Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/535/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113234610
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113234610.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobcu Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice,
proti žalovanému: 1/ VISK, s.r.o., Národná trieda 39, Košice, IČO: 36 600 881, 2/ C. J., R.. X.X.XXXX,
bytom J., R.Á. T. XX, obaja zastúpení JUDr. Eugenom Kostovčíkom, Gelnická 33, Košice, o určenie
neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 40C/346/2013-158 z 18.6.2015

Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 40C/346/2013-158 zo dňa 18.6.2015
návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právny úkon - záložná

zmluva uzatvorená 23.11.2011 medzi žalovaným v 2/ rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 1/
rade ako záložcom, v ktorej záložca poskytol nehnuteľnosť vedenú v správe katastra Košice na LV č.
XXXXX, okres J. X., V. J. - A. H., J.. Ú. F., parc. č. 2954/21 ako záloh, je neplatný. Návrh odôvodnil tým,
že 16.6.2010 Daňový úrad Košice I ako správca dane zriadil na zabezpečenie daňového nedoplatku
vyplývajúceho z rozhodnutia Daňového úradu zo dňa 22.7.2009 č. 695/231/61357/09//Duv záložné
právoknehnuteľnostižalovaného v1/radeako daňovéhodlžníkarozhodnutímč.695/340/49916/10/Bly

zo dňa 16.6.2010 v spojení s opraveným rozhodnutím zo dňa 12.7. ( zabezpečujúci daňový nedoplatok v
sume 8.857,36 EUR. Následne rozhodnutím zo dňa 15.4.2013 Daňový úrad Košice zrušil rozhodnutie zo
dňa 16.6.2010, ktorým bolo určené záložné právo k nehnuteľnosti a dňa 12.11.2013 zriadil záložné právo
k nehnuteľnostiam na novo (vo vzťahu k daňovému nedoplatku vo výške 53.905,77 EUR). Kontinuita
zákazu nakladania s predmetom záložného práva pre žalovaného v 1.rade, teda podľa žalobcu trvá
nepretržite odo dňa 23.6.2010, (čo je deň vykonateľnosti rozhodnutia zo dňa 16.6.2010) až do dňa

podania žalobného návrhu, pričom Daňový úrad Košice v čase podania žaloby evidoval u žalovaného
v 1/ rade daňové nedoplatky spolu vo výške 53.905,77 EUR. Aplikujúc ust. § 165 a článok VI zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) spolu s ust. § 71 ods. 1 a 7, § 2 ods. 1,2,3,6 a 7, §
11 ods. 1až 6, § 12, § 20 ods. 1 až 9 a § 30a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov,
za súčasnej aplikácie ustanovení § 34, § 35 ods. 1,2 a § 39 OZ súd prvej inštancie konštatoval, že na
základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Daňový úrad Košice I rozhodnutím zo dňa

7.6.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.7.2010 zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam
daňového dlžníka VISK, s.r.o., Národná trieda 39, Košice( žalovaného v 1.rade ) k nehnuteľnostiam
vedeným na liste vlastníctva KN č. XXXXX, okres J. X., obec J. A.Ý. H., kat. územie F., parc. č.
2954/21, ktorým počas trvania záložného práva v zmysle ust. § 71 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. zakázal
daňovému dlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez súhlasu správcu dane. Katastrálny
úrad v Košiciach rozhodnutím zo dňa 28.12.2001 V-9874/11 povolil vklad záložného práva do katastra

nehnuteľností na predmetnú nehnuteľnosť v prospech žalovaného v 2.rade na základe zmluvy o zriadení
záložného práva uzavretej medzi žalovaným v 2.rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 1.radeako záložcom, ktorou bola zabezpečená zmluva o pôžičke ( ktorou záložný veriteľ poskytol záložcovi
peňažnú pôžičku vo výške 235.403 EUR). Z vyjadrenia svedka S.. W. R., zamestnanca Katastrálneho
úradu vyplynulo, že Katastrálny úrad v Košiciach mal za to, že Daňový úrad Košice I udelil súhlas so

zriadením záložného práva v úradnom zázname z osobného jednania zo dňa 23.11.2011, v ktorom
je uvedené, že správca dane berie informáciu o tom, že bude zriadené záložné právo k predmetnej
nehnuteľnosti v prospech druhého veriteľa - žalovaného v 2.rade k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca
tvrdil, že Daňový úrad Košice I, ktorý bol v predmetnom období správcom dane žalovaného v 1.rade,
neudelil súhlas so zriadením záložného práva, v úradnom zázname zo dňa 23.11.2011 ( ktorý bol

