Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319200485
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6319200485.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, vo veci starostlivosti o maloletú J. R.,
narodenú XX. XX. XXXX a T. R., narodenú XX. XX. XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti rodičov - matky D.. J. Q., narodenej
XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomul.A.č.XX,XXXXXT.,právnezastúpenejD..StanislavomRešutíkom,

advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 29/36, XXX XX T. a otca O.. Q. R.,
narodenéhoXX.XX.XXXX,strvalýmpobytomM.č.X,XXXXXT.,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,
o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu T. č.k. 1P/19/2XX9-35 z 11. marca 2XX9, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Brezno vo výrokoch I., II., III., IV., V. m e n í tak, že návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Brezno vo výroku o trovách konania (VII. výrok) z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 11. 03. 2019 zmenil ,,uznesenie“ Okresného súdu
Brezno č.k. 8P/182/2017 - 267 zo dňa 15. februára 2018 tak, že oprávnenie otca stýkať sa s maloletými
deťmi upravené vo výroku IV. sa ruší (I. výrok), zakazuje sa osobný styk otca s maloletými deťmi bez

prítomnosti tretej osoby (II. výrok), pričom otec je oprávnený sa s maloletými deťmi J. R., nar. XX. XX.
XXXXaT.R.,nar.XX.XX.XXXXstýkaťkaždúpracovnústreduod14.30hod.do17.00hod.vprítomnosti
pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, odboru sociálnych vecí a rodiny, v budove
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno bez prítomnosti matky (III. výrok). Matke maloletých detí
(ďalej len ,,matka“) uložil povinnosť umožniť maloletým sa zúčastniť na styku s otcom v budove Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno a maloleté deti psychicky ako aj materiálne na styk s otcom

pripraviť (IV. výrok). Ďalej súd prvej inštancie určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať dovtedy,
pokiaľ nadobudne právoplatnosť rozhodnutie vo veci samej sp. zn. 8P/204/2018 (V. výrok). Vo zvyšku
prvoinštančný súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (VI. výrok). O náhrade
trov konania prvoinštančný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (VII. výrok).
Z odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu vyplýva, že matka sa návrhom domáhala nariadenia

neodkladného opatrenia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že otec maloletých detí
(ďalej len ,,otec“) je oprávnený do rozhodnutia vo veci samej stýkať sa s maloletou J. R., nar. XX. XX.
XXXX (ďalej aj ,,maloletá J.“) a maloletou T. R., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len ,,maloletá T.“) každú prvú
kalendárnu stredu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. na miestne príslušnom úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny za prítomnosti matky a kolízneho opatrovníka.
Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 03. XX. 2018 bol spáchaný trestný

čin ublíženia na zdraví otcom voči jej osobe v prítomnosti ich spoločnej maloletej J.. Stal sa počas
preberania maloletých detí, kedy otec násilím chcel (ako už tomu bolo aj v minulosti) zobrať na stykmaloleté dieťa, ktoré s ním odmietlo odísť. Následne podala trestné oznámenie ako aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenie na zúženie styku s otcom v konaní, ktoré bolo vedené pod sp. zn.
1PPOm/1/2018. Súd však jej návrhu nevyhovel, pretože nepreukázala, že by otec mohol ubližovať aj ich

spoločným maloletým deťom. To, že otec je síce agresívny voči nej, nezakladá dôvod na obmedzenie
jeho styku voči maloletým deťom. Otec podal návrh na výkon súdneho rozhodnutia, ako aj návrh na
zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Začalo sa šetrenie, rozhovory s maloletými deťmi a
jednanie s obidvoma rodičmi. Otec sa jej neustále vyhrážal, že jej vezme obe maloleté deti. Nikto zo
zúčastnených orgánov nevidel, že ide o človeka, ktorý chce traumatizovať ju a aj maloleté deti.

V návrhu ďalej matka uviedla, že približne v polovici októbra bola nútená pristúpiť na novú dohodu,
pretože nejaký styk sa uskutočňovať musel a otec predsa veľmi miluje svoje deti. A tak sa následne
od tohto času začal uskutočňovať styk každý párny víkend od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod..
Vo svojom návrhu poukázala, že maloleté deti sa začali vracať zo styku veľmi unavené, neprimerane
vyhladované, oblečené v tom istom ošatení ako odišli v piatok (aj spodné prádlo), tiché a utiahnuté. Už
v decembri 2018 sa maloleté deti začali sťažovať na otcove správanie, že veľmi búcha po stole, kričí

na nich a z ničoho nič sa za všetko doma rozplakali, začali sa skrývať za nábytok, prípadne ukrývať sa
doma pod stôl. Maloletá J. začala hovoriť, že sa u otca skrývajú pod písacie stolíky, lebo to je ich jediné
útočisko. Začala mať vážne podozrenie na týranie detí a oslovila telefonicky aj E.. T., avšak maloletá J.
odmietla k nej ísť a nechať sa vyšetriť. Uviedla, že nemala reálny dôkaz o svojich obavách. Maloleté
deti trpeli a ona s nimi.

Koncom decembra 2018, keď boli maloleté deti s otcom, im volala v sobotu poobede (sobota cca
16,30 hod), tak ako vždy. Vtedy ich otec jej ich dal k telefónu totálne plačúce, neschopné rozprávať a
zložil telefón. Až do ich návratu (nedeľa cca 16,30 hod) nevedela o nich nič. Túto skutočnosť nahlásila
kolíznemu opatrovníkovi. Nevie, či bolo podniknuté nejaké šetrenie. V januári, keď si maloletá zlomila
ruku, ktorá je už dnes plne zahojená, otec ju zobral na sánkovanie z kopca so zlomenou rukou, k čomu

sa maloletá priznala až neskôr.
Ďalej poukázala na to, že maloleté deti sa vracali v zlom psychickom stave, boli neustále choré. Bol
to kolotoč, maloleté deti vyzdraveli a išli k otcovi, ktorý ich vystavoval neprimeranému riziku, ako aj
nedostatočnému odpočinku a stresu. Tieto pobyty nemali dobrý vplyv na ich zdravý psychický ako aj
fyzický vývin. Maloletá J. si obhrýza nechty a maloletá T. často plače v škôlke len tak pri obede. Otca

spomínajú málo, boja sa ho, a preto mlčia o tom, čo sa im počas uvedeného „víkendového styku“
deje. Prosia ju, aby nikomu nepovedala ani slovo a hlavne nie ich otcovi. Uviedla, že ako ich zákonný
zástupca považuje za svoju povinnosť sa o ne riadne starať a riešiť situácie v prípade, ak má podozrenie
na zlé zaobchádzanie s nimi. Túto skutočnosť oznámila aj D.. P., prokurátorke Okresnej prokuratúry
Brezno dňa 24. 01. 2019 e-mailom a ktorá požiadala o vstup do konania vo veci striedavej osobnej

starostlivosti. Opatrením prokurátora bolo nariadené skrátené vyšetrovanie z dôvodu podozrenia na
páchanie trestného činu týranie blízkej a zverenej osoby.
Po poslednom styku, ktorý bol 08. 02. 2019 - XX. 02. 2019, sa maloleté deti, hlavne maloletá T., vrátili s
veľkým plačom od otca a báli sa rozprávať. Maloletá T. sa vyjadrila, že sa otca bojí a nechce ho. Maloletá
J. mlčala. Maloleté deti sa dlhodobo od októbra minulého roka boja spávať samé, majú nočné mory a

pomočujú sa. Dňa 19. 02. 2019 s maloletými deťmi navštívila detskú obvodnú pediatričku za účelom
bežného vyšetrenia (maloleté deti mali vysoké teploty). Pri tejto kontrole E.. Boháčiková vyjadrila vážne
podozrenie na reakcie maloletej J. na to, že sa jej chcela dotknúť a vyšetriť ju. Dňa 20. 02. 2019 bol
vykonaný výsluch jej osoby na odbore kriminálnej polície v prítomnosti psychologičky p. E. a p. npor.
J.. Súčasne odovzdala všetky písomnosti za posledné 2 roky, e-mailovú komunikáciu a sms s otcom, v

ktorých sa jej neustále vyhrážal, obmedzoval ju finančne a psychicky ju týral. Dňa 21. 02. 2019 jej npor.
J. oznámila, že na základe uvedených skutočností začínajú trestné konanie pre podozrenie z týrania
blízkej a zverenej osoby jej a maloletých detí. Voči otcovi sa v súčasnosti vedú dve trestné konania
a to ublíženie na zdraví a týranie blízkej osoby a zverenej osoby. V prvej trestnej veci bol vyhotovený
znalecký posudok, v ktorom je uvedené, že sa skutok stal tak ako ho popisuje. V druhej trestnej veci

bude pribratý znalec z odboru psychológie za účelom vyšetrenia jej osoby, otca a maloletých detí. V
trestnej veci týranie blízkej a zverenej osoby bola vypočutá ako svedkyňa E.. T..
Matka zdôraznila, že na základe vyššie uvedených podozrení, reálnych skutočností, ako aj
odôvodnených podozrení, ktoré sa vyskytli, je toho názoru, že je dôležité maloleté deti ochrániť pred
ďalším páchaním trestnej činnosti. Pre maloleté deti môže ďalšie páchanie trestnej činnosti znamenať

vážne psychické i fyzické následky na celý život. Má za to, že existuje reálny predpoklad vzniku tragédie,
keď sa zdravie maloletých detí nebude nikdy dať vrátiť späť a už bude neskoro izolovať ich a chrániť od
páchateľa. Podľa jej názoru je situácia veľmi kritická, na ktorú poukazuje už 2 roky a nikto jej neveril,
až do času, kým sa ich prípad nedostal na odbor kriminálnej polície, kde preukázala všetky listinnédôkazy v podobe e-mailov i sms, v ktorých sa otec reálne vyhráža, taktiež rôznymi videami, v ktorých
maloleté deti popisujú, ako sa otca boja, pričom maloletým deťom je naozaj reálne ubližované a trpia
po psychickej i fyzickej stránke.

