Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8Csp/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716214272
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716214272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobkyne: B. C., G.. XX.XX.XXXX, K.

Q.. A. XX/XX, M., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že
spotrebiteľská zmluva č. 608900926 zo dňa 02.02.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná, že spotrebiteľská zmluva č. 608900926 zo dňa 02.02.2012 uzavretá medzi žalobcom a

žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 975,05 € a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 02.02.2012 uzavrela so žalovaným zmluvu č.
608900926. Žalobkyňa nikdy nemala vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné
postihnutie jej majetku a vlastníctva. Preto sa domáha neplatnosti uvedenej spotrebiteľskej zmluvy. V
žalobe poukázala na právne predpisy SR a únijné právo týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Naliehavý
právny záujem odôvodnila tým, že ňou podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný
nástroj ochrany jej práv, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny

základ pre právny vzťah účastníkov. Bez takéhoto určenia je jej právo ohrozené a právne postavenie
neisté. Bez určenia súdu, či tu právo je alebo nie, a či tu právny vzťah je alebo nie, je jej právo ohrozené.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila so žalovaným neobsahuje náležitosti tak, ako to
vyžaduje § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky patrí aj tzv.
rozhodcovská doložka. Žiada aj o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil,
keďže spotrebiteľská zmluva neobsahovala zákonom požadované náležitosti v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Pre prípad porušovania jej zákonných práv navrhla do konania pribrať

prokurátora na ochranu jej práv.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie
doručené riadne a včas. Svoju neprítomnosť ospravedlnil. Súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho
neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom žalobkyne zistiac

nasledovný skutkový stav:

4. Uznesením zo dňa 28.06.2017, č. k. 8Csp/90/2016-117 súd pripustil zmenu žalobného návrhu
tak, že súd určuje, že spotrebiteľská zmluva č. 608900926 zo dňa 02.02.2012 uzavretá medzižalobcom a žalovaným je neplatná, spotrebiteľská zmluva č. 608900926 zo dňa 02.002.2012 uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobcovi zo
spotrebiteľskej zmluvy č. 608900926 zo dňa 02.02.2012 bezdôvodné obohatenie vo výške 1.411,05 €

a nahradiť žalovanej trovy konania.

5.Navýzvusúduvsúladesust.§167ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)sažalovaný
k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 23.12.2016 tak, že podľa jeho názoru nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o

úvere. Zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Akýkoľvek nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podlieha zo zákona objektívnej premlčacej dobe v trvaní 2 rokov. V žalobe
absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný
má za to, že lehota žalobcovi už márne uplynula dňa 12.09.2016, nakoľko zmluva bola uhradená dňa
12.09.2014 a žalobkyňa podala žalobu na súde až dňa 22.11.2016. Žalobkyňa nijako nepreukázala
možnosť uplatnenia 10 ročnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa nemá ani naliehavý právny záujem na

požadovanom určení. Žalovaný má za to, že zmluva o úvere bola uzavretá v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Na základe výzvy súdu podľa § 167 ods. 3 CSP sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo
dňa 22.12.2016 tak, že žalovaný použil pri uzatváraní zmluvy pretlačenú formulárovú štandardizovanú

zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné
ustanovenia v dôsledku čoho bol žalobca nútený podpísať celý obsah zmluvy jedným podpisom. K
trvaniu premlčacej doby uviedla, že podľa Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba v
trvaní 4 rokov. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti, a to vyčíslenie RPMN sa nedá hodnotiť
inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Už pri podpise zmluvy si bol žalovaný vedomý toho aký produkt ponúka žalobkyni. Už v čase
uzatvárania zmluvy musel žalovaný vedieť, že ide o spotrebiteľský úver, a teda na jeho strane existoval
minimálne eventuálny úmysel na bezdôvodnom obohatení. V danom prípade sa uplatňuje 10 ročná
premlčacia doba. Na veci má naliehavý právny záujem, ktorý odôvodnila rovnako ako v podanej žalobe.
Zmluva o úvere obsahuje nespočetné množstvo neprijateľných podmienok a nekalých obchodných

praktík. Zmluva je neplatná od počiatku. Nikdy nebola uzavretá, pretože zmluvu nepodpísali oprávnené
osoby. Každá zmluva musí byť podpísaná dvoma zástupcami danej spoločnosti. Keďže nebola takto
podpísaná, zmluva nikdy nevznikla. Žalovanému zaplatila celkovo sumu 1.911,05 €, preto žiada o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.411,05 €, o ktoré sa žalovaný obohatil bez právneho
dôvodu. Poskytnutý úver činil 500 €.

7. V súlade s výzvou súdu podľa ust. § 168 ods. 4 CSP sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa
14.02.2017 k vyjadreniu žalobkyne tak, že zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení k žalobe.

8. Podaním zo dňa 23.06.2017 sa žalobkyňa vyjadrila k pojednávaniu, pričom uviedla rovnaké

skutočnosti ako v žalobe a v písomných vyjadreniach.

