Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/193/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210719
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Siebenstichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5312210719.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v sporovej veci žalobcu Ing. J. Y., bývajúceho v K., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou VARMUS, s.r.o. so sídlom v Čadci, Palárikova č. 83, IČO: 36 863 203, proti
žalovaným l/ Y. L., 2/ H. L., 3/ V. L., všetkým bývajúcim v K. (právni nástupcovia žalovaného E. L.
naposledy bývajúceho v K., zomrelého XX. decembra XXXX), o vydanie vecí a uloženie povinnosti
previesť finančné prostriedky, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 16 C 247/2012, o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. júna 2016 sp.zn. 7 Co 96/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo funkcii predsedu Združenia súkromných vlastníkov lesov Raková-Stred I. (ďalej len „ZSVL
alebo združenie“) sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného (predchádzajúceho predsedu

združenia) vydať združeniu motorové vozidlo zn. LADA NIVA, zelenej farby, EČ: M., účtovné doklady
ZSVL a ďalej uložiť žalovanému povinnosť previesť finančné prostriedky ZSVL. z bankového účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX. v UniCredit Bank Čadca vedeného na meno E. L. na novozriadený účet ZSVL
Raková - Stred I. v ČSOB XOXXXXXXXX/XXXX pobočka na meno Ing. J. Y. s dispozičným právom Mgr.
B. Y. a C. F., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Okresný súd Čadca („ďalej len súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. októbra 2015 č.k. 16 C

247/2012-279 žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania a trovy právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného. Zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom aktívnej
legitimácie žalobcu, ako aj z dôvodu nevykonateľnosti žalobného petitu. Súd poukázal na to, že
ZSVL je združením bez právnej subjektivity a ide o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2
O.s.p., preto žalobu mali podať všetci spoluvlastníci tohto združenia, nakoľko veci, vydania ktorých sa
žalobca domáha, patria všetkým členom združenia. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z

hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu, preto ide o nútené spoločenstvo. Združenie
založené podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka je združením bez právnej subjektivity, teda
nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Žalobca ako fyzická osoba má právnu subjektivitu, ale nie
je aktívne legitimovaný ohľadom nárokov, ktorých sa domáha žalobou. Žalobcovi nie je možné ako
fyzickej osobe vydať veci, ktoré patria všetkým členom združenia. Z tohto dôvodu súd považoval petit
žaloby za neurčitý a nevykonateľný, keďže základnou podmienkou úspešnosti žaloby o vydanie veci je

preukázanie vlastníckeho práva k veciam, ktoré žiada vydať. Ak ide o nerozlučné spoločenstvo, žalobu
mali podať všetci spoluvlastníci tohto združenia, keďže toto združenie sa netransformovalo na združenie
podľa zákona č. 97/2013 Z.z. na pozemkové spoločenstvo, preto nemôže byť ani v konaní zastúpené
jeho predsedom, ktorým je žalobca. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
3. Proti výroku tohto rozsudku o zamietnutí žaloby žalobca podal odvolanie a žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konania. Uviedol, že bol splnomocnený väčšinou členov

združenia na konanie v mene všetkých členov, keďže na valnom zhromaždení bol zvolený za predsedua jeho oprávnenie konať v mene členov združenia vyplýva aj zo zmluvy o založení združenia, vrátane
dodatku k tejto zmluve.
4. Žalovaný odvolaním napadol výrok o trovách konania.

