Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Cpr/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238637
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5111238637.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci žalobcu: T..

L. U., G.. XX.XX.XXXX, K. Ž., M. XX/XX, právne zastúpený JUDr. Dušan Kubáni, advokát, so sídlom
Teplická č. 2251/121, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Žilina,
Hlavná 2, zastúpeného vedúcim služobného úradu T.. Q. I. o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14.826,24€ spolu s úrokom z omeškania:

1./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 223,14€ od 09.02. 2012 do zaplatenia,
2./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.03. 2012 do zaplatenia,

3./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.04. 2012 do zaplatenia,
4./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.05. 2012 do zaplatenia,
5./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.06. 2012 do zaplatenia,
6./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.07. 2012 do zaplatenia,
7./ 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.08. 2012 do zaplatenia,
8./ 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.09. 2012 do zaplatenia,
9./ 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.10. 2012 do zaplatenia,

10./ 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.11. 2012 do zaplatenia,
11./ 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.12. 2012 do zaplatenia,

12./ 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.01. 2013 do zaplatenia,
13./ 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.02. 2013 do zaplatenia,
14./ 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.03. 2013 do zaplatenia,
15./ 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.04. 2013 do zaplatenia,
16./ 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.05. 2013 do zaplatenia,

17./ 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.06. 2013 do zaplatenia,
18./ 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.07. 2013 do zaplatenia,
19./ 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 399,60 € od 09.08. 2013 do zaplatenia,

všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V zbytku súd návrh z a m i e t a.

V zbytku súd konanie nad sumu 14.826,24 € s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 14.12. 2010 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že:
a/ výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 30. 09. 2010 pod číslom 1/2005/ŠS skončenie
je neplatná,

b/ ktorým by súd určil, že štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá,
c/ ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v rozsahu priemerného
mesačného zárobku, ktorý vyčíslil vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10. 2013 na sumu 25.065 € s
príslušenstvom.

2. Ako dôvod pre podanie návrhu žalobca uviedol, že žalobcovi bola doručená dňa 30.09.2010 neplatná
výpoveď, na základe ktorej neplatnej výpovede má žalobca nárok na náhradu mzdy.

3. Žalovaný žiadal návrh aj o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a aj o
náhradu mzdy zamietnuť, poukazoval na tú skutočnosť, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre
vyhovenie návrhu žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s obsahom spisu 25C/296/2010
a 6Cpr/2/2011, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Štátnozamestnanecký pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe Služobnej zmluvy
číslo: X/XXXX/Š. zo dňa 01.08. 2005 a jej dodatkov.

6. Dňa 30.09. 2010 žalovaný žalobcovi doručil výpoveď zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 47
písmeno b) Zákona č. 400/2009 Zb. zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
s odôvodnením tam uvedeným.

7. Dňa 15.12. 2010 žalobca doručil žalovanému oznámenie v zmysle §-u 79 ods. 1 zák. práce, z
dôvodu, že v súvislosti s výpoveďou zo dňa 30.09. 2010, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 30.09.
2010, naďalej trvá na vykonávaní práce a plnení povinností, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru,
založeného Pracovnou zmluvou zo dňa 01.08. 2005 a jej dodatkov.

8. Rozsudkom Okresného súdu Žilina 25C/296/2010 - 182 zo dňa 04.12. 2012 Okresný súd Žilina
rozhodol tak, že určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 30.09. 2010, číslo 1/2005/
ŠS je neplatná a štátnozamestnanecký pomer trvá. O trovách konania súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku uvedeného rozsudku. Voči uvedenému rozsudku sa odvolal žalovaný, odvolaním zo dňa
21.01. 2013, pričom rozsudkom Krajského súdu Žilina 9Co/101/2013-219 zo dňa 25.04. 2013 Krajský

súd Žilina rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.07. 2013.

9. Uznesením Okresného súdu Žilina 25C/296/2010 - 108 zo dňa 15. 11. 2011 Okresný súd Žilina nárok
navrhovateľa na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku žalobcu vylúčil na samostatné konanie,

predmetný nárok žalobcu bol zapísaný pod č.k. 6Cpr 2/2011.

10. Listom zo dňa 07.10.2013 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne upresnil petit návrhu,
ktorým upresneným petitom návrhu sa žalobca domáhal náhrady mzdy, zmysle čoho by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 25.065 € s príslušenstvom ( presne tak, ako je uvedené v liste zo

dňa 07.10. 2013 ).

