Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211203227
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8211203227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: C. Q., R.. XX.X.XXXX, S. X, XXX
XX D., právne zastúpený JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO:
42342546, proti žalovanej: S. Q., R.. XX.X.XXXX, S. X, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Ambróz
Motyka, advokát, Námestie SNP 7, 090 01 Stropkov, IČO: 35510722, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
5C/97/2011-231 zo dňa 13.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva s príslušenstvom po rozvode manželstva rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.644,69 eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
3.644,69 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako
nedôvodnú. Mal za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 3.1.2007 bolo zistené, že strany sporu C.

Q. a S. Q. ako predávajúci odpredali kupujúcemu I. I. byt č. XX s príslušenstvom na 4. poschodí, vo
vchode č. XX na ulici S.. Z. v obytnom dome súp. č. XXXX postavenom na parcele č. J. vedené na LV č.
XXXX kat. úz. D. podľa čl. IV. predmetnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 600.000,- Sk, z ktorej sumy
mala byť suma 582.000,- Sk vyplatená predávajúcim a suma 18.000,- Sk pre realitnú kanceláriu ako
provízia, a preto súd pri vyporiadavaní majetku vychádzal zo sumy 582.000,- SK, (po prepočte zo sumy
19.318,86 eur) ako príjem strán sporu z odpredaja predmetného bytu. Z tejto sumy žalovaná aj žalobca,
a to konkludentným spôsobom darovali dcére sumu 362.400,- Sk, t. j. 12.029,48 eur ako dar pre svoju

dcéru O. za účelom akontácie na lízing predmetného motorového vozidla značky P. P. N., pričom až na
dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu do zápisnice na pojednávaní dňa 18.4.2012 a na
vznesenú námietku premlčania sa práva žalobcu dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
súd posúdil tento právny úkon ako dar finančných prostriedkov vo výške 12.029,48 eur zo strany stránsporu v prospech dcéry O. ako platný právny úkon zo dňa 29.1.2007. Žalobca sa tak dovolal relatívnej
neplatnosti tohto právneho úkonu daru zo dňa 29.1.2007 až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej
doby obsiahnutej ustanovenej v § 101 Občianskeho zákonníka.

3. Ďalej súd prvého stupňa prvej inštancie pri rozdiele príjmu za odpredaj bytu sumou 19.318,86 eur a
odpočítaní daru strán sporu pre dcéru O. sumou 12.029,48 eur polovicu zostatku príjmu, t. j. 7.289,38
eur za odpredaj bytu sumou 3.644,69 eur uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súčasne

uviedol vo svojom rozhodnutí, že z námietok žalovanej, že zvyšné finančné prostriedky z odpredaja bytu
boli použité na úhradu dlhu nájomníkov a sumou 20.000,- Sk bol vyplatený dlh sestre žalovanej a úhrady
dlžôb nebankových subjektov a hlavne pokrývané potreby živobytia rodiny, súd ich ako nepreukázané
nebral do úvahy.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 143 Občianskeho zákonníka, § 148

ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 150 Občianskeho zákonníka
a aj § 101 Občianskeho zákonníka, čo sa týka premlčania nároku žalobcu, ktorý sa dovolával v konaní
relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

5. O trovách konania rozhodol tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná. Najmä poukázala, že ide o
nesprávny záver súdu, ktorý pri rozdiele príjmu za odpredaj bytu sumou 19.318,86 eur a odpočítaní
daru pre dcéru strán sporu, a to O., sumou 12.029,48 eur uložil zaplatiť žalovanej v prospech žalobcu
3.644,69 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pretože takýto nesprávny záver súdu vyplýva

z toho, že žalobca aj žalovaná potvrdili, že nájomcovia bytu na B.. Z. neplatili za nájom a služby
dlhy. Žalobca hovorí o dlhu 40.000,- Sk, žalovaná o dlhu 50.000,- Sk s úrokmi z omeškania až
64.000,- Sk. Je však nesporné, že dlhy na byte boli, a to minimálne vo výške tvrdenej žalobcom.
Žalobca tvrdil, že dlhy zaplatil kupujúci I., čo však nepreukázal a naviac sa to javí ako nelogické,
pretože takáto platba by bola súčasťou kúpnej ceny. Ďalej poukázala, že finančná situácia ich rodiny

