Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. september 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215200747
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8215200747.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobkyne: U. V., W.

X.X.XXXX, F. Q. XXX/X, A., zastúpená: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom kancelárie Na hradbách 5,
Bardejov,protižalovanému:R.V.,W.XX.XX.XXXX,F.Q.XXX/X,A.,zastúpený:JUDr.JánJurč,advokát,
so sídlom kancelárie Partizánska 5, Bardejov, v konaní o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o vi n n ý prispievať na výživu žalobkyni manželským výživným vo výške 80,- Eur mesačne
za obdobie od 13.02.2015 do 20.09.2016.

Dlžné výživné za obdobie od 13.02.2015 do 20.09.2016 vo výške 1.000,24 Eur je žalovaný p o v i n n

ý zaplatiť žalobkyni v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasanávrhompodanýmnasúdedňa13.2.2015domáhalavočimanželoviakoosobepovinnej
určenia manželského výživného v sume 180 eur mesačne vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že
účastníci konania sú manželmi od 22.4.1972 a majú jedného plnoletého syna. Bývajú v spoločnej

domácnosti v rodinnom dome, pričom domácnosť je vedená viac ako 12 mesiacov oddelene, pretože
manžel jej neprispieva na základné výdavky spojené s bývaním či stravou, a to od 1.12.2013. Jediný
príjem navrhovateľky je starobný dôchodok vo výške 267,40 eur a manželov príjem je tiež starobný
dôchodok vo výške 512 eur. Syn Ľ., ktorý s nimi býva v spoločnej domácnosti prispieva na jej chod v
sume70eur.Platbynainkasopredstavujú130eurmesačne,hygienicképotrebyvsume30eurmesačne
a stravné 200 eur mesačne. Jej príjem tak nepostačuje v porovnaní s výškou nákladov na domácnosť
v sume 360 eur ani na zabezpečenie minimálneho životného štandardu pre osoby žijúce v domácnosti.

Poukázala aj na agresívne správanie manžela v dôsledku nadmerného užívania alkoholických nápojov.

2. Žalovaný s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdením, že
navrhovateľke neprispieva na náklady spojené s vedením spoločnej domácnosti od 1.12.2013, pretože
žalobkyňa od 2.5.2013 do 28.5.2013 z účtu žalovaného vybrala sumu 11.392,16 eur, takže aj v súčasnej
dobe má dostatok finančných prostriedkov. Ohľadom užívania alkoholických nápojov uviedol, že nebol
v minulosti ani priestupkovo ani trestne stíhaný.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom, jednotlivými potvrdeniami o výške
dôchodku, potvrdením SLSP, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výplatnými páskami žalobkyne,zmluvou o nájme bytu zo dňa 9.10.2015 spolu s príjmovým pokladničným dokladom č. XXXX/XX, s
obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

4. Z predloženého sobášneho listu vyplýva, že účastníci uzavreli dňa XX.X.XXXX manželstvo zapísané
v sobášnej matrike Miestneho národného výboru v A. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX pod
poradovým číslom X.

5. Uznesením zo dňa 19.3.2015 č.k. 5C/87/2015-21 súd nariadil predbežné opatrenie tak, že uložil

žalovanému povinnosť predbežne prispievať na výživu žalobkyne manželským výživným v sume 30
eur mesačne vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca vopred počnúc dňom nariadenia tohto
predbežného opatrenia.

6. Na návrh manžela žalovanej prebiehalo rozvodové konanie medzi účastníkmi pod sp.zn. 5C/65/2015,
v ktorom súd rozsudkom zo dňa 9.9.2016 č.k. 5C/65/2015-40 rozviedol manželstvo účastníkov. Tento

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.9.2016.

7. Žalobkyňa tak žiadala určiť manželské výživné za obdobie od podania návrhu, t.j. 13.2.2015 do dňa
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. do 20.9.2016. Príjem navrhovateľky pozostával zo
starobného dôchodku vo výške 267,40 eur s tým, že počas konania došlo k jeho zvýšeniu na 322 eur a

mzdy pri zastupovaní v predajni potravín v celkovej výške 714,09 eur za mesiace jún a august 2015 a za
mesiace september až december 2016 vo výške 300 eur mesačne. Uviedla, že k práci predavačky bola
nútená pristúpiť za účelom zabezpečenia ďalšieho príjmu. V súčasnosti si prácu už nehľadá, pretože má
zdravotné problémy so štítnou žľazou a srdcom a je onkologickým pacientom. Vlastní pozemky spolu s
bývalým manželom evidované na LV č. XXXX, V..Ú.. A., ktoré tvoria prístupovú cestu k rodinnému domu

formálne vo vlastníctve bývalého manžela, pričom žalobkyňa vedie s bývalým manželom spor o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z hnuteľných vecí vlastní spolu s bývalým manželom automobil Š.
S., rok výroby 2010, ktorý užíva bývalý manžel. Jej mesačné výdavky v rozhodnom období predstavovali
150 eur na stravu, 10 eur na lieky, 15,65 eur na mobilný telefón, 2 eur skylink, 30 eur hygienické a čistiace
potreby a do 1.4.2015 uhrádzala všetky výdavky spojené s užívaním rodinného domu vo výške 130 eur

