Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223348
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8113223348.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: S. J., rod. Q., nar. X.XX.XXXX,
bytom K. XX, XXX XX, právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom Hlavná
61, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1. N., žalovaní v 3. a 4. rade právne zastúpení JUDr. Petrom
Čurillom, advokátom, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, o vydanie dedičstva a určenie, že vec patrí
do dedičstva, o odvolaní žalobkyne a žalovaných v 3. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 16C/214/2013-298 zo dňa 21.06.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že jedinou dedičkou po poručiteľovi M. P. je žalobkyňa. Žalovaní
jej vydali nehnuteľnosti, ktoré nadobudli na základe schválenej dohody dedičov z XX.X.XXXX. Sporným

preto zostali finančné nároky žalobkyne vo vzťahu k žalovaným, konkrétne k žalovaným v 3. a 4. rade,
pričom po rozhodnutí odvolacieho súdu je potrebné vyriešiť otázku, či do dedičstva po poručiteľovi patria
finančné prostriedky vo výške 25 762, 31 eur prevzaté žalovanou v 3. rade vo výške 11 663 eur a
žalovaným v 4. rade vo výške 14 100,31 eur.

3. Nebolo sporné, že k účtu poručiteľa, nebohého M. P., mali dispozičné právo žalovaní v 3. a 4. rade.
Rovnako nebolo v konaní sporné, že žalovaní v 3. a 4. rade sa starali o poručiteľa v období rozhodnom

pred jeho smrťou, čo bolo potvrdené nielen ich výpoveďami, ale aj svedeckými výpoveďami (svedkovia
N., O., O.) a napokon nespochybnené ani samotnou žalobkyňou. Je preto namieste prijať záver, že
v prípade, že by poručiteľ nechcel, aby žalovaní v 3. a 4. rade disponovali tam uloženými finančnými
prostriedkami, dispozičné právo by im neudelil, čo vzápätí evokuje vzťah dôvery medzi poručiteľom
a jeho súrodencami, t. j. žalovanými v 3. a 4. rade. Súd prvej inštancie sa preto stotožnil s názorom
odvolacieho súdu, že za takejto situácie pri poskytovaní starostlivosti poručiteľovi a existencii dôverného
vzťahu medzi súrodencami do úvahy prichádza aj tzv. odmenné darovanie, čo bolo tvrdené žalovanými

v 3. a 4. rade a zároveň relevantne nespochybnené žalobkyňou. Úvahy o tom, prečo žalovaní v 3. a 4.
rade vybrali finančné prostriedky pred smrťou poručiteľa sú v rovine hypotéz, nakoľko dispozičné právo
týchto osôb k účtu poručiteľa bolo bezo sporu dané.4. Súd prvej inštancie zotrval na konštatovaní o nemorálnosti konania žalovaných prameniacej zo
skutočnosti, že žalovaní zamlčali existenciu žalobkyne ako jedinej oprávnenej dedičky po poručiteľovi,
avšak dôkazné prelomenie tvrdeného odmenného darovania vo vzťahu k finančným prostriedkom vo

výške 25 762, 31 eur (prevzaté žalovanou v 3. rade vo výške 11 663 eur a žalovaným v 4. rade vo výške
14 100,31 eur), na účte poručiteľa v prospech žalovaných predložené žalujúcou stranou nebolo. Súd
preto žalobu vo vzťahu k určeniu, že do dedičstva po poručiteľovi patria finančné prostriedky vo výške
25 762, 31 eur prevzaté žalovanou v 3. rade vo výške 11 663 eur a žalovaným v 4. rade vo výške 14
100,31 eur, zamietol

5. Zamietnutý bol aj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, pričom
žalobkyni bolo umožnené v priebehu prvoinštančného konania konfrontovať žalované v 1. a 2. rade a
klásť im v rámci výsluchu otázky za účelom odstránenia rozporov v ich vyjadreniach, čo aj žalobkyňa
učinila. Preto kvôli hospodárnosti konania a vzhľadom na to, že tieto osoby boli už vypočuté, súd prvej
inštancie dokazovanie v tomto smere zamietol.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa bola úspešná vo vzťahu
k vydaniu predmetu dedičstva (pozemkom) a neúspešná vo vzťahu k určeniu, že finančné prostriedky
patria do dedičstva a o ich vydanie.

7. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že žalovaní
ju zatajili ako jedinú dcéru a zákonnú dedičku poručiteľa pred notárom v dedičskom konaní. Svojim
konaním si neoprávnene prisvojili nehnuteľnosti, ktoré neskôr pod tlakom žaloby vydali. V dedičskom
konaní zatajili existenciu vkladných knižiek poručiteľa, napriek skutočnosti, že o nich nepochybne vedeli,
keďže z nich vykonali výber. Žalované v 1. a 2. rade v advokátskej kancelárii JUDr. Vokálovej čestne

prehlásili a uviedli to aj pred notárom Z.. K., že ich nebohý brat mal finančné prostriedky, v hotovosti 16
000 eur a 5500 eur a na vkladnej knižke 26 555,14 eur /400 000,-Sk /, pričom túto skutočnosť následne
pred súdom žalovaná vyvrátila viac ako pochybným konštatovaním, že v hlave mala vtedy „šok", resp. že
to,čotvrdila,nemôžeužna100%tvrdiť.Zatohtostavupotomsúduverilvýpovediamžalovanýchv3.a4.
rade, že im poručiteľ ešte pred smrťou daroval finančné prostriedky. Jediný, kto by mohol túto skutočnosť

preukázať je sám poručiteľ, inak to ostáva iba ničím nepodloženým tvrdením. Navyše, darovacia zmluva
nemala písomnú formu, napriek tomu, že ju zákon vyžaduje, keďže nedošlo k odovzdaniu finančných
prostriedkov spolu s vykonaním právneho úkonu. Súd bez relevantného dôvodu neuveril tvrdeniu, že po
smrti dedka sa žalobkynina mama začala stretávať s otcom žalobkyne, ktorý jej povedal, že má finančné
prostriedky z predaja pozemkov, tieto si ušetril. Táto skutočnosť bola v konaní napokon aj preukázaná.

Súd nevzal na zreteľ ďalšie logické vyústenie vzťahov, a to, že na sklonku života sa otec chce zmieriť,
resp. stretávať s matkou svojej dcéry a svoju dcéru vidieť, a preto matke okrem iného povie o finančných
prostriedkoch. Logicky do vzťahov nezapadá utajenie vkladných knižiek v dedičskom konaní, v ktorom
sa sami prihlásili ako dedičia, na ktorých boli finančné prostriedky pred smrťou poručiteľa a ktoré neboli
zrušené ani umorené do dedičského konania, aby došlo k ich prejednaniu notárom, ak teda malo

skutočne dôjsť k darovaniu peňažných prostriedkov. Na veci nič nemení záver, že žalovaní mali byť
spoludisponentmi na vkladnej knižke. Tento stav je logickým vyústením vzťahov, keďže sa skutočne o
poručiteľa starali, a teda v prípade choroby, resp. inej indispozície by mohli podľa jeho želaní a príkazov
hradiť výdavky spojené napr. s chorobou. Ak by poručiteľ chcel, aby po ňom žalobkyňa nededila, nič mu
nebránilodarovaťimajnehnuteľnosti,ktorésižalovaníprivlastnilineprávomavzdalisaichažnazáklade

žaloby. Teda niet dôvodu bez ďalšieho veriť žalovaným o existencii darovacej zmluvy. Z uvedených
dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal jej náhradu
trov odvolacieho konania.

8. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaní v 3/ a 4/ rade. Namietali, že potom, čo sa právne relevantným spôsobom a preukázateľne
dozvedeli o tom, že žalobkyňa je zákonným dedičom po poručiteľovi, ich právnom predchodcovi M.
P., v maximálnej súčinnosti so žalobkyňou vydali jej nehnuteľnosti ako oprávnenej dedičke. O tom, že
žalobkyňa má byť oprávneným dedičom žalovaní v 3. a 4. rade právne relevantné vedomosti nikdy
nemali, na čo v konečnom dôsledku poukázali i v samotnom konaní pri ich výsluchu, pričom žalobkyňa

