Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/209/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202325
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:5114202325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Prover, s.r.o.,
so sídlom FMFI UK, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 35 800 020, zastúpený JUDr. Jánom Burocim,
advokátom,ZaŠestnástkou17,SpišskáNováVes,protižalovanému:L..W.J.,I..X.X.XXXX,Z.N.XXX,
zastúpený Mgr. Marianna Hrabovská, Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., Jakubovo nám. 9,
Bratislava, o zaplatenie 31.350,88 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 29.3.2017 č.k. 18C/100/2015-209, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 31.350,88 € a náhrady trov konania. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný
bol konateľom jeho spoločnosti od 16.11.2000 do 22.7.2010; zároveň bol žalobca konateľom a jediným
spoločníkom konkurenčnej spoločnosti Prover SK, s.r.o., IČO: 45 356 963, Beniakova 28, Bratislava.
Dňom 22.7.2010 prestal byť žalovaný konateľom spoločnosti žalobcu a bol povinný odovzdať všetky
účtovné doklady, firemné dokumenty, majetok a pod., a to bezodkladne po ukončení funkcie, čo však

neurobil. K odovzdaniu dokladov došlo až na základe preberacieho protokolu zo dňa 5.4.2011,
teda takmer rok po skončení funkcie konateľa u žalobcu. V preberacom protokole sa konštatuje, že
odovzdáva i pokladne s nulovými stavmi. Žalobca až s odstupom času sa oboznámil s tým, že ku dňu
23.7.2010 mala existovať v pokladniach hotovosť vo výške 31.350,88 € , o čom predložil účtovný
výpis stavu pokladní. Prostredníctvom trestných oznámení sa žalobca dozvedel, že žalovaný presúval
majetok žalobcu na spoločnosť Prover SK, s.r.o., a to v celkovej úhrnnej výške 40.647,15 €. Žalovaný
vypočutý v trestnom konaní tvrdil, že nechal pokladničku s hotovosťou vo výške minimálne 31.350,88

€ s kľúčom v zámku v sídle spoločnosti a o tento majetok sa už vôbec nestaral. Žalobca tvrdil, že
žalovaný svojím konaním ako bývalý konateľ porušil povinnosť o odbornú starostlivosť o majetok
žalobcunajhrubšímmožnýmspôsobom;zodpovedátakzavznikškodyminimálnevovýške 31.350,88€.

2/ Súd prvej inštancie po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 135 ods. 1, § 135a ods.
1, ods. 2, ods. 3 prvá veta, tiež § 66 ods. 2 Obch. zák., ako aj čl. 18 bod 2 Spoločenskej zmluvy
zo dňa 13. 9. 2000. Poukazoval na to, že aj keď pojem odbornej starostlivosti zákon nedefinuje, je

zrejmé, že povinnosťou konateľa je prihliadať pri výkone svojej funkcie na záujmy spoločnosti a jej
spoločníkov, pri čom nemôže presadzovať svoje záujmy na úkor záujmov spoločnosti. Konatelia majú
povinnosť postarať sa o to, aby spoločnosti nevznikala škoda. Konateľ nebude zodpovedať za škodu
iba za predpokladu, ak konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že konáv záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky (konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej
viere) splnené súčasne (dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi) zodpovednosť za škodu nevznikne.

3/ Porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu musí byť
preukázané poškodeným. V súdnom konaní tak bolo úlohou žalobcu ako poškodeného preukázať, že
došlo k určitému skutku, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie
otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním, je právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu. V
prejednávanej právnej veci z výsledkov dokazovania neboli preukázané také skutkové závery, ktoré by

odôvodňovali záver o zodpovednosti žalovaného ako konateľa spoločnosti žalobcu za škodu spôsobenú
tejto spoločnosti. V prípade zodpovednosti za škodu v obchodno-právnych vzťahoch platí špeciálna
úprava zodpovednosti za škodu z porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je
založená na objektívnej zodpovednosti (§ 373 Obch. zák.). Pôsobnosť úpravy v § 373 a nasl., sa
ďalej rozširuje ust. § 757 Obch. zák. tak, že sa vzťahuje aj na porušenie povinnosti ustanovenej
Obchodným zákonníkom. Predpoklady vzniku obchodno-právnej zodpovednosti podľa § 373 Obch.

zák. sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak
preukáže, že druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového vzťahu, že jej vznikla určitá škoda
a existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Porušenie
povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti škodu nahradiť musí
byť poškodeným preukázané. Úlohou žalobcu je preukázať vznik škody ako aj príčinnú súvislosť medzi

porušením povinnosti a škodou.

