Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914215023
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7914215023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP
č. 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: U.. D. F., narodený XX. E. XXXX, bytom O. I., Ľ..
Š. XXX/XX, o zaplatenie 68 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo dňa 30. septembra 2016 č.k. 15C/289/2015-108 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 30. septembra

2016 č.k. 15C/289/2015-108 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68 € s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania od 27. decembra 2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100% (výrok III.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu
Trebišov súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu v časti uplatnenej ceny za odťah vozidla je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný dňa 10. decembra 2013 v čase od 10.30 hod.
parkoval s osobným motorovým vozidlom zn. P. W. B.: S.-XXXCN na Festivalovom námestí v Košiciach
na vyhradenom parkovisku pre iné vozidlo, ktoré bolo riadne označené dopravnou značkou IP-16.
Táto skutočnosť vyplýva z predloženého CD. Týmto konaním žalovaný porušil § 25 ods. 1 písm. n/
Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 8/2009
Z.z.). Nebola sporná tá skutočnosť, že držiteľom a prevádzkovateľom uvedeného osobného motorového
vozidla je žalovaný. Na základe poverenia Mesta Košice, majiteľa a správcu cesty bolo predmetné

osobné motorové vozidlo žalovaného odtiahnuté podľa § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z..

3. Námietku žalovaného, že miesto na státie nebolo označené pruhmi na vozovke, nepovažoval súd
za relevantnú, lebo predmetné parkovacie miesto bolo označené zvislou dopravnou značkou. Aj táto
skutočnosť vyplýva z pripojeného CD (nosiča), ktoré bolo vyhotovené v čase odťahu vozidla.

3. Žalobca preukázal, že je vlastníkom, ako aj správcom komunikácie, na ktorej bolo vozidlo žalovaného

zaparkované.Otomsvedčígeometrickýplánavýpiszlistuvlastníctvač.XXXXXokresKošiceI,mestská
časť Staré mesto, katastrálne územie M.. Námietku žalovaného, že správca cesty nemá oprávnenie na
odťah, považoval súd za neopodstatnenú, lebo oprávnenie správcu cesty vyplýva priamo z § 43 ods. 4
zákona č. 8/2009 Z.z.. Citované ustanovenie nevylučuje, že o odstránení vozidla môže rozhodnúť podľa§ 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. policajt a následne o odstránenie môže zrealizovať Policajný zbor
alebo správca cesty, teda Mesto Košice.

4. Žalobca (Mesto Košice) poverilo mestskú políciu, ktorá je útvarom - odborným aparátom žalobcu
výkonom tohto oprávnenia žalobcu. Zákon č. 8/2009 neurčuje, ktorá zložka obce alebo mesta (správca
miestnej komunikácie) je oprávnená odstrániť vozidlo v prípade, na ktoré sa vzťahuje ust. § 43 zákona
č. 8/2009 Z.z.. Pokiaľ sa správa komunikácie (Mesto Košice) rozhodol, že odstránenie vozidla bude
realizovať sám, bol v rámci svojej organizačnej štruktúry bez akýchkoľvek obmedzení oprávnený určiť,

ktorý z jeho vnútorných útvarov alebo zložiek uskutočni odtiahnutie osobného motorového vozidla v
prípadoch,naktorésavzťahuje§43zákonač.8/2009Z.z..Včase,kedydošlokuskutočnostisamotného
odťahu vozidla správca mestskej komunikácie v Košiciach rozhodol, že úkony spojené s odťahovaním
vozidla bude realizovať svojim organizačným útvarom - mestskou políciou (bez právnej subjektivity).
Správca pozemných komunikácií (Mesto Košice) nepreniesol výkon správy ďalej, len vymedzil (bez
toho, aby fakticky výkon správy komunikácie preniesol na iného), ktorý jeho vnútroorganizačný útvar bez

právnej subjektivity bude vykonávať úkony správcu miestnej komunikácie spojené s odtiahnutím vozidla.
Pretože žalobca ako správca cesty mal oprávnenie odstrániť vozidlo stojace na mieste vyhradenom pre
osoby ťažko zdravotne postihnuté (ZŤP), a toto svoje oprávnenie dňa 10. decembra 2013 aj uskutočnil,
a vozidlo žalovaného odstránil, na tomto základe vzniklo mu právo žiadať od žalovaného úhradu
vynaložených nákladov, lebo zákon striktne špecifikuje, kto má tieto náklady znášať. Zákon č. 8/2009

