Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/708/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7698899631
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7698899631.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves , samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobkyne N. E., P..

XX.X.XXXX, Y. P. Z. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom v Spišskej Novej Vsi,
Hviezdoslavova 7 proti žalovaným: 1/ G. E., P..XX.XX.XXXX a 2/ U. E., P.. XX.X.XXXX, A. Y. P. Z. XX,
zastúpenými JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7 o náhradu
škody, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že uplatňovaný nárok žalobkyne voči žalovaným v 1. a 2. rade je čo do základu
opodstatnený v rozsahu 24 %.

O výške nároku a o trovách tohto konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa N. E. spolu s pôvodnou žalobkyňou v 2. rade, D. Z. podali na tunajšom súde návrh o náhradu
škody, pričom v konaní 1C 307/94 súd návrh na zaplatenie sumy 1.512,-Sk zamietol a v prevyšujúcej
časti návrh vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa v súčasnosti vedie pod sp.zn. 9C/708/1998.

Podaním zo dňa 31.10.2000, doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.11.2000 žalobkyňa rozšírila svoj
žalobný návrh a to tak, že sa dožadovala zaviazať žalovaných v 1. a 2., rade na zaplatenie sumy
193.392,01 Sk a zároveň na uloženie povinností žalovaným na par. č. XXX, XXX, XXX k.ú. P. Z.Š.

prevádzať orbu po vrstevnici a tiež uloženie povinností žalovaným zriadiť na par.č.XXX k.ú. P. Z. v mieste
pod vysokou medzou rigol zospádovaný v smere k par.č.XXX k.ú. P. Z. tak, ako bude vyšrafovaný na
budúcom geometrickom pláne. Ďalej sa dožadovala, aby žalovaným súd uložil zriadiť rigol na prac.
č.XXX k.ú. P. Z. v mieste pôvodnej medze tak, ako bude vyšrafovaný v budúcom geometr. pláne,
ďalej na uloženie povinnosti par. č.XXX - záhrada, k.ú. P. Z. vyspadovať smerom opačne od pozemku
žalobkyne, teda k par. č.XXX, k.ú. P. Z., na uloženie povinnosti v časti za oporným múrom, teda na parc.
č.XXX, k.ú. P. Z. zriadiť rigol smerujúci k parc.č.XXX, k.ú. P. Z. tak, ako bude vyšrafovaný na budúcom

geometr. pláne, na uloženie zriadiť rigol pozdĺž parc.č.XXX,XXX N. XXX, k.ú. P. Z. tak, ako bude
označený na budúcom geometr. pláne s tým, že jeho vyústenie bude do verejného rigolu nachádzajúci
sa na par.č.XXX/X, U..Ú.. P. Z., a tiež priznať aj trovy konania v prospech žalobkyne. Súd úpravu
žalobného návrhu v zmysle vyššie uvedeného znenia pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní
dňa 6.10.2004.

V priebehu konania pôvodná žalobkyňa v 2. rade, D. Z. svoj návrh zobrala späť a súd uznesením 9C

708/98- 195 zo dňa 2.11.2006 konanie o jej návrhu zastavil.

Uznesením sp. zn. 9C/708/1998-366 zo dňa 27.1.2012 súd vylúčil konanie o uloženie povinností
žalovaným v 1. a 2. rade prevádzať orbu po vrstovniciach na parc. č. XXX, XXX N. XXX U..Ú.. P. Z.a povinnosti zriadiť na parc. č. XXX U..Ú.. P. Z. v mieste pod vysokou medzou rigol so spádovaním v
smere k parc. XXX U..Ú.. P. Z. tak, ako bude vyšráfovaný na budúcom geom. pláne, zriadiť rigol na
parc. č. XXX U..Ú.. P. Z. v mieste pôvodnej medze tak ako bude vyšráfovaný v budúcom geom. pláne

a uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť parc. č. XXX, V. U..Ú.. P. Z. vyspadovať smerom opačne
od pozemku žalobkyne, teda k parc. č. XXX U..Ú.. P. Z. a uložiť povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade v
časti za oporným múrom, teda na parc. č. XXX U..Ú.. P. Z. zriadiť rigol smerujúci k parc. č. XXX U..Ú..
P. Z. tak, ako bude vyšráfovaným na budúcom geomet. pláne a zriadiť rigol pozdĺž parc. č. XXX, XXX
N. XXX U..Ú.. P. Z. tak, ako bude označený na budúcom geomet. pláne s tým, že jeho vyústenie bude

do verejného rigolu, nachádzajúceho sa na parc č. XXX/X U..Ú.. P. Z. na samostatné konanie.

Žalobkyňasvojpôvodnýnávrhodôvodnilatým,žejejvzniklaškodazatekanímdažďovejvodyzozáhrady
odporcov. Niekoľkokrát spolu s pôvodnou žalobkyňou v 2. rade žiadali žalovaných, aby spodnú časť
záhrady upravili tak, aby nedošlo k zatekaniu vody na ich dvor a nepoškodzovalo im rodinný dom.
Nakoľko k úprave terénu zo strany žalovaných nedošlo a všetka voda na jar 1993 z topiaceho sa snehu

stekala na ich dvor, došlo k spadnutiu omietky. Škodu nahlásili aj na Slovenskej poisťovni, pracovník
ktorej prišiel škodu dňa 21.12.1993 obhliadnuť a listom zo dňa 23.12.1993 oznámil, že k poškodeniu
fasády a muriva verandy rodinného domu došlo dôsledkom podmáčania základov povrchovými vodami
z atmosférických zrážok, ktoré stekajú z priľahlého pozemku odporcov a nie sú dostatočne odvodnené.