11. Listom zo dňa 10.01.2014 zobral žalobca svoj návrh o časť náhrady mzdy vo výške 7.364,04 € späť,
žiadal v tejto časti konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný uhradil dňa 18.12. 2013 sumu z titulu náhrady
mzdy vo výške 7.364,04 €.

12. Uznesením Okresného súdu Žilina 6 Cpr/2/2011-60 zo dňa 13.02. 2014 súd konanie v časti o
zaplatenie 7.364,04 € zastavil.13. Podaním zo dňa 10.07. 2015 zobral žalobca návrh v časti úrokov z omeškania za 9 mesiacov späť,
žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Uznesením Okresného súdu Žilina 6 Cpr/2/2011-100 zo dňa 28.08.
2015 súd konanie v tejto časti zastavil.

14. Podaním zo dňa 19.07. 2016 žalobca špecifikoval predmet nároku, pričom vyčíslil, že náhrada mzdy
predstavuje sumu 17.700,96 € s príslušenstvom tak, ako je uvedené v podaní zo dňa 19.07. 2016 na
č.l. 258 spisu.

15. Na pojednávaní dňa 26.10.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom nároku žalobcu
je už len náhrada mzdy vo výške 14.826,26€ spolu s úrokmi z omeškania a to za mesiace 2/2012 až
8/2013, spolu s úrokom z omeškania z uplatnených náhrad mzdy.

16. Nad sumu 14.826,24€ a vyčíslený úrok z omeškania zo súm tam uvedených zobral žalobca návrh

v uvedenej časti späť, žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pričom s čiastočným späťvzatím návrhu
žalovaný súhlasil.

17.Predmetomžalobyzostaluvedenýnárokžalobcu,vzmyslektoréhobyžalovaný bolpovinný zaplatiť
žalobcovi sumu 14.826,24 € spolu s úrokom z omeškania:

1./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 223,14€ od 09.02. 2012 do zaplatenia,
2./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.03. 2012 do zaplatenia,
3./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.04. 2012 do zaplatenia,
4./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.05. 2012 do zaplatenia,

5./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.06. 2012 do zaplatenia,
6./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.07. 2012 do zaplatenia,
7./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.08. 2012 do zaplatenia,
8./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.09. 2012 do zaplatenia,
9./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.10. 2012 do zaplatenia,

10./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.11. 2012 do zaplatenia,
11./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.12. 2012 do zaplatenia,

12./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.01. 2013 do zaplatenia,
13./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.02. 2013 do zaplatenia,

14./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.03. 2013 do zaplatenia,
15./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.04. 2013 do zaplatenia,
16./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.05. 2013 do zaplatenia,
17./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.06. 2013 do zaplatenia,
18./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 835,50 € od 09.07. 2013 do zaplatenia,

19./ 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 399,60 € od 09.08. 2013 do zaplatenia.

18. Jednalo sa o nárok žalobcu v zmysle §-u 79 ods. 1/ a 2/ Zák. práce, nárok na náhradu mzdy
presahujúci prvých 12 mesiacov, a to časť náhrady mzdy za január 2012 ( bod. 17. ods. 1./ ), ďalej celá
náhrada mzdy za február 2012 až do júna 2013 ( bod 17. ods. 2./ až 18./ ) a časť júla 2013 ( bod 17.

ods. 19./).
Nárok žalobcu nad 399,60€ s prísl. za júl 2013 ( bod 19/ je uplatnený v inom konaní ). Samotné vyčíslenie
nároku na náhradu mzdy žalobcom nad 12 mesiacov nebolo žalovaným spochybňované, preto súd
vychádzal následne z vyčíslených súm.
Inakpovedané,predmetomsporuzostalvyššieuvedenýnárok,špecifikovanýžalobcomvrozsahubodov

1./ a 19./ odôvodnenia.19. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď,
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí
s výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku do dňa, keď oznámi zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec

nepriznať.