5. Krajský súd v Žiline (ďalej len odvolací súd“) rozsudkom z 30. júna 2016 sp.zn. 8 Co 96/2016 rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil, výrok o trovách konania zmenil
tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy prvoinštančného konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 648,79 € na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 140,58 € na účet jeho právneho zástupcu. Na
odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
aj správne právne posúdil. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám uvedeným v § 157
ods. 2 O.s.p., na ktoré odvolací súd v podstatných bodoch poukázal. Odvolacie námietky žalobcu
vyhodnotil ako nedôvodné, pretože žalobca v odvolaní neuviedol iné skutočnosti, ako tie, ktoré už

boli predmetom právneho posúdenia súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalobca žiadal vydanie vecí (auto,
účtovné doklady) ZSVL, jeho žaloba je nedôvodná už len z toho dôvodu, že nie je možné domáhať sa
vydania vecí niekomu, kto nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, keďže združenie je združením bez
právnej subjektivity. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému previesť finančné prostriedky ZSVL
z jedného bankového účtu na novozriadený bankový účet, i za situácie, že by sa jednalo o finančné

prostriedky v spoluvlastníctve všetkých členov združenia (§ 834 Občianskeho zákonníka), potom by sa
mohol spoluvlastník domáhať súdnej ochrany za splnenia podmienok podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ak by sa jednalo o bežné hospodárenie s finančnými prostriedkami patriacimi ZSVL), resp.
za splnenia podmienok podľa § 139 ods. 3 OZ (ak by sa jednalo o dôležitú zmenu tejto spoločnej veci).
O tom, že by sa žalobca domáhal postupu podľa § 139 ods. 2, resp. ods. 3 Občianskeho zákonníka, zo

žaloby, ani z jeho tvrdení v prvoinštančnom konaní nevyplýva. Aj z tohto dôvodu bola žaloba nedôvodná.
Zároveň poukázal aj na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom tohto, že ZSVL platne
vzniklo, doložil iba kópiu Zmluvy (čl. 34 a nasl.), z ktorej nevyplýva, ktoré fyzické osoby, resp. právnické
osoby ju uzavreli a či ju uzavrel aj samotný žalobca. Pokiaľ tvrdil, že bol splnomocnený väčšinou členov
ZSVL na konanie v mene všetkých členov, čo vyplýva aj zo Zmluvy o založení združenia, odvolací súd

poznamenal, že podľa čl. VI. Zmluvy nebol splnomocnený na to, aby v ich mene žiadal vydať vozidlo a
účtovné doklady, ale len na to, aby ich pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní zastupoval.
6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dňa 27. septembra 2016 dovolanie žalobca,
prípustnosť ktorého odôvodnil § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Namietal, že postupom
odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým, že odvolací súd v dvoch

veciach s obdobným skutkovým stavom rozhodol diametrálne odlišne. V posudzovanej veci súd
prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej procesnej legitimácie žalobcu a tiež z dôvodu
nevykonateľného rozsudočného návrhu. Odvolací súd tento rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
napriek tomu, že v inej právnej veci Krajský súd v Žiline sp.zn. 7 Co 724/2015, kde sa tiež jednalo o
otázku procesného spoločenstva spoluvlastníkov s obdobným skutkovým stavom, posúdil túto otázku

diametrálne odlišne. Podľa názoru žalobcu týmto postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces, rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený princíp právnej istoty zakotvený
v čl. II ods. 2 CSP, nakoľko odvolací súd dva obdobné prípady posúdil rozdielne. Nesprávnosť
postupu odvolacieho súdu spočíva aj v absencii riadneho odôvodnenia takéhoto odklonu v odôvodnení
rozhodnutia. Keďže odvolací súd rozhodol v dvoch prípadoch s obdobným skutkovým stavom odlišne,

a jedná sa o otázku, ktorá dovolacím súdom doposiaľ nebola v jeho rozhodovacej praxi riešená, je daný
dovolací dôvod podľa § 421 ods. l písm. b/ CSP.
6.1. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP žalobca uviedol, že v časti, v
ktorej odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ zamietol aj žalobu, ktorou žiadal
žalovanému uložiť povinnosti previesť finančné prostriedky ZSVL z jedného bankového účtu na

novozriadený účet v banke, aj za situácie, že by tieto finančné prostriedky boli majetkom ZSVL,
potom by boli v spoluvlastníctve všetkých účastníkov združenia. V takom prípade sa spoluvlastník môže
domáhať súdnej ochrany za splnenia podmienok uvedených v § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Obdo 31/2009,
podľa ktorého ak súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení umožňujúcich

