Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209123
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8712209123.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predseníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: F.. V. J., nar. X.X.XXXX,
bytom N. XXXX/XX, K. - N. N., právne zastúpený JUDr. Ján Garaj, advokát, Hlavná 137, Prešov,
proti žalovanému: Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, Poprad, IČO: 00 326 470, v konaní
o náhradu za zriadenie vecného bremena s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Poprad č.k. 11C/126/2012 - 271 zo dňa 12.10.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie: I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 9.400,- Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vyslovil, že žalobca má právo na
náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
samostatným uznesením.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 1 zákona č. 135/1961 Zb. cestný

zákon v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka a zákonom č.
66/2009 Z.z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade vzniká právo žalobcu domáhať sa náhrady za
vecné bremeno účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z., a to napriek tomu, že tento zákon priamo nerieši
finančné vyrovnanie s vlastníkom pozemku. To, že nemôže dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva

bez náhrady vyplýva jednak z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článku 1 dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého každá fyzická a právnická
osoba má právo pokojne užívať svoj majetok, pričom nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktorý stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Z uvedeného dôvodu súd má za to, že napriek skutočnosti, že zákon č. 66/2009 výslovne neustanovil
možnosť finančnej náhrady, vzniká pre vlastníka pozemku právo, ktoré môže byť vykonané po prvý raz

nasledujúcim dňom od účinnosti tohto zákona. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu za vecné bremeno
zriadenú zákonom súd má za to, že pri zriaďovaní vecných bremien na základe zákona, náhrada za
obmedzenie vlastníckeho práva je koncipovaná ako náhrada jednorazová, ktorá je splatná v zákonom
stanovených lehotách tomu kto je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej zriaďované vecné bremeno viazne
(rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky č. 25/2004).

4. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi
predpismi, na ktorých základe boli zriadené. Aj keď majú nesporne verejnoprávny prvok danýspôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúži, nie je možné prehliadnuť to, že majú i významný prvok
súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci,
ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné

vecné bremená tento charakter majú tiež. Ostatné zákony, podľa ktorých vznikajú, sa týmto pojmom
označujú. Ich režim však nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadia
špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, ktoré vznikli z dôvodu prevádzky.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok je dôvodný a taktiež výška za zriadenie vecného bremena

ako jednorazová dávka vo výške 9.400,- Eur je v súlade s právnymi predpismi a súd vychádzal pri
rozhodovaní z odborných stanovísk vypracovaných znalcami, t. j. odborníkmi znalými tejto problematiky.

6. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (C.s.p.) v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Z dôvodu, že žalobca mal plný úspech
v tomto konaní, a to tým, že súd návrhu vyhovel v celom rozsahu, t. j. čo požadoval od žalovaného, z

tohto dôvodu má žalobca právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 365
ods. 1 písm. d/ v spojení s § 9 C.s.p. Žalovaný namietal, že výrok I. rozsudku nekorešponduje s petitom
žaloby. Z výroku nie je jasné, o čom súd rozhodol, keďže petit žaloby znel vydať náhradu za zriadené

vecné bremeno, ktoré viazne na nehnuteľnostiach v prospech žalovaného, a to parcely č. KNC XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území K.,
obec K., okres K. M. parcely KNC č. XXXX/XX - orná pôda o celkovej výmere 143 m2, zapísanej na
LV č. XXXX katastrálne územie K., obec K., okres K. a to od 01. 07. 2009 do vykonania pozemkových
úprav. Samotný žalobca uvádza v petite žaloby, že žiada vydať náhradu od 01.07.2009 do vykonania

pozemkových úprav, čo považuje žalovaný za náhradu totožnú s náhradou, ktorá mu bude priznaná
v rámci už začatého konania o pozemkových úpravách. Od 01. 07. 2009, teda od účinnosti článku I.
zákona č. 66/2009 Z.z. už viazne na predmetných pozemkoch povinnosť vlastníka pozemku strpieť
v prospech Mesta Poprad právo stavby (cestného telesa) a to na základe § 4 ods. 2 zákona číslo
66/2009 Z.z. Jediným orgánom, ktorý má právomoc rozhodnúť v tejto veci je Okresný úrad Poprad,

pozemkový a lesný odbor (predtým Obvodný pozemkový úrad Poprad). Ide o právomoc rozhodnúť o
určení náhrady za zastávané pozemky. Zároveň žalovaný ozrejmil skutočnosti, že zákon číslo 66/2009
Z.z. sa zrodil z legitímneho zámeru, ktorý predchádza. historický vývoj od roku 1989 až do 09.05.2008,
keďMinisterstvofinanciíSlovenskejrepublikypredložilonamedzirezortné pripomienkovékonanienávrh
zákona o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov zastavaných stavbami,

ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a samosprávne kraje a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predložený návrh zákona riešil problematiku usporiadania vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa
pod stavbami v rámci pozemkových úprav ako štandardného nástroja usporiadania vlastníctva v tom,
ktorom katastrálnom území. Obec a vyšší územný celok by mali k riešeniu usporiadania vlastníctva
prispieť pozemkami v ich vlastníctve. Ako vyplýva z dôvodovej správy zákonodarca mal v úmysle to,

