Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 4T/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117010478
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7117010478.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.7.2019 predseda senátu JUDr. Ladislav
Bujňák v senáte zloženom z členov senátu Mgr. Ľubice Tirpákovej a Ing. Gabriela Lalkoviča v trestnej
veci obžalovaného R., nar. X.X.XXXX v V., trvale bytom F., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Košice
v inej trestnej veci, obžalovanej K., nar. XX.X.XXXX. a obžalovaného Y., nar. X.X.XXXX. pre zločin podľa
§ 20 k § 222/1,3a/ Tr. zákona a iné takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
R. I. - nar. X.X.XXXX v V., trvale bytom F., t. č. vo
výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS V. v inej trestnej veci
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
Y. poskytol R. a K. nepravdivé Potvrdenie o príjem pre zamestnancov od spoločnosti F. ako aj nepravdivé
výplatné pásky za mesiac november a december 2006, z ktorých vyplývalo, že majú vyššie príjmy zo
zamestnaniaakovskutočnostimali,ktorénásledneR.akodlžníkaK.akoručiteľkavúmyslevylákaťúver

predložili v mieste obchodného zastúpenia T., na ul. N. v V., ako prílohu žiadosti o úver bez záložného
práva, kde dňa 6.2.2007 bola uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. D. a stavebnom úvere
č. XXXXXXX X XX., v zmysle ktorej bol R. v dňoch 19.2.2007 a 17.4.2007 vyplatený medziúver vo
výške 500 000,-Sk (16 596,96 Eur) za účelom rekonštrukcie bytu, pričom poskytnutý úver v stanovených
splátkach nesplácali, pričom takto spôsobili T. resp. škodu 16 596,96 Eur
teda

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a tak mu spôsobil škodu väčšiu

t ý m s p á c h a l
zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona k trestu
odňatia slobody vo výmere 3 (tri ) roky
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu vo výmere 4 (štyri) roky s probačným dohľadom.
Podľa§51ods.4písm.c/Tr.zákonasúdukladáobžalovanémupovinnosťspočívajúcuvpríkazenahradiť

v skúšobnej dobe poškodenej strane X.., so sídlom T., IČO: XX XX XX XX . zastúpenej K. spôsobenú
škodu vo výške 16 596,96 Eur
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodenú stranu X., so sídlom T. IČO: XX XX XX XX zastúpenú
K. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku súd

Obžalovaných:Y. - nar. X.X.XXXX, trvale bytom T.
K. - nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F.

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý sa mal stať tak,

že
Y. poskytol R. I. a K. nepravdivé Potvrdenie o príjem pre zamestnancov od spoločnosti F. ako aj
nepravdivé výplatné pásky za mesiac november a december 2006, z ktorých vyplývalo, že majú vyššie

príjmy zo zamestnania ako v skutočnosti mali, ktoré následne R. I. ako dlžník a K. ako ručiteľka v
úmysle vylákať úver predložili v mieste obchodného zastúpenia T. na ul. N. v V., ako prílohu žiadosti
o úver bez záložného práva, kde dňa 6.2.2007 bola uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č.
XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, v zmysle ktorej bol R. v dňoch 19.2.2007 a
17.4.2007 vyplatený medziúver vo výške 500 000,-Sk (16 596,96 Eur) za účelom rekonštrukcie bytu,
pričom poskytnutý úver v stanovených splátkach nesplácali, pričom takto spôsobili T., resp. X. škodu

16 596,96 Eur

v ktorom prokurátor vidí zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods.
1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona

o s l o b o b o d z u j e

- pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len súd) na hlavnom pojednávaní (ďalej len HP) vykonal dokazovanie

výsluchom obžalovaných, svedkov - poškodených, svedkov, prečítaním znaleckého posudku, listinných
dôkazov a zistil skutkový stav tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Keďže v úvodných HP sa i napriek opakovaným predvolaniam bez ospravedlnenia sa nezúčastňoval
obžalovaný R. I. (ďalej len obžalovaný I.), súd vylúčil jeho trestnú vec na samostatné konanie (č. l. 245).
Súd následne zistil, že obžalovaný I. bol vypátraný a vzatý do väzby v rámci prípravného konania (ďalej

len PK) v inej trestnej veci, preto súd spojil vylúčenú trestnú vec na spoločné konanie (č. l. 337) tak, že
obe trestné veci všetkých obžalovaných sa opäť viedli pod pôvodnou spisovou značkou súdu.
Na HP dňa 2.7.2019 obžalovaný I. (na č. l. 338) po poučení vyhlásil, že je vinný, t. j. vykonal vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a keďže na všetky zákonnom stanovené otázky podľa § 333 ods.
3 Tr. poriadku vypovedal kladne a prokurátor OP Košice I (ďalej len OP) navrhol súdu prijať vyhlásenie

obžalovaného I. o jeho vine a súd toto vyhlásenie prijal.
Následne súd obžalovaného I. po príslušnom poučení vypočul v procesnom postavení obžalovaného na
HP (č. l. 339) s tým, že tento v celom rozsahu priznal spáchanie žalovaného skutku sám spolu s pani F.
( svedkyňa R. F.). K ďalším okolnostiam uviedol, že už je to dosť dlhá doba, ale čo si pamätá, pracoval
na F., tam sa spoznal s pani F.. Ona tam tiež amatérsky spievala, zhodou okolností tam bola keď aj on

tam hrával, tam sa spoznali, a bavili sa o muzike, kde s kým hrával, kde a všade. Došlo k tomu, že on
sa chystá vonku na „západ „ hrať, len potrebuje našporiť a kúpiť si lepšiu aparatúru. Na základe toho
mu F. ponúkla, že mu vie pomôcť v tom, že keď chce kúpiť aparatúru, vie mu vybaviť pôžičku v banke,
ona to vie zariadiť, nevedel v ktorej, už si nepamätal, možno mu to aj povedala. Ona sa ho pýtala, koľko
taká aparatúra stojí, on povedal, že to stojí cca 200- 300 tisíc Sk, a ostatné veci cca 200 tisíc Sk. Ona

povedala, že to by nebol taký problém v takej sume, že by mu pomohla s tým úverom, že by tie peniaze
mohol dostať, lebo ona si chcela zobrať úver, ale nemôže, lebo tam robí. On povedal, že nad tým musí
porozmýšľať a dá jej vedieť. Napokon súhlasil, že zoberie pôžičku vo výške 500 tisíc Sk, že si kúpi tú
aparatúru. Robil, mal z čoho splácať, ale všetko sa to ináč vykryštalizovalo, lebo F. mali predávať a tak
ich prepustili. F. všetko vybavovala, ona mu dávala podpisovať, že to ona všetko vybaví a všetko bude

