Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713202740
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2713202740.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: V. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, o zaplatenie 2.831,53 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 3C/169/2013-63 zo
dňa 21. januára 2015, na odvolanie žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k.
3C/169/2013-137 zo dňa 25. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie a dopĺňací rozsudok súdu I. inštancie s a r u š í a vec
sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške
2.831,53 eur, úrok z omeškania v sume 299,11 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
2.368,81 eur od 16.11.2012 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že nadobudol
pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Bratislave (ďalej „právny predchodca
navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ„) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo
dňa 28.6.2011 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca

uzavrel s odporkyňou dňa 3.3.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. 252753885 (ďalej len „zmluva o
úvere“),ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienkypostupcuvzneníichdodatkovanazáklade
ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca uviedol, že
zmluvaobsahujevšetkyznakyaspĺňavšetkynáležitostizmluveoúverepodľa§497-§507Obchodného

zákonníka. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju
povinnosť podľa zmluvy, preto pôvodný veriteľ vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka
navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.866,53 eur, ktorá pozostáva z istiny
2.403,81 eur, úroku z omeškania 314,86 eur, úroku 147,86 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým
systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná uznala vyššie

uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Navrhovateľ tvrdil, že po postúpení pohľadávky ku dňu
podania návrhu odporkyňa uhradila navrhovateľovi celkom sumu 35 eur. Dlžná suma vo výške 2.831,53
eur pozostáva z neuhradenej istiny 2.368,81 eur, z úroku 147,86 eur a z úroku z omeškania 314,86 eur.
Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania za obdobie od 29.6.2011 (deň nasledujúci po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky) do dňa 15.11.2012 vo výške 314,86 eur a úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2.368,81 eur od 16.11.2012 do zaplatenia. Žalobca odpovedal na výzvu súdu o úpravu

návrhu podaním zo dňa 22.2.2014 tak, že istina vo výške 2.368,81 eur pozostáva z neuhradeného
úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaná čerpala dňa 3.3.2006 peňažné prostriedky vo výške1.659,70 eur a vykonala úhrady celkom v sume 978,19 eur, pričom z úhrad odporkyne bola na istinu
započítaná suma 969,70 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 8,49 eur. Žalovanej boli
účtované poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v celkovej výške 239,31 eur a zmluvné úroky

vo výške 1.474,50 eur. Istina tak predstavuje súčet bezhotovostného čerpania úveru, ku ktorému boli
pripočítané poplatky a úroky a od ktorých boli odpočítané úhrady odporkyne započítané na istinu. Úroky
boli vyčíslené sadzbou 17,30 % ročne. Pre výpočet úrokov z omeškania bola použitá úroková sadzba
pre úrok z omeškania 26,40 % ročne.

2. Zmluvou o splátkovom úvere č. 252753885 zo dňa 3.3.2006 súd zistil, že právny predchodca
navrhovateľa, veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporkyňa v postavení dlžníka podpísali zmluvu o
splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a
meneazapodmienokdohodnutýchvzmluve.Podľačl.IIbod1a2saveriteľzaviazalposkytnúťdlžníkovi
úver po splnení podmienok uvedených v zmluve pripísaním finančných prostriedkov na účet dlžníka
uvedený v zmluve a dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver

splatiť, platiť úroky, a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Podľa zmluvy o úvere bola výška
úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 1.659,70 eur (50.000 Sk), úver bol špecifikovaný ako
Miniúver do 10 minút, úroková sadzba uvedená v zmluve bola 17,30 % pevná do konečnej splatnosti
úveru, bez poplatku za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru 1,66 eur (50 Sk) mesačne, výška
mesačnej splátky 44,25 eur (1.333 Sk), periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej

splátky 20.4.2006, konečná splatnosť úveru 20.2.2011 a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho
mesiaca. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov 9,51 %. Všetky údaje a náležitosti
uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia zmluvy
a ich zmeny sa riadia Úverovými podmienkami účinnými od 1.2.2006 a Všeobecnými obchodnými
podmienkami účinnými od 1.8.2002. V článku I. v bode 2 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala

inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok v súlade s úverovými podmienkami.
Článok II. bod 2 je vyhlásením dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil s VOP a úverovými podmienkami,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z čl. II. bodu 3 vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene
neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, VOP, ktoré sú
súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Čl. II

bod 4 obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú
riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný zákonník, s odkazom na ustanovenie § 262 tohto
právneho predpisu. Súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté podmienky pri neplnení
zo zmluvy o úvere.

