakoľko sa dohodli, že budú kúriť drevom. Plynové kúrenie v dome vybudoval on, žalobkyňa prispela
na kúpu plynového kotla v roku 2001 sumou vo výške cca 30.000,- Sk, ostatne financoval on. Kúrenie
na tuhé palivo bolo zriadené, kúpil kotol, ale žalobkyňa ho zničila používaním nevhodného paliva

(pálila tam linoleum, papier a pod.). V roku 2012 kúpil nový kotol na tuhé palivo, do roku 2012, 2013
zabezpečoval svojpomocne drevo na kúrenie z vlastných pozemkov (staré ovocne stromy a pod., drevo
vhodné na vykurovanie), neskôr už drevo na kúrenie kupovali obaja od predajcu, čiže vykurovanie bolo
zabezpečené aj drevom. Navrhol preto žalobkyni, že prestanú odoberať plyn, prípadne, že ak ona trvá
na dodávke plynu, nech si tento hradí v plnej výške, pretože žalobkyňa prispievala na vykurovanie

plynom priemerne sumou 200-300,- eur, pričom na úhradu spotrebovaného plynu bolo potrebných okolo
1.500,- eur. Žalobkyňa sa vyjadrila, že plyn teda nechce, a preto ho v roku 2011 dal odpojiť. Opätovne
ho však pripojili v roku 2015, pričom plyn je zapojený doteraz a všetky náklady s tým spojené platí
on. K tomto času sa viaže aj incident, kedy od marca 2016 do septembra/októbra 2016 sa žalobkyňa
snažila prehováraním poštovej doručovateľky preberať inkaso a zatajiť jeho doručenie pred ním, aby
mu znemožnila úhrady, ktoré v tom čase vykonávala žalobkyňa, keďže jej dala tieto poštové poukážky

do rúk doručovateľka a ona mu ich nikdy neodovzdala. Od 01.01.2017 má zriadený poštový priečinok
priamo na pošte, kde už mu je doručovaná všetka pošta, aby nedošlo k vzniku omeškania, resp.
nedoplatkov. Čo sa týka odpojenia domu od elektriny, došlo k tomu 1-krát z toho istého dôvodu, že
mu žalobkyňa neodovzdala inkasný lístok, stalo sa tak v roku 2012, keď sa to dozvedel, bezodkladne
nedoplatok uhradil a elektrina bola ihneď zapojená. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nikdy neodsťahoval

zo sporných nehnuteľností, pracoval v zahraničí, kedy chodil na 5-6 týždňové turnusy, ale nikdy trvale
nehnuteľnosti neopustil. K odstaveniu prívodu vody žalovaný uviedol, že došlo k technickej závade na
jednej z vodovodných batérií žalobkyne v čase, keď sa nezdržoval doma, preto si žalobkyňa myslela,
že došlo k odstávke vody a išla si oprať bielizeň k susede. Následne po jeho príchode domov, kúpil
nové súčiastky do pokazenej batérie a opravil ju. Ak žalobkyňa uvádza, že jej neposkytoval pomoc

v starobe a chorobe, toto tvrdenie je opäť nepravdivé a zavádzajúce. V čase keď sa zdržiaval doma
a žalobkyňa mu oznámila, že potrebuje ísť k lekárovi, išiel s ňou, odviezol ju svojím autom, bolo to
minimálne 3-4 krát do roka. V roku 2010 keď mala žalobkyňa problémy s bedrovým kĺbom, ju po 20.
hodine viezol na pohotovosť, sprevádzal ju na vyšetreniach, až kým nebola riadne ošetrená. Nielen
ju zaviezol k lekárovi, ale čakal ju v čakárni, chodil s ňou do lekárne a výdajne zdravotných pomôcok

pre plienky, pichal jej injekcie s inzulínom a všetky potrebné veci. Žalobkyňa sa bežne stravovala v
domácnosti žalovaného, navštevovali sa, sledovala u nich televíziu, čiže ich vzťah, resp. vzťah s jeho
rodinou bol relatívne bezkonfliktný a harmonický. Problémy nastali v čase, kedy sa zoznámil a začal
žiť v spoločnej domácnosti so súčasnou partnerkou, ktorú žalobkyňa nemá rada, a to je podľa jeho
názoru dôvod pre podanie žaloby. Žalobkyňou uvádzané dôvody sú vymyslené. Má za to, že žalobkyňa

svojimi tvrdeniami uvedenými v žalobe nijako nepreukázala, že vo vzťahu k nej hrubo porušuje dobré
mravy, neosvedčila ani verbálny, ani fyzický útok z jeho strany. Žalobkyňa nepredložila súdu žiaden
relevantný dôkaz, ktorý by svedčil o takom jeho konaní, ktoré by sa mohlo považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo
sústavné porušovanie. Žalobkyňa neuvádza, kedy k takémuto konaniu z jeho strany malo dôjsť, preto

sa nemôže vyjadriť ku konkrétnemu konaniu a nemôže uplatniť námietku premlčania. Žalobu považuje
za vykonštruovanú a dôvody pre vrátenie daru za vymyslené. S poukazom na uvedené žiadal žalovaný
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zároveň zaviazať žalobkyňu nahradiť mu trovy konania.
4. Žalobkyňa aj napriek výzve súdu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.02.2017 repliku (§ 167 ods. 3
CSP) nepodala.

5. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 13.03.2018, dňa 17.04.2018
a dňa 12.06.2018, na ktorom pojednávaní aj verejne vyhlásil tento rozsudok. Súd pojednával dňa
17.04.2018 za osobnej neprítomnosti žalobkyne, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila
zozdravotnýchdôvodov.Možnokonštatovať,žestranysporuzásadnezotrvalinaargumentáciiuvedenej
vo svojich vyššie zmienených písomných podaniach. Žalobkyňa doplnila svoju skutkovú argumentáciu v

spore, pokiaľ ide o špecifikáciu dôvodov vzniku jej práva podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka tak,
ako je to ďalej uvedené v obsahu odôvodnenia tohto rozsudku.
6. Na základe žalobkyňou produkovaných listinných dôkazov súd dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.
7. Dňa 23.12.2005 uzavreli žalobkyňa ako darca a žalovaný ako obdarovaný darovaciu zmluvu so

zriadením vecného bremena datovanú dňa 22.12.2005 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l.
6 spisu), ktorou žalobkyňa darovala žalovanému sporné nehnuteľnosti žalovanému. Žalovaný v zmluve
vyhlásil, že tento dar prijíma. Zároveň sa v tejto zmluve strany sporu dojednali (v ust. čl. III. zmluvy),
že bezplatne zriaďujú vecné bremeno, ktoré spočíva v práve doživotného bývania a užívania domusúp. č. 88 s príslušenstvom pre žalobkyňu, a to v takom rozsahu, v akom tieto nehnuteľnosti užívala
do uzavretia zmluvy.
8. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného pre k. ú. W. zo dňa 28.11.2016 (listinný dôkaz

predložený žalobkyňou na č. l. 9 spisu) vyplýva, že v časti A LV boli ku dňu datovania výpisu evidované
nasledovné nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. XX stojaci na pozemku parcela O.-I. Č.. XX, pozemky:
parcela O.-I. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 706 m2, parcela O.-I. Č.. XXX - záhrady
o výmere 477 m2, parcela O.-I. Č.. XXX - záhrady o výmere 1105 m2, parcela O.-B. Č.. XXX - trvalé
trávne porasty o výmere 557 m2, parcela O.-B. Č.. XXX - orná pôda o výmere 683 m2, parcela O.-B. Č..

XXX - orná pôda o výmere 9416 m2 a parcela O.-I. Č.. XXX - orná pôda o výmere 4730 m2. V časti B LV
bol ku dňu datovania výpisu evidovaný ako výlučný vlastník pod B1 žalovaný, a to titulom nadobudnutia:
darovacia zmluva so zriadením vecného bremena č. Q. XXX/XX pod položkou výkazu zmien č. 8/06. V
časti C LV bolo ku dňu datovania výpisu evidované právo doživotného bývania a užívania domu súp. č.
XX na parcele O.-I. Č.. XX pre žalobkyňu podľa č. Q. XXX/XX pod položkou výkazu zmien č. X/XX.
9. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného pre k. ú. W. zo dňa 28.11.2016 (listinný dôkaz

predložený žalobkyňou na č. l. 10 spisu) vyplýva, že v časti A LV boli ku dňu datovania výpisu evidované
nasledovné nehnuteľnosti: pozemky: parcela O.-B. Č.. XXX - orná pôda o výmere 3777 m2, parcela O.-
B. Č.. XXX - orná pôda o výmere 6341 m2, parcela O.-B. Č.. XXX - orná pôda o výmere 446 m2, parcela
O.-B. Č.. XXX - orná pôda o výmere 4798 m2, parcela O.-B. Č.. XXX - orná pôda o výmere 4712 m2,
parcela O.-B. Č.. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 4079 m2, parcela O.-B. Č.. XXX/X - orná pôda

o výmere 11171 m2 a parcela O.-B. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 165 m2. V časti B LV boli ku dňu
datovania výpisu evidovaní ako podieloví spoluvlastníci: pod B4 žalovaný v podiele o veľkosti 4/6, a to
titulom nadobudnutia: darovacia zmluva so zriadením vecného bremena č. Q. XXX/XX pod položkou
výkazu zmien č. X/XX a pod B6 a 7 žalobkyňa v podiele o veľkosti 2/6, a to titulom nadobudnutia:
osvedčenie o dedičstve č. 13D 59/2013, Dnot 130/2013, č. Z 8763/13 pod položkou výkazu zmien č.

