Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/186/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220471
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316220471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: LEGAL RECOVERY,
k.s., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 47 250 097, správca konkurznej podstaty úpadcu TESSERA
s.r.o., Ľudovíta Fullu 7, 841 05 Bratislava, IČO: 35 913 363, zastúpený: AGM partners s.r.o., Hlavné
námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: YIT Slovakia a.s., Račianska 153/A,
831 54 Bratislava, IČO: 35 718 625, zastúpený: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811
03 Bratislava, IČO: 36 713 066, o zaplatenie 34.115,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/464/2016-226 zo dňa 14.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/464/2016-226 zo dňa
14.12.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k 25Cb/464/2016-226 zo dňa 14.12.2017 zastavil konanie
v časti istiny a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5.026,15 eur do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Žalovanému tiež uložil nahradiť žalobcovi trovy konania ako aj povinnosť

nahradiť trovy štátu.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby zo dňa 27.12.2016, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 34.115,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne od 16.1.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako
objednávateľom dňa 28.2.2014 Zmluvu o dielo č. 03/12007/2013, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu
zhotoviť dielo - Realizáciu oporných múrov. Cena za vykonanie diela bola stanovená vo výške 83.004,80

eur s DPH, pričom v zmysle čl. 5.1 Zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal cenu diela uhrádzať na základe
faktúr vystavených zhotoviteľom mesačne pozadu. Dodatkom č. 1 došlo k zmene ceny diela na sumu
1.937.395,93 eur s DPH. Podľa čl. V bod 5.7 Zmluvy o dielo bol žalobca povinný z čiastky odsúhlasenej
technickým dozorom žalovaného odrátať sumu vo výške 5 % z fakturovanej čiastky bez DPH ako
zádržné v zmysle čl. V bod 5.13.1 Zmluvy, sumu vo výške 5 % z fakturovanej čiastky bez DPH ako
zádržné v zmysle čl. V bod. 5.13.2 až 5.13.4 Zmluvy. Zádržné sa žalovaný zaviazal uvoľniť na základe
písomnej žiadosti žalobcu za splnenia podmienok uvedených v čl. V bod 5.13 Zmluvy.

3. Uznesením okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.1.2016 sp.zn. 6K 51/2015, uverejnenom v
Obchodnom vestníku č. 9/2016 dňa 15.1.2016 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz. Správca zistil,
že žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 34.115,83 eur, ktorá spočíva v neuhradenýchfaktúrach za dodanie prác, pričom dňom vyhlásenia konkurzu sa stala táto pohľadávka splatnou.
Žalovaný na výzvu reagoval emailom zo dňa 4.11.2016, v ktorom v prílohe zaslal zoznam svojich
finančných záväzkov voči žalobcovi a to v úhrnnej výške 34.115,83 eur. S poukazom na znenie

ustanovenia § 46 ods. 1 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii si žalobca uplatnil nárok na úroky
z omeškania ku dňu nasledujúcemu po dni vyhlásenia konkurzu ku dňu 16.1.2016.

4. Súd rozhodol vo veci dňa 12.1.2017 platobným rozkazom č.k. 25Cb 464/2016-86, proti ktorému
podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že o vyhlásení konkurzu na

majetok žalobcu sa dozvedel z jeho listu zo dňa 3.9.2016, žalovanému však bol doručený až 11.10.2016.
Žalovanýreagovaldňa4.11.2016tým,žezaslalžalobcovisúpispohľadávokakoprílohuemailovejsprávy
spolu s textom, v ktorom uviedol, že ide o nesplatné pohľadávky. Žalovaný nepoprel pohľadávku, bol
plne súčinný vo vzťahu k žalobcovi, až na základe informácie od žalovaného sa žalobca dozvedel presnú
výšku svojej pohľadávky voči žalovanému, ako aj to, z akého titulu táto pohľadávka vznikla. Následne
žalobca listom doručeným žalovanému dňa 6.12.2016 požiadal žalovaného o vydanie 13 faktúr, na