3. Právny predchodca navrhovateľa - banka, poskytla odporkyni úver v rámci vykonávania svojej
obchodnej činnosti a odporkyňa prijala finančnú službu ako spotrebiteľ. Základná právna úprava
právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie odporkyne v zmluve ako
spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane

spotrebiteľa a v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a postavenie banky, ktorá poskytla
podľa predmetu svojho podnikania finančnej služby odporkyni podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia §
2 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V
prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú /adhéznu/,
predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvoril

právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ
zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporkyňou - spotrebiteľom a vo formulárovej
zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ nemala možnosť
dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohla vyjednávať podmienky a mohla navrhovateľom predložený
návrh na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva

neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.

4. Súd je toho názoru, že je neprijateľnou podmienka daná dodávateľom do čl. II. bod 2. zmluvy o úvere,
podľa ktorej dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase v stanovenom čase platiť
úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, pretože v celej zmluve niet zmienky o

tom, čo sa za ďalšie podmienky veriteľa považuje a nezdôvodnil to ani navrhovateľ. Nie je tak zrejmé,
za čo má spotrebiteľ plniť. Právny úkon je v tejto časti nezrozumiteľný, neurčitý a preto podľa § 37
ods. 1 OZ neplatný. Tieto ďalšie podmienky, medzi ktoré patria poplatky, ako súd zistil z výpisu z účtu
odporkyne, nie sú v zmluve presne špecifikované a tu vzniká dodávateľovi priestor účtovať spotrebiteľoviakékoľvek poplatky a náklady, čo aj dodávateľ vykonal a čo pôsobí výrazne v neprospech spotrebiteľa.
Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale
je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by

pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve.
Vedením úverového účtu si banka realizovala svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí úverov klientom.
Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, banka teda dlžníkovi neposkytuje
vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Súd má za to, že navrhovateľovi
nepatrí ani poplatok za vedenie účtu uvedený v zmluve o úvere (výška poplatku 50,-Sk mesačne),

pretože ako už súd uviedol, predpokladá sa, že za poplatok sa poskytne nejaká odplatná služba alebo
protiplnenie, o ktorých bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 OSP do vyhlásenia uznesenia
o skončení dokazovania preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak navrhovateľ neurobil,
považoval súd podmienku za individuálne s odporkyňou nevyjednanú, neprijateľnú a pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ a § 53 ods. 4 OZ za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa
neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je

podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym
úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s
dobrými mravmi.

5. Na predošlú neprijateľnú podmienku nadväzuje ďalšia neprijateľná podmienka uvedená v čl. II

bod 2., ktorá dáva právomoc banke vykonávať inkaso z účtu spotrebiteľa a to vo výške a v termíne
splátok v súlade s úverovými podmienkami v spojení s bodom 1 posledná veta uvedeného článku,
na základe ktorého sa zmeny náležitostí zmluvy riadia úverovými podmienkami a VOP. Ako súd zistil
z výpisu z účtu odporkyne, na základe uvedených podmienok došlo zo strany pôvodného veriteľa k
nesprávnemu započítaniu splátok odporkyne najskôr na úroky z omeškania, poplatky a úroky a až

nakoniec na istinu a došlo tiež k zmene zmluvy o výške poplatkov, bez dodatku k zmluve resp. bez
riadnehopísomnéhoprávnehoúkonuozmenepodmienokdohodnutýchvzmluve.Tietopodmienkyďalej
umožnili pôvodnému veriteľovi zmeniť výšku splátky, na základe údajného súhlasu dlžníka s inkasom
tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to v prípade, ak dôjde k zmene výšky
poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a s

tým spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru, dlžník potom súhlasí so
zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá.
Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho
záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa
a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva
neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a považoval
preto zmluvnú podmienku uvedenú v časti II bod 2 za neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa § 40 ods. 2
OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol

súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by
vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy
robí zmluvnú podmienku neplatnou. Podľa názoru súdu banka si takouto podmienkou istila, že v prípade
nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu úveru
a o poplatky za upomienky.