4/ Žalobca podľa podanej žaloby kládol dôraz na to, že žalovaný podľa jeho výpovede pred orgánom
činným v trestnom konaní nechal pokladničku s hotovosťou so sumou minimálne 31.350,88 € s kľúčom
v zámku na sekretariáte v sídle spoločnosti a o tento majetok sa už viac nestaral. Nakoľko k odovzdaniu

účtovníctva a nulovej hotovosti v pokladniach došlo až 5. 4. 2011 na základe preberacieho protokolu,
podľa žalobcu tým žalovaný porušil povinnosť o odbornú starostlivosť o majetok žalobcu hrubým
spôsobom. Hotovosť mal v záujme spoločnosti uložiť na bankový účet a nie nechať v neuzamknutej
pokladničke v prenajatých priestoroch. Na žalobcovi bolo aby preukázal v konaní konkrétny skutok, od
ktorého odvádza záver o spôsobení škody spoločnosti a vzťah príčiny a následku. Pokiaľ žalobca tvrdí,

že žalovaný mal hotovosť uložiť na bankový účet, tak takáto povinnosť žalovanému nevyplýva ani z
právnych predpisov, ani z predpisov spoločnosti alebo zo zvyklostí spoločnosti. Je pritom bežné, že v
pokladni spoločností sa nachádza i väčšia hotovosť. Zloženie hotovosti do pokladne preto nemôže byť
porušením odbornej spôsobilosti pri výkone funkcie štatutárneho orgánu. Okrem toho samotné zloženie
hotovosti do pokladne nemohlo žalobcovi spôsobiť predmetnú škodu, a teda aj keby bolo zloženie

hotovosti do pokladne porušením povinnosti, ešte tým nedošlo ku vzniku škody. Neexistuje preto vznik
škody a ani príčinná súvislosť medzi deklarovanou škodou a údajným porušením povinnosti.

5/ Rovnako nebolo zistené ani porušenie ust. § 66 ods. 2 Obch. zák., keď žalobca nešpecifikoval,
o akú hrozbu vzniku škody sa malo jednať a v akej príčinnej súvislosti je s uplatneným nárokom. K

predmetnej pokladni mal prístup nielen žalovaný, ale aj druhý konateľ žalobcu a jeho brat. Žalobca
teda v konaní nekonkretizoval a tak ani nepreukázal, aký určitý skutok mal byť tým protiprávnym úkonom
žalovaného ako konateľa spoločnosti, ktorý žalobcovi spôsobil škodu. Súd prvej inštancie dodal, že zo
spisu tamojšieho súdu sp. zn. 10Cb/70/2011 zistil, že medzi L.. G. B. a žalovaným sa minimálne od r.
2009 prejavovali nezhody v súvislosti s riadením spoločnosti a vybavovaním jej záležitostí. Následkom

toho sa rozišli a ich komunikácia a spolupráca sa obmedzila na minimum. Žalovaný sa rozhodol vzdať
funkcie konateľa, ktorá mu zanikla dňa 23.7.2010, ktorým dňom stratil akúkoľvek možnosť disponovať
s majetkom spoločnosti, túto mal už len L.. G. B. ako jediný konateľ. Aj účtovnú uzávierku k 31.12.2010
tak vyhotovoval už iba konateľ žalobcu L.. G. B., ktorý v súvahe za r. 2010 potvrdil stav pokladne k
31.12.2010 v sume 62.292 €. Súd prvej inštancie označil za zarážajúce, že L.. B. túto skutočnosť potvrdil