XX/XX a osvedčenie o dedičstve č. 21D/721/2014, Dnot 30/2015, č. Z 5316/2015 pod položkou výkazu
zmien č. XXX/XX.
10. Žalobkyňa listom označeným ako „Výzva“ zo dňa 11.12.2007 adresovaným žalovanému (listinný
dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 61 spisu) s odkazom na uzavretie darovacej zmluvy so
zriadením vecného bremena zo dňa 22.12.2005 medzi stranami sporu a nadobudnutie predmetu

daru do vlastníctva žalovaného na základe rozhodnutia Správy katastra Žilina pod č. Q. XXX/XX si
uplatňovala voči žalovanému právo na vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, a to pre
hrubé porušenie mravov, fyzické napádanie jej osoby žalovaným a nedodržanie ust. čl. III darovacej
zmluvy opakovanými exekúciami na darované nehnuteľnosti. Zároveň tak týmto listom požadovala od
žalovaného uzavretie dohody o vrátení všetkých darovaných nehnuteľností podľa predmetnej darovacej

zmluvy do 31.01.2008 s tým, že v opačnom prípade sa svojho práva bude domáhať cestou súdu. Podľa
podacieho lístku doporučenej poštovej zásielky žalobkyne adresovanej žalovanému (listinný dôkaz
predložený žalobkyňou na č. l. 62 spisu) bol nesporne tento list odovzdaný na poštovú prepravu dňa
11.12.2007
11. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu Mgr. Zuzany Karkóovej, advokáta listom

zo dňa 09.09.2016 označeným ako „Mimosúdna výzva“ adresovaným žalovanému (listinný dôkaz
predložený žalobkyňou na č. l. 11 spisu) vyzvala s odkazom na ust. § 630 Občianskeho zákonníka
žalovaného k vráteniu daru podľa darovacej zmluvy zo dňa 23.12.2005, t. j. nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. W. evidovaných na LV č. XXX a spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. W. evidovaným na LV č. XXX z dôvodu, že po uzavretí predmetnej darovacej

zmluvy sa začali ich vzťahy zhoršovať, pričom v súčasnosti (teda v čase spísania listu) zo strany
žalovaného sústavne dochádza k správaniu sa voči nej hrubo porušujúcemu dobré mravy, pričom sa
jedná o opakované prípady jej fyzického napádania, hrubé urážky, sústavné neposkytovanie potrebnej
pomoci, opakované vyháňanie jej osoby z domu, ktorý mu bol darovaný, musí si zabezpečovať lieky
a zdravotné pomôcky prostredníctvom tretích osôb, nakoľko jej aj v tomto smere odmieta poskytnúť

potrebnú pomoc. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa v ďalšom v liste požiadala žalovaného, aby jej
v lehote 7 dní odo dňa prevzatia výzvy písomne oznámil, či s vrátením daru súhlasí, následne
na čo by pristúpila k vypracovaniu dohody o vrátení daru, po podpise ktorej by sa vec vyriešila
mimosúdnou cestou. V opačnom prípade bude nútená uplatniť svoj nárok na súde. Podľa podacieho
lístku doporučenej poštovej zásielky právneho zástupcu žalobkyne adresovanej žalovanému (listinný

dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 12 spisu) bol nesporne tento list odovzdaný na poštovú
prepravu dňa 09.09.2016 a podľa informácie z webového portálu Slovenskej pošty, a. s. (listinný dôkaz
predložený žalobkyňou na č. l. 14 spisu) bola táto doporučená listová zásielka doručená žalovanému
dňa 13.09.2016.12. Podľa sprievodného listu vystaveného dňa 28.11.2007 P.. U. U., otorinolaryngológom (listinný dôkaz
predložený žalobkyňou na č. l. 63 spisu) bola žalobkyňa týmto lekárom odoslaná na RTG vyšetrenie
nosa s tým, že mala byť pred 14 dňami údajne udretá po nose, pričom podľa záznamu lekára toho času

(pozn.: rozumej ku dňu 28.11.2007) úrazové zmeny na nose a v nose vidieť neboli.
13. Podľa RTG nálezu zo dňa 28.11.2007 vystaveného P.. U. F., lekárom RTG oddelenia KRANKAS,
s .r. o. (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 63 rub spisu) bol zobrazený skelet žalobkyne bez
presvedčivých traumatických zmien.
14. Podľa záveru z vyšetrenia žalobkyne vyhotoveného dňa 29.11.2007 P.. U. U., otorinolaryngológom

(listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 64 spisu) bol RTG nález nosa zhodnotený ako bez
presvedčivých traumatických zmien so záverom: traumatické poškodenie nosa nezistené.
15. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov: U. W. st., U. W. ml., U. D.,
D. Š., F. U. a Y. U.. Pokiaľ súd nevykonal dokazovanie pôvodne žalobkyňou navrhovaným svedkom N.
O. a pôvodne žalovaným navrhovaným svedkom C. T., bolo to z dôvodu, že strany sporu nezabezpečili
účasť týchto svedkov na pojednávaní a napokon na pojednávaní dňa 12.06.2018 uviedli, že na týchto

dôkazoch netrvajú.
16. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 13.03.2018 vypovedala, že si dala kúpiť práčku,
žalovaný sa však hneval, že si práčku kúpila sama a nedala jemu peniaze do ruky. Z práčky jej vyhodil
prádlo do vane a potom keď sa ukľudnil dal jej ho späť do práčky. Váži si, že šiel s ňou na pohotovosť a
na prevez. Keď mala spadnúť v záchode, bolo to tak, že sused jej doniesol zajaca, pričom žalovaný ju

ťahal a povedal, že zavolá sanitku. Sused však povedal, že dôjde svojim autom a že ju odvezie. Žalovaný
povedal, že aj on má auto, tak ju vyniesli na stoličke a odviezol ju svojim autom. V nemocnici ju nosil
na rukách, ako nosí mačka myš. Čo jej prali susedia, k tomu žalobkyňa uviedla, že ich požiadala, aby
jej to oprali, keďže to nevie pustiť. Ďalej žalobkyňa uviedla, že ju žalovaný bil na posteli, búchal jej na
verandu, že či ešte spí a keďže nespala oprel ju o radiátor a bil ju po tvári. Preklial ju od vlasov až po

prsty na nohe. Bolo to v čase, keď bola u nich priateľka žalovaného, už nevie, v ktorom roku to bolo, keď
ju ona chcela zbiť. Vtedy svoju priateľku od nej odtiahol a následne ju zbil on. Žalovaný ju zbil len tento
jeden krát. Vtedy aj bola u lekára (pozn. ohľadom čoho súdu predložila aj záznamy zo svojej zdravotnej
dokumentácie na č. l. 63 a 64 spisu). Následne však v inej časti svojej výpovede na otázku, či ju napadol
aj inokedy, žalobkyňa uviedla, že raz v obývačke sedela na gauči, keď išiel s priateľkou na sídlisko M..

Vtedy ho drapla medzi nohy za vajcia a k jeho otázke, čo to urobila, mu povedala, že bol by ju zbil. K
otázke, či jej žalovaný nadával, žalobkyňa uviedla, že jej nadával, že je chuderka, čo bolo v pivnici, aby
ho nikto nepočul. Nevie však už, kedy to bolo. Do času, kým mu nehnuteľnosti nedarovala, bolo dobre,
potom bola chuderka, že prečo nemôže ísť sama na bicykli alebo sama autobusom. Vykríka vždy na
ňu vtedy, ak tam nikoho niet. Stále žalovaného berie ako vlastného brata, keďže nikoho iného nemá a

ona ja pre neho chuderka. K otázke, či vyberala poštu pre žalovaného z poštovej schránky, žalobkyňa
uviedla, že čakala vždy na poštárku, aby vyplatila elektrinu spolu s plynom a bola by platila aj ďalej.
Ak žalovaný vyplatil elektrinu bolo to z peňazí, čo mu dali diaľničiari. K otázke, kto tieto platby uhrádza
v súčasnosti, žalobkyňa uviedla, že žalovaný z peňazí, ktoré dostal za pozemky pod diaľnice. Aj ona
dostala peniaze za pozemky pod diaľnicami, avšak omnoho viac. Tieto neminula a má ich odložené na

pohreb. K otázke, či žiadala žalovaného o pomoc v súvislosti s návštevou u lekára, žalobkyňa uviedla,
že nie, chuderka predsa nemôže volať. Žalovaný sa ju ani na to nepýta, veď ani nechodí. K otázke, či
má problémy so súčasnou priateľkou žalovaného, žalobkyňa uviedla, že ju serie, aká celá je. K otázke,
kto financoval prestavbu domu, prerábky, žalobkyňa uviedla, že ona s matkou, dali urobiť elektrinu, vodu
a plyn, a to v čase, keď zomrel jej otec. Žalovaný do domu neinvestoval. K odpojeniu domu od dodávky

plynu došlo z dôvodu, že žalovaný za dodávky neplatil. O tom, že to nie je zaplatené, sa dozvedela
vtedy, keď dom prišli odpojiť od dodávok plynu. K otázke, kto mal inkasné lístky ohľadom úhrad plynu
v čase odpojenia, žalobkyňa uviedla, že ona to má doma a predtým sa jej zdá, že ich mal žalovaný.
Nedoplatok zaplatila, keď mohla chodiť, pričom išla autobusom. Od dodávok elektriny dom odpojili asi 3-
krát, a keďže ich mali odpojiť už od stĺpu a nie iba od hodín, čakávala preto poštárku ona. Inkasné lístky

