Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. apríl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/100/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109216044
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5109216044.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľov:

I. Q. B., T.. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. P.. S. XXX/XX, XXX XX C. N. M., Š. Y. B., II. P. M., T.. Š., N..
XX.XX.XXXX, A. W. S. XXX/XX, XXX XX C. N. M., Š. Y. B., III. V. C., T.. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XX/
XXX, XXX XX Ž. - A., Š.Á. Y. B., všetci právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová,
s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti odporkyni: V. C.Í., T.. C., N..
XX.XX.XXXX, A. N. T. XXX/XX, XXX XX C. N. M., Š. Y. B., právne zastúpená Mgr. Soňou Grošaftovou,
advokátkou s miestom výkonu činnosti Makovického 7, 010 01 Žilina, o určenie vecí patriacich do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že do dedičstva po poručiteľke A. Š., T.. C., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, patrí
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/120 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území C. N. M.,
zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, Katastrálny odbor ako parcela K.-E. Č..
XXX/X - orná pôda o výmere 475 m2, parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 103 m2 a parcela
K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 48 m2.

Konanie o návrhu v časti o určenie, že právny úkon odporkyne V. C., N.. XX.XX.XXXX, a to vyhlásenie

o vydržaní osvedčené notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou v notárskej zápisnici č. N 59/2006, Nz
4553/2006, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území C. N. M., a to parciel
registra C evidovaných na kat. mape ako parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 475 m2, parcela č. XXX/
X - orná pôda o výmere 100 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 48 m2, ktoré sú u Okresného
úradu Žilina, Katastrálny odbor zapísané na LV č. XXXX, je neplatný, z a s t a v u j e .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.06.2009 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 16.06.2009 sa navrhovateľky voči

odporkyni domáhali vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že do dedičstva po poručiteľke
uvedenej vo výroku tohto rozsudku patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C. N. M., zapísané na
LV č. XXXX vedenom Správou katastra Žilina ako parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 475
m2, parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 103 m2 a parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o
výmere 48 m2. Súčasne sa domáhali, aby odporkyňa bola zaviazaná nahradiť im trovy konania.
Svoj návrh navrhovateľky skutkovo odôvodnili tým, že u Správy katastra Žilina je pre k. ú. C. N. M.
zapísaná na LV č. XXXX ako výlučná vlastníčka parciel K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 475 m2,

parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 103 m2 a parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere
48 m2 odporkyňa, a to titulom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva č. N 59/2006, Nz
4553/2006 zo dňa 07.02.2006 a dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zápis
výlučného vlastníckeho práva odporkyne k dotknutým pozemkom je v rozpore so skutočným vlastníckymvzťahom. Tieto nehnuteľnosti vlastnila ku dňu smrti, t. j. ku dňu XX.XX.XXXX ich matka A. Š., T.. C.,
N.. XX.XX.XXXX. Ako jediné dedičky po poručiteľke v dedičskom konaní vedenom súdnym komisárom
JUDr. Majerčiakovou pod č. Dnot 81/2007 prichádzajú do úvahy navrhovateľky ako deti poručiteľky.

Vlastnícke právo k dotknutým pozemkom osvedčila odporkyňa ešte dňa 07.02.2006, a preto už neboli
zahrnuté do aktív dedičstva v dedičskom konaní vedenom pod spis. zn. 15D/329/2007, Dnot 81/2007. Z
vyššie uvedených dôvodov tak mali navrhovateľky za to, že majú naliehavý právny záujem na takomto
určovacom návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. Ich matka A. Š. dotknuté nehnuteľnosti nadobudla v
dedičskom konaní pod spis. zn. D 224/1961 po svojom právnom predchodcovi a jej vlastníctvo bolo v

pozemkovej knihe zapísané na základe žiadosti Čd. 1906/1961. A. Š. vlastníčka pôvodnej pkn parc. č.
242 zapísanej v pkn vložke č. 309 s časťou tejto nehnuteľnosti, ako výlučná vlastníčka aj disponovala.
Svoje dispozičné oprávnenie však realizovala len v časti pkn parcely a nie k časti zodpovedajúcej
súčasným pozemkom, t. j. dotknutým parcelám, pričom tomuto tvrdeniu jednoznačne nasvedčuje aj
katastrálny (pokomasačný) stav, kde A. Š., T.. C. je zapísaná ako výlučná vlastníčka parc. č. XXX/
X - role o výmere 1243 m2. Navrhovateľky v ďalšom uviedli, že ich matka nebola vzhľadom na svoj

zlý zdravotný stav a vek spôsobilá k právnym úkonom, a preto od roku 2000 navrhovateľka I. bola
splnomocnená v jej mene na všetky k nej vzťahujúce sa právne úkony. Odporkyňa sa v súvislosti s
osvedčením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníčkou bola ich matka, s ňou a ani s
navrhovateľkami nekontaktovala. V žiadnom prípade nie je pravdivým tvrdenie odporkyne v osvedčení
vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, že tieto nadobudla darom od ich

matky (sestry otca odporkyne). Také tvrdenie je len umelo vykonštruovaným nadobúdacím titulom. Ich
matka nikdy nemala dôvod na poskytovanie daru otcovi odporkyne, čím by konala proti záujmu svojich
v tom čase maloletých detí.
Odporkyňa sa k doručenému návrhu písomne nevyjadrila.
Podaním zo dňa 19.06.2012 doplneným podaním zo dňa 04.07.2012 navrhovateľky žiadali pripustiť

zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení návrhu o návrh o určenie, že právny úkon odporkyne V. C.,
N.. XX.XX.XXXX, a to vyhlásenie o vydržaní osvedčené notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou v
notárskej zápisnici č. N 59/2006, Nz 4553/2006, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v kat. území Teplička na Váhom, a to parciel registra C evidovaných na kat. mape ako parcela
č. XXX/X - orná pôda o výmere 475 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 100 m2, parcela

č. XXX/X - orná pôda o výmere 48 m2, ktoré sú u Správy katastra Žilina zapísané na LV č. XXXX,
je neplatný. Navrhovateľky tento návrh odôvodnili tým, že sú splnené všetky zákonné predpoklady
zakotvené v ust.§ 39 Občianskeho zákonníka, vzťahujúce sa k právnemu úkonu odporkyne, ktorým
vyhlásila, že splnila podmienky vydržania vlastníckeho práva podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka
a je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Vyhlásila, že podmienky vydržania splnila na základe

toho, že predmetné parcely získala v roku 1966 darom od sestry svojho otca A. Š., ktorá ich získala
od svojho otca Y. C., ktorý predmetné parcely nadobudol v dávnej minulosti kúpou, resp. zámenou
od podielových spoluvlastníkov. Prevody vlastníckeho práva neboli vyhotovené v zákonom predpísanej
forme, a preto nebol vykonaný ani príslušný zápis v evidencii vlastníckych vzťahov. Účastníčka užíva
predmetné parcely od roku 1966 dobromyseľne, ako svoje vlastné a bez akýchkoľvek zásahov iných

osôb. Tieto tvrdenia označili navrhovateľky za nepravdivé a právny úkon odporkyne za úkon, ktorý
svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom a ktorý je tak
neplatný. Nepopierajú, že dotknutá notárska zápisnica zo dňa 07.02.2006 obsahuje náležitosti, ktoré
zákon kogentne ustanovuje. Navrhovateľky však tvrdia, že odporkyňa, ktorá o sebe tvrdí, že splnila
podmienky vydržania, síce do notárskeho spisu doložila vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v

katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, prípadne vyjadrenia ich právnych
nástupcov, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, avšak tieto vyjadrenia získala tým, že osoby,
o ktorých podpisy sa jedná uviedla do omylu. Tým odporkyňa zneužila inštitút vydržania prostredníctvom
osvedčenia vlastníckeho práva o vydržaní. Pozemky špecifikované v osvedčení vyhlásenia o vydržaní
a ktoré sú totožné s pozemkami označenými v návrhu užíva dobromyseľne a nikým nerušene po dobu

minimálne 20 rokov J.. P. K. spolu so svojou manželkou Q. K.. Čiastočne zastavané pozemky užívajú
manželiaK.vprírodevoplotenomstave.Odporkyňazneužilavekazdravotnýstavmatkynavrhovateliek,
keď od nej získala podpis pod vyhlásenie zo dňa 07.10.2005, ktoré je založené v notárskom spise. V
deň podpisu tohto prehlásenia sa zdržiavala matka navrhovateliek v spoločnosti svojich rovesníčok M.
C. P. S. C., keď sa za ňou dostavila odporkyňa. V neprítomnosti matrikárky jej predložila k podpisu listinu

a vyzvala ju, aby ju urýchlene podpísala s tým, že sa jedná len o 5 m2 nevysporiadaného pozemku v
ornej pôde určenej pre záber pod objekt spoločnosti KIA. Po tomto podpise sa matka navrhovateliek
vzhľadom na to, že ho považovala za bagateľnú záležitosť pred navrhovateľkami nikdy nezmienila a do
svojej smrti o takomto jej vyhlásení nik nemal žiadnu vedomosť. Odporkyňa zabezpečila pre vydanieosvedčenia vyhlásenia o vydržaní zavádzajúce doklady od Obce Teplička nad Váhom a od Slovenského
pozemkového fondu, to že vlastníci zapísaní v pkn vl. č. 309, a to Q. V., V. Q., Q. Q., T.. B., R. V., Q. A., P.
V., X. W. P. P. M. sa narodili v C. N. M., avšak títo ľudia sa v súčasnom období nachádzajú na neznámom