bez toho, aby si skutočnosť, že má v pokladni takúto hotovosť aj preveril. Žalobca tak sám potvrdil stav
v pokladni k 31.12.2010 vrátane údajne chýbajúcej žalovanej sumy. Faktúry v sumách 31.350,88 €
a 8.342,16 € a 952 €, celkovo v sume 40.647,15 € boli zaplatené v hotovosti a peniaze boli vložené
do pokladne žalovaného. Žalobca nepreukázal, že hotovosť, ktorá bola v pokladni žalobcu, sa stratila
v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného pri výkone jeho pôsobnosti ako konateľa a že za takto

vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný. Majetok a peniaze mal snahu žalovaný odovzdať L.. B. ešte v júli
2010, po tom, ako sa vzdal funkcie konateľa v spoločnosti. K odovzdaniu majetku spoločnosti však došlo
až 5.4.2011. Peniaze z pokladne mohol vziať ktokoľvek, keď žalovaný nebol jedinou osobou, ktorá
disponovala s kľúčmi od miestnosti, kde spoločnosť sídlila a kde bola pokladňa s finančnou hotovosťouumiestnená. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre priznanie nároku
žalobcu uplatneného v zmysle § 135a, § 66 ods. 2 posledná veta Obch. zák. Keďže žalovaný bol v
konaní plne úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 255

ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
6/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa
jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie a prizná mi tiež nárok na náhradu trov konania.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodnutí vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. V
rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že prístup k pokladni, v ktorej sa mala nachádzať hotovosť, mal

tiež L.. G. B.. Uvedené tvrdenie však v konaní nebolo preukázané a konateľ L.. G. B. toto od počiatku
popieral. Uvedené korešponduje aj s výpoveďami týchto osôb v trestnom konaní. L.. G. B. pôsobil
na druhom konci republiky a sídlo spoločnosti nenavštevoval. Nemal kľúče od sídla spoločnosti a od
pokladne. Dňa 5.4.2011 žalovaný odovzdával žalobcovi kompletné účtovníctvo a pokladne, ktoré mal
v držbe a keďže ich mal v držbe, tak niesol aj zodpovednosť za zverené hodnoty a mal ich riadne
opatrovať. Po zániku funkcie konateľa žalovanému vznikla ďalšia povinnosť, a to upozorniť žalobcu

na všetky potrebné opatrenia, ktoré by zamedzili vzniku škody žalobcovi. Žalovaný tiež nevyvinul
žiadnu činnosť na to, aby škode predišiel, napr. nepodal ani trestné oznámenie po tom, keď zistil, že
v pokladni sa hotovosť nenachádza. Žalobca v odvolaní namietol, že predmetný nárok na zaplatenie
sumy 31.350,88 € je možné posúdiť aj ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
na strane žalovaného. Žalovaný finančné prostriedky žalobcovi preukázateľne neodovzdal. Žalovaný

do dňa protokolárneho odovzdania pokladne dňa 5.4.2011 už musel vedieť, že hotovosť v pokladni
chýba, pritom trestné oznámenie nepodal, ani žalobcu na chýbajúcu hotovosť neupozornil, je žalobca
presvedčený, že hotovosť si žalovaný ponechal a spoločnosti ju neodovzdal. Takéto právne posúdenie
uplatneného nároku žalobca ponúkol súdu prvej inštancie na ostatnom pojednávaní vo veci, tento sa s
ním však vo svojom rozsudku nijako nevysporiadal. Žalobca poukazoval na to, že v prípade ust. § 135a

Obch. zák. je nutné chápať zodpovednosť konateľa pri správe majetku široko. Sám žalovaný potvrdil, že
v pokladni nechal kľúč, kľúče od prenajatého sídla spoločnosti, v ktorom sa táto pokladňa nachádzala,
odovzdaltretejosobe.Idetakohrubéporušeniepovinnostíkonateľachrániťmajetokžalobcu. Vúčtovnej
závierke spoločnosti za r. 2010 bola evidovaná aj hotovosť, pričom žalobca až pri preberaní účtovníctva
dňa 5.4.2011 zistil, že je nesúlad medzi evidovaným stavom a stavom reálnym. Povinnosť vyhotoviť

