Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713202740
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2713202740.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom na Pajštúnskej 5 v Bratislave, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom Tomáš Kušnír,
s.r.o., so sídlom na Pajštúnskej 5 v Bratislave, IČO: 36 613 843, proti žalovanej V. H., R. XX.XX.XXXX,
D. R. R. XXXX/XX C. I., zastúpenej správcom LexCreditor k.s., so sídlom v Trnave na Hlavnej ul. č. 3,
IČO: 47 245 913, o zaplatenie 2 831,53 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 15.4.2013 žalobca žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť
mu sumu 2831,53 eur, úrok z omeškania v sume 299,11 eur a úrok z omeškania 9% ročne zo sumy
2368,81 eur od 16.11.2012 do zaplatenia a trovy konania.

V žalobe je uvedené, že postupca Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava ( v skratke v rozsudku súd

používa aj SLSP a.s.) Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka
zo dňa 28.6.2011 postúpila žalobcovi (postupníkovi) pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzavrel dňa
3.3.2006 so žalovanou zmluvu č. 252753885, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov ( v skratke VOP). Postupca podľa zmluvy poskytol žalovanej peňažné
prostriedky. Podmienky ich čerpania, splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky
a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa

žaloby pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2866,53 eur, pozostávajúcu z istiny
2403,81 eur, riadneho úroku 147,86 eur, úroku z omeškania 314,86 eur, údaje sú v súlade s prílohou
k zmluve o postúpení pohľadávok. Výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom. Žalovaná uznala uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku,
žalovaná zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania od 29.6.2011 t.j. dňom nasledujúcim po dni postúpenia
pohľadávky. Žalovaná uhradila dňa 24.4.2012 sumu 5 eur, dňa 25.6.2012 5 eur, 19.7.2012 5 eur,

16.8.2012 5 eur, 19.9.2012 5 eur, 17.10.2012 5 eur a 15.11.2012 5 eur, spolu 35 eur. Dlžná suma
2831,53 eur pozostáva z neuhradenej istiny 2368,81 eur (rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých
mesačných platieb započítaných na istinu), z riadneho úroku 147,86 eur (rozdiel medzi postúpenými
riadnymi úrokmi a platbami započítanými na tieto úroky) a z úroku z omeškania 314,86 eur (rozdielmedzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky). Úrok z omeškania je
vyčíslený v sume 299,11 eur vo výške 9% ročne z jednotlivých dlžných súm po započítaní jednotlivých
úhrad žalovanej odo dňa nasledujúceho po každej úhrady žalovanej do 15.11.2012, následne žaluje

žalobca úrok z omeškania 9% zo sumy 2368,81 eur od 16.11.2012 do zaplatenia.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.3C/169/2013-63 z 21.1.2015, ktorým žalobu zamietol a žalovanej
nepriznal náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný podľa §5b
zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Vo veci súd vydal dopĺňací rozsudok č.k. 3C/169/2013-137

z 25.9.2017, ktorým určil, že čl. I bod 1 zmluvy o splátkovom úvere č. 0252753885 zo dňa 3.3.2008
uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s., so sídlom v Bratislave, Suché Mýto 4 a žalovanou v znení
druhej vety“ Dlžník je povinný za podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť,
platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve“ je neprijateľnou podmienkou, určil,
že zmluvná podmienka v horeuvedenej zmluve uvedená v čl. II bod 2 v znení „Dlžník vyhlasuje, že
sa oboznámil s VOP a Úverovými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne

vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP
rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými
podmienkami Obchodné podmienky banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a
povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a určil, že zmluvná podmienka uvedená vo vyššie uvedenej zmluve v čl. I v

bode 1. ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov 9,51% je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na
základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/34/2018-168 z 28.1.2019 zrušil
rozsudok súdu I. inštancie a dopĺňací rozsudok súdu I. inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolací súd v uznesení prihliadol na nález Ústavného súdu SR PL ÚS 11/2016 z 7.2.2018,
vyhlásený z Zbierke zákonov SR dňa 27.9.2018 , odkedy je záväzný, na základe ktorého stratil § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z. účinnosť. Odvolací súd v uznesení uviedol, že úlohou súdu I. inštancie v ďalšom
konaní je posúdiť správne nárok žalobcu s úrokom z omeškania, ako aj ostatných poplatkov a pritom
zistiť, či došlo za toto obdobie k úhrade časti uplatnenej sumy, ak áno treba ju v prospech žalovanej
zarátať. Súd I . inštancie má posúdiť správne, či bola RPMN v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 26.4.2006 vypočítaná plne v súlade s zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 251/2001

Z. z. v znení do 30.06.2006 do jeho novelizácie zák. č. 264/2006 Z. z. účinnej od 1.7.2007, ktorý v
prílohe obsahoval vzorec pre výpočet ročnej percentuálne miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch.
Zároveň má súd I. inštancie v zmysle ust. § 396 ods. 1 C.s.p. rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov
tohto odvolacieho konania v novom rozhodnutí o veci.