20. Podľa článku II. Zákonníka práce, pracovno-právne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov
v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva ak tento zákon

osobitne predpísala medzinárodná zmluva, ktorej je Slovenská republika viazaná neustanovuje inak.
Výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými
mravmi;niktonesmietietoprávaapovinnostizneužívaťnaškodudruhéhoúčastníkapracovno-právneho
vzťahu alebo spoluzamestnancov.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný dal žalobcovi neplatnú
výpoveď, čo priamo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Žilina 25C/296/2010-182 zo dňa 04.12. 2012
a rozsudku Krajského súdu Žilina 9Co/101/2013-219 zo dňa 25.04. 2013.

22. Žalobca dňa 15.12. 2010 oznámil žalovanému, že naďalej trvá na vykonávaní práce plnením
povinností, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru, založeného Pracovnou zmluvou zo dňa 01.08. 2005
a jej dodatkov. S poukazom na uvedenú skutočnosť má žalobca nárok na vyplácanie náhrady mzdy od
momentu dňa 16.12. 2010, v zmysle § 79 ods. 1 zák. práce.

23. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 1/ a 2/ zák. práce podaním zo dňa
7.10.2013, kde vyčíslil uvedený nárok na sumu 25.065€, spolu s 9% úrokom z omeškania zo sumy
835,50€ od 9.3.2011 do zaplatenia ( celkove 30 náhrad mzdy s prísl. ).

24. Listom zo dňa 10.01.2014 zobral žalobca svoj návrh o časť náhrady mzdy vo výške 7.364,04 € späť,

žiadal v tejto časti konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný uhradil dňa 18.12. 2013 sumu z titulu náhrady
mzdy vo výške 7.364,04 €. Uznesením Okresného súdu Žilina 6 Cpr/2/2011-60 zo dňa 13.02. 2014 súd
konanie v časti o zaplatenie 7.364,04 € zastavil.

25. Podaním zo dňa 10.07. 2015 zobral žalobca návrh v časti úrokov z omeškania za 9 mesiacov späť,

žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Uznesením Okresného súdu Žilina 6 Cpr/2/2011-100 zo dňa 28.08.
2015 súd konanie v tejto časti zastavil.

26. Na pojednávaní dňa 26.10.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom nároku je už len
suma 14.826,26€ s prísl.. Na pojednávaní špecifikoval nárok ako nárok na náhradu mzdy, ktorá náhrada

mzdy mala byť vyplatená v mesiacoch 2/2012 až 8/2013, spolu s úrokom z omeškania.
Nad sumu 14.826,24€ a vyčíslený úrok z omeškania zo súm tam uvedených zobral žalobca návrh v
uvedenej časti späť, žiadal konanie zastaviť, s čiastočným späťvzatím návrhu žalovaný súhlasil. S
poukazom na uvedené Okresný súd Žilina vo výroku tohto rozsudku rozhodol tak že v zbytku súd
konanie nad sumu 14.826,24 € s príslušenstvom z a s t a v u j e .

27. Predmetom žaloby zostal nárok žalovaného, v zmysle ktorého by žalovaný bol povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 14.826,24 € spolu s úrokom z omeškania, presne špecifikovaný pod bodom 17/
odôvodnenia rozsudku. Jednalo sa o nárok žalobcu v zmysle §-u 79 ods. 2/ zák. práce, definovanýv zákone ako nárok, v zmysle ktorého ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec

nepriznať.

28. K predmetnému je potrebné dodať, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu, požiadal Okresný
súd Žilina podaním zo dňa 18.2.2016, aby súd povinnosť nahradiť uplatnenú náhradu mzdy za čas
presahujúci 12 mesiacov primerane znížil, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznal.

Žalovaný uvedené zdôvodnil skutočnosťou, že:
a/včase,kedybolažalovanémudoručenáneplatnávýpoveď,užbolžalobcazamestnancomžalovaného
a súčasne poberateľom predčasného starobného dôchodku vo výške cca. 400€
Uvedené žalovaný nepopieral ( podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 18.3.2008 z č.l. 290/ spisu bol
žalobca poberateľom čiastočného starobného dôchodku v sume 11.269 Sk , čo je 375€ ).

