Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7698899631
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7698899631.5

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne N. E., P.. XX.XX.XXXX, bytom P. Z. Č..
XX, zastúpenej JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, Spišská Nová
Ves, proti žalovaným 1/ G. E., P.. XX.XX.XXXX a 2/ U. E., P.. XX.XX.XXXX, obaja bytom P. Z. Č.. XX,
obaja zastúpení JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves,

o náhradu škody, o odvolaní žalovaných proti rozsudku č.k. 9C/708/1998-550 z 9.11.2015 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok rozsudku v časti zaplatenia sumy 2.158,91 EUR .

Z r u š u j e I. výrok rozsudku v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy
2.158,91 EUR od 08.12.2000 do zaplatenia a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie žalovaných proti II . a III. výroku rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. 9C/708/1998-550 z 9.11.2015 rozhodol nasledovne:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2.158,91 EUR spolu

s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2.158,91 EUR od 08.12.2000 do zaplatenia, to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobkyne v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Súd o trovách konania účastníkov konania a trovách štátu rozhodne samostatným
uznesením v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Rozhodol tak o žalobnom návrhu, ktorým sa žalobkyňa (pôvodne žalobkyňa v 1.rade) spolu s
pôvodnou žalobkyňou v 2.rade D. Z. domáhali náhrady škody v konaní 1C/307/94 , v ktorom súd návrh
na zaplatenie sumy 1.512,- Sk zamietol a v prevyšujúcej časti návrh vylúčil na samostatné konanie,
ktoré sa v súčasnosti vedie na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 9C/708/1998 (t.j. konanie,
v ktorom bol vydaný preskúmavaný rozsudok).
Podaním zo dňa 31.10.2000 žalobkyňa rozšírila svoj žalobný návrh tak, že žiadala zaviazať žalovaných

v1.a2.,radenazaplateniesumy193.392,01Skazároveňnauloženiepovinnostížalovaným prevádzať
orbu, zriadiť rigol a iné povinnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej vznikla škoda zatekaním dažďovej
vody zo záhrady žalovaných.
V priebehu konania pôvodná žalobkyňa v 2.rade D. Z. svoj návrh zobral späť a súd uznesením zo dňa
02.11.2006 konanie o jej návrhu zastavil.
Uznesením č.k. 9C/708/1998-366 zo dňa 27.01.2012 súd vylúčil konanie o uloženie povinností

žalovaným v 1. a 2. rade na samostatné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp.zn. 16C/19/2012 na
Okresnom súde Spišská Nová Ves.Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaných, ktorí vyjadrili nesúhlas so žalobným návrhom.
Potvrdili, že nad domom všetkých účastníkov boli v minulosti medze, ktoré však preoral ešte nebohý
otec žalobkyne pred rokom 1984 a následne medze rozoral aj žalovaný. Záhrada, ktorá žalobkyni vadí,

existovaladlhérokypredvýstavbourodinnéhodomu,jejsvahovitosťjetotožnásosusednýmizáhradami,
t.j. aj so záhradou žalobkyne. Žalovaní nevykonávali žiadne zemné práce, ani terénne úpravy.
Uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 9.11.2015 súd pripustil zmenu žalobného návrhu
tak, že žalobkyňa sa domáhala, aby žalovaní v 1. a 2.rade boli zaviazaní zaplatiť jej sumu 9.830,70
€, spolu so zákonným úrokom z omeškania od 2.11.2000 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 9C/708/1998-369 zo dňa 27.1.2012 súd prvej inštancie určil, že uplatňovaný nárok žalobkyne voči
žalovaným v 1. a 2.rade je čo do základu opodstatnený v rozsahu 24 %. Krajský súd v Košiciach
rozsudkom č.k. 2Co/110/2012-398 zo dňa 23.5.2013 uvedený rozsudok potvrdil, na základe čoho tento
nadobudol právoplatnosť dňa 16.7.2013.