Matka v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že v poobedňajších hodinách
bola osobne v Centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie v Brezne, kde si bola
vypočuť výsledky nezávislého psychologického vyšetrenia maloletej J.. Poukázala, že popri bežnom
vyšetrení na školskú zrelosť bolo dôkladnejším psychologickým vyšetrením zistené, že maloletému
dieťaťu s ohľadom na skutočnosť, že si obtrháva (obhrýza) nechty, ako aj pomočuje sa, doporučené

vykonať neurologické vyšetrenie. Maloletá na otázky typu, či sa niečoho bojí, psychológ uviedol, že
neodpovedala nič, ale bolo vidieť, že nad tým rozmýšľa. Tieto skutočnosti vie hodnoverným spôsobom
preukázať centrum, nakoľko bez vyzvania súdu rodičom neposkytujú žiadne písomné potvrdenia, keďže
sú nezávislým orgánom. Následne v poobedňajších hodinách dňa 01. 03. 2019, keď prišla vyzdvihnúť
dcéruJ.zoškôlky,oslovilajujejvyučujúcaučiteľka,ktorásaopýtala,čosasdieťaťomdeje,jezamyslená,
odmieta sa hrať s ostatnými deťmi a je utiahnutá. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa reálne

obáva o životy a zdravie (psychické ako aj fyzické) svojich dvoch maloletých detí. Maloleté deti v
súčasnosti odmietajú otca navštevovať, ostať s ním osamote a boja sa ho. Na základe týchto skutočností
navrhuje, aby súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
K návrhu na nariadenie matka neodkladného opatrenia pripojila e-mail adresovaný okresnej
prokurátorke D.. P. zo dňa 24. 01. 2019, Oznámenie o odstúpení spisového materiálu zo dňa 05. 02.

2019, Upovedomenie o začatí trestného stíhania za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby,
Zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa 26. 02. 2019.
Súd prvej inštancie mal osvedčené, že maloleté deti pochádzajú z manželstva matky a otca, ktoré bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/182/2017 - 267 zo dňa 15. 02. 2018 a ktorým
bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený s maloletými deťmi sa stýkať každý

nepárny týždeň v utorok od 16.30 do 18.45 hod. a štvrtok od 16.30 do 18.45 hod., každý párny týždeň v
stredu od 16.40 hod. do 18.45 hod., každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu
od 9.00 hod. do 18.00 hod. tak, že otec maloleté deti v určený čas prevezme pred bydliskom matky a
po zrealizovanom styku v určený čas, otec maloleté deti pred bydliskom matky matke odovzdá.
Vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Okresný súd Brezno prvý krát rozhodoval v konaní sp.

zn. 8P/188/2017, keď dňa 25. 09. 2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti do
starostlivosti ich matky (I. výrok), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej J. 150,- Eur
mesačne a na výživu maloletej Barbory 100,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa každého mesiaca
dopredu k rukám matky (II. výrok), upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa stýkať s
maloletými v každom kalendárnom týždni v utorok od 16.30 hod. do 19.00 hod, vo štvrtok od 16.30 hod.

do 19.00 hod., v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a matka je povinná maloleté deti na styk s otcom
pripraviť, otcovi umožniť styk s maloletými deťmi, v určený čas odovzdať maloleté deti pred bydliskom
otca a po zrealizovanom styku v určený čas maloleté deti od ich otca prevziať pred jeho bydliskom (III.
výrok), vo zvyšku boli návrh matky a aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuté
(IV. a V. výrok), matke bola uložená povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podala návrh

vo veci samej - o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva ich rodičov (VI. výrok). V dôsledku podaného odvolania zo strany matky rozhodoval vo veci
Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý svojím rozhodnutím č.k. 16CoP/66/2017 - 220 zo dňa 21. 11. 2017
uznesenie Okresného súdu Brezno potvrdil.
Vo veci starostlivosti o maloleté deti Okresný súd Brezno následne rozhodoval v konaní sp. zn.

8P/205/2017, keď uznesením zo dňa 19. 03. 2018 konanie o návrhu matky na úpravu rodičovských
práv a povinností na čas do rozvodu zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu.
Uznesením Okresného súdu Brezno bolo konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti, v ktorej sa domáhala zverenia obidvoch detí do svojej starostlivosti a určenia výživného
na obidve maloleté deti po 200,- Eur mesačne zastavené, návrh matky na nariadenie neodkladného

opatreniavčasti,vktorejsadomáhalanovejúpravystykuotcasmaloletýmideťmibolzamietnutý,pričom
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Dňa XX. XX. 2018 matka podala na Okresný súd Brezno návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhala obmedzenia styku otca s maloletými deťmi. Okresný súd Brezno uznesením č.k.
1PPOm/1/2018 - 22 zo dňa 08. XX. 2018 návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Dňa 08. XX. 2018 otec podal na Okresný súd Brezno návrh na výkon rozhodnutia, ktoré sa vedie pod sp.
zn. 7Em/1/2018. Na základe ,,podania“ otca, ktorým sa dožadoval úpravy v styku s maloletými deťmi,
sa na Okresnom súde Brezno vedie pod sp. zn. 8P/204/2018. Toto konanie nie je právoplatne ukončené.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods.
1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, 2 zákona č. 160/XXXX Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„CSP“), § 361, § 363, § 367 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/XXXX Z.z. Civilného mimosporového poriadku

(ďalej aj „CMP“), čl. 5, § 25, § 26, 28 ods. 2 Zákona o rodine, článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa, čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Súd prvej inštancie konštatoval, že zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti
o maloleté deti vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel
zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí sa len na osvedčenie základných

skutočností potrebných pre záver, z ktorého možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. Záujem maloletého dieťaťa však musí byť pri rozhodovaní vždy dominantný.
Vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa možno nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze styku určeného rozhodnutím súdu je možné
podradiť pod ustanovenie § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, keďže sa rozhodnutím súdu ukladá oprávnenej
osobe (otcovi), aby sa niečoho zdržala.
Jedným zo záujmov maloletých detí je udržiavanie kontaktu so svojím otcom, čo sa realizuje stykom otca
s maloletými deťmi. V tejto súvislosti je nesporné, že vzťahy medzi otcom a matkou nie sú dobré, a toto

v konečnom dôsledku vplýva negatívne aj na vzťah otca s maloletými deťmi. Keďže je upravený súdnym
rozhodnutím styk otca s maloletými deťmi, je nevyhnutné, aby tento styk s maloletými prebiehal takým
spôsobom, aby to nevplývalo negatívne na ich psychický vývoj, teda tak, aby maloleté deti pred, resp.
počas tohto styku neboli žiadnym spôsobom stresované, nebolo zasahované do ich dôstojnosti. Ďalším
záujmom maloletých detí je ich bezpečie a tiež ochrana ich duševného, telesného a citového vývinu.

Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča, v tomto prípade otca s maloletými deťmi, je
aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia súdu a záujem maloletých detí, z ktorého táto nevyhnutnosť
vyplýva. Jedná sa o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane maloletých detí. Súd je povinný skúmať či
realizácia styku maloletých s rodičom skutočne ohrozuje zdravie maloletých a teda ich záujem, alebo

ide len o predstieraný stav, vyvolaný zámerným pôsobením jedného z rodičov, resp. člena širšej rodiny
maloletých detí. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma
na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti.
Kontakt rodiča s maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúci zdravý psychický vývoj detí.
Maloleté deti majú neohroziteľné právo na vzťah k rodičovi a pokiaľ tento vzťah už bol vybudovaný na

určitej úrovni a prebiehal bez problémov, dokonca v širšom rozsahu ako bol upravený súdom (na základe
dohody rodičov), tak pokiaľ to okolnosti objektívne dovoľujú, maloleté majú právo a zároveň je v ich
najlepšom záujme, aby im boli vytvorené príležitosti rodičovský vzťah rozvíjať aj naďalej.
Prvoinštančný súd uviedol: ,,V súdenom prípade súd po vykonanom dokazovaní nenašiel žiadny
relevantný úkon zo strany otca maloletých, ktorý by viedol k zákazu styku tohto otca s maloletými deťmi.

