Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113234610
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7113234610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Daňový úrad Košice, so sídlom v
Košiciach, Rozvojová 2, proti žalovaným: 1/ VISK, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Národná trieda 39, IČO:
36 600 881, 2/ C. J., nar. X.X.XXXX, bytom v J., R. T. XX, obaja zastúpení: JUDr. Eugenom Kostovčíkom,
so sídlom v Košiciach, Gelnická 33, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaných v 1. a
2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 5. októbra 2017, sp. zn. 40C/346/2013 rozhodol

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 5. októbra
2017 č. k. 40C/346/2013-213 určil, že záložná zmluva uzatvorená dňa 23.11.2011 medzi žalovaným v
2. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 1. rade ako záložcom je neplatná (výrok I.). Nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania (výrok II.) a uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Košice I, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon - záložná zmluva
uzatvorená dňa 23.11.2011 medzi žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 1. rade
ako záložcom, je neplatný. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím zo dňa 16.6.2010 správca dane
(Daňový úrad Košice I) na zabezpečenie daňového nedoplatku vyplývajúceho z rozhodnutia Daňového
úradu Košice I zo dňa 22.7.2009 zriadil záložné právo k nehnuteľnosti žalovaného v 1. rade (ako
daňového dlžníka). V dôsledku uvedeného akékoľvek právne úkony týkajúce sa predmetu záložného
práva mohol daňový subjekt vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. Dňa 23.11.2011

bola uzatvorená predmetná záložná zmluva, v ktorej záložca poskytol uvedenú nehnuteľnosť ako záloh
a Správa katastra Košice svojim rozhodnutím zo dňa 28.12.2011 (na návrh žalovaných v 1. a 2. rade)
povolilavkladzáložnéhoprávadokatastranehnuteľností.Žalobcatvrdí,že správcadaneneudelilsúhlas
so zriadením záložného práva, z ktorého dôvodu je tento úkon neplatný. Uviedol, že kontinuita zákazu
nakladania s predmetom záložného práva pre žalovaného v 1. rade trvá nepretržite odo dňa 23.6.2010
až doposiaľ a Daňový úrad Košice eviduje u žalovaného v 1. rade daňové nedoplatky spolu vo výške
53.905,77 €.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o tomto návrhu opakovane po tom ako jeho skorší rozsudok zo dňa
18.6.2015 (ktorým žalobu zamietol) Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 12.12.2016 zrušil a vrátil
mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4. V preskúmavanom rozsudku súd vec právne posúdil podľa § 165 a čl. VI zák. č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (Daňový poriadok) účinného od 1.1.2010 spolu s § 71 ods. 1, 7, § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 7, §

11 ods. 1 až 6, § 12, § 20 ods. 1 až 9, § 30a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov účinného do 31.12.2011, ako aj podľa § 2 zák.
č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení účinnom ku dňu 23.11.2011 spolu so Sadzobníkom
správnych poplatkov a podľa § 34, § 35 ods. 1, 2, § 39 OZ.

5. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za nesporné, že Daňový úrad Košice I
rozhodnutím zo dňa 7.6.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.7.2010 zriadil záložné právo
k nehnuteľnostiam daňového dlžníka VISK, s.r.o., Národná trieda 39, Košice (žalovaného v 1.rade),
a to k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva KN č. XXXXX, okres Košice III, obec Košice
Dargovských hrdinov, kat. územie F., parc. č. 2954/21 a počas trvania záložného práva v zmysle
ust. § 71 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. zakázal daňovému dlžníkovi nakladať s predmetom záložného

práva bez súhlasu správcu dane. Nesporné bolo aj to, že Katastrálny úrad v Košiciach rozhodnutím
zo dňa 28.12.2001 V-9874/11 povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na predmetnú
nehnuteľnosť v prospech žalovaného v 2.rade na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej
medzi žalovaným v 2.rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 1.rade ako záložcom, ktorou bola
zabezpečená zmluva o pôžičke (ktorou záložný veriteľ poskytol záložcovi peňažnú pôžičku vo výške

235.403 EUR). K povoleniu vkladu došlo preto, že Katastrálny úrad v Košiciach mal za to, že Daňový
úrad Košice I udelil súhlas so zriadením záložného práva v úradnom zázname z osobného jednania zo
dňa 23.11.2011.

