Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžfk/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200928
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7017200928.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Steel - Ex, s.
r. o., so sídlom Krivá 21, 040 01 Košice, IČO: 44 043 716, zast. JUDr. Petrom Bellásom, advokátom,
so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 976 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o všeobecnej správnej
žalobe, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 1. marca 2018 sp. zn.

6S/109/2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou 19.10.2017 na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") sa žalobca

domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101772275/2017 z 16.08.2017, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100511906/2017 z 22.03.2017 o vyrubení rozdielu dane v sume
4.713,99 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 žalobcovi.

2.Žalobabolapodanážalobcom,spoločnosťouSteel-Ex,s.r.o.abolapodpísanákonateľomspoločnosti
Ľ. L.. Uznesením krajského súdu sp. zn. 6S/109/2017 z 25.10.2017 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote

10 dní od doručenia uznesenia žalobu doplnil, a to pripojením splnomocnenia udeleného advokátovi,
ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") alebo potvrdením o požadovanom právnickom vzdelaní II.
stupňa žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1 S.s.p. V uznesení bol žalobca poučený
o možnosti odmietnuť podanie, ak nebude podanie v zmysle výzvy doplnené. Uznesenie bolo žalobcovi
doručené elektronicky s fikciou doručenia 11.11.2017 a opakovane 01.12.2017 (elektronická doručenka

v súdnom spise).

3. Uznesením krajského súdu sp. zn. 6S/109/2017 z 01.03.2018 bola žaloba podľa § 59 ods. 3 S.s.p.
odmietnutá z dôvodu, že žalobca v súdom stanovenej lehote do 11.12.2017 (ani do vydania rozhodnutia
o odmietnutí), napriek poučeniu o možnosti odmietnutia, nedoplnil podanie a nebola splnená podmienka
zastúpenia žalobcu v súdnom konaní v zmysle § 49 S.s.p. Uznesenie o odmietnutí žaloby bolo doručené

žalobcovi 20.03.2018.

4. Žalobca 06.03.2018 doložil krajskému súdu fotokópiu všeobecného plnomocenstva z 23.02.2018 na
zastupovanie, vykonávanie všetkých úkonov právnej pomoci a právnej služby JUDr. Petrovi Bellásovi,
advokátovi so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice. Plnomocenstvo bolo navyše udelené podľa
predchádzajúcej právnej úpravy, teda zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.").5. Proti uzneseniu o odmietnutí žaloby podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť
z 21.03.2018, ktorú odôvodnil tým, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.). Žalobca žiadal, aby kasačný súd uznesenie
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že vedomosť o výzve na doplnenie podania ako aj o všetkých
relevantných dokumentoch nadobudol žalobca až 27.02.2018, kedy sa prvýkrát prihlásil do elektronickej

schránky, ktorú ma zriadenú v zmysle právnej úpravy. Žalobca uznáva a plne si uvedomuje, že pochybil
a že bolo jeho povinnosťou dokumenty v elektronickej schránke sledovať, rovnako aj to, že sudcovskú
lehotu na zvolenie si právneho zástupcu zmeškal, avšak zmeškanie lehoty nemôže mať podľa názoru
žalobcu za následok nemožnosť tieto vady odstrániť neskôr, čím by bolo zachované právo na prístup k
súdu a právo na spravodlivé súdne konanie (sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 21 Cdo 1700/2013).

7. Ku kasačnej sťažnosti bol priložený originál vyššie uvedeného plnomocenstva z 23.02.2018 na
zastupovanie, vykonávanie všetkých úkonov právnej pomoci a právnej služby JUDr. Petrovi Bellásovi,
advokátovi so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, ktoré bolo udelené podľa O.s.p. Nakoľko z obsahu
plnej moci datovanej k 23.02.2018 špeciálne plnomocenstvo na zastupovanie v konaní o kasačnej

sťažnosti nevyplývalo, bol advokát JUDr. Peter Bellás krajským súdom vyzvaný, aby v lehote 10 dní od
doručenia výzvy predložil plnú moc, z ktorej vyplýva, že bol žalobcom splnomocnený, aby ho v konaní
o kasačnej sťažnosti zastupoval. Krajskému súdu bolo 25.04.2018 doručené podanie označené ako
doplnenie plnomocenstva spolu s originálom plnomocenstva z 23.02.2018, ktorým žalobca splnomocnil
advokáta, JUDr. Petra Bellása na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti.

II.

8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len ako „Najvyšší súd") konajúci ako kasačný
súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal

prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že
kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), a s prihliadnutím na formálnu
viazanosť sťažnostnými bodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou v
spojení s § 439 ods. 3 písm. a/ S.s.p.), nie však sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 S.s.p.), kasačný súd
preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne

(§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p.
potrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych
názorov dospel k presvedčeniu, že je nedôvodná.