3.Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že vzhľadom na právoplatný medzitýmný rozsudok pri
predmetnom rozhodovaní sa zameral už len na ustálenie výšky škody. Aplikoval ustanovenia § 442 ods.
1,3, § 443, § 511 ods. 1 Obč.zákonníka a poukázal na to, že zákon priamo nedefinuje škodu, v zmysle
teórie, ale i súdnej praxe treba skutočnou škodou rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení

majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody
a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť, či už peňažným
plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Pri úplnom zničení veci, pri jej odcudzení alebo
strate veci, môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Ďalej súd prvej inštancie uviedol ,
že výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju

opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený
následnesvecounaložil,čisijunechalpoškodenú,alebojupredal,darovalapod.,pretožetietookolnosti
nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990).
Vdanomprípadepodľaprvoinštančnéhosúdunepochybnedošlokpoškodeniamrodinnéhodomusúp.č.
79, pričom tieto poškodenia k 31.10.2000, boli zobjektivizované postupne vypracúvavanými znaleckými

posudkami, resp. odbornými vyjadreniami predkladaným do súdneho spisu do uvedeného dňa, kedy
žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu upravila žalobný petit písomným podaním tak, že sa okrem
iného dožadovala od žalovaných zaplatenia sumy 193.392,01 Sk, t.j. 6.419,44 € na súčasne platnú
menu. Oprela sa pritom o predfaktúru dodávateľa J. E., ktorá nadväzovala na statický posudok M.. J.
H.. Aký charakter poškodení na uvedenej nehnuteľnosti sa k tomuto dátumu prejavil vyplynulo jednak

zo znaleckého posudku č. 171/94 súdneho znalca M.. L., kde sa konštatovalo, že tieto poškodenia na
uvedenom dome za obdobie od jari 1993 do dňa 31.10.2000 spočívali v poškodení oporného múrika,
fasády, muriva verandy uvedeného rodinného domu, podmáčania jeho základov, v ušmyknutí základov
prístavby verandy a sadaní konštrukcií, ktoré sa prejavuje na verande poklesom časti podláh, praskaním
múra a poškodením vonkajšej omietky a vnútorných obkladov. Ďalej vyplynul z písomného vyjadrenia

žalobkyne k znaleckého posudku č. 171/96 znalca M.. L., kde sa uvádzalo poškodenie spočívajúce
v poškodení schodov a prasknutia hlavného múra pod oknom kuchyne, ušmyknutia základov na rohu
domu a napokon vyplynul z písomného vyjadrenia Ing. Víta Svobodu označeného ako „znalecký
posudok č. 07/99“ (čl. 89 súdneho spisu sp.zn. 9C 708/98), podľa ktorého poškodenie spočívalo v
poškodení stien a základov rodinného domu na jeho severnej a z časti aj západnej strane, t.j. v

mieste sústredenia po stráni stekajúcich prívalových vôd, ktorých poškodenie sa prejavuje trhlinami
charakteristickými pre podmývanie a podmŕzanie základov, v poškodení betónovej terasy pred vstupom,
betónového chodníka medzi domom a oporným múrom, v poškodení stien domu vlhkosťou.
Nazobjektivizovanievýškynákladovnastavebnéprácenaodstránenietýchtozávad,ktorépredstavovali
skutočnú výšku škody , ktorá na predmetnej nehnuteľnosti vznikla, súd nariadil znalecké dokazovanie .

Bral pritom na zreteľ práve už vyššie citované závery doteraz platnej judikatúry, podľa ktorej výška
náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil
sám alebo či ostala neopravená a dokonca jej rozsah nie je závislý od toho, ako poškodený následne
s vecou naložil, pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody. Podstatné je zobjektivizovať
túto výšku. Za situácie kedy žalobkyňa mala k dispozícii len predfaktúru na časť stavebných prác, bolo