ohľadom úhrad za elektrinu má tiež doma ona. Poštárka jej dávala inkasné lístky na úhradu elektriny až
následne, ako dom v roku 2014 odpojili od elektriny.
17. Žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 13.03.2018 vypovedal, že nesúhlasí s daným
obvinením žalobkyne z fyzického útoku z jeho strany voči nej, tento rozhodne popiera. Ďalej k
veci uviedol, že do predmetnej nehnuteľnosti sa nasťahoval ešte s bývalou manželkou, zásadne na

naliehanie žalobkyne, v roku 1990. Žalobkyňa k nim chodievala na poschodie, pričom po roku 1990 jej
vybudoval toaletu, taktiež žalobkyni prali a podobne. Keď v roku 2005 prišiel z práce, žalobkyňa mu
oznámila, že mu ide darovať všetky nehnuteľnosti. O tieto záujem nemal, v podstate mal záujem len o
dom,keďžetentoodroku1990postupnezveľaďoval.Pokiaľideootázkuenergií,vždyuhrádzalichcenu,ak dostal inkasné lístky. Čo sa týka kúrenia, mali pôvodne tak plynový kotol, ako aj kotol na pevné palivo,
pričom on navrhoval, aby sa používalo drevo z pozemkov, ktoré mu boli darované, na kúrenie. Navrhoval
taktiež,abyžalobkynizostalokúrenienaplynovýkotolaonibymalinaposchodíkúrenieprostredníctvom

kotla na pevné palivo. V roku 2011 však na naliehanie žalobkyne bol plyn odpojený. V roku 2012 tak
nemohlo dôjsť z jeho strany k odpojeniu plynu, pretože tento už bol v roku 2011 odpojený. Keďže v roku
2015 už drevo na pozemkoch nebolo, pričom rovnako vzhľadom k tomu, že chodieval pracovne mimo
a jeho deti už boli dospelé a v dome sa nenachádzali, teda nebolo toho kto by prikladal do kotla, bol
opätovne zavedený plyn. V marci roku 2016 sa nedostal k inkasnému lístku, ktorý žalobkyňa zadržala

a z tohto dôvodu nedošlo k úhrade za plyn. Opätovne tak naliehal na poštárku, aby inkasné lístky
neodovzdávala žalobkyni, resp. ich nenechala v poštovej schránke, keďže ich žalobkyňa vyberala. V
decembri roku 2016, keďže sa k inkasným lístkom opakovane nedostal, si dal zaviesť poštový priečinok,
do ktorého mu tieto inkasné lístky chodia a od tohto času platí plyn naďalej. Pokiaľ ide o zdravotnú
starostlivosť o žalobkyňu a ňou uvedenú konkrétnu situáciu, že až na naliehanie suseda jej mal pomôcť,
žalovaný k tomuto uviedol, že tomu tak nebolo. Išlo o udalosť, ktorá sa odohrala niekedy v roku 2010

alebovroku2011,presnejšieužuviesťnevie,atonahornomposchodípočulvečerbuchotnaradiátorovú
trubku, pričom zvuk vychádzal z WC z dolného podlažia, kde bývala žalobkyňa. Následne na to zišiel
teda dole, pričom boli otvorené dvere, keďže to povedal žalobkyni, aby sa nezamykala, až jej môže prísť
prípadne pomôcť, pričom žalobkyňa ležala na zemi toalety, nemohla sa postaviť. Zobral ju tak s tým, že
pokiaľ ide o okoloidúceho suseda, tento mu ju len pomohol naložiť do motorového vozidla. Následne

so žalobkyňou išiel na ošetrenie do nemocnice, pričom tam bol s ňou až do jednej v noci a na ďalší
deň išiel s ňou k obvodnej lekárke. V tomto čase, aj následne sa aj o ňu staral, pričom v zásade sa
varilo spoločne a teda žalobkyňa sa najedla s nimi. Dal jej do obývačky svoj televízor. V tomto čase v
podstate spoločne trávili voľné chvíle. Nepopiera tak, že žalobkyňa mu pomáhala so starostlivosťou o
jeho deti. Pokiaľ ide o ďalšiu pomoc, vždy, keď mal informáciu o tom, že žalobkyňa pomoc potrebuje,

túto jej poskytol. Poukazuje n to, že žalobkyňa absolvovala operáciu karpálneho tunela, už nevie, či na
pravej alebo na ľavej ruke a s ňou bol vtedy na výber stehov. Nie raz jej meral cukor a tento zapisoval do
zápisníka, a to aj so svojou dcérou, ktorá má zdravotnícke vzdelanie. Ak žalobkyni neposkytol zdravotnú
starostlivosť, bolo to z dôvodu, že sa nedostal k informácii, že takúto potrebuje. Pokiaľ ide o odpojenie
domu od dodávok elektrickej energie v roku 2014, toto nie je pravdou. K údajnému odpojeniu vody,

by chcel uviesť, že takéto odpojenie je technicky nemožné, a preto už len z tohto samotného faktu
vyplýva, že tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé. Žalobkyňa má svoju práčku vedľa jeho práčky a teda ak
tiekla voda do jeho práčky, je technicky nemožné, aby netiekla voda do jej práčky. Pokiaľ ide o tečenie
vody do umývadla žalobkyne, žalovaný uviedol, že zo strany žalobkyne došlo k pretočeniu plastových
vodovodných kohútikov a teda nedala sa z tohto dôvodu pustiť voda. Preto kúpil nové kohútiky a tieto

osadil a voda opätovne tiekla. Ďalej sa žalovaný vyjadril, že fungovali ako usporiadaná domácnosť. Až
v roku 2012, potom ako si našiel novú priateľku, sa správanie žalobkyne voči nemu zmenilo. Došlo aj k
tomu, že keď ho prišla navštíviť jeho priateľka, žalobkyňa sa k nej vulgárne správala tak, ako to nikdy
nezažil, a to až tak, že jeho priateľka utiekla preč. Pokiaľ ide o investície do domu, do domu priebežne
neustále investoval, pričom v roku 1990 v dome nebolo prakticky nič. Žalobkyni tak vybudoval toaletu,

kúpeľňu, ako aj umývadlo. Pokiaľ ide o jej tvrdenia, že jej išla len studená voda, opakovane jej hovoril,
že musí nechať vodu dlhšie odtiecť, a to vzhľadom k tomu, že prietokový ohrievač je u neho na poschodí
domu, aby tak začala tiecť teplá voda. Ak žalobkyni navrhoval výmenu batérií, toto odmietla, pričom
následne si dala vymeniť klasickú batériu za pákovú ona sama. Žalobkyňa v zásade nechcela vlastnú
kúpeľňu, pričom sa chodila k nim aj kúpať. Až do roku 2015 prala u nich, kým raz neprišiel domov a

nemala sama kúpenú práčku. Nikdy, nechcel predmetné nehnuteľnosti predať a vždy medzi nimi bola
dohoda, že keď budú jeho deti už dospelé, tak prevedie predmetné nehnuteľnosti na ne. Zrazu však
žalobkyňa s takýmto prevodom nesúhlasí a on nemá vedomosť prečo. K otázke, že ak tvrdí, že mu
žalobkyňa inkasné lístky zatajovala, prečo si nezaobstarali vystavenie náhradných inkasných lístkov a
navodil ten stav, že došlo k odpojeniu dodávok plynu a elektrickej energie, žalovaný uviedol, že nemal

vedomosť o tom, že sa dajú vystaviť náhradné inkasné lístky. Ak mu žalobkyňa zatajovala poštu, ani
nevedel, či nešla zaplatiť ona a môže dnes uviesť, že to celé bolo zle. K otázke prečo to neriešili priamo s
dodávateľom energií s vedomím, že ak nezaplatí za dodávku dôjde k odpojeniu domu od týchto energií,
žalovaný uviedol, že ak by mal informáciu, že nedošlo k zaplateniu týchto energií a zároveň nedostal
upomienku, tak nevedel, že by mohlo dôjsť k odpojeniu. Nechápe, prečo by dodávateľovi nezaplatil

za energie vedome, ak sa staral o 3 deti, ktoré mu boli prisúdené pri rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti a bol tak aj sám odpojený od energií. Po prerušení dodávok plynu a elektrickej energie
nedoplatky uhrádzal z vlastných peňažných prostriedkov, pričom v jednom prípade požiadal žalobkyňu,
aby mu tento nedoplatok pomohla uhradiť. Nevie, čo napokon žalobkyni bránilo, aby ona sama zaplatilainkasné lístky, ak ich mala k dispozícii. Myslí si, že všetko to robila účelovo. Nedoplatky uhradil hneď,
ako mu to bolo oznámené. K otázke kedy bol naposledy v nehnuteľnosti a v osobnom kontakte so
žalobkyňou, žalovaný uviedol, že v nehnuteľnosti bol naposledy včera (t. j. dňa 12.03.2018), pričom

snaží sa jedenkrát za 2 týždne, podľa jeho pracovných možností, túto nehnuteľnosť skontrolovať, pričom
v osobnom kontakte so žalobkyňou bol naposledy v januári roku 2018 z dôvodu, že ak táto nie je doma,
nemôže byť s ňou v osobnom kontakte a tento si nejakým spôsobom vynútiť. K otázke, či by bol ochotný
vrátiť dar, ak by mu boli nahradené ním vložené investície, žalovaný uviedol, že nie, stále má za to, že
by sa tieto mali v zmysle dohody strán sporu previesť na jeho deti a rovnako aj z dôvodu, že sa niekoľko