6. Súd mal za to, že k predmetnej nehnuteľnosti bolo platne zriadené záložné právo daňového úradu,

čo nebolo medzi stranami sporné a v zmysle ust. § 71 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku
dňu uzavretia predmetného právneho úkonu (ktorého neplatnosti sa žalobca domáha) sa pre platnosť
právnych úkonov týkajúcich sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného
práva vyžadoval predchádzajúci súhlas správcu dane. Spornou v tomto konaní bola skutočnosť či bol
udelený predchádzajúci súhlas správcu dane k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva. Súd prvej

inštancie vychádzal z úvahy, že pre posúdenie, či žalobca udelil súhlas so zriadením záložného práva,
bolo potrebné posúdiť formálne náležitosti súhlasu žalobcu stanovené právnymi predpismi ako aj vôľu
žalobcu udeliť alebo neudeliť súhlas a súlad takto zistenej vôle žalobcu s jej prejavom v úradnom
zázname.

7. Súd konštatoval, že z obsahu úradného záznamu zo dňa 23.11.2011 vyplýva vôľa Daňového
úradu Košice I zobrať na vedomie informáciu podanú žalovaným v 2.rade, že bude zriadené záložné
právo k predmetnej nehnuteľnosti. K tomuto záveru súd dospel výkladom obsahu úradného záznamu,
výpoveďou svedkýň S.. R. a S.. D. ako aj listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to jednotlivými
súhlasmi s nakladaním s nehnuteľnosťou podľa ust. § 71 ods. 7 udelenými iným daňovým subjektom.

Dôvodil, že po formálnej stránke z týchto jednoznačne vyplýva udelenie súhlasu daňového úradu k
nakladaniu s konkrétnymi nehnuteľnosťami. Zároveň poukázal na predložené žiadosti iných subjektov
o udelenie súhlasu, pričom takáto žiadosť u žalovaných absentuje. Napokon zohľadnil aj nesplnenie
poplatkovej povinnosti v zmysle zákona o správnych poplatkoch, keďže v konaní nebolo sporné, že
žalovaní nezaplatili správny poplatok v zmysle sadzobníka správnych poplatkov zákona o správnych

poplatkoch účinného ku dňu 23.11.2011, položka 144 e/ a to 9,50 €.

8. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalobca neudelil súhlas so zriadením
záložného práva v súlade s ust. § 71 ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb.

9. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že právny úkon - záložná zmluva uzavretá dňa
23.11.2011 medzi žalovaným v 2.rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 1.rade ako záložcom je
neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 OZ, pretože ide o právny úkon, ktorý odporuje ust. §
71 ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, keďže takýto právny úkon bol urobený bez
predchádzajúceho súhlasu správcu dane (žalobcu).

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.11. Pretože žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku a bol v konaní úspešný, v súlade s
ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd zaviazal neúspešných žalovaných v 1. a 2.rade zaplatiť
spoločne a nerozdielne súdny poplatok za žalobu.

12. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1. a 2.rade v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyjadrili názor, že z ust. § 71 ods. 7

zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že správca daní nedáva predchádzajúci súhlas k záložnej zmluve, ale
k úkonu týkajúcemu sa predmetu záložného práva. Poukázali na výpoveď svedka S.. R. - zamestnanca
katastrálneho úradu, ktorý uviedol, že listinu - úradný záznam z 23.11.2011 posúdili podľa obsahu ako
súhlas daňového úradu, majúc za to, že ak daňový úrad berie niečo na vedomie, tak s tým súhlasí.
Žalovaní sú toho názoru, že právnym úkonom týkajúcim sa predmetu záložného práva bol až návrh
na vklad, ku ktorému navrhovateľ okrem záložnej zmluvy predložil úradný záznam z 23.11.2011, ktorý

zamestnanec katastrálneho úradu považoval za súhlas správcu dane udelený v zmysle § 71 ods. 7
zákona č. 511/1992 Zb.. Skutočnosť, že správca daní nedal predchádzajúci súhlas k záložnej zmluve z
23.11.2011 nie je dôvodom k vysloveniu právneho záveru, že predmetná záložná zmluva je neplatná.