účtovnú závierku spoločnosti vznikla skôr ako boli žalobcovi odovzdané všetky potrebné doklady a
hlavne pokladne bez hotovosti, musel sa žalobca riadiť stavom, ktorý vychádzal z účtovných dokladov.
Žalovaný pritom výslovne uviedol, že z obchodov prijal hotovosť vo výške 40.647,15 €, nebolo preto
potrebné vôbec skúmať, kto má zodpovednosť za zverené hodnoty.
7/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť. Trval na svojom tvrdení, že konateľ L.. G. B. mal ako konateľ
žalobcu prístup do sídla spoločnosti; tento disponoval kľúčmi od sídla spoločnosti, tento prístup mal
navyše aj jeho brat L.. W. B., ktorý si v tom čase robil na FMFI dizertačnú prácu. Po viacerých výzvach
sa L.. B. napokon dňa 5.4.2011 dostavil do sídla spoločnosti, kde došlo k protokolárnemu odovzdaniu
inventára spoločnosti. Od 23.7.2010 bol L.. B. jediným konateľom spoločnosti žalobcu. Kľúče od sídla

spoločnosti boli na sekretariáte KAI FMFI UK, pričom tieto priestory boli riadne uzamknuté, zakódované
a strážené 24 hodinovou strážnou službou. Žalovaný podotkol, že žalobca má doposiaľ evidovanú
adresu sídla spoločnosti v obchodnom registri FMFI UK, Mlynská dolina, Bratislava, hoci L.. B. tvrdil,
že chce adresu sídla zmeniť; na tejto adrese nikto nepreberá zásielky žalobcu; z uvedeného je tiež
zrejmý laxný prístup L.. B.F. ako jediného spoločníka a konateľa žalobcu. K námietke žalobcu, že

žalovaný nevyvinul žiadnu aktivitu na to, aby škode predišiel, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal,
že by zo strany žalobcu došlo k naplneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nepreukázal
a ani neoznačil, akú konkrétnu povinnosť mal žalovaný porušiť, nepreukázal vznik škody a ani príčinnú
súvislosť medzi ním tvrdeným porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody. Pokiaľ ide o námietku
žalobcu, že uplatnený nárok by bolo možné posúdiť aj ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

žalovaný uviedol, že uvedené možno považovať zo strany žalobcu za uplatnenie nového nároku z
iného právneho titulu, než aký bol uplatnený žalobou. Žalobca bol v takomto prípade povinný preukázať
naplnenie predpokladov bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, tieto však nepreukázal, čo
žalovanývosvojejzáverečnejveciajuviedolapoprel,žebysabolnaúkoržalobcubezdôvodneobohatil.
Novýnárokbolnavyšeuplatnenýpouplynutípremlčacejdoby,pretožalovanýzároveňvzniesolnámietku

premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie teda nemal dôvod
zaoberať sa uplatneným nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia. Účtovnou závierkou spoločnosti za
r. 2010 sa súd prvej inštancie nezaoberal bezdôvodne; táto účtovná závierka bola podstatným dôkazom,
preukazujúcim, že k 28.3.2011 sa hotovosť, ktorá je predmetom sporu, v pokladni nachádzala.8/ Na vyjadrenie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 256 spisu), v ktorom zotrval na tom,
že žalobca (L.. G. B. ako konateľ) nemal kľúč od prenajatých priestorov spoločnosti žalobcu, nakoľko

on pôsobil v Prešove a nie v Bratislave. To, že nemal k dispozícii kľúče vyplýva aj z trestného spisu.
Tvrdenie žalovaného, že nechal kľúče na sekretariáte nie je liberačným dôvodom, tiež nie je pravdou,
že by priestory boli akokoľvek strážené. Pravde nezodpovedá ani to, že by sa L.. G. B. vyhýbal
stretnutiusožalovaným.Boltoprávežalovaný,ktorýchcelsituáciuriešiťlennaoko,keďnajprvnavrhoval
zrušenie spoločnosti a následne, keď sa nedosiahla dohoda, založil konkurenčnú spoločnosť. Žalovaný

mohol doklady zaslať napr. na adresu druhého konateľa, po ukončení funkcie konateľa. Žalobca vo
vyjadrení dodal, že strana sporu nie je povinná svoje nároky právne kvalifikovať, je úlohou súdu podriadiť
zistený skutkový stav pod právnu hypotézu. Žalobca len upozornil, že vec je možné posudzovať aj ako
bezdôvodné obohatenie, žalobu nemenil nijakým spôsobom.