9. Zo zmluvy o úvere zo dňa 02.02.2012, VS: 608900832, číslo žiadosti 608900926, vyplýva, že
žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, na základe, ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo
výške 500 €. Súčasne sa žalobkyňa zaviazala uhradiť poplatok vo výške 446 €. Celková čiastka, ktorú

musí žalobkyňa uhradiť predstavuje sumu 946 €. Uvedený úver sa zaviazala splácať v 11 mesačných
splátkach vo výške 86 €, počnúc dňom 13.03.2012. Finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel.
V zmluve o úvere absentuje výška RPMN. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere je aj rozhodcovská
zmluva uzavretá podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorou si
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere budú riešené pred stálym

rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
Rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761.

10. Dňa 02.02.2012 bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným aj dohoda o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov na zabezpečenie poskytnutého úveru, ktorou žalobkyňa ako dlžník súhlasila s tým, aby

žalovaný zrážal z jej mzdy čiastku 86 €.

11. Z potvrdenie Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 17.01.2014 vyplýva, že žalobkyni boli
vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 86 € mesačne.12. Z oznámenia o splatení úveru zo dňa 21.08.2014 vystavenom žalovaným vyplýva, že žalovaný
oznámil žalobkyni, že úver, ktorý čerpala na základe zmluvy o úvere č. 608900832 zo dňa 02.02.2012

bol v plnej výške uhradený dňa 19.08.2014.

13. Z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 19.08.2014 vyplýva, že žalobkyňa celkovo
uhradila žalovanému sumu 1.065,05 €.

14. Z oznámenia o aktuálnej výške dlžnej sumy zo dňa 19.08.2014 vyplýva, že žalovaný oznámil
žalobkyni, že dňa 14.03.2014 uhradila istinu úveru spolu s poplatkom vo výške 946 €. Nakoľko však
uvedenú sumu nesplácala podľa dohodnutého splátkového kalendára a neuhradila ju v stanovenom
čase, dostala sa do omeškania, s čím vznikli ďalšie náklady vo výške 965,05 €. Výška záväzku voči
žalovanému sa tak zvýšila na celkovú sumu 1.911,05 €, z ktorej ku dňu 19.08.2014 žalobkyňa uhradila
celkom 1.878 € a aktuálna výška dlhu predstavuje sumu 33,05 €.

15. Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21.03.2017 adresovanej žalobkyni vyplýva, že
Ministerstvo spravodlivosti na základe žiadosti žalobkyne posúdilo predmetnú zmluvu o úvere zo dňa
02.02.2012,pričomuviedlo,ževpredloženejzmluveabsentujúúdajevyžadované Zákonomč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho možno považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez

poplatkov. Odplata je podľa názoru MS SR neprimeraná. Podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ust.
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

16. Na pojednávaní dňa 28.06.2017 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v znení po pripustení jej
zmeny. Uviedla, že jej bol poskytnutý úver v celkovej výške 500 € v roku 2012, ktorý splatila vo výške

1.911,05 €. Poslednú splátku úveru vykonala dňa 19.08.2014. Podľa jej názoru subjektívna premlčacia
doba v trvaní 3 rokov začala plynúť v roku 2016, kedy sa dozvedela z MS SR, že žalovaný používa
nekalé obchodné praktiky a zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky. Teda o neprijateľných
zmluvných podmienkach sa dozvedela až zo stanoviska MS SR. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je to, že žalovaný neuvádza v zmluve RPMN. Žalobu si písala sama. Pozná problematiku

spotrebiteľov. Je oboznámená aj so zákonom č. 129/2010 Z.z. Žalovaný obchádzal tento zákon, nakoľko
svoje zmluvy úmyselne uzatvára podľa Obchodného zákonníka. Splátka úveru nie je rozdelená na istinu
a úroky a iné poplatky. V ostatnom zotrvala na svojich písomných vyjadreniach.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 8 Zák. č. 129/2010 Z.z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.
Podľa § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 , b) zmluva o spotrebiteľskom
úvereneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2písm.a)ažl), s) , z) a aa) , c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa

§ 10 ods. 1 alebo d) v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere
neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo

s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu
prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol, nakoľko mal za to, že nie je dôvodná. Súd sa v prvom rade zaoberal
naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala

určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. určenia, že predmetná zmluva je bezúročná
a bez poplatkov a súčasne sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.
Všeobecným predpokladom určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Žalobca musí naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva preukázať. V zásade žalobca
nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo,

keďže ochranu porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie tak, ako sa žalobkyňa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca má naliehavý právny záujem aj vtedy, ak k porušeniu
práva síce ešte nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia
možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii, prípadne neexistencii
predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok

na plnenie konzumuje v sebe aj určovací žalobný návrh. Ak bola podaná určovacia žaloba aj žaloba na
plnenie súčasne znamená to, že už došlo k porušeniu práva. Inak by žalobcom tvrdený nárok na plnenie
nevznikol. Žalobca tým v zásade stratil naliehavý právny záujem na určení práva. Súd v takomto prípade
určovacej žalobe nemôže vyhovieť. Preto žalobu v časti určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy ako
aj určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov zamietol, keďže žalobkyňa

sa súčasne domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade posudzovania žaloby o plnenie,
teda vydania bezdôvodného obohatenia, si súd musí predbežne posúdiť platnosť, resp. neplatnosť
spotrebiteľskej zmluvy, jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalobkyňou navrhované určovacie výroky
nemajú ani preventívny charakter.