6. Ďalšia neprijateľná podmienka sa nachádza v čl. I zmluvy, kde je uvedená ročná percentuálna
miera nákladov vo výške 9,51 %. Vzhľadom k tomu, že v zmluve je uvedená výška úrokovej sadzby
17,30 % ročne, nemohla byť výška percentuálnej miery nákladov nižšia ako výška úrokovej sadzby.
Ročná percentuálna miera nákladov je reálna matematická veličina, ktorá musí byť jednoznačne vyššia

ako úrok z konkrétneho úveru, nakoľko v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú
všetkynákladyvrátaneúrokuapoplatkov,ktorésúspojenésposkytnutímspotrebiteľskéhoúveru.RPMN
do roku 2006 v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z. z. bol podľa nesprávneho vzorca. Správne určená
RPMN bola stanovená vzorcom na jej výpočet už v smernici Rady č. 87/102/EHS z 22. Decembra

1986 a smernici Rady č. 98/7/ES zo 16. februára 1998 ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Len
tento vzorec na výpočet RPMN reálne odzrkadľuje skutočné náklady spotrebiteľa pri konkrétnom úvere,
keďže správne zohľadňuje aj úrokovú sadzbu a ostatné náklady na úver. Tento vzorec na výpočet
RPMN mal byť v správnej podobe prevzatý do právneho poriadku Slovenskej republiky. Práve údaj oRPMN patrí k najdôležitejším údajom úverovej zmluvy zohľadňujúci všetky náklady na úver vyjadrené
v percentuálnych bodoch. Uvedením výšky RPMN 9,51 % právny predchodca navrhovateľa porušil
zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o úrovni nákupných podmienok v súvislosti s

poskytovaním úveru. Predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý bankou, a teda spotrebiteľ legitímne
očakával, že banka bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak,
ako jej to ukladá zákon o bankách. Banka musela vedieť, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve je
nesprávny a v neprospech klienta skresľuje cenu úveru. Banka neposkytla klientovi objektívny údaj o
výške RPMN a voči klientovi postupovala neodborne.

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Súd vyvodil ten skutkový stav,
že právny predchodca navrhovateľa podpísal s odporkyňou dňa 3.3.2006 zmluvu o splátkovom úvere.
Predmetnou zmluvou sa banka zaviazala odporkyni poskytnúť úver vo výške 1.659,70 eur (50.000
Sk) s konečnou splatnosťou úveru do 20.2.2011 a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky a zaplatiť úroky, pričom výška mesačnej splátky bola 44,25 eur (1.333 Sk). Z obsahu a

formy Zmluvy o splátkovom úvere je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa /bankou/ a odporkyňou, ktorej predtlač formulára mala banka už
pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporkyne, pričom odporkyňa obsah
zmluvy nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola
daná do zmluvy o úvere na predtlači, vyhotovenej bankou a odporkyňa mala síce možnosť sa pred

podpísaním zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohla ju individuálne vyjednať. Pri týchto záveroch sa
súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako
neplatnú. Ak sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z
okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Údaj

o RPMN patrí k najdôležitejším údajom úverovej zmluvy zohľadňujúci všetky náklady na úver vyjadrené
v percentuálnych bodoch. Na základe vyššie uvedeného záveru, keď dohoda o ročnej percentuálnej
miere nákladov je nedeliteľným celkom zmluvy o úvere, ktorý už ďalej nie je možné deliť tak, ako to
má na mysli § 41 Občianskeho zákonníka, súd považoval celé dojednanie o výške ročnej percentuálnej
miery nákladov za neplatné. Z uvedeného dôvodu potom je súd toho názoru, že navrhovateľ má nárok

iba na vrátenie toho, čo odporkyňa z poskytnutej sumy nevrátila, a to titulom bezdôvodného obohatenia.

8. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že v konaní je potrebné ex offo prihliadnuť
na premlčanie uplatneného nároku aplikoval ustanovenie § 5b ZoOS. Pri posudzovaní premlčania súd
aplikoval ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba pri práve

na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia dva roky a počíta sa odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou
zmluvu o splátkovom úvere č. 252753885 zo dňa 3.3.2006 s konečnou lehotou splatnosti úveru dňa
20.2.2011. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčacia dvojročná lehota v tomto prípade
začala plynúť odo dňa 21.2.2011 (deň nasledujúci po konečnej splatnosti úveru uvedený v zmluve o

úvere, nakoľko premlčanie sa počíta odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) a uplynula dňa 21.2.2013. Návrh na súd podal navrhovateľ
dňa 15.4.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, preto bolo potrebné premlčaný návrh
navrhovateľa ex offo ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