Z predmetného vyplýva, že v čase doručenia výpovede poberal žalobca mzdu 835,50€ a tiež bol
poberateľom predčasného starobného dôchodku vo výške cca. 375€, čím mal príjem cca. 1.210,50€,
s plným vedomím žalovaného.
b/ podľa tvrdenia žalovaného od januára 2011 nebolo možné ďalej zamestnávať starobného dôchodcu a
poberatelia starobného dôchodku si museli vybrať, či budú poberateľmi len mzdy v pracovnom pomere

alebo len poberateľmi starobného dôchodku.
c/ že od júla 2011 až po rok 2016 žalovaný poberá starobný dôchodok vo výške od 490 po 506€ ( č.l.
293 spisu ).
d/tiežpoukázalnapríjemžalobcuzamesiace10/2012až12/2002vspoločnostiW.A..P..U..,kdežalobca
poberal mzdu vo výške 100€ mesačne.

d/ tvrdil, že žalobca sa neocitol vo finančnej núdzi, pretože žalobcovi bol vyplácaný predčasný starobný
dôchodok a následne úplný starobný dôchodok vo vyššie uvádzanej výške.

Priznanie náhrady mzdy nad základných 12 mesiacov s prísl., ktoré boli žalobcovi žalovaným už
vyplatené, považoval žalovaný s poukazom na vyššie uvedené za porušenie dobrých mravov.

29. Žalobca nespochybňoval poberanie predčasného starobného dôchodku počas obdobia, kedy bol
zamestnancom žalovaného v uvedenej výške, tiež nespochybňoval poberanie starobného dôchodku v

uvedenej výške ani následne, nepopieral príjem od spoločnosti W., A..P..U.. za uvedené obdobie 300€.

Na podanom návrhu trval, uvádzal, že:
a/ odporca, ktorý má kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, sám uvedené predpisy
porušuje, následne sa odvoláva na dobré mravy,

b/ hoci žalovaný vedel, že žalobca je poberateľom predčasného starobného dôchodku, zamestnával
žalobcu, poberanie starobného dôchodku a mzdy žalobcom v tom čase žalovanému nevadilo,
c/ uplatnený nárok na náhradu mzdy žalobcu nad 12 mesiacov považoval žalobca za kompenzáciu
nároku žalobcu z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, pričom súčasná judikatúra ( ktorú
žalobca doložil do spisu a na ktorú odkázal ) nepriznanie takéhoto nároku pripúšťa len výnimočne,

d/ uviedol, že hoci žalovaný tvrdí, že od 1/2011 by sa musel žalobca rozhodnúť, či bude starobný
dôchodca alebo zamestnancom žalovaného z dôvodu zmeny právnej úpravy, takýto postup nie je v
prípade žalobcu jednoznačne nepreukázaný.
Jedná sa len o hypotézu žalovaného, účelovo uvedenú pre zníženie, či nepriznanie náhrady mzdy nad
12 mesiacov.

30. K vyriešeniu predmetného zníženia, prípadného nepriznania nároku na náhrade mzdy žalobcovi je
potrebné uviesť nasledovné.

Podľa § 79 ods. 1/ zák. práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada

mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za
čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.Podľa článku 2/ zák. práce výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov musí byť
v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovno-právneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Dobré mravy je možné pokladať za súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, ktoré sú
uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
Jedná sa o uplatnenie princípu slušnosti vo vzájomných vzťahoch medzi osobami, ktorý uvádzaný
princíp slušnosti je vlastný demokratickému právnemu poriadku. Výkon práv nesmie byť vykonávaný v

rozpore s cieľom, ktorý právna norma pre jeho výkon určuje a sleduje, lebo v takom prípade by šlo o
zneužitie výkonu práva, ktorý je potom ako protiprávny sankcionovaný.

31. Ak skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatné a zamestnanec oznámi
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, pracovný pomer nekončí
a zostávajú zachované práva a povinnosti uvedené v ustanovení § 47 Zák. práca, vyplácať náhradu
mzdy nevynímajúc.

Inak povedané nevyplatenie náhrady mzdy zamestnávateľom zamestnancovi je za určitých okolností
porušením povinnosti zamestnávateľa a to aj nad rámec 12 mesiacov.
K predmetnému je však potrebné dodať, že ak zamestnávateľ nevyplatí náhradu mzdy presahujúcu 12
mesiacov zamestnancovi, zamestnanec sa domáha vyplatenia náhrady mzdy presahujúcej 12 mesiacov
na súde, môže zamestnávateľ požiadať súd, aby mzdu presahujúcu 12 mesiacov primerane znížil alebo

vôbec nepriznal ( aby nebol zamestnávateľ - žalovaný zaviazaný k povinnosti vyplatiť mzdu nad 12
mesiacov čiastočne alebo vôbec ).