Súd výzvou z 16.8.2013 vyzval žalobcu, aby v určenej lehote špecifikoval, čo konkrétne tvorí istinu,
či žalobcom žalovaná istina obsahuje aj nejaký úrok, úroky z omeškania, poplatky prípadne zmluvné
pokuty, ako bol vypočítaný úrok z omeškania (z akej sumy, za aké obdobie a akou výškou sadzby je úrok
z omeškania počítaný) a koľko splátok a v akej výške žalovaná celkovo zaplatila a ako boli tieto splátky
započítané. Súd vyzval žalobcu, aby predložil listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú

sumu a z čoho táto suma pozostáva (napr. výpisy z účtu, prehľad splátok a pod.).

Žalobca odpovedal na výzvu súdu podaním zo dňa 22.2.2014 tak, že istina vo výške 2 368,81 eur
pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaná čerpala dňa 3.3.2006
peňažné prostriedky vo výške 1 659,70 eur a vykonala úhrady celkom v sume 978,19 eur, pričom z úhrad

žalovanej bola na istinu započítaná suma 969,70 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 8,49
eur. Žalovanej boli účtované poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v celkovej výške 239,31
eurazmluvnéúrokyvovýške1474,50eur.Istinatakpredstavujesúčetbezhotovostnéhočerpaniaúveru,
ku ktorému boli pripočítané poplatky a úroky a od ktorých boli odpočítané úhrady žalovanej započítané
na istinu. Úroky boli vyčíslené sadzbou 17,30 % ročne. Pre výpočet úrokov z omeškania bola použitá

úroková sadzba pre úrok z omeškania 26,40 % ročne.

Podaním z 13.6.2019 žalobca súdu oznámil, že výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
nedisponuje.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, k veci sa vyjadrila až pri výsluchu na pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere č. 252753885 zo dňa 3.3.2006, Všeobecnými
obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznanízáväzkuzodňa20.3.2012,Oznámenímopostúpenípohľadávkyzodňa18.7.2011,Zmluvouopostúpení
pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.6.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1, Pokusom o zmier zo dňa
26.3.2013,výzvousúdu,odpoveďoužalobcunavýzvusúduzodňa22.2.2014,výpisomzúčtužalovanej,

sadzobníkom poplatkov, výsluchom žalovanej a splnomocnenca žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 252753885 zo dňa 3.3.2006 súd zistil, že právny predchodca žalobcu,
veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaná v postavení dlžníka podpísali zmluvu o splátkovom úvere,
ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a mene a za podmienok

dohodnutých v zmluve. Podľa čl. II bod 1 a 2 sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver po splnení
podmienok uvedených v zmluve pripísaním finančných prostriedkov na účet dlžníka uvedený v zmluve a
dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky, a plniť
ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi 1 659,70 eur (50 000 Sk), úver bol špecifikovaný ako Miniúver do 10 minút, úroková
sadzba uvedená v zmluve bola 17,30 % pevná do konečnej splatnosti úveru, bez poplatku za poskytnutie

úveru, poplatok za správu úveru 1,66 eur (50 Sk) mesačne, výška mesačnej splátky 44,25 eur (1
333 Sk), periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.4.2006, konečná
splatnosť úveru 20.2.2011 a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. V zmluve bola
uvedená ročná percentuálna miera nákladov 9,51 %. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných
podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia

Úverovými podmienkami účinnými od 1.2.2006 a Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od
1.8.2002. V článku I. v bode 2 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo
výške splátok a v periodicite splátok v súlade s úverovými podmienkami. Článok II. bod 2 je vyhlásením
dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil s VOP a úverovými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Z čl. II. bodu 3 vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú

riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Čl. II bod 4 obsahuje ustanovenie, z
ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy
o úvere Obchodný zákonník, s odkazom na ustanovenie § 262 tohto právneho predpisu. Súd v zmluve
o úvere nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere.

Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako
ich úplné znenie, účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného
od 30.9.2003, v znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004 a Dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006.
Predložené všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané odporkyňou. Úverové podmienky, na

ktoré odkazuje zmluva o splátkovom úvere, súdu predložené neboli.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.6.2011 a k nej patriacou prílohou č. 1
má súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je žalobca
v tomto konaní pohľadávku voči žalovanej v tomto konaní, a to v sume 2 866,53 eur s počtom dní

omeškania 1 224.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej,
že postupuje pohľadávku vo výške 2 866,53 eur vyplývajúcu zo spotrebného úveru. Od okamihu
doručenia oznámenia mala žalovaná uhrádzať uvedenú pohľadávku postupníkovi. Doručenka o prevzatí

oznámenia žalovanou súdu predložená nebola.

Oboznámením sa s Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.3.2012 súd
zistil, že ide o formulár s predtlačou, v ktorom sa uvádza, že žalovaná ako dlžník uznáva dlh, ktorý vznikol
na základe zmluvy o úvere a pozostáva podľa tejto dohody z istiny 2 403,81 eur, nákladov na inkasné

konanie 150 eur a z príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. Ďalej je v Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku uvedené, že sa zaväzuje splatiť dlh v splátkach s dátumom prvej splátky
dňa 25.4.2012, splátky splatné v 25 deň v mesiaci, výška splátky v dohode uvedená nebola. V bode 3.2
dohody je uvedená podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude splácať svoj záväzok podľa dohodnutých
splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky.

Z pokusu o zmier zo dňa 26.3.2013 súd zistil, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie celého záväzku
do 2.4.2013 v sume 3 207,16 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 2 368,81 eur, zmluvný/zákonnýúrok 375,63 eur, riadny úrok 147,86 eur, úrok z omeškania 314,86 eur. Doručenka o prevzatí pokusu o
zmier žalovanou súdu predložená nebola.

Z Výpisu z účtu žalovanej súd zistil, že úver bol žalovanej poskytnutý dňa 3.3.2006 vo výške 1 659,70
eur (50 000 Sk). Žalovaná do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila veriteľovi celkom sumu 978,19 eur
(29 469 Sk). Z výpisu súd ďalej zistil, že žalovanej boli účtované úroky, úroky z omeškania, poplatky za
vedenie účtu, poplatky za upomienky, pričom splátky žalovanej neboli najskôr započítavané na istinu,
ale na úroky z omeškania, poplatky a úroky.

Žalobcom predložený sadzobník poplatkov obsahuje úrokové sadzby platné pre produkty poskytnuté
do 31.1.2006, pričom obsahuje len produkty Sporokomfort, americkú hypotéku a úver plus na bývanie.
Vzhľadom k tomu, že žalovanej bol poskytnutý miniúver do 10 minút, uvedený sadzobník nebolo možné
v konaní ako dôkaz použiť.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že úver si brala pre potreby domácnosti, podnikateľkou nebola.
Úver splácala, keď bola zamestnaná, po strate zamestnania splácala úver po 5 eur mesačne,
nemá vedomosť, koľko finančných prostriedkov celkom splatila. Pred podpisom zmluvy nedohadovala
podmienkyzmluvy,aniúroky,anipoplatky.KDohodeouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzku
uviedla, že ju navštívil pán, ktorý jej povedal, aby posielala žalobcovi aspoň 5 eur mesačne, výšku

splátky nedohadovala, jej zámerom bola možnosť splácať dlh v splátkach. Nemá vedomosť o tom,
čo je premlčaný dlh, ani to, aké má následky. Žalovaná predložila súdu rozhodnutie Centra právnej
pomoci č. spisu PT/15330/2019, ČRZ 55396/2019 v Trnave, 17.04.2019 a oznámila súdu, že požiadala
o osobný bankrot. Podľa tohto rozhodnutia Centra právnej pomoci rozhodlo podľa § 10 ods. 5 a § 24
h) a § 24 i) zákona 327/2005 Z.z. v úplnom znení o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi a o znení a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, v znení zákona č. 8/2005 v znení
neskorších predpisov, podľa zákona č. 7/2005 Z.z., sa priznáva Oľge Herákovej, rod. Balážovej, nar.
30.11.1958, trvale bytom Nádražná 2300/36, Skalica ako žiadateľke nárok na poskytovanie právnej
pomoci. V rozhodnutí sa určuje, že dlžníka zastupuje Centrum právnej pomoci v konaní pred súdom v
právnejvecioddlženiakonkurzomaždoustanoveniasprávcu.Podľaodôvodneniaježalovanáúspešnou

žiadateľkou v konaní o priznaní nároku na právnu pomoc, lebo splnila tri podmienky a to osvedčila, že sa
voči nej vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie, ďalej nie sú zrejmé dôvody, pre
ktoré súd nevyhlási konkurz alebo neurčí splátkový kalendár a žiadateľka s Centrom uzavrela dohodu o
splátkach podľa § 24 i) zákona č. 327/2005 Z.z. Proti rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie podľa
§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z.. Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia.