základe ktorých mu vznikla pohľadávka na zádržnom a taktiež aj o vydanie Zmluvy o dielo. Žalovaný
mailom zo dňa 25.1.2016 opäť poskytol žalobcovi požadovanú súčinnosť a v prílohe mu požadované
faktúry ako aj Zmluvu zaslal. Žalobca však uvedenou výzvou nevyzval žalovaného na vydanie veci,
teda finančných prostriedkov, hoci zaslanie takejto výzvy vyžaduje § 75 ods. 4 Zák. č. 7/2005 Z.z.
ako podmienky na uvoľnenie finančných prostriedkov. Písomná žiadosť o uvoľnenie zádržného bola

vyžadovaná aj na základe čl. V bod 5.13 Zmluvy o dielo, podľa ktorého „objednávateľ uvoľní zádržné na
základe písomnej žiadosti zhotoviteľa, zhotoviteľ je oprávnený vystaviť písomnú žiadosť na uvoľnenie
zádržného nasledovne ...“.

5. Žalobca poukázal na to, že zaslal žalovanému Výzvu na poskytnutie súčinnosti zo dňa 13.9.2016,

v ktorej ho upozornil na jeho povinnosti, ktoré mu ako dlžníkovi úpadcu ukladá zákon č. 7/2005 Z.z. a
to konkrétne § 75 ods. 4. Správca si svoju povinnosť splnil, žalovaného riadne vyzval a poskytol mu
primeranú lehotu na plnenie. Vyhlásením konkurzu, t.j. dňom 15.1.2016 sa stala pohľadávka splatnou.

6. Písomným podaním zo dňa 30.11.2017 zobral žalobca žalobu v časti istiny 34.115,83 eur späť a

žiadal v tejto časti konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný dňa 14.11.2017 istinu vo výške 34.115,83
eur uhradil. Ďalej žalobca zotrval na úhrade zákonného úroku z omeškania vyčísleného ku dňu úhrady
istiny vo výške 5.026,15 eur a náhrade trov konania.

7. Žalovaný písomným podaním zo dňa 6.12.2017 súhlasil s návrhom žalobcu na zastavenie konania v

časti istiny, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná predčasne, žiadal priznať náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

8. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 274, § 137 písm. a), § 275, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

9. Súd poukázal nato, že na pojednávanie konané dňa 14.12.2017 sa žalovaný nedostavil, pričom bol
naň riadne a včas predvolaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorému bolo predvolanie
doručené dňa 28.11.2017 do elektronickej dátovej schránky, zároveň bol poučený o následkoch
nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP.

10. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní plne úspešný a
navyše ani nezavinil zastavenie konania, keďže žalovaný zaplatil dlžnú istinu až po podaní žaloby.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie. Žalovaný uviedol, že dňa 11.10.2016
bola žalovanému doručená výzva žalobcu na poskytnutie súčinnosti zo dňa 13.9.2016, v zmysle ktorej

žalobca s odkazom na ustanovenie § 75 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii,
v znení neskorších právnych predpisov žiadal žalovaného, aby sa tento vyjadril k 13 faktúram, resp. ku
konkrétnym faktúram vystavených žalovanému na základe Zmluvy o dielo, ktoré spoločnosť TESSERA
evidovala vo svojich účtovných záznamoch (1 faktúra bola vystavená k prácam, ktoré neboli žalovaným
objednané na základe Zmluvy o dielo). Na výzvu žalobcu na poskytnutie súčinnosti zo dňa 13.9.2016,

žalovaný reagoval elektronickou správou zo dňa 4.11.2016 zaslanou na e-mailovú adresu žalobcu, v
ktorej uviedol, že okrem žalobcom označených 12 faktúr vystavených žalovanému na základe Zmluvy o
dielo, žalovaný eviduje aj ďalšie faktúry č. 14130022, 130015 a 130020, ktoré spolu predstavujú zostatok
zo zádržného vo výške 34.115,83 eur, ktoré ešte nebolo vzhľadom na znenie Zmluvy o dielo spoločnostiTESSERA uhradené. Dňa 6.12.2016 žiadal od žalovaného vydanie predmetných faktúr vystavených
spoločnosťou TESSERA. Na výzvu žalobcu na poskytnutie súčinnosti zo dňa 21.11.2016, žalovaný opäť
reagoval elektronickou správou zo dňa 25.01.2017 zaslanou na e-mailovú adresu žalobcovi, ktorou

žalovaný zaslal žalobcovi všetky ním požadované faktúry.