32. Pokiaľ vychádzame z uvedeného zákonného ustanovenia §-u 79 ods. 2 Zák. práce, uvedené
zákonné ustanovenia umožňuje priznať súdu náhradu mzdy nad 12 mesiacov ( či už čiastočne alebo

úplne ).
Zákon priamo neupravuje podmienky pre primerané zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy
zamestnancovi.
Vychádzajúc z uvedeného zníženie, popr. nepriznanie náhrady mzdy je výnimočné riešenie a to len v
prípade, ak by výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zaručeného

§ 79 ods. 1/ a 2/ Zák. práce bolo v rozpore s dobrými mravmi ( viď článok 2/ zákonníka práce ).
Tento výklad sleduje ochranu hodnoty slobody , rešpektuje hodnoty právneho štátu vo vyjadrení pojmu
spravodlivosť.

33. K zdôvodneniu žiadosti žalovaného o nepriznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce

12 mesiacov je potrebné uviesť, že v čase, kedy bolo žalovanému doručené neplatné skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, žalobca bol zamestnancom žalovaného, ktorý žalovaný
žalobcovi vyplácal mzdu vo výške 835,50€.
Presne v tomto období poberal žalobca súbežne aj starobný dôchodok vo výške necelých 375€.
Žalovanémuuvedenáskutočnosťbolaznáma,žiadnymspôsobomsauvedenémuvtomobdobínebránil.

34. Do dnešného dňa ( vzhľadom na neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou )
nevieme jednoznačne povedať, čo by sa stalo po 1.1.2011. Otázka znie, akým zákonným spôsobom
by sa do budúcna upravili po 1.1. 2011 právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, vyplývajúcich
so štátnozamestnaneckého pomeru, s odkazom na žalovaným uvádzanú zmenu právnej normy od

1.1.2011.
O uvedenom môžeme len filozofovať.

35. Celkom logický sa javí postup žalobcu, ktorý v čase konania na Okresnom súde Žilina 25C 296/2010
o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhrady mzdy ( v čase právnej neistoty ) si

našiel prácu a legitímnym spôsobom získal 3 x 100.36. Ako je vyššie uvedené, žalobca mal pred doručením výpovede príjem cca. 1.2010,50€ ( mzda +
predčasný starobný dôchodok ).
Životný štandard zabezpečený uvedenými príjmami po uplynutí výpovednej lehoty žalovaný stratil a to

na základe nelegitímneho postupu žalovaného.

37. Celkom na záver a zásadne je potrebné dodať, že žalovaným subjektom je Inšpektorát práce Žilina,
ktorý žalovaný Inšpektorát práce Žilina má plniť úlohy vyplývajúce so zák. č. 125/2006 Z.z..

Podľa § 1 písm. a/,b/ a c/ zák. č. 125/2006 Z.z. ( o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci )
a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
b/ vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone
dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len "dohľad"), 1)
c/ ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

Podľa § 2 ods. 1/ až 6/ zák. č. 125/2006 Z.z.
Inšpekcia práce je:
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok

žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a)
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3)
vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,

4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú
zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca
vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej

kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva
práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom,
8. osobitného predpisu3d) zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov
na výkon prác pri poskytovaní služieb,

b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi
4) a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o
spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

Inšpekcia práce sa vykonáva
a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú
zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach
fyzických osôb,
b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých

zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 6)

Zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu.
Inšpekciu práce na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru,

Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej
republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy vykonávajú ich orgány inšpekcie práce.
Inšpekcia práce podľa tohto zákona sa nevykonáva
a) na pracoviskách Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného
bezpečnostného úradu,

v chránených priestoroch 7) Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky,
na pracoviskách fyzickej osoby a právnickej osoby, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu. 8)
Inšpekcia práce nie je dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov. 9)38. Vychádzajúc z úloh definovaných zákonom má žalovaný zabezpečiť ochranu zamestnancov pri
práci a vykonávať štátnu správu v oblasti inšpekcie práce a iné.
Uvedené plnenie úloh u žalovaného má však platiť nielen navonok ale aj dovnútra, vo vzťahu k svojim