V celom konaní je preukázaný vážny konflikt medzi otcom maloletých a ich matkou, ktorý sa prejavuje
hlavnevneschopnostidohodnúťsanaúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťom
a v rozdielnom nazeraní obidvoch rodičov ako má starostlivosť o maloleté deti prebiehať. Tento konflikt
však negatívne pôsobí aj na samotné maloleté deti a na ich prežívanie súdom ustanoveného styku s
ich otcom.

Súd konajúci o neodkladnom opatrení s prihliadnutím na skutočnosť, že voči otcovi maloletých sú začaté
v súčasnosti dve trestné stíhania, avšak viazaný prezumpciou neviny, musí prihliadnuť najmä na postup
orgánov činných v trestnom konaní, a to že v konaní vedenom na OR PZ pod ČVS: ORP-59/1-VYS-
BR-2019 nebolo do vydania tohto rozhodnutia vznesené obvinenie za trestný čin podľa § 199 Tr. por.,
tak súd konajúci o neodkladnom opatrení má za to, že v tomto štádiu by absolútny zákaz styku otca

s maloletými nebol na mieste. Súd poukazuje aj na ďalšie skutočnosti, ktoré neodôvodňujú absolútny
zákaz styku otca s maloletými a ktoré doposiaľ vyplynuli z jednotlivých konaní, ktoré sa ohľadom
maloletých vedú na tunajšom súde. Touto skutočnosťou je, že v súčasnosti sa styk maloletých detí
s ich otcom nerealizuje podľa rozsudku Okresného súdu č.k. 8P/182/2017 - 267 zo dňa 15. februára
2018, ale podľa dohody rodičov, ku ktorej dospeli dobrovoľne za spolupôsobenia Úradu práce, sociálny

vecí a rodiny v Brezne, a to každý párny víkend v čase od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod..
Táto skutočnosť vyplynula zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne zo dňa 25.
XX. 2018, ktorá je obsahom spisu sp. zn. 7Em/1/2018. Doposiaľ takáto dohoda rodičov o úprave v
styku s maloletými nebola predložená na schválenie súdu, z uvedeného dôvodu takáto dohoda nieje vykonateľná, to znamená, že účastníci nie sú povinní sa jej podriadiť. Preto sa súdu javí ako
nepochopiteľné konanie matky maloletých detí, že naďalej umožňovala styk maloletých detí s ich
otcom podľa medzi nimi dohodnutej dohody, hoci ako uvádza v návrhu už od decembra 2018 mala

podozrenie, že styk maloletých s ich otcom sa nerealizuje v záujme maloletých detí a nepodnikla
žiadne kroky smerujúce k ochrane maloletých detí. Ďalej súd poukazuje na protichodné tvrdenia matky
maloletých detí uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré vyplývajú zo spisu sp.
zn. 8P/204/2018. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.
03. 2019 navrhovateľka uvádza, že maloleté deti sa začali na nežiaduce správanie otca sťažovať už v

decembri 2018, avšak na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 29. 01. 2019 v konaní vedenom pod sp. zn.
8P/204/2018 v zápisnici z pojednávania na č.l. 117 navrhovateľka uviedla: „v poslednom čase je ten styk
bezproblémovejší,jamaloletédetinabalímaodveziemichkotcoviužskôrakoo17.00hod.Vsúčasnosti
zo strany maloletých detí nie sú negatívne ohlasy na takýto styk ako je teraz medzi nami dohodnutý.
Maloleté deti idú k otcovi nadšené.....“ Súd v tejto súvislosti poukazuje, že navrhovateľka bola v tomto
konaní súdom poučená, že v zmysle § 32 ods. 1 CMP je povinná úplne a pravdivo opísať skutkové

okolnosti potrebné pre rozhodnutie. Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine je súd povinný chrániť záujem
maloletých detí na udržanie vzťahu s rodičom, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti pred
konaniami druhého rodiča, ktorý by sa snažil bezdôvodne alebo zámerne obmedziť druhého rodiča v
styku s maloletými deťmi.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že styk otca s maloletými tak ako ho

upravil Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 8P/182/2017 - 267 zo dňa 15. 02. 2018 nemôže ostať v
platnosti, nakoľko styk otca s maloletými bez prítomnosti tretej osoby vyvoláva trestnoprávne reakcie,
čo je nežiaducim stavom pre záujem maloletých detí na ich psychickom vývine a na vývoji vzťahu s
otcom maloletých. Na základe uvedeného súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu 8P/182/2017 - 267,
zo dňa 15. 02. 2018 vo výroku IV., nakoľko tento styk je v súčasnom štádiu riešenia trestnej veci v

neprospech maloletých, ako aj v neprospech otca maloletých. Z uvedeného dôvodu súd musí zakázať
osobný styk otca s maloletými bez prítomnosti tretej osoby, avšak vychádzajúc z doterajších priebehov
stretnutí má za to, že je v záujme maloletých, aby v súčasnej situácii styk otca s maloletými naďalej
prebiehal. Preto súd tento styk upravil na každú pracovnú stredu v čase od 14.30 hod. do 17.00 hod
v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno za účasti pracovníka odboru sociálnych vecí

a rodiny, ktorí sú kvalifikovaní na odbornú pomoc pre krízové situácie v rodine. Uvedený čas styku
otca s maloletými deťmi súd zvolil s prihliadnutím na to, že medzi otcom a maloletými deťmi je už
vytvorený určitý vzťah, ktorý je potrebné naďalej rozvíjať a upevňovať. Matkou navrhnutý čas styku otca
s maloletými považoval súd za nedostatočný, nakoľko by mohol byť na ujmu pre zdravý duševný a citový
vývin maloletých detí. Súd nevyhovel návrhu matky, aby sa styk otca a maloletých realizoval aj za jej

prítomnosti, nakoľko prítomnosť odborného pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne
dostatočne zabezpečí, aby sa styk realizoval v najlepšom záujme maloletých detí. Ďalej súd prihliadol
aj na tú skutočnosť, že maloleté deti sú vo veku, kedy osobná prítomnosť matky pri realizácii ich styku s
otcom nie je nevyhnutná. Z uvedeného dôvodu návrh matky v tejto časti súd ako nedôvodný zamietol.
Súd si nevyžiadal správu o psychologickom posúdení mal. J. E.ktoré bolo vykonané dňa 01. 03.

2019 Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Brezne, nakoľko má za to, že
realizácia styku otca s maloletými deťmi za prítomnosti odborného pracovníka Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Brezne, kvalifikovaného na odbornú pomoc pre krízové situácie v rodine, prispeje k tomu,
aby sa styk realizoval bez ujmy na fyzickom a psychickom zdraví maloletých. Ďalej súd zo svojej činnosti
zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/204/2018 bolo nariadené znalecké dokazovanie, v rámci

ktorého sa bude zisťovať aký je vzájomný vzťah medzi otcom maloletých detí.
Totoneodkladnéopatreniebudetrvaťdovtedy,pokiaľnebudeprávoplatneskončenávectunajšiehosúdu
vedená pod sp. zn. 8P/204/2018.
Matke maloletých detí súd uložil povinnosť maloletú J. a maloletú T. na styk s otcom psychicky ako aj
materiálne pripraviť a maloletým umožniť zúčastniť sa tohto styku.“

