Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Baranová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200405
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobkyne F. A., bývajúcej v Č.,

F. XXX/XX, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného z 31.01.2018 č. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím z 31.01.2018 č. XXX XXX XXXX X žalovaný zamietol odvolanie D.. Ľ. A.K., podané proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 07.12.2017 č. XXX XXX XXXX X vo veci zamietnutia
jeho žiadosti o invalidný dôchodok v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán na základe žiadosti o invalidný
dôchodok D.. Ľ.R.T. A.K. zo dňa 28.09.2017 zamietla žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že žiadateľ
pred vznikom invalidity, t.j. pred 01.08.2017 nezískal počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok, a to najmenej 10 rokov pred vznikom invalidity.

3. V odvolaní, ktoré podal proti tomuto rozhodnutiu, uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím Sociálnej

poisťovne, že doba základnej vojenskej služby od 02.04.1992 do 25.06.1993 a doba služobného pomeru
v colnej správe od 01.10.1993 do 30.04.2008 sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Žiadal
započítanie týchto dôb na nárok na invalidný dôchodok, keďže podmienku invalidity splnil, nakoľko je
invalidný od 01.08.2017 s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. V odvolaní tiež uviedol, že pred vznikom invalidity získal celkovo 26 rokov
a 99 dní obdobia dôchodkového poistenia.

4. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a konštatoval, že žiadateľ
splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, je od 01.08.2017 invalidný podľa § 71 ods.1 zákona č.
461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s
mieroupoklesuschopnostívykonávaťzárobkovúčinnosť80%.Kudňuvznikuinvalidityžiadateľdosiahol
vek44rokov.Splneniepodmienkyzískaniapotrebnéhopočturokovdôchodkovéhopoisteniananárokna
invalidný dôchodok žiadateľa, je v súlade s § 72 ods.1 písm.f) zákona o sociálnom poistení podmienené

dosiahnutím najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity,
t.j. pred 01.08.2017 žiadateľ získal 3444 dní, t.j. 9 rokov a 159 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok. Žalovaný v rozhodnutí citoval ustanovenie § 60 ods.2 a § 255 ods.5 zákona osociálnom poistení, z ktorých vyplýva, že doba základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru
v colnej správe od 01.10.1993 do 30.04.2008 sa nemôže považovať za dobu dôchodkového poistenia,
pretože žiadateľ D.. Ľ. A.K. získal nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

5. K námietke, že nebol aplikovaný článok 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach, žalovaný uviedol, že nakoľko obdobie výkonu služby účastník konania získal
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné dobu služby hodnotiť na nárok
na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy. V Zbierke zákonov č. 416/1991 Zb. bolo uverejnené

oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o prijatí Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach. Ratifikácia Dohovoru Československou socialistickou republikou bola
zapísaná s tým, že Československá socialistická republika prijíma záväzky, len pokiaľ ide o časť III.
Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúca sa starobného dôchodku.
Pretože invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach, do úvahy neprichádza ani aplikácia článku 33 ods.2 uvedeného Dohovoru v časti VI. - spoločné

ustanovenia na invalidný dôchodok. Z uvedeného dôvodu nie je možné na nárok na invalidný dôchodok
započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky za túto dobu.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal D.. Ľ. A.K. prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu, v
ktorej navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo

04.12.2017. V žalobe uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného, pretože priznanie invalidného
dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v podstate nevylučuje, aby aj obdobie výkonu služby v
ozbrojenom zbore alebo v ozbrojených silách bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia
podľa zákona o sociálnom poistení. Je nespochybniteľné, že mu vznikol nárok na invalidný dôchodok,
lebo bol dôchodkovo poistený vrátane základnej vojenskej služby od 02.04.1992 do 25.06.1993, a

ďalej v služobnom pomere v colnej správe od 01.10.1993 do 30.04.2008, t.j. takmer 14,5 roka,
a zároveň splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, pretože od 01.08.2017 bol
uznaný za invalidného podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností
vykonávať zárobkovú činnosť 80 %. Rozhodnutím žalovaného sa mu doba, kedy bol aktívne zapojený
do dôchodkového systému, nenávratne stratila, lebo by sa už nezohľadňovala v žiadnom dôchodkovom

systéme. V žalobe namietal, že žalovaný neaplikoval na jeho vec Dohovor o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený a publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom. Žalovaný nevzal do úvahy
ani ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä rozsudok č. 7So/138/2011, z ktorého vyplýva,
že Sociálna poisťovňa, ústredie nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje

poistencov osobitného systému, lebo im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, ale im ich hodnotenie
odsúva, a aj mení podmienky, alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme
sociálneho poistenia. Aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sa súd odvoláva na predmetný
Dohovor č. 128. Podľa článku 33 ods.2 Dohovoru vyplýva, že invalidný dôchodok žalobcu možno iba
krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania jeho služby colníka, rozhodujúcich pre

výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.

7. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, a to z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia napadnutého žalobou. Konštatoval, že žalobcovo poukazovanie na rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. 7So/138/2011, ako aj na ďalšie rozsudky tohto súdu nie je dôvodné, pretože právny názor

uvedený v rozsudkoch dosiaľ nebol zovšeobecnený, a nejde preto o prezentovanú rozhodovaciu prax
súdu najvyššej inštancie, v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktoré by sa ustálila po určitú
dobu. Nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods.2 a § 255 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba základnej
vojenskejslužbyod02.04.1992do25.06.1993adobaslužobnéhopomeruvcolnejspráveod01.10.1993

do 30.04.2008 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na invalidný
dôchodok zhodnotená. Žalobcovi bolo zhodnotená celá preukázaná doba dôchodkového poistenia.
Žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol vo svojej žalobe žiadne nové námietky, a preto sa pridržiava
skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí z 31.01.2018.

8. Právny zástupca žalobcu D.. Ľ. A. dňa 04.10.2018 súdu oznámil, že dňa 22.09.2018 došlo k úmrtiu
žalobcu, o čom pripojil úmrtný list. Súd po zistení osôb, na ktorých zo zákona prechádzajú nároky
podľa § 118 ods.1 zákona o sociálnom poistení, vyzval manželku žalobcu F. A., aby súdu oznámila, či
trvá na žalobe a pokračovaní v súdnom konaní, alebo či žalobu berie späť. Žalobkyňa na výzvu súdunereagovala, preto mal súd za to, že na žalobe naďalej trvá. Prechod nároku na dávku podľa § 118
ods.1 zákona o sociálnom poistení na manželku žalobcu (teraz už v postavení žalobkyne) prešiel v
dôsledku toho, že podľa § 185 ods.3 zákona o sociálnom poistení sa považuje za deň uplatnenia nároku

na dôchodkové dávky a nároku na ich výplatu, deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú
organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky. D.. Ľ. A. požiadal o
priznanie invalidného dôchodku dňa 21.06.2017 žiadosťou spísanou dňa 28.09.2017.

9. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté

rozhodnutia žalovaného a Sociálnej poisťovne, ústredie, oboznámil sa s dávkovým spisom, a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

10. Podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec
stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný

starobný dôchodok.

11. Podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

12. Podľa § 72 ods.1 písm.f) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov, je najmenej 10 rokov.

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred

vznikom invalidity (§ 72 ods.2 zákona o sociálnom poistení).

13. Podľa § 60 ods.2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a nebol im

priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu.

14. Podľa § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do

31.12.2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok,
a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že D.. Ľ. A. bol uznaný invalidným podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 28.09.2017 s mierou poklesu schopností
vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár dátum
vzniku invalidity stanovil na deň 01.08.2017. K uvedenému dňu dosiahol vek 44 rokov. Pred vznikom
invalidity však získal 9 rokov a 159 dní obdobia dôchodkového poistenia, preto nesplnil podmienku

potrebného počtu obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

16. V dávkovom spise sa nachádza kópia rozhodnutia Colného riaditeľstva SR z 01.07.2008 č. XXX XXX
XXXX zn.: 37400/2008-1462-2, podľa ktorého bol D.. Ľ. A. priznaný od 01.05.2008 výsluhový dôchodok.
Celková doba výkonu štátnej služby bola 15 rokov a 300 dní, z toho pre výšku výsluhového dôchodku

bolo rozhodných 15 rokov.

Vzhľadom na to, že D.. Ľ. A. získal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladal nárok na výsluhový dôchodok,
žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď doba základnej vojenskej služby a doba služobného
pomeru v colnej správe nebola považovaná za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre

nárok na invalidný dôchodok zhodnotená.

17. Námietka žalobcu, že žalovaný nepostupoval podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, z ktorej
vyplýva, že na jeho vec bolo potrebné aplikovať článok 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných apozostalostných dávkach, súd nepovažuje za opodstatnenú, vzhľadom na to, že vzhľadom na rozsah
ratifikácie tohto Dohovoru právnym predchodcom Slovenskej republiky boli prijaté záväzky len týkajúce
sa časti III. Dohovoru starobného dôchodku. Úprava invalidného dôchodku je uvedená v časti II., ktorá

ratifikovaná nebola, a preto nie je možné vytýkať žalovanému, že pri posudzovaní nároku a výšky
invalidného dôchodku nepostupoval podľa neho.

18. Vzhľadom na uvedené obe rozhodnutia napadnuté žalobou súd považuje za súladné so zákonom
o sociálnom poistení, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zamietol.

19. Žalobkyni súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebola v konaní úspešná, a
žalovanému náhrada týchto trov zo zákona nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj,kedynapadnutérozhodnutiebolosťažovateľovidoručené,opísanierozhodujúcichskutočností,aby

bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.