19. Súd sa ďalej zaoberal žalobkyňou uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré je majetkovým právom. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným, sa súd z dôvodu
hospodárnosti zaoberal najskôr touto obranou žalovaného. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
jemajetkovýmprávom,pretosapremlčujepodľa§107OZ.Jenepochybné,ževdanomprípadesajednáo spotrebiteľský právny vzťah. Aj keď žalobkyňa poukazovala na premlčaciu dobu podľa Obchodného
zákonníka v trvaní 4 rokov, v zmysle § 52 ods. 2 OZ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. OZ, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného

práva. V danom prípade je preto nepochybne nutné vychádzať z premlčacej doby stanovenej v §
107 OZ, ktorý stanovuje subjektívnu premlčaciu dobu v trvaní 2 rokov a objektívnu premlčaciu dobu
v trvaní 3 rokov. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia priznať, ak uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Žalovaný sa premlčania
dovolal v písomnom vyjadrení k žalobe. V danom prípade bolo potrebné určiť moment vzniku vedomosti

o bezdôvodnom obohatení, t. j. kedy žalobkyňa získala z hľadiska skutkového objektívne vedomosti
umožňujúce iniciovať súdne konanie. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt
(splátky) treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia
považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj
keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie.
Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení
bezdôvodného obohatenia. Subjektívna lehota podľa názoru súdu na uplatnenie nároku mohla začať
plynúť odo dňa, keď žalobkyňa zaplatila jednotlivé plnenia splátky v súvislosti so splácaním úveru
nad rámec toho, na čo bola povinná. Rozhodujúci je moment kedy sa oprávnený subjekt dozvie také
okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť

skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť
právnej kvalifikácie. Pokiaľ žalobkyňa začiatok plynutia premlčacej doby spájala so stanoviskom MS
SR, tieto námietky sú nedôvodné. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov sú uvedené priamo v zákone č. 129/2010 Z.z. Vedomosť žalobcu ako spotrebiteľa o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné preto spájať s vedomosťou existencie tohto zákona,

čo žalobkyňa potvrdila. Uviedla, že pozná spotrebiteľské právo ako aj zák. č. 129/2010 Z.z. Ak by
aj túto vedomosť žalobkyňa neuviedla, táto vedomosť sa u žalobkyne predpokladá a nemožno ju
nijako vyvrátiť. Žalobkyňu ako spotrebiteľa nemôže ospravedlňovať to, že o tomto zákone, prípadne
jeho konkrétnych ustanoveniach nevedela. Spájať začiatok subjektívnej premlčacej doby na okamih
oznámenia stanoviska MS SR, by bolo podľa názoru súdu neprimeranou ochranou práva vybočujúceho

z účelu a právneho významu OZ. Subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia začala žalobkyni plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a následne s platením
každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Pokiaľ malo na strane žalovaného
vzniknúť bezdôvodné obohatenie na základe neplatných náležitostí zmluvy o úvere, žalobkyňa si tento
nárok mohla uplatniť odo dňa vyplatenia finančných prostriedkov zakladajúci vznik nároku podľa §

451 OZ. Žalobkyňa splatila úver v celkovej výške 1.911,05 € dňa 19.08.2014, kedy uhradila poslednú
splátku, pričom žaloba bola podaná až dňa 22.11.2016. Vychádzajúc z ust. § 107 OZ subjektívna
premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 19.08.2014 a uplynula dňa 19.08.2016, teda viac ako 3
mesiace pred podaním žaloby. Preto súd považuje plnenia, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému nad
rámec poskytnutého úveru vo výške 1.411,05 € z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania

za premlčané. Z tohto dôvodu jej súd nárok na bezdôvodné obohatenie nemohol priznať a žalobu
zamietol aj v tejto časti. Súd už len okrajovo uvádza, že žalobkyňa sa okrem iného domáhala absolútnej
neplatnosti zmluvy a aj v prípade, ak by sa domohla tejto neplatnosti, objektívna premlčacia doba by
plynula od uzavretia zmluvy a nie od právoplatného určenia neplatnosti zmluvy ako by to prichádzalo
do úvahy pri relatívnej neplatnosti.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu. Keďže si však nárok
na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu tento nárok nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.