O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu otec podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie prvoinštančného zmenil tak, že výrok II. zruší s tým, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletými deťmi každý nepárny týždeň, v piatok od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. nepretržite, pričom

matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť, psychicky aj materiálne a maloleté
deti otcovi na styk odovzdať v mieste trvalého bydliska otca. Otec je povinný maloleté deti po ukončení
styku odovzdať matke v mieste trvalého bydliska matky.
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dostatočne neposúdil všetky skutočnosti ako ajpomery účastníkov konania a najmä nerozhodol v záujme maloletých detí. Matka sa svojím konaním už
dlhodobo snaží narušiť jeho vzťah s maloletými deťmi. Od rozvodu ich manželstva, ale už aj predtým
od ich vzájomného odlúčenia vo februári 2017, jeho styk s maloletými deťmi bol viackrát zmenený

z dôvodu, že matka i po určitej dobe harmonogram styku prestala dodržiavať a to i napriek súdom
nariadeným neodkladným opatrením, alebo iným uznesením Okresného súdu Brezno, na čo Okresný
súd Brezno upozornil listom z dňa 09. 03. 2019. Posledný harmonogram styku s maloletými deťmi bol
dohodnutý ústne na osobnom stretnutí s matkou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne.
V súčasnosti je už 5. týždeň úplne izolovaný od maloletých detí a matka mu bráni stýkať sa s nimi,

nedvíha mu telefón, nedovolí sa mu s maloletou J. telefonicky skontaktovať a to aj napriek tomu, že
predtým si to vyslovene vyžadovala.
Uviedol, že jeho posledný styk s maloletými deťmi prebehol cez víkend 09.-XX. 02. 2019 úplne
bezproblémovo. Matka neustále mení podmienky styku s maloletými deťmi dohoda s ňou nie je
možná, podáva na neho vymyslené a klamlivé trestné oznámenia, neodkladné opatrenia a exekúcie.
Je nedôverčivá, nepríjemná a paranoidná aj voči zamestnancom Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny v Brezne, policajným príslušníkom a súdnym zamestnancom. Jej správanie hraničí s psychickou
poruchou, paranojou a vzhľadom na jej závislosť na drogách, ktorú v minulosti prekonala až za pomoci
psychológa, by tento stav nebol prekvapujúci. Matka s jeho návrhom na zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí, klame, intriguje a zavádza za účelom, aby ho očiernila a
zabránila mu stýkať sa s maloletými deťmi. Záujem maloletých detí o harmonizáciu vzťahov s oboma

rodičmi matka absolútne ignoruje. Sebecky si ich prisvojila a maloleté deti považuje len za svoje. Nemá
žiadne morálne zábrany a zneužíva ich na svoju pomstu voči nemu.
K argumentom matky, na ktorých zakladá návrh neodkladného opatrenia a kde ho vykreslila ako tyrana
a zločinca, uviedol, že vždy bol slušný človek a občan, čo rešpektuje zákony a nariadenia súdu.
Žiadny trestný čin nespáchal. Trestné oznámenie vedené voči jeho osobe za ublíženie na zdraví matky

bolo rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry v Brezne v časti vzneseného obvinenia zrušené.
K danému incidentu uviedol, že matka mu v ten deň bránila v odchode s maloletou. V amoku mu
maloleté dieťa vytrhala z rúk násilím a tvrdila, že maloletá s ním nechce odísť, čo nebola pravda. V
záujme rýchleho vyriešenia konfliktu odchodom od matky ju odstrčil, aby maloletá nebola dlhodobo
traumatizovaná danou situáciou. Z minulosti vie, že jedine odchod od matky rieši jej stavy amoku. Daný

skutok priznal aj príslušníkom privolanej policajnej hliadky, nič nezatajoval. Matka danú vec
,,nafúkla“ na trestný čin, fingovaním PN, trvalými následkami atď.
O druhom trestnom stíhaní vedenom voči jeho osobe, za týranie blízkej osoby, t.j. ich maloletých detí,
nebol OR PZ Brezno vôbec informovaný. V danej veci bol predvolaný len na pohovor na Úrade práce,
sociálnychvecíarodinyvBrezne,kdemubolooznámené,žematkamápodozrenieztakéhoto trestného

činu. Uviedol, že je to absolútne klamstvo. Matka tvrdí, že už do decembra 2018 pozoruje zmeny v
správaní detí a má podozrenie, že ich on týra. Ako už uviedol, jeho posledný styk s maloletými deťmi
prebehol cez víkend 09.-XX. 02. 2019 úplne bezproblémovo, matka ho na nič neobvyklé neupozornila a
navyše na súdnom pojednávaní konanom dňa 29. 01. 2019 ohľadom zverenia detí do striedavej osobnej
starostlivosti sa matka jednoznačne pozitívne vyjadrila, že dlhodobý pobyt maloletých detí u otca cez

víkend je pre všetkých a hlavne pre maloleté deti vyhovujúci.
Z vyššie uvedených tvrdení a faktov je zrejmé, že matka si vo svojich tvrdeniach sama
protirečí, nevie čo chce a panikári. Jej jediným cieľom je pomsta voči nemu a snaha ovplyvniť maloleté
deti aj súd tak, aby zamedzila k úprave striedavej osobnej starostlivosti o ich maloleté deti. Jeho
snahou nie je matku dehonestovať a ,,ukradnúť“ jej deti, tak ako to ona chápe, ale dať im aj napriek

rozpadu ich manželstva priestor na rodičovskú lásku od neho, na ktoré majú právo. Toto však nie je
možné, pokiaľ mu matka bude v tom cielene brániť. Z jej tvrdení je jasné, že maloleté deti si pojala len
za svoje a nechce sa o ne deliť. Podľa jej názoru, ktorý uvádza aj v návrhu na neodkladné opatrenie a
ktorý ,,vštepuje aj deťom do hláv - rodinu tvorí len maminka, A.T. a mačka Linda“.
Takisto je zarážujúce, že maloletá J. sa najlepšie cíti v nemocnici, kde je často

odložená matkou v ambulancii u otca matky a maloletú T. zase necháva strážiť susede. Radšej
uprednostní cudzích ľudí pred jeho pomocou a jeho blízkej rodiny.
Podľa jeho názoru nie je potrebné upravovať harmonogram jeho styku s maloletými deťmi, keďže matka
žiadne harmonogramy rešpektovať nebude, pokiaľ nepochopí, že je aj v jej záujme, aby sa maloleté
deti stýkali s ním. Zavedený harmonogram styku maloletých detí s ním, t.j. každý nepárny víkend od

piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. nepretržite, fungoval dobre a maloleté deti si naň zvykli, čo
potvrdila aj matka svojím vyjadrením na súdnom pojednávaní konanom dňa 29. 01. 2019. Nie je na
mieste dehonestovať styk s maloletými deťmi obmedzením času, miesta a dozorom od zamestnanca
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Navyše toto rozhodnutie okrem neho ,,trestá“ aj blízku rodinumaloletých detí, ako sú starí rodičia z jeho strany, keďže nemajú možnosť sa so svojimi vnučkami
stýkať.
Má za to, že vymyslené podozrenia z jeho trestnej činnosti nemôžu byť dôvodom na obmedzenie styku

s maloletými deťmi. Platí totiž prezumpcia neviny a on je nevinný, z týrania maloletých detí nebol ani
obvinený (aspoň ho nikto o tom nevyrozumel).

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne
potvrdiť. Tvrdenia otca, že je psychicky narušená, resp. mentálne chorá, považuje za znevažovanie

svojej osoby Dňa 11. XX. 2019 absolvovala psychiatrické vyšetrenie, ktoré vylučuje tvrdenie otca o
spochybňovaní jej psychického stavu.
Odvolanie otca nepovažuje za dôvodné ani za vecné. Poukazuje na manipuláciu s maloletými deťmi,
strach maloletých detí z otca, ktoré potrebujú lásku a nie večné boje medzi rodičmi. Sú unavené z toho,
že im otec rozpráva, že musia s ním byť. Ona maloletým deťom necháva voľný priestor, aby sa samé
vyjadrili, akým spôsobom sa chcú stýkať s otcom.

Má za to, že maloleté deti sa nemajú nútiť k styku, aby nemali ešte väčšiu traumu ako z toho, že sa ich
rodičia rozviedli, že videli, ako ich otec udrie matku, ako ich otec k sebe bral násilím, ako ich vypočúvali
policajti, či chcú k otcovi ísť, pretože odmietli a on bol presvedčený o jej manipulácii s nimi. Maloletá J.
si olamuje nechty, dôsledkom čoho musí navštíviť neurológa.
Maloletá J. sa jej zverila, že jej osobne styk na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vyhovuje, pretože

je tam tretia osoba, stýkať sa s otcom doma v jeho prostredí viac už nechce, aj keď sa jej otec neustále
pýta, kedy ho už príde navštíviť. Povedala jej, že ju to ,,otravuje“ a že mu stále odpovedá : ,,neviem.“
Čo sa týka pomočovania u maloletej J., ktoré nemá fyziologickú príčinu, je odôvodnené predpokladať,
že má psychický podklad.
Uviedla, že maloleté deti plačú, hlavne maloletá T., že s otcom nechce ostať ani len na úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny. Maloleté deti sa v súčasnosti nedožadujú väčšieho styku s otcom a hlavne
nie bez prítomnosti tretej osoby.
Styk od októbra roku 2018 do konca januára roku 2019 realizoval každý párny víkend. Tento styk
nepriniesol pozitívne aspekty do vzťahu otca s maloletými deťmi, naopak, len ho ešte naštrbil. Maloleté
deti si s otcom na jej odporúčanie telefonovali v období od októbra 2018 do januára 2019, dnes to