ale vyhotovený 24.11.2011 ) iba vzal na vedomie informáciu žalovaného v 2.rade, že bude zriadené
záložné právo k nehnuteľnosti daňového dlžníka žalovaného v 2.rade na predmetnú nehnuteľnosť.
Uvedenú skutočnosť potvrdila svedkyňa S.. Ľ. D. O. S.. X. R., zamestnankyne žalobcu. Žalovaní v
1. a 2.rade tvrdili, že žalovaný v 2.rade sa dostavil na daňový úrad za účelom zabezpečenia súhlasu
so zriadením záložného práva potom ako mu ústne na Katastri nehnuteľnosti bolo oznámené, že bez
súhlasu daňového úradu návrh na zriadenie záložného práva nebude vôbec prijatý. Dňa 24.11.2011 sa

dostavil na daňový úrad, kde s ním bol spísaný úradný záznam, S.. D. mu mala povedať, že nikdy nič
také nerobila, že nevedia akú formu má mať súhlas a mala sa vyjadriť, že nemajú nič proti tomu, aby bolo
zriadené záložné právo a spísali úradný záznam. Tvrdil, že deň predtým telefonoval na daňový úrad,
kde mu bolo povedané, že musí doniesť záložnú zmluvu, keďže prázdna zmluva je zdrap papiera. Z
listinných dôkazov predložených žalobcom( vzťahujúcich sa na iné subjekty v obdobnej situácii ) mal súd

za preukázané, že Daňový úrad Košice I, ktorý bol v predmetnom období správcom dane žalovaného
v 1.rade dňa 18.9.2008 vydal daňovému dlžníkovi Plastokno, s.r.o. súhlas s nakladaním s predmetom
záložného práva ( na základe písomnej žiadosti o súhlas s prevodom nehnuteľnosti ) a Daňový úrad
Košice IV udelil súhlas na nakladanie s nehnuteľnosťami vo vlastníctve daňového dlžníka VSS, a.s. a
zriadenie záložného práva v prospech J & T banky, s.r.o. ako ďalšieho v poradí.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.Žalobca sa domáha
ako správca dane neplatnosti právneho úkonu, zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi
žalovaným v 2.rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 1.rade ako záložcom k nehnuteľnosti, ku
ktorej bolo zriadené záložné právo daňovým úradom. V súlade s ust. § 71 ods. 7 zák. č. 511/1992
Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva sa pre platnosť právnych úkonov

týkajúcich sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva vyžaduje
predchádzajúcisúhlassprávcudane.Vkonanínebolosporné,žekpredmetnejnehnuteľnostiboloplatne
zriadené záložné právo daňového úradu, v tom čase správcom dane bol Daňový úrad Košice I, že
bola uzavretá zmluva o záložnom práve a že bol povolený vklad záložného práva Katastrálnym úradom
v Košiciach na základe úradného záznamu zo dňa 23.11.2011, ktorý bol ale spísaný 24.11.2011, čo

potvrdili ako žalovaný tak aj žalobca.
Spornou v konaní bola skutočnosť, či bol udelený predchádzajúci súhlas správcu dane k uzavretiu
zmluvy o zriadení záložného práva. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že potom ako sa
žalovanýv2.radedostavilnadaňovýúrad,daňovýúradspísalúradnýzáznamotom,žeberieinformáciu,
že bude zriadené záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti na vedomie a rovnopis úradného záznamu

odovzdal žalovanému v 2.rade.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že udelenie súhlasu správcu dane so zriadením záložného práva je
upravené v § 71 ods. 7 zák. o správe daní a poplatkov účinného ku dňu vyhotovenia úradného záznamu.
Podanie, ktoré urobil žalovaný v 2.rade dňa 24.11.2011 bolo podaním podľa ust. § 20 ods. 3 cit. zák.
V súlade s ust. § 20 ods. 5 cit. zák. je pre konanie rozhodujúci obsah podania aj keď je nesprávne

označené a musí byť z neho zrejmé, kto ho podáva a čoho sa týka a čo navrhuje. Podľa ust. § 20
ods. 9, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, je správca dane povinný
vyzvať subjekt, aby takéto podanie v určenej lehote odstránil a poučiť ho o následkoch spojených s ich
neodstránením. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa dostavil iba oznámiť, že bude zriadené záložné právo
a o tejto skutočnosti spísal úradný záznam a uviedol, že berie túto skutočnosť na vedomie. Žalobca

ako správca dane bol povinný po oznámení žalovaného v 2.rade, že bude zriadené záložné právo
postupovať v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, t.j. bol povinný poučiť žalovaného, ako
postupovaťprivyžiadanísúhlasuodsprávcudane,čožalobcaneurobil.Súdprvejinštancieďalejdôvodil,
že v obdobnej veci iného daňovníka-spol. Plastokno, s.r.o., keď sa dostavil zástupca daňového dlžníka a
oznámil, že zvažuje predaj nehnuteľnosti, takýmto spôsobom daňového dlžníka poučil (ako postupovať

privyžiadanísúhlasuodsprávcudane)azápisnicuoústnompojednávaníspísalaS..R.,ktorápodpísala
aj úradný záznam, ktorý bol vydaný 24.11.2011 žalovanému v 2.rade. Spol. Plastokno, s.r.o. na základe
poučenia následne dňa 17.9.2008 požiadala o súhlas s predajom nehnuteľnosti, zaplatila správny
poplatok 300,- Sk a nasledujúci deň po podaní žiadosti, Daňový úrad Košice I udelil súhlas s nakladaníms predmetom záložného práva. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle citovaného zákona bol
žalobca aj v tomto prípade, povinný spísať úradný záznam o skutočnostiach, že sa dostavil žalovaný
v 2.rade a oznámil, že bude zriadené záložné právo a mal ho zároveň poučiť o postupe pri udelení

súhlasu so zriadením záložného práva . V súlade s ust. § 12 cit. zák. mal tento úradný záznam opatriť
iba podpisom zamestnanca správcu dane, ktorý ho vyhotovil. Súčasťou úradného záznamu mal byť aj
údaj o tom, že žalovaný v 2.rade bol poučený a to s poukazom na ust. § 11 cit. zák., na ktoré odkazuje
ako na ďalšie náležitosti úradného záznamu ust. § 12 cit. zák. Aj keď v ust. § 11 cit. zák., na ktorý
odkazuje ust. § 12 o úradnom zázname je uvedené, že rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá

správca dane účastníkovi, s ktorým ústne pojednával, zo samotnej definície úradného záznamu podľa
§ 12 cit. zák. vyplýva, že úradný záznam zachytáva ústne podania, oznámenia, poznámky, obsahy
telefonickýchhovorov,vzťahujúcesanavecazistenésprávcomdane,pričompriust.§12jeuvedené,že
na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane ust. § 11, z podstaty úradného záznamu
má súd za to, že na úradný záznam sa nevzťahuje ustanovenie § 11 ods. 5 cit. zák. a to, že rovnopis
zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá správca dane účastníkovi konania, ak účastník požiada o vydanie

rovnopisu, môže ísť iba o vydanie rovnopisu zápisnice alebo kópií zápisnice v súlade s ust. § 11 a
ak žiada účastník rovnopis, v tom prípade je povinný správca dane spísať zápisnicu a nie úradný
záznam. V úradnom zázname uviedol žalobca, že oznámenie žalovaného v 2.rade o budúcom zriadení
záložnéhoprávaberienavedomie.Súdprvejinštancieuzavrel,žeúradnýzáznamvyhotovenýžalobcom
nespĺňa náležitosti úradného záznamu podľa ust. § 12 ( keďže úradný záznam má zachytávať podania,

oznámenia, poznámky, odkazy vzťahujúce sa na vec zistené správcom dane a úradný záznam vydaný
žalobcom obsahuje aj vyjadrenie daňového úradu, že správca dane berie na vedomie ) nie je možné
tento úradný záznam považovať za úradný záznam podľa ust. § 12 ale ide o listinu, v ktorej daňový
úrad deklaruje, že žalovaný v 2.rade oznámil, že bude zriadené záložné právo a daňový úrad vyjadruje
svoje stanovisko, že skutočnosť, že bude zriadené záložné právo berie na vedomie. Aj keď vyjadrenie

daňového úradu v listine, že berie na vedomie zriadenie záložného práva neobsahuje náležitosti súhlasu
so zriadením záložného práva v zmysle listín, ktoré predložil daňový úrad z predmetného obdobia a
to Daňovým úradom Košice IV a nebola splnená poplatková povinnosť za žiadosť o udelenie súhlasu,
z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nepredložil ani jeden súhlas so zriadením záložného
právavobdobnejvecivyhotovenýzamestnankyňamiS..R.aJUDr.D.,ktorémalitvrdiť,žetakétosúhlasy

