Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919010085
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7919010085.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.
júla 2019 v trestnej veci obvineného Z. H., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Tr. zák., o sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa
30. 5. 2019, sp. zn. 3T/19/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. z dôvodu podľa § 215 ods.
1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného Z. H., nar. XX.X.XXXX v Y. X., trvale bytom D.
R., R. XX/XX, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

- ako zákonný otec si v mieste bydliska, ako ani nikde inde neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť
vyživovať maloletú dcéru C.. H.., nar. XX.X.XXXX, podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine č. 36/2005
Z.z.,atoajnapriektomu,žetátopovinnosťmubolauloženározsudkomOkresnéhosúduTrebišovsp.zn.
7P/317/2008 zo dňa 13.10.2008, právoplatným dňa 29.11.2008, prispievať na výživu nezaopatreného
neplnoletého dieťaťa mesačne v sume 30 % zo sumy životného minima, ktorého výška sa priebežne

upravovala, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky W. U., pričom túto svoju
vyživovaciu povinnosť si neplní a od mesiaca marec roku 2017 až doposiaľ a za obdobie 23 mesiacov
celkovo dlhuje na bežnom výživnom sumou vo výške 632,92 €,

pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť okresný prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že na
obvineného Z. H. bola dňa 19.02.2019 podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že ako zákonný otec si v mieste bydliska, ako ani nikde inde,
neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať maloletú dcéru C.. H.., nar. XX.XX.XXXX, podľa
ustanovenia § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., a to aj napriek tomu, že táto povinnosť mu bola
uložená rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7P/317/2008 zo dňa 13.10.2008, právoplatným

dňa 29.11.2008, prispievať na výživu nezaopatreného neplnoletého dieťaťa mesačne v sume 30 % zo
sumy životného minima, ktorého výška sa priebežne upravovala, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky W. U., pričom túto svoju vyživovaciu povinnosť si neplní a od mesiaca marec
roku 2017 až doposiaľ a za obdobie 23 mesiacov celkovo dlhuje na bežnom výživnom sumou vo výške
632,92 €.

Súd svoje rozhodnutie zastaviť trestné stíhanie proti obžalovanému odôvodnil tým, že nebola
preukázaná jeho schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť z dávky v hmotnej núdzi, ktorú poberá vo výške124,70 € a taktiež tým, že je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 22.03.2017, kedy
bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a aktívne si hľadá zamestnanie, a preto
skutok kladený obvinenému za vinu nepovažuje súd za trestný čin.

S uznesením súdu, ktorým trestné stíhanie zastavil, sa nestotožňuje, lebo je potrebné vychádzať pri
plnení vyživovacej povinnosti nielen z možnosti, ale aj schopnosti obvineného plniť výživné aspoň 30 %
zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorá povinnosť mu vyplýva priamo
zo zákona o rodine. To, že je bez zamestnania, nemá vplyv na existenciu vyživovacej povinnosti, a preto

ho ani nezbavuje trestnej zodpovednosti.

Schopnosťamipovinnéhosarozumiesubjektívnasituácia,t.j.telesnéajduševnéschopnostiprihliadajúc
na jeho vek a zdravie, teda všetky okolnosti umožňujúce zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa.

Možnosťami sa rozumie objektívna stránka, t. j. možnosť sa zamestnať hoci aj brigádnicky a dosiahnuť

určitý príjem v snahe prispieť na výživu dieťaťa.

Poukazujúc na uvedené zákon preto upravuje minimálnu výšku výživného, a to bez ohľadu na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno
nezaopatrené, neplnoleté dieťa.

Matka dieťaťa W. U.Ž. vo svojej výpovedi uviedla, že ona sa sama stará o päť detí, z toho aj o maloletú
C.. H.., nar. XX.XX.XXXX a zabezpečuje chod a potreby celej rodiny z príjmu 350 € mesačne. Toho času
je na predĺženej materskej dovolenke.

Obvinený Z. H. o dieťa nejaví záujem, je pravdou, že niekoľkokrát svoju maloletú dcéru navštívil, ale
vždy v podnapitom stave, pričom jej raz kúpil nejaký darček a ošatenie. Vyživovaciu povinnosť si od
marca 2017 neplní.

Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby Krajský súd v Košiciach zrušil uznesenie Okresného súdu

Trebišov a tomuto prikázal vo veci konať a rozhodnúť.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry nie je

dôvodná.

Sťažnostný súd má za to, že okresný súd v posudzovanej trestnej veci postupoval v súlade so stavom
veci a zákonom.

