Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715211394
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715211394.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu BUSINESS LEASE SLOVAKIA
s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 745
843, zastúpeného JUDr. Júliusom Brichtom, advokátom, Grösslingova 6-8, Bratislava, proti žalovanému:
PRO UNITED s.r.o. so sídlom Kpt. Nálepku 20, Michalovce, IČO: 36 644 366, o zaplatenie 22.300,96

eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 22Cb/140/2015-166
zo dňa 3.2.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdneho
poplatku za odpor.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný po podaní odvolania
proti predmetnému uzneseniu požiadal súd aj o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podaný
odpor, čo odôvodnil tým, že je v zlej finančnej situácii a je platobne neschopný. Zároveň predložil
vyplnené a potvrdené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka, daňové priznanie pre daň z príjmov
za rok 2014 a účtovnú závierku k 31.12.2014. Uviedol tiež, že rozhodnutie súdu o žiadosti o priznanie

oslobodenia musí zodpovedať tomu, aby sa účastníkovi len pre jeho majetkové alebo sociálne pomery
neznemožnilo uplatňovať alebo brániť jeho právo.

3. Súd prvej inštancie z predloženého tlačiva zistil, že žalovaný má peňažné záväzky, plnením ktorých
bol v deň podania žiadosti 30 dní v omeškaní v celkovej výške 1.100.000,00 eur, peňažné pohľadávky
voči tretím osobám vo výške 800.000,00 eur a má spotrebný úver vo výške 16.600,00 eur s mesačnou

splátkou vo výške 610,00 eur. Z predloženého daňového priznania zistil, že žalovaný vykázal za rok
2014 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 2.582,58 eur. Z predloženej účtovnej
závierky vyplýva, že žalovaný mal k 31.12.2014 majetok v celkovej hodnote 1.335.766,00 eur, z toho
dlhodobý hmotný majetok v hodnote 251.470,00 eur, samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných
vecí v hodnote 171.250,00 eur, podielové cenné papiere a podiely v prepojených účtovných jednotkách
v hodnote 7.000,00 eur, tovar v hodnote 528.326,00 eur a krátkodobé pohľadávky v hodnote 544.184,00

eur. Čo sa týka záväzkov, žalovaný má krátkodobé záväzky v hodnote 1.177.018,00 eur, výsledok
hospodárenia z hospodárskej činnosti vo výške 10.080,00 eur a výsledok hospodárenia z finančnej
činnosti - 7.498,00 eur.

4. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 138 ods. 1 O.s.p. uviedol, že pri vyhovení návrhu na oslobodenie od
súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to že sa nejedná o zrejmé bezúspešné

uplatnenie alebo bránenie práva a pomery účastníka. Uviedol, že pokiaľ ide o prvú podmienku, v tomto
štádiu nemožno uzavrieť, že sa jedná o zrejmé neúspešné uplatnenie práva, a preto mal za to, že tátopodmienka je splnená. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že rozhodnutie súdu o žiadosti o priznaní oslobodenia
musí zodpovedať tomu, aby sa účastníkovi len pre jeho majetkové alebo sociálne pomery neznemožnilo
uplatňovať alebo brániť jeho právo, súd v tejto súvislosti uviedol, že nepriznanie oslobodenia od súdnych

poplatkovžalovanémuneznamená,ževsúdnomkonanínemôžepokračovaťabrániťsvojeprávo,keďže
podaním odporu súd bude vo veci veci konať bez ohľadu na to, kedy žalovaný súdny poplatok za podaný
odpor zaplatí.

5. Pokiaľ ide o majetkové pomery účastníka a teda ďalšie podmienky na priznanie oslobodenia od

platenia súdnych poplatkov, poukázal súd prvej inštancie na to, že žalovaný nepreukázal to, že jeho
majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalovaný v konaní predložil
doklady, z ktorých vyplýva, že vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a za účtovné obdobie roku 2014
vykazuje zisk. Podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti podstupuje riziko, ktoré na jednej strane
môže byť zavŕšené dosiahnutím zisku, na druhej strane môže skončiť stratou. Okolnosť, že podnikateľ
nie je úspešný pri svojej podnikateľskej činnosti, nie je dôvod na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Každý podnikateľský subjekt bez ohľadu na svoje postavenie, organizačnú formu alebo na to, s akým
majetkom podniká vstupuje do oblasti vzťahov, ktoré nutne so sebou nesú riziko neúspechu, strát a
ďalších neprijateľných dôsledkov. Preto u všetkých podnikateľských subjektov je nutné pri posudzovaní
predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov rozlišovať, či nepriaznivá situácia podnikateľa
vychádza z jeho podnikateľskej činnosti, pričom nie je dôležité či postupoval pri svojej činnosti riadne

