Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/157/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111233406
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4111233406.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: F. Z., bytom I. K., X. XXX/
XX, zastúpená: JUDr. Andrea Kelemenová, advokátska kancelária so sídlom Nitra, Mariánska 2, IČO:
42 122 422, proti žalovaným: 1/ R.. N. L., bytom I., N. XXXX/XX, 2/ E. L., bytom I., N. XXXX/XX, 3/ K.
K., bytom I., Z. XXXX/XX, 4/ V. O., bytom Y. XXX, 5/ F. O., bytom Y. XXX, všetci zastúpení: Mgr. Peter

Miklóssy, advokát so sídlom Vráble, Hlavná 1221, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
nároku na náhradu trov konania, na odvolanie žalovanej v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
zo dňa 23.06.2017, č. k. 16C/201/2011-294 v spojení s dopĺňajúcim uznesením zo dňa 07.06.2018 č.
k. 16C/201/2011-309 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanej v 3. rade p o
t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 3. rade v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má voči žalovanej v 3. rade nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu a dopĺňacím uznesením zo dňa 07.06.2018 rozhodol tak,
že žalobkyni náhradu trov konania voči žalovaným v l., 2., 4. a 5. rade nepriznáva. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 11.11.2013 č. k. 16C/201/2011-201 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.10.2014 č. k. 6Co/139/2014-242 bolo určené,
že V. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. I. K., ktoré zároveň vo výroku rozhodnutia uviedol. O trovách
konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd pri posudzovaní skutočností majúcich vplyv na priznanie, či nepriznanie náhrady trov konania

vychádzal zo spisového materiálu a dospel k záveru, že v danom konaní je možné pri rozhodovaní
o trovách konania pri žalovaných v l., 2., 4. a 5. rade aplikovať ust. § 257 CSP, nakoľko v danom
prípade vzhliadol existenciu výnimočných okolností. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol
skutočností, že žalovaní v l.,2., 4. a 5. rade svojim správaním nedali dôvod na začatie konania. Žalovaní
v l. a 2. rade kupovali nehnuteľnosti od žalovanej v 3. rade a jej manžela v dobrej viere, nakoľko
zápisy v katastri nehnuteľností boli na mená predávajúcich a zo žiadnych okolností pri nadobúdaní

nehnuteľnosti nemohli mať pochybnosti o tom, že riadne nadobúdajú nehnuteľnosť od vlastníka. Návrh
žalobkyne bol podaný dôvodne, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že nebohý V. O. sa
nevzdal svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré zdedil po svojich právnych predchodcoch
N. a K. O.. Napriek tejto skutočnosti si žalovaná v 3. rade dala osvedčiť vlastnícke právo aj k týmto
nehnuteľnostiam, ktoré patrili V. O.. U žalovaných v 4. a 5. rade videl súd ako dôvod na aplikáciu ust.
§ 257 CSP skutočnosť, že nijakým spôsobom nezavinili začatie konania, nehnuteľnosti nikdy neužívali,

ako vlastníci nehnuteľnosti nikdy neboli zapísaní a tieto nehnuteľnosti neprevádzali. Súd rozhodol o tom,
že ich pripúšťa do sporu na strane žalovaných na základe toho, že prichádzajú do úvahy ako dedičia poV. O.. Preto považoval za nespravodlivé uložiť žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade nahradiť trovy konania,
ktoré vznikli žalobkyni, aj keď tá mala vo veci plný úspech. Jediným na strane žalovaných u koho súd
nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 257 CSP zostala žalovaná v 3. rade, ktorá nepochybne vznik tohto

konania zapríčinila.

2.Uzneseniesúduprvejinštancienapadlavzákonnejlehoteodvolanímžalovanáv3.radeadomáhalasa
jeho zmeny tak, že súd sporovým strán neprizná nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia otázky náhrady

trov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, prečo na rozdiel od
žalovanýchvl.,2.,4.a5.radepráveužalovanejv3.radedôvodyhodnéosobitnéhozreteľavzmysleust.
§ 257 CSP nevzhliadol a z tohto pohľadu je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Podľa
jej názoru mal na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 CSP aj vo vzťahu k žalovanej
v 3. rade. Žalovaní v 3. - 5. rade boli účastníkmi konania z dôvodu, že sú dedičmi po poručiteľovi V. O.. V
prospechžalovanejv3.radeajejmanželabolovlastníckeprávoknehnuteľnostiamzapísanénazáklade

notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva, v ktorej sa uvádza, že podmienky vydržania mali
splniť už právni predchodcovia žalovanej v 3. rade, ktorí následne predmetné nehnuteľnosti odovzdali
žalovanej v 3. rade a jej manželovi. Preto pri nadobúdaní nehnuteľností konala s dôverou v to, čo
vedela od svojich rodičov a užívala len tie nehnuteľností, ktoré jej odovzdali rodičia. Pri nadobúdaní
predmetných nehnuteľností bola aj ona dobromyseľná a nemohla a nemala ako vedieť o vlastníckom

práve poručiteľa. Pri aplikácii ust. § 257 CSP mal súd rozhodnúť tak, že neprizná náhradu trov konania
a nie tak, že prizná náhradu trov konania len voči jednému z viacerých žalovaných. To je tiež dôvod, pre
ktorý je napadnuté rozhodnutie nesprávne.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že aplikáciu ust. § 257 CSP na osobu žalovanej

v 3. rade v tomto konaní považuje za neprípustnú. K dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedla, že
práve žalovaná tým, že si podľa záverov súdu vo veci osvedčila aj podiely, ktoré jej evidentne nepatrili
a nemohli patriť, spôsobila vznik sporu, ktorý naviac komplikovala tým, že takto nadobudnuté podiely
predala žalovaným v l. a 2. rade a z predaja takto neoprávnene nadobudnutých nehnuteľností si sama
ponechala kúpnu cenu. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalovaná v 3. rade sa osobne