mieste a nie je možné určiť za nich náhradných vlastníkov. Uvedené je však v rozpore so skutočnosťou.
Odporkyňa tak zneužila dôveru viacerých osôb, ktoré podpísali ňou predloženú listinu v presvedčení,
že sa jedná o zanedbateľný pozemok situovaný pod stavbami obchodnej spoločnosti KIA. Tieto osoby
vzhľadom na časovú zaneprázdnenosť vyvolanú odporkyňou, osobnú známosť s odporkyňou si text
predloženého prehlásenia neprečítali a nevenovali mu žiadnu pozornosť. Uvedený právny úkon, ktorý

navrhovateľky považujú za absolútne neplatný, urobila odporkyňa z dôvodu získania bezdôvodného
obohatenia, čoho dôkazom je sporové konanie na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 25C/36/2009.
Návrhom na začatie konania, ktorý odporkyňa doručila súdu v konaní spis. zn. 25C/36/2009 uplatňuje
ako navrhovateľka proti manželom K. zaplatenie sumy 12.469,92 eur, ktorú odôvodňuje ako peňažnú
náhradu za užívanie ňou osvedčených nehnuteľností za obdobie 2 rokov.
Súd uznesením č. k. 6C/100/2009-59 zo dňa 13.07.2012 žiadanú zmenu návrhu spočívajúcu v jeho

rozšírení o druhé určenie pripustil s poukazom na ust. § 95 ods. 1 O.s.p.
Súd vec prejednával a vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 04.10.2011 a dňa 11.01.2013.
Navrhovateľky na pojednávaní dňa 11.01.2013 zobrali svoj návrh v časti o určenie, že do dedičstva po
A. Š., T.. C.K., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom C. N. M., H. XXX/XX patria
pozemky nachádzajúce sa v kat. území C. N. M., zapísané u Správy katastra Žilina na LV č. XXXX, a

to ako parc. č. K.-E. XXX/X - orná pôda o výmere 475 m2, parc. K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere
103 m2, parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 48 m2, a to v spoluvlastníckom podiele 119/120
späť, pričom uviedli, že na pôvodnom určovacom návrhu zotrvávajú pokiaľ sa jedná o určenie, že do
dedičstva po A. Š., T.. C., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom TeW. N. M.S., H.
XXX/XX patria tieto pozemky v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/120.

Odporkyňa sa na pojednávaní dňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila, že so
späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasí.
Navrhovateľky aj na pojednávaniach zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
ich písomných podaniach, pričom ohľadom ich naliehavého právneho záujmu, čo sa týka určenia
neplatnosti právneho úkonu odporkyne V. C., N.. XX.XX.XXXX, a to vyhlásenia o vydržaní osvedčeného

notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou v notárskej zápisnici č. N 59/2006, Nz 4553/2006, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území C. N. M., a to parciel registra C evidovaných na
kat. mape ako parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 475 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere
100 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 48 m2, ktoré sú u Správy katastra Žilina zapísané na
LV č. XXXX, že tento naliehavý právny záujem na požadovanom určení spočíva v tom, že ak by došlo

zo strany súdu k vyhoveniu návrhu v tejto časti, odpadol by právny titul, ktorý má odporkyňa, teda bol
by tento titul zrušený a s určitosťou by došlo k zmene zápisu na LV č. XXXX, na ktorom LV je odporkyňa
evidovaná ako výlučný vlastník práve na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva
N 59/2006, Nz 4553/2006 zo dňa 07.02.2006 k nehnuteľnostiam, a to pozemkom parc. č. K.-E. XXX/
X, XXX/X P. XXX/X. Došlo by tak k zmene nadobúdacieho titulu, pričom odporkyňa by tak už naďalej

nebola vedená na predmetnom liste vlastníctva ako výlučný vlastník v návrhu uvedených parciel.
Právnu a skutkovú argumentáciu odporkyne zhrnula vo svojich prednesoch na pojednávaniach jej
právna zástupkyňa, ktorá uviedla, že odporkyňa nesúhlasí s podaným návrhom a tvrdí, že naplnila
všetkypredpokladynavydanieosvedčeniaourčenívlastníckehoprávavydržaním.Pokiaľnavrhovateľky
tvrdia, že tieto nehnuteľnosti užívala právna predchodkyňa navrhovateliek p. A. Š., odporkyňa tvrdí, že

neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jej výlučné vlastníctvo a v jej prospech svedčí iba nejaký
zápis v pozemkovej knihe, kde bola spoluvlastníčkou podielu. Právna predchodkyňa navrhovateliek
ešte pred svojou smrťou ako podklad pre vydanie osvedčenia ako jednej zákonnej podmienky pre
vydanie osvedčenia vyhlásila a svojim podpisom overeným potvrdila skutočnosť, že odporkyňa so
svojimi právnymi predchodcami skutočne túto nehnuteľnosť užívali, nakoľko boli tieto nehnuteľnosti

vo vlastníctve rodičov právnej predchodkyne navrhovateliek, ktorí ešte za života vlastne porozdeľovali
medzi svoje deti nehnuteľnosti, kto a v akej výmere tieto nehnuteľnosti bude užívať. Za účelom
preukázania, že skutočne došlo k nejakej reálnej deľbe a určeniu užívania jednotlivých nehnuteľností
medzi A. Š. a jej súrodencami, navrhla vypočuť svedkyňu p. P. S.. Ďalej uviedla, že právna predchodkyňa
podpísala vyhlásenie, tento podpis overila, bola k tomuto úkonu spôsobilá. Pokiaľ navrhovateľky

poukazujú na určitý pokomasačný stav, odporkyňa nevie, v akej súvislosti, ale podľa jej vedomostí síce
bola v C. N. M. pripravovaná komasácia, ale tá právoplatne nebola ukončená. Pokiaľ sa týka návrhu
v rozšírenej časti o neplatnosť právneho úkonu odporkyne, poukázala na to, že tento je nedôvodný
vzhľadom na existenciu osvedčenia, a teda zápisu vlastníckeho práva na odporkyňu. V tejto súvislostipoukazuje,ženešlouodporkyneovklad,aleozáznamdotknutéhoosvedčenia,čiženiejetupreukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu v tom, aby súd určil, že uvedený právny úkon vo forme
notárskej zápisnice je absolútne neplatný. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR spis. zn. 6Cdo 11/2011, kde je riešená predmetná otázka a v ktorom sa hovorí, že i keď by
kataster nehnuteľnosti vykonal na základe vyhovujúceho rozsudku zápis formou záznamu (katastrálny
zákon nepozná zápis formou výmazu vlastníckeho práva), dosiahol by sa iba stav, kedy by zápis
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nesvedčil žiadnej osobe. Pozemok by zostal
vlastnícky neusporiadaný. Ak preto zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností už svedčí na

základe osvedčenia inej osobe, ako to teda bolo v tejto danej veci, a ktorý je možné analogicky aplikovať
aj na prejednávanú vec, celý obsah spornosti vlastníckeho práva k veci možno vyriešiť iba uplatnením
návrhu, ktorý bol podaný a bol na pojednávaní dňa 11.01.2013 upravený. Ďalej právna zástupkyňa
odporkyne uviedla, že nie je možné tvrdiť, že by tu išlo o zneužitie alebo podvod. Napokon tak právna
zástupkyňa odporkyne žiadala návrh zamietnuť v celom rozsahu, pričom v prípade úspechu uplatnila
za odporkyňu právo na náhradu trov konania.

Súd tak po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6C/100/2009-113 zo dňa
11.01.2013, ktorým určil, že do dedičstva po poručiteľke A. Š., T.. C., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX,
patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/120 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území C. N. M.,
zapísaným na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Žilina ako parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda
o výmere 475 m2, parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 103 m2 a parcela K.-E. Č.. XXX/X

- orná pôda o výmere 48 m2, zároveň návrh v časti o určenie, že právny úkon odporkyne V. C.K., N..
XX.XX.XXXX, a to vyhlásenie o vydržaní osvedčené notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou v notárskej
zápisnici č. N 59/2006, Nz 4553/2006, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
území C. N. M., a to parciel registra C evidovaných na kat. mape ako parcela č. XXX/X - orná pôda o
výmere 475 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 100 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere

48 m2, ktoré sú u Správy katastra Žilina zapísané na LV č. XXXX, je neplatný, zamietol, konanie o návrhu
v časti o určenie, že do dedičstva po poručiteľke A. Š., T.. C., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, patrí
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 119/120 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území C. N. M.,
zapísaným na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Žilina ako parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o
výmere 475 m2, parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 103 m2 a parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná

pôda o výmere 48 m2, zastavil a napokon o trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
s poukazom na vyšší počet účastníkov konania tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ sa navrhovateľky domáhali určenia neplatnosti právneho
úkonu odporkyne vyhlásenia o vydržaní, súd dospel k názoru, že navrhovateľky nemajú v zmysle ust.

§ 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na predmetnom určení, a bez ďalšieho tak musel návrh
v tejto časti pre nesplnenie tejto podmienky prípustnosti určovacieho návrhu zamietnuť. Pokiaľ ide o
konanie o návrh v časti o určenie, že do dedičstva po poručiteľke BT. Š., T.. C.J., N.. XX.XX.XXXX, D..
XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 119/120 k sporným nehnuteľnostiam, súd konanie
v tejto časti na základe dispozitívneho úkonu navrhovateliek za súhlasu odporkyne podľa ust. § 96 ods.