12. Dňa 30.10.2017 sa konalo jediné ústne pojednávanie za účelom prejedania veci samej, pričom
súd odročil pojednávanie na deň 27.11.2017 za účelom verejného vyhlásenia rozsudku. Žalovaný
poukázal na ust. § 219 ods. 2 a § 182 CSP a bol názoru, že prítomnosť žalovaného na verejnom

vyhlásení rozsudku už nie je potrebná a napriek tomu, že žalovaný má právo byť na verejnom vyhlásení
rozsudku, len žalovaný môže rozhodnúť, či sa verejného vyhlásenia rozsudku zúčastní alebo nie. Toto
rozhodnutie žalovaného však nemôže za žiadnych okolností ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci samej a
neprítomnosťžalovanéhonaverenomvyhlásenírozsudkunemôžebyťnajehoujmu,vopačnomprípade
dochádza k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, resp. práva na rovnosť zbraní
a princípu právnej istoty.

13. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/212/2012 zo dňa 28.5.2013
a § 356 písm. b) CSP.

14. Napadnutý rozsudok zo dňa 14.12.2017 bol podľa jeho názoru vydaný v rozpore s ustanovením

§ 274 CSP, nakoľko k prejednaniu veci samej, uplatneniu všetkých prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, zhrnutiu návrhov, vyjadreniu k dokazovaniu a k právnej stránke veci
stranami sporu a k vyhláseniu dokazovania za skončené konajúcim súdom došlo už na pojednávaní
vytýčenom dňa 30.10.2017. Pojednávanie, resp. verejné zasadnutie, bolo vytýčené najskôr na deň
27.11.2017 a následne na deň 14.12.2017 a to výlučne len za účelom verejného vyhlásenia rozsudku,

ktoré má však odlišný procesný význam ako „pojednávanie vo veci“. Žalovaný v priebehu konania na
súde prvej inštancie preukázal, že žaloba žalobcu bola podaná predčasne, a teda bol daný dôvod na
zamietnutie žaloby.

15. Žalovaný vychádzal aj zo skutočnosti, že zádržné ako budúca pohľadávka sa v zmysle ustanovenia

§ 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii stalo splatným dňom vyhlásenia konkurzu na majetku
spoločnosti TESSERA, teda dňa 15.1.2016, pričom od 16.1.2016 sa žalovaný mal dostať v zmysle
ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka do omeškania s úhradou zádržného žalobcovi.

16. Vzhľadom na to, že zápisnica z pojednávania vo veci samej zo dňa 30.10.2017 neobsahuje prepis

skutkových a právnych tvrdení žalovaného v takej súvislosti, ako boli žalovaným vznesené počas
daného pojednávania, žalovaný v zmysle ustanovenia § 75 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií
uviedol, že žalobca bol povinný po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti TESSERA písomne
požiadať žalovaného ako dlžníka spoločnosti TESSERA o vydanie (zaplatenie) sumy zodpovedajúcej
zádržnému. Teda žalovanému, vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu zo dňa 16.1.2016, nevznikla

ex lege povinnosť zaplatiť žalobcovi zádržné, ale táto povinnosť vzniká až doručením písomnej žiadosti
žalobcu v zmysle ustanovenia § 75 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

17. Žalovaný zároveň poukázal na rozpor v otázke splatnosti pohľadávky v zmysle Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii a Obchodného zákonníka, konkrétne na rozpor medzi znením ustanovení § 46. ods.

1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.
Vyhlásením konkurzu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii stáva
splatným, pričom nasledujúcim dňom sa dlžník v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného
zákonníka dostáva do omeškania, a teda veriteľ má právo od uvedeného dňa v zmysle § 369 ods. 1
a 2 Obchodného zákonníka požadovať úroky z omeškania. Na strane druhej musí nutne v zmysle §

75 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii predchádzať výzva správcu na úhradu zádržného.
Teda, dlžník sa dostáva do omeškania s úhradou zádržného až márnym uplynutím lehoty stanovenej v
predmetnej výzve. Uvedený rozpor medzi citovanými ustanoveniami má v tejto veci za následok určitú
úroveň právnej neistoty, ktorú je potrebné vykladať ústavne konformným spôsobom.

18. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 218/2014 zo dňa 9.12.2014
ako aj sp.zn. II. ÚS 31/2004 zo dňa 31.12.2004. Žalovaný podľa jeho názoru nemôže byť sankcionovaný
za to, že neuhradil zádržné v deň vyhlásenia konkurzu na majetok jeho veriteľa, spoločnosti TESSERA,nakoľko mu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť sledovať finančnú situáciu svojich
veriteľov.

19. Žalovaný zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že doručenie žaloby na tunajšom súde proti
žalovanému bez toho, aby bol žalovaný písomne vyzvaný na úhradu zádržného v zmysle ustanovenia
§ 75 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nemôže byť považované za tzv. kvalifikovanú výzvu
tak, ako to v priebehu ústneho pojednávania tvrdil žalobca, nakoľko v nej absentuje číslo účtu žalobcu.

20. Z ust. § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 394/2012 Z.z. vyplýva, že, žalobca si bol vedomý, že zádržné pre
svoju vysokú hodnotu nie je možné uhradiť inak ako len bankovým prevodom. Za predpokladu, keby
žalobca zaslal žalovanému riadnu výzvu na úhradu sumy vo výške 34.115,83 eur v zmysle ustanovenia
§ 75 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, avšak bez uvedenia čísla účtu, žalovaný by tejto
výzve z dôvodu absencie čísla účtu nemohol vyhovieť a bol by nútený požiadať žalobcu o zaslanie čísla
účtu zriadeného v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o správcoch“).

Za predpokladu, že aj odvolací súd súhlasí s tvrdeniami žalobcu, že doručenie žaloby žalovanému,
resp. prevzatie platobného rozkazu žalovaným na súde dňa 1.2.2017, sa považuje za kvalifikovanú
výzvu žalobcu na úhradu dlžnej sumy, potom odpor žalovaného zo dňa 7.2.2017, v ktorom žalovaný
vytýkal žalobcovi absenciu čísla účtu v návrhu na vydanie platobného rozkazu, je potrebné považovať
za žiadosť žalovaného o zaslanie čísla účtu žalobcu, nakoľko bez daného čísla účtu skutočne nie je

možné uskutočniť úhradu, ktorej hodnota prevyšuje 5.000,- eur.

21. Žalovaný zdôraznil, že až prevzatím platobného rozkazu spolu s obsahom súdneho spisu na
tunajšom súde zo dňa 1.2.2017, sa žalovaný prvýkrát dozvedel, že žalobca si proti nemu uplatnil nárok
na zaplatenie zádržného, a teda jeho námietka o absencii čísla účtu mohla byť prvýkrát vznesená len

v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 7.2.2017.

22. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, žalovaný
navrhol, aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/464/2016-226, zo dňa
14.12.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

23. Žalobca zaslal k odvolaniu žalovaného vyjadrenie. Žalobca vo vyjadrení poukázal na prvé
pojednávanie konaného dňa 30.10.2017, na ktorom súd vyhlásil dokazovanie za skončené a
pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 27.11.2017. Dňa 27.11.2017 sa na
verejné vyhlásenie dostavil iba žalobca. Pred samotným vyhlásením rozhodnutia však žalovaný doručil

do súdu podanie, kde uviedol, že došlo k úhrade istiny v plnej výške. Právny zástupca žalobcu po
konzultácii s klientom súdu túto skutočnosť potvrdil. Súd mal na vyhlásení rozhodnutia rozhodnúť o
celom uplatnenom nároku žalobcu na základe skutkových zistení a doposiaľ vykonaného dokazovania.
Avšak vzhľadom na úhradu celej istiny súd k vyhláseniu rozhodnutia nepristúpil, resp. ani nemohol
pristúpiť, nakoľko týmto procesným úkonom došlo k podstatnej zmene okolností týkajúcich sa existencie/

výšky predmetu sporu. Nakoľko po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo povinnosťou súdu posúdiť
oprávnenosť zvyšku uplatneného nároku, s prihliadnutím aj k tomu, že žalobca bol následne nútený
podať návrh na čiastočné späťvzatie žaloby a vyčísliť výšku úroku z omeškania, ktorý aj naďalej
požaduje priznať, súd za týmto účelom nariadil ďalšie pojednávanie vo veci na deň 14.12.2017. Na
tomto pojednávaní sa mal súd zaoberať a posudzovať zvyšnú časť nároku, a to aj vzhľadom na právne