že odškodniť vlastníkov pozemkov pod stavbami nemajú obce alebo už vyššie územné celky, ale štát.
Návrh zákona bol schválený a vydaný v Zbierke zákonov pod č. 66/2009 Z.z. a účinnosť článku I.
tohto zákona, ktorý upravuje predmetnú problematiku je od 01. 07. 2009. Žalovaný následne citoval
z dôvodovej správy k zákonu číslo 66/2009 Z.z. a poukázal na znenie § 66 ods. 1 Hospodárskeho
zákonníka a § 7 vyhlášky číslo 156/1975 Z.z. Zároveň na zákon číslo 191/1995 Z.z. a 330/1991 Zb.

o pozemkových úpravách usporiadaní pozemkového vlastníctva pozemkových úradoch pozemkovom
fondeaopozemkovýchspoločenstváchvzneníneskoršíchpredpisov.Nauvedenéskutočnostipoukázal
žalovaný z dôvodu ozrejmenia zámeru zákonodarcu prijať tak dlho chýbajúci a potrebný zákon, ktorým
je zákon číslo 66/2009 Z.z., pričom poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nie je ochotný
tento zákon akceptovať ako prameň práva, ktorý riešil uvedenú problematiku, ktorá je predmetom

sporu. Zákon číslo 66/2009 Z.z. je formálnym prameňom práva pre daný prípad a bol prijatý s cieľom
jednorazového odškodnenia buď výmenou za náhradný pozemok alebo formou finančnej náhrady s tým,
žetentoprocesbudezavŕšenýažpopridelenínáhradnéhopozemku,respektívepofinančnomvyrovnaní
vlastníka zo strany štátu. V žiadnom prípade zámerom zákona nebolo dvakrát odškodňovať vlastníkov
pod stavbami a to za čas od účinnosti zákona, keď ešte nedôjde ku strate vlastníctva pozemkov pod

komunikáciou, ale iba k jeho obmedzeniu a druhýkrát, keď dôjde k úplnej strate vlastníctva či už
z dôvodu zámeny alebo z dôvodu finančného vyrovnania. Práve naopak cieľom bolo jednorazové
odškodnenie. V žiadnom prípade v tejto veci nemôže prichádzať do úvahy občianskoprávny spor z
dôvodu, že nejde o oblasť súkromného práva a vzhľadom k tomu, že náhrada za pozemok sa priznávaako v konaní, ide o oblasť verejného práva kedy správny orgán má nadriadené postavenie a má
právomoc vo veci rozhodnúť. Aj z toho dôvodu všeobecný súd nemá v tejto veci právomoc rozhodnúť.
Súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že žalobca kúpil nehnuteľnosti v roku 2006 a v roku 2009 pri

nadobúdaní predmetných pozemkov pod stavbami vedel, že sú na nich zriadené miestne komunikácie
a z toho dôvodu možno predpokladať, že to bolo zo špekulatívnych dôvodov. Mesto Poprad nemalo
možnosť odmietnuť prevzatie miestnych komunikácii do svojho vlastníctva, nakoľko muselo rešpektovať
rozhodnutie zákonodarcu. Je veľký rozdiel v tom, aby Mesto Poprad dobrovoľne, na základe svojej
vlastnej vôle (dispozičnej autonómie) sa rozhodlo získať miestne komunikácie aj s tým, že sú postavené

na cudzích pozemkoch alebo ich muselo prijať proti vlastnej vôli. Ani s touto skutočnosťou sa súd v
žiadnom prípade nevysporiadal. Dňa 07. 03. 2012 bolo Obvodným pozemkovým úradom Poprad podľa
§ 3 ods. 1 zákona číslo 66/2009 Z.z. začaté konanie o nariadenie pozemkových úprav na pozemky,
ktoré sa nachádzajú pod komunikáciami vo všetkých katastrálnych územiach pre Obec Poprad. Toto
konanie bolo začaté na návrh Mesta Poprad ako vlastníka stavieb, ktoré prešli do vlastníctva obce
podľa zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon v znení neskorších

predpisov). Súčasťou návrhu na začatie konania je aj príloha, ktorú tvorí zoznam parciel s tým, že
zoznam pozemkov nie je uzavretý, pretože až pri projektovaní pozemkových úprav na základe presnej
identifikácie parciel sa zistí ktoré pozemky ležia pod miestnymi komunikáciami. To znamená, že, až
keď bude zverejnený návrh pozemkových úprav, vtedy bude známy presný zoznam parciel, ktoré
ležia pod stavbami miestnych komunikácií. Napokon je to účelom samotného zákona číslo 66/2009