preto namieste nariadiť predmetné znalecké dokazovanie.
Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že hodnota vyššie uvedených stavebných prác
na poškodenej nehnuteľnosti za poškodenia, kto ktorým došlo k 31.10.2000 predstavuje sumu 9.830,70
€ ( 296.159,70 Sk) v cenách platných k 31.10.2000. Keďže vykonávanými stavebnými prácami naodstraňovaní uvedených škôd by došlo k zhodnoteniu predmetného rodinného domu žalobkyne o sumu
835,24 € ( 25.162,50 Sk)., bolo potrebné uvedenú hodnotu prác predstavujúcich škodu na nehnuteľnosti
žalobkyne ponížiť o uvedenú sumu zhodnotenia, aby na jej strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu

na úkor žalovaných. Rozdiel uvedených súm predstavoval čiastku 8.995,46 €.
Medzitýmnym právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. sp.zn. 9C/708/1998- 369 zo dňa
27.1.2012 bolo stanovené, že uplatňovaný nárok žalobkyne voči žalovaným v 1. a 2. rade je čo do
základu opodstatnený v rozsahu 24 %. Uvedený percentuálny podiel na sume 8.995,46 € predstavuje
čiastku 2.158,91 €, na úhradu ktorej súd žalovaných zaviazal v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho

zákonníka spoločne a nerozdielne. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne zamietol.
V súvislosti s číselným vyjadrením výšky škody sa súd prvej inštancie nestotožnil s názorom žalovaných,
že pri jej určení je potrebné vychádzať z vyčíslenia, ktoré vykonala žalobkyňa na podklade vyššie
spomenutej predfaktúry a ktoré predstavuje čiastku 6419,40 € a že práve túto sumu je potrebné vziať
za základ pre konečné vyčíslenie škody v rozsahu 24% , na ktorej sa žalovaní majú podieľať v zmysle
medzitýmneho rozsudku. Zdôraznil , že výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si

poškodenýnechalvecopraviť,čisijuopravilsámalebočiostalaneopravená,aztohtohľadiskaniejeani
relevantné či na jej vyčíslenie mal nejakú predfaktúru. Podstatné je, že si túto škodu žalobkyňa určitým
spôsobom vyčíslila a je vecou dokazovania, aby sa preukázalo, či táto ňou vyčíslená suma zodpovedá
sume škody, ktorá vykonaným dokazovaním bola preukázaná ako škoda, ktorá vznikla na jej majetku,
resp. či je nižšia prípadne vyššia.

Následne súd prvej inštancie citoval § 137 ods. 1 , § 139 ods. 1 , § 513, § 514 Občianskeho zákonníka
a k námietke žalovaných, že žalobkyňa ako spoluvlastníčka poškodzovaných nehnuteľností sa môže
domáhať škody len v prípade takej výšky, ktorá jej zodpovedá 1 podielu na uvedených nehnuteľnostiach,
prvoinštančný súd uviedol, že sa s týmto argumentom žalovanej strany nestotožnil. Podľa § 139 ods. 1
Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci

spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Teda právne úkony týkajúce sa spoločnej veci (správa spoločnej
veci),ktorásanachádzavpodielovomspoluvlastníctve,môževykonávaťktorýkoľvekzospoluvlastníkov,
pokiaľ nebolo výslovne dohodnuté, že to bude robiť len niektorý z nich. Aktívnu a pasívnu solidaritu
na dlžníckej , ako aj na veriteľskej strane podrobne upravujú ustanovenia § 511 a násl. Občianskeho
zákonníka. V prípade aktívnej solidarity môže ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov - bez ohľadu na veľkosť

svojho spoluvlastníckeho podielu - požadovať od tretích osôb celé plnenie týkajúce sa spoločnej veci.
Dlžník sa riadnym a včasným poskytnutím celého plnenia len jednému zo spoluvlastníkov zbaví celého
svojho záväzku voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. Vnútorné pomery medzi spoluvlastníkmi ako
spoluveriteľmi sa riadia právnym vzťahom na základe solidarity spoluvlastníkov. (Fekete, I : Občiansky
zákonník . 2. Zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký

komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 259-260).
Vzhľadom na uvedené, keďže v konaní nebola preukázaná žiadna vnútorná dohoda medzi žalobkyňou
a Máriou Rusnákovou ako druhou väčšinovou spoluvlastníčkou poškodzovaných nehnuteľností (ktorá
bolapôvodnoužalobkyňouv2.rade),ktorábyneumožňovalažalobkynidomáhaťsacelejnáhradyškody,
ktorá prináleží za celú poškodzovanú spoločnú vec, súd nemal dôvod priznať žalobkyni len tú časť

náhrady škody, ktorá by zodpovedala jej spoluvlastníckemu podielu na predmetnej veci.
Pri rozhodovaní o príslušenstve súd citujúc § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3,§ 10 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. z 18. apríla 1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka zohľadnil ,že ku dňu 8.12.2000, kedy sa žalovaní dostali do omeškania s
plnením svojho záväzku bola diskontná sadzba (základná sadzba) Národnej banky Slovenská v období

od 31.08.2000 do 26.12.2000 vo výške 8,8 % p.a..
Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 9.11.2015 cestou svojho právneho zástupcu si v rámci
upresnenia žalobného petitu uplatnila voči žalovaným aj zaplatenie zákonného úroku z omeškania od
2.11.2000 až do zaplatenia, pričom súd uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní pripustil
uvedenú zmenu žalobného návrhu. Súd uvedený úrok žalobkyni priznal počnúc od 8.12.2000, t.j. odo

dňa nasledujúceho po dní kedy bol žalovaným dourčený na vyjadrenie upravený návrh žalobkyne zo
dňa 31.10.2000, čo sa stalo dňa 7.12.2000. V konaní totiž nebolo preukázané, že by si bola bývala
žalobkyňa tento nárok na zaplatenie istiny voči žalovaným uplatnila skôr, než doručením tohto návrhu
súdnou cestou. Dňom nasledujúcim po dni jeho doručenia sa teda žalovaný dostali do omeškania s
peňažným plnením, ktorého sa žalobkyňa voči ním domáhala a to v rozsahu, ktoré jej súd priznal v tomto

konaní. Postupujúc v zmysle § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z účinného v čase omeškania žalovaných v spojení
s § 10 cit. nariadenia súd tento úrok určil vo výške dvojnásobku diskontnej (základnej) sadzby určenej
k uvedenému dňu Národnou bankou Slovenska, čo pri 8,8% p.a. predstavovalo úrok z omeškania vo
výške 17,6% p.a.. Súd žalobu v prevyšujúcej uplatneného úroku z omeškania zamietol.4.Podľa § 151 ods. 3 O.s.p vzhľadom k skutočnosti, že uvedená sporová vec bola prejednávaná v
rámci tohto konania sp.zn. 9C/708/1998 aj s vecou o návrhu žalobkyne o uloženie povinnosti žalovaným

vykonať určitých povinností, ktorá vec bola uznesením sp. zn. 9C/708/1998-366 zo dňa 27.1.2012
vylúčená na samostatné konanie, toho času vedené pod sp.zn. 16C/19/2012, a teda časť trov konania,
ktoré vznikli v rámci prejednávania tejto sporovej veci, súvisela aj s konaním vedeným pod sp.zn.
16C/19/2012, a zároveň o trovách štátu, ktoré v tomto prípade tvoria trovy znaleckého dokazovania,
nebolo možné rozhodovať aj preto, nakoľko v čase rozhodnutia súdu vo veci samej súd nemal ešte

rozhodnuté o odmene súdnej znalkyne M.. N. E. (znalečnom) za jej účasť na pojednávaní konanom dňa
9.11.2015, na ktorom bola vypočutá ako súdna znalkyňa, súd rozhodol, že o trovách konania vzhľadom
na uvedené skutočnosti rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