účinky a domnienky spojené s úhradou istiny, resp. časti záväzku. Strany sporu boli zo strany súdu v
priebehu konania riadne poučení o procesných následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. V deň 14.12.2017 sa preto nekonalo verejné vyhlásenie
rozhodnutia, ako mylne uvádza žalovaný, ale riadne, v poradí druhé pojednávanie vo veci. Žalovaný sa
na dané pojednávanie nedostavil napriek oznámeniu o termíne jeho konania a poučeniu o následkoch

nedostavenia sa, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Súd bol preto
oprávnený po podaní návrhu žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie tak, ako mu dané právo
vyplýva z príslušných ustanovení civilného sporového poriadku.

24.Vzhľadomkvyššieuvedenýmskutočnostiamžalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozsudokOkresného

súdu Bratislava III, sp.zn. 25Cb/464/2016 zo dňa 14.12.2017 potvrdil.

25. K vyjadreniu žalovaného zaslal vyjadrenie žalovaný. Žalovaný uviedol, že predpokladom na
vydanie rozhodnutia pre zmeškanie žalovaného v zmysle ustanovenia § 274 CSP je procesná pasivitažalovaného v spore, resp. procesná pasivita žalovaného do vydania uznesenia o skončení dokazovania.
Uznesenie o skončení dokazovania vyhlási súd v zmysle ustanovenia § 182 CSP. Uznesením, ktorým
sa upravuje vedenie konania, nie je súd v zmysle ustanovenia § 237 ods. 2 CSP viazaný. Skutočnosť,

že súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, znamená, že súd môže toto
uznesenie zrušiť. Inými slovami povedané, súd je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania,
viazaný do momentu, kým nedôjde k zrušeniu predmetného uznesenia. Uznesenie ktorým sa upravuje
vedeniekonaniamôžesúdzrušiť,výslovneresp.vydaťnovéuzneseniaktorýmsavýslovnerušípôvodne
uznesenie ktorým sa upravilo vedenie konania alebo novým uznesením ktorým sa upravuje vedenie

konania a z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva že došlo k zrušeniu pôvodného uznesenia ktorým sa
upravilo vedenie konania. Iba takýto postup súdu môže stranám sporu zaručiť spravodlivý súdny proces
a právnu istotu. Avšak, všade tam, kde zákon ponecháva súdu možnosť voľnej úvahy, povinnosťou
súdu je postupovať v konaní tak, aby strany sporu mohli účinne hájiť svoje práva a záujmy a tak,
aby bola dodržaná zásada spravodlivého súdneho procesu a práva na právnu istotu. Teda v prípade,
ak nevyhotovenie uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania, vo forme samostatnej listiny a

nedoručenie takéhoto uznesenia stranám sporu, je spôsobilé spôsobiť ujmu stranám sporu, resp. odňať
im právo účinne hájiť svoje práva a záujmy, porušiť zásadu spravodlivého súdneho procesu a práva na
právnu istotu, je vždy potrebné, aby súd vyhotovil uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, vo
forme samostatnej listiny a takéto uznesenie súd doručoval stranám sporu.

26. Žalovaný počas konania na súde prvého stupňa opätovne namietal tú skutočnosť, že mu žalobca
nezaslal výzvu na úhradu žalovanej istiny v zmysle § 75 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ak
saplatobnýrozkazdoručenýtunajšímsúdomžalovanémudňa1.2.2017považujezakvalifikovanúvýzvu
na úhradu žalovanej sumy, odpor žalovaného proti predmetnému platobnému rozkazu zo dňa 7.2.2017,
ako prvý procesný úkon žalovaného vo veci, v ktorom sa žalovaný dožaduje poskytnutia účtu v tvare

IBAN zriadeného v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o správcoch, sa musí logicky považovať za
žiadosť žalovaného ako dlžníka o poskytnutie súčinnosti zo strany žalobcu ako veriteľa.