nepreukázala opak. Z uvedeného dôvodu nemožno vydanie nehnuteľností zo strany žalovaných v 3.
a 4. rade chápať a v právnom slova zmysle ponímať ako úspech žalobkyne, a teda následne nie je
daný zákonný postup pre uplatnenie dikcie ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutom rozsahu a priznal
žalovaným v 3. a 4. rade náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že pred podaním žaloby boli zo strany jej
právnej zástupkyne všetci žalovaní vyzvaní na vydanie nehnuteľností, keďže všetci ju pred notárom
zatajili, pričom nepochybne o jej existencii vedomosť mali, čo bolo v konaní preukázané aj svedeckými
výpoveďami. Teda nemožno hovoriť v časti zastavenia konania o vydanie nehnuteľnosti ani o úspechu
žalovaných ani o jej procesnom zavinení na zastavení konania. Odvolanie žalovaných je nedôvodné.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP).

11. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patria

finančné prostriedky vo výške 25 762,31 Eur a o ich vydanie žalovanými zamietol.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že poručiteľ bol majiteľom vkladných knižiek vedených v N., ku ktorej mala
dispozičné právo žalovaná 3/ a v Y. a.s., ku ktorej mal dispozičné právo žalovaný 4/. Žalovaná 3/ vybrala
finančné prostriedky z vkladnej knižky v N. N. vo výške 5000 Eur dňa XX.XX.XXXX a vo výške 6662 Eur

dňa 24.09.2012, žalovaný 4/ finančné prostriedky z vkladnej knižky v Y. a.s. vo výške 14 100,31 Eur
dňa 05.09.2012. Z uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky sa ku dňu smrti poručiteľa (17.10.2012)
už na vkladných knižkách nenachádzali.

13. Žalovaní 3/ a 4 / v konaní argumentovali tým, že poručiteľ im ešte za života daroval finančné

prostriedky na účte vedenom v N. N.. a Y., a.s..

14. Odvolací súd uvádza, že poskytnutie dispozičného práva k vkladným knižkám svedčí o blízkom a
dôvernom vzťahu medzi poručiteľom M. P. a žalovanými 3/ a 4/. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalovaní 3/ a 4/ sa o poručiteľa intenzívne starali najmä v posledných rokoch jeho života, v období

jeho zhoršeného zdravotného stavu.

15. S prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo (starostlivosť žalovaných 3/ a
4/ o poručiteľa, ich intenzívny súrodenecký vzťah, poskytnutie dispozičného práva k účtom), odvolací
súd konštatuje, že darovanie prostriedkov nachádzajúcich sa na účtoch poručiteľa žalovaným bolo

vyústením prirodzenej potreby poručiteľa odvďačiť sa súrodencom za poskytnutú pomoc a starostlivosť.
Odvolací súd nepovažuje za reálne, že poručiteľ by mal záujem na poskytnutí dispozičného práva k
účtom žalovaným za stavu, keby nemal v úmysle umožniť im nakladať s peňažnými prostriedkami, či už
v zmysle jeho želaní a pokynov alebo následne ako s ich vlastnými prostriedkami. Ako už odvolací súd
uviedol aj vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní

3/ a 4/ boli poručiteľovi najmä počas jeho choroby a na sklonku života najbližší a neformálne darovanie
do takýchto vzťahov logicky zapadá, najmä úplná dispozícia s finančnými prostriedkami. Obsah spisu
naviac potvrdzuje, že žalovaní pri nakladaní s finančnými prostriedkami darovanými poručiteľom
neopomenuli ani želania poručiteľa, žalovaný 4/ sa postaral o pohreb poručiteľa a žalovaná 3/ dala
zhotoviťresp.obnoviťnáhrobnépomníky(č.l.161anasl.,č.l.169anasl.).Tvrdenieodarovanípodporuje

aj čestné prehlásenie Z. V. (č.l. 249), v zmysle ktorého mu poručiteľ povedal, že za starostlivosť
žalovaných 3/ a 4/ ich finančne obdaroval.

