Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116209148
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116209148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S., o zaplatenie 388
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 168,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 168,60 eur od 24.5.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.4.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.4.2016, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 388 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 24.5.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 3.9.2012 Zmluvu o pôžičke evid.č.

20277679, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 643,37 eur na
zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať
pôžičku v pravidelných 23 mesačných splátkach v sume 22,38 eur. Do dňa spísania žaloby žalovaný
uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 195,77 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a
podmienkami k zmluve, žalobca dňa 11.5.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžné splátky

neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 388 eur. Zároveň si žalobca
uplatnil zákonné úroky z omeškania.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 19.3.2018, k tejto sa nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pôžičke č. 20277679 zo dňa 3.9.2012, Podmienkami
k Zmluve o pôžičke, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Predžalobnou upomienkou zo dňa
11.5.2013, fotokópiou obálky, Prehľadom splátok a úhrad, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok

bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej
lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa

3.9.2012 Zmluvu o pôžičke č. 20277679, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému
účelovú pôžičku v sume 364,37 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 23 mesačných splátkach vo
výške 22,38 eur. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 44,17 %, RPMN vo výške 44,17 % a
priemerná hodnota RPMN vo výške 45,60 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený spôsobom 8/2014.
Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 11.5.2013 na zaplatenie všetkých splátok v celkovej výške

454,32 eur. Žalovaný neuhradil žiadnu splátku.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;

môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

13. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

19. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

21. Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania žalovanej), ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), (v znení účinnom ku dňu vzniku
omeškania žalovanej), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

23. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len z časti.

25. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou

a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona
č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval
ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola
poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania

(§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

26. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 364,37 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1
ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy
podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súdzistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno
považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je,

aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje
presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj
gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem
„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v

zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 22,38 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená
požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných
poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Rovnako v zmluve chýba

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
keď tento údaj nie je uvedený zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých uvádzaných údajov
tomuto zodpovedá.

27. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.

a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie
úrokuzpôžičky,anižiadnychpoplatkov,alelennavrátenieposkytnutejsumypôžičkypoodrátaníplnenia
zo strany žalovaného. Keďže žalovaný z poskytnutej pôžičky vo výške 364,37 eur zaplatil sumu 195,77
eur, súd mu vo výroku I. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 168,60 eur, čo predstavuje rozdiel medzi
sumou poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 364,37 eur a sumou 195,77 eur, ktorú žalovaný

žalobcovi už splatil. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za odôvodnenú
len v časti o zaplatenie sumy 168,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 168,60
eur od 24.5.2013 do zaplatenia, preto jej vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo
výroku II. zamietol.

28. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 24.5.2013, nakoľko k
zosplatneniu úveru došlo dňa 23.5.2013, keďže žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zostávajúcej
časti pôžičky do troch dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 11.5.2013, ktorá bola žalovanému doručená
dňa 20.5.2013. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 24.5.2013. Keďže súd dospel k záveru,
žeopodstatnenájepožiadavkažalobculennazaplateniesumy168,60eur,bolomožnépriznaťžalobcovi
nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania
dňa 24.5.2013, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,50 %. Žalobca tak má
popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 168,60

eur od 24.5.2013 do zaplatenia.

29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 388 eur s príslušenstvom priznaná suma 168,60 eur s
príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 43,45 % a hrubý úspech žalovaného 56,55 %,
a teda konečný čistý úspech žalovaného je 13,10 % (56,55 % - 43,45 %). To v konečnom dôsledku
znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania vrozsahu 13,10 % trov konania, nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo
na ich náhradu nepriznal, o čom rozhodol vo výroku III. rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).