13. Odvolatelia ďalej namietali, že súd nepostupoval v súlade s pokynom odvolacieho súdu uvedeným v

zrušujúcom uznesení a z rozsudku podľa nich nie je zrejmé ako súd zhodnotil skutočnosť, že nesprávny
postup pri spísaní úradného záznamu a jeho vydanie žalovanému, ide plne na vrub neznalosti práv a
povinností zamestnancov správcu dane. Z rozsudku nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil výpovede S.. D.
a S..R., ktoré nevedeli uviesť presnú zákonnú úpravu vzťahujúcu sa na spísanie a vydanie úradného
záznamu. Ich vyjadrenia majú podľa žalovaných závažnú výpovednú hodnotu, pretože dokumentujú

absenciu základných vedomostí o právach a povinnostiach správcu dane. Uvedené v konečnom
dôsledku viedlo k tomu, že pre žalovaných za účelom zriadenia záložného práva bol vydaný úradný
záznam (nebrali ho iba ako informáciu). Zároveň z rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s
tvrdením svedka S.. R. (zamestnanca katastrálneho úradu), že úradný záznam z 23.11.2011 je možné
považovať za predchádzajúci súhlas správcu dane na vklad do katastra nehnuteľností. Ďalej žalovaní

zdôraznili, že na rozdiel od správcu dane oni nevedeli, že na nakladanie s nehnuteľnosti existuje
predpísaný vzor, a že udelenie súhlasu podlieha správnemu poplatku. Konali v dobrej viere a oprávnene
sa mohli domnievať, že postup správcu dane je právne relevantný, na základe čoho úradný záznam
považovali za vydaný za účelom zriadenia záložného práva. Odvolatelia opakovane zdôraznili, že súd
nikde nehodnotí mieru zavinenia samotného žalobcu na tom, že svojím konaním uviedol do omylu nielen

žalovaných, ale aj správu katastra. Majú za to, že neplatným právnym úkonom nebola samotná záložná
zmluva, ale až návrh na vklad do katastra, ku ktorému navrhovateľ, ako súhlas správcu dane udelený
v zmysle § 71 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., predložil úradný záznam z 23.11.2011. Poukázali aj na
to, že zákonného dôvodu neplatnosti právneho úkonu sa nemôže domáhať ten, kto svojím nezákonným
postupom tento právny úkon spôsobil.

14. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne tak, že súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými právnymi a skutkovými okolnosťami veci v zmysle
odporúčaní odvolacieho súdu, pričom jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, to ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal

a z ktorých dôkazov vychádzal, aj to, ako ich vyhodnotil, teda svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne
odôvodnil. K námietke žalovaných o tom, že právnym úkonom týkajúcim sa predmetu záložného práva
bol až návrh na vklad (nie záložná zmluva) poukázal na ust. § 71 zákona č. 511/1992 Zb. spolu s § 28 a
§ 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. a § 123 OZ, z ktorých vyplýva, že právo k nehnuteľnosti vznikne až
vkladom do katastra, ale na základe právneho úkonu. Právnym úkonom daňového dlžníka, ktorý sa týka

predmetu záložného práva je v tomto prípade práve zmluva o zriadení záložného práva, ktorej určenia
neplatnosti sa žalobca domáha. Žalobca zdôraznil, že úlohou súdu bolo posúdiť skutočnosti týkajúce
sa prejavu vôle žalobcu, pričom uviedol, že žalobca postupoval vo veci žalovaných odlišným spôsobom
ako v prípade iných daňových subjektov práve v dôsledku toho, že postup a úkony žalovaných neboli
vykonané tak, ako postupovali iný daňový dlžníci. Poukázal na to, že žalovaný v 2.rade postupoval

neštandardným spôsobom a vyžiadal od žalobcu spísanie úradného záznamu (o tom, že informoval
správcu dane, že v budúcnosti uzavrie záložnú zmluvu na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zákonného
záložného práva žalobcu), na základe čoho žalobca v dobrej viere predmetný úradný záznam spísal
a na vyžiadanie ho vydal žalovanému. Ak by žalobca jednoznačne prejavil svoju vôľu nakladať snehnuteľnosťou, žalobca by postupoval podľa príslušných ustanovení zákona o správe daní a zároveň
by žalovaných poučil o tom, ako postupovať, avšak žalovaní požadovali od žalobcu iba zdokladovať
a zachytiť udalosť zo dňa 23.11.2011, resp. z 24.11.2011. Žalobca zdôraznil, že nejednoznačný a

nezrozumiteľný prejav vôle žalovaných mal za následok zaznamenanie tejto vôle v úradnom zázname,
čo následne žalovaní zneužili. Opakovane poukázal na to, že v zázname zo dňa 24.11.2011 absentuje
jasne určená zrozumiteľná vôľa, ako aj podstatné náležitosti súhlasu (ktorý by mal správca dane udeliť),
vrátane vymedzeniu nehnuteľnosti, ktorej sa záložné právo týka, teda absentujú také identifikátory, ktoré
žalobca obvykle uvádza v dokumentácii, ku ktorej sa viažu právne účinky. Uviedol, že úradný záznam