1 a 2 O.s.p. zastavil.
Ak ide o rozhodnutie v časti, ktorou návrhu navrhovateliek vyhovel a určil, že do dedičstva po poručiteľke
A. Š., T.. C., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/120 k sporným
nehnuteľnostiam, súd toto odôvodnil tým, že po zistení legitimácie účastníkov v konaní dospel k záveru,
že navrhovateľky majú na predmetnom určení naliehavý právny záujem podľa ust. 80 písm. c) O.s.p.

Ďalej súd konštatoval, že právna predchodkyňa navrhovateliek A. Š. nadobudla za svojho života
dedením po svojich rodičoch Y. C. P. P., T.. B. (uznesenia Štátneho notárstva v Žiline spis. zn. D484/1958
a spis. zn. D 224/1961) vlastnícke právo k pkn. parc. č. XXX zapísanej v pkn vl. č. XXX, k. ú. C. N.
M. v podiele o veľkosti 4/40. Ďalej súd vychádzal z toho, že časť uvedenej pkn parcely zodpovedá
sporným nehnuteľnostiam - parc. K.-E.: Č.. XXX/X, Č.. XXX/X P. Č.. XXX/X. Súd tak konštatoval, že v

prípade, ak nedošlo k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam odporkyňou, právnej
predchodkyni navrhovateliek v čase jej smrti svedčilo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.
Súd sa tak zaoberal otázkou, či zo strany odporkyne došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, pričom dospel k záveru, že tomu tak nie je. Odporkyňa vo vyhlásení o vydržaní zo
dňa 07.02.2006, ako aj na pojednávaní dňa 11.01.2013, vyvodzovala svoju oprávnenú držbu na tom

skutkovom základe, že jej mala A. Š. darovať sporné pozemky neformálnou ústnou zmluvou niekedy v
roku 1966 (na pojednávaní dňa 11.01.2013 odporkyňa uviedla tok 1962 alebo 1964), pričom k tomuto
darovaniu malo dôjsť na základe toho, že Y. A. Š., T.. C., Y. C. ešte pred svojou smrťou prejavil vôľu,
aby sa parcely, ktoré nadobudol kúpou a zámenou, rozdelili medzi jeho deti, pričom sporné parcelymali zodpovedať podielu jeho syna Q. C., ktorého dcérou je odporkyňa. Q. C. však už bol v čase tohto
rozhodnutia Y. C. nebohý. V rámci dedičského konania po Y. C. v dôsledku právnej úpravy platnej
v tom čase však nebolo možné, aby tieto parcely nadobudlo viacero dedičov. Súd bez ohľadu na

vierohodnosť tvrdení odporkyne, vychádzajúc z jej opisu skutkových okolností, na základe ktorých mala
byť v presvedčení, že jej patrí vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, dospel v zmysle judikatúry
Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR spis. zn. 4Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo uznesenie
NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011) k záveru, že navrhovateľka nebola ohľadom držby
sporných nehnuteľností v ospravedlniteľnom omyle, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Pokiaľ

súd vychádzal z toho, že navrhovateľka mala nadobudnúť podľa vlastných tvrdení od A. Š. darom
sporné pozemky v roku 1966 v tomto čase ust. § 46 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka jednoznačne bez akýchkoľvek výkladových problémov aj pre právneho laika podmieňovalo
platnosť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti písomnou formou takéhoto právneho úkonu
(rovnaká právna úprava v tomto smere platila už aj od účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. tzv. Stredného
občianskeho zákonníka, ust. § 40 ods. 1 v spojení s ust. § 38). Vzhľadom na uvedené u odporkyne neboli

naplnené všetky predpoklady oprávnenej držby, ako jednej z podmienok vzniku vlastníckeho práva k
nehnuteľnej veci vydržaním. Pokiaľ tak súd dospel k záveru, že odporkyňa nenadobudla vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam, právna predchodkyňa navrhovateliek bola aj v čase svojej smrti v
žalovanom podiele 1/120 vlastníčkou sporných nehnuteľností, a preto súd návrhu na požadovanom
určení v tejto časti vyhovel.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa podaním zo dňa 27.03.2013
doručeným súdu dňa 04.04.2013, ktorým odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného
súdu zmenil a návrh v časti, ktorému bolo rozsudkom prvostupňového súdu vyhovené, zamietol,
alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odporkyňa prvostupňovému súdu vytýkala nedostatočne zistený skutkový stav veci, a tiež nesprávne

právne posúdenie. V ďalších podrobnostiach uviedla, že rozhodnou skutočnosťou pre nadobudnutie
vlastníckeho práva bola existencia písomného vyhlásenia právnej predchodkyne navrhovateliek, s čím
sa ale provostupňový súd vôbec nezaoberal. Pritom prejav vôle právnej predchodkyne navrhovateliek
vo vyhlásení, že "ku vzniku vlastníckeho práva odporkyne nemá žiadne výhrady", ktorý úkon vykonala
za života, a to ako úkon, ktorým sa vzdala svojho vlastníctva bez ohľadu na jeho formu, je nutné vykladať

podľa účelu zákona, ktorý upravuje existenciu zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva.
Ak je účelom zákonného ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb. v spojitosti s ust. § 134 Občianskeho
zákonníka určiť vlastníctvo pri splnení zákonom stanovených podmienok, je potrebné, aby výklad týchto
ustanovení tento účel aj zachovával, a teda aby sa prostredníctvom neho zabezpečoval reálne a
nie iba fiktívny výkon práva. V prípade ak boli splnené zákonom stanovené podmienky pre vydanie

osvedčenia, ktoré je verejnou listinou, došlo k deklarovaniu vlastníctva odporkyne, nadobudnutého
originálnym spôsobom - vydržaním a nie držby, ako nesprávne uviedol prvostupňový súd. Za ďalšie,
odporkyňa zopakovala všetky skutočnosti týkajúce sa nadobudnutia svojho vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam. Mala za to, že splnila všetky zákonom predpísané podmienky pre to, aby
bola považovaná za riadnu vlastníčku sporných nehnuteľností. Išlo o spôsobilý predmet vydržania,

bola oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu, čo v končenom dôsledku potvrdila aj samotná
právna predchodkyňa navrhovateliek a splnila napokon aj vydržaciu dobu, t. j. neprerušovaný stav
užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby. Prvostupňový súd taktiež pochybil,
keď počas konania nevykonal odporkyňou navrhovaný dôkaz a síce vypočutie právnej nástupkyne
Q. Š., jednej z dcér Y. C.. Uvedený dôkaz bol navrhovaný v súvislosti s tým, že navrhovateľky

spochybnili písomné vyhlásenie učinené právnou predchodkyňou navrhovateliek. Tým, že prvostupňový
súd určil, že do dedičstva po poručiteľke A. Š. patria spoluvlastnícke podiely v hore uvedenej výške
v sporných nehnuteľnostiach, odňal odporkyni vlastnícke právo v rozpore so zákonom. Pokiaľ sa týka
prvostupňovým súdom uvádzaného ospravedlniteľného omylu odporkyňa uviedla, že v konaní nebolo
preukázané jej žiadne úmyselné konanie, ktoré by priamo vylučovalo záver o dobromyseľnosti, a

to z hľadiska objektívnych okolností. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nie je potrebné, aby
nadobúdateľ - vydržiteľ, preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale
len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. V tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva
a ochranou držby.
V závere podaného odvolania odporkyňa ešte poukázala na rozsudok NS SR č. 149/2007, v zmysle

ktorého oprávnená, teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne
splnené oba pojmové znaky. Pre závere o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje
zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. V každom prípade nemožno úplne určiť, či je držba oprávnená
alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti hmotnoprávne rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej domnienke, žev pochybnostiach sa predkladá, že držba je oprávnená. Z uvedeného, z hľadiska procesného je
možné vyvodiť záver, že dôkazné bremeno na preukázanie nedobromyseľnosti musí uniesť ten, kto
dobromyseľnosť namieta, v danom prípade navrhovateľky a nie súd, ktorý tak učinil.