Podľa § 49 ods. 1 a 2 S.s.p. žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom;

to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj
na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12,

b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i),
c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podľa § 98 ods. 1 písm. f) S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej

podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.

9. Správny súdny poriadok stanovil ako procesnú podmienku konania pred správnym súdom povinné
právne zastúpenie advokátom počas celého konania s niektorými výnimkami zakotvenými v ustanovení
§ 49 ods. 2 S.s.p., pričom oproti predchádzajúcej právnej úprave výslovne ustanovil, že táto povinnosť

sa vzťahuje aj na spísanie žaloby.10. Procesnou podmienkou povinného právneho zastúpenia sa zaoberal kasačný súd napr. v rozhodnutí
sp. zn. 1Sžfk/72/2017 z 30. januára 2018, v ktorom k úprave povinného zastúpenia žalobcom podľa
Správneho súdneho poriadku uviedol:

Zákonodarca zakotvil uvedené povinné zastúpenie s cieľom zabezpečiť aj týmto spôsobom
zdokonalenie správneho súdnictva v Slovenskej republike (viď všeobecná časť dôvodovej správy k
návrhu zákona) prostredníctvom takých procesnoprávnych inštitútov, „ktoré umožnia čo najviac sa
priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania
za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre

kvalitnejšie súdne rozhodnutia. S uvedeným nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ, a to zlepšiť vymožiteľnosť
práva judikovaného v civilnom súdnom konaní, čo predpokladá vytvorenie efektívnych inštitútov procesu
v správnom súdnictve", čo v osobitnej časti dôvodovej správy objasňuje najmä tým, že „v správnom
súdnictve je značne obmedzená možnosť zmeny žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie, a preto je
pre rozhodovanie správneho súdu určujúci práve obsah žaloby (rozsah a dôvody), pričom samotné
zastupovanie na pojednávaní je v podstate sekundárne."

Pre kasačný súd je nepochybné, že povinné zastúpenie advokátom je jedným z vyššie uvedených
procesnoprávnych inštitútov, ktoré majú priblížiť správne súdnictvo k ideálu rýchlej a spravodlivej
ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania tým, že právne služby poskytnuté
advokátom so štandardom uvedeným v § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení

zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
zabezpečianajmävysokokvalifikovanéaprofesionálnespísaniežalobyvrátaniekoncipovaniažalobných
bodov (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.) a následne prispejú k efektívnemu vedeniu súdneho prieskumu.

Účelom povinného právneho zastúpenia je týmto spôsobom zabezpečiť účinnú ochranu práv a záujmov

účastníkov v konaní pred správnym súdom, kde sa spravidla riešia zložité právne otázky z rozsiahlej
oblasti správneho práva, na ktoré účastník nedostal v administratívnom konaní pre neho uspokojivú
odpoveď.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec advokát je

povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná
čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v
záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť
a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Základným dôkazom preukazujúcim splnenie povinnosti zákonného zastúpenia advokátom pre správny
súd je preto splnomocnenie [ide nepochybne o legislatívny novotvar, ktorý bude nepochybne pôsobiť
rozporuplne voči zaužívanému hmotnoprávnemu plnomocenstvu zakotvenému v ustanovení § 31 a
nasl. Občianskeho zákonníka - poznámka kasačného súdu], ktoré je udelené advokátovi, alternatívne
potvrdenie o požadovanom právnickom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena, a toto je v

zmysle § 182 ods. 2 písm. a) S.s.p., povinnou náležitosťou správnej žaloby, ktoré musí byť k správnej
žalobeajpripojené.Taksastávasúčasťousúdnehospisuadostupnýmdôkazomajnaspätnépotvrdenie
splnenia hore uvedenej podmienky konania."

Kasačný súd s poukazom na nutnosť dodržiavania zásady právnej istoty vo vzťahu k rozhodovacej praxi

Najvyššieho súdu na tieto závery odkazuje.
11. Podľa názoru kasačného súdu zo znenia ustanovenia § 49 ods. 1 S.s.p. nepochybne vyplýva, že
sa zákonodarca neuspokojil len so stanovením povinného zastúpenia advokátom počas celého konania
pred správnym súdom (ako tomu bolo podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného
do 30.06.2016), ale zdôraznil v nadväznosti na koncentračnú zásadu pri vymedzení žalobných bodov

požiadavku, aby bola žaloba advokátom už spísaná, tak tým dal najavo, že prevzatie zastúpenia žalobcu
až po podaní správnej žaloby nedostatok procesnej podmienky podľa § 49 ods. 1 S. s. p. nemôže
odstrániť.