rokov o tieto nehnuteľnosti staral.
18. Svedkyňa U. W. st. na pojednávaní dňa 17.04.2018 vypovedala, že žalobkyňa už má svoje roky,
nevládze chodiť autobusom, a preto ju vozieva ona. Chodí jej pre zdravotné pomôcky na interné
oddelenie do nemocnice v Žiline, pričom posledný štvrťrok takto bola každý mesiac. Žalobkyni takto
pomáhaasiposledných4až5rokov.Kvzťahommedzižalobkyňouažalovanýmoduzavretiapredmetnej
darovacej zmluvy svedkyňa vypovedala, že zo začiatku mali dobré vzťahy. Kým mal žalovaný malé deti,

chodil do práce, žalobkyňa sa mu o ne starala. Potom, ako mu darovala predmetné nehnuteľnosti, nastal
zlom, pričom sa žalovaný voči nej správal zle. Vie, že tam nemali elektrinu a plyn, chodil jej na nákupy,
avšak späť, keď doniesol nákup, výdavok jej nevrátil. Pokiaľ ide o kúrenie na pevné palivo, žalobkyňa
nemá teplú vodu, nemá sa ako umyť. Ak ide k lekárovi, ide sa osprchovať k susedom. Skrátka žije na 82
ročnú osobu v hrozných podmienkach. Pokiaľ žil žalovaný v W., boli z jeho strany nejaké útoky na ňu.

Vie, že na ňu vykríkal. Ako tam 2, 3 roky nebýva ustalo to. Keď útoky boli, nastalo zhoršenie zdravotného
stavu žalobkyne, musí si teraz inzulín pichať 2-krát, predtým to bolo len raz. Žalobkyňa má cukrovku od
roku 2002 a asi 4 až 5 rokov si musí pichať inzulín, pričom pred tým brala len lieky. Tento si žalobkyňa
pichá sama. K otázke, či vie bližšie opísať útoky žalovaného voči žalobkyni, svedkyňa uviedla, že nebýva
v tej istej obci, nevie opísať, ako prebiehali tieto útoky, ale vie, že žalovaný sa snažil tieto útoky robiť tak,

aby prebiehali vo vnútri, teda nie na vonku. Túto vedomosť má od žalobkyne, keďže sa jej sťažovala.
Osobne svedkom útokov nebola, pokiaľ tam niekto bol, nič si žalovaný voči žalobkyni nedovolil. K otázke,
či vie, že by žalovaný pomáhal žalobkyni pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú potrebuje,
svedkyňa uviedla, že nie, keďže ju zabezpečuje ona. Ak by ju zabezpečoval on nemusela by ona.
Žalovaný ju nikdy nekontaktoval ohľadom zdravotného stavu žalobkyne, nikdy sa o tom nerozprávali. K

otázke odpojenia predmetnej domovej nehnuteľnosti od dodávok plynu a vody, svedkyňa vypovedala,
že pokiaľ ide o elektrinu, tak to zrejme bolo v roku 2013 a 2014, prípadne 2012 a 2013. Bolo niečo
potrebné vyplatiť, prišli elektrikári a odpojili to. Pokiaľ ide o plyn, vie, že žalovaný odber plynu odhlásil,
dal zaviesť kotol na pevné palivo, keďže to bolo výhodnejšie. Bolo to niekedy v rokoch 2013 alebo 2014.
Vtedy nastal problém, že nebolo čím kúriť, drevo sa muselo zabezpečiť. Ak sa dovezie mokré drevo,

horieť to nebude. V období, keď to bolo na pevné palivo, dom ostal bez plynu. Myslí si, že boli na plyne
aj nejaké nedoplatky. Nevie, prečo teda nebol plyn. Keď sa zaviedol plyn späť, odvtedy nemá žalobkyňa
teplú vodu, je to len na kúrenie. Keď je zima, musí jej to niekto prísť zapnúť, robí to jej zať (zať svedkyne).
K otázke, kto zabezpečoval tuhú palivo na kúrenie, svedkyňa vypovedala, že to kúpil jej zať, pričom ona
mu na to dala peniaze. Sem tam jej niekto dá drevo, aby mohla kúriť. Vie, že tam raz bola dovezená taká

malá kôpka na dvore. V podstate ale išlo len o odpadové drevo, nejaké rámy z okien a podobne. Bolo to
však len na podkúrenie. K otázke, či sa o problém s kúrením zaujímal žalovaný, svedkyňa vypovedala,
že nevie a ak sa aj zaujímal, jeden čas chodil na nejaký pozemok, čo tam niečo vyrúbal, avšak to bolo
surové a mokré drevo. Doviezol to na dvor, avšak to bolo tak na 1 až 2 večery. Na inom mieste svojej
výpovede svedkyňa uviedla, že toto drevo videla, bolo porezané a uložené nad garážou, ale podľa

jej názoru dreva nebolo na celú zimu. K úhradám za dodávky plynu sa svedkyňa vyjadrila, že úhrady
nedoplatkovzatietododávkymalidoroku2016,tedavrokoch2012až2015,prebiehaťtak,žežalobkyňa
dávala žalovanému peniaze, ktoré vybrala predtým dcéra žalobkyne so žalovaným z jej bankového účtu,
aby tieto úhrady vykonal s dcérou svedkyne. Neskôr, keď tam žalovaný nebýval, čakala poštárku, aby jej
dala inkasné lístky a chodila to vyplácať, čo bolo niekedy v roku 2016. Od roku 2017 to vypláca žalovaný.

Ďalej svedkyňa ohľadom dodávok vody vypovedala, že voda žalobkyni tečie do toalety, čo má urobený
taký byt v pivničných priestoroch, inak to nazvať nevie. Tam je aj kotol a práčovňa, má tam kúpeľňu,
všetko dohromady. Tam jej tečie len studená voda, nad vaňou a umývadlom a do práčky, ktorú tam dali
asi 2 až 3 roky dozadu a napojila sa do nej voda. V hornom byte, kde má urobený byt žalovaný, je aj
kúpeľňa, keďže tam bola 1 až 2-krát. Každá bytová jednotka má však zvláštny vchod, žalovaný má svoju

zamknutú, teda žalobkyňa sa tam nedostane. Na inom mieste svojej výpovede svedkyňa uviedla, že sa
žalobkyni vypína teplá voda, čo bolo v roku 2008 alebo v roku 2009, ktorú vedomosť má od žalobkyne.
Následne svedkyňa uviedla, že odkedy bol druhý krát do nehnuteľnosti zapojený plyn, čo bolo niekedy v
rokoch2012,2013alebo2014,sajejteplávodavypínaznova.Napokonsvedkyňavypovedalanaotázku,či si overovala u žalovaného tvrdenia žalobkyne, o ktorých vypovedala, tak, že tieto si neoverovala,
nebola so žalovaným v kontakte.
19. Svedkyňa U. W. ml. na pojednávaní dňa 17.04.2018 vypovedala, že spravuje finančné prostriedky

žalobkyne. Ide o finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa dostala ako cenu za odkúpenie pozemkov pod
tunel. Požiadala ju, aby išli spolu na poštu, kde tieto peniaze vybrala a išli ich dať priamo do banky. Tieto
peniazespravujetak,žekeďbolopotrebné,ženebolvyplatenýplynaleboelektrika,žalobkyňapovedala,
že to majú ísť so žalovaným vyplatiť. Žalovaný tak prišiel k nim a vždy potom ako vybrali peniaze z banky
a vyplatili to, zastavila sa u žalobkyne doma a povedala jej, že je to vyplatené. Bolo to niekedy v období

od roku 2013 asi 4 až 5 krát. Keď sa niekedy v období po roku 2013 robila rekonštrukcia na dome, menili
sa okná na spodnom byte, (svedkyňa tento opísala tak, že ide o pivnicu, kde je kuchyňa a práčovňa
s práčkou a kotlom, pričom z týchto priestorov vedú schody na poschodie, kde sú 3 izby a veranda,
ďalšie poschodie obýva žalovaný), teda na priestoroch, ktoré užíva žalobkyňa a keď sa menila strecha,
polovicu dala ona. Od žalobkyne vie, že ak chcela meniť okná, žalovaný jej povedal, že si to má zaplatiť.
K otázke, ak vypovedala, že z účtu žalobkyne sa vyberali peniaze na nedoplatky na energie, či vie, prečo

vznikli tieto nedoplatky, svedkyňa uviedla, že neplatili sa platby, a to až do takej miery, že ich plynári a
elektrikári odpojili. Plyn bol odpojený dlhšie, keďže bol zakúpený kotol na tuhé palivo, kedy žalobkyňa
nemala čím kúriť a práve vtedy jej museli doviezť drevo, aby tam mohla bývať a kúpiť elektrický radiátor,
aby aspoň v tej izbe kde spávala mohla fungovať cez zimu. Keď drevo doviezli prvý krát, žalovaný
žalobkyni nadal, prečo ho doviezli oni, že on drevo dovezie, avšak už v tom čase nebolo čím kúriť, keďže