neurobili, predložil iba súhlas s prevodom nehnuteľností, za Daňový úrad Košice I, ktorý bol v tom čase
správcom dane žalovaného v 1.rade a predložil iba súhlasy s nakladaním iných daňových úradov a to
Daňový úrad Košice IV, Daňový úrad Trebišov, ktoré boli zlúčené do jedného daňového úradu neskoršou
legislatívouažpospísaníúradnéhozáznamu.Vzáveresúdprvejinštancieuviedol,že posúdilvyjadrenie
daňového úradu ( že berie na vedomie, že bude zriadené záložné právo) podľa výkladu vôle daňového

úradu, keďže prejav vôle daňového úradu vyjadrením zobratia na vedomie považuje v súlade s ust. § 35
ods. 1 Obč. zák. za súhlas so zriadením záložného práva. Opačný výklad uvedeného vyjadrenia by bol v
rozpore s ust. § 2 zák. o správe daní a poplatkov a to aj s poukazom na ust. § 2 ods. 7 cit. zák., v zmysle
ktorého všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti s poukazom na
konanie Daňového úradu Košice I v obdobnej veci Plastokno, s.r.o., kde po oznámení, že zvažujú predaj

nehnuteľnosti, na ktorú má Daňový úrad Košice I zriadené záložné právo, bol účastník poučený ako
postupovať pri vyžiadaní súhlasu od správcu dane, k čomu v danom prípade nedošlo. S poukazom na
vyššie uvedené mal súd za preukázané, že právny úkon zriadenie zmluvy o záložnom práve je platným
právnym úkonom, keďže súd dospel k záveru, že bol udelený v súlade s ust. § 71 ods. 7 zák. o správe
daní a poplatkov súhlas správcu dane s predmetným úkonom. Preto súd návrh o určenie neplatnosti

predmetného právneho úkonu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a vyslovil, že o trovách konania súd
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd nesprávne právne

posúdil vec, keď zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery a nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Citujúc ust. § 35 ods.1,2 OZ
žalobca poukázal pravidlá pri výklade právneho úkonu a na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného
dokazovaniavovzťahukvôlizamestnancovdaňovéhoúraduprivydávanírovnopisuúradnéhozáznamu.
S poukazom na ust. § 34 a nasledujúce OZ a podľa ust. § 71 ZSD žalobca na podklade zabezpečeného

dôkazného stavu vrátane jednoznačného postoja zamestnancov žalobcu ako svedkov vyjadril názor,
že súd nesprávne posúdil postup žalobcu zdokumentovaný v úradnom zázname, v ktorom sa zachytáva
podanie informácie žalovanými, že bude zriadené záložné právo k nehnuteľnosti žalovaného, ktorá bola
predmetom zákonného záložného práva žalobcu, ako súhlas s nakladaním konkrétne so zriadenímzáložného práva. Opakovane poukázal na to, že písomný popis stretnutia v úradnej zázname žalobcu
nebol vyhotovený za účelom prejaviť akúkoľvek vôľu, teda nie je prejavom vôle žalobcu, vyjadriť sa
k vzniku, zmene alebo zániku akýchkoľvek práv. Úradný záznam zo stretnutia bol vyhotovený iba za

účelom zdokumentovať skutočnosť, ktorá sa stala a tento interný dokument žalobcu bol žalovaným
vyžiadaný bez uvedenia dôvodu a vysvetlenia, že ho žalovaný predloží ako prejav vôle na inom orgáne
verejnej správy. Zároveň žalobca upozornil na nezrovnalosti a nejasnosti dokazovania vo veci dátumu
podpísania záložnej zmluvy zo dňa 23.11.2011, vyplývajúce z výsluchu žalovaného v 2. rade a vyjadril
názor, že žalovaní nakladali s predmetom záložného práva neoprávnene už v čase podpisu záložnej

zmluvy, t.j. dňa 24.11.2011, pred osobným stretnutím, z ktorého bol vyhotovený úradný záznam , ktorý
súd vyhodnotil ako súhlas udelený podľa § 71 odsek 7 ZSD. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaní v 1. a 2.rade vyjadrili písomne tak, že žiadali, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Košice I ako vecne správny potvrdil, nakoľko nesúhlasili s tvrdeniami žalobcu

