Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617204744
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4617204744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, t. č. bytom
I. XXX, XXX XX O. - D. V. E. Y., o zaplatenie sumy 1.711,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. decembra 2017, č. k. 5Csp/128/2017-93, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e.

V časti týkajúcej sa výroku o povolení žalovanému splácať žalobcovi istinu 1.711,51 eura v splátkach po
40 eur mesačne m e n í napadnutý rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.711,51
eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.12.2017, č. k. 5Csp/128/2017-93 pri právnom posúdení
podľa § 708 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 3 a 4, § 54 ods. 2 Obč. zák., čl. 3 ods. 1, 2, 3,
5 a 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.711,51 eura na účet žalobcu číslo: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, vedený v Prima banke
Slovensko, a.s., ktorú sumu povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 40 eur, vždy do 25.
dňav mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody
splátok. Vo zvyšku, t. j. ohľadne požadovaného 28 % úroku ročne zo sumy 1.711,51 eura od 13.06.2017
do zaplatenia, podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej iba „CSP“) tak, že žalobcovi majúcemu v spore iba nepatrný úspech, priznal voči žalovanému,
ktorý v spore úspech nemal, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania,
zisteného skutkového stavu a jeho následnej právnej kvalifikácie dospel k tomu záveru, že podaná
žaloba žalobcu voči žalovanému ohľadne zaplatenia sumy 1.711,51 eura je dôvodná.

4. V danom prípade strany sporu dňa 01.07.2014 uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej žalobca pre žalovaného viedol účet. S poukazom na uvedené bolo vzniklý právny vzťah
medzi stranami považovaný za spotrebiteľský, riadiaci sa ust. § 52 a nasl. Obč. zák.5. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uznal nárok žalobcu na zaplatenie ním požadovanej sumy 1.711,51
eura, súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.711,51 eura,
ktorá suma pozostáva z istiny 1.962,03 eura, úrokov 14,48 eura a príplatku za vedenie účtu postihnutého

exekúciou 5 eur.

6. Priznanú sumu žalobcovi vo výške 1.711,51 eura povolil súd splácať žalovanému v mesačných
splátkach po 40 eur, vždy do 25. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku na účet
žalobcu, pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. V tejto súvislosti uviedol súd, že hlavným

dôvodom k povoleniu splátok pre žalovaného bolo to, že je nemajetný, dosahuje príjem cca 500 eur
mesačne, platí nájomné cca 300 eur, ako aj dlh Prima banke po 40 eur mesačne.

7.Pokiaľideozamietnutiežalobyvjejzvyšku,takpredmetnézamietnutiesatýkalonepriznaniažalobcovi
ním požadovaného 28 % ročného úroku zo sumy 1.711,51 eura od 13.06.2017 do zaplatenia. Súd
prvej inštancie s poukazom na ustálenú súdnu prax v tejto oblasti (napr. uznesenie NS SR sp. zn.

Obo/143/98 a rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV.ÚS/476/2012-14) bol toho názoru, že zmluvné úroky z
poskytnutých finančných prostriedkov patria veriteľovi iba do splatnosti splátok, resp. dlhu. Od takejto
splatnosti dochádza k omeškaniu dlžníka, ktorý musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver má aj
logické opodstatnenie, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa ako dlžníka dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu, jednak v podobe úrokov z úveru a jednak v podobe úrokov z omeškania, čo

by spôsobovalo značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy o úvere. Úroky z omeškania patria po
celú dobu, po ktorú je dlžník s platením úrokov v omeškaní. V danom prípade splatnosť dlhu nastala
dňom 12.06.2017, čo znamená, že dohodnuté úroky z poskytnutých finančných prostriedkov patria
žalobcovi (veriteľovi) iba do splatnosti dlhu, t. j. ku dňu 12.06.2017. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a
musí platiť úroky z omeškania. Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie v tejto časti podanú žalobu,

ako nedôvodnú zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o povolení splácať dlh voči žalobcovi žalovanému v splátkach,
akoajvčastivýrokuozamietnutížalobyvozvyškupodalvčasodvolaniežalobca.Poukázalnaexistenciu
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pri výskyte ktorého navrhol odvolaciemu súdu,

aby podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaného
zaviaže zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v plnom rozsahu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania.

9. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi

účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Po dobu
nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť úrok. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť
iba poskytnuté peňažné plnenie (prostriedky), ale aj úroky, ktoré nie je možné stotožňovať s úrokmi
z omeškania. Úrok z úveru je takým nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je
skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z

úveru neovplyvňuje. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške (§ 502 ods. 1 Obč. zák.).
Tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné
prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Žalobca poukázal aj na aktuálnu rozhodovaciu činnosť
iných súdov (napr. rozhodnutie KS v Žiline zo dňa 31.01.2017 č. k. 11Co/12/2017-90, rozhodnutie NS

ČR č. k. 33aCdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014).