Z.z. dáva žalobcovi (ako správcovi cesty) možnosť stojace motorové vozidlo na zakázanom mieste
odstrániť na náklady jeho prevádzkovateľa, čo žalobca zrealizoval cez svoju vlastnú na to vytvorenú
a poverenú zložku Mestskej polície, čím mu vznikli náklady vo výške 68 € podľa Cenníka odťahovej
služby Mestskej polície Košice platného od 1. júla 2012 (mzda pracovníkov vykonávajúcich odťah,
zdokumentovanie priestupku, naloženie vozidla, jeho uloženie, pohonné hmoty). Žalovaný jednotlivé

položky nespochybnil a na pojednávaní dňa 30. septembra 2016 uviedol, že nežiada vykonať znalecké
dokazovanie v tomto smere ohľadom sumy 68 €. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a
preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 68 €.

5. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Cdo/70/2013 súd prvej inštancie uviedol, že v uvedenom rozhodnutí odťah motorového vozidla
vykonala právnická osoba (obchodná spoločnosť, ktorá nie je obcou a ani nebola obcou založená
ani zriadená za účelom správy pozemných komunikácii). Označené rozhodnutie riešilo spor, ktorý je
rozdielny z dôvodu právneho posúdenia, a tak ho súd nemohol aplikovať na daný (súdený) prípad.

6. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, lebo žalovaný sa so splnením svojho peňažného záväzku
dostal do omeškania. Začiatok omeškania sa spájal so splatnosťou dlhu. V prejednávanom prípade mal
žalovaný plniť do 15 dní od prevzatia vozidla. Žalovaný vozidlo prevzal dňa 10. decembra 2013 a lehota
na plnenie mu uplynula 26. decembra 2013. Počnúc dňom 27. decembra 2013 sa dostal do omeškania
s plnením dlhu, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy 68 € od 27.

decembra 2013 do zaplatenia.

7. Výšku úrokov súd určil podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 5,25 % (0,25 % +
zvýšenie o 5 % bodov) v čase prvého dňa omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške
9,25 %, a preto súd v prevyšujúcej časti nad priznanú výšku 5,25 % návrh v prevyšujúcej časti ohľadom

úroku z omeškania zamietol.

8. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb.. Výrok o nároku na náhradu trov prvostupňového konania odôvodnil súd aplikáciou § 255
ods. 1 CSP.

9.Protirozsudkusúduprvejinštancie,okremvýroku,vktorejbolažalobavprevyšujúcejčastizamietnutá,
podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a konanie
zastaviť. Ako odvolacie dôvody označil dôvody v § 365 ods. 1 písm. a/, d/,e/,f/, h/ CSP.

10. Uviedol, že žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca sa nezúčastnili ani na jednom súdnom
pojednávaní a nepredložili súdu relevantné dôkazy, najmä organizačný poriadok Mesta Košice a
oprávnenie na cestnú nákladnú dopravu - odvoz vozidla na ložnej ploche nákladného auta, aj keď bolna to žalobca súdom vyzvaný. Vyslovil názor, že súd bol povinný vysporiadať sa s dvomi, prípadne tromi
podstatnými otázkami, a to :
- či G.. U. F. (poverený náčelník Mestskej polície Košice) mohol podpísať návrh na vydanie platobného

rozkazu z 1. októbra 2014 v mene Mesta Košice, a či dodatočné predložené „poverenie“ obsahuje aj
právo podpisovať žaloby,
- či Mestská polícia Košice zriadená všeobecne záväzným nariadením mesta (v zmysle zákona o
obecnej polícii a zákona o cestnej premávke) bola oprávnená si plniť štvorjedinú úlohu, a kto je
oprávneným orgánom v rámci miestnej samosprávy na prenesenie právomoci alebo delegovanie

právomoci, a či je rozdiel medzi rozhodovaním o odťahu a vykonaním odťahu v zmysle zákona č. 8/2009
Z.z..