maloleté deti absolútne odmietajú.
Ďalej poukázala na psychologické vyšetrenie u Mgr. W.C. vo Zvolene dňa 12. XX. 2019, pričom maloletá
T. bola ustráchaná, zo začiatku kontakt s otcom úplne odmietala, po dlhšej chvíli sa upokojila. J. vyjadrila
svoj názor na styk s otcom. Večer po vyšetrení sa jej maloletá J. zdôverila, že to bolo pre ňu hrozné, už
to nechce viac absolvovať. Povedala jej, že ,,tete E. sa zdôverila, že jej vyhovuje sa s ockom stretávať

na ÚPSVaR tak ako je tomu doteraz“.
Ohľadne otcom tvrdenej fingovanej PN uviedla, že súčasťou trestného spisu bolo aj vyšetrenie MR
realizované v Banskej Bystrici, pričom dňa 22. 03. 2019 na otca podala ďalšie trestné oznámenie, tento
jeho skutok by sa mal vyšetrovať v rámci trestného konania týkajúceho sa Týrania blízkej a zverenej
osoby ako ďalší čiastkový útok na ňu a maloleté deti. V rámci vyšetrovania trestného činu Týrania

blízkej a zverenej osoby má znalkyňa z odboru klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Z. W.á
vypracovať znalecký posudok do 08. 05. 2019.
Na pojednávaní uviedla, že tento styk sa javí ako bezproblémový, avšak stále je toho názoru, že maloleté
deti sa báli o tom rozprávať. Ona mala podozrenie, maloleté deti sa len občas posťažovali, že otec na
ne kričí a viac nechceli o tom rozprávať.

Začiatkom februára, keď sa uskutočnil posledný dohodnutý styk, sa maloletá T. vrátila s veľkým plačom
a svojho otca odmietala. Následne maloleté deti ochoreli a podozrenie vyjadril aj E.. T., pediater.
Na pojednávaní uviedla, že ju otec bil a týral počas manželstva a nikto sa tým vôbec nezaoberal.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že na základe zistených skutočností z

predchádzajúcich sociálnych zisťovaní v rodine maloletých detí, vykonávaných opatrení sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately v rodine maloletých detí neboli zistené žiadne závažné nedostatky a
prekážky, ktoré by opodstatňovali obmedzenie styku otca s maloletými deťmi. Medzi otcom a maloletými
deťmi je vytvorená vzťahová väzba, ktorú je potrebne naďalej rozvíjať a upevňovať.
Styk otca je realizovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne každú pracovnú stredu od

14.30 hod. do 17.00 hod.. Styk prebieha bez závažných problémov. Súhlasí s nariadeným neodkladným
opatrením a realizáciou styku za účasti pracovníka odboru sociálnych vecí a rodiny do ukončenia
vyšetrovania v trestnej veci týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré je v záujme maloletých detí.5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že matka pokračuje vo svojom
pláne úplne ho izolovať zo života maloletých detí. Jedná sa o jej osobnú pomstu za ich rozchod,
alebo choré vnímanie sveta, kde sa cíti ohrozená kýmkoľvek, kto sa ,,priblíži k jej deťom“. Na základe

vypracovaných znaleckých posudkov prehodnotí svoj postoj k psychickému stavu matky.
Zo strany matky ide o klamstvá, účelové výmysly ohľadne manipulácie s maloletými deťmi, zo strachu
z neho, týrania maloletých detí.
Od februára r. 2019 sa s maloletými deťmi nestýka osobne. Nevie, ako by mohol matku týrať, keď spolu
nežijú už dva roky. Maloleté deti chodia na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v takom stave (hlavne

psychickom), v akom ich matka na styk pripraví. Tvrdenia matky, že majú maloleté deti traumy, zdravotné
problémy spôsobené stykom s ním, sú klamstvá.
Styk pred nariadením neodkladného opatrenia sa realizoval každý párny týždeň od piatka 17.00 hod.
do nedele 17.00 hod., bol veľmi prospešný pre neho aj pre maloleté deti, preto podal návrh ohľadne
striedavej osobnej starostlivosti. Počas víkendov mal s maloletými deťmi viac priestoru na výlety
a spoločné aktivity, tento styk maloleté deti pochvaľovali, nikdy nespozoroval, že by maloleté deti

mali zdravotné problémy ako ich popisovala matka. Maloleté deti sa občas pomočili, čo sa odstránilo
správnym načasovaním večerného pitia.
Vyjadrenie kolízneho opatrovníka považuje za neutrálne. Má za to, že nie je v záujme maloletých detí,
aby sa stýkali v cudzom prostredí na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny uzavretí v jednej izbe. Je
to radikálny zásah do ich vzťahu a proti ich zaužívaným zvykom, keď väčšinu času trávil s maloletými

deťmi vonka.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca navrhla, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu ako
vecne správne potvrdil a vo výroku III. zmenil tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi každú
pracovnú stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny Brezno, odboru sociálnych vecí a rodiny, v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno,
bez prítomnosti matky.
Poukázala na to, že maloleté deti vo vykonanom znaleckom posudzovaní vyjadrili svoje postoje a
samotná znalkyňa Mgr. Miroslava Durilová v Znaleckom posudku č. 5/2019 zhodnotila, že v súčasnosti
deti nepreferujú styk s otcom bez prítomnosti tretej osoby.

Znalkyňa odporučila navrátenie styku, ak si otec získa ich opätovnú dôveru a prestane mať voči nej
kritický a nenávistný postoj. Taktiež sa uvádzajú výroky maloletej J., ktorá potvrdila, že má zo svojho otca
strach (najmä zostať s ním osamote), lebo otec na nich kričal a nútil ju sánkovať sa so zlomenou rukou.
V súčasnosti obe deti, najmä T., otca odmietajú.
Na zamestnankyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno deti reagujú veľmi dobre, pozitívne

a bez problémov.
Úzkosť, strach a plač prejavujú až v okamihu, keď sa priblížia k miestnosti, kde sa stýkajú s otcom a
hlavne, keď vidia alebo počujú otca. Maloletá T. ju odmieta pustiť. Jej nedôvera voči otcovi je veľká.
Otcove vyjadrenia na jej osobu považuje za veľké znevažovanie a dehonestáciu jej osoby pred súdom.
Naďalej trvá na ,,zachovaní“ styku na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno v zmysle

neodkladného opatrenia.
Zároveň navrhla, aby sa čas realizácie styku posunul a to z dôvodu, že maloleté deti nemajú dostatočný
priestor na obedňajší odpočinok, chodím pre ne do materskej školy vždy o 14.00 hod., učiteľky v
materskej škole ich musia skôr budiť aj im poskytnúť olovrant, aby boli rýchlo pripravené, čím dochádza k
narušenieichnávykov.Vprípade,akbudemôcťmaloletédetivyzdvihnúťaspoňo14.30hod.vmaterskej

škole, budú vstávať ako ostatné deti a nedôjde k zásahu do ich režimu.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedol, že rešpektuje rozhodnutie prvoinštančného
súdu.
Styk otca s maloletými deťmi v poslednom období neprebieha úplne bez problémov, maloleté deti

prichádzajú na úrad v sprievode svojej matky plačlivé a stretnúť sa s otcom odmietajú. Zároveň uviedol,
že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 05. XX. 2019.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na obmedzenie jeho
styku s maloletými deťmi nesúhlasí. Maloleté deti sa nikdy na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

nesťažovali, že sú unavené. Takisto tvrdí, že je unavená z tejto vojny medzi nimi a chcela by s ním
vzťahy urovnať a obnoviť komunikáciu. V skutočnosti však koná úplne protichodne. Napriek týmto jej
tvrdeniam neustále atakuje súdy, ale aj políciu nezmyselnými neodkladnými opatreniami a trestnými
oznámeniami, a to s cieľom zasahovať do ich vzťahu s maloletými deťmi a obmedzovať mi styk s nimi.K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že pracovníci sa rozhodli zaujímať vo veci nestranný postoj.
Vo svojich vyjadreniach opisujú len momentálne skutkové stavy. Neskúmajú príčiny, prečo maloleté deti
prichádzajú na úrad plačlivé a prečo sa ho boja, neriešia ako matka na maloleté deti vplýva. Maloleté

deti prichádzajú na úrad v sprievode matky psychicky nepripravené. Viackrát sa styk s nimi ani len
neuskutoční. S maloletou T. sa nestýkal už niekoľko týždňov. Matka odchádzala s maloletými deťmi
dokonca ešte pred jeho príchodom, čo píše do každej zápisnice.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, §

CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a contrario CSP a uznesenie prvoinštančného
súdu vo výrokoch I., II., III., IV., V. podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP), pričom výrok uznesenia prvoinštančného
súdu o trovách konania (VII. výrok) zrušil (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP).