podriadiť uplatnený nárok po právnej stránke pod inú hmotnoprávnu normu, než ktorú uvádza žalobca,
je povinnosťou súdu podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť bez ohľadu na to,
aký právny dôvod požadovaného plnenia uvádza žalobca. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že právnakvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou podania a súd nie je ňou viazaný. Obdobný právny záver
vyplýva aj z ďalšieho rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Obdo 35/2010.
6.2. Dovolateľ poukázal na to, že väčšina spoluvlastníkov na valnom zhromaždení rozhodla, že ako

predseda ZSVL bude spravovať spoločný majetok všetkých spoluvlastníkov. Nie je možné pripustiť,
aby žalovaný zadržiaval spoločné veci spoluvlastníkov (členov ZSVL) a znemožňoval tak činnosť a
hospodársky chod ZSVL proti vôli väčšiny spoluvlastníkov, ktorí sú členmi ZSVL. Súdy nesprávne žalobu
zamietli aj v tejto časti; preto, ak súd pokladal právnu kvalifikáciu žalobcu za nesprávnu, mal v súčinnosti
s účastníkmi odstrániť vady žaloby a vec správne právne posúdiť sám. Nesprávnym procesným

postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,odvolacísúdsa
pri riešení právnej otázky, od ktorej záviselo jeho rozhodnutie, odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
odvolacieho súdu a taktiež že táto otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Z uvedených
dôvodov žiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátiť
tomuto okresnému súdu na ďalšie konanie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť, prípadne ako
nedôvodné zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Žalobcovi nebolo upreté právo na
spravodlivý proces a súd mu neuprel žiadne procesné práva. Dovolací dôvod uplatnený žalobcom
nebol naplnený, pretože právna otázka, ktorú žalobca namieta, bola riešená v Stanovisku NS SR Cpj
8/72, publikovanom pod R 54/1973 v Zbierke stanovísk, v ktorom sa jasne uvádza, že spoluvlastník

má nepochybne právnu ochranu, pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel, môže si teda uplatňovať
nárok na ochranu práv vyplývajúci z jeho podielu. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7 Co
742/2015 zo 16. marca 2016, na ktoré poukazoval dovolateľ, sa týka nároku na náhradu škody a nie
nároku, ktorý žalobca uplatňuje v tomto konaní. Zo žalobcom označených rozhodnutí NS SR sp.zn.
3 Obdo 31/2009 a 1 Obdo 31/2006 nevyplýva žalobcom tvrdený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1

písm. a/ CSP. Zároveň žalovaný znovu poukázal na to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej
inštancievôbecnevyplýva,ževäčšinaspoluvlastníkovnavalnomzhromaždenírozhodla,žežalobcaako
predsedaZSVLbudespravovaťspoločnýmajetokvšetkýchspoluvlastníkov,pričomdovolateľnesprávne
v dovolaní tvrdí opak.
8. Žalobca v replike k tomuto vyjadreniu uviedol, že trvá na tom, že dôvod dovolania je daný, nakoľko

Krajský súd v Žiline postupoval v skutkovo obdobných prípadoch odlišne, v uznesení zo 16. marca
2016 sp.zn. 7 Co 724/2015 uviedol, že právne úkony sú navonok účinné menom všetkých účastníkov
združenia, či už konajú účastníci navonok spoločne alebo prostredníctvom zástupcu a v tomto prípade
sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že aktívna legitimácia žalobcu ako zástupcu ZVSL nie
je daná. Jeho aktívna legitimácia vyplýva z postavenia ako predsedu ZVSL, nakoľko v zmysle čl.