a dostal sa do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolnosti, alebo postupoval nesprávne a sám si
svoju situáciu zavinil lebo všetko je nutné zahrnúť do pojmu podnikateľského rizika. Dôsledky tohto
rizika nemôže prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát a takto neúspešných podnikateľov
zvýhodňovať voči úspešným podnikateľom.
Zdôraznil súd prvej inštancie, že bez ohľadu na vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní o oslobodení

resp. nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov prihliadal aj na ďalšie skutočnosti ako sú
majetkové pomery a tiež najmä na výšku súdneho poplatku, povahu uplatňovaného nároku a pod. Súd
prvej inštancie zastával názor, že požadovať od žalovaného zaplatenie súdneho poplatku vo výške
1.338,00 eur nie je neprimerané jeho pomerom. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný má
samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí v hodnote 171.250,00 eur, resp. podielové cenné

papiere a podiely v prepojených účtovných jednotkách v hodnote 7.000,00 eur, ktoré by mohol predať
resp. previesť a získať tak finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku, a preto súd nepriznal
žalovanému oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podaný odpor.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil. Zastával názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na dôvody napadnutého rozhodnutia a
v nadväznosti na to citujúc ust. § 138 ods. 1, 2 O.s.p. uviedol, že Najvyšší súd SR vyslovil v rozhodnutí
zo dňa 31.7.2013 sp.zn. 2Sžf/55/2013 právny názor, v zmysle ktorého „účelom ustanovenia § 138
O.s.p. je aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať

alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené
dve podmienky a to nepriaznivá finančná resp. majetková situácia a skutočnosť, že nejde o svojvoľné
alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda pravdepodobnosť úspechu v ďalšom
konaní na strane žiadateľa)“. S poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že nie je relevantný
argument, že žalovaný je podnikateľským subjektom. Takýto prístup vedie k porušeniu základného

princípu občianskeho súdneho konania a to rovnosti účastníkov konania. Mal za to, že v danom
prípade sú naplnené podmienky pre oslobodenie žalovaného od zaplatenia súdneho poplatku za odpor,
nakoľko nejde o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie práva a zároveň žalovaný splnil povinnosť
preukázať svoje majetkové pomery predložením predpísaného tlačiva, z ktorého vyplýva, že finančná
situácia žalovaného mu znemožňuje zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.338,00 eur.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania, s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

8.Podľa§470ods.1CPS,akniejeustanovenéinak,platítentozákonaajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 prvá veta citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.9. V posudzovanej veci bolo odvolanie podané pred 1.7.2016, a preto podmienky prípustnosti odvolania
ako aj dôvody odvolania posudzoval odvolací súd podľa právneho stavu existujúceho v čase podania

odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

10. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodom uvedeným v ust. § 205 ods. 1 písm.f/ O.s.p., t.j. že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd
zastáva názor, že žalovaným tvrdený odvolací dôvod nie je daný.

11. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
1 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaciemu dôvodu žalovaného
odvolací súd uvádza:

12. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že nepriznanie oslobodenia od

súdnych poplatkov žalovanému neznamená, že v súdnom konaní nemôže pokračovať a brániť svoje
práva, pretože podaním odporu bude súd vo veci konať bez ohľadu nato, kedy žalovaný súdny poplatok
za podaný odpor zaplatí.

13. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o oslobodení resp. nepriznaní oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov prihliadol aj na ďalšie skutočnosti, ako sú majetkové pomery a najmä aj na výšku
súdneho poplatku, povahu uplatneného nároku a správne aj vyvodil záver, že požadovať od žalovaného
zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.338,00 eur nie je neprimerané jeho pomerom, tak ako na to
poukázal súd prvej inštancie aj v odôvodnení napadnutého uznesenia.

14. Podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), na návrh môže súd priznať účastníkovi
celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak,
vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím
o oslobodení sa však nevracajú.

15. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to nepriaznivá finančná resp. majetková situácia
a skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

16. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade,
vychádzajúc z obsahu spisu je nesporné, že súd prvej inštancie už rozhodol vo veci samej rozsudkom
tak, že konanie čo do úroku z omeškania vo výške 1,5% za každý mesiac omeškania počnúc mesiacom
november 2014 do zaplatenia, zo sumy 10,33 eur zastavil; žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 21.306,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 1,5% za každý mesiac omeškania z jednotlivých

fakturovaných súm od ich splatnosti do zaplatenia, ktoré sú špecifikované v rozsudku a vo zvyšku žalobu
zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie bol na základe odvolania podaného žalovaným potvrdený v
napadnutej časti t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a to rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 2Cob/5/2017- 284 z 31.10.2017.

17. Z uvedeného možno vyvodiť, že v tomto štádiu konania nemožno ani uzavrieť, že sa nejedná o
zrejmé neúspešné uplatnenie práva, a preto je potrebné mať za to, že ani táto podmienka nie je splnená.

18. Za takejto situácie je rozhodnutie súdu prvej inštancie plne v súlade s predtým platným ustanovením
§ 138 ods. 1 O.s.p. a teraz platným ustanovením § 254 ods. 1 CSP.

19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).