schválené, mala to už opečiatkované aj s podpisom. F. chcela tiež z toho podiel, dohodol sa s ňou že
keď to vybaví, dostane províziu 100 tisíc Sk, a aj ich dostala, osobne jej vyplatil 100 tisíc Sk, dal jej to
v meste pri Štátnom divadle, pri fontáne, boli tam len oni dvaja
Či predkladal k úveru nejaké potvrdenie o zamestnaní obžalovaný I. odpovedal, že všetko vybavovala
F.. F. mala tie podklady, potvrdenia, on podpisoval len papiere, on žiadnu pečiatku od nikoho nedostalKto bol prítomný pri podpisovaní úverovej zmluvy obžalovaný I. odpovedal, že on, F.. F. mu dávala
podpisovať papiere, a v tej dobe žil so L., tak tie papiere zobral k sebe a doma jej dal podpísať, povedal:
„tu potrebujem nejaký podpis“, aby to podpísala, ona mu to ako ručiteľka podpísala a tak mu to schválili.

Či vedela obžalovaná K. L. na aké účely podpisuje tie papiere obžalovaný I. odpovedal, že nie, ona sa ani
nepýtala a na otázku akou formou mu boli vyplatené finančné prostriedky z úveru obžalovaný odpovedal,
že nevie, a na otázku, čo urobil s tými prostriedkami obžalovaný I. odpovedal, že si kúpil aparatúru za
sumu okolo 350 - 380 tisíc Sk. Ďalej vypovedal, že sumu 100 tisíc Sk, ktorú mal odovzdať pani F., akou
formou ju vybral, či má nejaký doklad o výbere tejto sumy, odkiaľ mal 100 tisíc Sk odpovedal, že určite

len v banke bol po peniaze a kde vykonával výber tých peňazí odpovedal, že v banke, nepamätal sa
v ktorej bolo, je to už 12 rokov
NaotázkuprokurátoraakábolaúčasťobžalovanéhoY.(ďalejlenobžalovanýH.)natejtotrestnejčinnosti,
čo vie k tomu uviesť obžalovaný odpovedal, že on nepodpisoval nič. F. mu dávala tie doklady podpisovať
s pečiatkami a ako sa dostala k tým potvrdeniam to obžalovaný I. nevedel povedať
Na otázku obhajcu, či vie kto vystavil výplatné pásky o jeho zárobku, kto vystavil pre neho výplatné

pásky ktoré predložil k úveru obžalovaný odpovedal, že pani F.
Na otázku obhajcu, či mu vie uviesť, ako sa volá Y. krstným menom obžalovaný odpovedal,
keď patril do rodiny, žil so L., v rodine ho volali U., ale normálne sa volá U.
Obžalovaný Y. (ďalej len obžalovaný H.) na HP (na č. l.251) poprel spáchanie žalovaného skutku.
Vyjadril sa všeobecne k žalovanému skutku, v akom bol v čase jeho spáchania t. j. rok 2006 vzťahu

k spoluobžalovaným I. a L., aký bol jeho vzťah k firme F. Či mal vedomosť o skutku, či sa o ňom
dozvedel, obžalovaný odpovedal, že dozvedel sa o tom skutku až keď ho predvolali na políciu, čo sa týka
jeho vzťahu k spoločnosti F., bol v tom čase konateľ spoločnosti, pani L. a pán I. boli jeho zamestnanci,
to čo uviedol aj na polícii pri vypočúvaní, v podstate na tom aj trval, problémom je, že tie papiere boli
podpísané pravdepodobne jeho osobou, lebo prehlásil na polícii pri vyšetrovaní, že pravdepodobne to

je jeho podpis. V penzióne F. stále nechal nejaké ním podpísané nevyplnené papiere, keď niekto by sa
chceluchádzaťopôžičku,konkrétnevtomtoprípadeT.,nakoľkovtomčasečastosoženouajsdieťaťom
cestovali po všelijakých sústredeniach a lyžovačkách, nakoľko lyžoval závodne, takže nezdržiaval sa na
penzióne, niekedy tam možno nebol ani týždeň, dva, takže aj kvôli tomu, aby nedošlo k tomu, že niekto
by čakal na niečo, niečo by trebalo podpísať, tak to tam nechával v tej kancelárii. Kancelária bola voľne

prístupná všetkým zamestnancom, nakoľko kľúče viseli pri bare, resp. pri recepcii a v tej kancelárii v
podstate sa aj ľudia prezliekali a to aj tí, čo tam chodievali hrávať. Pán obžalovaný I. ako zamestnanec
tam pravidelne hrával počas 2 - 3 krát do týždňa, a tí umelci sa tam aj v kancelárii prezliekali, takisto
aj pani F., ona tiež u neho hrávala na penzióne, tiež bola hudobníčka, no a čo si pamätal, čo nebolo
uvedené pri tom vyšetrovaní tak, to, že ona tam chodila s tými papiermi z T. nakoľko ona pre nich

pracovala a predávala tie pôžičky, takže vlastne vedel, že tam bol nejaký záujem zamestnancov, tak
dopredu podpísal niekoľko tých papierov, nechal to v kancelárii, pani F., ona tam bola vtedy manažérka,
keby náhodou niekto potreboval, tak nech mu to vyplní, alebo nech to odnesie pani V. a ona nech to
zaznačí, aký mal príjem, aby si potom mohol požiadať o tú pôžičku.
Či okrem týchto tlačív T. dopredu podpisoval aj iné tlačivá a či ich vie špecifikovať obžalovaný H.