XX. Z obsahu spisu odvolací súd mal osvedčené, že na Okresnom súde Brezno je na základe návrhu

otca zo dňa XX. XX. 2018, doručeného Okresnému súdu Brezno dňa 12. XX. 2018, vedené pod sp.zn.
8P/204/2018 konanie o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Počas tohto konania podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01. 03. 2019,
doručený súdu prvej inštancie dňa XX. 03. 2019, ktorým sa domáhala úpravy styku otca s maloletými
deťmi tak, že je oprávnený do rozhodnutia vo veci samej stýkať sa s maloletou J. a s maloletou T. každú

prvú kalendárnu stredu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. na miestne príslušnom úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny za prítomnosti matky a kolízneho opatrovníka.

11. Súčasťou pripojeného spisu sp. zn. 8P/204/2018 (ďalej aj ,,pripojený spis“) je znalecký posudok Mgr.
TT., znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých

č. 5/2019 zo dňa XX. 05. 2019, z ktorého vyplýva, že maloleté deti počas psychologického vyšetrenia
začali komunikovať s otcom. ,,T. si otec zobral kolená. Bavili sa spolu blížiacich sa Barborkiných
narodeninách, otec sa ich pýtal, kedy mu pomôžu vybrať psíka ku starkým, či už má T. bicykel ...
Psychologička opustila miestnosť, dievčatá pokračovali v rozhovore a v hre s otcom. O. správanie
bolo uvoľnené, spontánne. Po cca pol hodinovom kontakte s otcom boli ešte so J. realizované

psychodiagnostické metódy.“
Maloletá J. pred znalkyňou ohľadne otca uviedla: ,,Tatino býva v činžáku. Chodievali k nemu, ale teraz
nechodievajú, lebo na nich kričal. Kričal napr. keď rozbila vázu. Alebo aj keď išla dole po schodoch a
zavrela T. prsty do dverí. Tatino ich nebil, len po nich kričal. U tatina zažila aj veselé - napr. keď si stavali
bunker s babkou a dedkom. S tatinom sa boli aj sánkovať, ale raz sa nechcela sánkovať, keď mala

zlomenú ruku, bála sa, aby si niečo neurobila, ale tatino ju nútil. Nevie povedať aký je tatino - niekedy
je dobrý, niekedy zlý. Nechce chodiť k nemu domov, lebo sa bojí, že keď zase spravia nejakú zlobu,
bude na nich kričať. Chce sa stretávať s tatinom na úrade, tam je taká teta. Najradšej by chcela, aby
bývali spolu - aj s maminou aj s tatinom. Ale mamina nechce, aby sa tatino vrátil a ani tatino nechce.
Oni sa už nemajú radi.“

Vzhľadom k veku maloletej W.nebol v jej prípade uskutočnený psychodiagnostický rozhovor, neboli
jej administrované ani psychodiagnostické testy. Bolo uskutočnené predovšetkým pozorovanie jej
správania a reakcií v kontakte s otcom. Znalkyňa sa len spýtala na jej prianie, ako by sa chcela stretávať
s tatinom, ,,ona sa pridala k názoru sestry, že by sa s tatinom chcela stretávať len na úrade.“
Znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla: ,,V súčasnej situácii by striedavou starostlivosťou neboli

lepšie zabezpečené potreby maloletých detí. Znalkyňa nevylučuje striedavú starostlivosť v budúcnosti,
k tomu je však potrebné, aby a prehĺbil vzťah maloletých deti k otcovi, zlepšila sa vzájomná komunikácia
oboch rodičov a aby sa otec pokúsil zlepšiť svoje výchovné zručnosti. Znalkyňa odporúča postupný
návrat k stretávaniu sa každý druhý víkend od piatka poobedia do nedele večera. Obnovenie takéhoto
rozsahu stretávania je potrebné realizovať rozširovaním času stretávania, s ohľadom na prežívanie

maloletých detí. Pokiaľ maloleté deti budú odmietať stretávanie sa s otcom v jeho domácnosti, je
možné realizovať ho na verejných priestranstvách (herňa, ihrisko...). Podľa názoru znalkyne v aktuálnej
situácii záleží predovšetkým na schopnostiach a zručnostiach otca získať si dôveru a záujem detí. V
prípade potreby je takéto stretávanie možné spočiatku aj za prítomnosti tretej osoby (optimálne kolízny
opatrovník). V prípade nevyhnutnosti znalkyňa nevylučuje stretávanie aj za prítomnosti matky, táto

možnosť je však riziková z hľadiska možných konfliktov medzi rodičmi. Rodičia by pri takomto stretávaní
mali v prítomnosti detí jednoznačne komunikovať pokojne a ústretovo.“12. Zo znaleckého posudku PhDr. F. R., znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia
detí, Klinická psychológia dospelých č. 37/2019 zo dňa 08. 05. 2019 vyplynulo, že u otca je jeho aktuálny
neverbálny intelektový výkon nadpriemerný, pamäťové schopnosti sa pohybujú v pásme priemeru. Ide o

schizoidne štruktúrovanú osobnosť s nižšou sebadôverou, s t.č. zachovanou kontrolou reality, priemerne
prispôsobivá, s aktívnym správaním. Vo vzťahových väzbách sociálna naivita, závislosť a nezrelosť,
vzťahovačnéažparanoickénastavenievočiokoliu,sosklonomkuegocentrizmu.Zaznamenanévedomé
popieranie negatívnych, predovšetkým hostilných impulzov a agresívnych tendencií, má snahu o
nadmernú sebakontrolu. V prežívaní je pravdepodobná tvorba neurotickej symptomatiky, prítomné

sú najmä vnútorné napätie, neistota a úzkosť. Nie je dostatočne v kontakte so svojou agresiou,
prijatie vlastnej agresívnej asociácie je pre neho problematické, nakoľko agresiu považuje za sociálne
neprijateľnú, čo korešponduje i s jeho závislým postojom ku svetu. Má preto tendenciu popierať u seba
akékoľvek negatívne impulzy, vrátane hostility agresie, snaží sa o nadmernú sebakontrolu. Bol zistený,
ako spôsob reakcie na záťažové situácie, predovšetkým únik. Má tendenciu vyhýbať sa konfliktným
situáciám, prítomná je snaha o sociálnu korektnosť v medziľudských interakciách. Avšak ak nie sú

uspokojené jeho potreby a záujmy, môže reagovať neadekvátnym a neracionálnym spôsobom, jeho
reakcie môžu byť prevažne emočné a nezrelé. Nebola v rámci jeho komplexného psychologického
vyšetrenia osobnosti zistená agresivita ako dominantná alebo trvalá vlastnosť osobnosti. Pohotovosť
k agresivite, teda k agresívnym impulzom, nie je v prevahe nad sociálne pozitívnymi premennými a
spoločensky žiaducim správaním. Taktiež nebol preukázaný sklon k fyzickej agresivite, ako prevažujúci

spôsob agresie. Potenciálny sklon k agresii je prítomný u každého jedinca, a môže sa prejaviť i pri
vyrovnávaní sa s náročnou životnou situáciou. Nemá predispozičnú agresivitu, t.j. agresívne v bežných
každodenných situáciách. Agresia sa môže u neho vyskytovať skôr ako hyperkompenzačná reakcia pri
nezvládaní aktuálnej záťaže. Znaky duševnej poruchy alebo choroby u otca neboli zistené.

13. Zo znaleckého posudku H.. P. R., znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia
detí, Klinická psychológia dospelých č. 38/2019 zo dňa 08. 05. 2019 vyplynulo, že u matky jej aktuálny
neverbálny intelektový výkon nadpriemerný, pamäťové schopnosti sa pohybujú v pásme priemeru. Ide
o hystericky štruktúrovanú osobnosť s infantilnými prejavmi, s t.č. zachovanou kontrolou reality, vcelku
prispôsobivá, s energickým správaním. Prítomný sklon ku zvýšenej autospekcii a somatizácii, prevažuje

pasívny a závislý postoj ku okoliu. Vo vzťahových izbách egocentrický postoj, sklon ku konfliktnosti
a neosobnosti, senzitivita až vzťahovačnosť s heterokritickým prístupom v interpersonálnej oblasti.
Zaznamenaná impulzivita s agresívnymi tendenciami. Sklon ku vedomému klamstvu, resp. úmyselnej lži
nebol u matky preukázaný, nakoľko však kvalita citového vzťahu k osobe jej exmanžela (otca), v rámci
motivačných premenných, je negatívny, nie je možné vylúčiť aj účelové tvrdenia.