5.Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote žalovaní v 1. a 2.rade odvolanie podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a navrhli, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že ich

zaviaže zaplatiť žalobkyni sumu 539,72 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, príp., aby v zmysle
§ 221 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Ako prvé v podanom odvolaní žalovaní vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k
nároku na úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2.158,91 € od 8.12.2000 do zaplatenia s
odôvodnením, že počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania je podľa názoru žalovaných

totožnýspočiatkomplynutiapremlčacejdobyfinančnéhodlhu.Žalobkyňaspísalapôvodnýnávrhdňa31.
10. 2000 a tomto návrhu sa domáhala zaplatenia sumy 193.392,- Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, teda v žalobe podanej v roku 2000 si neuplatnila žiadne úroky zo žalovanej sumy. Úroky zo
žalovanej sumy si uplatnila až svojím podaním dňa 31. 1.2014. Žalovaní vyjadrili názor, že právo na
úroky z omeškania sa premlčí ako celok, a preto nemožno priznať jednotlivé časti úrokov z omeškania

iba za niektoré obdobie, teda ani za obdobie nasledujúce po tom, ako si podaním zo dňa 31. 1. 2014
tieto úroky žalobkyňa uplatnila. Žalovaní majú za to, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká
samostatne, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník mal ocitnúť v omeškaní so splnením záväzku.
Ak si teda žalobkyňa uplatnila úroky z omeškania podaním zo dňa 31. 1. 2014, urobila tak po uplynutí
trojročnej premlčacej doby, a preto v odvolaní žalovaní vzniesli námietku odvolania a vyjadrili názor, že

v zmysle § 205a ods. 1/ písm b/ O.s.p. je tu teda daný odvolací dôvod, keďže v konaní došlo k vade,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Ďalej žalovaní namietali, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, na ktorom bola
škoda spôsobená s podielom 1/4-iny, a preto súd nesprávne vychádzal pri stanovení 24 % účasti na
škode z celej vyčíslenej škody, z ktorej vypočítal 24 % a nevychádzal len zo sumy zodpovedajúcej

výške spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Poukázali na to, že ďalšia spoluvlastníčka Mária Rusnáková
bola pôvodne účastníčkou konania, avšak svoj návrh zobrala späť, (oznámila súdu, že nemá záujem
byť účastníčkou konania) a súd uznesením zo dňa 2.11.2006 konanie o jej návrhu zastavil. Mária
Rusnáková je vlastníčkou podielu 3/4-ín nehnuteľností a keďže svoj návrh zobrala späť, prejavila vôľu,
že nechce požadovať škodu týkajúcu sa jej 3/4-nového podielu na týchto nehnuteľnostiach. Preto súd

mal z výšky škodu vypočítať 24 % podiel iba zo spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo výške 1/4-iny ,
čomu zodpovedá 539,72 €.

6.Žalobkyňa podané odvolanie považovala za nedôvodné a účelové s úmyslom oddialiť výkon
rozhodnutia, preto navrhla aby odvolací súr napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

7.Žalovaní podávali odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

8.Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

9.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzaloa dospel k záveru, že odvolanie v časti istiny nie je dôvodné ,preto rozsudok v tejto časti potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny , v časti úrokov z omeškania rozsudok zrušil a vec v tejto časti
vrátil súdu prvej inštancie ,pretože neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia

v tejto časti a odmietol odvolanie žalovaných proti II. a III. výroku rozsudku, podľa § 386 písm. b/
a c/ CSP, keďže žalovaní nie sú oprávnenou osobou na podanie odvolania voči II.výroku a v prípade
III. výroku odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, keďže ide o
vedenie konania.