Vzhľadom na námietky sťažovateľa, uplatnené v podanej sťažnosti, krajský súd považuje za potrebné
uviesť, že na obvineného Z. H. bola podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ poukazuje na tú skutočnosť, že v ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o

rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov je upravená minimálna výška výživného bez ohľadu
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného vo výške 30 % zo sumy životného minima na
jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa a v tomto rozsahu bol povinný obvinený Z. H. podľa prokurátora
plniť vyživovaciu povinnosť.

Krajský súd sa ale stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, že napriek vyššie uvedeným
tvrdeniam prokurátora v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie.

Zavinenie obvineného podmieňuje trestnú zodpovednosť. Platí zásada, že bez zavinenia niet trestného
činu, ani trestu. Zavinením je zároveň vyjadrená individuálna trestná zodpovednosť, keďže každý

zodpovedá zásadne iba za to, čo svojím konaním zavinil. To znamená, že pre trestnú zodpovednosť
nestačí spôsobenie následku konaním osoby, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené. Uvedené svedčí pre
záver, že zavinenie je obligatórnym znakom trestného činu.Z vyššie uvedeného potom logicky vyplýva, ako to aj uviedol vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd,
že len samotné porušenie povinnosti plniť výživné nie je samo osebe automaticky trestným činom, ale
je potrebné, aby páchateľ neplnenie výživného aj zavinil.

Stavu veci zodpovedá zistenie prvostupňového súdu, že obvinený je dlhodobo bez pracovného pomeru,
je nemajetný a jediným zdrojom jeho príjmu je dávka v hmotnej núdzi vo výške 124,70 Eur. V evidencii
uchádzačov o zamestnanie je vedený od 22.3.2017, keď bol podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U., ktorú si súd vyžiadal po podaní

obžaloby, je zrejmé, že obvinený si podľa vyjadrenia úradu aktívne hľadá zamestnanie, pričom v
rámci sprostredkovania zamestnania sa zúčastnil dvoch výberových konaní (v dňoch 6.2.2018 pre
zamestnávateľa C. J. s.r.o. a 12.10.2018 pre zamestnávateľa J. G. s.r.o.), v ktorých však nebol úspešný,
zúčastnil sa tiež burzy práce konanej dňa 11.10.2018 v Y. X. a v období od 18.7.2018 do 17.11.2018 bol
zaradený do projektu „Zvýšenou aktivitou k zamestnaniu“. Súčasťou správy je aj celkovo 19 fotokópií
potvrdeníohľadanízamestnaniaobvinenýmvobdobí,vktoromsineplnívyživovaciupovinnosť.Okresný

súd zo svojich evidenčných pomôcok ďalej zistil, že obvinený nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nie je
vlastníkom, ani držiteľom žiadneho motorového vozidla a v žiadnej z bánk na území Slovenskej republiky
nemá zriadený bankový účet.

Sťažnostný súd si osvojil aj záver samosudcu okresného súdu, že trestnoprávna zodpovednosť

obvineného Z. H. za neplnenie vyživovacej povinnosti by prichádzala do úvahy za predpokladu, že by
bola preukázaná jeho schopnosť plniť zo svojho príjmu (t.j. z dávky v hmotnej núdzi vo výške 124,70
Eur) svoju vyživovaciu povinnosť, prípadne že by mu to umožňovali jeho ostatné majetkové pomery, a
napriek tomu tak zavinene neurobil. Tieto skutočnosti však preukázané neboli, keďže príjem obvineného
je hlboko pod hranicou životného minima (to je v súčasnosti od 1. júla 2019 stanovené pre jednu plnoletú

fyzickú osobu na sumu 210,20 Eur mesačne - § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 183/2019 Z.z.), a súd taktiež nezistil, že
by obvinený mal akúkoľvek inú možnosť na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť splnil aspoň v reálne
možnej výške. Taktiež nebolo zistené, že by obvinený mal možnosť zamestnať sa a napriek tomu tak
neurobil, práve naopak, je zrejmé, že obvinený je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a

preukázateľne si aktívne hľadá zamestnanie.

V posudzovanej trestnej veci aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
chýba zavinenie obvineného Z. H.Y. vo vzťahu k stíhanému trestnému činu, a preto skutok kladený mu
za vinu obžalobou okresného prokurátora nie je trestným činom a neprichádza do úvahy ani postúpenie

veci inému orgánu.

Krajský súd z týchto dôvodov sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.