a 7 eur poplatok za komunálny odpad. Počnúc mesiacom 10/2015 je navrhovateľka nájomníčkou 2-
izbového sociálneho bytu a je povinná uhrádzať nájomné vo výške 149 eur a náklady na plyn a elektrinu
vo výške 80 eur. Na zábezpeku vo výške 1.100 eur a na zariadenie prideleného bytu jej prispeli deti.
Spoločnú domácnosť musela opustiť, pretože bývalý manžel jej ubližoval a vyháňal ju. Na pojednávaní
dňa 2.3.2017 uviedla, že od februára 2015 platil náklady na spoločnú domácnosť bývalý manžel, od roku

2013 do februára 2015 výlučne ona. Preplatok za plyn vo výške 480 eur, ktorý prišiel manželovi v máji
-júni 2015 je za obdobie, kedy platila za plyn ona.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6.10.2015 i na pojednávaní dňa 2.3.2017 uviedol, že má jediný zdroj
príjmu, a to starobný dôchodok vo výške 512,70 eur, iné príjmy nemá. Je vlastníkom rodinného domu s

priľahlými pozemkami. Jeho mesačné výdavky predstavujú 96,34 eur na inkaso, 30 eur Telekom, 21,06
eur vodné a stočné, náklady na lieky vo výške 9 eur, vyživovacia povinnosť voči žalobkyni 30 eur. Ďalej
má ročné náklady na daň z nehnuteľnosti v sume 48,41 eur, poplatok za odvoz komunálneho odpadu
vo výške 7 eur, zákonné zmluvné poistenie osobného motorového vozidla vo výške 82,69 eur, poistenie
nehnuteľnostivovýške20,71eur.Mesačnénákladynastravu,ošatenie,hygienickéadrogisticképotreby

a benzín od 100-150 eur. Poukazoval na výber peňazí manželkou zo spoločného účtu za rok 2011 8.100
eur, za rok 2012 10.978 eur, za rok 2013. 7.107 eur, na čo prišiel v októbri 2013, keď na účte zostalo 28
eur. Uviedol, že po zistení, že bývalá manželka vybrala peniaze nerobil nič.

9. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.3.2017 vyplýva, že rozhodným obdobím plnenia manželského

výživného v prospech žalobkyne je obdobie od 19.3.2015 do 20.9.2016 po 30 eur, čo predstavuje 541,61
eur. Poštovými poukážkami jej uhradil od mesiaca júl 2015 do 20.9.2016 sumu 450 eur. Exekútorský
úrad mu zrazil za obdobie marec 2015 do 20.9.2016 sumu 539 eur. Žalobkyňa bola v rozhodnom období
aktívna v spoločnosti Y. M. s.r.o. Mala vykonávať prácu v rozhodnom období aj v Základnej škole A.. So
súrodencami predala rodinný dom, z ktorého predaja mala vlastný príjem, takže nebola odkázaná na

manželské výživné. Dvojizbový byt, ktorého je navrhovateľka nájomcom považoval za nadštandardný, a
preto celú výšku nákladov na nájom a služby spojené s nájmom bytu nemožno priznať ako nevyhnutné
výdavky na bývanie. Uviedol, že má vedomosť o tom, že predmetný byt užíva žalobkyňa so synom Ľ.,ktorý by sa mal podieľať na nákladoch. Uviedol, že aj deti majú vyživovaciu povinnosť k rodičom, preto
záloha vo výške 1.040 eur nie je nevyhnutným výdavkom na zabezpečenie živobytia navrhovateľky.

10. Z vyjadrení žalobkyne na pojednávaniach vyplýva, že žalovaný jej uhradil 15 mesačných splátok po
30 eur vo výške 450 eur, za obdobie od 23.3.2015 do 31.5.2015 a od 1.9.2016 do 20.9.2016 jej vznikol
nárok na výživné vo výške 88,8 eur. Súdny exekútor v rámci exekučného konania vymohol od povinného
sumu279eur,ktorábolazaslanánaúčetnavrhovateľky,aktorátvorísúčetdlžnéhovýživnéhoanákladov
exekučného konania. žalobkyňa si uplatňuje len 88,80 eur a zvyšok 190,02 eur vrátila exekútorovi v

exekučnom konaní.

11. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu pod sp.zn. 1Er/118/2015 mal sú za preukázané, že
žalobkyňa ako oprávnená vrátila sumu 190,20 eur ako preplatok nad rámec exekučného titulu súdnemu
exekútorovi.

