Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210215
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416210215.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
žalobcu: K. J., R.. XX.XX.XXXX, T.. D.: Q. XX, XXX XX Q.J., štátny občan SR, v konaní zastúpený
JUDr. Luciou Luptákovou, advokátkou, so sídlom Československej armády 198/31, 967 01 Kremnica,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, v konaní právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom

Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a určenie,
že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, takto:

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v ažalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.11.2016 domáhal, aby súd určil, že dohody o
zrážkach zo mzdy uzavreté dňa 18.9.2013 a dňa 14.2.2014 medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné
právne úkony a súčasne určenia, že úvery zo zmlúv o revolvingovom úvere uzavretých dňa 18.9.2013
a dňa 14.2.2014 sú bezúročné a bez poplatkov. V žalobe poukázal na to, že dňa 18.9.2013 uzavrel so
žalobcom dve zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, na základe ktorých
mu žalovaný poskytol úvery vo výške 1500,-€. S predmetnými zmluvami o úvere podpísal aj dohodu

o zrážkach zo mzdy. V ďalšom žalobca poukázal na to, že so žalovaným uzavrel dňa 14.2.2014 dve
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, na základe ktorých
mu žalovaný poskytol úvery vo výške 1500,-€. Spolu s predmetnými zmluvami o úvere podpísal aj
dohodu o zrážkach zo mzdy. V ďalšom žalobca poukázal na to, že v r. 2015 obdržal jeho pôvodný
zamestnávateľ ( spoločnosť MPL trading spol. s.r.o.) dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorých
začal vykonávať zrážky z jeho mzdy v prospech žalovaného. Následne v r. 2015 zmenil zamestnávateľa

( DALITRANS, s.r.o. ), ktorý pokračoval vo vykonávaní zrážok zo mzdy. Zamestnávateľovi oznámil, že
nesúhlasí s výkonom zrážok zo mzdy, nakoľko považoval predmetné dohody o zrážkach zo mzdy za
neplané právne úkony ako aj z toho dôvodu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu
uložilo povinnosť plniť v prospech žalovaného. Dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel z vlastnej vôle,
ale ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom keby nebol takúto dohodu o zrážkach zo mzdy
podpísal, žalovaný by mu úver neposkytol. Nikto mu s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky

podpísania takejto dohody. Výška dlhu nie je objektívne vyhodnotená, je stanovená len subjektívnou
predstavouveriteľaovýškepohľadávkyajejpríslušenstve, ktorásícemôžemaťoporuvzmluve,aletáto
nebola predmetom posúdenia súdu. Predmetné dohody neobsahujú označenie zamestnávateľa žalobcu
ako podstatnú náležitosť takéhoto právneho úkonu. Dohody o zrážkach zo mzdy žalobca považuje
za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pretože
umožňujú siahnuť na jeho majetok bez toho, aby mohol zamedziť zamestnávateľovi vykonávať zrážky z

jeho mzdy. Uvedený inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje tak žalovanému obísť právnu úpravu
na ochranu spotrebiteľa, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávajú zrážkyz jeho mzdy bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom.
Záverom poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečovať len pohľadávku, ktorá
existuje v čase jej uzavretia, avšak žiadna pohľadávka v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy

neexistovala, a teda nemohla byť táto dohoda o zrážkach zo mzdy ani platne uzavretá. Pokiaľ ide o
uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere, žalobca poukázal na to, že úvery, ktoré mu boli na základe
daných zmlúv poskytnuté považuje za bezúročné a bez poplatkov, nakoľko v úverových zmluvách
absentujú podmienky s ktorými zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo žalobcu ako dodávateľa
požadovať len poskytnutú istinu úveru bez úrokov a poplatkov, pričom absentuje adresa predajcu, na

ktorú môže spotrebiteľ podať reklamáciu alebo sťažnosť, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako aj výška, počet a termíny splátok, úrokov a
poplatkov. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje uvedené náležitosti, predmetné úvery
treba považovať za bezúročné a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu má žalovaný právo len na vrátenie
istiny predmetných úverov pri každej zmluve. Naliehavý právny záujem na danom určení žalobca videl v
tom, že ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku výšky jeho skutočného dlhu, pričom túto výšku

môže ustáliť len súd. V opačnom prípade by bol vystavený riziku neznalosti konkrétnej sumy, ktorú má
žalovanému vyplatiť.

2. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení
poukázal na to, že žalobca nemusel, pokiaľ mu podmienky pre získanie úveru nevyhovovali, žiadať

o úver žalovaného, avšak mohol žiadať úver od akéhokoľvek iného subjektu. Tvrdenie žalobcu o
neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy tak nemôže obstáť, nakoľko dohoda o zrážkach
zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky. O tom, že žalovaný poskytuje úver spolu s
uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy žalobca vedel, pričom z ním vykonaného prejavu vôle nemožno
zistiť, že by s uvedeným nesúhlasil, resp. mal voči nemu výhrady a pod. V ďalšom žalovaný poukázal

na to, že dňa 15.12.2015 bola opätovne schválená novela Zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá nadobudla
účinnosť dňa 23.12.2015, kde podľa jej čl. VI. bod 8 vyplýva, že na zabezpečenie záväzku spotrebiteľa
je možné okrem iného využiť inštitút zrážok zo mzdy a z iných príjmov. V predmetnej novele boli
pritom plne zohľadnené a prebrané viaceré právne záväzné akty Európskej únie. Žiadne ustanovenie
únijného práva neupravuje prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi

dodávateľom a dlžníkom. K absencii obligatórnych náležitostí zmlúv o revolvingovom úvere žalovaný
uviedol, že predmetné zmluvy obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru spolu s
oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 18.9.2013, Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru

spolu s oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 18.9.2013, Zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru spolu s oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 14.2.2014, Zmluvu o poskytnutie
revolvingového úveru spolu s oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 14.2.2014, Dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 18.9.2013 ( dvakrát), Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov zo dňa 14.2.2014 ( dvakrát), oznámenie žalovaného zo dňa 25.10.2017, výpis z účtu žalobcu

ako aj ostatné listinné dôkazy založené v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 18.9.2013 dve zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1500,-€, každou
zmluvou zvlášť, a žalobca sa zaviazal predmetné úvery vrátiť za dojednaných podmienok. V deň podpisu

predmetných zmlúv boli medzi stranami sporu uzavreté aj dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551
Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávok žalovaného. Následne dňa 14.2.2014 uzavrel
opakovane žalobca so žalovaným Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorých poskytol žalovaný žalobcovi úvery vo výške 1500,-€, každou zmluvou zvlášť, a
súčasne v ten istý deň boli medzi zmluvnými stranami uzavreté aj dohody o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávok žalovaného uvedených v
predmetných zmluvách o revolvingových úveroch. Z výpisu z účtu žalovaného ( čl. 72) vyplýva, že
žalovaný poskytol žalobcovi dňa 14.2.2014 peňažné prostriedky vo výške 2 x 1284,25€ a dňa 18.9.2013
peňažné prostriedky vo výške 2x 1284,25€ ( čl. 74). Podľa prehlásenia žalovaného ( čl. 71) žalobca
na Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.9.2013 poukázal peňažné prostriedky v

celkovejvýške2929,22€,naZmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa18.9.2013peňažné
prostriedky vo výške 2 848,85€, na Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.2.2014
peňažné prostriedky vo výške 2 447,-€ a na Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
14.2.2014 peňažné prostriedky vo výške 2447,-€.5. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určujúcich výrokov (určenia
neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy ako aj určenia, že predmetné úvery sú bezúročné a
bez poplatkov), súd predtým ako pristúpil k hmotnoprávnemu skúmaniu opodstatnenosti žalobou
uplatnených nárokov skúmal, či je takáto žaloba z procesného hľadiska prípustná. S účinnosťou od
1.7.2016 vstúpil do účinnosti nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý

v § 137 demonštratívne uvádza okruh žalôb, ktorými sa strany sporu majú možnosť domáhať ochrany
svojich nárokov na súde. V zmysle vyššie citovaného procesného predpisu ( ustanovenie § 137 písm. c),
d) CSP) môže žalobca žalobou požadovať rozhodnutie o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem,ktorývšakniejepotrebnépreukazovaťakvyplývazosobitnéhopredpisualebo
podľa písm. d) môže žalobca požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva

z osobitného predpisu. Právna zástupkyňa žalobcu aj po vyslovení predbežného právneho posúdenia
súdu zotrvala na podanej žalobe a domáhala sa vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach
zo mzdy ako i určenia, že predmetné úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Predmetná žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu nie je však podľa uvedených ustanovení prípustná, pretože koncepcia §
137 CSP účinná od 1.7.2016 upustila od prípustnosti v minulosti mnohokrát zbytočných určovacích

žalôb a aktuálne upravuje v uvedených ustanoveniach len žalobcu o určenie, či tu určité konkrétne
právo je alebo nie je, aj to za predpokladu, že žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem,
ktorý netreba preukazovať len ak plynie z osobitného predpisu. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobca
môže požadovať určenie právnej skutočnosti, no musí prípustnosť takejto žaloby vyplývať z osobitného
právneho predpisu. Súd preto konštatuje, že vzhľadom na formuláciu žaloby žalobcom sa nejedná o

žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, nakoľko žalobca nežiadal určiť existenciu či neexistenciu konkrétneho
práva, ale žiadal určiť neplatnosť právnej skutočnosti, ktorou je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy.
Právne skutočnosti sú totiž subjektívne a objektívne a medzi subjektívne právne skutočnosti sa zaraďujú
aj právne úkony, ktorým predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nepochybne je. V danom prípade
by však musela prípustnosť takejto žaloby vyplývať z osobitného predpisu, pričom súd konštatuje, že

žiaden hmotnoprávny či procesnoprávny predpis, ktorý by umožňoval v danej situácii žalobcovi použiť
takúto žalobu neexistuje. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že daná žaloba žalobcu v časti o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je neopodstatnená, a preto ju zamietol. Pokiaľ ide o ďalší
určujúci výrok, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že predmetné úvery, ktoré sú predmetom žaloby,
sú bezúročné a bez poplatkov, súd uvádza, že aj takto formulovaný petit žaloby nie je z procesného

hľadiska, v zmysle vyššie uvedených záverov, prípustný. Keby aj súd zobral do úvahy tú skutočnosť,
že žalobca sa domáhal žalobou určenia, že žalovaný nemá právo požadovať od žalobcu akékoľvek
poplatky či úroky nad rámec poskytnutej istiny, (žaloba prípustná podľa § 137 písm. c) CSP), potom
je potrebné konštatovať, že žalobca na takomto určení neosvedčil naliehavý právny záujem, keďže
určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená

úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k žalobe na plnenie. V danom prípade bolo na základe
výzvy súdu zo strany žalovaného nepochybne preukázané, že žalobca na každý z úverov poukázal
peňažné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny, teda pokiaľ má za to, že dané úvery sú v súlade s
§ 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 bezúročné a bez poplatkov, keďže nespĺňajú obligatórne náležitosti,

mal sa domáhať voči žalovanému splnenia povinnosti. Na takto formulovanom petite žaloby teda niet
naliehavý právny záujem.

7. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

8. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.