odpovedal, že áno, asi 5 alebo 6 čistých A4 papierov, stále boli tam odložené v prípade potreby, kde
bol podpis, pečiatka, keďže boli tam aj ubytovaní hostia, a nie stále každému stačilo, aby dostal bloček
z registračnej pokladne, vlastne chcel to tam mať vypísané, objednávka, proste hoc čo, čo potrebovali,
on keď prišiel z tej lyžovačky v nejakom tom období nevedel, kedy to bolo, v januári, alebo kedy asi,
už si nepamätal presne, alebo vo februári, tak pár z tých papierov, čo tam stále boli v šuflíku v tom

písacom stole 6, tak 2 alebo 3 zmizli, nepamätal si už presne koľko, pýtal sa pani F., či o tom niečo nevie,
ona povedala, že nikomu nič nedávala, ale nejak to neriešili, lebo nebolo tam koho obviniť. Pracovalo v
tom období okolo 10-12 ľudí. Na otázku OP, aby sa vyjadril, či obžalovaný I., alebo obžalovaná L. sa o
nejakom záujme si brať úver obžalovaný odpovedal, že veľmi si to nepamätal z toho obdobia, vedel,
že tam viac ľudí sa bavilo s tou pani F., že by možno že aj mali záujem, ale nevedel presne povedať,

ktorí a na otázku prokurátora, že s odstupom času hodnotí tú skutočnosť, že tam nechávali tie papiere
obžalovaný odpovedal, že veľa krát to bolo aj o tej dôvere, tí zamestnanci si nikdy nedovolili za 21 rokov
robiť niečo, že by niekto niečo ukradol, alebo zobral, podľa neho, sa tak vzájomne rešpektovali za celé to
obdobie, bol tam pohyb stále nejakých nových a nových ľudí, ale nikdy sa nič nestalo podobného typu,
takže pre neho toto bolo veľké prekvapenie, keď sa aj potom dozvedel, že prečo ho polícia vypočúva

Na otázku OP, že keď sa dozvedel o skutku, či kontaktoval obžalovaného I. ohľadne danej veci
obžalovaný odpovedal, že pýtal sa len všeobecne pani F., lebo v podstate ona bola zodpovedná za
prevádzku, že či o tom niečo nevedela, ona povedala, že netuší, že prečo by mohli zmiznúť tie papiere.
Na otázku OP či kontaktoval I. potom obžalovaný odpovedal, že nie, nikdyNa otázku obhajcu, že mu boli predložené tie tlačivá, na týchto tlačivách z T. na polícii či boli správne
uvedené jeho mená, a ak nie, aby uviedol prečo, obžalovaný uviedol, že on podpísal čisté tlačivá, keby
niekto potreboval, požiadať o ten úver, ale na polícii keď som bol vypočúvaný, tak prvé čo som si všimol,

tlačivo, kde bol jeho podpis, bolo uvedené meno U. H., no on sa volá U. H.. Niektorí ľudia ho volajú
U., alebo U., proste komu ako príde, ale určite by nepodpísal niečo, kde nie je jeho meno uvedené
správne, čiže U. H., a to proste len taký mohol tam napísať, čo nevedel, ako sa volá a či na penzióne
F. mal nejaký písací stroj obžalovaný odpovedal, že nie.
Predsedasenátuvyužilsvojeprávoapožiadalobžalovaného,abypristúpilanahliadoldospisu,avyjadril

sa, či sú niekde jeho podpisy, pričom obžalovaný po nahliadnutí do spisového materiálu uviedol, že
„potvrdenie o príjme pre zamestnancov na č. l. 40 - 42 resp. č. l. 43 - 45 sú jeho podpismi, avšak strojom
napísané meno U. H. je nesprávne, nakoľko on sa volá U. a má za to, že tieto potvrdenia o príjme
boli ním podpísané ako bianko, nikdy sa nepodpisovali, ani nepečiatkovali nikomu tie výplatné pásky
(na č. l. 41-42, resp. na č. l. 44-45), lebo to je ako výplatná páska, to muselo byť z tých odcudzených
papierov, tie sa nepodpisovali, to sa proste len tak dalo zamestnancom, podľa neho je to prefotené,

lebo zamestnanci, keď dostávali výplaty, tak bola výplatná listina, kde bola hromadná výplatná listina,
oni si podpísali pri jednotlivom mene prevzatie tej výplatnej pásky, aj tam, kde boli jednotlivé tie sumy,
a tá výplatná páska bola bez podpisov odovzdávaná, toto nebola ich, to povedal aj na polícii, pričom
podpis a pečiatka boli ich, ostatné nie je z ich účtovníctva, výplatné pásky boli „dotlačené“ do čistých
papierov, ktoré on podpísal aj opečiatkoval

Obžalovaná K. L. (ďalej len obžalovaná L.) na HP (na č. l. 247) poprela spáchanie žalovaného skutku.
Vypovedala, že v tej dobe žila s pánom R. I. (obžalovaný I.), má s ním jedno dieťa, v tej dobe pracovali
spoločne na F.. Robila denné zmeny, v podstate robila čašníčku a jej druh robil závozníka, čo trebalo,
zásoboval a po večeroch ostával spievať a hrať. Prišiel domov s tým, a ona nepredpokladala, že je v
tom zlé niečo, že potrebuje pôžičku, chce kúpiť chatu, a že v podstate on všetko vybaví, len potrebuje

ručiteľa, lebo on sám nemôže. Doniesol jej domov papiere, papiere už boli podpísané, bol tam podpísaný
konateľ pán H. (obžalovaný H.), boli tam 2 alebo 3 podpisy a podľa nej tam už boli podpisy aj od T.
Využil situáciu, keď sa veľmi ponáhľala, išla do roboty, a ona mu tie papiere podpísala, ona na tom nič
zlé nevidela, bola zamestnaná, nepozrela sa na nich, žila s ním, aj preto, že mu dôverovala. V podstate
sa nič nedialo, on tie peniaze dostal, lebo kúpil chatu na Opátskom a väčšinou trávil ten čas na chate.

Oni boli potom z F. obaja prepustení, nakoľko sa F. predával, a pre nedostatok pracovných príležitostí
boli prepustení. Až potom sa dozvedela, keď za ňou prišli z T., že vlastne on - obžalovaný I. nič neplatí,
ale oni sa už medzitým rozišli, ona ich odkázala priamo na neho - na I. s tým, že on má chatu, má
nehnuteľnosť, nech si to vyrieši. Nevidela ho už dlhé roky, ona sa až potom dozvedela od polície, že za
dcérou nechodí, nestýka sa, vôbec nekontaktuje, od jeho dcéry z 1. manželstva sa dozvedela, že chata

bola predaná, a čo s ňou urobil, alebo ako naložil s peniazmi, to nevedela.
Vypovedala, že v danom čase, v čase skutku bola zamestnankyňou firmy F. a to aj obžalovaný I.
Na otázku OP, či má vedomosť o tom, akým spôsobom sa obžalovaný I. dostal k potvrdeniam o jeho a jej
príjme od zamestnávateľa obžalovaná odpovedala, že vedomosť nemá o tom, ale F. fungoval tak, že oni
čotamboli,savšetcipoznali,takáveľkárodina,hudobnícisachodiliprezliekaťarobilivšetkovkancelárii,

boli tam papiere, boli tam veci na prezlečenie a ak by potrebovala potvrdenie od jej zamestnávateľa o
zamestnaní a príjme, bolo možné toto získať aj v neprítomnosti jej zamestnávateľa t. j. obžalovaného
H. obžalovaná L. odpovedala, že keby to bolo naozaj nutné a súrne, tak bolo všetko v kancelárii, ale
neurobila by to len z toho hľadiska, boli v nejakom príbuzenskom, nemala problém dvihnúť telefón a si
to vydiskutovať, pričom uviedla, že je sestra pani F. a je to manžel jej netere