11. Odvolateľ poukázal na to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol spísaný na „hlavičkovom
papieri mestskej polície“. Ako navrhovateľ je označené Mesto Košice s identifikačnými údajmi a žaloba
nebola podpísaná v mene Mesta Košice, ale podpísal ju G.. U. F. poverený zastupovaním náčelníka

Mestskej polície Košice. Odvolateľ konštatoval, že skutočnosť, že žalobca je právnickou osobou, nie je
medzi účastníkmi sporná; ale povaha subjektu ako samosprávy je iná ako u obchodných spoločností.
Primátor mesta ako výkonný orgán a zároveň štatutár nie je „všemohúci“. Iné je postavenie jednotlivých
orgánov samosprávy, ako aj funkčných útvarov a zamestnancov mestskej samosprávy. Nie je sporné ani
to, že Mesto Košice má spôsobilosť byť účastníkom konania, ale za Mesto Košice žalobu nepodpisovala

na to oprávnená a spôsobilá osoba. Nevyplýva to ani z poverenia, ktoré bolo dodatočne predložené,
žeby takéto poverenie mal náčelník mestskej polície, ktorý sa podpisoval nie v mene mesta, ale v mene
Mestskej polície Košice.

12. Žalovaný trval na tom, čo uviedol v odpore (a v ďalších písomných podaniach), že napriek

„priloženému“povereniu,nemalpoverenýnáčelníkoprávnenienapodpísanienávrhunasúd,lebonemal
podpisové právo, t.j. právo podpisovať návrh (žalobu) na súd v mene Mesta Košice. Priložené poverenie
je viac ako všeobecné a strohé. Zastupovanie pred súdmi neoprávňuje priamo na podpisovanie návrhu
na súd. Splnomocnenie podľa Občianskeho súdneho poriadku oprávňuje na procesné zastupovanie.
Splnomocnenie je vyjadrením súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho konať, v

jeho mene v rámci uvedenej záležitosti. Dodatočné predložené „poverenie“ poveruje zamestnanca
Mesta Košice na zastupovanie Mesta Košice v konaniach pred súdmi v Slovenskej republike. Z
tohto poverenia nevyplýva, či a v akých veciach a v akom rozsahu splnomocňuje zamestnanca na
zastupovanie pred súdmi. Z organizačného poriadku Mesta Košice (a nie Mestskej polície Košice)
vyplýva, že ktorý organizačný útvar akú pôsobnosť má v rámci samosprávy. Podľa organizačného

poriadku zamestnancov Mesta Košice schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach
č. 979 z 23. februára 2006 vyplýva, že referát právny zastupuje mesto v konaniach pred súdmi, inými
štátnymi orgánmi a ďalšími inštitúciami ... Kompetencie mestskej polície ani jej zamestnancov nie
sú upravené v tomto organizačnom poriadku Mesta Košice. Mestská polícia má vlastný organizačný
poriadok Mestskej polície Košice, ale ani z tohto nevyplýva jej priama právomoc zastupovať Mesto

Košicepredsúdmi.Návrhnavydanieplatobnéhorozkazupodľaodvolateľapodpísalanatoneoprávnená
osoba, ani nie v mene mesta, resp. v zastúpení primátora mesta, ale priamo poverený náčelník Mestskej
polície Košice. Uvedený nedostatok nebol odstránený a neodstránilo ho ani dodatočne predložené
poverenie zo dňa 19. júna 2012 č.j. MsP 2012/144-4, na základe ktorého, ak by bolo platné, mohol by
splnomocnený zastupovať mesto alebo primátora v začatom konaní.

13. V ďalšej časti odvolania odvolateľ konštatoval, že zrejme došlo k nedorozumeniu alebo
nepochopeniu argumentov na obranu žalovaného. Za nesporné považoval to, že správcom cestnej
(miestnej) komunikácie je Mesto Košice a nie Mestská polícia Košice. Žalovaný nikdy nenamietal, že
správca cesty nemá oprávnenie na odťah, len namietal, že mestská polícia nemá právo rozhodovať

o odťahu vozidiel. Právo rozhodovať o odťahu môže správca komunikácie alebo štátny policajt. Ak
úradujúci mestský policajt zistil priestupok, mohol uložiť pokutu za dopravný priestupok, ale nemal
oprávnenie rozhodnúť o odťahu (v protokole o odstránení vozidla zo dňa 10. decembra 2013 je uvedený
orgán oprávnený rozhodnúť o odstránení : príslušník MsP 044). Poznamenal, že je podstatný rozdiel
medzi rozhodovaním o odťahu vozidla a vykonaním odťahu vozidla. Časť odvolania je venovaná

