Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/80/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7008899948
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7008899948.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobcu L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P., M. XX, zast.
advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova 20, proti žalovanému P.
V., nar. XX.X.XXXX, bytom O. U., B.Á. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 11 C
220/1998-226 zo 14.12.2007 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/220/1998-233 z 15.1.2008, okrem výroku o
trovách štátu, tak, že z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným

na LV č. XXX kat.úz. O. U. parc.č. 312/1 - orná pôda o výmere 3388 m2, parc.č. 312/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 119 m2, parc.č. 312/5 - orná pôda o výmere 774 m2, parc.č. 313 - záhrady o
výmere 1350 m2, parc.č. 314 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1118 m2 a rodinnému domu súp.č.
200 postavenému na parc.č. 314 tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu L. V. prikazuje novovytvorenú
parc.č. 312/7 - orná pôda o výmere 2141 m2, parc.č. 313/4 - záhrada o výmere 675 m2, parc.č. 314/4
- zastavaná plocha o výmere 559 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného P. V. p r i k a z u j e
novovytvorenú parc.č. 312/1 - orná pôda o výmere 1419 m2, parc.č. 312/2 - zastavaná plocha o výmere

119 m2, parc.č. 312/5 - orná pôda o výmere 602 m2, parc.č. 313/1 - záhrada o výmere 675 m2, parc.č.
314/1 - zastavaná plocha o výmere 559 m2 a rodinný dom súp.č. 200 postavený na parc.č. 314/1 ako
sú zakreslené na geometrickom pláne č.3/2012 vyhotoveného 28.1.2012 L. T. autorizačne overeného
30.1.2012 C.. R. U., N., ktorý tvorí prílohu č.3 doplnku č.1 k znaleckému posudku č.9/2010 vedeného
pod č. 3/2012 vyhotoveného znalcom L. T., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov 2.250 € v lehote 90 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov celého konania účastníkom n e p r i z n á v a.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX kat.úz. O. U.Ľ., parc.č. 312/1-orná pôda o výmere 4162 m2, parc.č. 312/2

zastavaná plocha o výmere 119 m2, parc. č. 313 záhrada o výmere 1350 m2, parc. č. 314 zastavaná
plocha o výmere 1118 m2 a k rodinnému domu č. 200 nachádzajúcemu sa na parc.č. 314 a vyporiadal
ho tak, že žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva parc.č. 314/2 zastavaná plocha dom, dvor o
výmere 559 m2, parc. č. 313/2 záhradu o výmere 675 m2 a parc. č. 312/3 orná pôda o výmere 2141m2. Žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva parc.č. 312/1 orná pôda o výmere 2021 m2, parc.
č. 313/1 záhrada o výmere 675 m2, parc. č. 312/2 zastavaná plocha o výmere 119 m2 a parc. č. 314/1
zastavaná plocha, dom, dvor o výmere 559 m2 a dom č. 200 na parc. č. 314/1, tak ako je zakreslené

na geometrickom pláne č. 14396238-191/95 z 12.12.1996, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.
Žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi ako náhradu sumu 2963,15 € (89.268,-Sk) do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 197,47 € (5.949,-Sk) do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a takisto žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 97,89
€ (2.949,-Sk) na účet Okresného súdu Košice-okolie do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách

konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi v pomere každý 1/2-
ice k celku, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, parc.č. 312/1, parc. č. 312/2, parc. č. 313, parc. č.
314 a domu súp. č. 200, postaveného na parc.č. 314.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z § 141 ods. 1 OZ a § 142 ods. 1 OZ, mal za
preukázané, že účastníci konania sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, preto žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovel a
podielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal tak, že nehnuteľnosti reálne rozdelil prvou alternatívou
navrhnutou znalcom v znaleckom posudku z 9.8.1999 (pozdĺžne). Tento spôsob rozdelenia považoval

za najspravodlivejší a najvhodnejší, pretože obaja podieloví spoluvlastníci majú rovnaké podiely, získajú
nehnuteľnosti rovnakej kvality, každý z nich bude vlastniť nehnuteľnosť aj na rovine, aj tiež so stúpaním,
zároveň bral do úvahy skutočnosť, že žalovaný má na parc.č. 312/2 postavený rodinný dom, ktorého je
výlučným vlastníkom, preto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného parc.č. 312/1, parc.č. 313/1,
parc. č. 312/2, parc.č. 314/1 a dom č. 200 na parc.č. 314/1, spolu vo výmere 3374 m2 a žalobcovi