Žalovaní sa k pôvodnému návrhu vyjadrili písomne podaním zo dňa 3.10.1994,v ktorom okrem
iného poukázali na to, že nebohí rodičia žalobkyne postavili rodinný dom asi roku 1967. Záhrada,
ktorá žalobkyni ako aj pôvodnej žalobkyni v 2. rade vadila, existovala dlhé roky pred výstavbou
rodinného domu. Jej svahovitosť je totožná so susednými záhradami, t.j. aj so záhradou žalobkyne. Oni
nevykonávali žiadne zemné práce ani terénne úpravy. Tiež uviedli, že sa domnievajú, že omietka na

verande opadáva tým, že nebola stavaná súčasne s domom.

Vo svojich účastníckych výpovediach žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou
nehnuteľností zap. v LV č.XXX, k.ú. P. Z., a to par.č. XXX dom súp.č. XX o výmere 1314m2, par.č.XXX-
lúka o výmere 1343m2, par.č.XXX - orná pôda o výmere 464m2 a par. č. XXX - záhrada o výmere

655m2, pričom žalobkyňa vlastní veľkosť podielu 1/4, čo vyplýva z LV nachádzajúceho sa na čl. XXX.
Podiel 3/4 vlastní D. Z., pôvodná žalobkyňa v 2. rade. Žalovaní sú ich susedmi, vedľa domu žalobkyne
majú postavený dom, nad ktorým boli pôvodne lúky, na ktorých boli medze, a v období rokov 1982-1984
žalovaní tieto medze rozorali, zväčšili si svoju záhradu, v dôsledku čoho došlo k zmene smeru odtekania
dažďovej vody. Predtým bola lúka vyspádovaná tak, že dažďová voda stekala na opačnú stranu, nie

na pozemok žalobkyne. Toho času v dôsledku rozorania medzi z pôvodnej lúky majú teraz záhradu,
ktorú neorú v priečnom ale pozdĺžnom smere, čo spôsobuje, že v dôsledku dažďov zemina zo záhrady
žalovaných sa naplavuje na oporný múrik žalobkyne a v dôsledku toho dochádza k zamakaniu oporného
múru a verandy. Záležitosť bola riešená, avšak nevyriešená na Obvodnom úrade v Levoči, a slovenská
poisťovňa odmietla preplatiť vzniknutú škodu, pretože nejde o škodu spôsobenú živelnou pohromou.

Pokiaľ sa týka rozorania medzí potvrdila, že jej otec pred 30 rokmi nechal rozorať medzu , avšak žalovaní
mali nad svojim domom asi 3 medze , čo je potvrdené aj v geometrickom pláne z roku 1991.

Žalovaný v 1. rade vo svojich účastníckych výpovediach vyjadril nesúhlas so žalobným návrhom.
Potvrdil, že nad domov všetkých účastníkov boli v minulosti medze, ktoré však preoral ešte nebohý

otec žalobkyne podstatne dávnejšie než pred rokom 1984. Následne na to medze rozoral aj žalovaný.
Potvrdili, že pri veľkých búrkach dochádza k zamakaniu, avšak dažďová voda steká aj z pozemku
žalobkyne.

Tunajší súd rozsudkom sp.zn. 9C/708/1998-225 zo dňa 4.5.2009 zaviazal žalovaných spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 77,46 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v
prevyšujúcej časti jej návrh zamietol, účastníkom nepriznal náhradu trov konania a vyslovil, že štát nemá
právo na náhradu trov konania.

Voči tomuto rozsudku podali odvolanie ako žalobkyňa , tak aj žalovaní.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/213/2009 zo dňa 14.1.2010 bol vyššie uvedený
rozsudok zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia tohto uznesenia odvolací
súd uviedol, že je potrebné posúdiť, či poškodenie stavby žalobkynespôsobujú vrchné alebo spodné vody a či ich môže ovplyvniť správanie sa žalovaných a aké je možné
v takomto prípade vykonať zo strany žalovaných opatrenia na odvrátenie škody.

Súd vo veci doplnil dokazovanie znaleckým posudkom znalca z odboru Vodné hospodárstvo, odvetvia
Hydromeliorácie, a na základe takto doplneného dokazovania hodnotiac ďalšie vykonané dôkazy zistil
tento skutkový stav:

Z účastníckych výpovedí ako i z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že žalobkyňa je

spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č.XXX, k.ú. P. Z., a to rodinného domu
súp.č.XX, stojaceho na parcele č.XXX, parcely par.XXX o výmere 1314m2, parcely č.XXX- druh
pozemku : lúka o výmere 1343m2, parcely č.XXX, druh pozemku : orná pôda o výmere 464m2 a parcely
č.XXX, druh pozemku : záhrada o výmere 655m2, pričom žalobkyňa vlastní ideálny spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/4, čo vyplýva z LV nachádzajúceho sa na čl. XXX. Zvyšný spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 3/4 vlastní D. Z., pôvodná žalobkyňa v 2. rade. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, U..Ú.. P. Z. a to parcely č. XXX, druh pozemku:
záhrady o výmere 865 m2, parcely č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 953 m2 a parcely
č. XXX, druh pozemku : trvalé trávnaté porasty o výmere 232 m2. Uvedené pozemky žalovaných sú
situované nad pozemkom žalobkyne - parcelou č. XXX. Z účastníckych výpovedí, výpovedí svedkov ako
aj fotografií predložených žalobkyňou súdu je nesporné, že v prípade zrážok, resp. v prípade topenia

sa snehu dochádza k stekaniu vôd z týchto pozemkov žalovaných na pozemok žalobkyne, t.j. parcelu
č. XXX, kde jej situovaný jej rodinný dom.