bola kritická, poberali dávky sociálnej pomoci, žalobca sa nestaral o zabezpečenie 7 člennej rodiny,
dlhšiu dobu nepracoval, resp. pracoval len náhodne a brigádnicky, a preto žalovaná sa musela
nevýhodne zadlžovať aj v nebankových spoločnostiach. Ďalej uviedla, že v čase pripísania kúpnej ceny
za byt na jej účet, a to 25.1.2007 až do 14.8.2007, kedy bolo manželstvo právoplatne rozvedené,
žalobca nikde nepracoval, pričom sám uvádzal, že za toto obdobie prispel na rodinu sumou 700,-

eur, a tak o zabezpečenie celej rodiny sa starala sama žalovaná. Má za to, že súd postupoval
nesprávne, ak nebral do úvahy preukázané a preukázateľné výdavky rodinného rozpočtu, ktoré sú
naviac výdavkami nevyhnutnými na zabezpečenie základných životných potrieb. Ďalej poukázala, že
predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva môže byť len ten majetok, ktorý patril do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorý existoval ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok.

Žalobca nepreukázal, aby ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existovala finančná
suma spoločného majetku, ktorá by pochádzala z predaja majetku v BSM, a preto je jeho nárok na
vyporiadanie neexistujúceho majetku neopodstatnený. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
vo výrokoch I. a III. zmenil a rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a žalobcu zaväzuje zaplatiť
žalovanej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že vyjadrenia žalovanej sa v priebehu celého
súdneho konania javia ako zmätočné, nejednoznačné, účelové a zavádzajúce. Pri koncipovaní žaloby
vychádzal z informácii, ktoré mal od žalovanej. Až v priebehu konania sa ukázalo, že tieto informácie
nemali nič spoločné so skutočným úmyslom žalovanej pri nakladaní s majetkom patriacim do BSM,

nakoľko predmetné motorové vozidlo bolo síce v dokladoch zapísané na meno dcéry žalovanej, no v
skutočnosti ho užívala výlučne žalovaná ako svoj vlastný majetok vo Švajčiarsku. Ďalej mal za to, že
peniaze z predaja bytu boli použité na motorové vozidlo, nakoľko išlo o peniaze patriace do BSM, a preto
navrhoval od začiatku, aby takto nadobudnuté vozidlo si ponechala žalovaná s tým, že túto skutočnosť
zohľadní vo svojej žalobe pri finančnom vysporiadaní. V súdnom konaní však nebolo žiadnym spôsobom

preukázané, ako ďalej uviedol, že práve tieto peniaze z predaja bytu, teda majetku patriaceho do BSM ,
boli použité na kúpu motorového vozidla, resp., že tieto peniaze boli darované dcére O. Q.. Má za to, že
pokiaľniejezrejmé,kedydošlokdarovaniupeňazípredcéruO.zostranyžalovanej,ačivôbecdarované
peniaze sú z majetku patriaceho do BSM nie je možné uzavrieť, že námietka žalobcu, ktorou sa dovolalrelatívnej neplatnosti právneho úkonu, že tak urobil až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby.
Uviedol ďalej, že trvá na tom, aby aj suma 12.029,48 eur bola predmetom vyporiadania BSM. Podľa jeho
názoru v zmysle uvedeného, súd nemal z príjmu za odpredaj bytu odpočítavať dar pre dcéru O.. Uviedol,

že tiež nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaná uhradila dlhy súvisiace s nájmom bytu na
B.. Z., a že finančná situácia rodiny bola kritická, že sa museli zadlžovať a podobne, pretože správne súd
prvej inštancie konštatoval a tieto námietky žalovanej nebral do úvahy. Čo sa týka jeho zamestnanosti
uviedol, že v období od 10.1.2006 do 5.6.2006 bol síce nezamestnaný, ale vykonával práce mimo
pracovného pomeru o čom žalovaná vie. Od 5.2.2007 do 2.12.2007 bol nezamestnaný, nakoľko mal

operáciu kŕčových žíl a osobne sa staral o deti napriek tomu, že mal minimálny príjem okolo 8.000,- až
10.000,- Sk na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Neskôr, keď pracoval v Š. bol
priemerný jeho zárobok cca 1.000,- eur a domov posielal na účet sumy, ktoré podrobne špecifikoval.
Žalovaná od marca 2004 pracuje vo Š. až doposiaľ a má stabilný, vzhľadom na priemernú mzdu na
Slovensku, vysoko nadpriemerný príjem. Pokiaľ jeho rodina si mohla dovoliť financovať dcéru sumou
2.000,- eur mesačne na vysokoškolské štúdium je zrejmé, že v žiadnom prípade nebola rodina v kritickej

situáciianemohlavzhľadomnatietozárobkovépomeryúčastníkovkonaniabyťpeňažnásumazpredaja
bytu za obdobie niečo vyše roka spotrebovaná, resp. pokiaľ by aj bola žalovanou spotrebovaná , napriek
tomu ju treba vyporiadať. Uviedol, že má za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu opodstatnená a
dôvodná.

8. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu sa žalovaná už nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo
výrokuvecnesprávne.Pretoodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdilvzmysleustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v

súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k
realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti

s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

13. Odvolací súd poukazuje v prvom rade, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého
súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z
aspektov práv na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie totiž vyplýva aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práv Kraska proti
Švajčiarsku z 29.4.1993, nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06).

14. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a táto norma

sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP a § 393 ods. 2 CSP). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument o
opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmavav odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená,
že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia
musia byť zrejmé všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ

rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

15. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je preto postačujúce

v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

16. V prvom rade odvolací súd poukazuje, že sa jedná o reštančnú vec, ktorá napadla na Okresný súd
Bardejov v roku 20.5.2011. Súdne konanie teda prebieha už najmenej 8 rokov. S jeho výsledkom nie je
spokojná žalovaná, ktorá podala odvolanie a aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že ani on nie je s takýmto

záverom súdu prvej inštancie spokojný, k čomu však odvolací súd poznamenáva, že žalobca odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.

17. Ďalej odvolací súd poukazuje, že ak nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané
dohodu, rozhodne o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd na návrh niektorého z

nich. Súd môže vyporiadať len ten majetok, ktorí účastníci konania (strany sporu) navrhli na vyporiadanie
do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po uplynutí 3 rokov totiž nastupuje
nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

18. Ďalej poukazuje, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva súdom je podľa

slovenskej judikačnej praxe všetok majetok, ktorý podľa § 143 Občianskeho zákonníka a s prihliadnutím
na § 143a Občianskeho zákonníka patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločne
existoval ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pri zisťovaní majetku, či tento patrí do
spoločného majetku alebo nie, nie je súd síce viazaný návrhmi účastníkov, (strán sporu) pretože z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi. Súd nie je viazaný ani

návrhom, ktorý sa týka ceny majetku uvedeného v žalobe, ani tým, či sa má jednotlivá vec prikázať
tomu, či onomu bývalému manželovi. Je však povinný zistiť čo do bezpodielového spoluvlastníctva
skutočnepatrí.Súčasnevšakodvolacísúdpoukazujeajnanovšiujudikatúru,ktoráreagujenaposilnenie
prejednávacej a dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní a tiež na prehĺbenie dispozičnej
voľnosti subjektov súkromného práva, v zmysle ktorej platí, že súd môže do vyporiadania zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne urobili
predmetom vyporiadania; to platí aj na zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na
výlučné majetky manželov a naopak. Z uvedeného tak vyplýva, k čomu sa prikláňa aj odvolací súd,
že súd tak nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy zisťovať majetok, ktorý mal patriť do vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva. Preto na účastníkovi (strane sporu), ktorá tvrdí, že určitá vec je v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spočíva dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za
trvania manželstva. Ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí v skutočnosti, ktoré
v takomto prípade vec vylučujú z bezpodielového spoluvlastníctva, bude na ňom dôkazné bremeno
ohľadne týchto skutočností. To platí vo vzťahu k sumám, ktoré mal jeden z manželov získať predajom
spoločných vecí, prípadne i zatajením výťažku.

19. Taktiež odvolací súd konštatuje , že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je súd povinný
rešpektovať hľadiska vyjadrené v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka, najmä je povinný
rešpektovaťzásadurovnostipodielov.Aplikáciaustanovenia§150Občianskehozákonníkamáprednosť
aj v tom prípade, ak je súd povinný rešpektovať majetkové práva jednotlivých manželov, ktoré súvisia

s vyporiadavaním bezpodielovým spoluvlastníctvom.

20. Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, vysporiadanie BSM vykonal v súlade s

vyššie uvedenými závermi odvolacieho súdu. Na základe uvedeného, a teda na podklade vykonaného
dokazovania dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.21. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním žalovanej
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 CSP. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

22. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovanej, aj po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného, skutkového i právneho stavu.

23. Odvolací súd súčasne rozhodol aj o odvolaní žalovanej proti výroku súdu prvej inštancie o trovách
konania, ktorý považuje za vecne správny, ak súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vyslovil, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

24. V odvolacom konaní odvolací súd postupoval v zmysle ustanovení § 396 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaná ako odvolateľka nemala úspech. Naopak úspech mal

žalobca, a ktorý požadoval náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd vyslovil, že žalobcovi
proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O ich výške
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).