Na otázku OP, či vedel obžalovaný H. o existencii daného úveru, ktorý vybral obžalovaný I. ako dlžník
a ona bola ručiteľkou obžalovaná odpovedala, že teraz s odstupom času môže povedať, pán H.
(obžalovaný H.) je typ človeka, ktorý je rázny, prísny, má autoritu, podľa nej určite nevedel o tom, lebo
takto by to neriešil, určite by to takto nedopadlo, určite by sa to takto neriešilo, lebo on je úplne iný,
rázny človek

Aký príjem mala v danom čase ona a obžalovaný I. obžalovaná L. odpovedala, že nevie na koruny,
netuší, lebo oni mali určitý počet hodín a keď niečo robila nadčas, tak to dostala na ruku, ale nepamätala
sa, to ešte v korunách bolo, mohlo to byť okolo tých 10-11 tisíc Sk
Na otázku OP, či tie potvrdenia, ktoré podľa jej predchádzajúceho vyjadrenia o zamestnaní a príjme
jednotlivých zamestnancov boli voľne prístupné v kancelárii motorestu F., boli podpísané a opatrené

pečiatkou zamestnávateľa, t. j. obžalovaného H. obžalovaná odpovedala, že vie sa len toľko vyjadriť,
že v tom čase chodila k nim spievať pani svedkyňa F. a ona vtedy robila, tie pôžičky, tak ona núkala, že
keď bude niekto chcieť pôžičku, tak, tam ponechala tlačivá, ale už ako to bolo ďalej nevedela. Ďalej
vypovedala, že jej bývalý druh jej dal podpísať žiadosť o úver, uviedla, že tam boli nejaké podpisy, okremtých podpisov čo tam všetko bolo vypísané, ak si pamätá, obžalovaná odpovedala, že to bolo pre banku,
boli tam 3-4 tlačivá, čo podpísala a či boli tie tlačivá vyplnené, alebo neboli obžalovaná odpovedala,
že nie, neboli vyplnené, lebo on - obžalovaný I. jej doniesol tlačivá s tým, že to musí byť odborne, lebo

keď sa pomýlia, tak nemajú druhú šancu, lebo keď sa to zle vyplní, potom sa to už nebude môcť znova
vyplniť, že sa nesmela pomýliť pri vyplňovaní, a či v hoteli F.i bol tam v kancelárii písací stôl obžalovaná
odpovedala, že asi bol, ona si to už nevie tak presne vybaviť, to už je dlho, ale asi bol, a či mala doma
písací stroj obžalovaná odpovedala, že nie.
Predseda senátu požiadal obžalovanú L., aby pristúpila a nahliadla do spisu, a pozrela sa na tie žiadosti,

ktoré sú to, ktoré ona podpisovala, či sú to tie žiadosti, o ktorých hovorila počas svojho výsluchu pričom
obžalovaná po nahliadnutí do žiadosti o úver bez záložného práva na č. l. 38 uviedla, že tento podpísala
tak ako aj podpísal túto žiadosť obžalovaný I., ale tak ako vyššie vypovedala, táto žiadosť nebola
vypísaná tak, ako je teraz v spisovom materiály, t. j. podpísala len túto žiadosť bez jej vyplnenia
Na otázku predsedu senátu, aby vyjadrila kto vyhotovoval výplatné pásky obžalovaná odpovedala, že
v podstate asi pani V., ona bola účtovníčkou firmy, ona sa s ňou veľmi do styku nedostávala, lebo v

podstate ona nemala dôvod, sedela niekde v meste V., ona sa s ňou naozaj do styku nedostávala, F.
je časť V.Svedkyňa L. F. (ďalej len svedkyňa F.) na HP (na č. l. 258) na otázku OP, čo je jej známe o
žalovanom skutku toho úverového podvodu, či v období v rokoch 2006- 2007 pracovala v prevádzke
penziónuF.,čipoznáobžalovaných, svedkyňaodpovedala,ževroku2006-2007pracovalavprevádzke
penziónu F. ako prevádzkarka, konateľom bol obžalovaný H., keď pán H. nebol na prevádzke penziónu

F., pri C., ako je odbočka na I., tak ho zastupovala v tom, že nosila zamestnancov do roboty, chodila
pre zamestnancov, bola na prevádzke, vybavovala keď trebalo niečo, prišli nejakí dodávatelia, doniesli
tovar, hocičo okolo prevádzky trebalo robiť, keď pán H. nebol na prevádzke, mali tzv. kanceláriu, kde
okrem toho boli aj rôzne, obrusy, servítky, poháre a tak ďalej, ale bol tam aj jeden stôl, kde boli uložené
rôzne tlačivá, keď náhodou niektorému zamestnancovi niečo trebalo, nejaké potvrdenie, tak ho tam mala

pripravené, tie tlačivá boli podpísané bianco - čisté pánom H., boli aj opečiatkované, keďže ona nemala
právo na podpisovanie a pečiatkovanie tlačív, do F. chodili pravidelne hrať skupiny, najmä cez víkend,
niekedy cez týždeň, keď bola akcia, pravidelnejšie cez víkend, oni sa tam väčšinou vyzliekali, v podstate
kľúčik od tejto miestnosti visel pri barovom pulte, mal tam možnosť hocikto si ten kľúčik zobrať a vojsť
do kancelárie, táto bola vzadu v rámci hlavnej miestnosti, vchádzalo sa do nej cez reštauračnú časť,

ona si tam vždycky nechávala aj kabelku, aj všetko, jej tam nikdy nič nezmizlo, bola tam dôvera, nikdy
tam nič nezmizlo, nevedela, kedy to bolo, bola sama na prevádzke, prišiel pán H. po nejakej dovolenke
po určitom čase, ako prišiel po tej dovolenke, sa jej pýtal, že či dávala nejaké tlačivo zo L., ona mu na
to odpovedala, že nie, nikto od nej nič nepýtal a on vtedy povedal, že si všimol, že mu nejaké tlačivá z
toho chýbajú, chýbali tam tlačivá z T. nevedela uviesť koľko.