Z.z. Žalobca vykonanými pozemkovými úpravami bude odškodnený. Už aj z toho dôvodu považuje
žalovaný žalobu za bezdôvodnú. Zároveň žalovaný opätovne poukázal na ust.§ 3 C.s.p., ktoré citoval.
Na poslednom pojednávaní dňa 12.10.2017 žalovaný navrhol na preukázanie toho aká časť pozemkov,
ktoré sú predmetom sporu leží pod miestnymi komunikáciami, resp. koľko m2 z týchto pozemkov vo
vlastníctve mesta zaberá miestna komunikácia, aby bol vypočutý aj odborník z odboru geodézia, aby za

týmto účelom určil presné geometrické a polohové určenie prieniku miestnych komunikácií a uvedených
pozemkov a to v súlade so zákonom č. 215/1995 Z.z. Dôvodom malo byť to, že v odbornom vyjadrení
znalec z odboru cestná doprava F.. N. Q. nemohol dať odpoveď na tieto otázky. Žalovaný považoval
za potrebné preukázať uvedené skutočnosti a to z dôvodu, že v zmysle petitu žaloby je potrebné
vydať náhradu za zriadené vecné bremeno a nakoľko vecné bremená sú v zmysle Občianskeho práva

k cudzej veci, sú absolútnymi subjektívnymi právami, ktoré musia rešpektovať všetci. Nie je možné,
aby rozsah týchto vecných bremien bol zistený na základe slovenských technických noriem, ktoré
boli použité pri uvedenom odbornom stanovisku. Uvedené technické normy slúžia na identifikáciu
cestného telesa pre iné účely, ale nie pre určenie rozsahu vecného bremena. Aj keď znalec z odboru
cestná doprava uvádza, že urobil miestnu obhliadku daných lokalít, aj napriek tomu nemohol presne

určiť (identifikovať) geometrické a polohové určenie pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod miestnymi
komunikáciami. K návrhu žalovaného, aby sa uskutočnila ohliadka na mieste samom aj za prítomnosti
autorizovaného geodeta, ktorý by na základe GPS súradníc určil kde sú hranice uvedených pozemkov,
aby bol vypočutý v tejto veci ako svedok F.. I. H., autorizovaný geodet, ktorý zameriava rozsah
vecných bremien, nebolo vyhovené. Návrh bol zamietnutý. Súd na základe vykonaného znaleckého

dokazovania - odborného stanoviska č. 021/2013 o stanovení výšky odplaty za zriadené vecné bremeno
za zastavenie nehnuteľnosti vyhotovenej znalcom F.. Z. L., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľnosti - pozemné stavby, ako aj odborného vyjadrenia za znalecký úkon č.
25/2013 vo veci posúdenia, či stavby umiestnené na predmetných pozemkov v k.ú. K. sú miestnymi
komunikáciami a ako celkovú výmeru zaberajú na týchto pozemkoch vyhotovené znalcom F.. N. Q.,

znalcom v odbore cestná doprava dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože skutkový stav je
taký, že miestne komunikácie nezaberajú celé predmetné pozemky. Časť pozemku CKN č. XXXX/XX
netvorí ani priľahlú plochu k miestnej komunikácií a časť pozemku CKN č. XXXX/X slúži ako odstavný a
manipulačný priestor pre obyvateľov rodinných domov súpisné č. XXX a XXX, čo je zrejmé aj z leteckých
fotografických snímkov. V samotnom odbornom vyjadrení na str. 17 je uvedené, že časť pozemku

parcela CKN č. XXXX/XX sa nachádza mimo hlavný dopravný priestor a na 80 % z uvedeného pozemku
sa nenachádza asfaltový kryt. Podobne aj pri pozemku parcela CKN č. XXXX/X znalec skonštatoval, že
celý pozemok je cestným pozemkom a trávnatý porast, ktorý sa nachádza mimo spevnenú časť vozovky
na predmetnom pozemku je možné charakterizovať ako zatrávnenie, resp. cestnú zeleň. Odborné
vyjadrenie odkazuje na STN 736110, ktorá pojednáva i o priestore nad časťou miestnej komunikácie,

ktorá slúži na vedenie cestnej premávky a delí sa na hlavný priestor a pridružený priestor. Podľa názoru
žalovaného na pridruženom priestore nemôže viaznuť vecné bremeno v neprospech vlastníka stavby.
Pridružený priestor v žiadnom prípade neobmedzuje vlastníka pozemku, nakoľko ho môže nerušene
využívať. Ako vyplýva z uvedeného, na základe týchto dôkazov sú dospel k nesprávnym skutkovýmzisteniam, pretože v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. náhrada za zriadenie vecného bremena nemôže
byť vyššia ako v rozsahu pod stavbami - miestnymi komunikáciami vo vlastníctve obce a ktoré prešli
do vlastníctva obce podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením

a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Zároveň žalovaný znova uviedol, že sa domnieva,
že náhrada za zriadené vecné bremeno nemôže byť priznaná duplicitne. Preto súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z dôvodu, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedený v ods.1 a táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej, napádal žalovaný podľa § 365 ods.2 C.s.p. aj toto právoplatné

uznesenie č.k. 11C/126/2012-83 zo dňa 12.12.2012, ktorým sa nariadilo v predmetnej veci znalecké
dokazovanie a poveril F.. Z. L. - znalec z odboru stavebníctvo pre vypracovanie odborného vyjadrenia a
to v rozsahu výšky odplaty za zastavené plochy a nádvoria predmetných pozemkov. Uvedené uznesenie
preto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesením žalovaný bol zaviazaný zaplatiť
preddavok 150,- Eur na trovy odborného vyjadrenia. Toto vyjadrenie považuje žalovaný za zbytočné
a predčasné a pre súdne konanie nepoužiteľné, nakoľko cena za zriadené vecné bremeno nemôže