Žalobca trval na podanej žalobe a súdu doručených vyjadreniach v celom rozsahu. Súdu predložil všetky
relevantné listinné dôkazy preukazujúce žalobou uplatňovaný nárok. Za žalobcu jeho splnomocnenec
predniesol, že dňa 20.03.2012 uzatvorila žalovaná so žalobcom platnú dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, ktorú však riadne neplnila. Napriek tomu v roku 2012 uskutočnila niekoľko

platieb, z čoho vyplýva, že mala vedomosť o existencii dlhu, avšak úmyselne ho nesplnila. Žalobca
vzhľadom na uvedené podal na súd dňa 05.04.2013 žalobu a následne doplňujúce vyjadrenia, v
ktorých špecifikoval, z čoho pozostáva žalobou uplatnená pohľadávka. Podľa uznesenia Krajského
súdu v Trnave zo dňa 28.01.2019 sp. zn. 23Co/34/2018 má súd v tomto konaní posúdiť žalobcom
vyčíslený nárok a overiť, či bola výška RPMN vypočítaná v súlade s prílohou zákona č. 258/2001 o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobca svoj nárok pozostávajúci
z istiny a príslušenstva v konaní riadne špecifikoval tak v žalobe ako aj následne vo vyjadrení
zo dňa 22.02.2014 a doložením platobnej histórie žalovanej. Pokiaľ ide o výpočet RPMN žalobca
poukazuje na svoje vyjadrenie v odvolaní zo dňa 12.03.2015 a 10.11.2017. K platnosti postúpenia
pohľadávky v súvislosti s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca uvádza, že napriek tomu,

že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, predmetné
ustanovenie zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom ustanovenia je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona

nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky. V uvedenej súvislosti poukazujeme na uznesenie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 02.05.2017 sp. zn. 9Co/20/2016, ktorý konštatoval, že nie je zrejmé ani to, ako dospel súd
prvej inštancie k záveru o tom, že ustanovenie§ 92 ods. 8 zákona o bankách sa má považovať zazákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky. Z dôvodovej správy k pôvodnému textu
zákona o bankách, ktorá je interpretačným pravidlom, pri tom vyplýva, že predmetným ustanovením
sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné

porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách, nemožno spojiť s občiansko-
právnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v ustanovení
nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky - v tomto prípade žalovanej - ale
administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona
o bankách. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle

predmetného ustanovenia nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak
banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu
byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle
ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o bankách. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd rozhodol v zmysle
petitu uvedeného v žalobe.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva
o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona o zmluva podľa § 55, ak
zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§ 2písm.a)ab)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30.6.2006 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je

to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ

zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004
Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52
až 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.Súd preskúmal zmluvu o úvere, na ktorú poukazoval žalobca ako na právny titul, z ktorého mu vznikla
pohľadávka voči žalovanej a dospel k záveru, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy o úvere,
pretože je v nej uvedené kto je veriteľ, kto je dlžník, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky

a záväzok žalovanej vrátiť ich v dohodnutej dobe, podľa zmluvy o úvere do 20.2.2011 a v zmluve o
úvere je záväzok žalovanej zaplatiť úrok. Zmluva o splátkovom úvere je charakterom spotrebiteľským
úverom a po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že má aj niektoré náležitosti, prepísané pre jej platnosť
v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov v znení účinnom do 30.6.2006 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) , t.j.
v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluvu súd hodnotí ako platnú aj po formálnej stránke, pretože bola
uzavretá písomne. Slovenská sporiteľňa a.s. bola v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
právnickou osobou - veriteľom, poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaná
podľa § 3 ods. 2 spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo žiadnych skutočností zistených v konaní,

najmäzozmluvyoúverenevyplynulo,žebyžalovanápožadovalaposkytnúťúvernavýkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.
Z transakcií bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalovanej pre jej ekonomické využitie finančné
prostriedky do výšky 1659,70 eur (50.000,- Sk) a žalovaná záväzok splatila do výšky 978,19 eur. Podľa
žaloby a jej doplnenia zostala dlžná na istine 2368,81 eur, na úroku 147,86 eur a na úroku z omeškania

314,86 eur.
Zmluva o úvere je záväzkovoprávnym vzťahom. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v
prejednávanej veci strán splniť peňažný záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať .

Žalobca v žalobe tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanej jej postúpením od banky. Postúpenie

pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere je prípustné aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou,
na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ
(postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka
jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani

nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.

Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok bola postupcom banka, postupníkom žalobca, podľa zmluvy
o postúpení ide o obchodnú spoločnosť zaoberajúcu sa správou a vymáhaním pohľadávok, ide
nebankový subjekt. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej

postúpenia od iného veriteľa, odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej zo zmluvy o
úvere. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone
avzmysle§479Obchodnéhozákonníkaaustanovenia§488Občianskehozákonníkajezmluvaoúvere
záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka

a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je
povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Žalobca žalobou uplatnil po žalovanej peňažné
plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovanej titulom nadobudnutia
pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanej
pohľadávku postúpením od banky. O existencii tvrdenej pohľadávky vo výške 2831,53 eur súd nemal

pochybnosti, vyplynula zo zmluvy o úvere a z transakcií, nebolo pochybností ani o existencii zmluvy o
postúpení. Banka ako postupca právo veriteľa na postúpenie veriteľa využila v zmysle § 524 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou.
Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon
upravujeniektorévzťahysúvisiacesovznikom,sorganizáciou,riadením,podnikanímasozánikombánk

so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk
na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných
subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že postupcom v zmluve o postúpení pohľadávok na žalobcu
bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou, či je alebo nie je žalobca vo veci aktívne legitimovanou
stranou. V súvislosti so skúmaním vecnej legitimácie žalobcu vo veci strán súd poukazuje aj na záver
odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/623/2014-132 z 30.11.2015, v ktorom je
rozhodované o odvolaní žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k.

3C/455/2012, v ktorom je zdôvodnené, že banka mohla postúpiť na žalobcu len splatnú pohľadávku v
súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a vo veci účastníkov v konaní
sp. zn. 3C/455/2012 došlo k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky pred splatnosťou pohľadávky
banky voči dlžníkovi, t.j. v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd uzavrel, že ak je
zmluva o postúpení pohľadávky v rozpore so zákonom je absolútne neplatná a žalobcovi nesvedčí

aktívna legitimácia na podanie žaloby alebo tiež, že dôkazné bremeno o preukázaní aktívnej legitimácie
leží na žalobcovi ako postupníkovi zo zmlúv o postúpení pohľadávok, kde vystupovala na strane
postupcu banka. Takýto záver vyplýva pre veci žalobcu aj z neskorších rozsudkov Krajského súdu v
Trnave č.k. 23Co/381/2016-131 zo dňa 20.3.2017, kde bolo rozhodované o odvolaní žalobcu (EOS KSI
Slovensko s.r.o.) proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/17/2014-92 z 27.1.2016, rozsudku

tohto odvolacieho súdu 10Co/328/2015 - 161, kde bol žalobca stranou sporu vo veci Okresného súdu
Skalica č.k. 3C/69/2013 - 122 z 13.4.2015, z ďalších rozsudkov odvolacieho súdu, napríklad sp. zn.
11Co/128/2018 -172 zo dňa 19.3.2019 k rozsudku OS Skalica sp.3C/116/2014 zo dňa 19.2.2018, sp.
zn. 10Co/82/2018-179 -179 zo dňa 30.1.2019 - k rozsudku OS Skalica sp. zn. 3C/288/2013 -109 zo
dňa 22.1.2018, sp. zn 25Co/93/2018- 168 - k rozsudku OS Skalica sp. zn. 3C/131/2013-131 zo dňa

17.1.2018, sp. zn. 11Co/92/2018-217 zo dňa 5.2.2019 - k rozsudku OS Skalica sp. z. 3C/123/2013 -
163 z 12.2.2018, sp. zn. 24Co/133-2018 zo dňa 16.1.2019 proti rozsudku Okresného súdu Skalica sp.
zn. 3C/265/2013 - 116 zo dňa 22.1.2018 na odvolania totožného žalobcu ako vystupuje v procesnom
postavení vo veci 3C/169/2013.
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania ( resp. stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom

hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby,
druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho,
či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav
vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane
subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem

vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická
alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí,

že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o
ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).
Žalobca sa v konaní po žalovanej domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení
pohľadávky bankou novým veriteľom žalovanej. V konaní bolo Zmluvou o splátkovom úvere a Zmluvou o
postúpení pohľadávky preukázané, že žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere

je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je
právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností.
Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah,
ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči

sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je
subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen
právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale má aj právo.
Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky azaplatiť úrok, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je povinný zaplatiť celkové náklady. Žalobca v
konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovanej
mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať z dôvodu, že je namiesto banky veriteľom žalovanej.

Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného v bodoch 32 až 34 rozsudku stal žalobca
veriteľom žalovanej súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v
ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť
pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať.
Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti

urobiťjednostrannýprávnyúkonvočidlžníkoviprijehoomeškaní.Zprílohovejčastikzmluveopostúpení
pohľadávky, týkajúcej sa záväzku žalovanej je zrejmé, že banka považovala žalovanú za dlžníka, ktorý
sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože
neplnila splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas, z transakcií je zrejmé, že žalovaná oproti
obdržaným finančným prostriedkom uhradila 978,19 eur, ktorá suma bola započítaná na istinu v sume
969,70 eur a na úrok z omeškania 8,49 eur, zostala tak podľa žaloby a doplnenia žaloby dlžná na istine

2368,81 eur, na úroku 147,86 eur a na úroku z omeškania 314,86 eur, do omeškania sa dostala prvý
krát v máji 2006. V zmysle zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi SLSP a.s. a žalovanou bolo
dohodnuté plnenie záväzku (dlhu) žalovanou v splátkach, ktorých výška a čas zročnosti boli dohodnuté.
V zmluve sa uvádza, že sa strany dohodli, že splátky pohľadávky z úveru realizuje inkasným spôsobom
z inkasného účtu.

Súd posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v časti týkajúcej sa písomnej výzvy banky je
názoru, že ustanovenie je naviazané na čas plnenia. Súd má za to, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona
o bankách, nejde iba o prelomenie bankového tajomstva, ale v súvislosti s možnosťou postúpenia
pohľadávky, patriacej banke na subjekt, ktorý bankou nie je, z ustanovenia pre banku vyplýva povinnosť
pre postúpením pohľadávky na subjekt, ktorý bankou nie je vyzvať dlžníka písomne pri jeho omeškaní s

plnením peňažného záväzku aspoň 90 dní a aby bol bankou na splnenie povinnosti písomne vyzvaný.
Súd zastáva názor, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej
výzve banky žalovanému (dlžníkovi). Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka
urobilaúkon,smerujúcikukončeniuzáväzkovéhovzťahusdlžníkomprinesplácaníúveru.Zustanovenia

vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených
v zákone o bankách alebo zmluvu vypovedať alebo od zmluvy odstúpiť. Súd tu poukazuje na dôvodovú
správu k ustanovenie, v čase jej dania išlo o § 92 ods. 7, kde sa doslova uvádzalo: „ V ods. 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a

to aj osobe, ktorá nie je bankou“. V zmysle uvedeného mal súd za to, že banka by mohla v prípade
porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou po doručení jej výzvy, za podmienok stanovených v zákone o
bankách, alebo zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť, pokiaľ by ale bolo v zmluve o úvere dohodnuté
so žalovanou, t.j. dlžníčkou, že má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, vypovedať zmluvu o

úvere pokiaľ to zákon pripúšťa alebo odstúpiť od zmluvy opäť za zákonom stanovených podmienok
alebo za podmienok, dohodnutých so žalovanou. Preto súd preto dal na žalobcovi na žiadosť jeho
splnomocnenca lehotu, aby predložil dôkazy preukazujúce, že boli splnené predpoklady k postúpeniu
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách , t.j. predchádzajúca písomná výzva banky po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady súd

považoval za zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré majú byť splnené v
čase pred postúpením pohľadávky.
Žalobca výzvou nedisponuje. Vyjadrenie za žalobcu k aplikácii § 92 ods. 8 zákona o bankách je v
rozsudku, žalobca má za to, že podľa systematického zaradenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách ide iba o prelomenie bankového tajomstva, k tomu súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho

súduSlovenskejrepublikysp.zn.1Cdo147/2017,naobčianskoprávnekolégiumNSSR,ktorénasvojom
zasadnutí z 9.10.2018 prijalo k tomuto rozhodnutiu rozhodnutie s právnou vetou: „Ust.§ 92 ods. 8 zák.
č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale len právo klienta v
súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto
ustanovením, je neplatný právny úkon“.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Na rozpor postúpenia podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu

neplatnosťpostúpenia,prihliadasúdajbeznámietky,zúradnejpovinnosti.Akzákonobankáchvyžaduje
pre platnosť postúpenia pohľadávky banky splniť určité podmienky, bol postupník v sporovom konaní,
v ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., ekvivalent má v § 132
CSP podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda
okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky bankou. Postupník, ktorému bola

pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má
za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka (pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
23Co/381/2016-126).