Navrhovateľky v podanom vyjadrení k odvolaniu odporkyne odvolací súd žiadali, aby rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Súčasne navrhovateľky
žiadali, aby odvolací súd zaviazal odporkyňu nahradiť im trovy odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 8Co/257/2013-156 zo dňa 28.10.2013 napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu s odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že oboznámiac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,
ako aj obsahom prislúchajúceho spisového materiálu, dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je
dôvodné v tom bode, v ktorom prvostupňovému súdu vytýkala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.
Aj odvolací súd bol toho názoru, že zásadnou a rozhodujúcou otázkou pre posúdenie dôvodnosti
samotného návrhu je odpoveď na otázku, či je možné určiť, že sporné spoluvlastnícke podiely k
vyššie uvedeným nehnuteľnostiam patria do dedičstva po poručiteľke aj napriek tomu, keď táto za

svojho života ešte podpísala prehlásenie o tom, že jej spoluvlastnícke podiely nepatria, na základe
čoho bolo potom vydané aj osvedčenie o vydržaní v prospech odporkyne a následne zapísané do
katastra nehnuteľností. Aj napriek uvedenej obrane odporkyne, ktorú v priebehu prvostupňovom konaní
produkovala, sa prvostupňový súd jej tvrdeniami vôbec nezaoberal. Pokiaľ súd náležite so všetkými
náležitosťami podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá

účastníkovi nejakú povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Len z vyššie
uvedeného dôvodu musel odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Napokon odvolací súd uložil prvostupňovému súdu súčasne nanovo rozhodnúť aj o
náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Prvostupňový súd (ďalej len „súd“) na základe dispozitívneho právneho úkonu navrhovateliek
vykonaného ešte v pôvodnom konaní (ústne do zápisnice na pojednávaní dňa 11.01.2013), ktorým
navrhovateľky zobrali návrh v časti o určenie, že do dedičstva po poručiteľke A. Š., T.. C.J.,
N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 119/120 k sporným
nehnuteľnostiam, s ktorým úkonom vyslovila odporkyňa svoj súhlas, súd s poukazom na to, že vyššie

uvedeným uznesením Krajského súdu v Žiline došlo k zrušeniu rozsudku súdu zo dňa 11.01.2013
v celom jeho rozsahu, teda aj v časti jeho výroku, ktorým bolo konanie o návrhu v uvedenej časti
zastavené, konanie opätovne v tejto časti podľa ust. § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. zastavil uznesením č. k.
6C/100/2009-162 zo dňa 03.02.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2014.
Súd následne vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 22.04.2014 za prítomnosti účastníkov

konania, ako aj ich právnych zástupcov.
Navrhovateľky na pojednávaní zobrali súčasne späť svoj návrh v časti o určenie, že právny úkon
odporkyne V. C.K., N.. XX.XX.XXXX, a to vyhlásenie o vydržaní osvedčené notárkou JUDr. Ľudmilou
Chodelkovou v notárskej zápisnici č. N 59/2006, Nz 4553/2006, že je výlučnou vlastníčkou sporných
nehnuteľností, je neplatný.

Odporkyňanapojednávaníprostredníctvomsvojejprávnejzástupkynesospäťvzatímnávrhuvtejtočasti
vyjadrila svoj výslovný súhlas.
Možnokonštatovať,ževďalšomkonaníporozhodnutíodvolaciehosúdusapodstataskutkovejaprávnej
argumentácie účastníkov nezmenila.
Súdtakzhľadiskaskutkovéhostavuzistenéhovykonanýmdokazovanímvychádzalzoskutkovéhostavu

zisteného z listinných dôkazov produkovaných účastníkmi (resp. zabezpečených súdom) vykonaných
už v pôvodnom konaní a z výsluchu navrhovateľky I. a odporkyne.
Z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Alenou Maječiakovou, notárom ako Okresným súdom Žilina
povereným súdnym komisárom č. k. 15D 239/2007, Dnot 11/97 zo dňa 25.11.2008 (na č. l. 6 spisu)
vyplýva, že poručiteľka A. Š., T.. C., N.. XX.XX.XXXX D. F. XX.XX.XXXX, pričom dedičmi zo zákona

v I. dedičskej skupine sú navrhovateľky I. až III. V ďalšom súd zistil, že v rámci prejednania dedičstva
nedošlo k prejednaniu sporných pozemkov ako dedičstva po tejto poručiteľke. Osvedčenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.11.2008.
Z výpisu z katastra nehnuteľnosti z LV č. XXXX zo dňa 09.06.2009 vedeného v čase vydania výpisu
Správou katastra Žilina pre k. ú. C. N. M. (na č. l. 5 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované medzi

inými aj pozemky: parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 475 m2, parcela K.-E. Č.. XXX/X -
orná pôda o výmere 103 m2 a parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 48 m2. V časti B LV je
ako výlučný vlastník evidovaná odporkyňa z titulom nadobudnutia: osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva č. N 59/2006 NZ 4553/2006 zo dňa 07.02.2006 - Z 729/06-213/06.Geometrickým plánom č. 47/63-212-920 vyhotoveným p. Kozelským dňa 16.03.1963 a potvrdeným
Úradom geodézie a kartografie v Žiline (na č. l. 9 až 10 rub) boli z pkn parc. XXX - lúka o výmere 10250
m2 zapísanej vo vložke č. XXX, k. ú. C. N. M. vytvorené parc. č. XXX/X - roľa o výmere 1243 m2 a parc.

č. XXX/X - stavebný pozemok o výmere 600 m2.
Dňa 07.02.2006 notár JUDr. Ľudmila Chodelková formou notárskej zápisnice N 59/2006, NZ 4553/2006,
NCRls 4556/2006 (na č. l. 23) osvedčila vyhlásenie odporkyne o vydržaní v zmysle ust. § 63 zákona č.
323/1992 Zb., že splnila podmienky vydržania podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka a je výlučnou
vlastníčkou KN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 475 m2, KN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o

výmere103m2aKNparc.č.XXX/X-zastavanáplochaovýmere48m2vk.ú.C.N.M..Uvedenéparcely
mali byť zamerané geometrickým plánom potvrdeným Správou katastra Žilina pod č. 191/04 a boli
vytvorené z časti pkn parc. č. XXX zapísanej v pkn prot. č. XXX v prospech P. V., Q. K., Ž. V., T.. V., Y. W.,
V. B., T.. W., A. Š., T.. C., V. Q., Q.R. Q., R. V., Q. A., Q. W. P. Z. W.. Odporkyňa prehlásila, že podmienky
vydržania splnila na základe týchto skutočností: predmetné parcely získala v roku 1966 darom od
sestry svojho otca A. Š., ktorá ich získala od svojho otca Y. C., ktorý predmetné parcely nadobudol

kúpou, resp. zámenou od podielových spoluvlastníkov. Prevody vlastníckeho práva neboli vyhotovené
v zákonom predpísanej forme, a preto nebol vykonaný ani príslušný zápis v evidencii vlastníckych
vzťahov. Užíva predmetné parcely od roku 1966 dobromyseľne, ako svoje vlastné a bez akýchkoľvek
zásahov iných osôb. Nadobudla vlastnícke právo k predmetným parcelám vydržaním podľa ust. § 134
Občianskeho zákonníka (konkrétne podľa jeho novely - zákon č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983,

nakoľkodovtedyplatnýObčianskyzákonníknadobudnutievlastníckehoprávavydržanímneumožňoval).
V zmysle citovaného zákona do vydržacej doby, konkrétne podľa ust. § 865 ods. 3 zákona č. 131/1982
Zb., bolo možné započítať aj nepretržitú držbu nehnuteľnosti účastníkmi pred 01.04.1983 s tým, že
tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984. Účastníčka teda vlastnícke právo vydržaním nadobudla
dňom 01.04.1984. K predmetnému vyhláseniu odporkyňa predložila kópiu z pkn vl. č. XXX; vyjadrenie

Slovenského pozemkového fondu zo dňa 01.02.2006, že za neznámych vlastníkov nachádzajúcich sa
na neznámom mieste: Q. K., V. Q., Q. Q., T.. B., R. V., Q. A. P. P. V. nemá výhrady k vzniku vlastníckeho
práva odporkyne formou notárskeho osvedčenia; vyhlásenie Q. V. P. C. V.R. ako právnych nástupcov
po Ž. V., rod. V., Q. W. ako právneho nástupcu po X. W., ktorý bol právnym nástupcom po Y. W., P. M.
ako právneho nástupcu po V. B., T. W., A. Š., T.. C. (zo dňa 07.10.2005) a Z. W., T. V. ako právneho

nástupcu po Q. W., že nemajú ku vzniku vlastníckeho práva odporkyne k sporným nehnuteľnostiam
vedených na pôvodných pkn vlastníkov vo vložke č. XXX pod B18 (pokiaľ ide o A. Š.), 20, 22,23, 24
a 25 žiadne výhrady.
Geometrickým plánom č. 14/2004 vyhotoveným Vlastimilom Bielikom dňa 27.01.2004, autorizačne
overeným Ing. Františkom Sandanusom dňa 29.01.2004, úradne overeným Správou katastra Žilina dňa

04.02.2004 pod č. 191/04 (na č. l. 26 spisu) boli vytvorené z časti pkn parc. č. XXX zapísanej v pkn
vl. č. XXX, k. ú. C. N. M. nové parcely K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 475 m2, č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48
m2.(nachádzajú sa v pripojenom spise notárky JUDr. Ľudmily Chodelkovej N 59/2006)
Z výpisu z pkn vložky č. XXX, k. ú. C.K. N. M. (na č. l. 88 spisu) vyplýva, že v tejto vložke pod r. č. 1 bola

evidovaná pozemkovoknižná parcela č. XXX - lúka o výmere 11250 m2, pričom v časti B výpisu sú ako
vlastníci evidovaní: pod B3 P. V., T.. V. v podiele 4/40, pod B16 Q. K. v podiele 27/40, pod B20 Ž. V., rod.
V. v podiele 5/120, pod B22 Y. W. v podiele 5/120, pod B23 V. B., T.. W., pod B26a V. Q. v podiele 1/80,
pod B24 A. Š., T.. C. v podiele 1/120, pod B26b Q. Q.K., T.. B. v podiele 1/80 (pod B26 sa nachádza zápis:
došlo 03.04.1962 čd. 599 na 1/40-nu A. Š.C., T.. C. B25 podľa kúpnopredajnej zmluvy danej v Žiline dňa