Na otázku OP, či mala vedomosť o záujme obžalovaného I. a obžalovanej L. o úver svedkyňa
odpovedala, že nie a obaja obžalovaní ju nežiadali o vystavenie potvrdení o ich príjme a o zamestnaní
a či sa tieto tlačivá o príjme o zamestnaní nachádzali v tej kancelárii svedkyňa odpovedala, že tieto
sa tam nenachádzali, aspoň o tom nevedela, že by tam boli, lebo tieto potvrdenia vypisovala len pani
ekonómka V..

Na otázku obhajcu, že na penzióne F. robila viac ako 20 rokov, či sa za tú dobu stalo okrem tohto prípadu,
že by sa tam niečo stratilo v kancelárii, alebo na prevádzke svedkyňa odpovedala, že si nepamätá,
ale uviedla, ona tam dokonca mala kabelku, vždycky kabelku si tam dávala a jej ozaj odtiaľ nikdy nič
nezmizlo a na otázku či mali na prevádzke penziónu písací stroj, svedkyňa odpovedala, že nie.
Na otázku predsedu senátu, či sa vie vyjadriť, koľko zamestnancov bolo v čase spáchania skutku v

rokoch 2006 - 2007 na penzióne F. svedkyňa odpovedať presne nevedela, takých 10 bolo, prípadne
nejakí brigádnici, ale mená uviesť nevedela.
Svedkyňa R. F. (ďalej len svedkyňa F.) na HP (na č. l. 254) vypovedala a priznala, že v čase spáchania
skutku pracovala pre T. F. (ďalej len T.) ako obchodná zástupkyňa a sprostredkovateľka úverov.
Na otázku OP v akom postavení pôsobila v penzióne F. v čase skutku v roku 2006, čo je jej známe o

skutku, svedkyňa odpovedala, že v čase spáchania skutku pracovala pre T. ako sprostredkovateľ úverov,
obchodný zástupca, nenavštevovala penzión F. v tejto súvislosti s tým úverom, ona bola pracovníčka
T. ona chodila na F., ale v úplne inej veci, chodila tam spievať, spievala s R., nevedela už uviesť, ako
sa volá, mala hudobného partnera, nebola zamestnaná v T. robila na živnosť, to znamená aj svojich
klientov musela sama naháňať a sama hľadať.

Na otázku OP, či vie vlastnými slovami niečo povedať o skutku, svedkyňa odpovedala, že pracovala,
hľadala si sama klientov, to znamená, že podávala všelijaké inzercie, do novín, do časopisov, hádzala
letáky do schránok, na všelijaké inštitúciách nechávala letáky a takto si hľadala klientov a či oslovovalapočas jej prítomnosti v penzióne F. tam zamestnané osoby s ponukou získania úveru od T. svedkyňa
odpovedala, že nikoho neoslovovala, mala svoje letáky, ktoré nechávala kde sa dalo.
Na otázku OP, či prišla do kontaktu s obžalovaným I. ohľadne jeho žiadosti o úver svedkyňa odpovedala,

že keď mu to sprostredkovala, tak určite boli spolu, veď minimálne jej to musel podpísať, kedy a kde tak
toto si nepamätala, je to 12 rokov, má problém si spomenúť, čo bolo pred rokom a nie pred 12 rokmi
Na otázku OP, či ju kontaktoval obžalovaný R. I. v záujme získania úveru od T. svedkyňa odpovedala, že
určite ju kontaktoval, keď chcel úver, tak s ním musela byť v kontakte, ale kde, kedy ako, to už nevedela
povedať.

Na otázku obžalovaného, že keď tam k nim chodievala, aby sa rozpamätala, že mala stále so sebou
kufrík so svojimi vecami, čo sa týkali jej podnikania a nechala mu tam pár prázdnych žiadostí o úver,
keď budú zamestnanci chcieť, na čo svedkyňa odpovedala, že je to možné, ale podrobne sa už na to
nepamätá.
Na otázku obhajcu, že je zrejmé, že sprostredkovala úver pre pána I., keď to spracovala čo sa s tými
vyplnenými papiermi dialo, čo s tým robila ona, alebo ako sa to riešilo ďalej, svedkyňa odpovedala, že

zabalila všetko, čo k tomu trebalo a poslala to do F..
Na otázku obhajcu, či ona osobne overovala, či pán I. pracoval v t. č. na F., resp. kto to robil, ak sa to
vôbec robilo svedkyňa odpovedala, že nie, na to nemala právomoci, riešila to F., to bolo v ich kompetencii
overovať a preverovať.
Na otázku obhajcu, koľkokrát vybavovala, keď si pamätá nejaký úver pre pána I. svedkyňa odpovedala,

že len raz, určite raz.
Na otázku predsedu senátu, či môže pristúpiť a nahliadnuť do spisu: „žiadosť o úver bez záložného
práva“ na č. l. 38 a pozrieť sa, či je to tá zmluva, o ktorej sa hovorí, svedkyňa odpovedala, že to je
jej podpis aj jej pečiatka, prvú stranu aj druhú stranu tejto žiadosti vypisovala ona, to je jej písmo, so
žiadateľom - dlžník bol on, obžalovaný I. a pani L. bola ručiteľka, obaja museli byť pri vypĺňaní, toto bola

jej robota, spísať papiere na základe podkladov a poslať to do F., trvala na tom, že boli pri vypisovaní
žiadosti prítomní obžalovaný I. aj obžalovaná L., museli byť prítomní, lebo toto bolo jej úlohou, aby
jej dali papiere, poslala to do F.. F. ich overovala, kde robia, koľko zarábajú a tak ďalej, to nebola jej
právomoc a na základe overenia potom z F. jej už posielali tieto zmluvy, netvrdila, že boli naraz prítomní
pri podpisovaní žiadosti a „potvrdenie o príjme pre zamestnancov“ bolo súčasťou tejto žiadosti, potvrdila,

že sú to tie, ktorú sú v spisovom materiály, k žiadosti ich určite doložil žiadateľ, to, čo hovoril pán H., to
boli tie potvrdenia o príjem, čo nechával v kancelárii nevyplnené potvrdenia o príjme pre zamestnancov,
neboli to tieto tlačivá „žiadosť o úver“ ale „potvrdenie o príjme“, pričom obžalovaný H. pristúpil k súdu,
nahliadol do spisu a potvrdil čo tvrdila svedkyňa
Na otázku predsedu senátu, že vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ste uviedli, že: „po vzhliadnutí

predloženej zmluvy si spomínam na pani K. L. a na pána I. si nespomínam“, a následne povedal, že boli
tam, minimálne I. tam musel byť, svedkyňa odpovedala, že tak sa musela pomýliť, že je to zle zapísané,
nie je možné, že ho nevidela, nie je možné, aby I. nebol prítomný pri podpise a to čo vypovedala v
prípravnom konaní na č. l. 281 nie je pravda, museli tam byť obidvaja, I. určite, v každom prípade,
pravosť overovala F.