byť takto určená. Cena pozemku má vychádzať z ceny pred zastavaním pozemku, nakoľko stavbu
zastavaním nezhodnotil vlastník pozemku. Ak by bolo preukázané, že pozemky vo vlastníctve žalobcu
sú zastavané miestnou komunikáciou, v takom prípade sa predpokladá, že stavby vybudoval právny
predchodca žalovaného, t.j. štát, zhodnotenie sa nemôže pripočítať v prospech žalobcu. Preto žalovaný
navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust.§ 389 ods.1 C.s.p. zrušil rozsudok z dôvodov uvedených v ust.§

365 ods.1 písm.b/, d/, f/ a h/ C.s.p. a podľa ust.§ 362 ods.2 C.s.p., resp. podľa § 9 C.s.p. konanie zastavil
z dôvodu, že vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Námietky uvedené v bode 1. jeho odvolania súhrnne
označil ako bezpredmetné. Výrok I. napadnutého rozsudku plne korešponduje s návrhom žalobcu zo

dňa 19.06.2017, ktorý žalobca podal v reakcii na právoplatnosť medzitýmneho rozsudku osvedčujúceho
danosť nároku. Súd teda rozhodol o nároku na základe právneho posúdenia potvrdeného odvolacím
súdom, teda že ide o náhradu za vecné bremeno, skutkového stavu tvrdeného v žalobe, že cestné
teleso užíva žalovaný na úkor vlastníka pozemku a vyčíslení výšky nároku v zmysle navrhovaného
petitu podloženého vykonanými dôkazmi. Žalovaným predostrený historický exkurz k materiálnym

podmienkam vzniku zákona č. 66/2009 Z.z., ako aj jeho zmysel, a teória prameňov práva sú
informácie všeobecne známe, čo však nemôže spochybniť ústavnú relevanciu náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva bez ohľadu na to, či je upravená zákonmi. Notorické opakovanie argumentov
žalovaného o zmysle predmetného zákona je v tomto štádiu konania zbytočné, pretože ide o podmienky
danosti nároku, ktorá už bola judikovaná odvolacím súdom, keď bol medzitýmny rozsudok potvrdený.

K právnej argumentácii o danosti nároku teda nevidí žalobca zmysel mrhať papierom. Taktiež
je bez opodstatnenia skúmanie eventuálneho úmyslu žalovaného k nadobudnutiu cestných telies
do vlastníctva. Ak sa žalovaný ako mesto cíti rozhodnutím zákonodarcu poškodené, má možnosť
vlastníctvo k cestným telesám previesť súkromným osobám. Okrem uvedeného treba zdôrazniť, že
všetkytietonámietkysvojoupovahounemôžubyťinouvadoukonania,ktorábybolaodvolacímdôvodom

podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p Nové znenie procesného kódexu je postavené tak, aby zaručovalo
efektivitu a hospodárnosť konania. Z toho dôvodu má 4. diel ôsma hlava C.s.p. privilegované postavenie,
ktoré je potrebné rešpektovať. Ak má sporová strana za potrebné poprieť skutkové tvrdenia protistrany,
musí tak učiniť bezodkladne, a tieto svoje protitvrdenia podložiť dôkazmi. Žalovaný sa nemôže odvolávať
na to, že súd nevykonal ním navrhované dôkazy a nezaoberal sa jeho námietkami, keď po prvé tieto

boli uplatnené oneskorene, a po druhé neboli podložené žiadnym dôkazom. Súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku správne uvádza, že žalovaný mal vedomosť o odbornom vyjadrení F.. Q. a
odbornomstanoviskuF..L.,alenavyvrátenieichzáverovnepredložilžiadnydôkaz.Okreminéhožalobca
predpokladá, že bol žalovaný súdom poučený o tom, že na neskôr navrhnuté skutočnosti a dôkazy
sa neprihliada. Z uvedeného vyplýva, že nejde o porušenie práva na spravodlivý proces, ale o logický

dôsledoknerešpektovaniasudcovskejazákonnejkoncentráciekonaniažalovaným.Obzvlášťzaujímavé
sú právne názory žalovaného v bode 3 jeho námietok, podľa ktorých súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo vecným bremenom sú zaťažené len pozemky pod
komunikáciou, vrátane priľahlej plochy, ktorá tvorí s komunikáciou svojim využitím neoddeliteľný celok.
Podľa názoru žalovaného znalec z odboru cestná doprava nemôže robiť záver o tom, ktorý pozemok

je využitím cestný pozemok. Iste si aj žalovaný všimol fakt, že znalec F.. Q. jednoznačne uvádza, že
celé pozemky žalobcu sú svojou povahou cestnými pozemkami, teda že sú buďto pokryté stavbou
komunikácie, alebo vo zvyšku slúžia tejto komunikácii. Kto iný, ako znalec z odboru dopravy by mohol
zodpovedne posúdiť povahu pozemkov. Ak by chcel žalovaný tieto jednoznačné závery odbornéhovyjadrenia znalca spochybniť, bolo jeho procesnou povinnosťou predložiť súdu dôkaz podporujúci jeho
tvrdenia, čo sa však nestalo. Holé tvrdenia o tom, že skutkový stav je iný, aký ho konštatoval znalec
v zmysle ustanovení o procesnom útoku a procesnej obrane podľa C.s.p. celkom zjavne neobstoja.

Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a keďže žalovaný iné
dôkazy nepredložil, ním označený odvolací dôvod podľa 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. naplnený nie je. Na
právne špekulácie žalovaného prezentované v bode 4. predmetného odvolania nepovažoval žalobca
za potrebné reagovať. Čo sa týka uznesenia súdu prvej inštancie, podľa názoru žalobcu toto nemá
žiadnu vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p. a už vôbec nemožno tvrdiť, že predmetné uznesenie

alebo jeho údajná vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Tento odvolací dôvod naplnený nie je,
keďže uznesenie bolo bez vady. Preto žalobca navrhol z dôvodu, že žalovaným uvádzané skutočnosti sú
irelevantné a ako odvolacie dôvody neúčinné a odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné aby
odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

9. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že trvá na svojich
dôvodoch odvolania a vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.02.2018 považuje za nepresvedčivé a zavádzajúce.
Čo sa týka nevyhnutnej miery, obrana žalovaného spočíva v tom, že nebolo vyhovené vykonať dôkaz,
aby sa uskutočnila ohliadka na mieste samom aj za prítomnosti autorizovaného geodeta, ktorý by na
základe GPS súradníc určil, kde sú hranice uvedených pozemkov a aby bol vypočutý v tejto veci ako

svedok F.. I. H., autorizovaný geodet, ktorý zameriava rozsah vecných bremien a to práve za účelom
zistenia rozsahu vecného bremena - na preukázanie nevyhnutnej miery, nakoľko žalovaný má za to,
že nie celé pozemky sú zastavané cestným telesom. Čo sa týka obmedzenia vlastníckeho práva na
základe zákona, vlastnícke právo žalovaného je obmedzené na základe zákona č. 66/2009 Z.z. (zrejme
mal žalovaný na mysli žalobcu). Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva bude vyplatená v rámci

pozemkových úprav v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. Ak má odvolací súd dospieť ku spravodlivému
rozhodnutiu, je povinný sa vyššie uvedenou obranou žalovaného zaoberať aj napriek tomu, že žalobca
vytýka žalovanému plytvanie papierom. Nie je pravda, že žalovaný na vyvrátenie záverov znaleckých
posudkov nepredložil žiaden dôkaz. Žalovaný od začiatku nesúhlasil s ich obsahom a namietal ich
na každom pojednávaní. Žalovaný sa odvolal aj voči uzneseniu voči zloženiu preddavku na znalecké

dokazovanie. Zároveň žalovaný opätovne poukázal na to, že znalec z odboru cestná doprava nemôže
urobiť záver, že či celé pozemky, alebo ich časť sú zastavané cestným telesom, ak nedošlo ku ich
geometrickému zameraniu. Znalec z odboru cestná doprava mohol výlučne odpovedať len na otázky
týkajúce sa samotných cestných telies a to v danom prípade či uvedené komunikácie sú miestnymi
komunikáciami a nemohol určiť akú celkovú plochu zaberajú na týchto uvedených pozemkoch.

10. K vyjadreniu žalovaného sa znova vyjadril žalobca. Žalobca uviedol, že žalovaný mal podľa
jeho názoru možnosť počas konania predložiť vlastné odborné vyjadrenie k otázke záberu cesty na
pozemku žalobcu a neobracať sa s touto záležitosťou na konajúci súd. Žalovaný v tomto rozsahu
neuniesol dôkazné bremeno, za čo nesie procesnú zodpovednosť on sám. Holé nesúhlasenie a

odvolanie sa voči procesným uzneseniam o trovách konania nie je procesnou obranou v zmysle
ustanovení C.s.p., a preto nemôže žalovanému priniesť úspech. Vo vzťahu k námietkam žalovaného
k neurčitosti záberu cesty na pozemkoch žalobcu, tieto otázky boli riešené už v odvolaní žalovaného
proti medzitýmnemu rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 05.06.2014 a napriek tomu odvolací súd
jednoznačne konštatoval rozsudkom zo dňa 16.06.2016 celkovú správnosť medzimného rozsudku,

ktorý priznal náhradu žalobcovi v rozsahu celej výmery pozemkov žalobcu. Súd prvej inštancie bol aj
týmto záverom v ďalšom konaní viazaný. V tejto súvislosti už Ústavný súd uviedol, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec zásadný význam (IV. ÚS 358/09). Je zrejmé, že žalovanému ide iba o vytváranie prieťahov, keď sa
dožaduje odpovede na otázky, ktoré už boli zodpovedané v konaní predchádzajúcom medzitýmnemu

rozsudku. Ako príklad možno uviesť otázku náhrady, ktorá sa podľa názoru žalovaného vypláca v rámci
pozemkových úprav, ale pritom už medzitýmny rozsudok na strane 6.tento názor žalovaného vyvracia.
Argumenty žalovaného nie sú takého charakteru, aby im súd prvej inštancie venoval osobitnú pozornosť,
zvlášť keď odpoveď na nich dáva spomínaný právoplatný medzitýmny rozsudok spojený s potvrdzujúcim
rozsudkom odvolacieho súdu. Preto zotrval žalobca na predchádzajúcich stanoviskách uvedených v

podaní zo dňa 11.01.2018 a uplatnil si znova náhradu trov odvolacieho konania.

11. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľaust. § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.05.2019 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

15. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením
napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť podanej
žaloby. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie
v a vzhľadom k tomu, že došlo k odklonu v otázke charakteru náhrady za vecné bremeno považuje za

potrebné dodať.

16. Z výsledkov vykonaného dokázania a obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie medzitýmnym
rozsudkom zo dňa 05. 04. 2014 rozhodol tak, že určil žalobcovi patrí právo na vydanie náhrady za
zriadené vecné bremeno, ktoré v prospech žalovaného viazne na parcele č. KNC XXXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 81 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. K., obec K., okres K. parcely KNC č.
XXXX/XX - orná pôda o celkovej výmere 143 m2, zapísanej na LV č. XXXX k. ú Poprad, obec K., okres
K., zo strany žalovaného Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. č. 2802/3 K., IČO: 00326470.

17. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného. Krajský súd v Prešove potvrdil

medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa dňa 16.6.2016. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
25.07.2016.

18. V čase vydania medzitýmného rozsudku zastával odvolací súd názor, že je možné priznať vo veci
iba jednorázovú náhradu za vecné bremeno. Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Krajského

súdu v Prešove dňa 15. 05. 2018 bolo prijaté väčšinové stanovisko, že vo veci „zákona č. 66/2009
Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,zákon predpokladá pozemkové úpravy a v rámci nich definitívne vyriešenie obmedzení vlastníkov
zastavaných pozemkov verejnoprospešnými stavbami. Do času pozemkovej úpravy zákon v prípade,

že ku dňu účinnosti zákona niet iného práva, zriaďuje vecné bremeno, vo vzťahu ku ktorému sa náhrada
priznáva podľa všeobecných právnych predpisov. Berúc zreteľ na to, že ide o dočasné opatrenie,
jednorazová náhrada vychádza z doby po neobmedzený čas, že sa cena za užívanie nehnuteľností
môže na trhu meniť, spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedá opakujúca náhrada len za skutočnú
dobu trvania obmedzenia“. I napriek tomuto odklonu vzhľadom na to, ako bola žaloba postavená, kedy

bola podaná, ako žiadal žalobca rozhodnúť po vydaní medzitýmného rozsudku a na skutočnosť, že
žalobca nenavrhol rozhodnúť o opakujúcej sa náhrade a žalovaný ani v odvolaní nenamietal, že je
namieste rozhodnúť o opakujúcej sa náhrade, nie jednorazovej, ale tvrdil, že nie je potrebné rozhodnúť o
žiadnej náhrade, odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolacísúd poukazuje aj na skutočnosť, že žaloba bola podaná v roku 2012, teda konanie vo veci sa vedie
7 rokov.

19.Užodvolacísúdvrozsudku,ktorýmpotvrdilmedzitýmnyrozsudok(sp.zn.5Co/154/2014)konštatoval
že medzi stranami nie je spornou skutočnosť, že pozemky vlastnícky patriace žalobcovi sú zastavané
pozemnými komunikáciami vo vlastníctve žalovaného, ktorý ich získal do vlastníctva v zmysle Zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Žalobca má obmedzený výkon svojho vlastníckeho práva,
ktoré mu patrí v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, čo je nepochybne v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je nutné k odvolacím námietkam žalovaného uviesť, že súdy
majú právomoc rozhodovať v sporoch ohľadom obmedzenia vlastníckeho práva napriek skutočnosti,
že Zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo právnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky stanovuje príslušné orgány
na vykonanie pozemkových úprav. V danom prípade sa však nejedná o nárok na pozemkovú úpravu,
ale jedná sa o osobitný nárok na priznanie náhrady za zriadené vecné bremeno čo nepochybne patrí

do právomoci súdu v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. (teraz § 3 C.s.p.). Preto námietku žalovaného, že vec
nepatrí do právomoci súdu nepovažoval a ani nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Nejedná sa totiž
o náhradu, ktorá bude priznaná v rámci už začatého konania o pozemkových úpravách ako sa mylne
domnievažalovanýanamietatovpriebehuceléhokonania,zároveňajvodvolaní.OkresnýúradPoprad,
pozemkový a lesný odbor nemá právomoc rozhodovať o náhrade za zriadenie vecného bremena ako

sa mylne domnieva žalovaný.