citáciám bodov 34 až 36 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a základným úlohám polície a
postaveniu Mesta Košice. Dodatočné predloženie ďalšieho, tzv. splnomocnenia zo dňa 19. júna 2012 č.j.
MsP 2012/144-3 odvolateľ označil za splnomocnenie, ktoré nemá zákonnú oporu, a obchádza príslušný
orgán rozhodovať o tejto otázke, ktorým je Mestské zastupiteľstvo a nie výkonný orgán (primátor MestaKošice), ktorý tým prekročil svoju právomoc. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co/2/2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/70/2003, v ktorých bolo
judikované, že ak starosta poverením zo dňa 20. októbra 2009 poveril príslušníka Mestskej polície

hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy rozhodovaním o odstránení vozidiel podľa zákona č.
8/2009 Z.z., mohol tak urobiť len za predpokladu, že mu to zákon výslovne umožňoval. Vydaniu takéhoto
poverenie bránila úprava vyplývajúca z § 3, § 8 až § 12 zákona o obecnej polície. Nesúhlasil so
záverom súdu prvej inštancie, ktorý uvedené právne stanovisko súdov vyššie uvedených neakceptoval
argumentujúc tým, že uvedené rozhodnutia sa zaoberali len otázkou poverenia príslušníkov mestskej

polície primátorom, a nie tým, že týmto subjektom môže byť sama obec. Značnú časť odvolania venoval
odvolateľ všeobecne záväznému nariadeniu Mesta Košice č. 3 o mestskej polícii, ďalej Štatútu Mesta
Košice prijatému uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 504/2000 a definícii pojmov a úloh
plynúcich pre Mestské zastupiteľstvo, primátora a mestskú políciu.

14. Uviedol, že trvá na tom, že Mestská polícia Košice sama v jednej osobe má právo ukladať pokuty;

ale nemôže vykonávať právo rozhodovania o odstránení vozidla (na to právo nemá), nemôže vykonávať
odtiahnutie vozidla (na to oprávnenie rozhodnutím príslušného orgánu nemala) a vyrubiť poplatok za
odtiahnutie. Výkon štvorjedinej úlohy je v rozpore so zákonom č. 564/1991 Zb., zákonom č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a vyhl. č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva tento zákon. V zákone o obecnej
polícii sú presne vymedzené priestupky, za ktoré porušenia dopravných značiek môže mestská polícia v

blokovom konaní ukladať pokuty. Zákon o obecnej polícii nespomína odťahovanie aut, ale priznáva obci
a nie starostovi, či primátorovi právo vymedziť polícii ďalšie úlohy, ale odťahová služba nepatrí do úloh
obecnej polície. Odťahová služba môže vykonať odťah vozidiel, ak o tom rozhodol na to príslušný orgán,
t.j. príslušník štátnej polície alebo správca cestnej komunikácie, ale mestská polícia nemá oprávnenie
správcu komunikácie. Mestská polícia vykonáva úlohy, ktoré jej plynú zo zákona o obecnej polícii, štatútu

a rozhodnutia mesta.

15. Odvolateľ vyslovil názor, že delegovať právomoc alebo rozhodnúť o zmene úloh a úkonov aj v
súvislosti s § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. môže iba orgán, ktorému prislúcha právo rozhodovať a tým je v
rámci samosprávy zastupiteľstvo mesta a nie primátor. Mal za to, že súd mal konanie začaté na základe

žaloby žalobcu podľa § 104 ods. 1 O.s.p. (alebo neskôr podľa § 161 ods. 2 CSP) zastaviť a ak dospel
k inému právnemu názoru po vykonanom dokazovaní, mal žalobu zamietnuť.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol odvolanie žalovaného „zamietnuť“ v celom rozsahu. Stotožnil
sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom je podrobne popísaný skutkový stav veci.

Rozsudok považoval za správny.