V tejto sporovej veci bolo vykonaných niekoľko znaleckých dokazovaní. Ešte v pôvodnom konaní
vedenom pod sp.zn. 1C 307/94 súd vykonal znalecké dokazovanie, kedy bol vypracovaný znalecký

posudok č. 171/96 súdneho znalca, I.. M.. M. L., W.., z ktorého vyplynulo, že pri ohliadke bolo zistené
poškodenieprístavbyžalobkyne,ktorévznikloušmyknutímasadanímzákladovstavby.Tentostavmohol
nastať z dôvodov a to: závadami v stavbe, základovej špáry pri výstavbe, v kvalite podložia, na ktoré
sa stavba zakladá a na stavbe vlhkosti podložia vplyvom podzemných vôd. Ďalej závadami v kvalite
vykonaných stavebných prác, najmä v kvalite betonárskych procesov, v kvalite zabudovanej betónovej

zmesi, kvalite murárskych a omietkarských prác. Ďalší možný dôvod je vplyv prúdenia podzemnej vody
pod základmi stavby. Podzemné vody môžu v priebehu užívania meniť stav podložia, pričom tento môže
vykazovať objemové zmeny, ktoré sa prejavujú sadaním stavby, vplyvom vymieľania okolitého terénu
povrchovými vodami, ich prieniku do podložia stavby ako aj podmývania základov stavby.

Prítok povrchových vôd z pozemku žalovaných bol zistený na pozemok žalobkyne a to z časti pozemku
žalovaných a z časti pozemkov poľnohospodárskeho družstva. V rámci popisu nájdeného stavu uviedol,
že nad pozemkami žalovaných sa nachádzajú pozemky Poľnohospodárskeho družstva, ktoré vykazujú
taký istý sklon ako pozemok žalovaných. Naviac aj z nich je možné zatekanie vody na pozemok
žalovaných a z neho na pozemok žalobkyne. Podľa konfigurácie terénu je možné predpokladať smer

pohybu podzemných vôd , ktorý bude zhodný s pohybom povrchových vôd.

Ako závadu v užívaní pozemku žalovaných tento znalec uviedol nesprávny smer orby pre výsadu
zemiakov, ktorá nebola vykonávaná po vrstevnici. Ďalej namietol výsadbu uvedenej plodiny až po zelený
pás nad oporným múrom. Zároveň však konštatoval, že vplyv z dôvodu zbúrania medzi nemožno

preukázať,pretožetietoniesúdokladovanéčodopočtu,výškyaúčelu.Tiežnebolapreukázanádobaich
zbúrania, teda či neboli zbúrané skôr, ako závadný stav nastal. Oporný múr na zamedzenie prítoku vody,
(ktorý vybudovala žalobkyňa), je kvalitatívne nedostatočný a umožňuje aj prítok podzemných vôd, preto
neplní úlohu na ktorú bol postavený. Prítok povrchových vôd na pozemok žalobkyne musel existovať
aj pred návrhom na odstránenie stavu, a to počas celého užívania parciel. Množstvo povrchových vôd

v značnej miere závisí od ročného obdobia, množstva atmosferických zrážok a nasýtenosti podložia
vodou.

Prívalové vody v čase búrok a mimoriadnych zrážok nemožno považovať za trvalý stav a takéto vody
nemožno riešiť bežnými technickými opatreniami. V závere uviedol, že voda stekajúca z pozemkov

žalovaných má vplyv na zamokanie rodinného domu žalobkyne, ktoré prenikajú na pozemok žalobkyne
cez hranicu oporného múra. Nie je však jedinou príčinou závadného stavu, pretože časť zamokania je
z dôvodov podzemných vôd a časť z dôvodov nekvality stavebných prác.Uvedený znalec tiež podal doplnenie znaleckého posudku (na čl. 57 spisu), v ktorom uviedol, že prienik
povrchovej vody pri prívalových dažďoch, ako to uvádza žalobkyňa, možno považovať za poistný prípad
a nie za zásah do vlastníckych práv, pretože sa v znaleckom dokazovaní neurčila jednoznačná príčinná

súvislosť závadného stavu na dome s prítokom povrchových vôd na pozemok žalobkyne, nie je dôvodné
vyčíslovať pomer, v akom sa žalovaný podieľajú na závadnom stave.

Žalobkyňa predložila do spisu odborné vyjadrenie M.. J. H., ktorého súd na pojednávaní vypočul ako
svedka. V tomto písomnom vyjadrení menovaný uvádzal, že dom žalobkyne je situovaný v dolnej časti

stráne na východnej strane U. L. cca 140 m od rieky vo výške cca 760 m nad morom. Sklon stráne
nad domom je cca 25 %. Pozemky nad domom dlhé cca 75 m majú charakter úžitkových záhrad, resp.
pasienkov.Ichpovrchje,resp.vminulostibolupravenýdonevýraznýchmenejšikmýchterásoddelených
od seba malými oblými medzami smerovanými v miernom sklone k severu. Na záhrade kat.č. XXX N.
XXX ktorá je situovaná bezprostredne nad domom a ktorá patrí žalovaným boli tieto medze už prakticky
úplne zrušené. Nad záhradami sa nachádza roľa nepravidelného pôdorysného tvaru široká 75 až 200