V širokospektrálnom dotazníku osobnosti bolo v rámci indikátorov defenzivity, zaznamenané hraničné
skóre v škále L, teda Lži škále. Táto hodnota môže vypovedať o snahe javiť sa pred okolím v lepšom
svetle, o sklone k nadmerne pozitívnej sebaprezentácii i o naivnom pohľade na seba. Preto tendencia
k neúmyselnej lži, v zmysle neuvedomovanej tendencie ochrany svojej osoby, je prípustná. Výsledky
komplexného psychologického vyšetrenia osobnosti svedčia o mierne neuroticky dekompenzovanom

psychickom stave. V rámci jej vonkajšieho správania i vnútorného prežívania boli zistené najmä
prejavy emočnej nestability a znížená frustračná tolerancia, teda odolnosť voči záťaži. Tieto môžu
byť dôsledkom ,,údajného násilného správania“ sa exmanžela voči jej osobe, ale zároveň môžu byť i
súčasťou štruktúry osobnosti menovanej, príp. môžu súvisieť s neurčitými vplyvmi z minulosti, ktoré nie
je možné konkretizovať. Znaky duševnej poruchy alebo choroby u otca neboli zistené.

14. V znaleckom posudku H.. P. R., znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí,
Klinická psychológia dospelých č. 36/2019 zo dňa 08. 05. 2019 uviedla vyjadrenie maloletej J. ohľadne
otca: ,,Tatík býva sám, v činžiaku. Stretávame sa na úrade, neviem ako často, lebo my ku nemu
nechceme chodiť. Lebo keď sme boli u neho, pricvikla som T. prst do dverí, potom som sa schovala

pod stôl a on na mňa kričal... povedal mi, že som J. a mne sa to nepáči. Na tatíkovi sa mi páči...neviem
čo. Nepáči sa mi jeho krik... kričí málo, ale ja sa bojím, že bude na mňa kričať. Mamina chodí potom na
políciu, tatík strčil do maminy a bral ma nasilu. Vadí mi, keď na mňa kričí, vtedy, keď urobím niečo zlé,
keď pricviknem T. prst...nepamätám si už, za čo ešte. Mne neublížil, len mamine, že ju strčil na chodbe
do steny, ja som to videla, ale neviem, prečo to bolo. Keď budem veľká, bojím sa, že aj mne spraví to,

čo mamine. Nás tatík nebije, ale maminu bil, strčil ju do steny, iné som nevidela. Aj keď sme boli malé,
maminu bil, to nám povedala mamina, ale ja si to nepamätám. Keď sa to stalo, tak tatík ma naháňal po
záhrade, bral ma nasilu, ja som sa pocikala, skryla som sa do kotolne, mamina chodila za ním, keď
išiel za mnou. Keď je zlostný, bojím sa ho. On chce, aby sme ku nemu chodili, ale my nechceme. Keďmamina rodila, skoro sme spolu zomreli. Ja nechcem byť s tatíkom sama, len na úrade, bojím sa s ním
byť sama...neviem prečo. Na mamine sa mi páči všetko, nič mi na nej nevadí. S maminou sa rozprávame
o tatíkovi, pýta sa nás, či na nás kričal, či nás bije. Mamina tatíka nemá rada...nepovedala na neho nič

pekné. Mamina nám dovolí chodiť ku tatíkovi, ale my nechceme. Ona za nás bojuje! Pre mňa nie je nič
dôležitejšie ako moja mamina“.
Na otázku, či znalkyňa u maloletej J. zisťuje násilné konanie zo strany otca, ak áno, či toto nechalo stopy
na jej psychike, ak áno, v akej miere a ako to môže ovplyvniť jej psychický vývoj, znalkyňa uviedla: ,,U
mal. dieťaťa, v rámci vyšetrenia jeho psychomotorického vývinu, bola zistená neurotická symptomatika,

prejavy afektívnej lability a t.č. zníženej frustračnej tolerancie. Matka zároveň, u mal. dieťaťa, uvádzala
zlozvyk- onychofágiu i výskyt dennej i nočnej enurézy, ktorú môžeme zaradiť ku poruchám správania
a emócií, resp. neurotickým/ psychogénnym prejavom u mal. detí. Tieto zistenia môžu, ale aj nemusia
priamo súvisieť s údajným násilným konaním otca. Môžu byť dôsledkom: a. dlhodobo vypätej rodinnej
situácie, b. prípadného neadekvátneho správania sa otca, predovšetkým voči matke, ktoré mal. dieťa
videlo alebo o ktorom počulo od blízkych príbuzných, c. zároveň možného minimálne necitlivého

správania sa otca voči mal. dieťaťu v čase vyšetrovanej udalosti, d. vplyvu úzkostlivého štýlu výchovy
matky, nadmerne ochraňujúceho mal. dieťa, príp. iných nesprávnych výchovných prístupov, e. vedomý
i nevedomý vplyv osobnosti matky na osobnosť jej dcéry, nakoľko správanie a prežívanie si mal. dieťa
prispôsobuje na základe osvojenia si reakcii najmä matky na okolie, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Okolnosti, prežité v súvislosti s nepriaznivou situáciou v rodine, môžu mať negatívny vplyv na ďalší

spôsob života mal. dieťaťa. Ako sa bude ich psychický stav rozvíjať ďalej, závisí aj od ďalšieho vývinu
rodinnej situácie, presnejšie od vývinu vzájomných vzťahov rodičov, ich prístupu a postoja ku svojim
dcéram.“
Na otázku, či bolo vyšetrením u maloletej zistené také zlé zaobchádzanie, ktoré by sa vyznačovalo
vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, určitou trvalosťou, ktoré by maloletá pociťovala ako ťažké

príkorie, znalkyňa uviedla: ,,Je evidentné, že mal. dieťa prežívalo a aj stále prežíva určitú mieru príkoria,
ktorá je priamym dôsledkom porozvodových vzťahov- nevzťahov rodičov. Rodičia od rozvodu spolu
takmer nekomunikujú, čo ich dcéra, vzhľadom k jej normálnemu intelektu predšk. veku už dostatočne
vníma a negatívne prežíva. Zjavne ju zraňuje postoj rodičov voči sebe. Preto mám za to, že jednou z
primárnych možných príčin neurotických ťažkostí mal. J., je prežívanie vnútorného napätia, úzkosti a

neistoty, z evidentne narušeného vzťahu jej rodičov, v rámci ktorého je vystavovaná permanentnému
stresu. Pričom pôsobenie osoby otca na tieto jej ťažkosti sa javí len ako sekundárny. Z týchto zistení
je zrejmé, že úpravou vzťahu a kontaktu rodičov, predovšetkým obnovenie ich komunikácie, snaha o
diskusiu a kompromis a minimálne ich korektné fungovanie, môžu významne prispieť k zlepšeniu jej
psychického stavu, zmierneniu až vymiznutiu neurotických symptómov.“

Iné skutočnosti zistené znalcom :,, Vo vzťahu medzi rodičmi je zrejmé značné napätie a komunikácia
takmer absentuje, ich dcéry sú rukojemníkmi ich rodičovského konfliktu. I napriek tomu, že od rozvodu
uplynul už nejaký čas, emočné napätie sa medzi nimi, ani týmto neutriaslo. Záporne vzájomne ladený
vzťah rodičov vplýva na psychiku ich mal. detí, jednoznačne negatívne a traumatizujúco, ako na
takmer každé dieťa v tejto situácii. Obe deti sú senzitívnejšie voči okoliu, nezhody rodičov sa preto v

budúcnosti môžu prejavovať nich najmä sklonom ku pocitom viny, anxiozitou, intrapsychickou tenziou
a citlivým prežívaním, čo môže neskôr viesť i ku vzniku a rozvoju psychosomatických ťažkostí. Ako
klinický psychológ a detský psychoterapeut by som doporučovala, pre mal. J., absolvovanie individuálnej
psychoterapie.“

15. V znaleckom posudku H.. P. R., znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí,
Klinická psychológia dospelých č. 35/2019 zo dňa 08. 05. 2019 uviedla vyjadrenie maloletej T. ohľadne
otca: ,,Na otázku, kde býva otec odpovedá: ,,..neviem, kde býva...“. Na otázku, nech mi niečo o otcovi
porozpráva, odpovedá: ,,...tatík kričal.“
Na otázku, či znalkyňa u maloletej T. zisťuje násilné konanie zo strany otca, ak áno, či toto nechalo

stopy na jej psychike, ak áno, v akej miere a ako to môže ovplyvniť jej psychický vývoj, znalkyňa
uviedla: ,,U mal. dieťaťa, v rámci vyšetrenia jeho psychomotorického vývinu, nebola zistená závažná
neurotická symptomatika. Aktuálne v klinickom obraze pozorované úzkostnejšie nastavenie a znížená
odolnosť voči záťaži, ktoré môžu, ale aj nemusia priamo súvisieť s údajným násilným konaním otca.
Môžu byť dôsledkom: a. dlhodobo vypätej rodinnej situácie, b. prípadného neadekvátneho správania sa

otca, predovšetkým voči matke, ktoré mal. dieťa videlo alebo o ktorom počulo od blízkych príbuzných, c.
vplyvu úzkostlivého štýlu výchovy matky, nadmerne ochraňujúceho mal. dieťa, príp. iných nesprávnych
výchovných prístupov, d. vedomý i nevedomý vplyv osobnosti matky na osobnosť jej dcéry, nakoľkosprávanie a prežívanie si mal. dieťa prispôsobuje na základe osvojenia si reakcii najmä matky na okolie,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Matka, v rámci anamnestických údajov, uvádza občasné zintenzívnené prejavy vzdoru u svojej mladšej

dcéry, ktoré ešte môžu korešpondovať s prebiehajúcim doznievajúcim prvým obdobím detského vzdoru,
na rozhraní veku batoľaťa a dieťaťa predškolského veku.
Okolnosti, prežité v súvislosti s nepriaznivou situáciou v rodine, môžu mať negatívny vplyv na ďalší
spôsob života mal. dieťaťa. Ako sa bude ich psychický stav rozvíjať ďalej, závisí aj od ďalšieho vývinu
rodinnej situácie, presnejšie od vývinu vzájomných vzťahov rodičov, ich prístupu a postoja ku svojim

dcéram.“
Na otázku, či bolo vyšetrením u maloletej zistené také zlé zaobchádzanie, ktoré by sa vyznačovalo
vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, určitou trvalosťou, ktoré by maloletá pociťovala ako ťažké
príkorie, znalkyňa uviedla: ,,Je málo pravdepodobné, aby mal. dieťa prežívalo v súvislosti s údajným
zlým zaobchádzaním, resp. hrubým správaním sa a konaním otca, ťažké príkorie, nakoľko: a. počas
rozhovoru s matkou mal. dieťaťa, ona sama, u svojej mladšej dcéry, neudávala výskyt významných

psychopatologickýchprejavov,vtejdobeanivsúčasnosti, b.taktiežvrámcipsychologickéhovyšetrenia,
nebol zistený závažný odklon od normy, v psychickom vývine mal. dieťaťa, c. matka uvádzala, že
otec mal. dcéram fyzicky neubližoval, d. mal. dieťa malo spočiatku pozitívny vzťah ku svojmu otcovi a
javilo záujem stretávať sa s ním, e. vzhľadom k značne nízkemu veku si mal. dieťa mohlo len čiastočne
uvedomovať prípadné nevhodné správanie sa otca, najmä psychického charakteru. “

16. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy

neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy
je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

17. Podstatným prvkom v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia je rešpektovanie zásady
proporcionality, pretože je nevyhnutné v danom prípade brať na zreteľ nielen záujem maloletých detí na
zachovaní vzťahu a citových väzieb s druhým rodičom, ale je nevyhnutné zohľadniť i ochranu maloletých
detí pred matkou tvrdeným protiprávnym konaním otca.

18. Neodkladné opatrenie upravujúce styk rodičov s maloletými deťmi musí byť použité so zreteľom na
charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s maloletým dieťaťom
trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno
realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou či príkladom, ktorá je,

ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metodou. Treba mať na zreteli, že akákoľvek
deformácia vzťahu rodič - dieťa v dôsledku odcudzenia je neskôr len ťažko napraviteľná.

19. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, nemal v danom prípade za osvedčené, že
by zo strany otca došlo vo vzťahu k maloletým deťom k protiprávnemu konaniu, eventuálne otec bol

právoplatne odsúdený zo spáchania trestného činu voči maloletým deťom (za zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, písm.e Trestného zákona), a to v období pred
nariadením neodkladného opatrenia, ani po jeho nariadení, prihliadajúc na zásadu ,,in dubio pro reo.“

20. Ako už bolo uvedené, zo záverov znaleckého posudku H.. P. R., znalkyne z odboru Psychológia,

odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých č. 37/2019 zo dňa 08. 05. 2019
vyplynulo, že u otca nebola v rámci jeho komplexného psychologického vyšetrenia osobnosti zistená
agresivita ako dominantná alebo trvalá vlastnosť osobnosti. Pohotovosť k agresivite, teda k agresívnym
impulzom, nie je v prevahe nad sociálne pozitívnymi premennými a spoločensky žiaducim správaním.
Taktiež nebol preukázaný sklon k fyzickej agresivite, ako prevažujúci spôsob agresie.

21. Odvolací súd konštatuje, a to s prihliadnutím na: a) závery znaleckého posudku Mgr. E. C.,
znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých
č. 5/2019 zo dňa XX. 05. 2019, znaleckých posudkov č. 35/2019, 36/2019, 37/2019, 38/2019 zodňa 08. 05. 2019 vypracovaných znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí,
Klinická psychológia dospelých H.. P. R., b) vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý nezistil žiadne
závažnénedostatkyaprekážkyopodstatňujúceobmedzeniestykuotcasmaloletýmideťmi,c)vyjadrenia

maloletých detí pred znalkyňami, z ktorých nevyplýva, že by sa otec mal dopustiť voči maloletým deťom
protiprávnehokonania(zvýšeniehlasuotcapristresovejsituáciivyvolanejpricviknutímprstovumaloletej
T. maloletou J., eventuálne reakcia otca na rozbitie predmetov v domácnosti otca maloletými deťmi
zvýšením hlasu nie je konaním otca v rozpore so zákonom), d) adekvátnu komunikáciu maloletých detí s
otcom v rámci realizácie styku v čase, keď sú zo strany matky maloleté deti riadne psychicky pripravené

na styk s otcom, že v posudzovanej veci nebolo osvedčené, že situácia, v ktorej sa nachádzajú maloleté
deti by vyžadovala okamžitý, razantný zásah do rodičovských práv, ktorým je nemožnosť realizácie
styku otca s maloletými deťmi na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, t.j.
rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P/182/2017 - 267 zo dňa 15. 02. 2018.

22. Matka vo vyjadreniach k odvolaniu otca poukázala na názor maloletých detí ohľadne úpravy styku

s otcom za účasti kolízneho opatrovníka. Odvolací súd nepopiera, že maloleté dieťa, ktoré je schopné
formulovať svoje vlastné názory, má právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach,
ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho
veku a úrovni (viď Čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). I z ustanovenia § 38 ods. 1 CMP vyplýva,
že súd prihliadne na názor maloletého v pozícii účastníka, ak je schopný vyjadriť samostatne svoj názor.

XX. Odvolací súd zdôrazňuje, že konečné posúdenie záujmu maloletého dieťaťa v prejednávanej veci
patríjedinesúdu,vktoréhodispozíciijei oprávneniekprípadnýmkorektúrampredstávanázorovdieťaťa
o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, resp. prospešné a čo nie je, preto k názoru maloletého
súd prihliada vzhľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Nie je ale možné, aby súd postoj

(názor) maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzal a aby svoje rozhodnutie založil jedine na prianí dieťaťa
a nie po starostlivom a komplexnom posúdení jeho záujmov.

24. Ako to vyplynulo zo znaleckého dokazovania, maloleté deti sú ,,rukojemníkmi“ ich rodičovského
konfliktu, pričom záporne vzájomne ladený vzťah rodičov vplýva na psychiku ich maloletých detí

jednoznačne negatívne a traumatizujúco.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd apeluje na matku aj otca, aby nadradili záujmy a prospech
maloletých detí nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi maloletých detí a
nevystavovali maloleté deti stresovým situáciám vyvolávaním konfliktných situácií, pretože realizácia

styku s maloletými deťmi si vyžaduje vzájomnú toleranciu, komunikáciu medzi rodičmi a to s
prihliadnutím na najlepší záujem maloletých detí.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu matka ani otec nechcú, aby ich maloleté deti v budúcnosti trpeli
sklonom k pocitom viny, anxiozitou, intrapsychickou tenziou a citlivým prežívaním, resp. psychickými

chorobami, a to v dôsledku prežitých konfliktných situácií vyvolaných pre maloleté deti dvoma ich
najcennejšími bytosťami, t.j. ich matkou a ich otcom, od ktorých (a to od každého zvlášť) potrebujú
hlavne prejav jedinečnej, nezameniteľnej rodičovskej lásky a pocit bezpečia v každom okamihu ich
života (t.j. aj v momente odovzdávania maloletých detí pri realizácii styku).

27. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností a i v záujme toho, aby nedošlo k
nedôvodnému narušovaniu, resp. k obmedzovaniu vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi, uznesenie
okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi
(I., II., III., IV., V. výrok) zmenil podľa ustanovenia § 388 CSP a návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

28. Odvolací súd zrušil výrok o trovách prvoinštančného konania (VII. výrok) podľa ustanovenia §
58 CMP s poukazom na to, že o trovách prvoinštančného konania (a teda i o trovách v súvislosti s
nariadením neodkladného opatrenia) súd prvej inštancie rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa konanie
vo veci starostlivosti o maloleté deti vedené na okresnom súde pod sp. zn. 8P/204/2018 končí, pretože

neodkladné opatrenie bolo nariadené počas konania vo veci samej.

29. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia okresného súdu (VI. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods.
2 CSP).30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).