vo všeobecnosti slúži na zdokumentovanie postupu orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal a má povahu
informácie, oproti čomu všetky vydané súhlasy na nakladanie s nehnuteľnosťami, ku ktorým sa viazali
veriteľské práva správcov dane, mali riadne formálne a obsahové náležitosti tak, ako to stanovoval
zákonosprávedaní.Podľažalobcuneobstojíaniargumentáciažalovanýchoichnevedomostivovzťahu
k plneniu poplatkovej povinnosti, t.j. že udelenie súhlasu podlieha správnemu poplatku, nakoľko platí
domnienka, že dňom uverejnenia v Zbierke zákonov sa aj príslušné ustanovenia, týkajúce sa tejto

poplatkovej povinnosti stali známe každému, teda je daná domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá je nevyvrátiteľná. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

15. V odvolacej replike žalovaní opakovane vyjadrili názor, že k vydaniu úradného záznamu neviedla

dobrá viera žalobcu, ale neznalosť zákona jeho zamestnancov. Rovnako opakovane vyjadrili názor, že
právnym úkonom týkajúcim sa predmetu záložného práva bol až návrh na vklad záložnej zmluvy do
katastra nehnuteľností. Žalovaní ďalej poukázali na to, že žalobca takmer dva roky záložnú zmluvu
nepovažoval za uzavretú v rozpore so zákonom a nenamietal použitie úradného záznamu na vklad
záložnej zmluvy do katastra, keďže žalobu podal až po uplynutí takmer dvoch rokov. Preto žalovaní za

jediný dôvod podania žaloby považujú to, že správca dane stratil možnosť vymáhať daňový nedoplatok
v daňovom exekučnom konaní formou predaja uvedenej nehnuteľnosti v dôsledku rozhodnutí, ktoré
nasledovali až po uskutočnení úkonu, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaní teda považujú úradný
záznam z 23.11.2011 za vyjadrenie súhlasu žalobcu s uzatvorením predmetnej zmluvy a opakovane
poukázalinato,žezákonnéhodôvoduneplatnostiprávnehoúkonusavprávnomštátenemôžedomáhať

ten, kto svojím nezákonným postupom tento právny úkon spôsobil.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom

z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm.f/ a h/ CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. marca 2019 o 09.50
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.marca 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

18. Neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zrušenie rozsudku, a preto odvolací súd
rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.

19. Žalovaní namietali odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t. j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.21. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

23. Odvolací súd dospel k záveru, že bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového

stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, avšak zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver.

25.Vdanomprípadenebolomedzistranamisporné,žekuzatvoreniuzáložnejzmluvyzodňa23.11.2011
medzi žalovanými v 1.a 2. rade došlo v čase, keď k predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené záložné

právo v prospech Daňového úradu Košice I, preto v zmysle § 71 ods. 7 zákona č. 511/1992 Z.z. pre
platnosť tohto právneho úkonu sa vyžadoval predchádzajúci súhlas správcu dane. Spornou v konaní
bolaskutočnosť,čisprávcadaneudelilpredchádzajúcisúhlaskuzatvoreniuzmluvyozriadenízáložného
práva.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že správca dane k uzatvoreniu zmluvy
o zriadení záložného práva predchádzajúci súhlas neudelil, nakoľko úradný záznam (ktorý žalovaní
považujú za udelenie súhlasu) je listinou, ktorá má sporný obsah aj formu, zároveň daňovník nepodal
žiadosťoudeleniesúhlasuanedošlokúhradepríslušnéhosúdnehopoplatku,pretotúto listinunemožno
považovať za udelenie súhlasu správcom dane.

27. V nadväznosti na tento záver bolo potom potrebné posúdiť aký následok má skutočnosť, že správca
dane neudelil súhlas s predmetným právnym úkonom (so zriadením záložného práva) v súlade s ust.
§ 71 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.

28. Podľa ust. § 71 ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov účinného do 31.12.2011 (t.j. v čase uzatvoreniu záložnej zmluvy medzi
žalovanými v 1.a 2. rade) právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o
zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane.
To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu

v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto
skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane.

29. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že právne úkony týkajúce sa predmetu záložného
práva možno vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane, teda zákon jednoznačne

stanovuje, že na vykonanie takýchto úkonov je potrebný predchádzajúci súhlas. Citované ustanovenie
však neupravuje dôsledky porušenia tejto podmienky (požiadavky na daňovníka vyžiadať si súhlas
od správcu dane). Splnením tejto povinnosti nie je podmienená platnosť právneho úkonu, t.j. zákon
nesankcionuje porušenie tejto požiadavky neplatnosťou právneho úkonu.

30. Zároveň je potrebné poukázať na to, že z.č. 511/1992 Zb. je predpisom, ktorý upravuje postup
daňových orgánov pri vyberaní daní a práva a povinnosti, ktoré pri tom daňové subjekty majú, teda je
procesným predpisom upravujúcim postup pri správe daní.31. Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (viď § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahy

sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov;
práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe prejavov
vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom
právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach
účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.

32. Pre vyriešenie otázky, či konkrétny právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je
nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok
(predmet súdneho konania).

33. V danom prípade žalobca za dôvod tvrdenej absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy považuje

jej rozpor so zákonom, ktorý spočíva vo vykonaní právneho úkonu bez súhlasu správcu dane, teda
v porušení povinnosti stanovenej v ust. § 71 ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb. . Dôvod neplatnosti teda
vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi žalovaným v 1. rade ako daňovníkom a žalobcom ako
správcomdanenazákladeprávnehopredpisuzoblastiverejnéhopráva.Porušenápovinnosťnevyplýval
zosúkromnéhopráva.Išlotuoverejnoprávnyvzťahsledujúcizabezpečeniefunkciíštátu,vrámciktorého

účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na
súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu ( správca dane)
vystupoval voči druhému ( daňovníkovi) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému
subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti.

34.OdvolacísúdpoukazujenarozsudokNSSR3SžoKS/40/2006 vzmyslektorého„neudeleniesúhlasu
správcu dane podľa § 71 ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov k zmluve o zriadení záložného práva
nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni vzniku účinnosti zmluvy. Ide o právne významnú procesnú
okolnosť, ktorá bráni vkladu, na ktorú musí správa katastra v zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho zákona pri
vklade prihliadať. NS SR sa stotožnil s právnym názorom žalovaného 1/, že v danom prípade uzavretie

zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalovaným 2/ ako záložným veriteľom a žalovaným 3/ ako
záložcom, za situácie keď nebol udelený súhlas správcu dane - Daňového úradu v Prievidzi v zmysle
§ 71 ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb. O správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, nemožno
kvalifikovaťakorozporsust.§39Obč.zák.apovažovaťtakútozmluvuzaneplatnýprávnyúkon.Zákono
správedaníapoplatkovjeprávnympredpisomzoblastiverejnéhoprávaapodľarozsahupôsobnosti(§1

zákona),ideoprocesnoprávnypredpis,ktorýupravujesprávudaníapoplatkov.Rozporhmotnoprávneho
občianskoprávneho úkonu s procesnoprávnymi predpismi z oblasti verejného práva nemožno hodnotiť
ako neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Neudelenie súhlasu správcu
dane podľa § 71 ods. 7 Zákona o správe daní a poplatkov k zmluve o zriadení záložného práva je však
významnou procesnou okolnosťou, na ktorú musí správa katastra v zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho

zákona pri vklade prihliadať. Správa katastra ako orgán verejnej správy musí pri vklade prihliadať a
rešpektovať ustanovenia právnych predpisov verejného práva, medzi ktoré patrí zák. č. 511/1992 Zb.
Odvolací súd preto konštatuje, že predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva nemožno hodnotiť ako
neplatný právny úkon, ale že iné procesné okolnosti bránia jej vkladu.“

35. Odvolací súd v zhode s názorom NS SR vysloveným v rozhodnutí 3Sžo KS/40/2006 v danom
prípade dospel k záveru, že aj keď nedošlo k predchádzajúcemu udeleniu súhlasu správcom dane v
súlade s ust. § 71 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., nemožno zmluvu o zriadení záložného práva uzavretú
dňa 23.11.2011 považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ.

36. Zo uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil
tak, že žalobu zamietol.

37. Nakoľko výrok súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Košice I, do

3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) je závislý od meritórneho výroku a odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol, neboli splnené podmienky na to, aby žalovaných v
1. a 2. rade zaviazal na platenie súdneho poplatku za žalobu.38. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

39. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní) odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v
konaní plne úspešní, preto majú nárok na náhradu trov celého konania, s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).