10.Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podmienky subjektívnej prípustnosti odvolania boli podobne upravené aj ust. § 201 O.s.p. Žalovaní
podaliodvolanieprotivšetkýmvýrokomrozsudku,tedavrátanevýroku,ktorýmsúdžalobuvprevyšujúcej
časti zamietol. Týmto výrokom bolo rozhodnuté v prospech žalovaných ( t.j. nebolo rozhodnuté v ich
neprospech ), preto na podanie odvolania proti tomuto výroku odvolatelia nie sú subjektívne procesne
legitimovaní. Odvolací súd preto odmietol ich odvolanie v tejto časti podľa § 386 písm. b/ CSP

11.Výrok ktorým bolo rozhodnuté o tom, že o trovách konania účastníkov a trovách štátu rozhodne súd
samostatným uznesením v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku, je rozhodnutím o
vedení konania proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Odvolací súd preto odmietol odvolanie v tejto
časti podľa § 386 písm. c/ CSP

12.Odvolací súd meritórne preskúmaval odvolanie smerujúce proti výroku o povinnosti žalovaných v 1.
a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2.158,91 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2.158,91 EUR od 08.12.2000 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

13.Žalovaní podané odvolanie odôvodnili podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/,e/, f/ O.s.p., účinného
v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016),t.j. tým, že že v konaní došlo k vade uvedenej
v § § 221 ods.1 O.s.p, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci ,súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ,doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré dôvody
zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm.a,b,c,d,f,g,h CSP (účinného od 1.7.2016).

14.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 221 ods.1 písm.a/ až h/ O.s.p.( a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v
konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodovalsenát,h)súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,
pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený
zmier).

15.Vadami konania podľa § 205 ods.2 písm.b/ O.s.p. sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú
uvedené v § 221 ods.1 O.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní, pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších
nedostatkoch činnosti súdu, ku ktorým došlo počas konania a v súvislosti s rozhodovaním. Spôsobilým

odvolacím dôvodom tieto vady však nie sú sami osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom
takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také
porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu,

v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym
súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä
procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, napr. nedostatok vyrozumenia účastníka opojednávaní, v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu (nepredvolanie alebo oneskorené
predvolanie), neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods.1 O.s.p.) alebo poučenie o
dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.1 prvá veta O.s.p.), rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania,

aj keď na to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania môže byť aj okolnosť vzťahujúca
sa na vykonávanie dokazovania, pokiaľ pri dokazovaní nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní (§
122 ods.1 O.s.p.), svedok nebol riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný spôsobom ustanoveným
v § 129 ods.1 O.s.p., účastníkovi nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým

dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.) a pod.
Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen
procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade,
ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

16.Nová úprava ( CSP ) prepracovala odvolacie dôvody vzťahujúce sa na procesné vady konania v

dôsledkuzmenykoncepciecivilnéhoprocesu,pričomvzákladnýchrysochbolaprebratápredchádzajúca
úprava, došlo však k jej formulačnej úprave. Dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového poriadku
môžu byť vady konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods.1 písm a),b),c),d) CSP ktorý
zahŕňa odlišne rozšpecifikované a formulačne upravené dôvody obsiahnuté v § 205 ods.2 písm.a/,b/
O.s.p..

V zmysle Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť tým, že neboli splnené procesné
podmienky. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť
splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného
sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd
prihliada kedykoľvek počas konania (§ 365 ods. 1 písm a/ CSP )

Ďalším dôvodom je, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov
strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá

aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové
a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie

tohto odklonu. Podľa článku 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa článku 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom (§ 365 ods. 1 písm b/ CSP )
Dôvodom odvolania môže byť to, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Zákon

ustanovuje, že v prvej inštancii koná a rozhoduje sudca príslušného okresného súdu. Na krajskom súde
koná a rozhoduje senát. Na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát (§ 44 a nasl.
CSP). Tiež sú upravené dôvody vylúčenia sudcov a iných osôb ( § 49 a nasl. CSP) (§ 365 ods. 1 písm
c/ CSP ).
Rovnako dôvod odvolania môže spočívať v tom , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto prípade ide o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok
rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm d/ CSP )

17.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do
30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov

vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd

vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. §192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

18.Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.e/ O.s.p. bol v súdnej praxi daný vtedy ,ak účastník
oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s § 205a ods. 1 písm. c) a d) a z týchto skutočností
vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého
rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia
neobstojí.