30.12.1958 vkladá sa vlastnícke právo manželom V. a Q. Q. s tým, že uvedené podiely zodpovedajú
katastrálnej parc. č. XXX), pod B27a R. V. v podiele 3/120, pod B27b Q. A. v podiele 2/120 (pod B27 sa
nachádza zápis: došlo 16.04.1963 čd. 729 na 5/120-ín A. Š., T.. C. B24, 25 podľa kúpnopredajnej zmluvy
danej v Žiline dňa 02.08.1962 vkladá sa vlastnícke právo R. V. v 3/120 s poznačením, že tento podiel
zodpovedá novej katastrálnej parc. č. XXX/X stavebný pozemok o výmere 600 m2 a Q. A. v 2/120 s

poznačením, že tento podiel zodpovedá novej katastrálnej parc. č. XXX/X stavebný pozemok o výmere
400 m2), pod B28a Q. W. v podiele 1/80 a pod B28b Z. W., T.. V. v podiele 1/80 (pod B28 sa nachádza
zápis: došlo 03.06.1963 čd. 1036 na 1/40-nu A. Š., T.. C. pod B24, 25 podľa kúpnopredajnej zmluvy
danej v C. N. M. dňa 12.12.1962 vkladá sa vlastnícke právo manželom JoD. P. Z. W. s tým, že uvedený
podiel zodpovedá novej katastrálnej parc. č. XXX/X stavebný pozemok o výmere 600 m2). Ďalej z tejto

pkn vložky vyplýva, že A. Š., T.. C. pôvodne pod B24 nadobudla podiel 2/40, a to na základe uznesenia
Štátneho notárstva v Žiline zo dňa 13.10.1959 pod č. D484/58 titulom dedenia po Y. C.Á. (svojom otcovi)
vlastníkovi zapísanému pod B17 a pod B25 nadobudla podiel 2/40, a to na základe uznesenia Štátnehonotárstva v Žiline zo dňa 12.05.1961 pod č. D224/61 titulom dedenia po P. C., T.. B. (svojej matke)
vlastníkovi zapísanému pod B18.
Z uznesenia Štátneho notárstva v Žiline spis. zn. D484/58 zo dňa 13.10.1959, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 17.01.1960 (na č. l. 63 spisu) vyplýva, že A. Š., rod. C. nadobudla dedením po svojom
otcovi Y. C., D.. XX.XX.XXXX M. C. N. M. poľnohospodárske nehnuteľnosti medzi iným aj zapísané v
pkn vl. č. XXX A I r. č. 1 v podiele pod B17.
Z uznesenia Štátneho notárstva v Žiline spis. zn. D224/61 zo dňa 20.01.1962 (ktoré bolo oboznamované
na pojednávaní dňa 04.10.2011 str. 4 zápisnice z tohto pojednávania, č. l. 31 spisu) vyplýva, že A. Š.,

T.. C. nadobudla dedením po svojej matke P. C., T.. B., D.. XX.XX.XXXX M. C. N. M. medzi iným aj
nehnuteľnosť zapísanú v pkn vl. č. XXX A I r. č. 1 v podiele pod B18.
Podľa vyjadrenia Správy katastra Žilina zo dňa 24.07.2012 (na č.l. 62 spisu) sa na Správe katastra
Žilina nachádza zrovnávacie zostavenie parciel C.Č. N. M.. Pri parc. č. XXX nie je napísané „k“ ako
komasácia. Pkv vl. č. XXX obsahuje parc. č. XXX v k. ú. C. N. M.. V k. ú. C. N. M. je rozpracovaný
ROEP. V špecifických podmienkach pre podklady pre zostavenie určeného operátu v písomnej časti

sa nenachádza doklad o autentifikácii. Keby sa na Správe katastra Žilina nachádzal, poskytol by sa
zhotoviteľovi ROEP.
Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon navrhovateliek urobený na pojednávaní dňa 22.04.2014, t. j.
späťvzatie návrhu v časti o určenie, právny úkon odporkyne V. C., N.. XX.XX.XXXX, a to vyhlásenie
o vydržaní osvedčené notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou v notárskej zápisnici č. N 59/2006, Nz

4553/2006, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území C. N. M., a to parciel
registra C evidovaných na kat. mape ako parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 475 m2, parcela č. XXX/
X - orná pôda o výmere 100 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 48 m2, ktoré sú u Okresného
úradu Žilina, Katastrálny odbor zapísané na LV č. XXXX, je neplatný, súd za súhlasu odporkyne výslovne
vyjadreného na pojednávaní dňa 22.04.2014 s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. konanie o návrhu

v tejto časti zastavil.
Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach

k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie

je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Návrhom v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. môže navrhovateľ uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovateľa tak zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce
v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, má v čase rozhodovania súdu
naliehavý právny záujem. Tento je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia

a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.
Podľa ust. § 114 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.1951 do
31.03.1964 (ďalej len „Stredný občiansky zákonník“), v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje,
prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak
ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo

sa na súde uloží listina.
Podľa ust. § 509 Stredného občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou smrťou.
Podľa ust. § 559 Stredného občianskeho zákonníka, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva dedičovi,
ktorého dedičské právo je preukázané.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1964, ak právny úkon nebol urobený

vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1964, písomnú formu musia mať
zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov.Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pôvodnom znení účinnom do 31.03.1983, k zmluve o
prevodenehnuteľnostijepotrebnájejregistráciaštátnymnotárstvom.Vlastníctvoprechádzaregistráciou
zmluvy.

Podľa ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od
01.04.1983 do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako
má vlastník.
Podľaust.§135aods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.131/1982Zb.účinnomod01.04.1983

do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý
má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne,
pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a
ods. 2).
Podľaust.§135aods.4Občianskehozákonníkavznenízákonač.131/1982Zb.účinnomod01.04.1983
do 31.12.1991, do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny

predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.
Podľa ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od
01.04.1983 do 31.12.1991, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí
právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo

konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe.
Podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od
01.04.1983 do 31.12.1991, vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu,
písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

aj výkonom práva ( § 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným
bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
Podľa ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od
01.04.1983 do 31.12.1991, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten, komu patrí
právoosobnéhoužívaniapozemkuasocialistickáorganizácia,ktorámáprávoužívaniapodľaosobitných

predpisov. (vládne nariadenie č. 47/1955 Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav
pozemkov. Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve. Zákon č. 123/1975 Zb. o
užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby. Zákon č. 61/1977 Zb.
o lesoch.) Ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť len so
súhlasom vlastníka pozemku.

Podľa ust. § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 509/1991 Zb.
účinnom od 01.01.1992, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.
Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je

držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,

do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ust. § 856 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., do času uvedeného
v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho
právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí

skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
Podľaust.§872ods.5Občianskehozákonníkavznenízákonač.509/1991Zb.,akpredodňomúčinnosti
tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku,
ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím
štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo

rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného
roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).Podľa ust. § 868 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., pokiaľ ďalej nie je uvedené
inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa

doterajších predpisov.
Podľa ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto

zákona.
Pokiaľ sa týka zvyšnej časti návrhu o určenie, že do dedičstva po poručiteľke A. Š., T.. C.J.,
N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/120 k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. území C. N. M., zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Žilina, Katastrálnym odborom ako parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 475 m2, parcela
K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 103 m2 a parcela K.-E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 48

m2, súd v ďalšom konaní po tom, ako Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/257/2013-156 zo dňa
28.10.2013 zrušil rozsudok súdu č. k. 6C/100/2009-113 zo dňa 11.01.2013, mal zhodne ako v rozsudku
zo dňa 11.01.2013 za to, že navrhovateľky ako aktívne vecne legitimované účastníčky (dedičky - deti
- po poručiteľke A. Š.C.) majú proti odporkyni ako pasívne vecne legitimovanej účastníčke (vlastníkovi
spornýchnehnuteľnostíevidovanémuvkatastrinehnuteľností)naliehavýprávnyzáujemnatomtourčení,

a to z dôvodu, že ako právne nástupkyne po poručiteľke, jej deti, t. j. zákonné dedičky v I. dedičskej
skupine sú v právnej neistote, keďže zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré podľa nich v
čase smrti ich matky patrilo ich matke - poručiteľke, svedčí podľa zápisu na LV č. XXXX, k. ú. C. N.
M. odporkyni. Pokiaľ by tak súd v tejto časti návrhu vyhovel, mohlo by následne dôjsť k dodatočnému
prejednaniu dedičstva po ich matke postupom podľa ust. § 175x O.s.p.

Rovnako, keďže z vykonaného dokazovania v ďalšom konaní po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline
nevyšli najavo ohľadom tejto parciálnej otázky žiadne nové skutkové okolnosti, súd zotrval na svojom
závere, ako ho už konštatoval v rozsudku zo dňa 11.01.2013, že v konaní mal preukázané, že právnej
predchodkyni navrhovateliek poručiteľke A. Š., T.. C. svedčia ako tituly pre nadobudnutie jej vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam dedičské rozhodnutia po jej rodičoch Y. C. a manželke P., T.. B..