9/ Ďalšie podania strán sporu učinené neboli.

10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 CSP (t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania), rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP; odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec tiež po právnej stránke
správne posúdil a svoje rozhodnutie tiež dostatočne odôvodnil.

12/ Keďže žalobca uplatňoval svoj nárok voči žalovanému titulom náhrady škody, bolo jeho povinnosťou

preukázať (kumulatívne) splnenie troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a
to porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Povinnosťou žalovaného v prípade splnenia si tejto
povinnosti žalobcu by bolo preukázanie, že vznik škody nezavinil. Súd prvej inštancie správne v
odôvodnenísvojhorozsudkuuzavrel,žežalobcovisavsporenepodarilopreukázaťvpodstatenaplnenie

ani jednej zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Predovšetkým, žalobca neoznačil,
ktorým svojím konaním, či opomenutím konania, porušil žalovaný svoje právne povinnosti konateľa
spoločnosti žalobcu. Účtovná závierka spoločnosti k 31.12.2010, t.j. po tom, ako už žalovanému funkcia
konateľa spoločnosti žalobcu zanikla dňom 23.7.2010, uvádza, že uplatňovaná peňažná hotovosť sa
ku dňu 31.12.2010 nachádzala v pokladni. Keďže žalobca počas priebehu celého sporu nebol schopný

bližšie konkretizovať, akého protiprávneho konania sa mal žalovaný dopustiť, nemohla byť naplnená
ani podmienka existencie príčinnej súvislosti (t.j. vzťahu bezprostrednej príčiny a následku) medzi
porušením právnej povinnosti žalovaným a vzniknutou škodou (škoda však podľa účtovnej závierky ku
dňu 31.12.2010 neexistovala).

13/ K otázke existencie príčinnej súvislosti nutno poznamenať, že v postupnom slede javov je každá
príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva
príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku preto musí byť priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

14/ V súdenej právnej veci je potom nutné konštatovať, že uloženie hotovosti žalovaným do pokladne

(nie jej vloženie na bankový účet) nemalo za (priamy) následok vznik škody v podobe straty žalovanej
hotovosti. V konaní nebolo ničím preukázané, že predmetná hotovosť chýba ako dôsledok práve toho,
že bola uložená do pokladne, ani toho, že žalovaný ponechal kľúče od miestnosti kde sídlila spoločnosť
žalobcu u tretej osoby.

15/ Bez významu hodnotí odvolací súd aj námietku žalobcu o tom, že mu uplatnený nárok mohol byť
priznaný titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému na úkor žalobcu a ktoré je tak
žalovaný povinný vydať žalobcovi. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný si ponechal žalovanú
peňažnú hotovosť a že ju má stále v držbe, hoci by ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno.Uvedený záver nemožno automaticky vyvodiť zo skutočnosti, že táto peňažná hotovosť v pokladni
spoločnosti žalobcu chýbala. Ďalej sa žalobca v konaní ani len nepokúsil označiť, na základe ktorej
skutkovej podstaty malo dôjsť u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, t.j. či z dôvodu majetkového

prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z neplatného právneho úkonu alebo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo majetkovým prospechom získaným z nepoctivých
zdrojov. Zároveň je nutné prisvedčiť žalovanému, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul od doby, kedy
žalobca zistil chýbajúcu hotovosť, by uplatnenie takéhoto práva na ostatnom pojednávaní pred súdom
prvej inštancie (na vydanie plnenia získaného bezdôvodným obohatením) bolo už premlčané.

16/ S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

17/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, z ktorého dôvodu mu

bolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, vyšším
súdnym úradníkom.

18/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).