10. K priznaniu možnosti úhrady dlhu v splátkach pre žalovaného takisto poukázal na aktuálnu
rozhodovaciu činnosť v tejto oblasti (napr. rozsudok KS v Prešove č. k. 17Co/17/2017-63 zo dňa
27.07.2017, rozsudok KS v Nitre č. k. 8Co/34/2017-97 zo dňa 15.06.2017 a rozsudok KS v Trnave č.

k. 23Co/498/2016-72 zo dňa 15.05.2017). V danom prípade nebola splnená podmienka, podľa ktorej
súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie, než je zakotvená v ust. § 232 ods.
3 CSP. Samotné tvrdenie žalovaného o jeho zárobku ešte nepreukazuje majetkové pomery žiadateľa
(žalovaného). Samotné povolenie splátok v danom prípade vychádza z nekomplexného posúdenia
majetkových pomerov žalovaného. Pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbou vhodného

spôsobu jej vymoženia nie je rozhodujúci iba príjem, ale celkové majetkové pomery žalovaného.
Súd prvej inštancie nezohľadnil ani výšku priznaného plnenia a skutočnosť, že tak nízke splátky
neprimeraným spôsobom zasiahnu do práv žalobcu. Žalovaný splatí dlh žalobcovi za 4,5 roka, čo je
doba o 1,5 roka dlhšia v porovnaní so súdnou praxou zaužívanou dobou, ktorá je 3 roky.11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok OS Topoľčany zo dňa
13.12.2017, č. k. 5Csp/128/2017-93 v odvolaním žalobcu napadnutých výrokoch (zamietajúci výrok,
časť výroku o povolení mesačných splátok žalovanému a výrok o náhrade trov konania) a to procesným
postupompodľa§378ods.1a§380ods.1CSP,beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1
a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenia, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. V prejednávanej veci pokiaľ ide o napadnutý zamietajúci výrok prvoinštančného rozsudku a s ním
súvisiaci výrok o náhrade trov konania, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti bol súdom dostatočne
zistený skutkový stav, ktorý bol následne aj správne právne posúdený. Vzhľadom k uvedenému bolo

potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť. V ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku v zamietajúcej
časti výroku, s ktorou sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Aj podľa názoru odvolacieho súdu a to aj s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť odvolacieho

senátu 5Co na KS v Nitre v oblasti danej problematiky, dohodnuté úroky z úveru (zmluvné úroky) z
poskytnutých finančných prostriedkov patria veriteľovi, resp. má na ne nárok iba do splatnosti dlhu.
Akonáhle dôjde k jednostrannému zosplatneniu úveru veriteľom, k čomu došlo v prejednávanej veci
dňom 12.06.2017, tak počnúc od uvedeného dátumu má veriteľ právo požadovať, resp. dlžník povinnosť
platiť iba úrok z omeškania, ako sankciu za omeškanie s plnením dlhu (splátok). Akonáhle by bol dlžník

po zosplatnení úveru povinný platiť popri úroku z omeškania aj dohodnutý zmluvný úrok, tak potom by
došlo k dvojnásobnej sankcii uplatnenej voči dlžníkovi.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, ako aj súd prvej
inštanciejeviazanýrozsahomuplatnenéhožalobnéhopetitu,žalobcovinebolpriznanýúrokzomeškania
z priznanej istiny 1.711,51 eura, nakoľko nebol uplatnený žalobcom v jeho žalobnom a ani odvolacom

petite.

16. Na margo zmeny prvoinštančného rozsudku v časti výroku o povolení žalovanému splácať žalobcovi
priznanú istiny 1.711,51 eura v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, odvolací súd poznamenáva,
že k takémuto rozhodnutiu v zmysle § 232 ods. 3 CSP ohľadne predĺženia paričnej lehoty neboli splnené

podmienky. Súd prvej inštancie nemal totiž komplexne preverené majetkové pomery žalovaného, ktoré
by následne umožňovali povolenie mesačných splátok vo výške 40 eur vo vzťahu k priznanej istine
žalobcovi. Odvolávka v tomto smere iba na výšku zárobku žalovaného a jeho výdavky nepostačuje.
Od žalobcu takisto ani nie je možné spravodlivo žiadať to, aby s úhradou súdom priznanej istiny v
sume 1.711,51 eura čakal viac, ako 4,5 roka, k čomu by aj došlo pri akceptovaní súdom prvej inštancie

povolených mesačných splátok po 40 eur. Aj napriek tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s týmto rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol, resp. nadobudne právoplatnosť po doručení,
nič nebráni žalovanému dohodnúť sa prípadne na splátkovom kalendári ohľadne splácania právoplatne
priznanejistinyvsume1.711,51euravmesačnýchsplátkachvyhovujúcimobidvomstranámtohtosporu.17. V kontexte uvedených dôvodov, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu, ako o čiastočne
dôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 2
CSP s tým, že vzhľadom na vzájomný pomer úspechu a neúspechu oboch strán v tomto konaní, žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).