16.Pokiaľideoformudarovacejzmluvy,pokiaľideodarovaniefinančnýchprostriedkovnaúčte,tieto nie
je potrebné osobitne odovzdávať (fyzicky). Podmienka ich odovzdania je splnená aj tým, že obdarovaný

má možnosť s týmito prostriedkami reálne disponovať, čo žalovaní v 3/ a 4/ rade nepochybne mali.

17. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva ani z uznesenia o schválení dohody dedičov
Okresného súdu Prešov č.k. 35D/1173/2012 zo dňa 22.01.2013 nevyplýva existencia vkladových účtov
poručiteľa. K tomuto odvolací súd uvádza, že za stavu, kedy finančné prostriedky boli z týchto účtov

vybraté pred smrťou poručiteľa, pričom tieto v čase ich výberu žalovanými už nepatrili poručiteľovi (v
dôsledku ich darovania žalovaným 3/ a 4/), nie je možné považovať za vymykajúce sa obvyklému
zmýšľaniu osôb bez právnického vzdelania, že žalovaní nepovažovali za nutné v rámci dedičskéhokonania uviesť existenciu vkladových účtov vedených na meno poručiteľa, keďže tieto existovali už len
po formálnej stránke a finančné prostriedky na nich neboli.

18. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v období rokov 2009 - 2012 (kedy podľa tvrdenia
žalobkyne aj jej matky malo dochádzať k občasnému stretávaniu sa matky žalobkyne s poručiteľom a
poskytnutiu informácie poručiteľom o existencii jeho finančných prostriedkov) poručiteľ M. P. vykonal,
či aspoň zamýšľal uskutočnenie úkonov smerujúcich k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni,
že by poručiteľ príp. žalobkyňa reálne prejavili záujem o stretnutie, stretli sa. Za tohto stavu preto ani

prípadné zdôverenie sa poručiteľa matke žalobcu o existencii finančných prostriedkov nevyvracia záver,
že poručiteľ nakoniec pristúpil k darovaniu finančných prostriedkov žalovaným 3/ a 4/.

19. Vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania odvolací súd uvádza, že sa s rozhodnutím
súdu prvej inštancie stotožňuje. Pokiaľ ide o zamlčanie dedičky - žalobkyne pri dedičskom konaní
odvolací súd uvádza, že žalovaní poukazovali na skutočnosť, že právne relevantným spôsobom

žalobkyňa preukázala jej dedičské právo po poručiteľovi až v súvislosti s iniciovaním súdneho konania
predložením rozsudku o určení otcovstva poručiteľa k žalobkyni (č.l. 8). Odvolací súd má však za
to, že žalovaní mali vedomosť, resp. minimálne museli mať podozrenie o skutočnosti, že poručiteľ
má nemanželskú dcéru a že touto je žalobkyňa. Uvedenému nasvedčuje výpoveď žalovanej 2/, ktorá
vypovedala, že od poručiteľa vedela, že poručiteľ žalobkyňu a jej matku nenávidí (t.j. vedomosť o

animozitnom vzťahu k žalobkyni a jej matke), taktiež v zmysle výpovede svedkyne Y. I. všetci o žalobkyni
ako o dcére poručiteľa vedeli. K tomuto odvolací súd konštatuje, že korektným zo strany žalovaných
by bol preto postup, kedy by pred prejednaním dedičstva po poručiteľovi túto okolnosť preverili,
resp. na túto notára prejednávajúceho dedičstvo upozornili a mohli tak predísť súdnemu konaniu o
vydanie nehnuteľností, ktoré ako nepraví dedičia nadobudli v dedičskom konaní po poručiteľovi, otcovi

žalobkyne. Bolo preto správne, keď súd prvej inštancie zavinenie na zastavení konania o vydanie
nehnuteľností pričítal pri rozhodovaní o trovách konania na stranu žalovaných, ktorí nehnuteľnosti
žalobkyni vydali až po začatí súdneho konania a rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2, § 256 ods.
1, § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a
2 CSP. Žalobkyňa v odvolacom konaní vo vzťahu k jej odvolaniu nebola úspešná, na druhej strane však

ani žalovaní 3/ a 4/ neboli úspešní vo vzťahu k ich odvolaniu. Žalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy odvolacieho
konania z obsahu spisu nevyplývajú. Za tohto stavu odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov odvolacieho konania právo.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).