zamestnancom.
Ako je vyššie uvedené, žalovaný rozviazal štátnozamestnanecký pomer so svojim zamestnancom.
Po podaní žaloby žalobcom o neplatnosť rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru a iné žalovaný
čakal, ako skončí konanie o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vedeného na
Okresnom súde Žilina č.k. 25C 296/2010 ( osoba znalá práva, vedomá si možného úspechu či

neúspechu ).
Keď je neplatnosť rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru konštatovaná rozsudkom Okresného
súdu Žilina 25C/296/2010 - 182 zo dňa 04.12. 2012 ( súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom
žalovaného zo dňa 30.09. 2010, číslo 1/2005/ŠS je neplatná a štátnozamestnanecký pomer trvá ), voči
uvedenému rozsudku Okresného súdu Žilina sa žalovaný následne odvolá.
A až keď uvedené porušenie práva konštatuje aj rozsudok Krajského súdu Žilina v konaní

9Co/101/2013-219 zo dňa 25.04. 2013, až vtedy s časovým odstupom doplatí náhradu mzdy, ale len
za prvých 12 mesiacov.
Náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov odmietne doplatiť, odvolávajúc sa na dobré mravy.

39. Tak, ako je vyššie uvedené, žalobca sa podaným návrhom zo dňa 14.12.2010 domáhal súdneho

výroku, ktorým by súd určil, že:
a/ výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 30. 09. 2010 pod číslom X/XXXX/ŠS skončenie
je neplatná,
b/ ktorým by súd určil, že štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá,
c/ ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v rozsahu priemerného

mesačného zárobku, ktorý vyčíslil vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10. 2013 na sumu 25.065 € s
príslušenstvom.

40. Žalobca od samého začiatku do samého konca tvrdil, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi listom
žalovaného zo dňa 30.9.2010 je neplatná, svojich práv sa domáhal žalobou o neplatnosť výpovede.

41. Žalovaný tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe rozporoval a v podstate čakal, s akým výsledkom
dopadne konanie pred Okresným súdom v Žiline a následne po odvolaní žalovaným, konanie pred
Krajským súdom v Žiline.
Žalovaný ako osoba znalá pracovnoprávnych predpisov právny následok vyplývajúci z doručenej

výpovede sám neriešil, ale čakal, ako dopadne konanie pred Okresným súdom Žilina a následne pred
Krajským súdom Žilina.
Až keď odstupom rokov, z rozhodnutí súdov mal žalovaný jednoznačne preukázané, že pochybil a že
výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 30.9.2010 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer
trvá, dňa 18.12.2013 vyplatil náhradu mzdy za prvých dvanásť mesiacov a následne úroky z uvedených

súm.
Nárok žalovaného na náhradu mzdy presahujúci 12 mesiacov žalovaný odmietol vyplatiť čo i len
čiastočne, s odkazom na dobré mravy, a to voči osobe dôchodcu, narodeného X.X.XXXX.

42. Súd zastáva názor, že s poukazom na vyššie uvedené konštatovania súdu dôvody uvedené

žalovaným na primerané zníženie či nepriznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov
nie sú také zásadné, aby odôvodňovali zníženie či nepriznanie náhrady mzdy.
S poukazom na uvedené súd náhradu mzdy žalovanému v rozsahu uplatnenom žalobou priznal vo
výške 100%.

43. Podľa § 517 ods. 1/,2/ OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalobca si v konaní uplatnil aj úrok z omeškania, z jednotlivých náhrad miezd od 9 dňa v mesiaci ( deň po
splatnosti každej jednej náhrady mzdy, v počte uplatnených 19 náhrad miezd ) za obdobie od 9.3.2011
až 9.8.2013 vo výške 9%.Vzhľadom k tomu, že výšku úroku z omeškania 9% je možné priznať len u prvých 6 uplatnených nárokov,
u ďalších 10 uplatnených nárokov je možné priznať len 8,75% a posledné 3 nároky je možné priznať
len z úrokom z omeškania vo výške 8,50%, súd rozhodol tak, že priznal úrok z omeškania v rozsahu

zákona a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku nad zákonný rámec zamietol.

44. Podľa § 262 ods. 1/,2/ CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1/,2/ CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol úspešný nepatrnej časti a to len v časti úrokov z omeškania, súd

o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnychexekútorochaexekučnejčinnostivzneníneskoršíchpredpisov);akideorozhodnutieovýchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.