Žalobca sa v konaní po žalovanej domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení
pohľadávky bankou novým veriteľom žalovanej. V konaní bolo dokázané, že pohľadávka vznikla zo
zmluvy o úvere. Ďalej súd skúmal, či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky banky na žalobcu a či
mu svedčí postavenie veriteľa. V ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka sa dáva tomu, kto má

pohľadávku, právo postúpiť ju písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa
(postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ, zo zmluvy o postúpení postupník. Postupca
stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, nie je oprávnený
vymáhať ju po postúpení a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže účinným postúpením
pohľadávky postupca prestáva byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť

všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke a má
povinnosť podľa § 526 ods. 1 OZ oznámiť postúpenie dlžníkovi.
Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe
veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník poznal jej obsah, pokiaľ mu je oznámené

postúpenie postupcom. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou neplatnosti
právneho úkonu taký prevod práv a povinností , ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dohodou dlžníka.
V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda veriteľa a dlžníka, z ktorej by vyplývalo, že dal dlžník súhlas
k postúpeniu pohľadávky. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem
inéhotaképohľadávky,ktorýchobsahbysazmenouveriteľazmenilapohľadávkabankyvočijejklientom

jetakýmtodruhompohľadávky.Nabankusúkladenéujejpohľadávokvočiklientovišpecificképovinnosti
a požiadavky a jej podnikanie v § 27 a nasl. Zákona o bankách, patrí medzi ne aj bankové tajomstvo
podľa ustanovenia § 91 a nasl. Zákona o bankách. Požiadavky a povinnosti vyplývajú pre banku
priamo zo zákona, nie z dohody s klientom. Zmena v osobe veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej so
žalovanoujevrozporesozákonom, pretožeprevodomnasubjekt,ktorýbankounieje,došlokzhoršeniu

postavenia žalovanej ako klienta banky, garantovaného jej zákonom o bankách v povinnostiach banky
voči svojmu klientovi, napríklad v ustanoveniach o bankovom tajomstve. Nie je v záujme žalovanej,
aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu
Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách a postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávkynie je povinný dodržiavať na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči klientovi a nie je povinný tak ako
banka zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach klienta. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť

o záležitostiach dlžníka, ak došlo k postúpeniu na nebankový subjekt, podstatným spôsobom sa zmenil
obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupcom a dlžníkom. Banke sa povoľuje postúpiť preto
iba pohľadávku za splnenia určitých podmienok, daných zákonom o bankách v jeho ustanovení § 92
ods. 8 a predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je omeškanie dlžníka aspoň 90
dní a banka má povinnosť na splnenie písomne vyzvať, inak pohľadávka banky nie je postupiteľná. Za

nesplnenia týchto zákonných predpokladov je postúpenie pohľadávky banky zakázané na nebankový
subjekt (žalobcu), postúpeniu bránilo ustanovenie § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, odporujúce obsahu zákona. Správanie banky, dôsledkom
ktoréhojepostúpeniepohľadávkyzospotrebiteľskejzmluvynespĺňaanipožiadavkuprístupusodbornou
starostlivosťou, ako to vyžaduje zákon o bankách.
Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, nedovolený, nemohol žalobca z neplatnej zmluvy

o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa. Banke ako veriteľovi a prípadnému postupcovi z
ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť
určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní postúpenú
pohľadávku bol povinný v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), od 1.7.2016 , t.j. od
účinnosti ustanovenia § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku splniť v sporovom konaní procesnú

dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou
povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade
žalobca, síce predložila súdu zmluvu o splátkovom úvere, podľa ktorej je konečná splatnosť úveru
20.2.2011, z čoho vyplýva, že v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu bola pohľadávka banky
splatnou, nepredložil však dôkaz o tom, že banka písomne vyzvala žalovanú ako svojho klienta

sa splnenie jej záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90 dní, preto žalobca nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo
skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca bol povinný tvrdiť a
dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok, vyžadujúcich zákonom pre
platné postúpenie. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, nebolo

však preukázané, že by bola žalovaná aj písomne (podľa § 92 ods. 8 cit. zákona) vyzvaná na splnenie
svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky (spolu s podacím
hárkom) adresovaného žalovanej, nie je preukázaním takejto výzvy a naopak súd je toho názoru, že
nedoručenie takejto výzvy zo strany banky žalovanej, je porušením povinnosti v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách, pre dlžníka - žalovanú môže mať význam iba vtedy, ak mu je obsah úkonu veriteľa

známy.
Súd vyvodil, že žalobca nedokázal, že boli splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky, pohľadávka
banky nie je postupiteľná, jej postúpenie je objektívne (zo zákona ) neprípustné, postúpenie je svojím
obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom ( § 525 Občianskeho zákonníka a zákonom o
bankách) a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné medzi stranami zmluvy o postúpení