VII. príslušnej zmluvy o združení je predseda združenia (t.j. žalobca) ostatnými členmi združenia
splnomocnený, aby vykonával právo hospodárenia so spoločným majetkom združenia a zastupoval
jednotlivých spoluvlastníkov pred súdmi a inými štátnymi orgánmi.
9. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech

bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal
prípustnosť dovolania žalobcu nielen podľa § 420 CSP, ale aj podľa § 421 CSP.
10. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého
dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere.
10.1. Žalobca odôvodnil prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia tým, že došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces tým, že odvolací súd posúdil otázku jeho legitimácie odlišne od
iného rozhodnutia toho istého krajského súdu, ktorý posudzoval tiež otázku procesného spoločenstva
spoluvlastníkov s obdobným skutkovým stavom. Nesprávnosť postupu odvolacieho súdu spočíva aj v

absencii riadneho odôvodnenia takéhoto odklonu, ktoré v jeho rozhodnutí absentuje.
10.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3 Cdo 41/2017,
3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k dovolateľom

namietanej procesnej vade.10.3. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, sú
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

10.4. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
10.5.Pojem„procesnýpostup“bolvysvetlenýužvoviacerýchrozhodnutiachnajvyššiehosúduvydaných

do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu

činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
10.6. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, pretože odvolací
súd nezdôvodnil odklon svojho právneho názoru od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7 Co 724/2015, dovolací súd uvádza, že už dávnejšia judikatúra

najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá
zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu
stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok
nesprávne rozhodnutie veci.

10.7. Na podstate zásady, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu konania
(teda nie zmätočnosť), zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a
dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli, preto ho treba považovať naďalej za aktuálne.
10.8. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých

(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. Podľa dovolacieho súdu má odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
náležitosti v zmysle § 220 CSP a žalobca neopodstatnene namieta jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací
súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho
postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom prvoinštančného súdu, nemožno považovať za

zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom
zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Za procesnú vadu
konaniapodľa§420písm.f/CSPnemožnopovažovaťto,žeodvolacísúdneodôvodnilsvojerozhodnutie
podľa predstáv dovolateľa. Neodôvodnenie odklonu napadnutého rozhodnutia od iného rozhodnutia
tohoistéhokrajskéhosúdunemázanásledoknepreskúmateľnosťrozhodnutia aniejeodňatímmožnosti

žalobcovi konať alebo porušením jeho práva na spravodlivý proces.
10.9. Dovolateľ má výhrady k právnym záverom odvolacieho súdu a je presvedčený, že súdy zasiahli do
jeho práva na spravodlivý súdny proces. Z hľadiska obsahového (viď § 124 ods. 1 C.s.p.) ale nenamieta
procesné chyby (nesprávnosti procedúry vedenia konania), ale to, že rozhodnutia súdov spočívajú na
nesprávnom právnom posúdení veci.

10.10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Najvyšší súd už dávnejšie dospel k záveru,
že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď primeraneR 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo
41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).
10.11. Na tom, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.

f/ C.s.p., zotrval aj aktuálny judikát R 24/2017.
10.12. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 420 písm.
f/ CSP prípustné.
11. V danom prípade žalobca v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie jeho aktívnej legitimácie
na podanie predmetnej žaloby, ktorou sa domáhal ako predseda združenia (ktoré nemá právnu

subjektivitu v zmysle § 829 Občianskeho zákonníka) od žalovaného, aby vydal Združeniu spoločných
vlastníkov lesa: 1/ auto a 2/ doklady súvisiace s činnosťou združenia a 3/ aby previedol na označený
účet v banke finančné prostriedky z označeného účtu (ktorý bol v banke vedený na meno žalovaného
ako predchádzajúceho predsedu tohto združenia).
12. Dovolateľ v posudzovanej veci vyvodzuje prípustnosť dovolania čiastočne z ustanovenia § 421 ods.
1 písm. a/ CSP (pokiaľ ide o posúdenie jeho aktívnej legitimácie v časti nároku, ktorým sa domáha

voči žalovanému uloženia povinnosti previesť finančné prostriedky na ZSVL z jedného bankového účtu
na novozriadený bankový účet) a čiastočne z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (pokiaľ ide o
uloženie povinnosti žalovanému vydať auto a účtovné doklady združeniu - ZSVL).
13. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
13.1. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie
odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady
prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré, okrem
iného, patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným
v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 216/2017, 4 Cdo 64/2018, 6

Cdo 113/2017, 7 Cdo 95/2017 a 8 Cdo 95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom
napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd
pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá
v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť
dovolania.