parc. č. 314/2, 313/2 a 313/3, spolu vo výmere 3375 m2. Hodnotu nehnuteľnosti určoval na základe
znaleckého dokazovania pri zohľadnení, že dom súp.č. 200 bol postavený v roku 1937, ktorú skutočnosť
malpreukázanúpotvrdenímObecnéhoúraduvO.U..Zaviazalžalovanéhovyplatiťžalobcovináhraduza
podiel v rodinnom dome č. 200, ktorý prikázal v celosti do jeho vlastníctva v sume 6.245,29 € (188.145,50
Sk), náhradu za podiel v sume 114,25 € (3.442,-Sk) a náhradu za podiel maštale v sume 535,29 €

(16.126,-Sk), čo spolu predstavuje čiastku 6.894,83 € (207.713,50 Sk).

O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a oboch účastníkov zaviazal na náhradu trov,
pretože znalecké dokazovanie bolo vykonávané v záujme oboch účastníkov a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť sumu 197,47 € (5.949,-Sk) a žalovanému sumu 97,89 € (2.949,-Sk), nakoľko súčet záloh, ktoré

žalovaný zložil na znalecké dokazovanie bol o 99,58 € (3.000,-Sk) vyšší ako súčet záloh zložených
žalobcom.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 150 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa
výnimočnosť videl v predmete sporu prihliadajúc na skutočnosť, že žalobca a žalovaný sú v blízkom

príbuzenskom pomere a spor, ktorý medzi nimi vznikol v značnej miere narušil rodinné vzťahy. Ak by
bola priznaná niektorému z účastníkov náhrada trov konania, toto narušenie rodinných vzťahov by sa
ešte viac prehĺbilo.

Opravným uznesením č.k. 11C/220/1998-233 z 15.1.2008 súd prvého stupňa opravil výrok rozsudku,

ktorým uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi náhradu na vyrovnanie podielov, keďže správne
mala byť vyčíslená sumou 6.894,83 € (207.713,50 Sk). Uvedeným opravným uznesením opravil chybu
v počítaní pri výpočte náhrady za podiel na rodinnom dome, studni a maštale.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a

vecmuvrátiťnaďalšiekonanie.Malzato,žesúdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva sa nedohodli z dôvodu vysokej kúpnej ceny požadovanej žalobcom za predaj podielu,
poukazoval na to, že žalobca uvádzal nepravdivé skutočnosti, pretože 30 rokov nenamietal, že jeho

bratompostavenýaskolaudovanýrodinnýdomnazákladerozhodnutiaoprípustnostistavbyz30.6.1977
z dôvodu, aby sa zabránilo právnej neistote pri vlastníctve pozemkov do budúcna. Poukázal na to,
že bol určený aj stavebný obvod 700 m2 podľa priloženého geometrického plánu a snímky z mapy
evidencie nehnuteľnosti. Bol toho názoru, že tvrdenie, že pozdĺžne rozdelenie nehnuteľnosti v teréneje zaužívaný spôsob rozdelenia parciel je iba čiastočne pravdivé, pretože plot a múrik končí na konci
parciel 312/1 a 312/3 na zvyšných parcelách, vrátane svahovitej časti, spôsob užívania nehnuteľnosti
nikdy nebol zaužívaný a každý z účastníkov užíval svojvoľne tú ktorú časť zvyšných parciel. Poukazoval

na to, že ani v jednom prípade sa znalci nezaoberali inou alternatívou ako rozdelením pozemkov priečne
alebo pozdĺžne, hoci za danej situácie tak mohli a mali urobiť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa
pri rozhodovaní síce zobral do úvahy že má na parcele 312/2 postavený rodinný dom, ktorého je
výlučným vlastníkom, a preto prikázal do jeho výlučného vlastníctva pozdĺžne stojace parcely, avšak
svojímrozhodnutímprikázaldovýlučnéhovlastníctvajemuajstavbunaparceleč.314/1atorodinnýdom

súp.č. 200 a studňu a prikázal mu vyplatiť náhradu žalobcovi vo výške 6.894,83 € (207.713,-Sk), napriek
tomu, že počas celého konania viackrát uviedol, že finančné prostriedky na výplatu prípadnej náhrady
za realizáciu prvej alternatívy delenia nemá, je nezamestnaný a opatruje chorú matku a manželku. Mal
za to, že prikázaním stavby rodinného domu súp.č. 200, súd ho neprimerane zaťažil, pretože predmetnú
nehnuteľnosť za daných podmienok nechce, keďže nemá finančné prostriedky na výplatu podielu. Ďalej
namietal, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal dôvodmi osobného zreteľa pri prikázaní stavby