Podľa ust. § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy,
ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4, d) ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z uvedeného je zrejmé, že Občianský súdny poriadok pripúšťal skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom
konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom
rozsahu. Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol
uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti
nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Tento prístup je základom neúplného apelačného systému,

ktorý nahradil v sporovom konaní predošlý úplný apelačný systém, v ktorom sa bez obmedzenia
pripúšťali tzv. nóva.
Dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú charakteristické tým, že sa považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené
procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa.

19.Obdobne podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP možno odvolanie odôvodniť tým, že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku,ktoréneboliuplatnené.Ideonovédoplnenéustanovenievdôsledkunovýchinštitútov-prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany § 149 a nasl CSP. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku

alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c/má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d/ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie;(§ 366 CSP).

20.K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,

ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

21.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že pri rozhodovaní súdu o uplatnenom
nároku v časti istiny nebol naplnený odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm f) CSP ( § 205 ods.2

písm.d/ O.s.p), keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite
zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz
hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický
rozpor.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
Rovnako vo vzťahu k istine nie sú dané ani odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.2 písm.a/ a b/
O.s.p.,pretožeodvolacísúdpripreskúmanírozhodnutiasúduakonania,ktorérozhodnutiupredchádzalo

nezistil žiadne vady uvedené v § 221 ods.1 písm. a/ až h/ O.s.p ani iné vady konania , ktoré by mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Žalovaní za odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm g) CSP ( § 205 ods.2 písm.e/v spojitosti s § 205a
ods.1 písmb/ O.s.p). videli v tom, že vznesli v odvolaní námietku premlčania , túto však podali iba voči
úrokom z omeškania, preto tento odvolací dôvod nie je naplnený pri posudzovaní rozhodnutia o istine.

Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu
nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích
dôvodov vo vzťahu k rozhodnutiu o istine.
Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v časti istiny skutkové zistenia podradil
pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach

účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm h) CSP ( §
205 ods.2 písm.f/ O.s.p).

22.Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku o uplatnenom nároku v
časti istiny ,v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými
okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda

aj námietok žalovaných, na ktoré žalovaní opakovane poukázali aj v odvolaní).
Podľaust.§387ods.2CSPaksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s

odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa
nasledovné:

23.Odvolaciu námietku žalovaných, že žalobkyňa ako spoluvlastníčka poškodzovaných nehnuteľností
sa môže domáhať škody len v takej výške, ktorá zodpovedá jej 1/4-inovému podielu na uvedených

nehnuteľnostiach, odvolací súd považuje za nedôvodnú, pričom súd prvej inštancie sa s ňou náležite
vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci a odvolací súd konštatuje, že v tejto časti považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie za vecne správne, rovnako ako aj odôvodnenie tejto časti rozhodnutia, ktoré je
podrobné, presvedčivé a dôvody uvedené v rozsudku sú zákonu zodpovedajúce. Odvolací súd sa
v plnom rozsahu stotožňuje s týmito dôvodmi, keďže súd prvej inštancie správne s poukazom na §

139 ods. 1 Obč.zákonníka zohľadnil, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Preto, ak došlo k poškodeniu spoločnej veci
a škodca je povinný vzniknutú škodu nahradiť, každý spoluvlastník môže od škodcu požadovať a aj
od neho prijať celú náhradu spôsobenej škody. Škodca sa tak plnením jednému zo spoluvlastníkov
zbavuje povinnosti plniť aj voči ostatným spoluvlastníkom a vnútorné pomery medzi spoluvlastníkmi

ako spoluveriteľmi sa potom riadia právnym vzťahom na základe solidarity spoluvlastníkov tak, ako
na to správne poukázal súd prvej inštancie. Na základe uvedeného súdu prvej inštancie správne
nevychádzal pri stanovení náhrady škody iba zo sumy zodpovedajúcej výške spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne, ale vychádzal z celej vyčíslenej škody, z ktorej vypočítal 24 % v zmysle právoplatného
medzitýmneho rozsudku. Súd prvej inštancie teda správne uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2.158,91 € (keďže výška škody, t.j. jej 100 % hodnota
medzi účastníkmi nebola sporná, 9.830,70 €, z ktorej sumy potom správne vypočítal 24 %).

