Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316010252
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5316010252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 20. júna 2019 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal
odvolanie obžalovaného E. W. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/55/2016 z 11.2.2019
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/55/2016
z 11.2.2019.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného E. W., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom Z., J. XX, okres Z.,

podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora,
Pv 22/16/5502 z 1.6.2016 pre skutok, že

ako otec detí: W. W., nar. X.X.XXXX, študenta ŽU Žilina a Y. W., nar. XX.X.XXXX, študentky UMB

Banská Bystrica, obaja bytom u svojej matky, X. I. N. XXX, okres J., úmyselne riadne na tieto deti
neplatil výživné v dobe od mesiaca júl 2015 najmenej do podania obžaloby, k vyživovacej povinnosti
bol aj zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Čadca pod sp.zn. 15P/51/2010 zo dňa 12.1.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2011, a to prispievať mesačne na syna W. sumou 65,- Eur a dcéru
Y. sumou 65,- Eur, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí a za uvedené obdobie na
výživnomdlhujenajmenej1430,-Eur,pričomobvinenývdobe,keďneplatilvýživnébolpráceneschopný,
avšak riadne si neplnil svoje povinnosti pacienta, chodiť na kontroly, vyšetrenia a hospitalizácie, pričom
sa opakovane nedostavoval na predvolanie lekára, čím sa neodôvodnene umelo predlžovala doba

práceneschopnosti, bol aj evidovaný na príslušnom úrade práce, pričom mal k dispozícii aktuálny
prehľad voľných pracovných miest, poberal dávky v hmotnej núdzi, pričom vedel, že má vyživovaciu
povinnosť voči svojím deťom, a skutok spáchal hoci bol rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.
1T/93/2013 zo dňa 24.11.2014, právoplatný 24.1.2015, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky do 24.1.2017,

kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný E. W. uznaný za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho

obhajcu. V odvolaní uviedol, že s výrokom prvostupňového rozsudku sa nestotožňuje, nakoľko súd pri
posudzovaní jeho viny nedostatočne posúdil jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného
činu, a to subjektívnu stránku. Prvostupňovému súdu postačovalo pri preukazovaní subjektívnej stránky
samotné zistenie, že si neplnil vyživovaciu povinnosť, avšak ďalej nevyvíjal aktivitu smerom k zisťovaniu
jehoosobnýchasociálnychpomerov,vdôsledkuktorýchniejeschopnýzamestnaťsanatrvalýpracovný
pomer, resp. zamestnať sa tak, aby príjem z prípadnej ekonomickej činnosti postačoval na krytie potrieb

jeho detí, jeho samotného a rovnako nezisťoval zdravotné problémy, ktoré sú príčinou jeho sociálnych
pomerov. Uviedol, že v dôsledku svojho zdravotného stavu dokáže denne stáť na nohách 4 až 5 hodín,
pričom zdravotné problémy u neho pretrvávajú 5 až 6 rokov. Liečil sa u reumatológa a ortopéda s tým, že
jeho zdravotné problémy u neho pretrvávajú dlhodobo. Prvostupňový súd vzhľadom na tieto skutočnosti
nezisťoval do akej miery jeho osobné pomery vplývajú na jeho možnosť zamestnať sa a zaobstarať

si adekvátny príjem na zabezpečenie potrieb jeho detí a jeho vlastných potrieb. Bez náležitého
preskúmania jeho osobných pomerov nie je možné považovať subjektívnu stránku trestného činu podľa
§ 207 Tr. zák. za preukázanú. Vzhľadom na tieto nedostatky v dokazovaní považuje napadnutý rozsudok
okresného súdu za nezákonný, nesprávny a nespravodlivý. Nesúhlasí ani s postupom prvostupňového
súdu, ktorý ukladal trest podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., a to po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o jeho predchádzajúce odsúdenie súdom bolo rozhodnuté, že sa osvedčil a hľadí sa na
neho, akoby nebol odsúdený. Vzhľadom na jeho osobné a sociálne pomery nie je dôvodné ani uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom
a že toto je dôvodné, avšak z iných dôvodov než sú v ňom uvedené.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, avšak vykonané dôkazy nevyhodnotil dôsledne a dospel tak k nesprávnemu záveru o vine
obžalovaného.