12. Z jednoznačnej formulácie zákonnej požiadavky na zastúpenie advokátom aj na spísanie žaloby je

nutné potom vyvodiť, že preukázanie splnenia tejto procesnej podmienky musí vyplývať už z podanej
správnej žaloby a jej povinných príloh. Skutočnosť, že žalobu spísal advokát, má byť zrejmá už z jej
samotného písomného vyhotovenia, v ktorom advokát, ktorý je poverený žalobcom na vypracovanie
žaloby, pripája v súlade s odbornou starostlivosťou svoje identifikačné údaje.13. Ak z písomného vyhotovenia správnej žaloby a jej príloh, prípadne z ďalších súdu doložených listín
nevyplýva, že bola spísaná advokátom, tak ako tomu bolo v preskúmavanej veci, ide o neodstrániteľný

nedostatok procesnej podmienky, ktorého obligatórnym právnym následkom je odmietnutie žaloby podľa
§ 98 ods. 1 písm. f) S.s.p.
Iný prípad by nastal, pokiaľ by zo žaloby bolo zrejmé alebo by dodatočne vyšlo najavo, že bola
vypracovaná (spísaná) advokátom, avšak žalobca by k nej nepriložil písomné plnomocenstvo advokáta.
Vtedy by išlo o neúplné podanie vo veci samej a správny súd by mal povinnosť vyzvať žalobcu na jeho

doplnenie v stanovenej lehote (§ 59 S. s. p.).

14. Z obsahu súdneho spisu je nesporné, že správna žaloba podaná súdu dňa 19.10.2017 nebola
spísaná advokátom, pretože z jej textu, jej príloh a ani z iných okolností takáto skutočnosť nevyplýva.
K správnej žalobe nebolo aj napriek povinnej náležitosti podľa § 182 ods. 2 písm. a) S.s.p. pripojené
splnomocnenie na zastupovanie žalobcu v konaní o všeobecnej správnej žalobe. Rovnako je nesporné,

že žalobca nie je osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa a nepredložil ani
doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa zamestnanca alebo člena, ktorý za neho
pred správnym súdom koná, a preto sa na neho nevzťahuje výnimka zo zásady povinného právneho
zastúpenia uvedená v ustanovení § 49 ods. 2 S.s.p.

15. Aj keď sa krajský súd pokúšal odstrániť nedostatok právneho zastúpenia uznesením v zmysle § 49
ods. 1 a 2 S.s.p., následkom bolo len dodatočné predloženie plnomocenstva na zastupovanie žalobcu
v konaní z 23.02.2018 a na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti z 23.02.2018, nie preukázanie
právneho zastúpenia pri spísaní žaloby.

16. V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného mal však žalobca povinnosť byť zastúpený
advokátom už od okamihu spisovania žaloby, čo v preskúmavanej veci splnené nebolo. Tomuto záveru
zodpovedá aj údaj na listine s označením Plnomocenstvo doručené vo fotokópii 06.03.2018 (č. l. 60) a
následne 26.03.2018 v origináli (č. l. 67) pripojenom ku kasačnej sťažnosti, podľa ktorého žalobca plnú
moc udelil advokátovi JUDr. Petrovi Bellásovi dňa 23.02.2018, teda preukázateľne po podaní správnej

žaloby dňa 19.10.2017.
V kasačnej sťažnosti aj sám žalobca uviedol, že lehotu na zvolenie si advokáta zmeškal, čo bezpochyby
preukazuje, že nebol právne zastúpený už v čase spísania žaloby.

17. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že následné zvolenie advokáta nemôže mať za následok nemožnosť

odstrániť túto vadu neskôr, čím by bolo zachované právo žalobcu na prístup k súdu, s týmto záverom
s ohľadom na vyššie uvedené nemožno súhlasiť. Za odstrániteľnú vadu by bolo možné označiť napr.
chýbajúci podpis advokáta na podaní, z ktorého by však povinné právne zastúpenie vyplývalo. Nemožno
však akceptovať dodatočné zvolenie advokáta, ktoré ako vyplýva zo samotného plnomocenstva, bolo
udelené po podaní žaloby. Kasačný súd preto dospel k záveru, že procesná podmienka povinného

právneho zastúpenia už pri spisovaní žaloby nebola splnená.

18. Z uvedených dôvodov má kasačný súd za to, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, pretože správny
súd žalobu správne odmietol. Aj keď správny súd odmietol žalobu z dôvodu nedoplnenia podania podľa
§ 59 ods. 3 S.s.p. a mal postupovať podľa § 98 ods. 1 písm. f) S.s.p., procesný následok, a to odmietnutie

žaloby je rovnaký, a preto kasačný súd aj s poukazom na zásadu hospodárnosti postupoval podľa § 461
S. s. p. a nedôvodnú kasačnú sťažnosť zamietol.

19. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1
S.s.p. tak, že v konaní neúspešnému sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

20. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov, § 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).