20. Žalovanému vzniklo od 01. 09. 2009 k predmetným pozemkom v jeho prospech právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemkov (§ 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z.z.) a žalobcovi vznikol v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. nárok na to, aby

žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. V prípade, že sa
neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná
v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 330/1991 Zb.
(§ 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.). Zákon č. 66/2009 Z.z. žiadnym spôsobom neupravuje stav do
doby než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, respektíve než sa usporiadajú vlastnícke

vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 66/2009 Z.z. je však vlastník pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak,
ako to uvádza žalovaný, že by vlastníkovi pozemku bez pridelenia náhradného pozemku, respektíve
do vykonania pozemkových úprav nevzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým

je jeho pozemok zaťažený zo zákona. Odvolací súd už vo svojom rozhodnutí sp.zn. 5Co/154/2014
zo dňa 16.06.2016 konštatoval, že výška náhrady za zriadenie vecného bremena nie je totožná s
hodnotou pozemku, ktorý je zaťažený vecným bremenom a vzhľadom na zdĺhavý postup pri konaní
na nariadení pozemkových úprav má odvolací súdoch doposiaľ za to, že takýto právny záver nie je v
rozpore s dobrými mravmi uvedenými v ust.§ 3 Občianskeho zákonníka. Teda nejde o dvojitú náhradu

ako namieta žalovaný vo svojom odvolaní a zároveň uvedenú skutočnosť namietal i v konaní. Zároveň,
tak ako to už odvolací súd konštatoval aj vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, v tomto prípade nie
je relevantnou skutočnosť, že žalovaný ako obec nemal možnosť odmietnuť predmetné stavby, nakoľko
mu boli delimitované zákonom. Táto otázka z pohľadu vlastníka nie je relevantná.

21. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 123 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva,
že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.

22. V zmysle ust. § 128 Občianskeho zákonníka ods. 1, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze

alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu
použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. V zmysle ods.2 uvedeného ustanovenia vo verejnom
záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to
len na základe zákona, ale na tento účel a za náhradu.

23. Zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá ust. § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka, to je zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom na to, že predpisom, ktorý
upravuje vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov
nadobudnutých podľa osobitných predpisov, problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych právvlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši. Zákon č. 66/2009 Z.z. však v ustanovení § 4 odkazuje
na úpravu obsiahnutú v § 151n až 151p Občianskeho zákonníka, je potrebné pri riešení otázky náhrady
za obmedzenie vlastníckych práv z týchto ustanovení vychádzať.

24. Žalovaný namietal, že na poslednom pojednávaní dňa 12. 10. 2017 navrhol na preukázanie toho,
aká časť pozemkov, ktoré sú predmetom sporu leží pod miestnymi komunikáciami, respektíve koľko m2
týchto pozemkov vo vlastníctve mesta zaberá miestna komunikácia, aby bol vypočutý aj odborník z
odboru geodézia a za týmto účelom určil presné geometrické a polohové určenie prieniku miestnych

komunikácií a uvedených pozemkov a to v súlade so zákonom č. 215/1995 Z.z. Súd prvej inštancie sa
v bode 15. odôvodnenia rozsudku s touto otázkou vyporiadal tak, že návrh zamietol ako nedôvodný,
nakoľko žalovanému boli doručené obidva odborné vyjadrenia vypracované znalcami. Žalovaný do dňa
podania návrhu vedel čo je predmetom konania. Zároveň súd prvej inštancie v bode 17. viedol, že
návrh na vykonanie výsluchu svedka je prostriedkom procesnej obrany, ktorý nemá žiaden význam pre
rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný mal možno dať vypracovať sám znalecký posudok a predložiť súdu

ako aj ďalšie svoje skutkové tvrdenie, o ktoré sa opiera a preukázať opak tvrdenia zo strany žalobcu, čo
v uvedenom prípade zo strany žalovaného nebolo preukázané. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval,
že by sa jednalo o zbytočné predlžovanie sporu. S týmto názorom odvolací súd plne súhlasí a zároveň
poznamenáva, že ustálenie častí pozemkov, ktoré sa nenachádzajú priamo pod stavbou, ale v jej
bezprostrednom okolí nie je s poukazom na ust. § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. právne významné a

táto skutočnosť nemá ani vplyv na uplatnený nárok. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká zo
zákona aj k priľahlej ploche. Mýli sa teda žalovaný, keď uvádza, že na pridruženom priestore nemôže
viaznuť vecné bremeno v neprospech vlastníka stavby.

25. K odvolacej námietke žalovaného, že súd rozhodol o niečom, čo nebolo predmetom konania

odvolací súd uvádza, že podaním zo dňa 19. 06. 2017, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Poprad
dňa 20. 06. 2017 žalobca po právoplatnosti medzitýmného rozsudku žiadal rozhodnúť tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.400,- Eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanému bolo toto podanie
doručené na vyjadrenie, ako to vyplýva z doručenky na č.l. 261a spisu dňa 12. 09. 2017. K tomuto

podaniu sa však žalovaný vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 21. 09. 2017 na
č.l. 266 spisu. To, o čom sa vo veci koná vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 12. 10. 2017,
keď splnomocnená zástupkyňa žalovaného sama konštatovala, že žalobca akceptoval rozhodnutie zo
dňa 19. 06. 2017 doplnil a žiada, aby súd vydal rozsudok, na základe ktorého žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 9.400,- Eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný

sa k tomu vyjadril a poukázal na to, že neakceptuje odborné stanovisko ani F.. Z. L. ani F.. N. Q. a
domnieva sa, že túto otázku musí podporiť aj znalec z odboru geodézia, ktorý presne určí podľa súradníc
GPS aká časť žalovaných pozemkov sa nachádza pod spevnenou plochou miestnej komunikácie. Z
toho dôvodu navrhol žalovaný vypočuť svedka Ing. I. H.M., autorizovaného geodeta. Tento návrh súd
prvej inštancie zamietol a vo veci rozhodol. To, že samotný žalobca uvádza v petite žaloby, že žiada

vydať náhradu od 01. 07. 2009 do vykonania pozemkových úprav bolo súčasťou návrhu na vydanie
medzitýmneho rozsudku a v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Tak ako to už konštatoval
odvolací súd vyššie, nejde o totožnú náhradou s náhradou podľa článku I. zákona č. 66/2009 Z.z., o
ktorej má právomoc rozhodnúť Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor.

26. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zákonné kritéria vzniku nároku na náhradu za zákonom
zriadené vecné bremeno zaťažujúce pozemky žalobcu, pričom žalovaným uvádzané skutočnosti v
priebehu konania i v odvolaní nie sú spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní neboli zistené nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu,

ako bol ustálený súdom prvej inštancie. Čo do výšky náhrady, žalovaný v odvolaní výšku náhrady
nenamietal. Tak ako bolo uvedené vyššie, namietal iba rozsah nehnuteľnosti, ktoré sú zastávané cestou
a za ktoré náhrada patrí. I odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode
12. a 13, odôvodnenia považuje odborné vyjadrenie, ktoré predložil žalobca čo do výšky - hodnoty za
zriadenievecnéhobremena,keďustálilvýškunazákladeodbornéhovyjadreniavypracovanéhoznalcom

F.. Z. L. a na základe odborného vyjadrenia F.. N. Q., znalca, ktorý potvrdil, že pozemky, ktoré sú
predmetom vecného bremena v celom rozsahu po technickej stránke sú cestným telesom, pri stanovení
výšky F.. Z. L., hodnoty vecného bremena v sume 9.400,- Eur za dôveryhodné a platné doklady jednak
preukazujúce hodnotu vecného bremena a jednak rozsah vecného bremena.27. K primeranosti náhrady vo výške 9.400,- Eur odvolací súd poukazuje na znalecký posudok F.. Z.
L. na str.13 tohto posudku č. 021/2013, z ktorého vyplýva, že výška nájmu za pozemky predstavuje

770,- Eur ročne. Všeobecná hodnota práv a závad je už vyššie uvedených 9.400,- Eur, pričom právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo žalovanému od 01. 07. 2009, to znamená skoro pred 10
rokmi. I s ohľadom na túto skutočnosť aj na to, že žalobca si uplatnil náhradu v sume 9.400,- Eur,
ktorá je koncipovaná ako jednorazová náhrada a žalovaný nenamietal, že spravodlivému usporiadaniu
veci zodpovedá opakujúca sa náhrada a namietal len, že žalobcovi žiadna náhrada nepatrí vzhľadom

na to, že by išlo o duplicitnú náhradu a čo do výšky rozsah nehnuteľnosti, za ktorú patrí, odvolací
súd v tomto konkrétnom prípade považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za spravodlivé tak vo
vzťahu k žalobcovi, ako i k žalovanému a vyslovuje právny názor, že pokiaľ si uplatní žalobca včas
jednorazovú náhradu za vecné bremeno, nie je vylúčené, aby súd takejto žalobe vyhovel napriek tomu,
ževrozhodovacejčinnostisúdovSlovenskejrepublikyprevládanázor,ženáhradazavecnébremenomá
opakujúci charakter. Odvolací súd uplatnil princíp spravodlivého usporiadania veci ako základný princíp

pri riešení sporu. Zároveň je potrebné poznamenať, že vo vzťahu k náhrade za vecné bremeno nie je
rozhodujúce, že žalobca kupoval pozemok už zastavaný cestou, pretože to bolo ešte pred účinnosťou
zákona č. 66/2009 Z.z. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by zákonodarca mienil zákonom
č. 66/2009 Z.z. zriadiť v prospech obce, právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne, vyjadril
by to expresis verbis priamo v tomto zákone. Ani po zaplatení náhrady za vecné bremeno nebráni nič v

aplikácií zákona č. 66/2009 Z.z. na vykonanie pozemkových úprav. Odvolací súd znova poznamenáva,
že nejde o duplicitné plnenie.

28. Čo sa týka žalovaným namietaného uznesenia č.k. 11C/126/2012-83 zo dňa 12.12.2012, ktoré
bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove v konaní č.k. 5Co/22/2013-98 zo dňa 12.02.2013, odvolací

súd uvádza, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2013. Niet preto dôvod sa týmto
uznesením v odvolacom konaní zaoberať.

29. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ust.§ 255 ods.1 C.s.p. Úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k
neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods.2 C.s.p.).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.