domu č. 200 do jeho vlastníctva, aj keď mohol predpokladať z jeho vyjadrení počas priebehu konania, že
nemá finančné prostriedky na vyplatenie náhrady žalobcovi. Napokon poukázal na to, že nie z vlastnej
viny nemohol pripojiť v čase rozhodovania o rozsudku dôkazy o výstavbe plánovanej obecnej cesty,
ktorej trasa je plánovaná naprieč parcelami 312/1 a 312/3, čím sa podstatne zmenia podmienky prístupu
k jednotlivým priľahlým parcelám.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd pri rozhodovaní v zmysle zákona je povinný
zohľadňovať všetky okolnosti, t.j., aby každý z účastníkov dostal pôdu rovnakej bonity a aby mal rovnakú
možnosť prístupu k hlavným komunikáciám, v tomto prípade podľa jeho názoru jednoznačne bolo
zistené, že na rozdelenej parcele má žalovaný postavený nový rodinný dom a jednoznačne bolo zistené,

že starý rodinný dom užíva žalovaný, pričom on ho neužíva. Obe stavby sú v rovnakej línii, a teda stoja
napozemku,ktorýpozrušenípodielovéhospoluvlastníctvapripadoljemu.Otázkaúzemnéhoplánovania
obce v prípade, že na rozdelené pozemky je prístup z miestnych komunikácií je právne irelevantný,
a teda takýto dôkaz súd vôbec vykonať nemusel. Bol toho názoru, že súd objektívne zistil všetky
podmienky na reálne rozdelenie nehnuteľnosti a odvolanie žalovaného považoval iba za účelové na

oddialenie riešenia tohto problému, o čom svedčí aj doterajšie správanie sa žalovaného, kde je jeho
zavinením právne jednoduchá vec sa musela riešiť 10 rokov.

Odvolací súd doplnil dokazovanie zadovážením stanoviska Obec O. U. o prípadnej existencii územného
plánu podľa ktorého by malo dôjsť k výstavbe cesty ktorej trasa je plánovaná naprieč parc. č.

312/1 a 313/3, z ktorého vyplýva, že obec nemá schválený územný plán; zadovážením znaleckého
posudku zakreslením možného priečneho delenia nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi podaného znalcom L. T. pod č. 9/2010, doplnku č.
1 k znaleckému posudku č. 9/2010, v ktorom bol vyhotovený geometrický plán na pozdĺžne delenie
predmetných nehnuteľností v troch alternatívach pri zohľadnení novovytvorenej parc.č. 312/5, ktorá

bola v katastri nehnuteľnosti zakreslená po rozhodnutí súdom prvého stupňa. Ide o totožné rozdelenie
ako bolo znázornené v znaleckom posudku - geometrickom pláne č. 14396238-191/95 z 12.12.1996
(podľa ktorého rozhodoval súd prvého stupňa) pri zohľadnení vyššie uvádzanej zmeny (vytvorenie a
zakreslenie do katastra nehnuteľnosti parc. č. 312/5). Zároveň si vyžiadal stanovisko Obce O. U., či
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sú ohrozené zosuvom

pôdy a z oznámenia Obce O. U. vyplynulo, že parc. č. 313 a 314 kat.úz. O. U. sa nachádzajú v rajóne
deluviálnych sedimentov, nie sú v tzv. akútnom pásme zosuvu, avšak pri výstavbe alebo predaji u každej
parcely je požadovaný geologický odborný posudok, ktorý je smerodajný pri určení, či uvedené parcely
sú alebo nie sú ohrozené zosuvom pôdy. Ďalej doplnil dokazovanie zadovážením stanovísk realitných
kancelárií o cene nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. 200.

Na základe doplneného dokazovania prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na pojednávaní
nariadenom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa, okrem výroku o trovách
štátu, podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerýmspoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu.

Citované zákonné ustanovenie upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva
a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov
vychádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný.

V danom prípade ako to vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa aj pred

odvolacím súdom, pozemky v podielovom spoluvlastníctve účastníkov sú reálne deliteľné, prístup na
pozemky je možný z dvoch protiľahlých strán, parc.č. 314 a 313 sú svahovitým terénom a nachádzajú
sa v blízkosti zosuvu, ktorý nastal v Obci O.Ž. U. po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. v
čase vykonávania dokazovania počas odvolacieho konania. Rodinný dom súp.č. 200, ktorý je takisto v
podielovom spoluvlastníctve účastníkov a je postavený na parcele č. 314 a nie je reálne deliteľný.

Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a dokazovania vykonaného v odvolacom
konaní z ktorého vyplynulo, že časť nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva (parc.č. 313 a parc. č. 314 kat.úz. O. U.) sa nachádzajú v geologicky problémovej

lokalite, pretože sa nachádzajú v rajóne deluviálnych sedimentov a aj keď nie sú v tzv. akútnom
pásme zosuvu, odvolací súd má za to, že existuje možnosť zosuvu pôdy aj na týchto parcelách, preto
neprichádza do úvahy reálna deľba predmetných nehnuteľností priečne. V takomto prípade by totiž
pozemky nachádzajúce sa v tejto problematickej lokalite boli prikázané do výlučného vlastníctva iba
jednému z účastníkov, teda jednému z podielových spoluvlastníkov. Keďže ako to vyplýva z cit. § 142

ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd je povinný
prihliadať na účelné využitie veci, odvolací súd má za to, že jediným možným spôsobom delenia
pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva účastníkov za danej situácie sa reálna deľba
pozdĺžne.

Odvolací súd sa priklonil k prvej alternatíve doplnku znaleckého posudku znalca L. T., ktorá je
zobrazená v prílohe č. 3 a zakresľuje súčasný užívací stav a z hľadiska účelného využitia oboch polovíc
nehnuteľnostijenajvyváženejšia,pritakomtodelenísúobečastiporovnateľnéajzhľadiskašírkyvstupov
na pozemky (sú približne rovnaké s minimálnym rozdielom). Ako už bolo vyššie uvedené, ide v podstate
o totožne rozdelenie ako vykonal súd prvého stupňa, ale so zohľadnením zmeny vykonanej žalovaným

v katastri nehnuteľností (zakreslenie parc.č. 312/5 vytvorenej z časti parc. č. 312/1).

Vzhľadom na odstup času od rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. od vykonania znaleckého
dokazovania za účelom zistenia ceny rodinného domu, ktorý je predmetom tohto konania, keďže
žalovaný žiadal vyhotovenie nového znaleckého posudku na určenie ceny rod. domu, odvolací súd,

v záujme hospodárnosti konania nenariadil nové znalecké dokazovanie, ale zisťoval jeho hodnotu
prostredníctvom realitných kancelárií. Z oznámenia realitnej kancelárie VRK REAL PLUS s.r.o.
vyplynulo, že nehnuteľnosť, resp. dom, pokiaľ sa nachádza v lokalite, ktorá si vyžaduje geologický
odborný posudok a dom je v zlom stave bolo by potrebné ho zbúrať, náklady na zbúranie domu
a odvoz odpadu by presiahli hodnotu samotného pozemku, podľa ich názoru takáto nehnuteľnosť

je veľmi ťažko predajná, resp. nepredajná, nakoľko na trhu o takéto nehnuteľnosti nie je záujem. Z
oznámenia realitnej kancelárie AEM REALITY s.r.o. vyplynulo, že súdom popísaná nehnuteľnosť je pred
koncom predpokladanej životnosti, je umiestnená v blízkosti lokality s aktívnym zosuvným pásmom,
jej rekonštrukcia, prípadne jej rozšírenie si vyžadujú geologické posúdenie pozemku, na ktorom sa
nachádza. Všetky tieto uvedené príčiny negatívne ovplyvňujú trhovú cenu predmetnej nehnuteľnosti,

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v geologických problémových lokalitách, prípadne v ich blízkosti sú
v súčasnosti veľmi ťažko predajné, cena podobných nehnuteľností, čo sa týka dispozičného riešenia
použitých materiálov, užívania, veku a v neposlednom rade situovaných v problematickej lokalite sa
pohybuje od 3.000 do 4.500 €.Vzhľadom na to, že rodinný dom súp.č. 200 sa nachádza na tej časti pozemku, ktorá bola prikázaná

do výlučného vlastníctva žalovaného, odvolací súd (keďže nie je reálne deliteľný) ho prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného. Pri určovaní hodnoty predmetných nehnuteľností odvolací súd
vychádzal z § 136 O.s.p.. Prihliadol na výsledok znaleckého dokazovania v súvislosti so zisťovaním
ceny predmetnej nehnuteľnosti pred súdom prvého stupňa a oznámenia realitných kancelárií. Určil
hodnotu tejto nehnuteľnosti sumou 4.500 € majúc za to, že táto cena odzrkadľuje nepriaznivú lokalitu,

ktorej sa rodinný dom nachádza, takisto odzrkadľuje zníženie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti oproti
pôvodnému zisteniu znaleckým dokazovaním z dôvodu jej neužívania, s prihliadnutím aj na skutočnosť,
že bola postavená v rokoch 1920 až 1922. Dospel k záveru, že i keď predmetná nehnuteľnosť je ťažko
predajná, resp. nepredajná, táto skutočnosť neznamená, že nehnuteľnosť nemá hodnotu, ale jej cena
je podstatne nižšia, než bola určená znaleckým posudkom v roku 2007.