13.2. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).
Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej
riešeniezáviselonaaplikáciiainterpretáciiprocesnýchustanovení).Predmetnáotázkamusíbyťzároveň
procesnou stranou nastolená v dovolaní.

13.3. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny
význam obsah pojmu „právna otázka“, a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.
Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka);
môže ísť pritom tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu. V prípade dovolania podaného v
zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností

uvedených v § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj
napríklad 1 Cdo 126/2017, 1 Cdo 206/2017, 1 Cdo 208/2016, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 3 Cdo
132/2017, 4 Cdo 14/2017, 4 Cdo 89/2017, 4 Cdo 207/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo 186/2016, 8 Cdo
78/2017, 8 Cdo 221/2017).
14. Vo vzťahu k nemožnosti posúdenia skutkových otázok a tiež pre účely ďalšieho výkladu je potrebné

poukázať na to, že dovolací súd je viazaný skutkovým základom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442
CSP). Dovolací súd v dovolacom konaní nevykonáva dokazovanie, preto ani nemôže prehodnocovať
dôkazy vykonané v konaní na súdoch oboch inštancií, ani posudzovať správnosť z nich vyvodených
skutkových zistení (záverov).
15. Dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, pokiaľ ide

o nárok pod bodom 3/ teda súd nesprávne posúdil jeho vecnú legitimáciu aj v časti žaloby, v ktorej
sa domáhal, aby žalovanému súd uložil povinnosť previesť finančné prostriedky ZSVL z označeného
bankového účtu na novozriadený bankový účet združenia, pretože ako spoluvlastník sa v zmysle §139 ods. 2 Občianskeho zákonníka mohol domáhať súdnej ochrany, pričom poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Obdo 31/2009 a 1 Obdo 35/2010.
15.1. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej

riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo
na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 6/2017 (podobne
tiež napríklad v rozhodnutiach sp.zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 123/2017

a 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/
CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil
odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho
súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.
15.2.Pokiaľideodovolacídôvodpodľa§421ods.1písm.a/CSPdovolateľvidelodklonodrozhodovacej

praxe odvolacieho súdu v tom, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému previesť finančné prostriedky ZSVL z jedného
bankového účet na iný účet z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie a odvolací súd „za situácie,
že by tieto finančne prostriedky boli majetkom ZSVL a boli by v spoluvlastníctve všetkých účastníkov
združenia, neposúdil vec podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý zo

spoluvlastníkov sa môže domáhať súdnej ochrany za splnenia podmienok podľa tohto ustanovenia.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 3 Obdo 31/2009 a sp.zn. 1 Obdo 35/2010,
v zmysle ktorých súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou vykonanou žalobcom, ale v rámci právneho
posúdenia by súd mal podradiť zistený skutkový stav veci pod určitý právny predpis, v rámci právneho
posúdeniavecibymalsúdtentoprávnypredpisnielencitovať,alepodaťajjehostručnývýkladaobjasniť,

na základe čoho dospel k záveru, že tento právny predpis treba aplikovať na zistený skutkový stav veci
a takéto právne posúdenie v rozhodnutí absentuje.
15.3. V posudzovanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie,
odvolací súd na odvolanie žalobu tento rozsudok potvrdil, stotožnil sa s jeho právnym posúdením
veci. Žalobca v priebehu konania pred súdmi oboch stupňov neuvádzal, že sa domáha nároku pod

bodom 3/ (uloženie povinnosť previesť finančné prostriedky ZSVL na novozriadený účet) ako podielový
spoluvlastník týchto finančných prostriedkov, ale v priebehu celého konania tvrdil, že sa týchto nárokov
(pod bodmi 1/ až 3/ ako predseda združenia, splnomocnený členmi združenia na základe zmluvy o
združení. V tomto smere dovolací súd opakovane poukazuje na viazanosť dovolacieho súdu skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Z obsahu dovolania (§ 124 CSP) možno vyvodiť,