27. Za účelom dodržania hospodárnosti konania, konajúcemu súdu podľa názoru žalovaného nič
nebránilo už na pojednávaní zo dňa 27.11.2017 konanie v časti o zaplatenie istiny zastaviť, a buď priznať

žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za predpokladu, že z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že žaloba nebola podaná predčasne, alebo zastaviť aj konanie v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania, a to za predpokladu, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
žaloba bola podaná predčasne. Namiesto uvedeného konajúci súd uznesením odročil pojednávanie
vytýčené za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na deň 14.12.2017, avšak uvedené nemalo za

následok zrušenie aj uznesenia o skončení dokazovania vyhlásenom dňa 30.10.2017.

28. Žalovaný bol názoru, že žiadne ustanovenie CSP neupravuje pre stranu sporu procesný prostriedok
oprávňujúci stranu sporu jednostranne a svojvoľne meniť uznesenie súdu, ktorým sa vyhlasuje
dokazovanie za skončené.

29. Podľa žalovaného neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, a preto navrhuje,
aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/464/2016-226, zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

30. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca vyjadrenie. Žalobca podotkol, že argumentácia žalovaného
v podanom odvolaní, ako aj v ďalších jeho vyjadreniach nie je účelná a právne neobstojí, keďže nie je
spôsobilá privodiť vydanie rozhodnutia o zrušení rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný procesne pochybil,
keďsanedostavilnanariadenépojednávanievdeň14.12.2017.Otermínetohtopojednávaniabolpritom
upovedomený, bol poučený o následkoch nedostavenia sa, ako aj o možnosti vydania rozsudku pre

zmeškanie. Zavinenú pasivitu žalovaného preto nie je možné zvrátiť, resp. ospravedlniť ju zrušením
vydaného rozsudku pre zmeškanie. Pokiaľ chcel žalovaný zabrániť vydaniu rozsudku pre zmeškanie,
ktorým súd rozhodol o povinnosti úhrady úrokov z omeškania a trov konania, mohol v stanovenej lehote
podať návrh na zrušenie rozsudku a dôvody neúčasti na pojednávaní súdu dodatočne ospravedlniť.
Žalovaný túto zákonnú možnosť nevyužil, pričom následne sa iba domáha zrušenia rozsudku pre

zmeškanie v odvolacom konaní navyše z dôvodov, ktoré CSP pre zrušenie tohto typu rozhodnutia
nepripúšťa. Žalobca pritom nepovažuje celé podané odvolanie žalovaného a jeho následnú obranu za
dôvodnú, pričom podľa jeho posúdenia žalovaný len účelovo ďalej navyšuje trovy konania a predlžuje
konanie. Žalovaný tesne pred vyhlásením rozhodnutia uhradil celú žalovanú istinu. Ako osoba znaláprávasipretomuselbyťvedomýtoho,žesúdbudenáslednerozhodovaťozvyškunároku,atopovinnosti
zaplatiť úroky z omeškania a trovy konania. Vo svojom odvolaní, ako aj vyjadrení stále poukazuje na to,
že 14.12.2017 sa vo veci nekonalo pojednávanie, ale že išlo o odročené verejné vyhlásenie rozhodnutia

zo dňa 27.11.2017. Súd rozhodol o zvyšku nároku, ktorý nebol žalovaným uhradený v rozsahu, ktorý
mohol žalovaný vzhľadom na úhradu iba istiny očakávať.

31. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 25Cb/464/2016
zo dňa 14.12.2017 potvrdil.

32. Žalovaný zaslal vyjadrenie zo dňa 1.10.2018, v ktorom sa pridržiaval doterajších názorov.

33. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 1.7.2019 podľa § 219 ods.
3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami

žalobcu a vyjadreniami žalovaného, dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

34. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku

nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

35. Podľa ust. § 356 písm. b) CSP nie je odvolanie voči kontumačnému rozsudku prípustné,
okrem prípadu, že neboli na vydanie tohto rozsudku splnené podmienky. Podanie odvolania proti

kontumačnému rozsudku predpokladá, že žalovaný popiera existenciu podmienok ustanovených
v § 274 CSP. Žalovaný tak nemôže namietať existenciu ospravedlniteľného dôvodu pri splnení
podmienok zákona, keďže vtedy má uplatniť návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, ale nesplnenie
zákonných podmienok vo forme absencie niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie
kontumačného rozsudku. Môže ísť napríklad o absenciu zákonného poučenia alebo absenciu návrhu

žalobcu na vydanie kontumačného rozsudku podľa § 274 CSP a pod.

36. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať absenciu žiadneho z predpokladov stanovených v
zákone pre vydanie kontumačného rozsudku, ale ani existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý
pojednávanie vo veci nariadené súdom prvej inštancie zmeškal. Rozsudkom pre zmeškanie podľa §

274 CSP môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie, na ktorom
žalobca vydanie rozsudku pre zmeškanie navrhol a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil.
Vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku tak pojmovo
predpokladá, že postup podľa § 167 CSP bol dodržaný a žalovaný si tam uvedené povinnosti splnil -
inak by súd kontumačným rozsudkom spravidla rozhodol už v tejto fáze konania. Z obsahu spisového

materiálu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného
podľa § 274 CSP na pojednávaní na návrh žalobcu, keďže sa žalovaný na pojednávanie nariadené v
dostatočnom časovom predstihu v prejednávanej veci nedostavil, hoci bol naň včas a riadne predvolaný.
Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalovaný bol názoru, že 14.12.2017 sa vo veci nekonalo
pojednávanie, ale že išlo o odročené verejné vyhlásenie rozhodnutia zo dňa 27.11.2017.

37. Odvolací súd mal za potvrdené, že prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 30.10.2017, na ktorom
súd vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň
27.11.2017, pričom dňa 27.11.2017 sa na verejné vyhlásenie dostavil len žalobca. Žalovaný však dňa
23.11.2017 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že uskutočnil úhradu zádržného dňa 16.11.2017 a

navrhol konanie zastaviť. Súd teda vzhľadom na úhradu celej istiny k vyhláseniu rozhodnutia nepristúpil,
nakoľko uplatnený nárok nezodpovedal skutočnému stavu. Žalobca podal návrh na čiastočné späťvzatie
žaloby a vyčíslil výšku úroku z omeškania a preto súd za týmto účelom nariadil ďalšie pojednávanie vo
veci na deň 14.12.2017. Na tomto pojednávaní sa mal súd zaoberať a posudzovať zvyšnú časť nároku,
a to aj vzhľadom na právne účinky a domnienky spojené s úhradou istiny, resp. časti záväzku. Strany

sporu boli zo strany súdu v priebehu konania riadne poučené o procesných následkoch nedostavenia
sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom konkrétne žalovanému
bolo predvolanie na pojednávanie dňa 14.12.2017 doručené dňa 28.11.2017, teda v riadnom časovom
predstihu. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný doručil dňa 6.12.2017 vyjadreniek spiatočnému späťvzatiu žaloby. Odvolací súd je preto názoru, že žalovaný (v zastúpení advokátskej
kancelárie) musel mať vedomosť o pojednávaní, nakoľko bolo potrebné sa zaoberať zvyšnou časťou
nároku žalobcu.

38. Súd prvej inštancie taktiež správne priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu,
nakoľko nezavinil zastavenie konania, keďže žalovaný zaplatil dlžnú istinu až po podaní žaloby, pričom
nie je pravdou, že žalobca podal žalobu predčasne, nakoľko Správca zistil, že žalobca eviduje voči
žalovanému pohľadávku vo výške 34.115,83 eur, ktorá spočíva v neuhradených faktúrach za dodanie

prác, pričom dňom vyhlásenia konkurzu sa stala táto pohľadávka splatnou, to znamená dňom 16.1.2016.
Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu vo výške 34.115,83 eur dňa 27.12.2016, kde mal
nárok nielen na uhradenie sumy v plnej výške ale aj na úrok z omeškania odo dňa 16.11.2016 ako aj na
trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil

ako vecne správny.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak,
že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný.
O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie samostatným

uznesením.

41. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).