m a dlhá až 750 m obrábaná miestnym poľnohospodárskym družstvom. Od záhrady oddelená takmer
3 metre vysokou medzou, ktorá v minulosti viedla pravdepodobne až k rokline E. I.. V súčasnej dobe
je medza na viacerých miestach narušená výjazdami zo záhrad, napr. priamo zo záhrady žalovaných,
nad pozemkom kat.č. XXX. Plytká a široká preliačina nad medzou, ktorá v minulosti odvádzala vody
prípadne stekajúce z roli do potoka je v súčasnej dobe zanesená splavenou zeminou, resp. je rôzne

nevhodne preoraná. Roľa je v súčasnosti oraná súbežne s obslužnou cestou vedúcou od okresnej cesty
a stúpajúcou hore svahom. Cesta oddeľuje obrábanú roľu od zanedbanej lúky. Jej povrch je prašný,
spevnený makadamom a zahlinenou štrkovou drvinou, tkz. štolinou. Na západnej strane privrátenej ku
svahu je pozdlž cesty vedená plytká, z väčšej časti už splavenou zosutou zeminou zanesená a trávou
zarastená priekopa. Cesta je pomerne nová a doposiaľ je v dobrom stave. Je možné konštatovať, že

cesta zvádza predtým po stráni voľne a rozptýlene stekajúce zrážkové vody a sústreďuje ich takmer
na jediné miesto ku hrebeňu návršia nad hospodárskym dvorom, kde stekajú do roli a cez ňu do nižšie
položenýchzáhradadodvorapridomeč.75.Dotohtomiestasakonečnesústreďujeajvodaznevhodne
obrábanej role. Je možné konštatovať, že do oblasti o výmere cca 0,75 ha sa v prípade prívalových
dažďov alebo pri silných odmäkoch na jar sústreďuje voda z plochy až 13,3 ha.

Následne vo svojej výpovedi uviedol, že podložie terénu tvorí Spišský flyš, po ktorom voda, ktorá
presakuje, zle vsiaka, pretože podložie je nepriepustné. Flyš tvoria ílovce a pieskovce, a teda dá sa
povedať, že flyš je spevnený íl. V dôsledku toho voda nevsiaka ďalej do zeme, ale steká po flyšovom
podloží, pričom pokrývky zeminy je len vo výške 1 až 1,5m. Spodná voda nie je klasickou spodnou

vodou, v skutočností je to sutínová voda, ktorá nemá stabilný prameň, a keď voda vsiakne do zeme stáva
sa pôdnou, nie však klasickou spodnou vodou - ide o sutinovú vodu. Potom, čo dôjde k nasýteniu tejto
vody v dôsledku mrazov a zem zmrzne, dochádza k podmŕzaniu základov. Vchod do domu žalobkýň má
plytšie základy a tým trpí. Uviedol, že príčinu závadného stavu na dome žalobkyňa vidí v opakovanom
vyplavovaní, príčin takéhoto stavu je viac. Na neďalekom pozemku bývalé JRD, teraz roľnícke družstvo

postavilo cestu, ktorá zberá vodu z okolitého terénu. Voda sa zberá z veľkej oblasti a až na pozemku
žalovaných začína pretekať cez tento pozemok a steká v smere na dom žalobkýň. V tomto prípade
došlo k súhrnu nedotiahnutých opatrení, pretože v prvom rade nemala byť postavená cesta , resp. cesta
mala byť ináč umiestnená a postavená s priepustami a uviedol, že kedysi na pozemku žalovaných boli
medze. Potvrdil, že bol postavený oporný múrik, pričom pôda sa zo svahu posúva a zarovnáva až do

výšky oporného múra. Potvrdil tiež, že dom žalobkýň je postavený v strmom kopci.

Uviedol však, že k závadnému stavu nedochádza za bežných situácii, len za prívalových dažďov.
Roľnícke družstvo malo zasadené zemiaky, ktoré viedli súbežne s cestou a práve to znásobovalo
sťahovanie vôd na zamakané územie. Opatrenie, ktoré navrhoval vykonať sú vo väčšom rozsahu na

strane žalobkyne, než na strane žalovaných. Uviedol tiež, že prívalová voda nie je hlavnú príčinou
závadného stavu, pretože vtedy sa to prejaví len navonok, avšak k trvalému podmáčaniu dochádza aj
v čase, keď nie sú silné dažde a to v dôsledku , tzv. spodných vôd. Za príčinu závadného stavu uviedol
postavenie cesty roľníckym družstvom, ( ktorá zberá povrchové vody zo širokého okolia a v prípade, že
by k tomu nedošlo, došlo by k rozptýleniu týchto vôd do širokého okolia). Za ďalší dôvod závadného

stavu uviedol aj to, že žalovaný v medzi urobili prejazd, avšak túto skutočnosť má len od žalobkyne a
nemá ju ničím podloženú. Uviedol tiež, že dom žalobkyne je zasadený v teréne do zárezu tak, že z
jednej strany tvorí suterén a z ďalšej strany ďalšie podlažie. Spodná voda presakuje aj do základov.Izolácie na dome by nemali vplyv na poškodzovanie stavby, pretože proces zamákania sa odohráva aj
pod základmi domu a základy sa neizolujú, izoluje sa len časť nad základmi.
Pokiaľ ide o zásah do medze oddeľujúcej pozemky žalovaných od pozemkov poľnohospodárskeho

družstva, k tomu sa žalovaný v 1. rade vyjadril v rámci ohliadky vykonávanej súdom na mieste samom,
kedy do zápisnice z tejto ohliadky v súvislosti s konštatáciou , že v medzi je urobená prístupová cesta
pre širšie vozidlo uviedol, že túto cestu urobil on potom, čo žalobkyňa si oplotila svoj pozemok a jemu
zabránila vstupe na jeho pozemok. / č.l. 102 spisu /.