pohľadávok, a aj navonok voči dlžníkovi. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, ktorý konštatoval, že „Podmienky podľa
§ 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku
inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je
zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O.z.)“.
Tým, že nejaký subjekt práva, či právnická alebo fyzická osoba podá na súd žalobu, nestáva sa
automaticky aj nositeľom oprávnení alebo povinností z hmotného práva. Nedokázanie žalobcom
splnenie podmienok bankou pred postúpením pohľadávok má za následok nedokázanie aktívnej
legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o úvere že sa stal novým veriteľom žalovanej

a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovanej akúkoľvek pohľadávku a
žalovanej v zmysle jej povinností ako dlžníka zo zmluvy o úvere nesvedčí povinnosť plniť v prospech
žalobcu. Žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky v akejkoľvek
výške, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol.
Pre dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou v zmysle vyššie uvedeného zdôvodnenia,

nezaoberal sa súd hodnotením dôkazu oznámením o postúpení pohľadávky, pretože oznámenie by
malo právny význam podľa ustanovenia v bode 42. iba v prípade, že by pred postúpením pohľadávky
banky boli splnené zákonné podmienky.Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol na tvrdenie, že sa stal veriteľom peňažnej pohľadávky
v akejkoľvek výške, nepatrí mu ani jej príslušenstvo, t.j. v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
úrok z omeškania a preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto jej časti.

Súd sa v konaní zaoberal aj Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, avšak aj
pre platnosť dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Zámer žalobcu
dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
keď dospel k záveru, že pri podpísaní dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej
praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky

zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovanej ako priemerného
spotrebiteľa. Samotná dohoda je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je
ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V tlačive sú strojom doplnené údaje,
dohoda je jej predkladateľom (dodávateľom) formulovaná tak, že v príslušenstve pohľadávky podľa
zmluvy bude príslušenstvo vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára. Dohoda o uznaní dlhu musí
zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. Po

oboznámení sa s listinou súd vyvodil záver, že je neurčitá. V „dohode“ nie je uvedená žiadna výška
dohodnutej splátky, žalobca nepreukázal dohodu so žalovanou o výške splátok. Aby bola splátka
dohodnutá, vyžaduje sa k nej zhodný prejav vôle najmenej dvoch strán. Chýba tak prejav vôle druhej
strany k vzniku právneho úkonu, ktorý zamýšľal žalobca vyvolať ohľadom časti dohody, nazvanej Forma
splatenia záväzku. Takto naformulovaný právny úkon ako prejav vôle, smerujúci k vzniku uznania

záväzku je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Uznanie dlhu
žalovanou súd hodnotí tiež ako neplatný právny úkon, vopred pripravený dodávateľom pre spotrebiteľa
do „Dohody“, pri ktorom zo strany žalovanej chýbal úmysel uznať záväzok, išlo jej len o dosiahnutie
splátok. Konanie žalobcu sa podľa § 39 Občianskeho zákonníka prieči dobrým mravom. Súd dohodu
vyhodnotil ako neplatnú a uznanie záväzku za neúčinné a v konaní na „dohodu“ neprihliadal.

Súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Trnave vyjadrený v jeho rozhodnutí zo
dňa 28. januára 2019, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 25. septembra 2017 z dôvodu,
že súd prvého stupňa sa nezaoberal vo svojom rozhodnutí aktívnou legitimáciou žalobcu v konaní o
žalobe, nezaoberal sa ňou ani odvolací súd. Vzhľadom na množstvo judikatúry, na ktorú súd nebude
opakovať na tomto mieste, už na ňu poukázal v bode 31 rozsudku nevykonal súd dokazovanie ohľadom

správnosti nároku žalobcu podľa pokynu odvolacieho súdu, ale skúmal najskôr, či je alebo nie je žalobca
aktívne vecne legitimovaný v konaní.
Súdu je známe, že súd príslušný na konanie vyhlásil konkurz na majetok žalovanej. Stalo sa tak
uznesenímz21.júna2019,tedapredtým,akosúdprvéhostupňadruhýkrátrozhodolrozsudkomvoveci
samej dňa 26.6.2019. Súd má povinnosť podľa § 222 CSP vyhotoviť rozsudok písomne a v písomnej

forme sa podľa § 223 doručuje stranám. Preto súd v zmysle § 167e zákona č. 7/2005 Z. z. nerozhodoval
o zastavení konania.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Žalovaná bola v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím
ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej
priznal oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Skalica, dvojmo.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti
tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní,
čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie

poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .