Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618207170
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618207170.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v
W.R., Y. XX/XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou
17, Spišská Nová Ves, proti žalovanej : X. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W.R., Y. XX/XXX, o vyčlenenie
užívania nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa

4. februára 2019 sp. zn. 9C/55/2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 4.

februára 2019 č.k. 9C/55/2018-20 odmietol podanie žalobcu zo dňa 29.11.2018 doručené Okresnému
súdu Spišská Nová Ves dňa 30.11.2018 označené ako „Žaloba o vyčlenenie užívania nehnuteľnosti“.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 30.11.2018 bola súdu doručená žaloba zo dňa 29.11.2018, ktorou
žalobca (v petite žaloby) navrhol vyčleniť na užívanie žalobcovi časť nehnuteľnosti evidovanej na liste
vlastníctva č. 1181 katastrálne územie Smižany, rodinný dom súpisné č. 935 stojaci na parcele KN-

C 1697/32 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 405 m2, a to v rozsahu grafickej časti znaleckého
posudku súdom pribratého znalca. Uznesením sp. zn. 9C/55/2018-16 zo dňa 7.12.2018 súd vyzval
žalobcu, aby v lehote 20 dní doplnil svoje podanie v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, aby zo žaloby bolo presne zrejmé čoho sa žalobca konkrétne domáha, t.j. aby
uviedol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit (návrh výroku ako má súd rozhodnúť vo veci samej tak,
aby návrh výroku spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti). Žalobca na výzvu nereagoval.

3. Po citácii § 129 ods. 1,2,3,4 CSP súd konštatoval, že podanie žalobcu zo dňa 29.11.2018 nemá
náležitosti riadnej žaloby, pretože v žalobe nie je presne a určito formulovaný petit žaloby tak, aby bol
vykonateľný, a to aj napriek tomu, že žalobca v petite navrhuje vyčlenenie podľa znaleckého posudku,
ktorý navrhol v konaní vyhotoviť znalcom ustanoveným súdom. Žalobca totiž musí mať vedomosť o tom,
akým spôsobom navrhuje vyčleniť časť nehnuteľnosti pre jeho užívanie, t.j. ktoré konkrétne miestnosti

domu a časti pozemku navrhuje, aby boli vyčlenené do jeho užívania a ktoré miestnosti domu resp.
časti pozemku do užívania žalovanej. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS
233/97 dôvodil, že žalobca nemusí urobiť návrh výroku rozsudku, ktorý sudca automaticky preberie do
výroku rozhodnutia. Musí však zo žaloby nepochybne vyplývať, čoho sa žalobca domáha. V danom
prípade je síce zo žaloby zrejme, že žalobca sa ňou domáha úpravy užívania spoločnej nehnuteľnosti
so žalovanou vyčlenením časti domu a pozemku, ktoré bude užívať žalobca a ktoré žalovaná, avšak zo

žaloby nie je zrejme, ktoré konkrétne časti spoločnej nehnuteľnosti žalobca navrhuje vyčleniť do jehoužívania. Uvedené pritom nemusí byť v žalobe vyčlenené len znaleckým posudkom, ale môže to byť
aj iným spôsobom.

4. Uzavrel, že v danom prípade žalobca na základe výzvy súdu vady podania neodstránil. Podanie
neobsahuje všetky zákonné náležitosti žaloby a má nedostatky spôsobujúce jeho neúplnosť a
nezrozumiteľnosť,keďžeznehoniejezrejmečohopresnesažalobcadomáhat.j.neobsahujekonkrétny,
určitý a zrozumiteľný petit. V žalobe žalobca nevymedzil časti nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha práva
užívania dostatočne presne a jednoznačne tak, aby mohli byť prevzaté do výroku súdneho rozhodnutia