Svedkyňa K.. Y. V. (ďalej len svedkyňa V.) na HP (na č. l. 268) na otázku OP, či na prelome rokov
2006/2007 bola v nejakom kontakte s obžalovaným a keď tak na základe čoho, aký pomer bol medzi ňou
v danom čase, či prišla do kontaktu s predmetnou trestnou vecou, t. j. s podvodným vylákaním úveru,
s vyhotovovaním nejakých potvrdení pre žiadateľov svedkyňa odpovedala, že pokiaľ ide o obdobie
rokov 2006/2007 pracovala vo firme F. ako účtovníčka, ekonómka, resp. mzdárka tejto firmy na základe

dohody, vzhľadom na to, že bola zodpovedná osoba, tak tam bola zamestnaná na dohodu, účtovníctvo
spracovávala v programe X. a vzhľadom na to, že pri vyšetrovaní jej boli ukázané výplatné pásky,
ktoré neboli týmto programom spracované, ktoré jej neboli známe, skonštatovala, že to nie sú veci,
ktoré robila ona, ide o veci falošné, fiktívne. Čo bolo predmetom jej práce svedkyňa odpovedala, že
jednoznačne celkové spracovávanie účtovníctva, vedenie evidencie, mzdovej agendy a v konečnom

dôsledku aj daňového priznania a či v rámci výkonu svojej práce vyhotovovala výplatné pásky pre
zamestnancov svedkyňa odpovedala, že áno, vyhotovovala, výplatné pásky ako také neboli nikým
podpisované, ale výplatné listiny sa ku ne dostali potom podpísané, podpisovali ich zamestnanci,
výplatné pásky zamestnancom odovzdával podľa nej asi pán H..
Či počas jej pôsobenia vo firme konkrétne na prelome rokov 2006/2007 žiadal niekto zo zamestnancov

od nej nejaké firemné potvrdenie za účelom následnej žiadosti o finančný úver svedkyňa odpovedala,
že nevie povedať, nepamätá si
Či v rámci jej pracovnej činnosti prišla do kontaktu so zamestnancom firmy obžalovaným R. I. svedkyňa
odpovedala, že nie.Na otázku obhajcu, kto podpisoval nie bežné, ale závažné dokumenty, ktoré odchádzali preč z firmy
F., napr. pre poisťovňu, firmy, ktoré vykonávali pôžičky, aj rôzne iné, faktúry svedkyňa odpovedala, že
pokiaľ ide o mzdové veci, to znamená výkazy na zdravotnú poisťovňu, sociálnu poisťovňu, na daňový

úrad, podpisoval to pán H., vtedy ešte nebola elektronická podateľňa, toto všetko sa posielalo poštou,
predtým sa opečiatkovali tieto výkazy, podpísali sa.
.Na otázku obhajcu, uviedla, že bola zamestnaná na dohodu vo firme F., či chodila aj na ten penzión
svedkyňa odpovedala, že pár krát išla
Na otázku obhajcu, či tam videla, že by sa písalo na písacom stroji, resp. či videla písací stroj svedkyňa

odpovedala, že určite nie, nepamätá si, že by tam bol písací stroj, lebo to bola prevádzka, pohostinská,
reštauračná, ubytovacia a nevidela, že by na prevádzke mali písací stroj
Predseda senátu požiadal pani svedkyňu, aby pristúpila k súdu a nahliadla do spisového materiálu a
listinných dôkazov na č. l. 38 a následne a vyjadrila sa, či sú to listinné dôkazy, ktoré vyhotovovala ona,
resp. ak nie ona, tak kto, pričom svedkyňa uviedla, že listinné dôkazy na č. l. 38 nevyhotovovala ona,
na č. l. 41 až 45 sú listinné dôkazy, ktoré ona nevyhotovovala, ani nevie, kto ich vyhotovil

Po predchádzajúcom súhlase procesných strán boli na HP (na č. l. 271) prečítané závery znaleckého
posudku č. 13/2016 zo dňa 4.3.2016 z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, identifikácia
písateľa ako na č. l. 190 - 242 v ktorých sa konštatuje, že pri analýze sporných podpisov pomocou
technických prostriedkov neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisov. V
okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom

odstraňovaní (napr. gumovaní), to znamená, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho
prejavu konkrétnej osoby a sporné podpisy na predložených sporných písomnostiach sú pravými
podpismi obžalovaného H..
KeďžeOPnenavrhlavobžalobnomnávrhuvypočuťresp.prečítaťzápisnicuzPKsvedkyne-poškodenej
strany K. J. z PK (č. l. 177/1) za spoločnosť X. ktorá si uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody

vo výške 33 310,32 Eur (č. l. 177/5), ktorá je však navýšená o ďalšie obnosy nad reálnu škodu vo
výške uvedenú v obžalobe OP súd túto len prečítal ako návrh poškodenej strany podľa § 256 ods. 2
Tr. poriadku na sumu vo výške 16 596,96 Eur.
Keďže obžalovaný I. na HP (na č. l. 338) po poučení podľa § 257 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný, t. j.
vykonal vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a na položené otázky podľa § 333 ods.

3 Tr. poriadku odpovedal kladne, súd po zistení súhlasu prítomného OP prijal toto vyhlásenie, pričom
podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásil, že súd vykoná len dôkazy súvisiace s výškou trestu a s výškou
náhrady spôsobenej škody.
Z prečítaného ORT vyplýva, že tento bol 7 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom OS Košice II v
roku 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z roku 2018 (ako na č. l. 333).

