Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618204512
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618204512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľa
U. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v L. W. U. v W. Q. č. X zastúpeného JUDr. Romanom Škerlíkom
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ul. Letnej č. 61 proti oprávnenej
dospelej dcére navrhovateľa U. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v L. W. U. na ul. W. Q. č. X v konaní o
zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
21.11.2018 č.k. 13Pc 8/2018-49 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol.

Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že zníži výživné na minimálnu sumu zákonného výživného, t.j. 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona,
alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal priznať
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že s názorom súdu prvej inštancie

uvedeným v napadnutom rozsudku nesúhlasí. Namieta, že súd nezohľadnil zmenu pomerov na jeho
strane a to, že od 13.8.2018 je práceneschopný. Pri poslednej úprave výživného vykonanej rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves dňa 15.8.2017 sp.zn. 5P 275/2016, kedy súd vychádzal z príjmu,
ktorý by mohol dosiahnuť pri porovnaní ponuky voľných pracovných miest, ktoré boli v tom čas dostupné
na internete. Posledná úprava pomerov vychádzala z predpokladu, že je zdravý a môže sa zamestnať na
niektorej z pracovných pozícií, ktoré súd zistil v konaní sp.zn. 5P 275/2016. V súčasnosti od 13.8.2018
je práceneschopný, nemôže pracovať a teda, ak by aj bola potenciálna možnosť sa zamestnať, čo

súd nezisťoval, tak by túto možnosť s ohľadom na svoj aktuálny zdravotný stav nemohol využiť.
Tvrdí, že mu zdravotný stav neumožňuje vykonávať prácu a dosiahnuť vyšší príjem ako je dávka v
hmotnej núdzi. Súd neskúmal, či mu jeho zdravotný stav umožňuje vykonávať nejakú prácu, ale bez
ďalšieho vychádzal z predchádzajúcej úpravy pomerov, pričom uvádza, že pri predchádzajúcej úprave
pomerov súd vychádzal z toho, že nie je limitovaný zdravotným stavom a teda môže sa zamestnať.
Uviedol, že súdu preukázal, že je práceneschopný, teda pracovať nemôže, súd však nevykonal žiaden
dôkaz, ktorý by preukázal opak. Rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne, pretože súd sa odvoláva

na predchádzajúcu úpravu pomerov, ktorá vychádzala z predpokladu, že sa môže zamestnať, avšak
od 13.8.2018 odkedy je práceneschopný, nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k záveru, že
aj v súčasnosti môže pracovať. Jeho aktuálny príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi, je vyšší ako pri
poslednej úprave pomerov, kedy žiaden reálny príjem nemal, ešte neznamená, že nie je dôvod nazníženie výživného, nakoľko v súčasnosti s ohľadom na jeho zdravotný stav nemôže dosiahnuť vyšší
príjem než je skutočný jeho príjem. Výživné 100 € mesačne je za tohto stavu pre neho existenčne
likvidačné, nakoľko výška výživného presahuje jeho príjmové možnosti, s ohľadom na zdravotný stav nie

je schopný sa zamestnať a zvýšiť svoj príjem. Jeho príjem je dávka v hmotnej núdzi a iný príjem nemá.
Momentálne mu s plnením vyživovacej povinnosti pomáha jeho matka. Namietal, že súd nezisťoval
aktuálnu ponuku voľných pracovných miest a ak by bol zdravý a mohol pracovať, čo v súčasnosti však
nemôže, tak aj v takom prípade nie je zrejmé, z čoho vyvodil, že aj naďalej je zachovaná ponuka voľných
pracovných miest v takom rozsahu ako pri poslednej úprave výživného. Konštatoval, že sa informoval

po vyhlásení rozsudku v Strednej odbornej škole drevárskej v L. W. U. na dcéru U. a školou mu bolo
oznámené, že dcéra si riadne neplní svoje školské povinnosti, krúžky v škole riadne nenavštevuje a
nezakupuje si výtvarné pomôcky. Preto náklady na zakúpenie štetcov, farieb, kartónov a podobne, ktoré
v návrhu dcéra uvádzala a ktoré súdu oznámila v škole, dcéra v skutočnosti nevynakladá. Má za to, že
škola súdu oznámila náklady, ktoré by mali byť uhradené a nie to, čo tieto náklady dcéra v škole uznáva.
Na tieto skutočnosti navrhol vypočuť jeho matku V. Y.. Navrhol vykonať šetrenie na Strednej odbornej

škole drevárskej v L. W. U., či dcéra U. riadne uhradila náklady na učebné pomôcky a školské potreby a
či si dcéra U. riadne plní svoje školské povinnosti. Vyslovil názor, že pokiaľ plnoleté dieťa výživné, ktoré
je určené aj s prihliadnutím na jeho náklady v škole v skutočnosti minie na iné účely, ide o konanie v
rozpore s dobrými mravmi. Takéto konanie nie je spoločensky prípustné a nemožno ho akceptovať a je
potrebné ho zohľadniť pri určení výšky výživného.