Na určenie podielu na poškodzovaní nehnuteľností žalobkyne súd nariadil ďalšie znal. dokazovanie.
Súdny znalec M.. X. J. E.. znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie podzemné stavby, statika, poruchy
stavieb, projektovanie v stavebníctve v závere svojho znaleckého posudku na čl. 131-150 určil, že
pokiaľ sa berú do úvahy vplyvy, ktorých odstránenie nie je v možnostiach žalobcov ani žalovaných,
potom miera účastí žalovaných na poškodení rodinného domu žalobkyne je 21%. Pokiaľ sa neberú do
úvahy vplyvy, ktorých odstránenie nie je v možnostiach žalobcov ani žalovaných, potom miera účastí

žalovaných na poškodení rodinného domu žalobkyne je 32%. Pritom vplyvy, ktorých odstránenie je
v možnostiach žalovaných určil 2 bodmi a to: spôsob obrábania záhrady na parcele nad rodinným
domom žalobkyne a betónovým rigolom na hranici s parcelou žalobkyne. Vplyvy, ktorých odstránenie
je v možnostiach žalobkyne určil viacerými faktormi a to izoláciou rodinného domu, konštrukčnými
nedostatkami rodinného domu, opatreniami na odvod povrchovej vody, betónovým rigolom nad opornou

stenou na hranici s parcelou žalovaných. Ostatné poruchy rodinného domu sú menej závažné, a
nesúvisia s prívalovou zrážkovou vodou z parcely žalovaných. Pach zatuchliny v zadných miestnostiach
rodinného domu by sa odstránil častejším vetraním, najlepšie prievanom. Pleseň v zadnej miestnosti
suterénu je tak isto v dôsledku nedostatočného vetrania cez malé okienko z hustým sitom. Trhlinky na
stenách, priečkach a stropoch v interiéri sú bežné, v rodinných domoch s porovnateľným vekom, kvalitou

vyhotovenia a súvisia s mechanickým opotrebením, zaťažením, objemovými zmenami materiálu a pod.
Na čl. 160 -162 tento znalec podal vyjadrenie k námietkam žalobkyne, v ktorých nesúhlasil s námietkami
žalobkyne.
Na základe pokynu obsiahnutého v uznesení odvolacieho súdu sp.zn. 2Co/213/2009 zo dňa
14.1.2010 vykonal súd znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru Vodné hospodárstvo, odvetvia

Hydromeliorácie, E.. M.. G. N., I.., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 1/ 2011 . Z tohto
posudku vyplynulo, že k.ú. P. Z. patrí prevažne do horskej poľnohospodárskej výrobnej oblasti a do
klimatického regiónu chladného a vlhkého. Prevládajú plytké kambizeme na flyši, zrnitostne stredne
ťažké až ťažké pôdy, lokalizované na výrazných svahoch. Ide o pôdy zo strednou až malou infiltračnou
schopnosťou. Podľa kódexu správnej poľnohospodárskej praxe orba v smere vrstevníc je bežným

protieróznym a tým aj protiodtokovým opatrením pri hospodárení na svahoch. Je však nepostačujúca a
obtiažne realizovateľná na prudkých svahoch, ktoré v tomto prípade majú sklon väčší ako 20 %. Na nich
môže orba po vrstevniciach dokonca viesť k zvýšenej tvorbe rýh, odvádzajúcich vodu a akcelerujúcich
eróziu pôdy. Protierózny účinok vrstevnicovej agrotechniky sa prejavuje najmä na ornej pôde, aj to len
na plochách so sklonom najviac 18 %. Pri vyšších sklonoch územia protierózny účinok vrstevnicovej

agrotechniky postupne klesá, až pri sklone 18 % a viac je jej účinok nulový. Podľa názoru znalca
doterajšie znalecké posudky, ktoré sú v spise, ako aj žalobkyňa preceňujú možný pozitívny vplyv
vrstevnicovej agrotechniky na zníženie povrchového odtoku. Znalec sa vyjadril k jednotlivým tvrdeniam
žalobkyne, ktoré mali zapríčiniť poškodzovanie jej rodinného domu zrážkovou vodou. Pokiaľ išlo o
tvrdeniežalobkyne,žežalovanímaliv80-tichrokochzbúraťdvemedzeatretiupreorali,čímmalvzniknúť

svah bez prekážok, k tomu znalec poznamenal, že odstránenie medzí na svahu vo väčšine prípadov
zvyšuje nielen množstvo, ale aj rýchlosť povrchového odtoku zrážkovej vody a tým aj erózny odnos
pôdy. Podľa jeho názoru však pravdepodobne sa nejedná o medze v pravom slova zmysle, t.j. medza
ako hranica medzi pozemkami vlastníkov, ale pravdepodobne sa jedná o určitý typ zemných terás. K
tvrdeniam žalobkyne o vyspádovaní zbúraných medzí a zmene reliefu znalec uviedol, že vo väčšine

prípadov táto činnosť zvyšuje nielen množstvo, ale aj rýchlosť povrchového odtoku zrážkovej vody. K
námietkam žalobkyne o vysádzaní malín žalovanými, ktoré mali zadržiavať povrchovú a podzemnú vodu
a v dôsledku toho malo dochádzať k zväčšeniu zamákaniu na jej pozemku, znalec poznamenal, že táto
činnosť môže mať v závislosti od východiskového stavu povrchu pôdy dvojaký účinok. Pokiaľ došlo k
vysadeniu malín na pôde bez vegetačného krytu, toto vysadenie znižuje povrchový odtok zrážkovej vody