Nakoľko po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa nastala zmena v označení parciel, ako už bolo
vyššie uvedené nebolo možné potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zrušoval a vyporiadaval
podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbou pozemkov pozdĺžným delením, ale bolo potrebné napriek
tomu,žeajodvolacísúdzrušovalavyporiadavalpodielovéhospoluvlastníctvoreálnoudeľboupozemkov
pozdĺžnym delením zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa.

Keďže do výlučného vlastníctva žalobcu boli prikázané pozemky v celkovej výmere 3375 m2 a do
výlučného vlastníctva žalovaného pozemky v celkovej výmere 3374 m2 a výška spoluvlastníckych
podielov žalobcu a žalovaného bola v rozsahu 1/2-ice k celku, odvolací súd mal za to, že takáto
deľba zohľadňuje ich reálny podiel, preto žiadny z účastníkov nemá povinnosť druhému nahrádzať

na vyrovnanie podielov žiadnu finančnú čiastku. Náhrada na vyrovnanie podielov prichádza do úvahy
iba v časti týkajúcej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súp. č.
200, postaveného na parc.č. 314. Pri zohľadnení výšky spoluvlastníckych podielov (v rozsahu 1/2-
ice každého z účastníkov), odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za
jeho podiel k predmetnej nehnuteľnosti vo výške 2.250 €, t.j. polovicu z hodnoty nehnuteľnosti určenej

čiastkou 4.500 €. Pri zohľadnení nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, ale aj skutočnosti, že
predmetný spor je vedený od r. 1998, odvolací súd uložil žalovanému povinnosť náhradu na vyrovnanie
podielov zaplatiť žalobcovi v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre

nepriznanie náhrady trov konania odvolací súd videl predovšetkým v predmete sporu, majúc za to, že
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v danom prípade bolo v záujme oboch účastníkov,
žekuzavretiudohodyozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvamimosúdnoucestounedošlo
zavinením oboch účastníkov konania, navyše ide o blízky príbuzenský pomer a predmetný spor narušil
rodinné vzťahy.

Odvolací súd výrok rozsudku o trovách štátu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko mal za to, že v tomto prípade došlo
k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu
procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza,
ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie okrem iného, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného

vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132
O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad
prečoniektoréznichpokladázanevierohodné,prečoniektoréodmietolvziaťpriformulovanírozhodnutia
doúvahy,prípadneajprečosaniektorýmidôkaznýminávrhmiodmietolzaoberaťvôbec.Tietonedostatky
odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov štátu súd prvého stupňa síce citoval
ustanovenie z ktorého vychádzal, uviedol, že oboch účastníkov zaviazal na znášanie trov konania
v rozsahu 1/2. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa však nie je zrejmé, či skúmal splnenie podmienok
vyplývajúcich z § 148 ods. 1 O.s.p. pri splnení ktorých možno uložiť účastníkovi povinnosť znášať trovy
štátu, pretože štát má právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli proti tomu z účastníkov, ktorý by podľa

výsledku konania mal povinnosť na náhradu nákladov konania druhému účastníkovi, pokiaľ ovšem
zároveň u neho nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenie od súdnych poplatkov.

Nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov alebo nezrozumiteľnosť dôvodov a pre toho účastníka konania, ktorému bola

nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, to znamená odňatie jeho možnosti konať
pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využitie jeho procesného
práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním (§ 201 veta prvá O.s.p.), lebo ak
rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo tieto dôvody sú nedostatočné a prípadne nezrozumiteľné,
v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť

rozhodnutia, prípadne postupu súdu prvého stupňa. Preto ak rozhodnutie súdu prvého stupňa je
preskúmateľné lebo neobsahuje žiadne alebo nezrozumiteľné alebo nedostatočné dôvody, prichádza
do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o trovách štátu nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, preto ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o náhrade trov štátu, toto
rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.