3. Plnoletá dcéra U. sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

4.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, správne právne posúdil vec
a rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal

na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

8. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom
správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi

v čase rozhodovania o terajšom návrhu navrhovateľa na zníženie výživného v súlade s ust. § 78
ods. 1 Zákona o rodine a súčasne správne aplikoval ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine,
z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez
dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne,
ak na seba berie neprimerané majetkové riziká. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je

možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez
zavinenia rodiča, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu
znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov,
prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodov na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré
povinný rodič nemôže ovplyvniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) z čoho vyplýva, že každý rodič je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu
nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska
alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnostitak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné
samé sa živiť by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch, neschopnosti
povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa,

ktoré nie je schopné samé sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a
život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť
k dieťaťu. Z preskúmavaného spisu nevyplynul žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by odvolací
súd mal akceptovať odvolacie námietky navrhovateľa a znížiť výživné pre oprávnené dieťa a dodáva, že
doterajšie výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku

a z nich vyplývajúce zásady je primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa.
Konajúci súd preto vyhodnotil správne a v súlade so Zákonom o rodine, že nebola preukázaná
kvalifikovaná zmena pomerov na strane navrhovateľa odôvodňujúca zníženie výživného. Zmeny, ktoré
nastali na strane navrhovateľa podstatným spôsobom neovplyvnili jeho schopnosti a možnosti plniť si
vyživovaciu povinnosť doposiaľ určeným výživným najmä s prihliadnutím na to, že od predchádzajúcej
úpravy výživného uplynulo obdobie dvoch rokov a odôvodnené potreby U. sa neustále zvyšujú v

dôsledku jeho rastu a školskej dochádzky, preto zníženie výživného pre oprávnené dieťa by v tomto
prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život oprávneného dieťaťa na matku, ktorá
sa osobne o neho stará a dobrovoľne si plní voči nej vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd poznamenáva,
že povinný nepreukázal výrazné zhoršenie zdravotného stavu, v dôsledku ktorého by nebol schopný
uhrádzať doposiaľ určené výživné, nakoľko predložil len potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

a z preskúmavaného spisu nevyplynul žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by odvolací súd mal
akceptovať odvolacie námietky navrhovateľa a znížiť výživné. Súd prvej inštancie správne, zákonne
a v súlade s rozhodovacou praxou vyhodnotil zmeny pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, predovšetkým vo vzťahu k možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom, ktoré u neho nastali a správne aplikoval princíp potencionality jeho možností, schopností v

súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a takto na základe
komplexného zhodnotenia zistených pomerov dospel k odôvodnenému záveru, že neboli splnené
zákonné podmienky pre zníženie výživného. Odvolacia námietka povinného o nevykonaní dôkazu -
šetrením v strednej škole, či navrhovateľka uhradila náklady na učebné pomôcky a školské potreby je
nedôvodná s prihliadnutím na vek oprávnenej, ktorá je dospelá, jej odôvodnené potreby v dospelosti

aj štúdiom na strednej škole sú značne vysoké, ktoré sú všeobecne známou skutočnosťou, ktorú v
zmysle zákona ani netreba dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky dieťaťa.
V danom prípade doposiaľ určené výživné 100 € mesačne pre dospelé oprávnené dieťa predstavuje
denné výživné 3,33 €. V súvislosti s tým je odvolacia argumentácia povinného irelevantná. Odvolací
súd zdôrazňuje, že žiadny účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje jeho povinnosť pracovať,

nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je vyučený, zakotvuje však výslovne
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani jeho
argumentácia, že nie je schopný platiť doposiaľ určené výživné a toto považuje dokonca za likvidačné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol a podľa ods. 2 tohto

ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol
predložený.

10.Rozhodnutieboloprijatéodvolacímsenátomvpomerehlasov3:0(ust.§393ods.3druhejvetyCSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).