a tým aj intenzitu vodnej erózie. Pokiaľ došlo k vysadeniu malín na pôde pokrytou trvalými trávnatými
porastami, takéto vysadenie zvyšuje povrchový odtok a tým aj intenzitu vodnej erózie. K námietke
žalobkyne, že zeminu zo zbúraných medzí mali žalovaní vedome zosunúť za jej dom, čím došlo k
zvýšeniu okolitého terénu za domom, znalec uviedol, že vyvýšením terénu za domom žalobkyne došlok zníženiu celkového sklonu pozemku žalovaných a tým aj k zníženiu povrchového odtoku zrážkovej
vody. K námietke žalobkyne, že žalovaní vykonávali orbu v smere sklonu pozemku znalec uviedol, že
smer orby v uvedených prírodných podmienkach len minimálne ovplyvňuje povrchový odtok zrážkovej

vody. Pokiaľ išlo o argument žalobkyne, že žalovaní mali zasypať, resp. prekopať brázdu, ktorú vyoralo,
resp. vybudovalo poľnohospodárske družstvo nad pozemkom žalovaných a tak voda išla z pozemku
žalovaných na jej dom znalec konštatoval, že zrušenie obvodového rigolu nad pozemkom žalovaných
prispieva k zvýšeniu prítoku zrážkovej vody na pozemok žalovaných a tým pravdepodobne aj na
pozemok žalobkyne. Poukaz žalobkyne na to, že žalovaní zmenili pôvodnú lúku na záhradu, z ktorej

sa zemina naplavuje na obvodný
múrik znalec hodnotil tak, že zmena trvalého trávnatého porastu na záhradu zvyšuje povrchový
odtok zrážkovej vody z tohto územia. Pokiaľ išlo o argument žalobkyne, že žalovaní na plochách
bezprostredne nadväzujúcich na jej nehnuteľnosť sadia zemiaky, znalec hodnotil že pestovanie
zemiakov vo všeobecnosti okopaním zvyšuje povrchový odtok zrážkovej vody z územia. Pokiaľ išlo o
námietku žalobkyne, že žalovaní nechali udupať zorané brázdy a nasadili tam trávu konštatoval, že

vysiatie trávy má za následok zníženie povrchového odtoku zrážkovej vody. Pokiaľ išlo o argument
z r. 2004, že žalovaní posledné 3 roky orú po vrstevnici a voda aj naďalej steká na ich pozemok
znalec uviedol, že orba v smere vrstevníc len minimálne znižuje povrchový odtok zrážkovej vody.
Analyzovaním tvrdení žalobkyne znalec konštatoval, že je tu len 5 zásahov, ktoré môžu zvýšiť ale
nie zapríčiniť povrchový prítok zrážkovej vody, dva zásahy sú také, ktoré môžu povrchový prítok

zrážkovej vody na pozemok žalobkyne znížiť ale nie odstrániť, jeden zásah je taký, ktorý môže
prítok zvýšiť aj znížiť a dva zásahy sú také, ktoré minimálne ovplyvňujú povrchový odtok zrážkovej
vody z pozemku žalovaných. V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že poškodzovanie
stavby žalobkyne je ovplyvňované aj prítokom povrchových vôd na parc. č. XXX z prispievajúcej
plochy, aj kolísaním hladiny podzemnej vody na parc. č. XXX spôsobeným prítokom povrchových

vôd na parc. č. XXX z prispievajúcej plochy a ich následnou infiltráciou ako aj infiltráciou zrážkovej
vody na parc. č. XXX a s najväčšou pravdepodobnosťou aj prítokom podzemnej vody na dotknuté
územia z vyššie ležiaceho územia a napokon aj zrážkovou vodou spadnutou priamo na parc. č.
XXX. Podľa záverov uvedeného znalca nemôžu žalovaní úpravou predpísanou zák. č. 220/2004
a kódexom správnej poľnohospodárskej praxe, či zmenou poľnohospodárskeho využívania svojho

pozemku zabrániť odtoku zrážkovej vody z tohto pozemku, pretože aj pri jeho celoplošnom zatrávnení
dochádza k prekročeniu tzv. kritickej hodnoty zrážkového úhrnu v priemere 1x za 2 roky a pri
vrstevnicovom pestovaní ostatných poľnohospodárskych plodín sa môže prekročenie kritickej hodnoty
zrážkového úhrnu a tým aj vzniku povrchového odtoku vyskytovať aj niekoľkokrát za rok. Žalovaní
nemôžu žiadnymi biologickými a agrotechnickými opatreniami zabrániť vzniku povrchového odtoku

zrážkovej vody z ich pozemku. Činnosť a teda správanie sa žalovaných, ktoré žalobkyňa uvádzala
v predmetnom spise a ktoré znalec zosumarizoval do 10 bodov, nie je podľa jeho názoru hlavnou
a jedinou príčinou vzniku odtoku zrážkovej vody z pozemku žalovaných. V danej lokalite je možné
priamemuodtokuzrážkovejvodyzprispievajúcejplochy,resp.priamemuprítokuzrážkovejvodynaparc.
č. XXX z tejto plochy zabrániť len výstavbou technických odvodňovacích, poprípade aj protieróznych

opatrení, napr. výstavbou záchytných, zberných, zvodných, vsakovacích a kombinovaných priekop,
priehlbinových terás a pod. a teda podľa názoru znalca poškodenia rodinného domu nie sú zapríčinené
správaním sa žalovaných, ale boli by vznikli aj pri, z hľadiska zníženia priameho odtoku zrážkovej
vody, optimálnom poľnohospodárskom využívaní ich pozemku, ktorým je jeho celoplošné zatrávnenie.
Uvedený znalec v rámci svojho písomného doplnenia uvedeného znaleckého posudku uviedol, že

akékoľvek poľnohospodárske využitie prispievajúcej plochy síce znižuje, ale žiaľ v tých podmienkach,
ktoré sú popísané neodstraňuje možnosť vzniku povrchového odtoku zrážkovej vody z prispievajúcej
plochy.