bola zima. Okrem spravovania finančných prostriedkov žalobkyne žalobkyni asi od roku 2013 pomáha
aj tým, že, ak žalobkyňa potrebuje väčší nákup a povie dovezie sa jej to z mesta. Na jeseň sa jej dovezie
drevo, aby mala čím na zimu kúriť. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa si musí pichať inzulín, učila sa
pichnúť to žalobkyni aj ona, ale vzhľadom k tomu, že to nestíhala, naučila sa to jej matka. Táto chodí s
ňou po vyšetreniach. So zdravotnou starostlivosťou pomáha žalobkyni menej, ale je to tak 3 až 4 roky

dozadu, čo jej brala lieky a učila sa pichať inzulín. Ďalej svedkyňa vypovedala, že čo prišla do dotknutej
domovej nehnuteľnosti žalovaného nestretla. Keď je problém, že na jeseň bolo treba spustiť kotol, prišiel
tam jej manžel, aby to spojazdnil. Keď sa spustil plynový kotol, máva žalobkyňa v priestoroch, ktoré
obýva teplo. Čo ona vie, žalovaný tam posledné 3, 4 roky chodí len veľmi málo. Keď ešte žili strany
sporu v predmetnej domovej nehnuteľnosti, zo začiatku žalovaný žalobkyni pomáhal aj s praním, potom

však nevie čo sa stalo, musela si prať k susedom a museli jej zakúpiť práčku, aby si mohla oprať. K
hygienickým podmienkam, v akých žije žalobkyňa, svedkyňa vypovedala, že žalobkyňa žije v pivnici,
kde má kuchyňu, kúri drevom, umýva sa v práčovni bez teplej vody, nahreje si do lavóra a opláchne
sa, keďže hore nie je kúpeľňa dorobená. Inú možnosť umývať sa nemá, keďže vrchné priestory, ktoré
užíval žalovaný, majú síce urobenú kúpeľňu, ale tieto sú zamknuté. K otázke, či bola niekedy svedkom

nevhodného správania sa žalovaného voči žalobkyni, svedkyňa uviedla, že nie. O útokoch zo strany
žalovaného má vedomosť len od žalobkyne.
20. Svedkyňa D. Š. na pojednávaní dňa 17.04.2018 vypovedala, že žalobkyňa je jej suseda, len keď
chodia spolu do kostola porozprávajú sa, prípadne, ak niečo potrebuje, pomôže jej, keď zakričí, keďže
býva nad ňou v susedstve. Ďalej svedkyňa uviedla, že už dávno, možno v rokoch 2006 alebo 2007

na dvore u žalobkyne počula kriky, že sa žalovaný so žalobkyňou vadil, až žalobkyni prišlo zle a deti
žalovaného jej podali vodu. Kriky u strán sporu boli častejšie, najviac vtedy, keď tam mal žalovaný
priateľku, kvôli čomu však boli tieto kriky, to nevie. Dovtedy žalovaný so žalobkyňou sedeli pekne a
rozprávali sa vonku spolu. Jednu zimu, asi 3, 4 roky nazad, mala žalobkyňa odpojený plyn, pričom ona
jej na základe toho, čo jej povedala žalobkyňa, že má odpojený plyn, poskytla drevo. Čo jej žalobkyňa

povedala, nemala viackrát elektrinu. Žalobkyňa tvrdila, že mali nedoplatok. Kto mal toto platiť nevie, len
keď videla, že je tam zima, pomohla žalobkyni. Združuje sa dole v pivnici, kde má sporák a tam si kúri.
Na návštevu k žalobkyni však nechodieva. Vymieňajú si krížovky, tak keď bola u nej, videla, že je to tam
dole v pivnici len betón, v strede má žalobkyňa stôl a má tam sporák na pevné palivo, nevie, či aj plynový.
Je to tam také, ako to kedysi v domoch bývalo. Inú pomoc, ako už spomínala, žalobkyni neposkytovala.

21. Svedok U. D. na pojednávaní dňa 17.04.2018 vypovedal, že žalobkyňa je jeho sesternica. Keď
príde žalobkyňa za ním domov, keď sa v dome, v ktorom žije, nezdržiava žalovaný, robí tam takého
údržbára. Či mali oni medzi sebou nejaké nedorozumenia a konflikty svedkom tohto nebol. Vie to len z
rozprávania žalobkyne, ak mu povie. Svedok k obdobiu do výzvy žalobkyne na vrátenie daru uviedol, že
pokiaľ tam býval žalovaný, on sa do toho moc nestaral a nechodieval do spornej domovej nehnuteľnosti.

Niečo počul, že niečo s vodou, v práčovni, či v kúpeľni bolo, ale ak tam netečie teplá voda, tak to asi
kúpeľňou nie je. Ani bojler tam nie je, ešte to kedysi s otcom urobili ako práčovňu, pričom to už je veľmi
dávno, keďže otec zomrel asi 14 rokov dozadu. Žalovaný tam menil okná, strechu, čo videl, väčšinou
si to robil sám. K otázke, či niekedy v spornej domovej nehnuteľnosti riešil problémy s teplou vodou,svedok uviedol, že nie, prečo by mal. Žalobkyňa, keď išla napr. k lekárovi, sa chodila k nemu (svedkovi)
sprchovať. Teplá voda u žalobkyne ísť nemôže, keď tam nie je bojler a ak skúšal, či nejde z batérie
teplá voda, tak nešla.

22. Svedok F. U. (syn žalovaného) na pojednávaní dňa 12.06.2018 k vzťahom medzi stranami sporu
vypovedal, že vzťahy medzi nimi boli dobré zo začiatku, potom sa začali vadiť, ale ani nevie z akého
dôvodu. K otázke kedy začali medzi nimi konflikty, svedok uviedol, že ťažko povedať, nepamätá si
konkrétny dátum. Bolo to niekedy v čase, keď bol na strednej škole, teda niekedy v rokoch 2006 až 2011.
V čase, kedy svedok býval zo stranami sporu v predmetnom rodinnom dome, všetko platil žalovaný a

vzťahy boli dobré. Večerať, ako deti, večerali so žalovaným, pričom následne žalovaný nosil žalobkyni
jedlo dole k nej. Teda celý čas, čo tam svedok býval, to bolo dobré. Keď skončil strednú školu, odišiel na
vysokú školu do F., vtedy tam býval zriedkavo, nie dlhšie ako 1 mesiac. Vzťahy sa postupne menili a keď
odišielbratD.asestraY.všetkobolozhoršené.Vzťahysaprostekvôliniečomuzhoršili.Tosaprejavovalo
tým, že už sa spolu nebavili. Jeden druhému sa vyhýbali. Keď žalovaný chodil dolu za žalobkyňou už
nechodil za ňou s večerou. Svedkom verbálnych, prípadne fyzických útokov medzi stranami sporu však

nebol. K otázke starostlivosti o domácnosť a dom svedok vypovedal, že všetko robil žalovaný, staral
sa o dom, ako aj o záhradu. Platil účty. K problémom s elektrinou a plynom v dome svedok vypovedal,
že elektrina a plyn im v dome vždy išla. K pomoci žalobkyni svedok vypovedal, že keď potrebovala
zaviesť k lekárovi, žalovaný ju zaviezol. K otázke, či sa mu žalobkyňa sťažovala na žalovaného, svedok
vypovedal, že v poslednej dobe často, že žalovaný vypína elektrinu alebo vodu a podobne. Chvíľu, asi

2 roky dozadu, tam býval, pričom žalobkyňa prišla za ním, že žalovaný vypol elektrinu a vodu, ale on
zistil, že všetko funguje, pričom bola vypnutá len horná časť domu. K otázke kúrenia svedok potvrdil,
že bolo obdobie, kedy sa v dome kúrilo drevom, ktoré brali väčšinou z ich pozemkov. Na vykurovanie
drevom sa prešlo z dôvodu, aby sa ušetrilo na energiách, vypol sa teda plyn a kúrilo sa drevom.
23. Svedok D. U. (syn žalovaného) na pojednávaní dňa 12.06.2018 k vzťahom medzi stranami sporu

vypovedal, že zo začiatku boli vzťahy medzi nimi dobré. Potom sa to zhoršilo, a to v čase keď sa k nim
prisťahovala otcova bývalá priateľka. Kvôli čomu sa to všetko zhoršilo ani neviem, vtedy začali nejaké
hádky. V období keď svedok býval v spornej domovej nehnuteľnosti (cca do roku 2014) to zo začiatku
bolo dobré, potom nastali zvady kvôli hlúpostiam až to došlo na súd. Bližšie dôvody zvád neviem uviesť,
strany sporu po sebe kričali a potom sa nejaký čas medzi sebou nerozprávali. O domácnosť sa staral tak

žalovaný, ako aj žalobkyňa. Keď bolo potrebné na dome niečo spraviť robil to žalovaný. Nebol svedkom
nejakej hádky alebo konfliktov, prípadne fyzického útoku medzi stranami sporu. K otázke, či sa mu
niekedy žalobkyňa na žalovaného sťažovala, svedok uviedol, ž áno z dôvodu, že ju zbil. O tomto však
nevie, ale myslím si, že to ani nie je pravda. K otázke kto vykonával úhrady nákladov na domácnosť,
svedok vypovedal, že k tomu sa vyjadriť nevie. Nemal prístup k takýmto veciam, ale pokiaľ vie, tak to bol

žalovaný. Nepamätá si však na nejaké problémy s dodávkou energií do domu, alebo prípadne kúrením.
K otázke, kto zaviezol žalobkyňu k lekárovi, keď to bolo treba, svedok vypovedal, že buď žalovaný
alebo pani W.Á.. K otázke, v akých podmienkach žila žalobkyňa v predmetnom rodinnom dome, svedok
vypovedal, že myslí, že v normálnych, mala kde bývať, mala vodu, teplo, nič pokiaľ vie jej nechýbalo.
Osobnú hygienu vykonávala tak, že určitú dobu chodila k nim hore sa kúpať, inokedy to bolo dole u nej.