že žalobca namieta nesprávne právne posúdenie jeho vecnej legitimácie ohľadom nároku pod bodom
3/ a tvrdí, že táto otázka by mala byť riešená v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotné
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia v tejto časti alebo len kritika toho, ako odvolací súd
pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods.
1 písm. a/ CSP a dovolateľ nevymedzil ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa

podľa jeho názoru odvolací súd odklonil. Rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Obdo 35/2010, 3
Obdo 31/2009 sú nenáležité a neriešia otázku aktívnej vecnej legitimácie, ďalšie konkrétne rozhodnutia
dovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory, v ktorých by sa dovolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu neoznačil.
15.4. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol, a to podľa § 447 písm.

f/ CSP.
16. Dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP pokiaľ
súd žalobu zamietol pre nedostatok jeho vecnej legitimácie v časti uplatnených nárokov pod bodom
1/ a 2/, t.j. v časti pokiaľ žiadal zaviazať žalovaného, aby vydal združeniu (ZSVL) auto a účtovné
doklady (nešpecifikované), ktoré mal ako bývalý predseda združenia zadržiavať. Tvrdil, že jeho aktívna

legitimácia vyplýva z postavenia predsedu združenia, nakoľko v zmysle čl. VII. Zmluvy o združení
je predseda združenia (t.j. žalobca) ostatnými členmi združenia splnomocnený, aby vykonával právo
hospodárenia so spoločným majetkom združenia a zastupoval jednotlivých spoluvlastníkov pred súdmi
a inými štátnymi orgánmi.
16.1. Uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá, že danú

právnu otázku (viď ods. 13.2, 13.3. tohto odôvodnenia) dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná
potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Na rozdiel od doterajšej
právnej úpravy v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, keď výlučne odvolací súd mohol vysloviť, že
je v jeho rozhodnutí riešená otázka zásadného právneho významu, na ktorú samostatným výrokompripustil dovolanie a dovolací súd nemal oprávnenie skúmať, či skutočne ide o otázku zásadného
právneho významu, ale bol oprávnený preskúmavať takéto rozhodnutie odvolacieho súdu iba v rámci
pripustenej otázky, súčasná právna úprava dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide

o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená, a z tohto pohľadu rozhodnúť o
prípustnosti dovolania. Dovolací súd o tom, že dovolanie je z tohto dôvodu prípustné, nevydáva osobitné
rozhodnutie, ale sám si posúdi túto otázku ako predbežnú a v prípade, že dospeje ku kladnému záveru,
ide o prípustné dovolanie a dovolací súd bez ďalšieho preskúma napadnuté rozhodnutie a meritórne o
ňom rozhodne. V konkrétnom prípade musí dovolateľ relevantne odôvodniť, že dovolanie je prípustné,

pretože zásadná právna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom dovolania
potom môže byť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho
súdu a ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ (porovnaj Števček M., Ficová S.,
Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,
Praha: C. H. Beck, str. 1382).
16.2 Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu účastníkov dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že na to,

aby sa niekto stal účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí ak podá žalobu (v
takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva
žalovaným). Či však žalobca bude v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho určitá fyzická osoba ale právnická osoba sa subjektívne cíti byť

účastníkom hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je ale nie je. Nedostatok
aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Vecnú legitimáciu
strán sporu súd skúma v každej veci z úradnej povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),

resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu (ex offo) a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta. To, že sa súd výslovne v rozhodnutí k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že ňou v

konaní nezaoberal (viď sp.zn. 3 Cdo 192/2004, 2 Cdo 205/2009).
16.3. Otázku vecnej legitimácie musí súd z úradnej povinnosti posudzovať v každej veci, preto v
okolnostiach daného prípadu dovolateľ nemôže túto otázku považovať za relevantnú v zmysle § 421
ods. 1 písm. b/ CSP.
17. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobcov odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. f/ CSP.

18. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.