Na výzvu súdu žalobkyňa predložila faktúry a doklady o úhrade prác v súvislosti so vzniknutou škodou v

sume 22.580,-Sk čl.190-192. Žalobkyňa následne v priebehu konania súdu predkladala ďalšie doklady,
ktoré sa nachádzajú na č.l. 348, v prílohovej obálke č.l. XXX.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu taktospôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 152 ods. 1 a 2 O.s.p., rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd
rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to
však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Súd na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu mal v konaní preukázané, že žalobný

návrh žalobkyne je čo do základu opodstatnený nie však v plnom rozsahu.

Podľa obsahu rozsudku sa rozoznávajú rozsudky konečné, čiastočné a medzitýmne. Súd má vec
spravidla vybaviť jedným rozhodnutím, teda má v ňom rozhodnúť o celej prejednávanej veci. V prípade
dôvodnosti súd môže vec riešiť rozsudkom, ktorý rieši len základnú otázku nároku a ponecháva pritom
otázku rozsahu nároku ďalšiemu rozhodnutiu. Takýto rozsudok sa nazýva medzitýmny a predpokladom

jeho použitia je deliteľnosť predmetu konania na dve zložky a to podľa základu a výšky. Ak je to účelné,
môže súd rozhodnúť najskôr o základe nároku a po jeho právoplatnosti sa vyrieši otázka výšky nároku.
V danom prípade keďže vyčíslenie samotnej sumy škody si vyžaduje ešte ďalšie dokazovanie, a to
potencionálne aj s prípadným znaleckým preukazovaním jednotlivých nákladov, čo nevyhnutne by
viedlo k ďalším nákladom v tomto konaní, súd považoval za účelné o samotnom základe rozhodnúť

medzitýmnym rozsudkom, aby sa ustália miera účasti žalovaných na škode , ktorá vznikla žalobkyni.

Pokiaľ k vzniku škody viedlo viacero príčin , je potrebné sa zaoberať aj tým, či a do akej miery bolo
bezprostrednou príčinou škody zavinené protiprávne konanie, či opomenutie škodcu. V tomto rozsahu
následne prichádza do úvahy jeho zodpovednosť za škodu.

Zo všetkých znaleckých posudkov, ktoré v tomto konaní boli vypracované je možné vyvodiť, že príčin,
ktoré sa podieľajú na škode , ktorá vzniká na rodinnom dome žalobkyne, ktorý je v jej podielovom
spoluvlastníctve, je niekoľko. Podľa názoru súdu vychádzajúc z obsahu a záverov jednotlivých
znaleckých posudkov, ale i výpovede svedka M.. J. H., ako odborne erudovanej osoby na posudzovanie

vplyvov jednotlivých faktorov, ktoré sa podieľajú na vzniku škody, možno za relevantné činitele , ktoré
sa podieľajú na poškodzovaní stavby žalobkyne považovať nedostatočnú infiltračnú schopnosť pôdy
nachádzajúcej sa v danej lokalite, ktorá má za následok veľmi nízku schopnosť zadržiavať dažďovú
vodu. Ďalším z relevantných činiteľov, ktorých treba brať do úvahy je sklon terénu, ktorý bol zo strany
svedka H. nameraný v rozsahu 25 % a u znalca N. konštatovaný v rozsahu 19,5 %. K ďalším činiteľom,

ktoré treba brať v úvahu pri hodnotení vzniku škody na nehnuteľnosti žalobkyne je tiež vybudovaná
cesta oddeľujúca obrábanú roľu, ktorá je v užívaní poľnohos. družstva od pozemkov, ktoré užívajú
účastníci tohto konania a v súvislosti s ktorou svedok H. uvádzal, že sa jedná o cestu v dobrom stave,
ktorá je pomerne nová a ktorá zvádza rozptýlené stekajúce zrážkové vody a sústreďuje ich na jedno
miesto. Za ďalší činiteľ, ktorý má výrazný vplyv na vznik škôd, súd považuje aj vybudovanie priechodu

cez trojmetrovú medzu, ktorá oddeľovala pozemok žalovaných od pozemkov poľnohospodárskeho
družstva a ktorý priechod podľa žalovaného v 1. rade vybudoval práve on. Do úvahy je tiež treba
vziať prispievajúce plochy pozemkov nachádzajúcich sa nad pozemkom žalobkyne, na ktorom stojí
jej rodinný dom, pričom ide o prispievajúcu plochu ako pozemkov žalovaných, teda parciel č. 349 až
351, tak aj pozemkov poľnohospodárskeho družstva, čo vyplýva zo znaleckých posudkov i z výpovede

svedka H.. Pri hodnotení určujúcich činiteľov pôsobiacich na vznik škôd žalobkyne, súd vzal v úvahu aj
uplatňovanú agrotechniku obhospodarovania pôdy na pozemku žalovaných. Súd napokon do úvahy pri
hodnotení jednotlivých vplyvov na vznik škôd na dome žalobkyne vzal aj pôsobenie podzemných vôd v
danej lokalite, infiltráciu vody priamo spadnutej na pozemok žalobkyne a tiež konštrukčné nedostatky na
rodinnom dome, ktoré boli vytýkané v znaleckom posudku Ing. Vargu. Následne súd týmto uvádzaným