a aby mohla byť v prípade jeho úspechu v konaní nariadená a vykonaná exekúcia. Dôvodil, že súd
zákonným spôsobom vyzval žalobcu na odstránenie vád, pričom ho aj náležite poučil, ako má vady
odstrániť a poučil ho aj o tom, že v prípade neodstránenia vád, nemožno v konaní pokračovať a súd
podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku jeho podanie odmietne. Žalobca nebol
súdom poučený o možnostiach zastúpenia v konaní z dôvodu, že žaloba bola podaná prostredníctvom
právneho zástupcu ustanoveného žalobcovi Centrom právnej pomoci.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasí s právnym záverom súdu, pričom poukázal na to, že súd môže
upraviť užívanie spoločnej veci, pokiaľ sa podieloví spoluvlastníci dohodnúť nevedia. Je to právom

dovolené uplatnenie práva a súd má právomoc o tomto nároku rozhodnúť, v ktorej súvislosti poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 2Co/690/2015, ktoré pripojil. Ďalej uviedol, že
súd nie je návrhom v tejto veci viazaný, nakoľko ide o usporiadanie práv strán sporu s poukazom na §
216 ods. 2 CSP v nadväznosti na ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve,
a teda súd sám autoritatívne rozhodne o rozsahu práv žalobcu bez toho, aby tento musel exaktne sám

iniciatívne produkovať rozdeľovacie plány namiesto na to určenej odborne spôsobilej osoby.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Výrok uznesenia, ktorým súd podanie žalobcu odmietol, je vecne správny, preto ho odvolací súd
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

9. Občianske súdne konanie sa začína doručením žaloby súdu (§ 156 CSP).

10. Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1 CSP) musí obsahovať označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh (§ 132 ods. 1 CSP).

11. Tieto náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v žalobe chýbajú, súd musí tento nedostatok (vadu
konania) odstrániť postupom podľa § 129 CSP, t.j. vyzvať toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil

alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní, pričom zároveň uvedie, v čom je podanie
neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie
odmietnuť (§ 129 ods. 1, 2 CSP).

12. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí,

ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (§ 129 ods. 3 CSP).

13. Postup odstraňovania vád podania je obsiahnutý v § 128 a § 129 CSP. V prípade, že z podania nie
je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, je súd
povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania, ako k tomu došlo v prejednávanej veci.

Ak ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je ani
napriek výzve súdu doplnené v stanovenej lehote, musí súd podanie odmietnuť.14. Z obsahu spisu je zrejmé, že podanie žalobcu doručené súdu 30.11.2018 neobsahovalo zákonom
požadované náležitosti a bolo nejasné (najmä) vzhľadom na nejasnosť žalobného návrhu - petitu,
preto súd postupoval správne, keď vyzval žalobcu uznesením č.k. 9C/55/2018-16 zo dňa 7.12.2018

na odstránenie vád. Súd určil žalobcovi na odstránenie vád žaloby primeranú lehotu a poučil ho o
možnosti odmietnutia podania, ak ich neodstráni. Zároveň ho dostatočným spôsobom a jasne poučil ako
je potrebné opravu uskutočniť, t.j. poučil ho o tom, čo je potrebné v podaní doplniť (v danom prípade
uviesť určitý zrozumiteľný a vykonateľný petit - návrh výroku ako má súd rozhodnúť vo veci samej tak,
aby návrh výroku spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti).

15. Žalobca na výzvu nereagoval a podanie zo dňa 30.11.2018 nedoplnil ani nepožiadal o prípadné
predĺženie lehoty na odstránenie vád návrhu.

16. Žalobca teda vady žaloby neodstránil, a súd správne konštatoval, že bez ich odstránenia nie je
možné v konaní pokračovať.

17. Správne žalobca uvádza, že súd má právomoc rozhodnúť o úprave užívania spoločnej veci (keďže
podieloví spoluvlastníci sa nevedia dohodnúť na užívaní), avšak iba v tom prípade, ak podielový
spoluvlastník podá žalobu, ktorá nemá také vady, ktoré bránia aby súd pokračoval v konaní. Preto aj v
prípade vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2Co/690/2015, na ktorý žalobca poukazuje,

súd o takejto žalobe rozhodoval. To však nič nemení na vyššie uvedených záveroch o nedostatkoch
žaloby v tomto konkrétnom prípade. Podanie žalobcu doručené súdu dňa 30.11.20187 tak, ako je vyššie
uvedené neobsahuje dostatočne určitý žalobný návrh (petit), t.j. návrh ako má súd rozhodnúť vo veci
samej. Žalobca v žalobe vôbec nešpecifikoval, ako navrhuje, aby súd rozhodol o užívaní predmetnej
nehnuteľnosti.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že usporiadanie práv strán sporu pri tomto druhu
sporu je takého charakteru, že spôsob (určitý) usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu ( § 216 ods. 2 CSP).

19. Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi (§ 130 ods. 1 O.z.) prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve
všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel
(§ 137 ods. 1 O.z.). Je v prvom rade vecou spoluvlastníkov, aby sa o tom, ako budú spoločnú vec
užívať, sami dohodli. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a)
rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločnej

veci; b) jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu (spravidla peňažnú);
c) všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach. V konkrétnom prípade
bude možné tieto jednotlivé spôsoby užívania rozlične kombinovať. Zároveň je potrebné zdôrazniť,
že rozsah užívania jednotlivými spoluvlastníkmi (výmera, dĺžka času a pod) nemusí korešpondovať
s veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov, ale je ponechaná na vôľu spoluvlastníkov a môže byť

ovplyvnená rôznymi inými faktormi.

20. Ustanovenie § 139 OZ umožňuje, aby sa spoluvlastníci v prípade nezhody o svojich právach a
povinnostiach obrátili na súd. Ak si teda spoluvlastníci nebudú vedieť sami upraviť užívanie spoločnej
veci, rozhodne o spôsobe spoločného užívania súd. Pri úprave spoločného užívania rozhodnutím súdu

prichádzajú do úvahy tiež vyššie uvedené základné možnosti, ktoré môžu byť rozlične kombinované
a rovnako platí, že rozsah užívania jednotlivými spoluvlastníkmi (výmera, dĺžka času a pod) nemusí
korešpondovať s veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov. Výrok súdneho rozsudku, pri riešení nezhôd
medzi spoluvlastníkmi, určuje spôsob a rozsah užívania pre jednotlivých spoluvlastníkov a mal by byť v
každom prípade veľmi starostlivo uvážený a formulovaný, tak aby mohol byť poprípade aj vykonateľný.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri žalobách týkajúcich sa hospodárenia so spoločnou vecou a užívania
spoločnej veci sa nejedná o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckeho vzťahu, kde zákon stanovuje
spôsoby vyporiadania a určuje poradie ich použitia. Ide v nich len o stanovenie spôsobu užívania, preto
nie je správne tvrdenie žalobcu, že súd nie je pri rozhodovaní viazaný podaným žalobným návrhom a

sám autoritatívne rozhodne o rozsahu práv žalobcu. Naopak v prípade rozhodovania o užívaní spoločnej
veci je súd viazaný podaným žalobným návrhom a nemôže rozhodnúť o tom, čo žiaden z účastníkov
nenavrhuje.22. Zo žaloby musí nepochybne vyplývať, čoho sa žalobca domáha. V danom prípade je síce zo žaloby
zrejme, že žalobca sa ňou domáha úpravy užívania spoločnej nehnuteľnosti so žalovanou vyčlenením
časti domu a pozemku, ktoré bude užívať žalobca a ktoré žalovaná, avšak zo žaloby nie je zrejme,

ktoré konkrétne časti spoločnej nehnuteľnosti žalobca navrhuje vyčleniť do jeho užívania. Uvedené
pritom nemusí byť v žalobe vyčlenené len znaleckým posudkom, ale môže to byť aj iným spôsobom, t.j.
popísaním. Bez takejto presnej špecifikácie časti domu a pozemku, ktoré bude užívať žalobca a ktoré
žalovaná nie je možné v konaní pokračovať.

23. Žalobca vady žaloby neodstránil ani do rozhodnutia odvolacieho súdu a keďže bez ich odstránenia
nie je možné v konaní pokračovať, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie o odmietnutí podania
žalobcu ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovi nič nebráni, aby podal opakovane návrh na začatie
konania na súd, avšak musí zobrať do úvahy tú skutočnosť, že o jeho návrhu môže súd začať konať len

za stavu, že jeho návrh bude dostatočne zrozumiteľný, určitý a zároveň aj vykonateľný.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný,
preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).