Bolo to také striedavé. Dole u seba mala trochu staršiu kúpeľňu s vaňou so sprchou a umývadlom.
24. Svedkyňa Y. U. (dcéra žalovaného) na pojednávaní dňa 12.06.2018 k vzťahom medzi stranami sporu
vypovedala, že tieto boli ako bežné vzťahy, keď niekto s niekým nažíva. So žalovaným žili hore, pričom
žalobkyňa žila dole. Keď niečo potrebovala, prišla za nimi hore. Normálne vždy spolu komunikovali. K
úlohám v domácnosti svedkyňa uviedla, že väčšinou bol hlavou v ich domácnosti žalovaný a ten robil v

podstate všetko. Ona so súrodencami mu pomáhali, väčšinou upratovali a prali. Prali aj so žalobkyňou
spolu. Žalobkyňa im niekedy navarila, keď mohla, inak varil žalovaný, o záhradu sa staral žalovaný a
bratia. K otázke kto platil náklady na domácnosť, svedkyňa uviedla, že žalovaný. Ku konfliktom medzi
stranamisporunedochádzalo.Bolasvedkomlenhádok,alebolitotakébežnéhádkyakovrodine,pričom
svedkom fyzických útokov, prípadne vulgárneho vyjadrovania sa žalovaného na adresu žalobkyne

nebola. V čase, kedy sa k nim nasťahovala priateľka žalovaného sa vzťahy medzi stranami sporu zvlášť
nezmenili, bolo to rovnaké, ako už uviedla pred tým (pozn. uvedené vyššie). K otázke, či sa jej žalobkyňa
sťažovala niekedy na žalovaného, svedkyňa uviedla, že nie. K otázke dokedy žila v spornom rodinnom
dome, svedkyňa uviedla, že dokedy začala študovať strednú školu. Vtedy sa presťahovala k matke.
Do 16-tich rokov teda žila v W.. Potom striedavo počas strednej školy bývala u žalovaného a u matky.

Častejšie asi u matky, striedalo sa to proste po nejakých týždňoch, jednom, dvoch. Po strednej škole už
bývala v Ž., pričom túto ukončila niekedy v roku 2016. K otázke v akých podmienkach žila žalobkyňa
v spornom rodinnom dome, svedkyňa vypovedala, že mala normálne zariadenú domácnosť, chodila k
nim pozerať televízor, aj napriek tomu, že mala svoj televízor, ale radšej sledovala u nich. Mala všetkočo potrebovala. Teda mala a má u seba svoju chladničku, posteľ, kúpeľňu, chodila sa k nim sprchovať
hore, a to vzhľadom k tomu, že vo svojej časti dole mala takú malú kuchynku aj s vaňou. Táto však moc
nebola pekná, keďže už bola staršia. Chodila sa preto sprchovať radšej k nim. Rovnako mala u seba

WC, ako aj obývačku.
25.Podľaust.§151nods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“)vznenízákonač.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

26. Podľa ust. § 151n ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pokiaľ sa
účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený
užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj
jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
27. Podľa ust. § 151o ods. 1 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, vecné bremená
vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou

dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
28. Podľa ust. § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo

sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
29.Podľaust.§630OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,darcasamôžedomáhať
vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy.
30. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
31. Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon; ďalej len „KZ“) v znení zákona č. 103/2010 Z.
z. účinnom od 01.05.2010, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,

názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".
32. Žalobkyňa sa tak žalobou domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bolo deklarované (určené) jej

výlučné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX vedenom pre k. ú. W.
a jej vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX vedenom pre k. ú. W. v
podiele o veľkosti 4/6 (zjavne k spoluvlastníckemu podielu žalovaného evidovaného na tomto LV č. XXX
v časti B LV pod B4). Žalobu žalobkyne tak súd posúdil ako žalobu podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP.
33. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je to, že

strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho
zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu žaloby.
34. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva, o
ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka.

35. Predmetom určenia súdu tak malo byť deklarovanie vlastníckeho práva žalobkyne k sporným
nehnuteľnostiam. Súd tak vychádzal z toho, že žalobkyňa je vo veci aktívne vecne legitimovaná, keďže
tvrdí, že sporné nehnuteľnosti (resp. spoluvlastnícky podiel k týmto, pokiaľ ide o sporné nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXX, k. ú. W.) sú v jej vlastníctve. Z tohto dôvodu sa požadované určenie dotýka jej
právnej sféry. Rovnako žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný, keďže požadované určenie sa

dotýka jeho vlastníckeho práva, toho času evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. W.,
v časti B LV pod B1 a na LV č. 323, k. ú. W., v časti B LV pod B4.
36. Ako už bolo vyššie uvedené, druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137
písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento
záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty

žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu
viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je
preto daný súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav
právnej neistoty žalobcu na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkouprávnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať
naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže

domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené
v príslušných právnych predpisoch.
37. V danom prípade žalobkyňa tvrdila svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak,
že určovacím výrokom súdu sa jednak odstráni stav jej právnej neistoty spočívajúci v tom, že len
prostredníctvom určovacieho výroku súdu môže dosiahnuť zosúladenie zápisu vlastníckeho práva k

sporným nehnuteľnostiam so stavom faktickým a právnym.
38. Súd mal tak v prejednávanom spore za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, keďže bez požadovaného určenia, vzhľadom k záväznosti údajov katastra
(cit. ust. § 70 ods. 2 KZ), ktoré svedčia v prospech vlastníckeho práva žalovaného, nie je možné
zaevidovať vlastnícke právo žalobkyne v katastri nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam, keďže
žalovaný namieta jej vlastnícke právo a nie je ochotný vykonať úkony spojené so zápisom vlastníckeho

práva žalobkyne do katastra nehnuteľností.
39. Žalobkyňa vyvodzovala svoje (spolu)vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam z tých právnych
skutočností, že ako vlastník sporných nehnuteľností (resp. sporného spoluvlastníckeho podielu k
sporným nehnuteľnostiam) tieto darovala žalovanému, a to darovacou zmluvou uzavretou medzi
stranami sporu dňa 23.12.2005, pričom následne doručením jej výzvy na vrátenie daru podľa cit. ust. §

630 OZ zo dňa 09.09.2016 žalovanému dňa 13.09.2016 došlo bez ďalšieho k obnoveniu jej vlastníctva
k predmetu daru (predmetu sporu).
40. Žalovaný obranu v spore postavil na námietke, že v danom prípade z jeho strany nedošlo vo vzťahu
k žalobkyni ku konaniu hrubo porušujúcemu dobré mravy.
41. Súd tak vychádzajúc z toho, že v danom prípade došlo medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalovaným

akoobdarovanýmkuzavretiuplatnejdarovacejzmluvy,ktoroužalovanýnadobudolspornénehnuteľnosti
evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. W., resp. spoluvlastnícky podiel k sporným
nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. W., o veľkosti 4/6, sa zaoberal
otázkou, či žalobkyni ako darkyni vzniklo právo podľa cit. ust. § 630 OZ domáhať sa voči žalovanému
ako obdarovanému vrátenia predmetu daru.

42. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo
o porušovanie sústavné, napr. fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci
a pod. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného

správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky ust. § 630 OZ; predpokladom aplikácie
tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného,
ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nie len podľa subjektívneho názoru
darcu. OZ však neustanovuje, že by správanie obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny muselo
dosiahnuť intenzitu trestného činu alebo priestupku. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn.

33Cdo 2425/98 zo dňa 28.11.2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Cdo 4080/2007 zo dňa
12.03.2010, uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 32Odo 429/2003)
43. Dobré mravy (boni mores), hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti
treba za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických,

všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej
situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami
morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od
prípadu k prípadu sudcovi. (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3 Cdo
191/96 zo dňa 21.08.1997, spis. zn. 5Cdo 72/2008 zo dňa 30.06.2008, spis. zn. 3Cdo 53/2006 zo dňa

01.11.2010)
44. Ak je úvaha o naplnení dôvodov pre vrátenie daru založená na dokázanom sústavnom porušovaní
dobrých mravov, kedy jednotlivé konania obdarovaného samostatne nedosahujú intenzitu správania
hrubo porušujúceho dobré mravy, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci okamih posledného
konaniaobdarovaného,akýmmožnoužjehosprávanievyhlásiťzahruboporušujúcedobrémravy.(napr.

rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Cdo 4080/2007 zo dňa 12.03.2010)
45. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru však nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči
darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Nezáujem
žalovaných, spočívajúci v nenavštevovaní žalobkyne pri príležitosti sviatkov a životných jubileí, je síceporušením zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom požadovanú intenzitu. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo 81/97 zo dňa 30.01.1998)
46. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie

dobrých mravov, treba v ďalšom vychádzať aj z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do
úvahy a hodnotiť správanie sa darcu, zistiť či tento sa sám nespráva voči obdarovanému v rozpore s
dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči
nemualebočlenomjehorodiny.Vkladnomprípadebysatotižnemoholdarcaúspešnedomáhaťvrátenia
daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé

porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu
medzi darcom a obdarovaným, ktorú by bolo sotva možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo
v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn.
2Cdo 108/2007 zo dňa 27.05.2008)
47. Žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru zo dňa 09.09.2016 za správanie žalovaného ako obdarovaného

hrubo porušujúceho dobré mravy považovala nasledovné ňou tvrdené správanie žalovaného: 1.
opakované prípady fyzického napádania jej osoby žalovaným; 2 opakované prípady hrubých urážok
jej osoby zo strany žalovaného; 3. sústavné neposkytovanie potrebnej pomoci jej osobe zo strany
žalovaného, konkretizované tým, že si žalobkyňa musí zabezpečovať lieky a zdravotné pomôcky
prostredníctvom tretích osôb, čo jej bolo zo strany žalovaného odmietané; 4. opakované vyháňanie

jej osoby z rodinného domu, ktorý bol predmetom daru, zo strany žalovaného, čo žalobkyňa v žalobe
konkretizovala tým, že žalovaný vedome svojim konaním zapríčinil odstavenie rodinného domu od
dodávok plynu, elektrickej energie a vody; neskôr v priebehu sporu konkretizované tým, že žalobkyňu
ponechal bývať v rodinnom dome v nevyhovujúcich podmienkach.
48. Súd sa tak zaoberal v prvom rade otázkou, či žalovaný sa dopustil konania (správania), ktoré

žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru, resp. v podanej žalobe, označila ako správanie sa žalovaného
hrubo porušujúce dobré mravy vo vzťahu k nej (uvedené pod bodmi 1. až 4. v predchádzajúcom odseku
odôvodnenia tohto rozsudku).
49. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 1. v odseku č. 47 odôvodnenia tohto
rozsudku, možno konštatovať, že žalovaný v spore poprel, že by z jeho strany došlo k fyzickým

útokom voči žalobkyni. Ďalej možno konštatovať, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno
(čl. 8 CSP) a nepreukázala, že by sa žalovaný vo vzťahu k jej osobe dopustil akéhokoľvek fyzického
násilia. Ak žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení produkovala časti zo svojej zdravotnej
dokumentácie (popísané v odsekoch č. 12 až 14 odôvodnenia tohto rozsudku), tieto listiny nepreukazujú
žiadne následky fyzického útoku voči žalobkyni a už vonkoncom nemožno z týchto listinných dôkazov

vyvodiť, že by žalobkyňou tvrdené následky na jej zdravotnom stave (v zdravotnej dokumentácii
uvedené žalobkyňou tvrdené poškodenie nosa) spôsobila konkretizovaná osoba, resp. žalovaný. Ani
v spore vypočutí svedkovia nepotvrdili skutkové tvrdenia žalobkyne o jej fyzickom napadnutí zo strany
žalovaného. Ak súd vykonal na návrh žalovaného dokazovanie výsluchom žalobkyne ako strany sporu
(§ 195 CSP), výpoveď žalobkyne sama o sebe nebola dostatočne spôsobilá preukázať jej skutkové

tvrdenia o fyzickom útoku zo strany žalovaného. Súd tak musel uzavrieť, že žalobkyňou tvrdené konanie
žalovaného pod bodom 1. v odseku č. 47 odôvodnenia tohto rozsudku, nebolo v spore preukázané a z
tohto dôvodu vychádzal z toho, že k tomuto nedošlo. Naopak je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa
sama v spore tvrdila a žalovaný toto jej skutkové tvrdenie nepoprel, že žalovaného v jednom prípade
napadla fyzicky ona, a to tak, že ho chytila za genitálie.

50. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 2. v odseku č. 47 odôvodnenia tohto
rozsudku, možno opätovne konštatovať, že žalovaný v spore poprel, že by z jeho strany došlo k
hrubým urážkam žalobkyne. Opätovne žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno (čl. 8 CSP) a
nepreukázala, že by sa žalovaný vo vzťahu k jej osobe dopustil hrubých urážok. Ani v spore vypočutí
svedkovia nepotvrdili skutkové tvrdenia žalobkyne o hrubých (vulgárnych) urážkach jej osoby zo strany

žalovaného, pričom pokiaľ sa o týchto vo všeobecnosti zmienili (napr. svedkyňa U. W. st.) nevedeli
tieto bližšie opísať a neboli ani ich očitými svedkami. Z vykonaného dokazovania vyšlo najavo len
toľko, že medzi stranami sporu vznikali hádky, avšak ich obsah ostal bližšie neobjasnený. Ak súd aj
vykonalnanávrhžalovanéhodokazovanievýsluchomžalobkyneakostranysporu(§195CSP),výpoveď
žalobkyne o tom, že ju mal opakovane označovať žalovaný ako chuderku (iné hrubé urážky žalobkyňa

ani nekonkretizovala), sama o sebe nebola dostatočne spôsobilá preukázať jej skutkové tvrdenia o
hrubých urážkach zo strany žalovaného. Súd tak musel aj v tomto prípade uzavrieť, že žalobkyňou
tvrdené konanie žalovaného pod bodom 2. v odseku č. 47 odôvodnenia tohto rozsudku, nebolo v spore
preukázané a z tohto dôvodu vychádzal z toho, že k tomuto nedošlo. Opätovne je potrebné poukázaťna to, že žalobkyňa sa na pojednávaní hrubým spôsobom vyjadrila na adresu priateľky žalovaného, a
to tak, že: „Ja ju seriem, aká celá je.“.
51. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 3. v odseku č. 47 odôvodnenia tohto

rozsudku, súd považuje za potrebné poukázať na to, že medzi stranami sporu nie je taký príbuzenský
vzťah, z ktorého by vyplývala prípadná vzájomná vyživovacia povinnosť podľa ust. § 62 a nasl. zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine. Ani z obsahu predmetnej darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena
nemožno vyvodiť, že by sa žalovaný zaviazal k akejkoľvek povinnosti spočívajúcej v aktívnom konaní vo
vzťahu k žalobkyni. Žalovaný bol len v zmysle dohody o zriadení práva vecného bremena obsiahnutej

v predmetnej darovacej zmluve povinný (§ 151n ods. 1 OZ) strpieť výkon práva vecného bremena
žalobkyne spočívajúcom v práve doživotného bývania a užívania dotknutého rodinného domu súp. č.
XX s príslušenstvom, k. ú. W., a to v rozsahu v akom ho dovtedy žalobkyňa užívala. Vychádzajúc
z uvedeného, ak by aj teda žalovaný neposkytoval žalobkyni pomoc pri zaobstarávaní potrebnej
zdravotnej starostlivosti, pričom z tohto dôvodu nedošlo k závažnému, resp. náhlemu, zhoršeniu jej
zdravotného stavu a súčasne, keď si pomoc pri zabezpečovaní potrebnej zdravotnej starostlivosti

žalobkyňa vedela zabezpečiť a zabezpečila prostredníctvom iných osôb (napr. sesternice U. W. st. a
jej dcéry U. W. ml.) a taktiež žalobkyňa mala peňažné prostriedky, ako to sama potvrdila pri svojom
výsluchu, z výkupu majetku v jej vlastníctve pre účely výstavby diaľnice v oveľa väčšom rozsahu
ako žalovaný, takéto konanie žalovaného by bolo možné považovať len za prostý nevďak, ktoré však
nie je spôsobilé naplniť podmienky pre vznik práva žalobkyne podľa cit. ust. § 630 OZ. Žalobkyňa

napokon ani nepreukázala, že v súvislosti s jej zdravotným stavom je bez ďalšieho odkázaná na
pomoc inej osoby. Vek žalobkyne (cca 80 rokov v čase, kedy malo dôjsť ku konaniu žalovaného
spočívajúcemu v neposkytovaní pomoci) sám o sebe nie je spôsobilým viesť súd k takémuto záveru o
odkázanosti žalobkyne. Odhliadnuc od uvedeného, možno konštatovať, že obe strany sporu potvrdili
(vyplýva to z vykonaného dokazovania ich výsluchom), že po určitý čas, kým sa ich vzťahy v presne

nekonkretizovaný čas vzájomne nezhoršili, žalovaný pomáhal žalobkyni zabezpečovať jej zdravotnú
starostlivosť. Následne, ako to sama uviedla aj žalobkyňa pri svojom výsluchu, nežiadala žalovaného o
poskytnutie pomoci. Teda v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný neposkytol žalobkyni potrebnú
pomoc pri zabezpečení jej zdravotnej starostlivosti, na ktorú pomoc bola žalobkyňa odkázaná, a to aj
napriek tomu, že ho žalobkyňa o túto pomoc požiadala.

52. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 4. v odseku č. 47 odôvodnenia
tohto rozsudku, že žalovaný konal s úmyslom, aby vytvoril v darovanej nehnuteľnosti pre žalobkyňu
neznesiteľné bytové podmienky, v snahe prinútiť ju opustiť darované nehnuteľnosti, súd poukazuje
primárne na to, že ohľadom tohto dôvodu bolo možné považovať jednostranný právny úkon žalobkyne -
výzvu na vrátenie daru zo dňa 09.09.2016 za neurčitý právny úkon (§ 37 ods. 1 OZ), keďže žalobkyňa v

tejto výzve uviedla len toľko, že ju mal žalovaný opakovane vyháňať z domu. Napokon na túto neurčitosť
poukázal aj samotný žalovaný. Odhliadnuc od uvedeného sa súd zaoberal relevanciou tohto dôvodu
vychádzajúc z jeho upresnenia v samotnej žalobe, resp. počas trvania sporu (ako je to uvedené v
úvodnej vete tohto odseku odôvodnenia tohto rozsudku). V tomto kontexte považuje súd za potrebné
poukázať na bezodplatný charakter darovania. Podstatou darovania ako inštitútu prevodu vlastníckeho

práva je bezodplatný prevod vlastníckeho práva, t. j., že oproti záväzku darcu odovzdať obdarovanému
predmet daru, resp. previesť na obdarovaného vlastníctvo k predmetu daru, nevzniká obdarovanému
žiadny záväzok, ktorý by mohol mať pre darcu akúkoľvek majetkovú hodnotu. V predmetnej darovacej
zmluve sa strany sporu súčasne dohodli na zriadení práva vecného bremena (§ 151n ods. 1 v spojení
s § 151o ods. 1 OZ) spočívajúceho v práve žalobkyne doživotne bývať a užívať rodinný dom súp.

č. 88 s jeho príslušenstvom v rozsahu, v akom ho dovtedy užívala. V tomto kontexte je potrebné
poukázať na to, že pokiaľ nedôjde k inej dohode (k čomu medzi stranami sporu zjavne nedošlo), je
ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec (v
danom prípade žalobkyňa), povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy, pričom ak
však vec užíva aj jej vlastník (žalobca), je povinný tieto náklady znášať podľa miery spolunažívania.

(§ 151n ods. 3 OZ) Aj keď to zákon explicitne neudáva, toto ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na
znášanie nákladov spojených s užívaním veci, ktorá je predmetom práva vecného bremena, teda v
danom prípade úhrad za dodávky elektrickej energie, plynu a vody do spornej domovej nehnuteľnosti. V
kontexte uvedeného tak podľa názoru súdu neobstojí argumentácia žalobkyne, že žalovaný nevytvoril
žalobkyni primerané a dôstojné podmienky na užívanie predmetného rodinného domu v priestoroch

ňou užívaných, keďže žalovaný takúto povinnosť nemal. Ak bol žalobkyňou žalovanému odovzdaný
predmet daru v stave (jednak v technickom, ako aj v stave rozdeleného užívania, a to tak, že žalovaný
predmetný rodinný dom užíval so svojimi deťmi v rozsahu druhého poschodia a žalobkyňa v rozsahu
prvého poschodia), v akom sa nachádzal aj v čase (s výnimkou bežného opotrebenia), kedy malokonanie žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nadobudnúť charakter hrubo porušujúceho dobré mravy
(t. j. ku dňu výzvy na vrátenie daru zo dňa 09.09.2016), nebolo povinnosťou žalovaného vykonať
na nehnuteľnosti stavebné úpravy, aby sa tento stav nehnuteľnosti zmenil tak, aby bol žalobkyni

zabezpečený iný komfort užívania tejto domovej nehnuteľnosti v časti, ktorú žalobkyňa užívala/užíva,
ako ho mala v čase darovania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na už zmienenú povinnosť žalobkyne
ako oprávnenej z vecného bremena znášať primerané náklady na jej zachovanie, resp. na opravy v
miere zodpovedajúcej spolunažívaniu strán sporu v predmetnom rodinnom dome. Žalobkyňa však v
konaní nepreukázala, že by mala úmysel vynaložiť náklady na údržbu a opravu predmetnej domovej

nehnuteľnosti za účelom zlepšenia jej bytových podmienok (okrem výmeny okien a strechy, na čo
žalobkyňaprispelaúhradou1/2-vicenákladov)asúčasnepožiadalažalobcu,abysanatýchtonákladoch
podieľal v miere zodpovedajúcej ich spolunažívaniu v predmetnom rodinnom dome. Pritom žalobkyňa,
ako sama uviedla, disponuje peňažnými prostriedkami (zrejme v nie zanedbateľnej sume, ak ich mala
obdržať omnoho viac ako žalovaný; svedkyňa U. W. ml. sa zmienila o sume 3.000,- eur) z výkupu
pozemkov v jej vlastníctve za účelom výstavby diaľnice. Pohnútky žalobkyne, ktoré ju viedli k uzavretiu

predmetnej darovacej zmluvy (ako ich uviedla v žalobe, že žalovaný spolu s jeho v tom čase maloletými
deťmi nemal vyriešenú bytovú otázku a ako osamelo žijúca osoba predpokladala, že spolu so žalovaným
a jeho deťmi vytvoria harmonické spolužitie na oboch stranách nahrádzajúce absentujúce rodinné
zväzky a zo strany žalovaného jej bude poskytovaná potrebná starostlivosť a opatera) a ktoré sa
podľa jej názoru nenaplnili (zrejme v období, od kedy došlo k vzájomnému zhoršeniu vzťahov medzi

stranami sporu), nemôžu mať právnu relevanciu do takej miery, že by zakladali žalovanému povinnosti,
v prípade ktorých neplnenia by bola žalobkyňa oprávnená požadovať od žalovaného vrátenie daru. Ako
už bolo spomínané samotný nevďak obdarovaného nemôže viesť k vzniku práva darcu domáhať sa
od obdarovaného vrátenia daru podľa cit. ust. § 630 OZ. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný mal úmyselne
neuhrádzať nedoplatky za dodávky plynu, resp. elektrickej energie do sporného rodinného domu s

úmyslom zhoršiť podmienky jej bývania k v podstate neznesiteľnej úrovni, aby tak upustila spornú
domovú nehnuteľnosť a žalovaný mohol túto predať. Aj keď medzi stranami sporu bolo nesporné, že
došlo k odpojeniu spornej domovej nehnuteľnosti od dodávok elektrickej energie a plynu, v konaní nebol
preukázaný úmysel žalovaného neuhrádzať nedoplatky, aby tak k odpojeniu došlo. Žalovaný sa bránil
tým, že mu neboli doručené inkasné lístky a nevedel tak o nedoplatkoch, a preto ich neuhradil. Bolo však

medzi stranami sporu nesporné, že nedoplatky boli napokon uhradené a k obnoveniu dodávok energií
došlo. Ak teda v spore nebol preukázaný úmysel žalovaného neuhrádzať nedoplatky za dodávky energií
sledujúc zhoršenie podmienok bývania žalobkyne v spornej domovej nehnuteľnosti, nemožno brať
takúto prípadnú nedbanlivosť žalovaného ako konanie svojou intenzitou hrubo porušujúce dobré mravy
vedúce k vzniku práva žalobkyne podľa cit. ust. § 630 OZ. Rovnako v konaní nebolo preukázané konanie

žalovaného spočívajúce v tom, že by vykonal na spornej domovej nehnuteľnosti také úpravy, ktorými
by zabránil prívodu teplej vody, ako aj tepla, do časti nehnuteľnosti užívanej žalobkyňou. Ak žalovaná
namietala, že žalovaný odmontoval z vodovodnej batérie nachádzajúcej sa v časti spornej domovej
nehnuteľnosti užívanej žalobkyňou kohútiky a tým zabránil dodávkam vody do tejto časti nehnuteľnosti,
žalobkyňa tieto svoje skutkové tvrdenia nijako nepreukázala. Na uvedených záveroch súdu nemenia

nič ani fotografické snímky predložené žalobkyňou v spore ako dôkaz (na č. l. 86 až 87 spisu),
ktoré síce zjavne zobrazujú veľmi nízky štandard bytových podmienok žalobkyne na vykonávanie jej
hygienických potrieb, avšak ako už bolo uvedené, nevykonanie stavebných úprav za účelom zlepšenia
týchto podmienok nemožno považovať na strane žalovaného za konanie hrubo porušujúce dobré
mravy. Súd potom považoval za nadbytočné vykonať ohliadku na mieste samom za účelom verifikácie

súčasného stavu spornej domovej nehnuteľnosti, keďže žalovaný tento stav zobrazený na žalobkyňou
produkovaných fotografických snímkach nenamietal, a preto ohliadku na mieste samom nevykonal (§
185 ods. 1 CSP).
53. Napokon súd nemohol ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že kým nedošlo k vzájomnému
zhoršeniu vzťahov medzi stranami sporu, žalovaný nesporne aktívne pomáhal žalobkyni pri

zabezpečovaní jej životných potrieb (pranie, varenie, pomoci pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti,
sprístupnenie časti spornej nehnuteľnosti užívanej žalovaným na vykonávanie hygienických potrieb
žalobkyňou). Ak teda v tomto konaní ustal zjavne z dôvodu vzájomných nezhôd (rozumej nie z dôvodov
výlučne na strane žalovaného) vzniknutých v čase, kedy sa objavila v spornej domovej nehnuteľnosti
jeho priateľka (aj ako to vyplynulo z výpovedí svedkov) a následne spornú domovú nehnuteľnosť opustil,

nemožno z dôvodu princípu vzájomnosti spomenutého v odseku č. 46 odôvodnenia tohto rozsudku
považovať toto konanie žalovaného za hrubo porušujúce dobré mravy.
54.Vzhľadomknenaplneniuhypotézyprávnejnormyobsiahnutejvcit.ust.§630OZ,nedošlodoručením
(dovolaním sa práva) výzvy žalobkyne zo dňa 09.09.2016 na vrátenie daru žalovanému dňa 13.09.2016k obnoveniu vlastníckeho práva žalobkyne k predmetu sporu, a preto súd žalobu žalobkyne v celom
rozsahu zamietol.
55. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
58. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovaného na náhradu
trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore,
priznal tomuto proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).