9. Žalobca v konaní predložil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku avšak aj pre
platnosť dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. V príslušenstve
pohľadávky podľa zmluvy bude príslušenstvo vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára. Dohoda o
uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a
zrozumiteľná. Po oboznámení sa s listinou súd vyvodil záver, že je neurčitá. V „dohode“ nie je uvedená

žiadna výška dohodnutej splátky, navrhovateľ nepreukázal dohodu s odporkyňou o výške splátok. Aby
bola splátka dohodnutá, vyžaduje sa k nej zhodný prejav vôle najmenej dvoch strán. Chýba tak prejav
vôle druhej strany k vzniku právneho úkonu, ktorý zamýšľal navrhovateľ vyvolať ohľadom časti dohody,
nazvanej Forma splatenia záväzku. Takto naformulovaný právny úkon ako prejav vôle, smerujúci k
vzniku uznania záväzku je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Uznanie dlhu odporkyňou

súd hodnotí tiež ako neplatný právny úkon, nadiktovaný dodávateľom spotrebiteľovi do „Dohody“, ktorý
sa podľa § 39 OZ prieči dobrým mravom. Súd dohodu vyhodnotil ako neplatnú a uznanie záväzku
za neúčinné a v konaní na „dohodu“ neprihliadal. Pri trovách konania súd poukazuje na § 142 ods.
1 OSP, podľa ktorého v zásade úspešným účastníkom sporového konania patrí náhrada ich účelnevynaložených trov, vzniknutých im na úspešné bránenie práva. Keďže úspešná odporkyňa výslovne
oznámila, že náhradu trov konania nepovažuje, súd rozhodol, že sa jej napriek jej úspechu v konaní
náhrada trov konania nepriznáva.

10. Súd dopĺňa rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 3C/169/2013 - 63 z 21.1.2015 dopĺňacím
rozsudkom o nasledovný výrok: I. Súd určuje, že čl. I bod 1 zmluvy o splátkovom úvere č. 0252753885
zo dňa 3.3.2008 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom v Bratislave, Suché Mýto
4 a žalovanou v znení druhej vety“ Dlžník je povinný za podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve

poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve“, II. súd
určuje, že zmluvná podmienka v horeuvedenej zmluve uvedená v čl. II bod 2 v znení „Dlžník vyhlasuje,
že sa oboznámil s VOP a Úverovými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne
vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP
rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými
podmienkami Obchodné podmienky banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a

povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006“, III. súd určuje, že
zmluvná podmienka uvedená vo vyššie uvedenej zmluve v čl. I v bode 1. ohľadom ročnej percentuálnej
miery nákladov 9,51% sú podmienkami neprijateľnými. Z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku vyplýva,
že v konaní ustálil neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených vo výroku tohto dopĺňacieho
rozsudku, ktoré považoval za neplatné a z toho dôvodu považoval za neplatnú celú zmluvu o úvere,

avšak tieto neprijateľné podmienky neuviedol vo výroku rozsudku. Rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť, nakoľko bolo napadnuté odvolaním žalobcu. Ustanovenie § 298 ods. 2 CSP (predtým
§ 153 ods. 4 OSP) ukladá súdu povinnosť, aby aj bez návrhu výslovne uviedol vo výroku rozhodnutia
zmluvnú podmienku, ak určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z
dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky.

Vzhľadom k tomu, že súčasťou výroku rozsudku nie je záver o neplatnosti zmluvných podmienok, ktoré
súd v odôvodnení rozsudku ustálil ako neprijateľné.

11. Odvolanie proti rozsudku podal žalobca. Súd zamietol žalobný návrh z dôvodu, že nakoľko podľa
názoru súdu bol údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nesprávny, je časť dohody o ročnej

percentuálnej miere nákladov absolútne neplatnou, pričom dôvod neplatnosti sa týka podstatnej zložky
zmluvy. Následne súd posúdil uplatnený nárok ako nárok na bezdôvodné obohatenie, pričom v zmysle
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoOS") posúdil
uplatnený nárok za premlčaný. Proti uvedenému rozhodnutiu podáva v zákonnej lehote odvolanie z

dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, ktoré
odôvodňuje. Súd v odôvodnení rozsudku pri výpočte RPMN vychádzal z prílohy k zákonu č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských
úveroch, v ktorej sa uvádza nasledovný vzorec:

E
r = T-tá odmocnica --- - 1
P

Použitím predmetného vzorca súd vyvodil ten právny záver, uvedená RPMN v zmluve o splátkovom

úvere vo výške 9,51 % nebola správne vypočítaná a v zmluve bola nesprávne uvedená. Súd následne
mal za to, že ide o nepravdivý údaj o RPMN, čo je potrebné vyhodnotiť tak, akoby údaj o RPMN
chýbal a spotrebiteľský úver z tohto dôvodu považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca však
poukazuje na nasledovné skutočnosti. Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 03.03.2006.
V zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 sa

ročná percentuálna miera nákladov vypočíta nasledovne: r = (F/P)1/T - 1, kde r je neznáma, ktorá
vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, F predstavuje budúcu hodnotu podľa § 2 písm. c) zákona,
P predstavuje súčasnú hodnotu, t.j. nominálnu hodnotu poskytnutého úveru, a T predstavuje časové
obdobie splácania úveru. Na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 03.03.2006 bol odporcom rade
poskytnutý úver vo výške 50.000,-Sk (nominálna hodnota poskytnutého úveru - P), ktorý sa odporca

zaviazal uhradiť v 59-tich mesačných splátkach (časové obdobie splácania úveru - T) po 1.333,- Sk,
t.j. uhradiť pôvodnému veriteľovi sumu v celkovej výške 78.647,- Sk (budúca hodnota - F). Vzhľadom
na vyššie uvedené je výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov po prepočítaní na percentá a po
zaokrúhlení na dve desatinné miesta vo výške 9,51 %. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniama vec nesprávne právne posúdil. V danom prípade nemožno spochybniť, že výška RPMN je vypočítaná
v súlade so zákonom platným v čase uzavretia zmluvy, a v zmluve o splátkovom úvere je teda uvedená
v súlade s daným zákonným výpočtom. Z uvedeného lo1 vyplýva, že súd na výpočet RPMN aplikoval

neskoršiu právnu úpravu, ktorá ešte v čase uzavretia zmluvy nebola platná ani účinná. Vzhľadom na
uvedené navrhovateľ zastáva názor, že výška RPMN je v zmluve uvedená a vypočítaná správne v
súlade s prílohou zákona platného v čase uzavretia zmluvy. Žalobca má za to, že uplatnený nárok
mal všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca uvádza, že pokiaľ by aj zmluva nemala zákonom vyžadované

náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/200 l Z. z., zmluvu nemožno považovať za
neplatnú a nárok z nej za bezdôvodné obohatenie. Uvedený záver nekorešponduje ani s ustanovením
§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. Následne po prijatí záveru u platnosti zmluvy nie je možné v danom
prípade aplikovať ustanovenie § 107 ods. l Občianskeho zákonníka. Dňa 20.03.2012 podpísal odporca
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len "Dohoda"), prostredníctvom ktorej
odporca uznal záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o splátkovom úvere č. 252753885

uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. vo výške 2.403,81 € s prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa
splatiť svoj záväzok v splátkach uvedených v Dohode. Predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré
zákonvyžadujepreplatnosťuznaniadlhuzostranydlžníka,tedamápísomnúformu,vyplývaznejdôvod
vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Obsahom Dohody je uznanie
dlhu zo strany odporcu, následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie

plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou
a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Podpisom Dohody o uzavretí
splátkovéhokalendáraauznanízáväzku,došloknaplneniuustanovenia§110ods.1druhávetaOZ,tzn.
k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10 ročnej premlčacej, pričom k tomu, aby nastali
uvedené účinky zákon nevyžaduje. aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Zastáva

názor, že súd vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa upravenej v Občianskom zákonníku, keď
úplne negoval hmotnoprávne inštitúty upravené v Občianskom zákonníku, a to uznanie práva v zmysle
ust. § 110 ods. l Občianskeho zákonníka, ako aj uznanie záväzku v zmysle ust. § 558 Občianskeho
zákonníka, vychádzajúc pritom iba z domnienok, ktoré riadne neodôvodnil. Žiadne zákonné ustanovenie
nebráni súdnemu uplatneniu aj premlčaného práva a zároveň premlčaním dlh nezaniká, teda nemožno

ani pri najmenšom hovoriť o použití nekalých obchodných praktík. V danom prípade došlo navyše k
uznaniu dlhu a teda k plynutiu novej premlčacej doby. Poukázal v tej súvislosti na rozhodnutia Krajského
súde v Nitre zo dňa 31.03.2014, sp. zn. 6Co/252/20 13, Krajského súde v Prešove zo dňa 11.03.2014,
sp. zn. 9Co/35/2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.06.2014, sp. zn. 9Co/41/2013, Krajského
súdu v Žiline zo dňa 29.05.2014, sp. zn. II Co/187/201, Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.07.2014,

sp. zn. 25Co/84/2013, Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.03.2014, sp. zn. 7Co/82/. Žalobca pre úplnosť
uvádza, že pokiaľ by súd posúdil predmetný úverový vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka,
následne aj účinky Dohody je potrebné vyhodnotiť v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. V
súvislosti s platnosťou Dohody poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 30.10.2013, sp. zn. 15Co/28/2013. Ďalej súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 5b ZoOS.

Navrhovateľ nemôže súhlasiť s tým, aby v danom prípade súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. Žalobca zastáva názor, že aplikáciou ust. §
5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, podľa čl. 1 ods. l a čl. 1 ods. 2
Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. l /, a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. l Listiny
základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej

v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu I vlastníckeho práva podľa čl.
20 ods. 1 Ústavy SR, čl. II ods. l Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového protokolu o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému
súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. l Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. l Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania

garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Aplikáciou
ustanovenia § 5b ZoOS na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu
došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na
začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého
súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do

majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním § 5b ZoOS súd taktiež porušil zásadu stanovenú v
čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade Ústavou SR. Navyše vzniká reálna hrozba,
že súd by tak spôsobil navrhovateľovi škodu. V Slovenskej republike je pravá retroaktivita zakázaná. Nazáklade vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v
zmysle ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku ho zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu
voči žalovanej v napadnutom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 Občianskeho

súdneho poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňujem
voči odporcovi trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní, pričom trovy
právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 133,45
eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 10,07 eur s DPH, spolu 143,52 eur s
DPH (podanie odvolania).

12. Žalobca podal odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku podáva žalobca odvolanie z dôvodu, že
rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodňujem
nasledovne. Žalobca v plnom rozsahu trvá na odvolaní podanom voči rozsudku zo dňa 21.01.2015.
č. k. 3C/169/2013 - 63 a dôvodoch v ňom uvedených. Vzhľadom na to nemožno súhlasiť ani s
dopĺňacím rozsudkom. Žalobca hneď úvodom poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo

dňa 31.05.2017. sp. zn. 10Co/84/2016, v zmysle ktorého vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
voči postupníkovi pohľadávky neúčelné a postráda svoj hlavný význam a cieľ. Účelom takého výroku,
ktorý môže byt' prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania (t. č. strany) - spotrebiteľa, je to,
aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so
spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Túto povinnosť na základe takého výroku

môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou vo výroku takého rozsudku. Podľa
ust. § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V odseku 3 § 52 OZ je vymedzený
pojem dodávateľ. Ide o subjekt, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Právnapredchodkyňažalobkynepostúpila

predmetnú pohľadávku na žalobkyňu, ktorá však v tomto zmysle nie je dodávateľom, neposkytla
Žalovanému úver, z ktorého v tomto konaní Žalobkyňa uplatňuje nároky a preto nebolo dôvodným,
aby súd I. inštancie bez návrhu (i keď na pokyn odvolacieho súdu, vychádzajúci z t .č. už judikatúrou
prekonaného názoru) vo vzťahu k žalobkyni podľa § 153 ods. 4 OSP uviedol vo výroku dopĺňacieho
rozsudkuzneniezmluvnýchpodmienok,akobolodojednanévspotrebiteľskejzmluve,pretožežalobkyňa

nie je dodávateľom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Zároveň je potrebné dodať, že postupom
súdu I. inštancie, ktorý vo vzťahu k žalobkyni určil zmluvné podmienky z dôvodu neprijateľnosti za
neplatné, sa stráca účel § 153 ods. 4 OSP, ktorým bolo, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa
používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým
významom. toho predpokladu, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku bola dojednala Takéto

vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky by malo význam iba za žalobkyňa Pokiaľ súd vyhlásil
za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v čl. I bod I. zmluvy o splátkovom úvere, a to v časti
spojenia a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, s uvedeným žalobca nemôže súhlasiť.
Predmetné ustanovenie nemožno považovať za nejasné, keďže je jasne uvedené, že ide o plnenie
podmienok,ktorésúvzmluvedohodnuté.Pokiaľsúdpoukazujenapovinnosťžalovanéhoplatiťpoplatky,

žalobca si dovoľuje poukázať na úvodné ustanovenia zmluvy, kde sú poplatky špecifikované. Ďalej sú
poplatky špecifikované v Sadzobníku poplatkov, s ktorým bol žalovaný oboznámený. Pokiaľ mal však
súd pochybnosti o dôvodnosti konkrétnych poplatkov, mal za neprijateľné a neplatné vyhlásiť konkrétne
tieto poplatky a nie vyššie uvedené ustanovenie zmluvy, ktoré samo o sebe žiadnu neprijateľnosť
nespôsobuje. Ďalej žalobcovi nie je vôbec zrejmé, v čom spočíva neprijateľnosť ustanovenia čl. II

ods. 2 úverovej zmluvy, pričom podľa názoru žalobcu táto skutočnosť nevyplýva ani z odôvodnenia
samotného rozsudku. Žalobca má za to, že nemožno vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku
skutočnosť, že sa žalovaný, resp. klient banky oboznámil s obchodnými podmienkami a sadzobníkom
poplatkov. K samotnej výške ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN") sa žalobca
dostatočným Žalobca pre úplnosť uvádza, že v prípade vyhlásenia zmluvnej podmienky za neplatnú,

je nutné danú zmluvnú podmienku posúdiť vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, posúdiť jej aplikáciu v
danom prípade, či došlo k zneužitiu zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa. Žalobca má za
to, že súd neprepojil relevantným spôsobom uvedené zmluvné podmienky s uplatňovaným nárokom,
neuviedol, akým spôsobom predmetné zmluvné podmienky spôsobili značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca si v konaní uplatnil len sumu splátok

nepremlčanýchkudňupodaniažalobyazkaždejsplátkyzákonnýúrokzŽalobcazároveňzastávanázor,
že súd ani presne nešpecifikoval, v čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinností medzi zmluvnými
stranami v dôsledku súdom konštatovaných neprijateľných podmienok, tzn. v čom sa prejavila aplikácia
súdom konštatovaných neprijateľných podmienok v danom prípade vo vzťahu k uplatnenému nárokutak. aby narušila rovnováhu medzi zmluvnými stranami. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 389 CSP zruší
dopĺňací rozsudok.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil, že je potrebné rozhodnutie zrušiť.

14. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Zmluvou o splátkovom úvere
č. 252753885 zo dňa 3.3.2006 právny predchodca navrhovateľa, veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a

žalovaná v postavení dlžníka podpísali zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.6.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1 má súd
preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je navrhovateľ v
tomto konaní pohľadávku voči odporkyni v tomto konaní, a to v sume 2.866,53 eur s počtom dní

omeškania 1 224. Tým mal súd preukázané, že aktívna legitimácia v konaní svedčí navrhovateľovi, ktorý
sa stal novým veriteľom odporkyne nadobudnutím pohľadávky voči odporkyni zo zmluvy o splátkovom
úvere. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011 právny predchodca navrhovateľa oznámil
odporkyni, že postupuje pohľadávku vo výške 2.866,53 eur vyplývajúcu zo spotrebného úveru. Od
okamihudoručeniaoznámeniamalaodporkyňauhrádzaťuvedenúpohľadávkupostupníkovi.Doručenka

pre odporkyňu súdu predložená nebola. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
uzatvorili dňa 20.3.2012 formulárom s predtlačou, na ktorom sa uvádza, že žalovaná ako dlžník uznáva
dlh, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere a pozostáva podľa tejto dohody z istiny 2.403,81 eur,
nákladov na inkasné konanie 150 eur a z príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy, že sa zaväzuje splatiť
dlh v splátkach s dátumom prvej splátky dňa 25.4.2012, splátky splatné v 25 deň v mesiaci, výška

splátky v dohode uvedená nebola. V bode 3.2 dohody je uvedená podmienka, že v prípade, ak dlžník
nebude splácať svoj záväzok podľa dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky.
Naostatoktrebauviesť,ževprípadevyhláseniazmluvnejpodmienkyzaneplatnú,jenutnédanúzmluvnú
podmienku posúdiť vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, či došlo k zneužitiu zmluvných podmienok v
neprospech spotrebiteľa, súd musí uviesť akým spôsobom predmetné zmluvné podmienky spôsobili

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

15. Pri rozhodnutí súd I. inštancie považoval nárok žalobcu za premlčaný v zmysle § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadol na to aj bez návrhu Odvolací súd pri svojom rozhodnutí
musel prihliadnuť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález

bol vyhlásený 27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.)