činiteľom, ktoré podľa jeho úvahy vychádzajúc z jednotlivých znaleckých posudkoch sa podieľajú na
spôsobení škody na dome navrhovateľky prisúdil podľa svojej voľnej úvahy určitú mieru závažnosti ich
vplyvu v rozsahu od žiadnej závažnosti, ktorú hodnotil stupňom 0, po malú závažnosť, ktorú hodnotil
stupňom 1 až po veľkú závažnosť, ktorú hodnotil stupňom 2. Pritom jednotlivé činitele aj s ich stupňom
závažnosti rozčlenil na činitele, ktoré je možné pričítať v neprospech žalobkyne, prípadne žalovaných

alebo prípadne, ktoré je možné považovať za činitele, ktoré nevie ovplyvniť ani jedna z účastníckych
strán tohto sporu. Na základne uvedeného súd takto vplyvu nedostatočnej infiltračnej schopnosti pôdy
prisúdil významnú závažnosť ocenenú 2 bodmi, pričom tento činiteľ považoval za činiteľ, ktorý nie je
možné pričítať na ťarchu žiadnej zo strán sporu. Činiteľu a to sklonu svahov v danej lokalite prisúdilvýznamnú závažnosť ohodnotenú bodom 2, kedy opätovne tento činiteľ nebolo možné prisúdiť na
ťarchu žiadnej z účastníckych strán. Vybudovanej ceste nad pozemkami účastníkov prisúdil významnú
závažnosť pri posudzovaní jej vplyvu na vznik škôd, ktorú ohodnotil bodom 2 a opätovne ide o činiteľ,

ktorý nie je možné priradiť na ťarchu žiadnej z účastníckych strán. Vybudovaný priechod na pozemok
žalovaných cez 3 metrovú medzu oddeľujúcu ich pozemky od pozemkov poľnohospodárskeho družstva
ohodnotil súd stupňom závažností významný, pričom mu prisúdil 2 body a tento činiteľ prisudzoval
na ťarchu žalovaných, keďže k vybudovaniu uvedeného priechodu došlo ich pôsobením. Zrovnanie
medzí na pozemkoch žalovaných a teda zmiernenie terasovitosti ich pozemkov súd ohodnotil menej

závažným stupňom, s priradeným bodom 1, ktorý bol posudzovaný na ťarchu žalovaných. Pokiaľ išlo o
uplatňovanú agrotechniku obhospodarovania pozemkov žalovaných tu vzhľadom na závery znaleckého
posudku znalca E.. M.. G. N., podľa ktorého všetky doterajšie posudky preceňovali význam uplatňovania
vrstevnicovej agrotechniky na ornej pôde žalovaných v danej lokalite, tomuto činiteľu súd prisúdil podľa
svojej úvahy len veľmi malú závažnosť vplyvu na vznik škôd na dome žalobkyne, ktorý ohodnotil
bodom 0,5 a ktorý posudzoval na ťarchu žalovaných. Pokiaľ išlo o činitele vplyvu podzemných vôd

v danej lokalite a infiltráciu zrážkovej vody priamo spadnutej na pozemok žalovanej, išlo o činitele,
ktoré súd neprisúdil na ťarchu žiadnej zo strán sporu a ktorým priradil významnú závažnosť z hľadiska
prisudzovania ich vplyvov na vznik škôd u žalobkyne na jej rodinnom dome hodnotiac ich 2 bodmi.
Napokon súd hodnotil ešte konštrukčné nedostatky na rodinnom dome žalobkyne, ktoré vyplynuli
predovšetkým zo znaleckého posudku M.. J.. Tento činiteľ z hľadiska vzniku škôd pričítal na ťarchu

žalobkyne a z hľadiska stupňa závažnosti, ho hodnotil stupňom závažným, ktorému prisúdil 2 body.
Na základe takto vykonaných hodnotiacich kritérií vo vzťahu k vyššie uvádzaným relevantným činiteľom,
ktorépodľanázorusúduvychádzajúczdoterajšiehodokazovaniabolipríčinamivznikuškôdnarodinnom
dome žalobkyne súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa podieľa na vzniku týchto škôd v rozsahu
ohodnotenom 2 bodmi, žalovaný v rozsahu ohodnotenom 4,5 bodu a v rozsahu 12 bodov sa na vzniku

týchto škôd podieľajú príčiny, ktoré nie je možné pričítať na ťarchu žiadnej z účastníckych strán tohto
sporu. Takto uskutočnenou voľnou úvahou súdu tento dospel k záveru, že na vzniku škôd na rodinnom
dome žalobkyne sa táto podieľa vlastným pričinením v rozsahu 11 %, žalovaní v rozsahu 24 % a ostatné
príčiny nezávisle od pôsobenia účastníkov tohto sporu predstavujú 65 % podiel. Vzhľadom na uvedené
preto súd následne vo výroku rozsudku určil podiel žalovaných na vzniku škôd v rozsahu 24 %.

Po právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o základe nároku žalobkyne,
súd bude rozhodovať o samotnej výške škody a trovách tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach .
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čomu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky,
trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z

úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch o exekučnom
poriadku).