12. Podľa ustanovenia § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa ustanovenia § 71 odsek 1 a 2 zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu

povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi
manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

14. Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Vyživovacia povinnosť vzniká medzi manželmi uzavretím manželstva, a je viazaná na jeho
právnu existenciu. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi tak zaniká zánikom manželstva. Vzájomná
vyživovacia povinnosť vychádza zo vzťahu medzi manželmi, v zmysle ktorých muž a žena majú rovnaké
práva a povinnosti. Uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo,

ktorého obsahom sa stáva všetko, čo manželia nadobudnú alebo čo nadobudne niektorý z nich
za podmienky, že to môže byť predmetom vlastníctva. Manželia užívajú všetky veci patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva spoločne, spoločne aj uhrádzajú náklady vynaložené na veci alebo
spojené s ich užívaním. Prostredníctvom inštitútu manželského výživného sa sleduje naplnenie
zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Aj v prípade, ak majú obaja

manželia príjem v dôsledku oddeleného hospodárenia vzniká disproporcia v celkovej ich životnej úrovni
a práve v takom prípade sa uplatní inštitút manželského výživného, pretože v zmysle citovaného
ustanovenia§71zákonaorodinemábyťživotnáúroveňmanželovvzásaderovnaká,pričomdoúvahyje
treba vziať aj osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a ďalších špecifík. Zo zásady
rovnakej životnej úrovne vyplýva, že nemusí byť splnená požiadavka odkázanosti ako je to napr. pri

vyživovacej povinnosti detí k rodičom.

16. V predmetnej veci tak žalobkyňa žiadala určiť manželské výživné za obdobie od podania návrhu
až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, t.j. od 13.2.2015 do 20.9.2016. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že obaja účastníci sú starobní dôchodcovia, ktorí nevedú spoločnú domácnosť,

toho času sú už rozvedení. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či priznať výživné žalobkyni nebude v
rozpore s dobrými mravmi. Súd však nezistil v osobe žalobkyne ako osoby oprávnenej na výživné žiadne
okolnosti, ktoré by zakladali nepriznanie výživného z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Následne
súd posudzoval životnú úroveň účastníkov konania. Príjem žalobkyne zo starobného dôchodku bol v
roku 2015 vo výške 267,40 eur mesačne a príjem žalovaného vo výške 512,70 eur. Súd prihliadol na

skutočnosť,žepočasspoločnéhobývaniaúčastníkovvrozhodnomobdobípovinnýmanželsanepodieľal
na spoločnej domácnosti, čo sám potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 2.3.2017. Rovnako
súd prihliadol i na tú skutočnosť, že žalobkyňa počas manželstva bola nútená opustiť spoločný dom a
presťahovať sa do sociálneho bytu, s čím sú spojené ďalšie zvýšené výdavky. Pokiaľ ide o poukazovaniepovinným na tú skutočnosť, že žalobkyňa bola v rozhodnom období pracovne aktívna ako predavačka,
tak súd uvádza, že v rozhodnom období žalobkyňa pracovala iba v období dvoch letných mesiacov
júl a august 2015. Pokiaľ ide o ďalšiu jej prácu v období mesiacov september až december 2016 tak

toto súd nemohol brať do úvahy, pretože išlo o obdobie po rozvode manželstva. Zároveň súd tvrdenia
povinného ohľadom ďalších príjmov žalobkyne súvisiacich s prácou v základnej škole resp. s predajom
rodinného domu nemal za preukázané. Súd neprihliadol ani na námietku povinného týkajúcu sa tej
skutočnosti, že dcéra žalobkyne má vyživovaciu povinnosť k rodičom, pretože vyživovacia povinnosť
manželov predchádza vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, preto ak žalobkyni pomáhala dcéra,

išlo o bezodplatné plnenia len vo vzťahu k nej, ktoré nijako neovplyvňujú rozsah vyživovacej povinnosti
manželaakopovinnéhovočižalobkyni.Rovnakoneprihliadolaninapovinnýmtvrdenévýberyfinančných
prostriedkov z ich spoločného účtu, pretože tieto sa netýkali rozhodného obdobia, ale išlo o roky
2011-2013. Súd tak po preskúmaní osobných a majetkových pomerov účastníkov dospel k záveru, že
tieto sú dôvodom pre priznanie výživného zo strany manžela, avšak nie vo výške 180 eur žiadaného
žalobkyňou. Vzhľadom na príjem povinného ako starobného dôchodcu má súd za to, že výživné vo

výške 80 eur mesačne vyrovnáva životnú úroveň oboch účastníkov.

17. Dlžné výživné za rozhodné obdobie od 13.2.2015 do 20.9.2016 predstavuje sumu 1.539,04 eur (za
mesiac február 2015 vo výške 45,71 eur + za mesiace marec 2015-august 2016 - 18 x 80 eur + za mesiac
september 2016 53,33 eur) s tým, že povinný navrhovateľke vyplatil sumu 538,80 eur na výživnom po

30 eur mesačne na základe predbežného opatrenia s tým, že žalobkyňa preplatok na výživnom v sume
190 eur vrátila súdnemu exekútorovi. Rozdiel vo výživnom tak činí 1.000,24 eur.

18. V súlade s ustanovením § 232 odsek 3 CSP súd určil dlhšiu lehotu na zaplatenie nedoplatku na
výživnom do 31.8.2017, a to vzhľadom k jeho výške.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo
rozhodnutie vyhlásené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.