(uznesenia Štátneho notárstva v Žiline spis. zn. D484/1958 a spis. zn. D 224/1961). Na základe
týchto poručiteľka A. Š. nadobudla dedením podľa cit. ust. § 114 v spojení s ust. § 509 a ust. § 559
Stredného občianskeho zákonníka vlastnícke právo k pkn. parc. č. XXX zapísanej v pkn vl. č. XXX,
k. ú. C. N. M. v podiele 4/40. Toto potvrdzuje aj zápis v časti B pkn vl. č. XXX, k. ú. C. N. M. pod
B24 a B 25 (aj keď takýto zápis v pozemkovej knihe nemal konštitutívny charakter). Následne ako

to udávajú neskoršie zápisy v pozemkovej knihe vo vl. č. 309 však kúpnymi zmluvami časť svojho
podielu o veľkosti 1/40 previedla na V. Q. s manželkou Q., T.. B., časť svojho podielu o veľkosti 3/120
previedla na R. V., časť svojho podielu o veľkosti 2/120 previedla na Q. A. a časť svojho podielu o
veľkosti 1/40 previedla na Q. W. s manželkou Z., T.. V.. Z dotknutých kúpnych zmlúv uzavretých medzi
poručiteľkou a uvedenými kupujúcimi a súčasne zo zápisov v pozemkovej knihe vyplýva, že malo dôjsť k

prevodu ideálneho spoluvlastníckeho podielu poručiteľky v pkn parc. č. XXX, ktorému mali zodpovedať
reálne vyčlenené časti pkn parc. č. XXX označené ako katastrálne (pokomasačné) parcely č. XXX/
X, Č.. XXX, Č.. XXX/X P. Č.. XXX/X. Uvedené rozdelenie pkn parc. č. XXX na jednotlivé katastrálne
parcely malo zrejme zodpovedať reálnemu rozdeleniu pkn parc. č. XXX na nové parcely o výmere
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov zapísaných v pkn vložke č. XXX,

k. ú. C. N. M.. Všetko nasvedčuje tomu, že došlo k preberaniu stavu podľa komasácie, ktorá však aj
podľa vyjadrenia Správy katastra Žilina zo dňa 24.07.2012 na danom území nebola ukončená. Pokiaľ
sa jedná o nadobúdanie vlastníckeho práva na základe komasácií (sceľovaní) prevádzaných podľa
uhorského zákona či. XXXIX/1908 a nariadenia ministra spravodlivosti č. 30/1909 L. M., ako aj následne
vpovojnovomobdobípodľazákonač.47/1948Zb. ichpodstatouboloodstrániťstavdrobeniapozemkov,

ktoré znemožňovali ich účelné využívanie. V prípade, že došlo k ukončeniu komasácie (jej autentifikácii
rozhodnutím súdu), došlo k zániku pôvodného stavu vlastníctva a držby a vzniku nového stavu. Ako už
bolouvedené,ktomutonadanomúzemínedošlo.Rovnakosúdpoukazujenato,žesamotnáporučiteľka
A. Š., T.. C. dedením po svojich rodičoch (ako to vyplýva z uvedených uznesení Štátneho notárstva v
Žiline) nenadobudla nič iné, ako ideálne spoluvlastnícke podiely celkovo o veľkosti 4/40 na pkn parc.

č. XXX. Pokiaľ tak následne geometrickým plánom č. 14/2004 vyhotoveným Vlastimilom Bielikom dňa
27.01.2004 došlo k vzniku sporných parciel práve odčlenením z pkn parc. č. 242, vedenej v pkn vl. č.
XXX, svedčilo vlastnícke právo k sporným parcelám v žalovanom spoluvlastníckom podiele o veľkosti
1/120 A. Š., T.. C., a to aj v čase jej smrti v prípade, ak by skôr nedošlo k nadobudnutiu vlastníckehopráva (vrátane podielu A. Š.) k sporným parcelám odporkyňou, prípadne inou osobou. V kontexte
prejednávanej veci súd poukazuje na vyslovený právny záver Najvyššieho súdu SR v uznesení spis.
zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16.12.2010 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č.

3/2011), podľa ktorého súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase
smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré
nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe
požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa,

nepotvrdzujerozhodnutieodedičstve(osvedčenieodedičstve),žededičjevsúčasnostivlastníkomveci.
Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája
vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola
v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.
(obdobný právny záver zaujal Najvyšší súd SR aj v uznesení spis. zn. 3Cdo 29/2010 zo dňa 11.08.2011)
Súd sa tak zaoberal otázkou, či zo strany odporkyne došlo ku dňu smrti A. Š., T.. C. k nadobudnutiu

vlastníckeho práva k sporným parcelám, teda vrátane žalovaného podielu o veľkosti 1/120.
Možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa
nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam s výnimkou vydržania vlastníckeho práva
akýmkoľvek iným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva podľa ust. § 111 až 129 Stredného
občianskeho zákonníka, alebo podľa ust. § 133 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964

do 31.12.1991 ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992.
Z dôvodu obrany odporkyne v spore, ako aj z dôvodu zápisu jej vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, k. ú. C. N. M., v zmysle ktorého mala odporkyňa nadobudnúť vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam ešte pred smrťou A. Š., T.. C. vydržaním súd opätovne, ako tomu
bolo v rozsudku zo dňa 11.01.2013, považuje za potrebné venovať určitý priestor výkladu inštitútu

nadobúdania vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ sa týka právnej úpravy vydržania po 01.01.1964,
kedy malo dôjsť k tvrdenému vydržaniu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam odporkyňou,
účinnosťou Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. došlo k tomu, že problematiku držby a
vydržania zákon neupravoval, a to až do účinnosti novely zákona č. 131/1982 Zb., t. j. do 01.04.1983,
teda v tomto období nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Uvedená novela v ust. §

132a a § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej
nepretržitej držby pred 01.04.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984 (§ 865 ods. 3
Občianskeho zákonníka). V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne, pričom vydržať bolo
možné len pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania.
Vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát. Občan (fyzická osoba) nadobudla zo zákona

právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Od účinnosti novely Občianskeho zákonníka zákona
č. 509/1991 Zb. platí súčasný platný právny stav. Novela č. 509/1991 Zb. priniesla zásadný výkladový
problém vo vzťahu k možnosti započítať do doby potrebnej k vydržaniu pozemku podľa ust. § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka aj dobu, počas ktorej bola vec v oprávnenej držbe pred 01.01.1992
hlavne vtedy, keď už došlo k vydržaniu pozemku pre štát. Z hľadiska logiky tento problém nastal v

prípade, že pokiaľ občanovi (fyzickej osobe) vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní
pozemku, ak bol oprávneným držiteľom, ktorý vec držal v dobrej viere, že je vlastníkom, nemal dôvod
toto právo a následne ani právo podľa ust. § 872 ods. 5 Občianskeho zákonníka realizovať. Uvedený
výkladový problém však už bol početnou judikatúrou tak Najvyššieho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu
SR preklenutý, pričom je možné poukázať na konkrétnu právnu vetu rozsudku publikovaného v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČR pod č. R 50/2000, v zmysle ktorej: „ Do doby, počas ktorej
mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je treba pre účely vydržania započítať aj dobu, počas ktorej vec držal
pred 01.01.1992, a to aj v prípade, že išlo o vec v štátnom vlastníctve.“. (obdobne rieši túto problematiku
aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 2570/98 zo dňa 26.04.2000, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1193/98 zo dňa 07.01.1999, rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo

80/01 zo dňa 30.10.2001)
Na základe uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností možné konštatovať, že je vylúčené, aby
odporkyňa mohla nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním ku dňu
01.04.1984, ako to je uvedené v texte notárskej zápisnice N 59/2006, NZ 4553/2006, NCrls 4556/2006,
str. druhá koniec tretieho odseku: „Účastníčka nadobudla teda vlastnícke právo vydržaním dňom

01.04.1984.“ Odporkyňa mohla nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v zmysle
vyššie uvedeného najskôr dňom 01.01.1992, t. j. dňom účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.
Taktiež ako v rozsudku zo dňa 11.01.2013 súd považuje za potrebné zopakovať, že vydržanie
patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavujenadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K
zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania (veci, ku ktorým nemožno
nadobudnúťvlastníckeprávovydržaním,negatívnevymedzujeust.§134ods.2Občianskehozákonníka

v znení zákona č. 509/1991 Zb.) patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu
dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je

pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Zo znenia zákona je tak treba vyvodiť, že ako podmienka vydržania (resp. pre oprávnenú držbu)
nepostačuje len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné,
aby držiteľ bol v dobrej viere ("so zreteľom ku všetkým okolnostiam“). Túto podmienku vykladá
publikovaná judikatúra tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu vec alebo právo náleží (súčasné znenie ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predtým

od 01.04.1983 do 31.12.1991 ust. § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za
ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu („titulu“), ktorý by mohol mať
za následok vznik práva (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa
osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne

posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.). Otázka existencie dobrej viery
sa posudzuje z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
na ňom požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu
patrí. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.1997 spis. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.06.2001 spis. zn. 22 Cdo 595/2001) Pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby

(jednak pri vstupe do držby, ako aj počas jej trvania) Najvyšší súd SR vo svojej súčasnej rozhodovacej
praxi zaujal nasledovné právne závery: „...dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie
svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne,
a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy,
či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného

prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu
vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek
tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny

omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z
toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na
všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť
zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy

sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v
prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.“ (pozri uznesenie NS SR spis. zn. 4
Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011
alebo uznesenie NS SR spis. zn. 6 M Cdo 5/2010 zo dňa 20.04.2011); „...neznalosť inak jasného,
zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nie je pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná

- pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou
právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť...Navyše, podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom do 31. decembra 1991) platilo, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom,
ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Uvedené ustanovenie, ktoré v čase navrhovateľkinej

tvrdenej oprávnenej držby tvorilo súčasť právneho poriadku, bolo celkom jasné, zrozumiteľné, nesporné
a jednoznačné. So zreteľom na to nemohlo ísť v prípade užívania nehnuteľností navrhovateľkou o
ospravedlniteľný právny omyl.“ (pozri rozsudok NS SR v spojených veciach spis. zn. 3 M Cdo 7/2010 a 3
M Cdo 8/2010 zo dňa 31.10.2011); „ Ak sa kupujúci ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe zmluvy
o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval,

nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne
mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k
nehnuteľnejvecibolavObčianskomzákonníkujasneajednoznačnevymedzenávustanovení§134ods.
2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúdasa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom,
ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4
Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010); „Otázku, či držiteľ veci je (bol) oprávnený alebo neoprávnený, treba

v každom prípade riešiť z objektívneho hľadiska. Pri jej riešení je vždy potrebné vziať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, (ne)mal alebo (ne)mohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.“ (pozri uznesenie NS SR spis. zn. 3 Cdo

97/2009 zo dňa 30.03.2011). Zásadne rovnaký právny názor zastáva aj judikatúra Najvyššieho súdu
ČR, ktorej právne závery sú vzhľadom k v rozhodnom období z hľadiska prejednávanej veci totožnej
právnej úpravy platnej na území SR, ako aj ČR použiteľné pre rozhodnutie v prejednávanej veci:
„Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne aj omyl právny. Právne omyl spočíva v neznalosti
alebovneúplnejznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaztohovyplývajúcehonesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Platný Občiansky zákonník nedeklaruje zásadu,

že neznalosť zákona neospravedlňuje, ani neustanovuje pre oprávneného držiteľa výnimky z tejto
zásady, pokiaľ ide o ospravedlniteľný omyl. Aj keď zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje,
naďalej platí, môžu sa výnimočne vyskytnúť prípady, keď držiteľ bude „so zreteľom na všetky okolnosti“
dobromyseľný aj v prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu (napr. v prípade
objektívne nejasného znenia zákona). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného

ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v čase, keď sa držiteľ ujíma držby, však ospravedlniteľný
nie je. Pokiaľ sa teda ujal niekto v roku 1974 držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá
nebola registrovaná štátnym notárstvom, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený.
Požiadavka registrácia zmluvy bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená. Ak

teda súdy v danej veci vyšli z toho, že žalovaný sa na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá
nebola registrovaná štátnym notárstvom, stal oprávneným držiteľom veci (vlastníckeho práva), a že
vlastníctvo následne vydržal, spočívajú ich rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci a je tak
daný dovolací dôvod, uvedený v ust. § 241 ods. 3 písm. d) O.s.p.“ (pozri rozsudok NS ČR, spis. zn. 22
Cdo 490/2001zo dňa 10.10.2002); „ Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti alebo vecného práva k

nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že
je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutia vlastníctva
k nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti alebo vecného práva k nehnuteľnosti, ktorá sa o takú
zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“ (pozri rozsudok NS ČR spis. zn. 22 Cdo 721/2002 zo dňa
27.05.2002, obdobne rozsudok NS ČR spis. zn. 2 Cdon 568/1996 zo dňa 10.02.1999).

Uvedené právne závery možno zároveň vztiahnuť tak na úpravu vydržania nehnuteľností účinnú od
01.04.1983 do 31.12.1991, ako aj na úpravu účinnú od 01.01.1992.
Odporkyňa vo vyhlásení o vydržaní zo dňa 07.02.2006, ako aj osobne na pojednávaniach dňa
11.01.2013 a 22.04.2014 vyvodzovala svoju oprávnenú držbu na tom skutkovom základe, že jej mala
A. Š., T.. C. darovať sporné pozemky neformálnou ústnou zmluvou niekedy v roku 1966, kedy už bola

dva roky plnoletá (odporkyňa sa narodila dňa 02.05.1946), pričom k tomuto darovaniu malo dôjsť na
základe toho, že Y. A. Š., T.. C., Y. C. ešte pred svojou smrťou prejavil vôľu, aby sa parcely, ktoré
nadobudol kúpou a zámenou, rozdelili medzi jeho deti, pričom sporné parcely mali zodpovedať podielu
jeho syna Q. C., ktorého dcérou je odporkyňa. Q. C. však už bol v čase tohto rozhodnutia Y. C. nebohý.
V rámci dedičského konania po Y. C. v dôsledku právnej úpravy platnej v tom čase nebolo možné, aby

tieto parcely nadobudlo viacero dedičov. Na pojednávaní dňa 22.04.2014 právna zástupkyňa odporkyne
uviedla, že A. Š., T.. C. vlastne odporkyni nič nedarovala, a to vzhľadom k tomu, že len rozdelila to, čo
nadobudla po Y. C., ktorý za svojho života prejavil vôľu, aby jeho pozemkové vlastníctvo bolo rozdelené
na 5 častí, teda podľa počtu jeho detí. Došlo teda de facto k vyporiadaniu pozemkového vlastníctva po
Y. C., a to vzhľadom k tomu, že v uvedenom čase nebolo možné pozemkové vlastníctvo deliť a v rámci

dedičského konania ho mohol nadobudnúť len jeden z dedičov.
Možno tak konštatovať, že navrhovateľka odvíjala svoje presvedčenie, že je vlastníkom sporných
nehnuteľností od toho, že A. Š.Á., T.. C. mala v roku 1966 prejaviť svoju vôľu previesť nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sporu a ktoré nadobudla po svojom otcovi Y. C. na odporkyňu. Týmto A. Š.,
T.. C.Č. len naplnila vôľu svojho otca Y. C., v zmysle ktorej mali byť nehnuteľnosti jemu patriace

rozdelené medzi jednotlivých dedičov po Y. C. v rozsahu ich dedičských podielov, pričom odporkyni
mali v rámci tohto usporiadania pripadnúť sporné nehnuteľnosti. Uvedené skutkové tvrdenia odporkyne,
ktoré boli obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N 59/2006, NZ 4553/2006, NCRls 4556/2006, mala svojím
prehlásením zo dňa 07.10.2005 potvrdiť samotná A. Š., T.. C., a to tým spôsobom, že prehlásila, ženemá ku vzniku vlastníckeho práva odporkyne k sporným nehnuteľnostiam vlastnícky vedeným na jej
meno v pkn vl. č. XXX pod bodom 18 pre k. ú. C. N. M. žiadne výhrady. Súd poukazuje v súvislosti s
týmto vyhlásením A. Š. na to, že v tomto vyhlásení táto uviedla, že nemá výhrady ku vzniku vlastníckeho

práva odporkyne k sporným nehnuteľnostiam a nie k tomu, že odporkyňa vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam už nadobudla vydržaním na základe skutkových okolností uvedených vo vyhlásení
odporkyne o vydržaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam uvedených v notárskej zápisnici
č. N 59/2006, NZ 4553/2006, NCRls 4556/2006 zo dňa 07.02.2006. Rovnako súd poukazuje na to, že
pokiaľ odporkyňa udávala, že v dotknutom prípade malo ísť o podiely po Y. C., v pkn vl. č. XXX, k. ú. C.

N. M. pod B18 nebol ako vlastník zapísaný Y. C., ale jeho manželka P. C., T.. B.. Y. C. bol v pkn vl. č.
XXX, k. ú. C. N. M. zapísaný ako podielový spoluvlastník o veľkosti podielu 2/40 pod B17. Súčasne súd
poukazuje na dedičské rozhodnutie po Y. C. (uznesenie Štátneho notárstva v Žiline spis. zn. D484/58
zo dňa 13.10.1959), v zmysle ktorého nadobudla A. Š., T.. C. ako jeden z dedičov poľnohospodárske
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C. N. M. (medzi iným aj spoluvlastnícke podiely poručiteľa na
nehnuteľnostiach zapísaných v pkn vl. č. XXX) s tým, že však bola povinná do 4 rokov odo dňa, kedy

poľnohospodárske nehnuteľnosti prevezme zaplatiť ustupujúcim dedičom (medzi iným aj odporkyni)
presne určené peňažné sumy. Súčasne odporkyňa ako maloletá nadobudla spolu so svojím maloletým
bratom Q.Á. C. podiely poručiteľa na ďalších nehnuteľnostiach, a to bez povinnosti vyplatiť ostatných
dedičov.
Súd odhliadnuc od uvedených nezrovnalostí, teda bez ohľadu na vierohodnosť, či nevierohodnosť

tvrdení odporkyne, vychádzajúc výlučne z opisu skutkových okolností odporkyňou, na základe ktorých
mala byť v presvedčení, že jej patrí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, dospel aj v ďalšom
konaní po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline k tomu istému záveru, že v zmysle vyššie citovanej
judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu ČR, odporkyňa nebola v ospravedlniteľnom
právnom omyle, ktorý by nasvedčoval jej dobromyseľnosti, že v roku 1966 nadobudla vlastnícke právo

k sporným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na vyššie uvedené závery formulované na základe citovanej
súdnej praxe Najvyššieho súdu SR súd potom považoval argumentáciu odporkyne uvedenú v jej
odvolaní proti rozsudku zo dňa 11.01.2013 za nedôvodnú.
Už bolo vyššie uvedené, že je nepochybné (a odporkyňa v konaní ani netvrdila opak), že dedením po
svojom právnom predchodcovi starom otcovi Ondrejovi Tkáčikovi sporné nehnuteľnosti nenadobudla.

Neexistuje ani žiadna skutková okolnosť, ktorá by vyšla v prejednávanej veci najavo, že by odporkyňa
mohla byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v presvedčení, že sporné nehnuteľnosti po svojom starom
otcovi Y. C. zdedila. Naopak odporkyňa tvrdila a to sa aj zhoduje zo skutkovým zistením súdu, že
spoluvlastnícky podiel Y. C. na pkn parc. XXX zapísanej v pkn vl. č. XXX, k. ú. C. N. M. nadobudla
dedením len A. Š., T.. C., a to z dôvodu vtedajšej právnej úpravy dedenia.