17. Z vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobcu vyplýva, že žalobca nekonkretizoval, v čom je jeho
odvolanie irelevantné a zavádzajúce, a tak nie je možné k nemu sa relevantne vyjadriť. Žalovaný trval
na tom, čo uviedol vo svojom odvolaní, že G.. U. F., poverený náčelník Mestskej polície Košice nemohol

podpísať návrh Mesta Košice na vydanie platobného rozkazu zo dňa 1.10.2014 v mene Mestskej polície
Košice, ktorý bol doručený súdu dňa 7.10.2014, prílohou ktorého nebola dohoda o plnej moci, resp.
udelené splnomocnenie. Takto podpísaná žaloba nebola žalobou v mene Mesta Košice. Opätovne
poukázal na to, že Mestská polícia Košice bola zriadená všeobecne záväzným nariadením mesta v
zmysle zákona o obecnej polícii a zákona o cestnej premávke, nebola oprávnená si plniť „štvorjedinú“

úlohu vychádzajúc zo zákona o cestnej premávke a zákona o pozemných komunikáciách. Oprávneným
orgánom v rámci miestnej samosprávy na prenesenie právomoci alebo delegovanie právomoci je
Mestské zastupiteľstvo Mesta Košice a nie primátor mesta. Opätovne poukázal na to, že je podstatný
rozdiel medzi rozhodovaním o odťahu vozidla a vykonaním odťahu v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol je
vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2017 o 14.05 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219

ods. 1, 3 CSP.

21. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. že neboli
splnenéprocesnépodmienky,písm.d/,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci, písm. e/, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, písm. f/, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je naplnený vtedy, ak súd konal napriek
tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a

rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom
konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť),
procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné
povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania,
prekážkarozsúdenejveci).Skúmanietýchtoprocesnýchpodmienokjeúradnoupovinnosťousúdupočas

celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej
miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom
úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť
takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných
prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v §

365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie
naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v
podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o
vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti.

23. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie

skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol

vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

26.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnunormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

daný prípad.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonanie

ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP. Z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené porušenie procesných predpisov ani
iná právna vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, potvrdil.

29. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, zákonné a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

30. Žalovaný v odvolaní opätovne argumentuje skutočnosťami, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom

prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danom
spore, a preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a neumožňujú prijať iné právne závery.

31. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalovaného

považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné :

32. Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv,
ktorý je prípustný len na základe zákona.

33. Povaha právneho vzťahu, v rámci ktorého má dôjsť k odtiahnutiu vozidla, opodstatňuje záver, že
odstránenie vozidla je ako správca komunikácie oprávnená vykonať buď samotná obec, alebo právnická
osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (viď § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb.).

34. Iný subjekt nie je v týchto prípadoch oprávnený vozidlo odtiahnuť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR z 26.2.2004, sp.zn. 3Cdo 70/2003).

35. Žalovaný v konaní netvrdil, že Mesto Košice nemalo oprávnenie odtiahnuť ním zaparkované vozidlo,
namietal však, že ho nebola oprávnená odtiahnuť Mestská polícia v Košiciach. Podľa jeho názoru
nemohloMestoKošicebezzákonnéhozmocneniapreniesťnaMestskúpolíciuvKošiciachkompetencie,

ktoré tvoria prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.).

36. Mestská polícia v Košiciach podľa odvolateľa nemohla byť poverená odťahovaním vozidiel ani podľa
§ 3 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb., lebo toto ustanovenie umožňuje poveriť ju „inými úlohami“ iba, ak
to ustanovujú osobitné predpisy, a zákon č. 135/1961 Zb. a zákon č. 8/2009 Zb. neobsahujú žiadne

ustanovenie, podľa ktorých by správu komunikácie mohli vykonávať aj iné subjekty (než tam uvedené).
Mesto Košice podľa odvolateľa nebolo oprávnené „splnomocniť“ Mestskú políciu v Košiciach výkonom
odťahovania vozidiel.

37. Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú

obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 135/1961 Zb.). Miestnymi
komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné
priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1
zákona č. 135/1961 Zb.). Pod správou komunikácie treba rozumieť aj vzťahy upravené ustanoveniami
zákona č. 8/2009 Z.z., ktoré ukladajú správcovi komunikácie konkrétne práva a povinnosti.

38. Zo spisu sa podáva, že žalovaný dňa 10.12.2013 zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo typu P.
W.,B.:S.XXXI.čiernejfarbypredbudovouSociálnejpoisťovnenaFestivalovomnámestívKošiciach,na
mieste označenom zvislou dopravnou značkou IP-16 pre ZŤP (3. miesto), a porušil tak § 25 ods. 1 písm.n/ zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého, vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta
mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.

39. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju
bezodkladneodstrániť.Aktoneurobí,jepovinnýjubezodkladneodstrániťnajehonákladysprávcacesty.
Ten,ktoodstrániprekážkucestnejpremávky,jepovinnýbezodkladnezabezpečiťodstráneniepredmetov
a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou v cestnej premávke súvisia.

40. Podľa § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na
ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na vyhradenom parkovisku pre vozidlo
s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s
konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené.

41. Podľa § 43 ods. 5 veta prvá zákona č. 8/2009 Z.z., ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky

alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také
vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia
policajta.

42. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že Mesto Košice bolo správcom miestnej

komunikácie, (presnejšie parkoviska), na ktorej žalovaný zaparkoval motorové vozidlo. Mesto Košice
ako správca tejto komunikácie bolo za splnenia podmienok uvedených v § 43 ods. 1, resp. § 43 ods.
4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. oprávnené odstrániť toto vozidlo. Správca komunikácie sa rozhodol
odstrániť - odtiahnuť vozidlo žalovaného sám na náklady jeho prevádzkovateľa.

43. Odvolací súd poznamenáva, že zákon č. 8/2009 Z.z. neurčuje, ktorá zložka obce alebo mesta
(správca miestnej komunikácie) je oprávnená odstrániť motorové vozidlo, na ktoré sa vzťahuje
ustanovenie§43ods.1,ods.4zákonač.8/2009Z.z.,akoaj§25zákonač.8/2009Z.z.Pokiaľsasprávca
komunikácie (Mesto Košice) rozhodol, že „odstránenie vozidiel“ bude realizovať sám, bol v rámci svojej
organizačnej štruktúry bez akýchkoľvek obmedzení oprávnený určiť, ktorý z jeho vnútorných útvarov

alebo zložiek (ktorí z jeho zamestnancov) uskutoční úkony odtiahnutia motorového vozidla v prípadoch,
na ktoré sa vzťahuje § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z.

44. Zo spisu vyplýva, že v rozhodnom čase správca miestnej komunikácie v Košiciach, (teda Mesto
Košice) rozhodol, že úkony spojené s odťahovaním vozidla bude realizovať svojím organizačným

útvarom - mestskou políciou (a svojimi zamestnancami-mestskými policajtmi).

45. Podľa § 1 zákona č. 564/1991 Zb. účelom tohto zákona je vymedziť základné úlohy obecnej polície,
jej organizáciu, práva a povinnosti príslušníkov obecnej polície. Obecná polícia je poriadkový útvar
pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a

plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva
a z rozhodnutí starostu obce (§ 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb.). Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje
obec všeobecne záväzným nariadením (§ 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb.). Úlohy obecnej polície podľa
tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia (viď § 2 ods. 4 zákona č. 564/1991
Zb.). Obecná (mestská) polícia vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného

zastupiteľstva a rozhodnutia starostu (§ 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb.). Obec môže vymedziť
obecnej polícii aj ďalšie úlohy, ak to ustanovujú osobitné zákony (§ 3 ods. 2 zákona č. 564/91 Zb.).

46. Obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce (§ 5 ods. 1 veta prvá
zákona č. 564/1991 Zb.).

47. Odvolací súd nepovažuje za správny názor žalovaného, že „ďalšími úlohami“, ktoré môže obec
vymedziť obecnej polícii podľa § 3 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. len ak to ustanovujú osobitné
zákony, nemôžu byť úlohy spojené s plnením niektorých úloh správcu miestnej komunikácie, konkrétne s
odťahovaním vozidiel, lebo (ako to uvádza v odvolaní) zákon č. 8/2009 Z.z., ani zákon č. 564/1991 Zb. a

ďalšie právne predpisy neobsahujú žiadne ustanovenia, podľa ktorých by správu miestnych komunikácií
mohli vykonávať iné subjekty, než tam uvedené.48. K uvedenej argumentácii považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ úlohy spojené
s odťahovaním vozidla plní na základe rozhodnutia obce, jej vnútroorganizačný útvar (bez právnej
subjektivity, zamestnanci, ktorého sú zamestnancami obce), treba mať za to, že ide o plnenie týchto úloh

samotnou obcou (mestom), správcom miestnej komunikácie.