16. Pod sp. zn. 271/2018 Z. z. Ústavný súd SR uviedla časovú verziu predpisu účinnú od 27.9.2018 :
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018. Ústavný súd rozhodol, že
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov účinnosť.

17. Súd I. inštancie pri rozhodnutí zamietnutia poukázal na to, že v konaní je potrebné ex offo prihliadnuť
na premlčanie uplatneného nároku podľa ustanovenia § 5b ZoOS. Pri posudzovaní premlčania súd
aplikoval ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba pri práve
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia dva roky a počíta sa odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. keďže žalobca uzatvoril

so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere č. 252753885 zo dňa 3.3.2006 s konečnou lehotou splatnosti
úveru dňa 20.2.2011 podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčacia dvojročná lehota začala
plynúť odo dňa 21.2.2011 (deň nasledujúci po konečnej splatnosti úveru uvedený v zmluve o úvere,
nakoľko premlčanie sa počíta odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniua kto sa na jeho úkor obohatil) a uplynula dňa 21.2.2013. Návrh žalobca podal na súd dňa 15.4.2013,
po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, preto bolo potrebné premlčaný návrh navrhovateľa ex offo ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

18. Odvolací súd však o odvolaní v tejto časti musel prihliadnuť na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený 27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť
vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.). Keďže Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
účinnosť, rozhodnutie pri aplikácii uvedeného § 5b je protiústavné.

19. Odvolací súd preto podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie v časti zamietnutia nároku

spolu s úrokom z omeškania zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Keďže sa dotýka rozhodnutie o tejto zrušenej časti aj výroku o trovách konania, bolo
potrebné odvolacím súdom ako závislý výrok zrušiť aj rozhodnutie v časti práva na náhradu trov konania
(§ 379 písm. a) CSP).

20. Úlohou súdu I. inštancie preto v ďalšom konaní bude posúdiť správne nárok žalobcu s úrokom z
omeškania, ako aj ostatných poplatkov a pritom zistiť, či došlo za toto obdobie k úhrade časti uplatnenej
sumy, ak áno treba ju v prospech žalovanej zarátať. Odvolací súd však v tej súvislosti dáva súdu I.
inštancie do pozornosti, že keďže určil neprijateľnú podmienku (dopĺňacím rozsudkom) v súvislosti s
čl. I zmluvy, kde je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 9,51 %, nasledovne: Súd I .

inštancie posúdi správne, či bola RPMN v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.4.2006
vypočítaná plne v súlade s zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 251/2001 Z. z. v znení do 30.06.2006
Cdo jeho novelizácie zák. č. 264/2006 Z. z. účinnej od 1.7.2007, ktorý v prílohe obsahoval vzorec pre
výpočet ročnej percentuálne miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch. Je tiež známou skutočnosťou,
že do pôvodného znenia zákona o spotrebiteľských úveroch, do jeho prílohy o výpočte RPMN, sa

už pri jeho tvorbe dostal nevhodný vzorec na prepočet ukazovateľa, v dôsledku čoho celková cena
pôžičky, ktorú má RPMN odzrkadľovali bola opticky zhruba o polovicu nižšia. Až po štyroch rokoch v
novelizácii Zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom č. 264/2006 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2006
došlo k zmene tohto vzorca. V prílohe č. 1 bola obsiahnutá základná rovnica, v prílohe č. 2 príklady
výpočtov RPMN v prechodných a záverečných ustanoveniach k zák. č. 264/2006 Z. z. k úpravám

účinným od 1.7.2006 bolo ustálené, že právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov. Nový
vzorec pre výpočet RPMN preto nepôsobil retroaktívne. Preto, ak bola RPMN v predmetnej Zmluve o
spotrebiteľskom úvere vypočítaná v súlade s prílohou zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, je vyrátaná správne.

21. Zároveň súd I. inštancie v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP rozhodne aj o nároku na náhradu trov tohto
odvolacieho konania v novom rozhodnutí o veci.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).