Pokiaľ súd vychádzal z toho, že odporkyňa mala nadobudnúť podľa vlastných tvrdení od A. Š. darom
(prípadne iným spôsobom prevodu vlastníckeho práva) sporné pozemky v roku 1966 v tomto čase ust. §
46 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne bez akýchkoľvek výkladových
problémov aj pre právneho laika podmieňovalo platnosť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti
písomnou formou takéhoto právneho úkonu (rovnaká právna úprava v tomto smere platila už aj od

účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. tzv. Stredného občianskeho zákonníka, ust. § 40 ods. 1 v spojení s
ust. § 38). Súčasne pre nadobudnutie vlastníckeho práva na zmluvnom základe bolo potrebné, aby bola
zmluva registrovaná štátnym notárstvom (§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
01.04.1964 do 31.03.1983, ako aj § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1964
do 31.12.1991 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992 do 31.12.1992).

V konaní nevyšlo najavo a odporkyňa to ani netvrdila, že by došlo medzi A. Š. a odporkyňou k uzavretiu
písomnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod sporných nehnuteľností do vlastníctva odporkyne a že
táto zmluva bola súčasne registrovaná štátnym notárstvom. Odporkyňa tak nepochybne nenadobudla
sporné nehnuteľnosti ani na zmluvnom základe. Vzhľadom na uvedené však u odporkyne nemohlo ísť
v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a ČR ani o ospravedlniteľný právny

omyl, na ktorom by mohla odporkyňa založiť svoju oprávnenú držbu (dobromyseľnosť, že jej sporné
nehnuteľnosti vlastnícky patria). Na tom nemení nič ani prípadná skutková okolnosť, že by sa A. Š., T..
C.J. vyjadrila kedykoľvek za svojho života v tom zmysle, ako to udávala odporkyňa v konaní, že nech
si sporné nehnuteľnosti odporkyňa dá previesť na seba (resp. ako to prehlásila vo svojom vyhlásení zo
dňa 07.10.2005, ktoré odporkyňa predložila ako podklad pre spísanie notárskej zápisnice č. N 59/2006,

NZ 4553/2006, NCRls 4556/2006) a súčasne ani prípadná skutková okolnosť, že odporkyňa vstúpila
do úžitku sporných nehnuteľností. Súd tak musel opätovne uzavrieť, že v prejednávanej veci neboli
naplnené všetky predpoklady oprávnenej držby odporkyne, ako jednej z podmienok vzniku vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.Na uvedených záveroch súdu tak nič nemôže zmeniť prehlásenie A. Š., T.. C. či už zo dňa 07.10.2005,
alebo v roku 1966, či v inom čase, keďže platné právo na území SR nepozná a ani nepoznalo v
minulosti spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe prejavu vôle vlastníka vzdať sa svojho

vlastníctva v prospech inej osoby, t. j. na základe jednostranného právneho úkonu vlastníka. Ani v
prípade akceptácie takéhoto prejavu vôle vlastníka touto inou osobou, nemohlo dôjsť v zmysle platného
práva na území SR k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na zmluvnom základe. Ani
existencia notárskej zápisnice vydanej podľa ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb. ako verejnej listiny,
ktorou sa osvedčuje vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. v prejednávanej veci

existencia notárskej zápisnice spísanej dňa 07.02.2006 JUDr. Ľudmilou Chodelkovou, notárom pod č.
N 59/2006, NZ 4553/2006, NCRls 4556/2006, nemôže na konštatovaných záveroch súdu nič zmeniť.
Notárska zápisnica podľa ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb. totiž môže slúžiť len ako podklad pre zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom podľa ust. § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.
z., ale nie ako právny dôvod nadobudnutia vlastníctva podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 509/1991 Zb. Z tohto dôvodu potom ani nemožno notársku zápisnicu podľa ust. 63 zákona č.

323/1992 Zb. považovať za titul, na ktorom základe by mohol niekto založiť oprávnenú držbu ako jednu
zo zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v konaní vyšiel najavo opak, a to že odporkyňa
nenadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a preto nie je údaj o jej vlastníckom práve
zapísanom v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX v zmysle ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.

pre súd záväzný. S ohľadom na tento záver možno uzavrieť, že odporkyňa do smrti A. Š., T.. C., t. j.
do dňa 12.02.2007 (ani po smrti), nenadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Právna
predchodkyňa navrhovateliek A. Š., T.. C. tak bola aj v čase svojej smrti v žalovanom podiele o veľkosti
1/120 spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, a preto súd návrhu na požadovanom určení v tejto časti
vyhovel.

Ak súd nevykonal podľa ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. dokazovanie výsluchmi účastníkmi
navrhovaných svedkov, dôvodom pre tento jeho postup bolo to, že aj v prípade preukázania
skutkových tvrdení účastníkov výpoveďami navrhovaných svedkov, by tieto skutkové zistenia súdu
nič nemohli zmeniť na vyššie uvedených záveroch súdu v prejednávanej veci. Ak by aj svedkovia
navrhovaní navrhovateľkami preukázali svojou výpoveďou skutkové tvrdenia navrhovateliek, že sporné

nehnuteľnosti užívajú minimálne po dobu 20 rokov manželia K. (svedkovia J.. P. K., Q. K.K.), že
odporkyňa uviedla A. Š. do omylu pri podpise prehlásenia zo dňa 07.10.2005 v tom, že v danom prípade
malo ísť o 5 m2 nevysporiadaného pozemku pre záber pod objekt spoločnosti Kia Motors Slovensko,
s. r.o. a teda, že vyhlásenie A. Š. sa nemalo týkať sporných pozemkov (svedkovia M. C., S. C.), ako aj
že v danom prípade neboli naplnené podmienky podľa ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb. pre vydanie

notárskej zápisnice (svedkovia R. V., K. V., P.Ó. M., Z. W., Q. W., Z. B.), im zodpovedajúce prípadné
skutkové zistenia súdu nezmenili nič na konštatovaní súdu, že odporkyňa nenadobudla vlastníctvo k
sporným nehnuteľnostiam. To isté platí aj pre listinné dôkazy produkované navrhovateľkami, a to čestné
prehlásenia Z. W., P. M. P. Q. W., ktoré navrhovateľky doložili k svojmu podaniu zo dňa 19.06.2012.
Odporkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení, že Y. C. prejavil vôľu rozdeliť nehnuteľnosti v

jeho vlastníctve medzi jeho dedičov navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne P. S.. Ak by
aj bolo v konaní preukázané, že Y. C. za svojho života prejavil takúto vôľu, tento prejav jeho vôle
nemohol založiť u odporkyne presvedčenie, že nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam,
obzvlášť ak odporkyňa mala vedomosť, že podiel Y. C. na sporných nehnuteľnostiach zapísaných v
čase jeho smrti v pkn vl. č. XXX nadobudla dedením jeho dcéra A. Š., T.. C. (keďže odporkyňa bola

ako dedič po Y. C. účastníkom dedičského konania po tomto poručiteľovi). Pokiaľ sa týka výpovede
svedkyne P. S., ktorá mala preukázať skutkové tvrdenie odporkyne, že dotknutým osobám, ktoré odpísali
prehlásenie podľa ust. 63 písm. a) bod 1 zákona č. 323/1992 Zb., nehovorila, že má ísť o pozemky
pod závod spoločnosti Kia Motors Slovensko, s. r.o. a že síce spomínala, že ide o pozemky s menšou
výmerou, ale konkrétne metre štvorcové nespomínala, aj v prípade existencie skutkových zistení súdu

zodpovedajúcich skutkovým tvrdeniam odporkyne, by tieto rovnako na formulovaných záveroch súdu
týkajúcich sa prehlásenia A. Š. zo dňa 07.10.2005, ako aj dotknutej notárskej zápisnice, logicky nič
zmeniť nemohli, keďže súd svoje závery neformuloval na základe pochybností o týchto skutkových
tvrdeniach odporkyne. Obdobné závery viedli súd aj k rozhodnutiu nevykonať dokazovanie výsluchom
svedkyne Z. S., pracovníčky Obecného úradu Teplička nad Váhom, ktorá mala overovať pravosť

podpisov jednotlivých osôb, ktoré podali v danom prípade vyhlásenia podľa ust. 63 písm. a) bod 1
zákona č. 323/1992 Zb., ktorá mala potvrdiť, že tieto osoby priamo prišli na obecný úrad a pred ňou
sa podpisovali na predmetné prehlásenia a rovnako aj do overovacej knihy. Pokiaľ sa týka svedka
J.. C. V., jeho svedecká výpoveď mala potvrdiť, že aj on ako dotknutá osoba dobrovoľne podpísalprehlásenie podľa ust. 63 písm. a) bod 1 zákona č. 323/1992 Zb. a vie, že odporkyňa obrábala sporné
pozemky. Prípadná skutková okolnosť, že odporkyňa vstúpila do úžitku sporných nehnuteľností však z
dôvodu už konštatovanej absencie domnelého právneho titulu, na základe ktorého mohla byť odporkyňa

v ospravedlniteľnom právnom omyle a dobromyseľne z neho vyvodzovať svoje vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam, ako jednej zo zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním,
nemá právny význam.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
S poukazom na väčší počet účastníkov konania súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 151 ods.
3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.