zúčastnila dedičského konania po neb. K. O., a teda vedela a musela vedieť, že podiel po K. zdedil na
dotknutých parcelách okrem nej aj V. O. (poručiteľ, ktorého vlastnícke právo bolo predmetom určenia
v konaní vo veci samej), teda nemohla konať s dôverou v to, čo vedela od svojich rodičov, nakoľko
ani v konaní vo veci nepreukázala oprávnenosť svojho presvedčenia v nadobudnutí nehnuteľností, čo
napokon bolo dôvodom úspechu žalobkyne v konaní. S poukazom na tieto skutočnosti nie je dôvod

postupovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade žalovanej v 3. rade podľa § 257 CSP,
nakoľko je nepochybné, že ona svojim konaním spôsobila celú vzniknutú situáciu, ktorú naviac nebola
ochotná riešiť mimosúdne aj napriek tomu, že mala o reálnom stave a neoprávnenosti svojho postupu
vedomosť. Naviac žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 167 eur a aplikovanie
§ 257 CSP pri osobe žalovanej v 3. rade by žalobkyňu za daných okolností značne a nedôvodne

poškodzovalo. V ďalšej časti poukázala na judikatúru vo veciach aplikácie dôvodov hodných osobitného
zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania kde uviedla, že nepriznanie náhrady trov konania musí
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, a jedným z rozhodujúcich hľadísk je to, aby
sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi, a aby neodporovalo dobrým
mravom. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom

rade k majetkovým, sociálnych, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné
vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v
priebehu konania a pod. (rozsudok NS SR 5MCdo/12/2018).

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
v 3. rade nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne v zmysle

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9.Súdrozhodujeotrováchkonaniabeznávrhu,keďžetrovykonaniapredstavujúsúčasťceléhosúdneho
procesu, t. j. tak, ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách
konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak, ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť.

10. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu ust. § 150
ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorého platilo, že „ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať“. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,

ktorým mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia
ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce
naplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa§ 255anasl.CSP,súdvšakdôjde
kzáveru,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčastineprizná.
Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť

môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).

11. V preskúmavanom prípade napadnutým uznesením súd prvej inštancie v spojení s dopĺňajúcim

uznesením rozhodol tak, že žalobkyni voči žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade náhradu trov konania nepriznal
a vo vzťahu k žalovanej v 3. rade jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uznesenie bolo
napadnuté odvolaním len vo vzťahu k žalovanej v 3. rade, preto uznesenie súdu prvej inštancie, týkajúce
sa nepriznania náhrady trov konania žalobkyni voči žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade v dôsledku absencie
odvolania zostalo právoplatné. Odvolací súd preto preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie týkajúci

sa len žalovanej v 3. rade. Keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP) preskúmaval uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodov v odvolaní uplatnených. Žalovaná v
3. rade namietala, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal i u nej postupovať v zmysle ust. § 257
CSP a nie v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Rozhodnutie v tejto časti považovala aj za nepreskúmateľné,
keďžesúdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutianeuviedol,prečoužalovanejv3.radedôvodyhodné

osobitného zreteľa nevzhliadol. S týmto odvolacím dôvodom sa odvolací súd nestotožňuje, pretože tak
ako z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, v čom videl dôvody hodné osobitného zreteľa
vo vzťahu k žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade a práve u žalovanej v 3. rade uviedol, v čom nevzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa a to práve skutočnosť, že žalovaná v 3. rade i napriek vedomosti o
vlastníckom práve V. O. si dala osvedčiť vlastnícke právo i k tým nehnuteľnostiam, ktoré mu patrili, čím

zapríčinila vznik sporu a v priebehu celého konania sa bránila a popierala vlastnícke právo poručiteľa
V. O.. O tom, že o týchto skutočnostiach vedela svedčí zápisnica z dedičského konania po neb. K. O.,
ktoré sa viedlo na bývalom Štátnom notárske v Nitre pod sp. zn. D/383/86, keď je jednoznačné, že tohto
dedičského konania sa zúčastnil aj V. O. a zdedil nehnuteľnosti v podiele po K. O.. Naviac na týchto
nehnuteľnostiach žil až do svojej smrti užíval a nikdy sa nesprával tak, že by mu nepatrili. I napriek

týmto skutočnostiam a vedomostiam o tomto reálnom stave žalovaná s manželom si osvedčili tieto
nehnuteľnosti v roku 2001, ignorujúc uvedené skutočnosti. V konaní teda nepreukázala oprávnenosť
svojho presvedčenia k nadobudnutiu nehnuteľností, čo napokon bolo dôvodom úspechu žalobkyne v
konaní. Je teda nepochybné, že svojim konaním spôsobila celú vzniknutú situáciu, ktorú nebola ochotná
riešiť mimosúdne, a preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď rozhodol vo vzťahu k žalovanej

v 3. rade o náhrade trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a nie v zmysle ust. § 257 CSP. Preto
sa nemožno stotožniť s námietkou žalovanej v 3. rade, že súd prvej inštancie mal aplikovať vo vzťahu
k všetkým žalovaným ust. § 257 CSP.12. Záverom odvolací súd ešte dodáva, že k aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych,
pričom pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné,zárobkovéainépomeryvšetkýchstránsporu(tedanielentejstrany,ktorúbypodľavšeobecných

ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola
výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s námietku žalobkyne, že je poberateľkou
starobného dôchodku a aplikovanie ust. § 257 CSP pri žalovanej v 3. rade by ju za daných okolností
značne a nedôvodne poškodzovalo.

13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa žalovanej v 3. rade ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania vo

vzťahu k žalovanej v 3. rade v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).