Keďže OP v obžalobe nenavrhla vypočuť, resp. prečítať zápisnicu z PK zástupkyne za poškodenú stranu
T. resp. X. súd má za to, že škoda ktorá vznikla protiprávnym konaním len obžalovaného I. jej vo výške
16 596,96 Eur a keďže táto bola riadne a včas uplatnená poškodenou stranou v zmysle § 46 ods. 3 Tr.
poriadku, súd zaviazal obžalovaného I., aby túto uhradil.
Súd pri určovaní druhu a výmery trestu postupoval v zmysle zásad uvedených v Trestnom zákone a

pri zistení rovnovážneho stavu medzi poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami má súd za to, že na
nápravu obžalovaného I. je dostatočný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou
vo výmere 4 rokov s probačným dohľadom a v príkaze uhradiť poškodenej strane v skúšobnej dobe
vyššie uvedenú škodu.
K oslobodzujúcemu rozsudku

Súd na základe vykonaného dokazovania podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
ako aj v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku dospel k záveru o oslobodení

obžalovaných spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.
Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2
ods. 4 Tr. poriadku vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná, obvinený nie je
povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obvinený
niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti,

rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také
tvrdenie je nepravdivé, odsudzujúci rozsudok môže byť pri tom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne
dôvodné pochybnosti o vine obvineného a v prípade, že vina obvineného nie je preukázaná, musí byť
obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285 Tr. poriadku. V kontradiktórnom súdnom procesepritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na OP. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že
v tomto prejednávanom prípade orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných
usvedčujúcich dôkazov.

Súd po vyhlásení viny obžalovaným I. tohto po poučení v procesnom postavení obžalovaného vypočul
pričomzjehovýpovedenaHP(nač.l.339)vyplýva,žeobžalovanýI.alovanýskutokspáchalsám,pričom
ako spolupáchateľkou označil pani F. (svedkyňa F.) s ktorou sa spoznal v F., keď tam spolu hrávali,
pričom keď jej uviedol, že sa chystá kúpiť si aparatúru na hranie, tak mu táto ponúkla vybaviť pôžičku
v T., kde ona pracovala, resp. pracovala na živnosť. Za vybavenie pôžičky ktorá sa aj zrealizovala a

ktorú ako ručiteľka podpísala, obžalovaná L., jej osobne ako províziu vyplatil 100 tisíc Sk, čo sa týka
obžalovaného H., tento s celou vecou nemal nič spoločné, keďže jeho podpis pod výškou mzdy bol
doplnený tak, aby spĺňal podmienky pre schválenie a poskytnutie úveru.
Obžalovaný H. poprel spáchanie žalovaného skutku, pričom priznal, že podpis pod potvrdením o príjme
pre zamestnancov od spoločnosti F. boli jeho, avšak odvolávajúc sa na svoju obranu má za to, že tieto
boli niekým iným zneužité a použité tak, že obžalovanému I. bol schválený a vyplatený úver, teda v

súlade s výpoveďou obžalovaného I. priznal že v kancelárii boli ním podpísané tlačivá, ktoré mali slúžiť
pre zamestnancov v prípade ich potrieb a v prípade jeho neúčasti na pracovisku.
Obžalovaná L. poprela spáchanie žalovaného skutku, tak ako je uvedené v obžalobe OP avšak v súlade
s výpoveďou obžalovaného I. vypovedala, že na jeho pokyn a na jeho naliehanie ako ručiteľka podpísala
ním predložené listinné dôkazy - návrhy na poskytnutie úveru, pričom o samotnom protiprávnom konaní

obžalovaného I. sa dozvedela až od polície.
Súd na základe určitých nezrovnalostí vo výpovediach oboch obžalovaných vykonal procesný úkon
konfrontácie, pričom obe procesné strany zotrvali na svojich výpovediach z PK.

Svedkyňa F. k samotnému skutku ako prevádzkarka v penzióne F. vypovedala a potvrdila výpoveď

obžalovaného H., že k dispozícii boli ním podpísané „bianko“ tlačivá, čím potvrdila jeho výpoveď v tom,
že tieto boli k dispozícii zamestnancom, ak by títo potrebovali úver na svoj účel.
Svedkyňa F. vypovedala a priznala, že v čase spáchania skutku pracovala v T. (ďalej len T.) ako
obchodná zástupkyňa a sprostredkovateľka úverov. V súlade s výpoveďou obžalovaného I. vypovedala,
že chodila do penziónu F. spievať, pričom „zháňala a hľadala“ klientov ako sprostredkovateľka úverov

pre vyššie uvedenú T.. V súlade s výpoveďou obžalovaného I. vypovedala, že tomuto sprostredkovala
na základe jeho žiadosti úver, nevedela však uviesť v akej výške, pričom je možné, že v tomto penzióne
nechala niekoľko prázdnych žiadostí o úver a čo sa týka sprostredkovania samotného úveru pre
obžalovaného I., že po vyplnení všetkých príslušných náležitostí žiadosť o úver poslala do F., kde bola v
ústredí v F. kompetencia overovať a preverovať opodstatnenosť a zákonnosť poskytnutia úveru. Sama

po nahliadnutí do príslušných listinných dôkazov uviedla, že žiadosť o poskytnutie úveru vypisovala
ona, kde dlžníkom bol obžalovaný I. a obžalovaná L. bola ručiteľkou a týmto tieto listiny aj podpísali.
Svedkyňa vo vzťahu k potvrdeniu o príjme pre zamestnancov, ktorá bola súčasťou žiadosti o úver
potvrdila, že sú to tie, ktoré sú uvedené v obžalobe OP, pričom obžalovaný H. uviedol po nahliadnutí
do spisového materiálu, že potvrdenie o príjme bolo ním „bianko podpísané“ avšak toto on nevypisoval,

pričom súd konštatuje, že výpoveď obžalovaného I., že skutok spáchal sám bez účasti obžalovanej L. a
obžalovaného H. tak, že obžalovaný H. bez akéhokoľvek úmyslu páchať trestnú činnosť ponechával na
penzióne F. ním podpísané tlačivá s tým, aby si v jeho neprítomnosti tieto mohli použiť zamestnanci tohto
penziónu. V tejto súvislosti súd musí konštatovať, že aj obžalovaná L. len na základe žiadosti svojho
bývalého druha obžalovaného I. ako ručiteľka bez vedomia, že by konala protiprávne, listiny predložené

k schváleniu a vyplateniu úveru podpísala v dobrej viere.
Svedkyňa V. vypovedala, že v rokoch 2006 - 2007 pracovala vo firme F. ako účtovníčka a v rámci svojej
práce vykonávala a vyhotovovala výplatné pásky pre zamestnancov, tieto podpisovali zamestnanci a
podpisoval ich aj obžalovaný H.. S obžalovaným I. v rámci pracovnej činnosti neprichádzala do kontaktu
a všetky závažné dokumenty vo vzťahu k štátnym orgánom podpisoval obžalovaný H., pričom uviedla,

že na prevádzke F. nebol žiadny písací stroj, pričom jednoznačne poprela, že by listiny ktoré svedčia v
neprospech obžalovaných (na č. l. 38, resp. 41 - 45) ona vyhotovovala a ani nevie, kto ich vyhotovil.
Z prečítaného znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo je zrejmé, že tieto
sú pravými podpismi obžalovaného H., avšak súd k tomu chce uviesť, že obžalovaný H. sa nebráni, že
by tieto listiny nepodpísal, avšak podpísal ich len ako „bianko“, čo je v súlade s jeho výpoveďou na HP.