Zo skutku uvedeného v napadnutom rozsudku vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného, keď

neplatil výživné od 14.6.2016 do 11.2.2019, teda do dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku. Zo skutku
uvedeného v obžalobe z 1.6.2016 vyplýva, že obžaloba bola podaná na obžalovaného pre skutok
spočívajúci v tom, že neplatil výživné od mesiaca júl 2015 najmenej do podania obžaloby - t.j. do
1.6.2016. Z uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia z 2.1.2016 vyplýva, že v tomto
je uvedený skutok tak, že obžalovaný neplatil výživné od mesiaca júl 2015 do 2.1.2016. Z vykonaných

dôkazov, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný bol v období od 9.6.2014
do 13.6.2016 práceneschopný. Zo spisu je zrejmé, že táto skutočnosť bola známa už v prípravnom
konaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd konštatuje, že obžalovaný vzhľadom
na to, že bol od 9.6.2014 do 13.6.2016 práceneschopný, objektívne nebol schopný plniť vyživovaciu
povinnosť, a preto nemohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy.

Prvostupňový súd vzhľadom na túto skutočnosť preto upravil skutkovú vetu s tým, že obžalovaný
úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť od 14.6.2016 do vyhlásenia rozsudku - 11.2.2019.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že prvostupňový súd uznal obžalovaného za vinného pre neplatenie
výživného od 14.6.2016 do 11.2.2019, čo je nepochybne obdobie až po podaní obžaloby - ktorá bola

podaná 1.6.2016. Obdobie do 14.6.2016, kedy obžalovaný nemal platiť výživné, prvostupňový súd do
skutku nezahrnul z dôvodu, že neplatenie výživného obžalovaným do tohto času nie je trestným činom.
Možno teda konštatovať, že obžalovaný bol uznaný za vinného pre skutok, ktorý začal páchať až po
podaní obžaloby. Ako bolo už vyššie uvedené pre tento skutok však nebolo začaté trestné stíhanie aobžalovanému nebolo vznesené obvinenie a nebola na neho podaná ani obžaloba, keďže obžalovaný
začal tento skutok páchať až po podaní obžaloby. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd uznal
obžalovaného za vinného pre skutok, pre ktorý mu nebolo vznesené obvinenie a pre ktorý nebola na

neho ani podaná obžaloba. Posudzovať opodstatnenosť postupu prvostupňového súdu, keď do skutku
uvedenom v napadnutom rozsudku nezahrnul obdobie uvedené v obžalobe - od júla 2015, neprichádza
do úvahy, keďže odvolanie podal len obžalovaný a takýto postup by odporoval ustanoveniu § 327 ods.
2 Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného
v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Možno teda konštatovať, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku rozhodol o skutku, pre ktorý na
obžalovaného nebola podaná obžaloba, pretože ako vyplýva z napadnutého rozsudku obžalovaný tento
skutok začal páchať až 14.6.2016, teda po podaní obžaloby - dňa 1.6.2016.

Krajský súd mal na zreteli aj možnosť posudzovania konania obžalovaného ako pokračovacieho

trestného činu v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že za pokračovací trestný čin
sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. V prípade obžalovaného
však nie je možné konštatovať, že obžalovaný pokračoval v páchaní toho istého trestného činu, pre
ktorý bola podaná na neho obžaloba, resp. vznesené mu obvinenie. Pokiaľ prvostupňový súd dospel
k záveru, že skutok uvedený v obžalobe a páchaný obžalovaným do podania obžaloby, resp. aj po

podaní obžaloby do 13.6.2016 nie je trestným činom, nemožno potom konštatovať, že od 14.6.2016
obžalovaný pokračoval v páchaní trestného činu. Pokiaľ konanie obžalovaného by od 14.6.2016 bolo
trestným činom, tak v tomto nepokračoval, keďže jeho konanie do 14.6.2016 nie je trestným činom, ale
od 14.6.2016 by prípadný trestný čin len začal páchať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu
nepostupoval správne, keď obžalovaného uznal za vinného pre skutok, pre ktorý nebolo začaté trestné
stíhanie a vznesené obvinenie obžalovanému a taktiež pre ktorý na neho nebola podaná obžaloba. Z
napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd rozhodol o skutku, ktorý obžalovaný začal páchať
až po podaní obžaloby.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd na základe odvolania obžalovaného zrušil
napadnutýrozsudokokresnéhosúduapostupompodľa§322ods.3Tr.por.sámoslobodilobžalovaného
spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., avšak pre skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná
obžaloba, teda pre neplatenie výživného od mesiaca júl 2015 do 1.6.2016. Obžalovaný bol oslobodený z

dôvodu,žetentoskutokniejetrestnýmčinomtak,akotokonštatujevodôvodnenínapadnutéhorozsudku
prvostupňový súd. Len takýto postup možno podľa názoru krajského súdu považovať za správny, keďže
rozhodol o skutku, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie a bola podaná na neho aj obžaloba.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.