uvedenými v odvolaní, majúc za to, že konštatovania žalobcu sú v extrémnom rozpore s obsahom
spisov, s vyjadrením zástupkyne žalobcu na pojednávaniach a najmä s výpoveďou svedkov S.. D.Á.
O. S.. R.. Podľa žalovaných postoj zamestnancov žalobcu vôbec nie je jednoznačný, práve naopak
v mnohých prípadoch je vnútorne rozporný, pričom ide o rozpory takého charakteru a rozsahu, že s
ich existenciou sa spája evidentné porušenie zákonnosti. Žalovaní sa v dobrej viere domnieval, že

postup správcu dane je právne relevantný, úradný záznam bol vydaný za účelom zriadenia záložného
práva, a teda nemohlo dôjsť a ani nedošlo k zneužitiu úradného záznamu ako súhlasu správcu dane
na nakladenie s predmetom záložného práva. Podľa názoru žalovaných z vyjadrenia S.. D. vyplýva,
že úradný záznam bol vydaný pre žalovaného za účelom zriadenia záložného práva a pokiaľ žalobca
poukazoval na spornosť úradného záznamu ním uvádzané nedostatky idú plne na vrub správcu dane

a nie je možné z nich vyvodiť dôsledky nepriaznivé pre žalovaných. Podľa žalovaných neplatnosti
právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto porušením svojich povinností sám spôsobil pochybnosti
o obsahu a forme úkonu.

4. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

5. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach

odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné ,preto rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie ,pretože neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia .

7. Žalobca podané odvolanie odôvodniť tým, že súd nesprávne vec právne posúdil , keď zo zisteného
skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery a tým,že nepoužil správne ustanovenia právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods1
písm.h/a podľa§205ods.2písm.f/O.s.p.,účinnéhovčasepodaniaodvolania(účinnéhodo30.6.2016),
ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm b/ a h/ CSP (účinného od 1.7.2016)

8. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,

ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.9. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods.1 písm.a/ až h/ O.s.p.( a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v
konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodovalsenát,h)súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a

nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,
pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený
zmier).

10. Nová úprava ( CSP ) prepracovala odvolacie dôvody vzťahujúce sa na procesné vady konania v
dôsledkuzmenykoncepciecivilnéhoprocesu,pričomvzákladnýchrysochbolaprebratápredchádzajúca

úprava, došlo však k jej formulačnej úprave. Dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového poriadku
môžu byť vady konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods.1 písm a),b),c),d) CSP ktorý
zahŕňa odlišne rozšpecifikované a formulačne upravené dôvody obsiahnuté v § 205 ods.2 písm.a/,b/
O.s.p..

11. V zmysle Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo

porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu

rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa článku
46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom
(§ 365 ods. 1 písm b/ CSP )

12. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím

súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

13. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 v odôvodnení rozsudku súd okrem iného stručne ,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, a ako vec právne posúdil.

14. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. § 220 ods. 2 CSP, pretože povinnosť súdu

riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení
sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetkyskutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v
ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom

kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať
v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nepreskúmateľný je rozsudok vtedy, ak dôvody neobsahuje,
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými

otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

17.To,žeprávonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladnézásadyspravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný súd SR už
opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

18. Súd prvej inštancie v danom prípade správne považoval za nesporné to, že k predmetnej
nehnuteľnosti bolo platne zriadené záložné právo daňového úradu, ako aj skutočnosť, že bola

uzatvorená predmetná zmluva o záložnom práve a bol povolený vklad záložného práva Katastrálnym
úradom v Košiciach na základe úradného záznamu spísaného dňa 24.11.2011 .Rovnako správne
konštatoval, že spornou v konaní bola tá skutočnosť, či bol , alebo nebol udelený predchádzajúci súhlas
správcu dane k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva. Nakoľko zápis v katastri nehnuteľností
bol realizovaný na základe predloženia úradného záznamu ( zo dňa 24.11.2011) súd prvej inštancie

správne postupoval , keď za rozhodujúce považoval posúdenie, či túto listinu možno považovať za
relevantný súhlas, ktorý je vyžadovaný v zmysle platných právnych predpisov ( bez ktorého by zmluva
nebola platná). Z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že súd prvej inštancie po konštatovaní, že v
úradnom zázname žalobca uviedol, že oznámenie žalovaného v 2.rade o budúcom zriadení záložného
práva berie na vedomie ,sa zaoberal iba tým, ako mal žalobca správne postupovať . Následne v

odôvodnení rozhodnutia súd iba odôvodnil prečo tento úradný záznam vyhotovený žalobcom nespĺňa
náležitosti úradného záznamu podľa ust. § 12 a prečo ho nie je možné považovať za úradný záznam,
ale za listinu, v ktorej daňový úrad deklaruje, že žalovaný v 2.rade oznámil, že bude zriadené záložné
právo a daňový úrad vyjadruje svoje stanovisko, že skutočnosť, že bude zriadené záložné právo berie
na vedomie. Z uvedeného zdôvodnenia však žiadnym spôsobom nie je možné vyvodiť na základe akých

úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa jedná o súhlas daný v zmysle §71 ods.1 z.č.511/1992
Zb.o správe daní. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým v akej forme, akým spôsobom je možné
udeliť takýto súhlas ( neposudzoval formálne požiadavky a náležitosti súhlasu ). Odvolací súd má za to,
že samotná skutočnosť, že vyhotovený úradný záznam nespĺňa náležitosti úradného záznamu nemôže
odôvodňovať záver o tom, že táto listina je súhlasom (spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorým má byť

vyjadrený súhlas). Rovnako nesplnenie poučovacej povinnosti, resp. nedodržanie správneho postupu
žalobcu po oznámení o zriadení záložného práva, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že súhlas daný
bol. K uvedenému odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že tu vyplynuli z dokazovania aj ďalšie
nedostatky(napr.nezaplatenýpoplatok)ktorýmisasúdprvejinštancienezaoberal. Určitýlogickýrozpor
vyplýva aj z ďalšieho odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, keď na jednej strane súd uzavrel, že

úr. záznam považuje za súhlas a na druhej strane konštatoval, že vyjadrenie daňového úradu v listine,
že berie na vedomie zriadenie záložného práva neobsahuje náležitosti súhlasu so zriadením záložného
práva v zmysle listín, ktoré predložil daňový úrad z predmetného obdobia. V nadväznosti na uvedené
súd prvej inštancie iba poukázal na skutočnosť, že žalobca nepredložil ani jeden súhlas so zriadením
záložného práva v obdobnej veci vyhotovený zamestnankyňami S.. R. O. S.. D., avšak neuviedol aký

záver z tohto konštatovania vyvodil. V závere odôvodnenia súd prvej inštancie iba uzavrel, že posúdil
vyjadrenie daňového úradu (že berie na vedomie, že bude zriadené záložné právo ) podľa výkladu
vôle daňového úradu, keďže prejav vôle daňového úradu vyjadrením zobratia na vedomie považoval
v súlade s ust. § 35 ods. 1 Obč.zákonníka za súhlas so zriadením záložného práva, avšak opäť bez
akéhokoľvek vysvetlenia na základe akých skutočností a akých úvah dospel k takémuto záveru. Súd

prvej inštancie síce citoval § 35 ods.1,2 OZ, ale neozrejmil z čoho vyvodil záver o vôli žalobcu udeliť
súhlas, najmä s poukazom na to, že jazykový prejav v listine z 24.11.2011 je v rozpore so záverom súdu
o vôli žalobcu ( keďže v listine je údaj o tom, že žalobca berie na vedomie, že bude zriadené záložné
právo ).Žiadne z tvrdení súdu prvej inštancie, t.j. tvrdenie o tom, aký postup mal byť zachovaný, anitvrdenie o nedostatkoch úradného záznamu nie sú spôsobilými dôvodmi, ktoré by mohli osvedčiť vôľu
daňového úradu, resp. z ktorých by mohol byť vyvodený záver o tom, že súhlas bol daný, preto odvolací
súd má jednoznačne za to, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou, či súhlas bol alebo nebol

daný a žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver o tom, že súhlas daný bol). Z uvedeného dôvodu
rozsudok súdu prvej inštancie je jednoznačne nepreskúmateľný .

19. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre
potvrdenie, ani zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ CSP

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

20. Po zrušení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opakovane podrobiť skúmaniu predmetný
právny úkon a postup účastníkov ktorý mu predchádzal ,s dôrazom na posúdenie, či tento právny úkon
spĺňa náležitosti súhlasu so zriadením záložného práva. Zároveň bude potrebné aby sa vysporiadal aj s
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vo vzťahu k výkladu právneho úkonu a prejavu vôle žalobcu

až následne bude možné rozhodnúť , s tým, že rozhodnutie musí byť jasne a zrozumiteľne odôvodnené
v zmysle vyššie uvedených zásad.

21. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).