24. V časti istiny, t.j. v časti výroku, v ktorej súd uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2.158,91 € , odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej

inštancie za vecne správne, a preto ho v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Žalovaní v odvolaní vzniesli námietku premlčania voči nároku na úroky z omeškania. Odvolací súd
má za to, že námietka premlčania práva nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy týkajúce sa skutkových
tvrdení alebo aplikácie práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci a ktoré je účastník povinný

uplatniť pred súdom prvého stupňa. Ide o námietku právnu, ktorej sa netýka koncentračná zásada
konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods.4 a § 205a Obč.súdneho poriadku a povinný subjekt ju
môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (rozhodnutie NS SR
4Obdo/39/2008).
Koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. sa netýka

uplatnenia námietky premlčania, iba že by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným
uplatňovaním nových skutočností a dôkazov (uznesenie NS SR 5Mcdo/14/2008).
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že právo žalovaných vzniesť námietku premlčania nie je obmedzené
iba na určité štádium súdneho konania, ale možno ho uplatniť kedykoľvek v priebehu konania až doprávoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda aj v rámci odvolacieho konania, a preto sa odvolací súd
musel zaoberať aj touto vznesenou námietkou.

26.Odvolací súd poukazuje na to, že v teórii i v praxi ostáva dlhodobo jednoznačne nevyriešenou otázka,
ako sa premlčujú úroky z omeškania, keďže v zásade existujú tri názory, a to 1/, že úroky z omeškania
sa premlčujú samostatne, a to nezávisle od istiny, pričom premlčacia doba začína plynúť každým dňom
omeškania k jednotlivým úrokom za konkrétny deň. 2/ úroky z omeškania sa premlčujú samostatne,
avšakichpremlčaniejezávisléodistiny,vdôsledkučohosavšetkyúrokyzomeškaniapremlčiaspoločne

s istinou a po 3/ úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, pričom ako jediné právo vznikajú prvým
dňom omeškania a premlčia sa ako celok. Druhý a tretí názor majú rovnaký následok pre veriteľa a
dlžníka,pretoževobochprípadoch,akdôjdekpremlčaniuistinyužbynebolomožnéúspešneuplatňovať
úroky z omeškania.

27.Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní

tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
zachovávanie zákonov. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup súdu
a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Obsahom práva na súdnu ochranu je aj právo
účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní, nedodržanie
zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania predstavuje porušenie ustanoveného postupu,

ktorým sa každý môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v zmysle ustanovenia
článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúceho zo
skutočnosti, ktoré neboli žalobcom tvrdené a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom rozhodnutí
nezaoberal, bez toho, aby účastníkovi konania umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, príp.

predložiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili
významnými, odníme takémuto účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 37 písm. f/ O.s.p.
(rozsudok NS S 1Cdo/145/2004).

28.Vzhľadom na skutočnosť, že námietku premlčania vzniesli žalovaní až v odvolaní, súd prvej inštancie

sa nezaoberal otázkou prípadného premlčania vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania, teda
nepodrobil prieskumu skutočnosti relevantné na rozhodnutie o tejto námietke, najmä vo vzťahu k
stanoveniu počiatku plynutia premlčacej doby.

29.Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani

zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu pohľadávky, a preto v
súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v časti úrokov z omeškania
zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Po zrušení veci bude povinnosťou súdu prvej
inštancie vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania , najmä
ustáliť začiatok plynutia premlčacej lehoty a opakovane v tejto časti rozhodnúť a svoje rozhodnutie jasne

a zrozumiteľne odôvodniť v zmysle zásad upravených v CSP.

30. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).