49. Žalovaný správne uvádza, že správu pozemných komunikácií vykonáva výlučne obec a že
obec nemôže kompetencie, ktoré tvoria výkon správy komunikácií prenášať „ďalej“ bez zákonného
zmocnenia.

50. V danom prípade ale nešlo o prenesenie správy na iný subjekt. Mesto Košice zverilo odťahovanie
motorových vozidiel svojmu útvaru (vnútroorganizačnej zložke) bez právnej subjektivity. Správca
pozemných komunikácii nepreniesol výkon správy „ďalej“, len vymedzil, ktorý jeho vnútroorganizačný
útvar bez právnej subjektivity bude vykonávať úkony správcu miestnej komunikácie spojené s
odťahovaním vozidiel.

51. Nedôvodná je preto námietka žalovaného, že tu došlo k neprípustnému preneseniu výkonu správy
miestnych komunikácií na iný subjekt.

52. Skutočnosť, že ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. medzi „základnými“ úlohami obecnej

(mestskej) polície neuvádza výkon správy pozemných komunikácií sama osebe neznamená, že obec
(mesto)nemôžeodťahovanievozidieltvoriacesúčasťjejoprávneníakosprávcumiestnejkomunikácie(§
3 ods. 2 veta prvá zákona č. 135/61 Zb. a § 43 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z.) zveriť svojmu vnútornému
útvaru - obecnej (mestskej) polícii zriadenej všeobecne záväzným nariadením obce (mesta).

53. Pokiaľ je obec (mesto) oprávnená „odstrániť“ motorové vozidlo (§ 43 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z.),
jeho odtiahnutím z miestnej komunikácie, je tento prostriedok oprávnený použiť aj tento organizačný
útvar obce (mesta), ktorý odtiahnutie vozidla na základe rozhodnutia obce (mesta) v týchto prípadoch
realizuje.

54. Ak by mal byť správny názor uvedený v odvolaní žalovaného, bola by obec oprávnená zveriť
odťahovanie vozidiel v prípadoch zákonom stanovených ktorémukoľvek zo svojich vnútroorganizačných
útvarov (napr. finančnému a podobne) okrem jediného útvaru - obecnej polície.

55.Takýtovýkladbysapriečilúčeluzákona(nielenzákonač.564/1991Zb.,aleajzákonač.8/2009Z.z.).

56. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že odťahovanie vozidiel Mestskou políciou
v Košiciach v danom prípade prekročilo rámec úloh obecnej polície a oprávnení príslušníkov obecnej
polície vymedzených v § 3 a § 7 a § 14 zákona č. 564/1991 Zb.

57. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie dospel
odvolací súd k záveru, že Mestská polícia v Košiciach bola ako vnútroorganizačný útvar správcu
pozemnej komunikácie (za splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 43 ods. 1, 4 zákona č.
8/2009 Z.z.) oprávnená odtiahnuť predmetné motorové vozidlo.

58. K výhradám žalovaného ohľadom plnomocenstva udelenému primátorom Mesta Košice pre
zamestnanca Mesta Košice, k tomu odvolací súd poznamenáva, že plnomocenstvom udeleným pre
konanie pred súdom môže byť každá listina vlastnoručne podpísaná účastníkom (toho času stranou
sporu), ak je z nej vidieť vôľu účastníka, aby bol určitou osobou zastúpený. Ak nejde o plnomocenstvo
vzťahujúce sa len na určitý úkon, výslovne v plmocenstve uvedený, treba vychádzať z toho, že ide o

plnomocenstvo dané pre celé konanie (viď R 56/1969).

59. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že ak ten, kto vystupoval v občianskom súdnom konaní ako
zástupca účastníka bez toho, aby sa preukázal plnomocenstvom, plnomocenstvo predloží dodatočne v
lehote určenej súdom, uvedený nedostatok je tým odstránený, a tak boli schválené aj tie úkony urobené

v konaní zástupcom účastníka, ku ktorým došlo pred podpísaním plnomocenstva.

60. Nepatričné sú aj námietky žalovaného o tom, že žalobu za žalobcu nepodpísala oprávnená osoba.61. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd
rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

62. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

63. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalovanému, vo výške o ktorej rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).