KeďžeOPnenavrhlavobžalobnomnávrhuvypočuťresp.prečítaťzápisnicuzPKsvedkyne-poškodenej
strany K. J. z PK (č. l. 177/1) za spoločnosť X. ktorá si uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody
vo výške 33 310,32 Eur (č. l. 177/5), ktorá je však navýšená o ďalšie obnosy nad reálnu škodu vovýške uvedenú v obžalobe OP súd túto len prečítal ako návrh poškodenej strany podľa § 256 ods. 2
Tr. poriadku na sumu vo výške 16 596,96 Eur.
Žiadosť o úver bez záložného práva na č. l. 39 zo dňa 30.1.2007 obsahuje základné informácie t. z.

číslo zmluvy o stavebnom sporení, žiadateľ a ručiteľ úveru, bonita dlžníka a spoludlžníka, účel použitia
úveru, podklady predložené k žiadosti, dátum a podpisy žiadateľa, ručiteľa a obchodného zástupcu.
Potvrdenie o príjme a výplatné lístky na č. l. 40, resp. 42, resp. 212- 217 - obsahujú informácie o
osobných údajoch žiadateľa a ručiteľa, zamestnávateľovi, výšku hrubého a čistého príjmu, zrážky z
čistého príjmu, dátum a podpis zamestnávateľa, výplatné lístky žiadateľa a ručiteľa za mesiace 11/2006,

12/2006
Potvrdenie o príjme a výplatné lístky č. l. 43-45, resp. na č. l. 213 - 217- obsahujú informácie o osobných
údajoch žiadateľa a ručiteľa, zamestnávateľovi, výšku hrubého a čistého príjmu, zrážky z čistého príjmu,
dátum a podpis zamestnávateľa, výplatné lístky žiadateľa a ručiteľa za mesiace 11/2006, 12/2006
Zmluva o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere s prílohami č. l. 46 - 53 obsahuje základné informácie
t. z. veriteľ, dlžník a ručiteľ úveru, predmet a účel zmluvy, doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a

splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, zabezpečenie, podmienky vyplatenia, práva
a povinnosti zmluvných strán, omeškanie splácania, odstúpenie od zmluvy, záverečné ustanovenia,
dátum a podpisy veriteľa, dlžníka a ručiteľa , zoznam dokladov účelového použitia, základné údaje o
zmenke, výpisy z účtov o stavebnom sporení a medziúvere
Odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na č. l. 54 zo dňa 14.9.2011 a 19.9.2011- je

oznámením informácií o evidovaní resp. neevidovaní, dobe evidencie medzi uchádzačmi o zamestnanie
obžalovaného I. a obžalovanej L.
Odpoveď Sociálne poisťovne na č. l. 67 - 70 zo dňa 19.9.2011 je oznámením informácií o tom, že
obžalovaný I. a obžalovaná L. boli evidovaní v evidencii Sociálnej poisťovne ako platitelia poistného a v
registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou za

obdobie trvania ich pracovného pomeru, rozpisy vymeriavacích základov mesačné výkazy poistného
a príspevkov vyššie uvedených obžalovaných
Správa o povesti obžalovaných na č. l. 288 - 289 - obsahuje informácie o trvalom pobyte, počte detí
stave rozvedených obžalovaných I. a L. a že ani jeden z nich nebol prejednávaný komisiou verejného
poriadku

ORT na č. l. 282, resp. 289 a aktualizované ORT zo dňa 21.1.2019 (na č. l. 231- 235) je zrejmé, že
obžalovaný I., obžalovaná L. boli doposiaľ 7 krát súdne trestaní, obžalovaný H. nemá záznam v registri
trestov.
Vzhľadom na nedostatok dôkazov svedčiacich proti obžalovaným a na samotné vyhlásenie viny a

priznaní a po poučení v procesnom postavení obžalovaného I. súd dospel k záveru, o dôkaznej núdzi
a preto v zmysle zásady „ in dubio pro reo“ t. j. pochybnosti v prospech páchateľa a obžalovaných H.
a L. spod obžaloby prokurátora OP oslobodil.
Zásada „in dubio pro reo“ - pochybnosti v prospech obvinených prichádza do úvahy len vtedy, ak
pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a

zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé
rozhodnutie.
Použitie tejto zásady je prípustné až vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej
skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov.

Keďže súd po vyhlásení viny obžalovaného I. podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku tohto zaviazal
k povinnosti uhradiť poškodenej strane X. zastúpenej K. J.kodu vo výške 16 596,96 Eur tak, ako je
uvedená v obžalobnom návrhu OP, a so zvyškom nároku na náhrady škody vyššie uvedenú poškodenú
stranu odkázal na civilný proces, súd nemal dôvod vo vzťahu k obžalovaným H. a L. postupovať v
zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. poriadku.

Súd k náhrade spôsobenej škody musí uviesť, že už v rámci PK, čo zrejme uniklo OP bolo zrejmé,
že poškodenou stranou nie je T. tak ako je to uvedené v obžalobe OP na č. l. 142, ale X., ktorej bola
postúpená pohľadávka obžalovaného I. (na č. l. 177/4 - 177/5) a preto súd o nároku na náhradu škody
rozhodol tak, ako je to uvedené v tomto rozsudku, a len na takú výšku, ako je uvedená v obžalobe
OP, keďže ďalšie konanie o objektivizácii výšky spôsobenej škody by zrejme presiahlo samotné trestné

konanie o vine obžalovaných.
So zvyškom náhrady spôsobenej škody odkázal súd poškodenú stranu na civilný proces.Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice
I.